Nifeemɔ ko ni Hiɛ Kpaŋ Nɔ yɛ France
“WƆTAOOO YEHOWA MAŊ KO!” nakai ji bɔ ni adafitswaa woji ni akɛkpɛtɛ shi yɛ maŋ lɛŋ he fɛɛ he lɛ jaje. Shitee-kɛ-wolɔi akuu ko wo hewalɛ akɛ: “Nyɛhaa Wɔfea Ekome Kɛtea Shi Wɔwoa Yehowa Nitsumɔ Lɛ.” Kɛ́ aaawie yɛ faŋŋ mli lɛ, adafitswaa woji ohai abɔ ha maŋbii lɛ le sane lɛ. Akpa fai, ni akɛ dɛhiɛmɔ woji ni fa fe akpei ohai enumɔ ni miitsĩ nitsumɔ lɛ tã lɛ yawo maŋbii lɛ awolo majemɔ adekai amli. Mɛni ji nitsumɔ ni bawo Louviers maŋ ni yɔɔ France kooyi-anaigbɛ ni yɔɔ kpoo lɛ mli hirihiri nɛkɛ nɛɛ? No ji Yehowa Odasefoi anitsumɔhe nine hee kɛ wɔɔhe ni akpɛ yiŋ akɛ abaama lɛ.
Yehowa Haa Eshwereɔ
Yehowa Odasefoi anitsumɔ yɛ France lɛ jeɔ shishi kɛjɛɔ afii ohai 19 lɛ naagbee mli. Agbele klɛŋklɛŋ tsũ kɛha Biblia kasemɔ woji lɛ anaa yɛ afi 1905 yɛ Beauvène, ni yɔɔ France wuoyigbɛ lɛ, ni beni shɛɔ afi 1919 lɛ, agbele ɔfis bibioo ko naa yɛ Paris. Agbele nitsumɔhe nine naa yɛ maŋtiase lɛ mli yɛ afi 1930, ni yɛ afi ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli lɛ, ɔfis nitsulɔi lɛ bahi Betel shia ni yɔɔ Enghien-les-Bains, yɛ Paris kooyigbɛ lɛ mli. Yɛ Jeŋ Ta II lɛ sɛɛ lɛ, Betel weku lɛ ku amɛsɛɛ kɛtee Paris, ni yɛ afi 1959 lɛ nitsumɔhe nine lɛ fa kɛtee tsũ nsɔɔdoi enumɔ ni yɔɔ Boulogne-Billancourt, yɛ maŋ wulu lɛ anaigbɛ klotia lɛ mli.
Akɛni Maŋtsɛyeli shiɛmɔ nitsumɔ lɛ miishwere hewɔ lɛ, yɛ afi 1973 lɛ, ajie woji akalamɔ kɛ woji amajemɔ nitsumɔhei lɛ kɛtee Louviers, ni shɛɔ kilomitai 100 yɛ Paris anaigbɛ lɛ, shi aha ɔfis lɛ tee nɔ ehi Boulogne-Billancourt. Shi kɛlɛ, shiɛlɔi ayibɔ ni yaa hiɛ yɛ France lɛ ha nitsumɔhei ni yɔɔ Louviers lɛ bafee nɔ ni edaaa, yɛ ekrokomɛi ni akɛfata he yɛ afi 1978 kɛ afi 1985 lɛ fɛɛ sɛɛ. No hewɔ lɛ, akpɛ yiŋ akɛ abaalɛɛ mli koni abua Betel weku lɛ mli bii lɛ fɛɛ anaa yɛ he kome. Taakɛ atsĩ tã kɛjɛ shishijee lɛ, jeee mɛi fɛɛ kpɛlɛ nitsumɔ nɛɛ nɔ. Yɛ shitee-kɛ-woo lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, aná shikpɔŋ ni kɛ woji akalamɔhe lɛ jɛkɛmɔ shɛɔ kilomita kome kɛ fã pɛ. Akɛ afii ekpaa tsu nii waa, ni yɛ naagbee mli yɛ afii 23 ni akɛgbala mli sɛɛ lɛ, afee Betel weku muu lɛ fɛɛ ekome yɛ Louviers yɛ August 1996.
No hewɔ lɛ, ebafee miishɛɛ kpele akɛ asafo babaoo ni shɛɔ 1,187 ni France Betel weku lɛ mli bii 300, kɛ najiaŋdamɔlɔi 329 ni jɛ nitsumɔhe niji 42 fata he lɛ kɛ miishɛɛ babua amɛhe naa Hɔɔ, November 15, 1997 koni amɛbo henɔjɔɔmɔ wiemɔ ni Nyɛminuu Lloyd Barry, ni ji Nɔyeli Kuu lɛ mlinyo lɛ ha lɛ toi. Shi kɛlɛ, yɛ anɔkwale ni eji akɛ nɛkɛ henɔjɔɔmɔ nɛɛ miiya nɔ yɛ be mli ni basabasafeemɔ kɛ heguɔgbee wiemɔi ni tsara nɔ, ni maŋ adafitswaa gbɛ̀i lɛ kɛshiɔ Yehowa Odasefoi yɛ France lɛ fɛɛ yɔɔ lɛ hewɔ lɛ, anu he akɛ esa akɛ Odasefoi fɛɛ ni yɔɔ France lɛ anyɛ amɛkɛ amɛhe awo nɛkɛ kunimyeli nifeemɔ nɛɛ mli. No hewɔ lɛ, yɛ Hɔgbaa, November 16 lɛ, ato kpee krɛdɛɛ ko ni yitso ji “Hii Shi yɛ Kristo Suɔmɔ lɛ Mli” lɛ he gbɛjianɔ yɛ Villepinte Exhibition Center, ni yɔɔ Paris kooyigbɛ lɛ. Afɔ̃ nine atsɛ Yehowa Odasefoi fɛɛ ni yɔɔ France kɛ Odasefoi ni yɔɔ Belgium kɛ Switzerland ni wieɔ French lɛ, kɛ asafoi ni yɔɔ Britania, Germany, Luxembourg, kɛ Netherlands lɛ.
Kpee ni Sa Kadimɔ Waa
Akɛ nyɔji ekpaa tsɔ hiɛ kɛsaa he kɛha henaabuamɔ lɛ. Kɛkɛ ni beni eshwɛ otsii enyɔ ni henɔjɔɔmɔ lɛ baashɛ lɛ, French tsɔne wuji akudɔlɔi kpa nitsumɔ, ni amɛtsĩmɔ gbɛ̀i wuji lɛ kɛ mu hɔɔmɔhei lɛ. Ani abaanyɛ ayajie sɛi kɛ wiemɔ tsɔji krokomɛi lɛ yɛ be naa? Ani gbɛ̀i ni atsimɔ lɛ baatsĩ nyɛmimɛi lɛ anaa koni amɛkaba? Nɔ ni fee mɛi fɛɛ miishɛɛ ji akɛ, yɛ otsi kome pɛ mli lɛ, abɔi nitsumɔ, ni agbele gbɛ̀i lɛ ekoŋŋ koni tsɔji aho. Yɛ Sohaa gbɛkɛ dani henɔjɔɔmɔ otsi naagbee lɛ aaashɛ lɛ, tsɔne wuji 38 yajie sɛi 84,000 ewo asai enyɔ ni mli dara ni ahai kɛha nakai nifeemɔ lɛ mli. Nyɛmimɛi hii kɛ yei ni fa fe 800 tsu nii kɛjɛ jenamɔ muu lɛ fɛɛ aahu kɛyashi Hɔɔ leebi ŋmɛji nɛɛhu kɛ fã ni amɛto sɛii, amɛsaa wiemɔ kpoku lɛ nɔ, amɛsaa wiemɔ tsɔji lɛ, kɛ vidio wuji nɛɛhu.
Yɛ Hɔgbaa leebi 6:00 mli lɛ, agbele shinaai lɛ, ni asafoi lɛ bɔi mlibaa. Oketekei ni shɛɔ 17 ni aje gbɛ ahai lɛ kɛ Odasefoi ni fa fe 13,000 ba maŋ wulu lɛ mli. Nyɛmimɛi hii kɛ yei ni fa fe ohai enyɔ tee oketekei ashidaamɔhe lɛ koni amɛyakpee gbɛfalɔi lɛ, ní amɛfata amɛhe yɛ kui amli kɛya kpeehe lɛ. Nyɛmiyoo ko kɛɛ akɛ nɛkɛ gbɛjianɔtoo ni suɔmɔ yɔɔ mli nɛɛ ha amɛná “shweshweeshwefeemɔ kɛ mɔ hesusumɔ.”
Mɛi krokomɛi hu kɛ kɔɔyɔŋ lɛlɛ loo tsɔne ba Paris. Shi mɛi babaoo kɛ bɔs 953 ba, ni Odasefoi ni jɛ Paris kpokpaa nɔ lɛ kɛ maŋ lɛ mli tsɔnei fã gbɛ kɛba Exhibition Center lɛ. Mɛi babaoo fã gbɛ jenamɔ fɛɛ loo amɛshi amɛshiai leebi mra, shi miishɛɛ ni amɛná yɛ kpee ni amɛtee nɛɛ he lɛ sa kadimɔ waa. Miishɛɛ ŋamɔi kɛ suɔmɔ hefuamɔi lɛ kadi ekomefeemɔ ni nanemɛi ni kɛ afii babaoo enako amɛhe lɛ yɔɔ lɛ. Majimaji ateŋ atadei sɔrɔtoi ni awo lɛ ha asafo lɛ kwɛmɔ bafee fɛo. Ŋwanejee ko bɛ he akɛ, nɔ ko ni ekaaa nyiɛ gbɛ.
Be ni nifeemɔ lɛ je shishi, yɛ leebi 10:00 mli lɛ, no mli lɛ atara sɛii lɛ fɛɛ nɔ, ni kɛlɛ, yɛ miniti fɛɛ miniti mli lɛ, gbɔmɛi ohai abɔ bashɛɔ shi. He fɛɛ he ni obaakwɛ lɛ, ohiŋmɛi kɛ hiɛi ni yɔɔ ŋmɔlɔŋmɔlɔ baakpe. Mɛi akpei abɔ damɔ shi loo amɛtara shikpɔŋ yɛ konkret lɛ nɔ. Yɛ kpee lɛ yitso lɛ hewalɛwoo lɛ kɛ nitsumɔ mli lɛ, obalahii kɛ obalayei babaoo jɛ amɛsuɔmɔ mli amɛte shi amɛdamɔ shi koni mɛi ni egbɔlɔ lɛ atara shi. Gbalashihilɛ mli hefatalɔi komɛi ŋma akɛ: “Kwɛ miishɛɛ ni wɔná akɛ wɔkɛ wɔsɛi aaaha wɔnyɛmimɛi hii kɛ yei ni wɔleee amɛ, shi wɔsumɔɔ amɛ waa lɛ!” Mɛi babaoo jie he-kɛ-afɔleshaa su kpakpa kpo: “Wɔdamɔ shi yɛ gbi muu lɛ fɛɛ mli yɛ sɛi ni wɔye wɔbua ni ato yɛ Sohaa gbɛkɛnaashi muu lɛ fɛɛ lɛ masɛi. Shi jɛmɛ po ni wɔyɔɔ lɛ ha wɔyimɔ obɔbɔ kɛ shidaa kɛha Yehowa.”
Yɛ tɔlɛ lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, kpeeiyalɔi lɛ bo amaniɛbɔi ni jɛ maji krokomɛi anɔ lɛ kɛ wiemɔi ni Lloyd Barry kɛ Daniel Sydlik, ni lɛ hu eji Nɔyeli Kuu lɛ mlinyo lɛ kɛha lɛ toi jogbaŋŋ. Nyɛminuu Barry wie sane yitso ni ji “Yehowa Haa Hewalɛ Faa” lɛ he, ni ekɛ mfoniri tsu nii ekɛma bɔ ni Yehowa kɛ shweremɔ ejɔɔ ewebii lɛ yɛ kaai sɔrɔtoi lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ nɔ mi. Nyɛminuu Sydlik wiemɔ lɛ yitso ji, “Miishɛɛ Ji Mɛi ni Yehowa Ji amɛ-Nyɔŋmɔ Lɛ!” Wiemɔi enyɔ lɛ fɛɛ ba yɛ ebe naa kɛ́ akwɛ shitee-kɛ-woo ni Yehowa Odasefoi kɛkpeɔ amrɔ nɛɛ yɛ France lɛ hewɔ. Nyɛminuu Sydlik tsɔɔ akɛ anɔkwa miishɛɛ damɔɔɔ kponɔgbɛ nibii anɔ, shi edamɔ wekukpaa ni kã wɔkɛ Yehowa teŋ kɛ su ni wɔhiɛ yɛ shihilɛ he lɛ nɔ. Toibolɔi lɛ kɛ oshebɔɔ gbee ni naa wa ha esanebimɔ akɛ, “Ani nyɛyɛ miishɛɛ lo?” lɛ hetoo.
Nyɛmiyoo ko ni “bɛ miishɛɛ” lɛ ŋma sɛɛ mli akɛ: “Amrɔ nɔŋŋ lɛ, miyɔse akɛ minine baanyɛ ashɛ miishɛɛ nɔ. Mikudɔɔ mimɔdɛŋbɔi lɛ yɛ gbɛ ni ejaaa nɔ, ni kɛtsɔ nɛkɛ wiemɔ nɛɛ nɔ lɛ, Yehowa etsɔɔ mi bɔ ni ehe hiaa ni matsake.” Nyɛminuu kroko jaje akɛ: “Amrɔ nɛɛ miisumɔ ni mamia mihiɛ koni maha Yehowa tsui anya. Misumɔɔɔ ni maha nɔ ko ajie miishɛɛ ni mibɔi he numɔ yɛ mimligbɛ tɔɔ lɛ kɛya.”
Beni kpee lɛ ba naagbee lɛ, sɛinɔtalɔ lɛ kɛ ekãa kpele tswa mɛi ayibɔ ni ba lɛ he adafi: mɛi 95,888—Yehowa Odasefoi ahenaabuamɔ ni da fe fɛɛ eko yɛ France!
Yɛ naagbee lala, ni mɛi babaoo la kɛ miishɛɛ yaafonui ni jɛ amɛhiŋmɛiiaŋ, kɛ naagbee sɔlemɔ lɛ sɛɛ lɛ, nyɛmimɛi lɛ je amɛgbɛfaa kɛmiiya shia lɛ shishi kɛ henumɔi sɔrɔtoi. Ayɔse mɔ hedɔɔ kɛ naanyobɔɔ su ni je kpo yɛ henaabuamɔ lɛ shishi. Bɔs kudɔlɔi babaoo wie wiemɔi kpakpai yɛ su ni kpeeiyalɔi lɛ jie lɛ kpo lɛ he. Gbɛjianɔ hu ni ato ni no ha bɔs 953 lɛ fɛɛ shi Exhibition Center lɛ yɛ ŋmɛlɛtswai enyɔ mli ni ekɛ gbɛtsĩi kome po baaa lɛ ná amɛnɔ hewalɛ waa! Oketeke mli nitsulɔi kɛ maŋ tsɔnei amli nitsulɔi lɛ ahiɛ sɔ jeŋba ni kpeeiyalɔi lɛ jie lɛ kpo lɛ hu he. Sanegbai fɛfɛji babaoo te shi, ni aye odase kpakpa.
“Abobaahe ko yɛ Ŋa Kpataa Nɔ”
Bɔfo Paulo wo nanemɛi Kristofoi lɛ hewalɛ akɛ: “Nyɛhaa wɔyɔseyɔsea wɔhe, koni wɔhiɛ adɔ suɔmɔ kɛ nitsumɔi kpakpai ahe, . . . wɔwowoo wɔhe ŋaa, ni titri lɛ akɛni nyɛnaa akɛ gbi lɛ miibɛŋkɛ nɛɛ.” (Hebribii 10:24, 25) Lɛɛlɛŋ, nɛkɛ kpee krɛdɛɛ nɛɛ ji ekãawoo jɛɛhe kpele kɛha wɔ fɛɛ, ni nyɛmiyoo ko tsɛ lɛ akɛ, “abobaahe ko yɛ ŋa kpataa nɔ.” Nyɛmimɛi ni jɛ Togo nitsumɔhe nine lɛ ŋma akɛ: “Wɔshi jɛmɛ wɔtee akɛ mɛi ni awo wɔ ekãa, awo wɔ hewalɛ, awaje wɔ, kɛ mɛi ni etswa amɛfai shi akɛ amɛbaanya yɛ Yehowa sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli.” Kpokpaa nɔkwɛlɔ ko kɛɛ akɛ: “Mɛi ni nii efee mɔbɔ lɛ tee shia kɛ miishɛɛ.” Mɔ kroko jaje akɛ: “Akanya nyɛmimɛi lɛ ni awo amɛ hewalɛ.” No tsirɛ gbalashihilɛ mli hefatalɔi komɛi ni amɛŋma akɛ: “Wɔtsiko wɔbɛŋkɛko Yehowa gbɛjianɔtoo lɛ gbagbalii tamɔ nɛkɛ dã.”
Lalatsɛ lɛ jaje akɛ: “Minane ma he ni ja trɔmɔɔ. Majie Yehowa yi yɛ gwabɔi amli.” (Lala 26:12) Nakai Kristofoi ahenaabuamɔi lɛ haa mɛi fɛɛ kuɔ amɛsɛɛ amɛnáa mumɔŋ shidaamɔ ekoŋŋ yɛ gbɛtsĩi nibii asɛɛ. Nyɛmiyoo ko ma nɔ mi akɛ: “Bɔ fɛɛ bɔ ni amanehului lɛ ji lɛ, aŋma nɛkɛ nifeemɔi ni ekaaa nɛɛ yɛ wɔtsui amli tɔɔ, ni ebaahi jɛmɛ koni eshɛje wɔmii daa.” Nakai nɔŋŋ hu nɔkwɛlɔ gbɛfalɔ ko ŋma akɛ: “Kɛ́ bei ni mli wa te shi lɛ, Paradeiso ni wɔtsɔ hiɛ wɔsa wɔnaa nɛɛ baaye abua wɔ koni wɔdamɔ amɛnaa.”
Lala 96:7 lɛ wo ŋaa akɛ: “Nyɛ maji lɛ amli akutsei lɛ, nyɛkɛhaa Yehowa, nyɛkɛ anunyam kɛ hewalɛ ahaa Yehowa.” Ŋwanejee ko bɛ he akɛ nitsumɔhe nine hee ni ajɔɔ nɔ yɛ France lɛ ji kunimyeli ni jijeɔ kɛha Yehowa. Lɛ pɛ ji mɔ ni baanyɛ eha anyɛ agbe nitsumɔ lɛ naa yɛ nakai faishitswaa kɛ shitee-kɛ-woo babaoo lɛ shishi. Yehowa Odasefoi ni yɔɔ France lɛ etswa amɛfai shi fe be fɛɛ akɛ ‘amɛbaaya nɔ amɛhi Kristo suɔmɔ lɛ mli’ ni ‘amɛha amɛla lɛ akpɛ.’ (Yohane 15:9; Mateo 5:16) Mɛi fɛɛ ni tee henɔjɔɔmɔ nifeemɔ lɛ shishi lɛ kɛ lalatsɛ lɛ henumɔ nɛɛ kpãa gbee kɛmɔɔ shi akɛ: “Yehowa nifeemɔ nii nɛ; eyɛ naakpɛɛ yɛ wɔhiɛ.”—Lala 118:23.
[Mfonirii ni yɔɔ baafa 28]
Daniel Sydlik
Lloyd Barry
Mɛi 95,888 ba kpee krɛdɛɛ ni afee yɛ Villepinte Exhibition Center lɛ shishi
[Mfoniri ni yɔɔ baafa 28]
Mɛi ni ba lɛ ateŋ mɛi akpei abɔ damɔ shi loo amɛtara shikpɔŋ ni amɛbo toi