Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • w25 October bf. 2-5
  • 1925​—Afii 100 Ni Eho Nɛ

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • 1925​—Afii 100 Ni Eho Nɛ
  • Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi (Nikasemɔ Nɔ)—2025
  • Saneyitsei Bibii
  • Saji Ni Tamɔ Enɛ
  • NƆ NI AMƐKPAA GBƐ LƐ BAAA MLI
  • ASAFO LƐ NÁ REDIO STESHƐŊ HEI
  • AMƐBANU SANE KO NI HE HIAA WAA LƐ SHISHI
  • AMƐTSWA AMƐFAI SHI AKƐ AMƐBAAYE YEHOWA HE ODASE
  • AMƐKU AMƐSƐƐ AMƐYASARA MƐI NI YƆƆ WIEMƆ LƐ HE MIISHƐƐ LƐ
  • AHÃ AMƐLE NITSUMƆ NI KÃ AMƐHIƐ
  • 1924​—Afii 100 Ni Eho Nɛ
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi (Nikasemɔ Nɔ)—2024
  • 1922​—Afii 100 Ni Eho Nɛ
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi (Nikasemɔ Nɔ)—2022
  • Gbɛjianɔtoo ni Yaa Ehiɛ Fe Fɛɛ lɛ ni Mikɛsɔmɔ
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1994
  • Gbɛi Anɔ ni Atsɔɔ Ashiɛɔ​—Atsɔ Gbɛi Srɔtoi Anɔ Koni Nine Ashɛ Mɛi Anɔ
    Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ Ebɔi Nɔyeli!
Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi (Nikasemɔ Nɔ)—2025
w25 October bf. 2-5
Nyɛmimɛi pii ni tee kpee wulu ni afee yɛ Indianapolis, yɛ Indiana, yɛ 1925 lɛ ebua amɛhe naa yɛ agbo lɛ naa koni amɛsha mfoniri.

Kpee wulu ko ni afee yɛ Indianapolis, yɛ Indiana, 1925

1925​—Afii 100 Ni Eho Nɛ

“WƆKƐ miishɛɛ ekpa afi nɛɛ gbɛ waa. Shi esaaa akɛ wɔhãa nibii ni wɔkpaa gbɛ akɛ ebaaya nɔ afi nɛɛ heɔ wɔjwɛŋmɔ fɛɛ, kɛjeee nakai lɛ, wɔnyɛŋ wɔtsu nitsumɔ ni Nuŋtsɔ lɛ kɛwo wɔdɛŋ lɛ kɛ miishɛɛ.” Sane nɛɛ je kpo yɛ January 1, 1925 Buu-Mɔɔ lɛ mli. Mɛni no mli lɛ nyɛmimɛi lɛ kpaa gbɛ akɛ ebaaya nɔ yɛ 1925 mli? Ni mɛɛ gbɛ nɔ amɛtee nɔ amɛtsu Nuŋtsɔ lɛ nitsumɔ lɛ kɛ ekãa, eyɛ mli akɛ nɔ ni amɛkpaa gbɛ lɛ baaa mli?

NƆ NI AMƐKPAA GBƐ LƐ BAAA MLI

Nyɛmimɛi pii yasusu akɛ shikpɔŋ lɛ baatsɔ Paradeiso ekoŋŋ yɛ 1925 mli. Mɛni hã amɛyasusu nakai? Nyɛminuu Albert Schroeder, ni sɛɛ mli lɛ, esɔmɔ akɛ Gbɛtsɔɔmɔ Kuu lɛ mli nyo lɛ wie akɛ: “Nyɛmimɛi lɛ yasusu akɛ yɛ 1925 mli lɛ, Kristo sɛɛnyiɛlɔi ni afɔ amɛ mu lɛ ateŋ mɛi ni eshwɛ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ baaya ŋwɛi. No sɛɛ lɛ, Nyɔŋmɔ baatee hii anɔkwafoi ni hi shi yɛ blema, tamɔ Abraham kɛ David lɛ shi, ni ebaahã amɛkwɛ ewebii ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ anɔ.” Nɔ ni nyɛmimɛi lɛ kpaa gbɛ lɛ baaa mli, ni enɛ hã amɛteŋ mɛi komɛi anijiaŋ je wui.—Abɛi 13:12.

Shi nyɛmimɛi lɛ ateŋ mɛi pii hu tee nɔ amɛshiɛ kɛ ekãa. Amɛbayɔse akɛ, nɔ ko bɛ ni he hiaa fe ni amɛbaaye Yehowa he odase. Nɔ kome ni hãa wɔnaa enɛ ji, bɔ ni amɛtsɔ redio nɔ amɛhã anu sane kpakpa lɛ yɛ hei ni yɔɔ shɔŋŋshɔŋŋ lɛ po.

ASAFO LƐ NÁ REDIO STESHƐŊ HEI

Yɛ 1924 lɛ, nyɛmimɛi lɛ fee redio steshɛŋ ni atsɛɔ lɛ WBBR lɛ, ni mɛi bo toi waa. Enɛ wo amɛ hewalɛ ni enɔ afi lɛ, amɛma redio steshɛŋ kroko yɛ he ko ni bɛŋkɛ Chicago, yɛ Illinois. Gbɛ́i ni akɛbale redio steshɛŋ nɛɛ ji, WORD. Mɛi ni yɔɔ shɔŋŋshɔŋŋ po nyɛ amɛmɔ redio steshɛŋ nɛɛ. Nyɛmi nuu ko ni fata mɛi ni ma redio steshɛŋ nɛɛ ahe, ni atsɛɔ lɛ Ralph Leffler lɛ, wie akɛ: “Mɛi pii ni yɔɔ hei shɔŋŋshɔŋŋ lɛ bo redio steshɛŋ nɛɛ toi, titri lɛ, gbɛkɛnaashi be ni fɛ̃i miiye.” Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, weku ko ni yɔɔ maŋ ko ni atsɛɔ lɛ Pilot Station, yɛ Alaska lɛ, bo klɛŋklɛŋ nifeemɔi ni tee nɔ yɛ redio steshɛŋ nɛɛ nɔ lɛ eko toi. Amɛmaŋ lɛ kɛ he ni redio steshɛŋ lɛ yɔɔ lɛ teŋ jekɛmɔ fa fe kilomitai 5,000 sɔŋŋ! Be ni amɛbo nifeemɔ lɛ toi amɛgbe naa lɛ, amɛŋma wolo amɛyahã nyɛmimɛi ni tsuɔ nii yɛ redio steshɛŋ lɛ ni amɛda amɛ shi akɛ amɛwo amɛ hewalɛ ni amɛye amɛbua amɛ ni amɛbale Nyɔŋmɔ kɛ Biblia lɛ he saji pii.

Abɛkugbɛ: WORD redio steshɛŋ lɛ antɛna lɛ yɛ Batavia, Illinois

Ninejurɔgbɛ: Ralph Leffler miitsu nii yɛ redio steshɛŋ lɛ

December 1, 1925 Buu-Mɔɔ lɛ wie bɔ ni anyɛɔ amɔɔ steshɛŋ nɛɛ yɛ hei ni yɔɔ shɔŋŋshɔŋŋ po lɛ he. Ewie akɛ: “Redio steshɛŋ nɛɛ fata redio steshɛŋ srɔtoi ni yaa shɔŋŋ waa yɛ United States lɛ ahe. Mɛi ni yɔɔ United States bokã kɛ anai, kɛ agbɛnɛ hu, Cuba kɛ Alaska kooyigbɛ shɔŋŋ lɛ po nyɛɔ amɛmɔɔ steshɛŋ nɛɛ ni etɔɔɔ amɛ. Redio steshɛŋ nɛɛ hewɔ lɛ, mɛi pii ni nuko anɔkwale lɛ pɛŋ lɛ ená hegbɛ amɛnu, ni amɛmiisumɔ ni amɛkase Biblia lɛ.”

George Naish

Yɛ nɛkɛ be nɛɛ mli nɔŋŋ lɛ, nyɛmimɛi ni yɔɔ Canada lɛ to gbɛjianɔ koni amɛtsɔ redio nɔ amɛshiɛ sane kpakpa lɛ yɛ amɛmaŋ lɛ nɔ. No hewɔ lɛ, yɛ 1924 lɛ, amɛma redio steshɛŋ ko ni atsɛɔ lɛ CHUC lɛ yɛ maŋ ko ni atsɛɔ lɛ Saskatoon lɛ mli, yɛ Saskatchewan kpokpaa lɛ nɔ. Nakai beiaŋ lɛ, redio steshɛŋ enyɔoo ko pɛ yɔɔ Canada ni wieɔ Nyɔŋmɔjamɔ saji pɛ ahe. Yɛ 1925 lɛ, nyɛmimɛi lɛ na akɛ esa akɛ amɛjie redio steshɛŋ lɛ kɛya he ko ni da. No hewɔ lɛ, asafo lɛ hé tsũ momo ko ni kulɛ ajieɔ sini yɛ mli lɛ ni esaa, ni ajie redio steshɛŋ lɛ kɛtee jɛmɛ. No mli lɛ, akɛ steshɛŋ lɛ ewo asafo lɛ gbɛ́i mli agbɛnɛ.

No mli lɛ, mɛi pii ni yɔɔ maji bibii kɛ akrowai ni yɔɔ Saskatchewan kpokpaa lɛ nɔ lɛ nuko sane kpakpa lɛ. Shi redio steshɛŋ nɛɛ hewɔ lɛ, amɛná hegbɛ amɛnu. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, be ni yoo ko ni atsɛɔ lɛ Mrs. Graham, ni yɔɔ maŋ ko ni etse ehe banee lɛ mli lɛ bo sane ko ni ashiɛ yɛ steshɛŋ nɛɛ nɔ lɛ toi lɛ, eŋma wolo eyahã nyɛmimɛi lɛ, ni ebi amɛ ni amɛhã lɛ woji ni akɛkaseɔ Biblia lɛ. Be ni Nyɛminuu George Naish gbaa bɔ ni sane lɛ tee lɛ ehã lɛ, ewie akɛ: “Wɔnu he tamɔ nɔ ni yoo nɛɛ miibo eekɛɛ wɔ akɛ, ‘Nyɛbatsɔa wɔ nii!’ No hewɔ lɛ, wɔmaje lɛ Kasemɔ Biblia Lɛ (Studies in the Scriptures) wolo lɛ kpoi lɛ fɛɛ.” Etsɛɛɛ ni Mrs. Graham bɔi Maŋtsɛyeli lɛ he sane kpakpa lɛ shiɛmɔ, ni eshiɛ kɛtee shɔŋŋ.

AMƐBANU SANE KO NI HE HIAA WAA LƐ SHISHI

Sane ko ni he hiaa waa je kpo yɛ March 1, 1925 Buu-Mɔɔ lɛ mli, ni eyitso ji, “Afɔ Maŋtsɛyeli Lɛ” (Birth of the Nation). Mɛni hã sane nɛɛ bafee sane ko ni he hiaa waa? Dani abaakala sane nɛɛ yɛ Buu-Mɔɔ lɛ mli lɛ, no mli lɛ, nyɛmimɛi lɛ le akɛ Satan yɛ gbɛjianɔtoo, ni akɛ, mɛi ni yɔɔ egbɛjianɔtoo lɛ mli ji, ŋwɛibɔfoi fɔji ni yɔɔ ŋwɛi lɛ, kɛ amale jamɔi, jarayeli gbɛjianɔtoi, kɛ maŋkwramɔ gbɛjianɔtoi ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ. Shi “nyɔŋ anɔkwafo kɛ hiɛshikalɔ lɛ” tsɔ Buu-Mɔɔ nɛɛ nɔ ehã nyɛmimɛi lɛ le akɛ, Yehowa hu yɛ gbɛjianɔtoo, ni akɛ, egbɛjianɔtoo lɛ kɛ Satan nɔ lɛ bɛ nɔ ko feemɔ kwraa ni ekɛ Satan nɔ lɛ miitswa. (Mat. 24:45) Nyɔŋ lɛ wie kɛfata he akɛ, ato Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ shishi yɛ 1914, ni yɛ nakai afi lɛ nɔŋŋ mli lɛ, “ta te shi yɛ ŋwɛi” ni aye Satan kɛ edaimonioi lɛ anɔ kunim. No sɛɛ lɛ, ashwie amɛ kɛje ŋwɛi, ni aŋmɛɛɛ amɛ gbɛ ni amɛya jɛmɛ dɔŋŋ.—Kpo. 12:​7-9.

Nyɛmimɛi komɛi eyanyaaa shishinumɔ hee nɛɛ he kwraa, ni etamɔ nɔ ni nyɔŋ lɛ le akɛ nɔ ko ni tamɔ nakai baaba. No hewɔ lɛ, nyɔŋ lɛ wo nyɛmimɛi lɛ ŋaa nɛɛ yɛ Buu-Mɔɔ lɛ mli, akɛ: “Kɛ́ mɔ ko kane sane ni wɔwie yɛ Buu-Mɔɔ nɛɛ mli ni enuuu shishi loo enyaaa he lɛ, wɔmiiwo lɛ ŋaa ni eto etsui shi blɛoo emɛ Nuŋtsɔ lɛ, ni eya nɔ esɔmɔ lɛ.”

Shi nyɛmimɛi lɛ ateŋ mɛi pii hu nya shishinumɔ hee nɛɛ he. Gbɛgbalɔ ko ni jɛ Britain ni atsɛɔ lɛ Tom Eyre lɛ wie akɛ: “Wɔnya bɔ ni Buu-Mɔɔ lɛ gbála Kpojiemɔ 12 lɛ mli ehã lɛ he waa. Ehã wɔna akɛ, awó Yesu Kristo Maŋtsɛ yɛ ŋwɛi, ni enɛ wo wɔ hewalɛ ni wɔkɛ miishɛɛ kɛ ekãa ashiɛ sane kpakpa nɛɛ wɔhã mɛi. Anɔkwa, ekanya wɔ ni wɔshiɛ waa fe tsutsu lɛ po, ni eye ebua wɔ ni wɔna akɛ, wɔsɛɛ lɛ, Yehowa baafee nibii kpakpai pii ehã wɔ.”

AMƐTSWA AMƐFAI SHI AKƐ AMƐBAAYE YEHOWA HE ODASE

Ŋmɛnɛ lɛ, ŋmalɛ ko ni afɔɔ he wiemɔ yɛ wɔwoji lɛ amli ji Yesaia 43:10. Jɛmɛ kɛɔ akɛ: “‘Nyɛji midasefoi,’ Yehowa kɛɛ, ‘Lɛɛlɛŋ, mitsulɔ ni mihala.’” Be ko ni eho lɛ, ekpakpa ko dani obaana ni awie ŋmalɛ nɛɛ he yɛ wɔwoji lɛ amli. Shi yɛ 1925 lɛ, nibii tsake kwraa. Buu-Mɔɔ srɔtoi 11 sɔŋŋ wie Yesaia 43:10 kɛ 12 lɛ he!

Yɛ August 1925 naagbeegbɛ lɛ, nyɛmimɛi lɛ tee kpee wulu ko yɛ Indianapolis, yɛ Indiana. Nyɛminuu Joseph F. Rutherford hã akala sane ni nyiɛ sɛɛ nɛɛ yɛ kpee lɛ gbɛjianɔtoo wolo lɛ nɔ koni akɛhere nyɛmimɛi lɛ atuu kɛba kpee lɛ shishi: “Wɔba kpee nɛɛ shishi koni Nuŋtsɔ lɛ awaje wɔ. No hewɔ lɛ, be ni wɔbaashi biɛ lɛ, wɔná hewalɛ hee ni wɔkɛbaatsu shiɛmɔ nitsumɔ lɛ kɛ ekãa.” Afee kpee lɛ gbii kpaanyɔ, ni yɛ gbii lɛ eko fɛɛ eko nɔ lɛ, awo mɛi fɛɛ ni eba lɛ hewalɛ ni amɛŋɔ hegbɛ fɛɛ hegbɛ ni amɛbaaná lɛ ni amɛkɛshiɛ.

Hɔɔ, August 29 lɛ, Nyɛminuu Rutherford hã wiemɔ ko ni yitso ji, “Yehowa Ehã Wɔ Nitsumɔ.” Yɛ ewiemɔ lɛ mli lɛ, ehã nyɛmimɛi lɛ na nɔ hewɔ ni ehe miihia waa ni amɛshiɛ. Ewie akɛ: “Yehowa kɛɛ ewebii lɛ akɛ . . . : ‘Nyɛji midasefoi, . . . ni miji Nyɔŋmɔ.’ No sɛɛ lɛ, efã amɛ akɛ: ‘Nyɛwóa okadi ko nɔ nyɛhãa majimaji lɛ.’ Namɛi yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ ni baanyɛ awó okadi lɛ nɔ amɛhã majimaji lɛ ni amɛye Nuŋtsɔ lɛ he odase amɛtsɔɔ amɛ? Mɔ ko mɔ ko kwraa bɛ akɛ ja wɔ, ni ji ewebii lɛ, ejaakɛ emumɔ lɛ yɛ wɔnɔ.”—Yes. 43:12; 62:10.

“Sane Ko Ni Baahã Oná Hiɛnɔkamɔ” trati lɛ.

Sane Ko Ni Baahã Oná Hiɛnɔkamɔ trati lɛ

Be ni Nyɛminuu Rutherford gbe ewiemɔ lɛ naa lɛ, ekane sane ko ni yitso ji, “Sane Ko Ni Baahã Oná Hiɛnɔkamɔ” lɛ ehã mɛi ni eba kpee lɛ. Yɛ sane lɛ mli lɛ, awie akɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ pɛ baanyɛ ahã adesai aná “toiŋjɔlɛ, amɛshwere, amɛná gbɔmɔtsoŋ hewalɛ kpakpa, amɛná naanɔ wala, amɛye amɛhe, ni amɛmii ashɛ amɛhe daa.” Be ni ekane egbe naa lɛ, mɛi fɛɛ ni eba kpee lɛ te shi amɛdamɔ shi kɛtsɔɔ akɛ amɛfiɔ nɔ ni ekane lɛ sɛɛ. Sɛɛ mli lɛ, atsɔɔ sane lɛ ni ekane lɛ shishi kɛtee wiemɔi pii amli, ni afee lɛ trati koni nyɛmimɛi lɛ anyɛ amɛkɛhã mɛi yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli. Nyɛmimɛi lɛ jara trati nɛɛ aaafee miliɔn 40 sɔŋŋ.

Eyɛ mli akɛ yɛ nɛkɛ be nɛɛ mli lɛ, abɔiko wɔ tsɛmɔ akɛ Yehowa Odasefoi moŋ, shi nyɛmimɛi lɛ bayɔse akɛ ehe miihia waa ni amɛye Yehowa he odase.

AMƐKU AMƐSƐƐ AMƐYASARA MƐI NI YƆƆ WIEMƆ LƐ HE MIISHƐƐ LƐ

Be ni nyɛmimɛi ni yɔɔ jeŋ fɛɛ lɛ ayi bafa lɛ, awo amɛ hewalɛ waa ni amɛku amɛsɛɛ amɛyasara mɛi fɛɛ ni yɔɔ sane kpakpa lɛ he miishɛɛ lɛ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, be ni nyɛmimɛi lɛ jara trati ni ji Sane Ko Ni Baahã Oná Hiɛnɔkamɔ lɛ amɛgbe naa lɛ, Bulletina lɛ wo amɛ hewalɛ akɛ: “Nyɛkua nyɛsɛɛ nyɛyasaraa mɛi fɛɛ ni nyɛhã amɛ Sane Ko Ni Baahã Oná Hiɛnɔkamɔ trati lɛ eko lɛ.”

Naa niiashikpamɔi ni nyɛmimɛi komɛi ná ni abɔ he amaniɛ yɛ January 1925 Bulletin lɛ mli. Klɛŋklɛŋ nɔ lɛ jɛ nyɛmi ko ni yɔɔ Plano, yɛ Texas lɛ ŋɔɔ. Ewie akɛ: “Eyɛ naakpɛɛ akɛ, kɛ́ wɔtee hei ni wɔyashiɛ yɛ pɛŋ lɛ, mɛi boɔ sane lɛ toi waa fe hei ni wɔyashiɛko yɛ pɛŋ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, yɛ afii nyɔŋma ni eho nɛɛ amli lɛ, wɔku wɔsɛɛ wɔyashiɛ yɛ maŋ bibioo ko mli shii enumɔ sɔŋŋ. . . . Nyɛsɛɛ nɛɛ, Nyɛmiyoo Hendrix kɛ mimami tee ni amɛyashiɛ yɛ jɛmɛ ekoŋŋ ni amɛhã woji pii fe bei fɛɛ ni eho.”

Gbɛgbalɔ ko ni yɔɔ Panama lɛ hu wie akɛ: “Mɛi pii ni shwie mi klɛŋklɛŋ be ni mitee amɛŋɔɔ lɛ bo sane lɛ toi be ni mitee amɛŋɔɔ nɔ ni ji shii enyɔ nɔ loo shii etɛ nɔ. No hewɔ lɛ, nyɛsɛɛ afi lɛ, nɔ titri ni mifee ji, miku misɛɛ miyasara mɛi ni mikɛgba sane be ko ni eho lɛ, ni niiashikpamɔi ni miná lɛ ekomɛi ŋɔɔ waa.”

AHÃ AMƐLE NITSUMƆ NI KÃ AMƐHIƐ

Yɛ afi lɛ naagbee lɛ, Nyɛminuu Rutherford ŋma gbɛgbalɔi fɛɛ wolo, tamɔ efeɔ daa afi lɛ. Yɛ wolo lɛ mli lɛ, ewie nɔ ni amɛnyɛ amɛtsu yɛ afi lɛ mli lɛ he, ni ehã amɛle nitsumɔ ni kã amɛhiɛ yɛ afi ni amɛboteɔ mli lɛ mli. Ewie akɛ: “Afi nɛɛ, nyɛná hegbɛ nyɛshɛje mɛi pii ni werɛ eho amɛhe lɛ amii, ni wɔle akɛ enɛ ehã nyɛtsui eyi obɔ kɛ miishɛɛ. . . . Yɛ afi ni wɔboteɔ mli lɛ mli lɛ, nyɛbaaná hegbɛ nyɛye Nyɔŋmɔ kɛ e-Maŋtsɛyeli lɛ he odase ni nyɛhã mɛi fɛɛ ana akɛ ewebii ji nyɛ. . . . No hewɔ lɛ, nyɛhãa wɔyaa nɔ wɔkɛ gbee kome aláa kɛjiea wɔ-Nyɔŋmɔ lɛ kɛ wɔ-Maŋtsɛ lɛ yi.”

Be ni eshwɛ fioo ni 1925 baaba naagbee lɛ, nyɛmimɛi lɛ bɔi gbɛjianɔtoo koni amɛgbele Brooklyn Betel lɛ mli. No sɛɛ yɛ 1926 lɛ, amɛje nitsumɔ lɛ shishi, ni tsũ ni amɛma lɛ, ji tsũ ni da fe fɛɛ ni asafo lɛ ema pɛŋ yɛ nakai beiaŋ.

Nyɛmimɛi komɛi miima tsũ.

Aama asafo lɛ tsũ ko yɛ Adams Street, yɛ Brooklyn, yɛ New York, 1926

a Amrɔ nɛɛ wɔle lɛ akɛ Wɔshiɛmɔ Kɛ Wɔshihilɛ Akɛ Kristofoi—Kpee Nifeemɔ Wolo.

    Ga Woji (1980-2026)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2026 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje