Wɔhemɔkɛyeli Wajemɔ yɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ Mli
GBƆMƐI babaoo ekane Biblia lɛ fe woji krokomɛi fɛɛ. Shi mɛi enyiɛ ejie hemɔkɛyeli kpo yɛ eshɛɛ sane lɛ he? Biblia lɛ diɛŋtsɛ tsɔɔ mli akɛ “jeee mɛi fɛɛ yɔɔ hemɔkɛyeli.” (2 Tesalonikabii 3:2) Eyɛ faŋŋ akɛ, akɛ hemɔkɛyeli fɔɔɔ wɔ. Esa akɛ atsu he nii koni aná. Esaaa akɛ mɛi ni yɔɔ hemɔkɛyeli ko lɛ po kuɔ amɛhiɛ amɛshwieɔ nɔ. Hemɔkɛyeli baanyɛ afite ni egbo. No hewɔ lɛ, ehe miihia ni abɔ mɔdɛŋ koni aha ‘hemɔkɛyeli lɛ mli awa’ daa.—Tito 2:2.
Belɛ yiŋtoo kpakpa hewɔ ni Yehowa Odasefoi a-Nɔyeli Kuu lɛ hala saneyitso, “Nyɔŋmɔ Wiemɔ Mli Hemɔkɛyeli” kɛha amɛ afi 1997/98 kpokpaa wulu nɔ kpeei sɔrɔtoi lɛ. No hewɔ lɛ, Odasefoi akpekpei abɔ kɛ mɛi krokomɛi ená hegbɛ akɛ amɛaabua amɛhe naa koni amɛwaje amɛ hemɔkɛyeli lɛ yɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli.
Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ Ji Anɔkwale—Wɔhemɔkɛyeli lɛ Nɔdaamɔ Nɔ
Enɛ ji kpee lɛ klɛŋklɛŋ gbi lɛ saneyitso. Ekɛ wiemɔi ni ekɛjie mɛi fɛɛ ni eba lɛ yi lɛ je shishi. Mɛi ni yɔɔ kpee lɛ shishi ji odaseyeli ni tsɔɔ akɛ ayɛ bulɛ kɛha Biblia lɛ. Ni kɛlɛ, abi bɔ ni wɔhemɔkɛyeli lɛ mli wa ha lɛ he saji ni teeɔ sane hesusumɔ shi akɛ: ‘Ani wɔkɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ tsuɔ nii akɛ hewalɛ ni wɔnyɛɔ wɔkɛfãa wɔhemɔkɛyelii lɛ ahe? Ani wɔhiɛ sɔɔ mumɔŋ niyenii lɛ, ni wɔkuuu wɔhiɛ wɔshwieee Biblia lɛ, asafoŋ kpeei, kɛ woji ni damɔ Biblia nɔ lɛ nɔ? Ani wɔmiidara yɛ suɔmɔ, anɔkwa nilee, kɛ sɛɛyoomɔ mli?’ Wielɔ lɛ wo mɛi fɛɛ hewalɛ koni amɛbo sane toi jogbaŋŋ, ni ewie akɛ “ato ‘Nyɔŋmɔ Wiemɔ Mli Hemɔkɛyeli’ Kpokpaa Wulu nɔ Kpee nɛɛ he gbɛjianɔ koni eye ebua wɔ ni wɔpɛi wɔmli jogbaŋŋ ni wɔle hemɔkɛyeli ni wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ yɔɔ lɛ falɛ kɛ bɔ ni emli wa ha.”
Wiemɔ krɛdɛɛ lɛ yitso ji, “Hemɔkɛyeli Naa Wɔnyiɛɔ Yɛ, Shi Jeee Ninamɔ Naa.” (2 Korintobii 5:7) Wielɔ lɛ kɛɛ: “Mɛi ni batsɔɔ Yehowa Odasefoi lɛ ahemɔkɛyeli lɛ damɔɔɔ nɔ fɛɛ nɔ kɛkɛ ni aheɔ ayeɔ lɛ nɔ.” Kwɛ bɔ ni enɛ ji anɔkwale ha! Anɔkwa hemɔkɛyeli eshwilako. Edamɔ nibii ni yɔɔ diɛŋtsɛ nɔ. Hebribii 11:1 kɛɛ: “Hemɔkɛyeli ji nii ni mɛi ahiɛ kã nɔ lɛ anɔ hewalɛnamɔ kɛ nii ni anaaa lɛ anɔmimaa.” Wielɔ lɛ kɛɛ: “Kɛ wɔɔnyiɛ yɛ hemɔkɛyeli naa lɛɛlɛŋ lɛ, ehe miihia ni wɔná hemɔkɛyeli ni damɔ anɔkwa saji anɔ.” Akɛni wɔnyiɛɔ yɛ hemɔkɛyeli naa, ni jeee yɛ ninamɔ naa hewɔ lɛ, ehe ehiaaa ni wɔle bɔ ni Yehowa baatsu eyiŋtoo lɛ eko fɛɛ eko he nii eha kɛ be ni ekɛbaafee nakai lɛ he sane fitsofitso. Nɔ ni wɔle momo yɛ ehe lɛ haa wɔnáa hekɛnɔfɔɔ kwraa yɛ hewalɛ ni eyɔɔ ni ekɛaaye eshiwoi anɔ yɛ suɔmɔ kɛ jalɛ mli lɛ mli.
Wiemɔ ni ji, “Kristofoi Obalahii kɛ Obalayei—Asafo lɛ Fã Titri ko ni He Hiaa” lɛ kai gbekɛbii lɛ yɛ bɔ ni amɛjara wa yɛ Yehowa hiɛ lɛ he. Awo amɛ hewalɛ koni amɛdara yɛ mumɔŋ kɛtsɔ otii tamɔ Biblia muu lɛ fɛɛ kanemɔ kɛ henɔjɔɔmɔ kɛ baptisimɔ he taomɔ nii lɛ ni aaashɛ he lɛ sɛɛtiumɔ nɔ. Wolo kasemɔ ni fata he lɛ sɛɛ ni aaatiu lɛ ji mɔ diɛŋtsɛ yiŋkpɛɛ ni esa akɛ mɔ lɛ kɛ efɔlɔi akpɛ yiŋ yɛ he, shi kɛ atsu he nii lɛ, esa akɛ be fɛɛ be lɛ, yiŋtoo lɛ afee akɛ koni ewaje mɔ lɛ koni esɔmɔ Nyɔŋmɔ jogbaŋŋ kɛmɔ shi. Je lɛŋ wolo kasemɔ baanyɛ atsu yiŋtoo ko ni he yɔɔ sɛɛnamɔ he nii kɛ́ ‘wɔyoo’ nibii ni kɔɔ wɔhemɔkɛyeli lɛ he lɛ amli “nii ni hi titri lɛ.”—Filipibii 1:9, 10.
No sɛɛ lɛ aha wiemɔi etɛ kɛtsara nɔ, ni damɔ saneyitso ni ji “Namɔ Taomɔ Nii Anɔ Oyeɔ?” lɛ nɔ. Nyɔŋmɔ Wiemɔ Mli Hemɔkɛyeli kanyaa wɔ koni wɔkɛ Biblia mli shishitoo mlai atsu nii. Kristofoi boɔ Yehowa mlai kɛ shishitoo mlai atoi. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, Ŋmalɛi lɛ woɔ wɔ ŋaa koni wɔkɛ wiemɔ shara kɛ jɛmɔ akatsu nii. (Efesobii 4:31, 32) Wielɔ lɛ bi akɛ: “Kɛ omli fu loo omli wo la lɛ, ani obolɔɔ owoɔ ohefatalɔ loo obii lɛ kɛ jɛmɔ?” Eji anɔkwale akɛ, nakai feemɔ jeee Kristofonyo nifeemɔ. Nyɔŋmɔ yɛ wɔhesaamɔ he shishitoo mlai hu. Esa akɛ Kristofoi lɛ, “amɛkɛ atade ni sa kɛ hiɛ ni gboɔ nɔ̃” awula amɛhe. (1 Timoteo 2:9, 10) Wiemɔ ni ji “hiɛ ni gboɔ nɔ̃” lɛ hiɛ susumɔ ni tsɔɔ bulɛ ni mɔ ko yɔɔ kɛha ehe, gbɛi ni mɔ ko efee eha ehe, henɔyeli, kɛ hiɛshikamɔ. Suɔmɔ kɛha mɛi krokomɛi lɛ kanyaa wɔ ni Biblia mli shishitoo mlai kɛ nɔ ni sa lɛ he susumɔ kudɔɔ wɔ.
Asusu Hebribii 3:7-15 kɛ 4:1-16 lɛ mli kuku fɛɛ kuku he yɛ wiemɔi enyɔ ni aha kɛtsara nɔ lɛ mli. Nɛkɛ Biblia mli saji nɛɛ bɔɔ wɔ kɔkɔ eshiɔ oshara ni tsɔɔ ‘esha shishiumɔ ni aaawaje’ mɔ ko lɛ. (Hebribii 3:13) Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔye omanye yɛ ta ni wɔwuɔ wɔshiɔ esha lɛ mli? Yehowa yeɔ ebuaa wɔ kɛtsɔɔ e-Wiemɔ lɛ nɔ. Eji anɔkwale akɛ, “Nyɔŋmɔ wiemɔ hiɛ kã ni eyɛ hewalɛ ni . . . eji tsuiiaŋ susumɔi kɛ jwɛŋmɔi lɛ akojolɔ.”—Hebribii 4:12.
Kpee lɛ klɛŋklɛŋ gbi lɛ naagbee wiemɔ ji “Wolo Kɛha Gbɔmɛi Fɛɛ.” Ema bɔ ni Biblia lɛ ja, bɔ ni eji anɔkwale, kɛ bɔ ni sɛɛnamɔ yɔɔ he lɛ nɔ mi. Kwɛ bɔ ni eji mlifilimɔ akɛ aaanu ni wielɔ lɛ miitswa wolo hee bibioo ni hiɛ baafai 32 ni yitso ji Wolo Kɛha Gbɔmɛi Fɛɛ lɛ kpojiemɔ he adafi! Ato wolo hee nɛɛ he gbɛjianɔ aha mɛi ni eyɛ mli akɛ amɛná woloŋlee ni yaa hiɛ ni fɛɛ sɛɛ lɛ nɔ ko fioo pɛ amɛle yɛ Biblia lɛ he lɛ titri. Wiemɔ lɛ ba naagbee kɛ wiemɔi nɛɛ: “Ehe miihia ni gbɔmɛi apɛi Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli amɛha amɛ diɛŋtsɛ amɛhe. Wɔyɛ nɔmimaa akɛ kɛ amɛ diɛŋtsɛ amɛpɛi mli amɛkwɛ lɛ, amɛbaayɔse akɛ nɛkɛ wolo ni yɔɔ sɔrɔto nɛɛ, ni ji Biblia lɛ, ji wolo kɛha gbɔmɛi fɛɛ lɛɛlɛŋ!”
Kasemɔ “Mɔ ni Haa Wɔhemɔkɛyeli lɛ Yeɔ Emuu” Lɛ
Kpee lɛ gbi ni ji enyɔ lɛ saneyitso nɛɛ gbala jwɛŋmɔ kɛtee Yesu Kristo, “Mɔ ni haa wɔhemɔkɛyeli lɛ yeɔ emuu” lɛ nɔ. Ehe miihia ni ‘wɔnyiɛ enanemaahei lɛ asɛɛ.’ (Hebribii 12:2, NW; 1 Petro 2:21) Akɛɔ mɛi babaoo ni yɔɔ Kristendom lɛ akɛ: ‘Hemɔ Nuntsɔ Yesu nɔ oye, ni abaahere oyiwala!’ Shi ani no pɛ ji nɔ ni tsɔɔ hemɔkɛyeli fɛɛ ni ayɔɔ? Biblia lɛ jajeɔ akɛ “hemɔkɛyeli ni nitsumɔi bɛ he lɛ ji hemɔkɛyeli gbonyo.” (Yakobo 2:26) No hewɔ lɛ, kɛfata hé ni wɔɔhe Yesu nɔ wɔye lɛ he lɛ, esa akɛ wɔtsu nitsumɔi ni etsu lɛ, titri lɛ kɛtsɔ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ sanekpakpa lɛ shiɛmɔ nɔ.
Leebi gbɛjianɔtoo lɛ gbala jwɛŋmɔ kɛtee sanekpakpa jajemɔ nitsumɔ lɛ nɔ. Taakɛ Paulo ji lɛ, esa akɛ wɔfee ekãa koni wɔjaje yiwalaheremɔ he sanekpakpa lɛ. (Romabii 1:14-16) Yesu shiɛ etsɔɔ gbɔmɛi yɛ he fɛɛ he. Eyɛ mli akɛ wɔ shia-kɛ-shia sɔɔmɔ ni wɔtsuɔ daa lɛ miiwo yibii moŋ, shi mɛi babaoo ni amɛyi fáa lɛ bɛ shia, kɛ́ wɔtee amɛŋɔɔ. (Bɔfoi lɛ Asaji 20:20) Mɛi babaoo yaa skul, amɛyaheɔ nii, loo amɛfãa gbɛ. No hewɔ lɛ ehe miihia ni wɔshiɛ yɛ maŋ kɛ he fɛɛ he ni abaanyɛ ana mɛi yɛ hu.
Wiemɔ ni ji “Feemɔ Mɔ ni Damɔ Shi Shiŋŋ ni Hosooo yɛ Anɔkwale lɛ Mli” lɛ kai wɔ yɛ kaselɔi heei babaoo ni abaptisiɔ amɛ lɛ ahe—kɛ aja mli lɛ efa fe 1,000 gbi fɛɛ gbi! Ehe miihia ni nɛkɛ mɛi heei nɛɛ afee mɛi ni damɔ shi shiŋŋ ni hosooo yɛ hemɔkɛyeli lɛ mli. (Kolosebii 2:6, 7) Wielɔ lɛ tsɔɔ mli akɛ, tsei ashishifãi gbalaa nu kɛ niyenii mli hewalɛ yɛ be mli ni amɛfeɔ tamɔ sɛkɛ loo sɛɛfimɔ nɔ̃ kɛhaa tso lɛ. Nakai nɔŋŋ kɛtsɔ nikasemɔ sui kpakpai kɛ naanyobɔɔ kpakpa nɔ lɛ, kaselɔi heei baanyɛ afee mɛi ni hosooo yɛ anɔkwale lɛ mli.
Nɛkɛ ŋaawoo nɛɛ sa kɛha mɛi ni abaabaptisi amɛ lɛ titri. Hɛɛ, yɛ kpee lɛ gbi ni ji enyɔ lɛ nɔ lɛ, abaptisi kaselɔi heei pii yɛ Yesu nɔkwɛmɔnɔ lɛ sɛɛnyiɛmɔ mli. Wiemɔ ni ji “Nyɔŋmɔ Wiemɔ Mli Hemɔkɛyeli Kɛ Mɔ Yaa Baptisimɔ Mli” lɛ kai mɛi ni abaabaptisi amɛ lɛ akɛ nu ni aaamii amɛ kwraa lɛ ji amɛ tsutsu pɛsɛmkunya shihilɛ gbɛ ni amɛgboiɔ amɛhaa lɛ he kadimɔ nii ni sa. Nu lɛ ni awoɔ amɛnɔ kɛjɛɔ mli lɛ damɔɔ shi kɛhaa wala mli ni amɛbaa kɛhaa Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nifeemɔ.
Akɛ wiemɔ ni ji “Wuu Hemɔkɛyeli lɛ He Ta lɛ Waa” lɛ damɔ Biblia wolo ni ji Yuda lɛ nɔ. Awo wɔ hewalɛ koni wɔbu wɔhemɔkɛyeli lɛ he kɛtsɔ nifeemɔi ni yeɔ awui tamɔ jeŋba shara, atuatsemɔ, kɛ hemɔkɛyeli kwamɔ ni wɔɔte shi wɔwo lɛ nɔ. No sɛɛ lɛ, agbala fɔlɔi—titri lɛ tsɛmɛi lɛ—ajwɛŋmɔ kɛtee wiemɔ ni ji “Too Oshiabii lɛ Ahe Gbɛjianɔ” lɛ nɔ yɛ gbɛ krɛdɛɛ nɔ. Eji Ŋmalɛ naa gbɛnaa nii akɛ akɛ mumɔŋ, heloonaa, kɛ henumɔŋ hiamɔ nii aaaha weku lɛ. (1 Timoteo 5:8) Enɛ biɔ be, sanegbaa, kɛ ekomefeemɔ. Eka shi faŋŋ akɛ Yehowa Nyɔŋmɔ yɛ mɔdɛŋ fɛɛ ni fɔlɔi Kristofoi bɔɔ koni amɛkɛtsɔse amɛbii yɛ anɔkwale lɛ mli lɛ fɛɛ he miishɛɛ.
Wiemɔ ni nyiɛ sɛɛ ni aha kɛtsara nɔ, “Nyɛhaa Wɔyaa Yehowa We Lɛ” tswa hiɛsɔɔ ni aaaná kɛha Kristofoi akpeei lɛ ema shi. Amɛhaa anáa hejɔɔmɔ kɛjɛɔ je nɛŋ yeyeeyefeemɔi ahe. Wɔnáa hegbɛ koni wɔwowoo wɔhe hewalɛ yɛ kpeei ashishi, ni wɔbaanyɛ wɔjie suɔmɔ ni wɔyɔɔ lɛ kpo wɔtsɔɔ wɔ nanemɛi heyelilɔi. (Hebribii 10:24, 25) Kpeei hu yeɔ ebuaa wɔ koni wɔha hesaai ni wɔyɔɔ akɛ tsɔɔlɔi lɛ aya hiɛ jogbaŋŋ, ni ehaa Nyɔŋmɔ yiŋtoo lɛ shishi ni wɔnuɔ lɛ yaa hiɛ jogbaŋŋ. (Abɛi 27:17) Ekaba kɔkɔɔkɔ akɛ wɔɔtse wɔhe kɛaajɛ asafo lɛ he, ni nyɛhaa wɔkaia Yesu wiemɔi ni ji: “He ni mɛi enyɔ loo mɛi etɛ ebua amɛhe naa yɛ, yɛ migbɛi anɔ lɛ, miyɛ amɛteŋ yɛ jɛi.”—Mateo 18:20.
Gbi lɛ mli naagbee wiemɔ ni aha ji “Bɔni Ohemɔkɛyeli lɛ Mli Wa Hã—Áka Akwɛ Bianɛ.” Hemɔkɛyeli ni akako akwɛko lɛ bɛ nɔdaamɔnɔ ni tsɔɔ akɛ ehe yɛ sɛɛnamɔ, ni be fɛɛ be lɛ aleee bɔ ni emli wa hã. Etamɔ tsɛk ni akɛyajieko shika lolo. Belɛ ani ekɛ shika fálɛ ni atsɔɔ yɛ nɔ lɛ yeɔ egbɔ pɛpɛɛpɛ? Nakai nɔŋŋ esa akɛ aka wɔhemɔkɛyeli akwɛ koni akɛtsɔɔ akɛ nɔ ko kpakpa ko yɛ mli, ni emli wa diɛŋtsɛ. (1 Petro 1:6, 7) Wielɔ lɛ kɛɛ: “Yɛ bei komɛi amli lɛ, osɔfoi kɛ hemɔkɛyeli kwalɔi lakaa adafitswaa woji kɛ nɔyelɔi lɛ ni amɛkɛ apasa folɔɔ wɔnaa, amɛwieɔ wɔ Kristofoi ahemɔkɛyelii lɛ kɛ shihilɛ gbɛ lɛ he efɔŋ. . . . Ani wɔbaaŋmɛ mɛi ni Satan eshwila amɛ lɛ gbɛ ni amɛwo wɔhe gbeyei ni amɛje wɔnijiaŋ wui, ni amɛha wɔhiɛ agbo sanekpakpa lɛ he? Ani wɔbaaŋmɛ gbɛ ni amalei ni awieɔ yɛ anɔkwale lɛ he lɛ asa kpeei ni wɔyaa daa kɛ wɔ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ he? Aloo wɔbaadamɔ shi shiŋŋ ni wɔná ekãa, ni wɔtswa wɔfai shi babaoo fe bei fɛɛ akɛ, wɔbaaya nɔ wɔjaje anɔkwale ni kɔɔ Yehowa kɛ e-Maŋtsɛyeli lɛ he lɛ?”
Oyi Aná Wala yɛ Hemɔkɛyeli Mli
Kpee lɛ gbi ni ji etɛ lɛ saneyitso damɔ Paulo wiemɔi nɛɛ anɔ: “Mla mli lɛ abuŋ mɔ ko mɔ ko bem yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ, ejaakɛ ‘jalɔ lɛ, hemɔkɛyeli mli eyi aaaná wala yɛ.’ ” (Galatabii 3:11) Wiemɔ ni aha kɛtsara nɔ ni ji, “Yoel Gbalɛ Wiemɔi Kɛha Wɔ Gbii Nɛɛ” ji saji ni ama nɔ mi yɛ leebi mli lɛ ateŋ ekome. Yoel wolo lɛ wie wɔbe nɛɛ he, ni ekɛ hehiamɔ henumɔ wie akɛ: “Ao, nakai gbi lɛ! ejaakɛ Yehowa gbi lɛ ebɛŋkɛ, ni eeeba tamɔ hiɛkpatamɔ kɛaajɛ Ofe lɛ ŋɔɔ.” (Yoel 1:15) Taakɛ baalabii ni nijiaŋ ejeee wui ji pɛpɛɛpɛ lɛ, Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ hako nɔ ko nɔ ko atsĩ amɛnaa yɛ Maŋtsɛyeli lɛ jajemɔ he yɛ naagbee be nɛɛ mli.
Yoel wolo lɛ hu kɛ hiɛnɔkamɔ haa akɛ: “Mɔ fɛɛ mɔ ni aaatsɛ Yehowa gbɛi anɔ lɛ, aaahere eyiwala.” (Yoel 3:5) Enɛ tsɔɔ babaoo fe Yehowa gbɛi ni akɛaatsu nii kɛkɛ. Tsuitsakemɔ ni jɛ tsuiŋ he miihia, ni nɔ ni fata enɛ he ji ni wɔɔkwa efɔŋfeemɔ. (Yoel 2:12, 13) Be ko kwraa bɛ ni akɛaashashao shi, ejaakɛ etsɛŋ ni Yehowa kɛ kojomɔ baaba maji lɛ anɔ, taakɛ ekɛba Moab, Amon, kɛ Seir kpokpaa gɔji lɛ anɔ yɛ Yuda Maŋtsɛ Yehoshafat gbii lɛ amli lɛ.—2 Kronika 20:1-30; Yoel 4:2, 12.
Wiemɔ ni ji “Jiemɔ Hemɔkɛyeli Kpo Kɛtsɔ Yehowa ni Ooomɛ̃ Lɛ lɛ Nɔ” lɛ wo mɛi fɛɛ hewalɛ. Amrɔ nɛɛ ni wɔbote naagbee be lɛ mli vii nɛɛ, wɔbaanyɛ wɔkwɛ be ni eho lɛ ni wɔna bɔ ni Yehowa shiwoi lɛ babaoo eba mli eha, ni wɔyɛ nibii ni baaho aya lolo lɛ he miishɛɛ waa. Esa akɛ Yehowa webii aya nɔ ato amɛ tsui shi, ni amɛkai akɛ nɔ fɛɛ nɔ ni Nyɔŋmɔ ewo shi yɛ he lɛ baaba mli.—Tito 2:13; 2 Petro 3:9, 10.
Leebi gbɛjianɔtoo lɛ kɛ drama ni ji “Hã Ohiŋmɛi Nɔ Atse” lɛ mu nifeemɔ lɛ naa. Nɛkɛ drama nifeemɔ ni tsɔɔ nɔ ni yaa nɔ diɛŋtsɛ lɛ wo wɔ hewalɛ koni wɔpɛi bɔ ni wɔfeɔ nii wɔhaa yɛ heloonaa nii asɛɛtiumɔ mli lɛ mli. Yɛ he fɛɛ he ni wɔyɔɔ lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, kɛ wɔmiisumɔ ni wɔ shihilɛ afee nɔ ni yeyeeyefeemɔ bɛ mli lɛ, belɛ esa akɛ wɔnyiɛ Yesu ŋaawoo ni ji akɛ wɔha wɔhiŋmɛi nɔ atse lɛ sɛɛ, ni wɔkɛ wɔhiɛ ama Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ nɔ waa.—Mateo 6:22.
Maŋshiɛmɔ lɛ hiɛ saneyitso ni yɔɔ miishɛɛ waa ni ji “Hemɔkɛyeli kɛ Owɔsɛɛ Be.” Ekɛ odaseyeli ni tsɔɔ bɔ ni adesai ahiɛnyiɛlɔi nyɛɛɛ ana je lɛŋ naagbai anaa lɛ ha. (Yeremia 10:23) Saji ni baa yɛ gbɔmɔ yinɔsane mli lɛ nɔŋŋ baa be fɛɛ be—yɛ gbɛ ni naa wa ni fiteɔ nii babaoo nɔ. Te Yehowa Odasefoi susuɔ wɔsɛɛ be he amɛhaa tɛŋŋ? Wɔheɔ wɔyeɔ akɛ adesai anɔkwafoi baaná wɔsɛɛ be ni miishɛɛ yɔɔ mli yɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ shishi. (Mateo 5:5) Nyɔŋmɔ baaye eshiwoi anɔ koni mɛi fɛɛ ni yɔɔ e-Wiemɔ lɛ mli hemɔkɛyeli lɛ aná he sɛɛ, nɔ ni woɔ hewalɛ akɛ: “Nyɛtaoa Yehowa, be mli ni eeeha ana lɛ, nyɛtsɛa lɛ, be mli ni ebɛŋkɛ!”—Yesaia 55:6.
Beni wɔgbii nɛɛ yɔɔ Yesu jwɛŋmɔ mli lɛ, etée sanebimɔ ko ni he hiaa shi. Ebi akɛ: “Beni gbɔmɔbi lɛ aaaba lɛ, ani eeebana hemɔkɛyeli yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ?” (Luka 18:8) Naagbee wiemɔ lɛ tĩ kpee shishi nifeemɔi lɛ amli ni etsɔɔ bɔ ni ekɛ odaseyeli ni jijeɔ ha akɛ, Nyɔŋmɔ Wiemɔ mli hemɔkɛyeli yɛ, eyɛ mli akɛ wɔyɛ jeŋ ni bɛ hemɔkɛyeli ni tiuɔ je lɛŋ nibii asɛɛ lɛ mli.
Ni kɛlɛ, wɔbaanyɛ wɔbi wɔhe aŋkroaŋkro akɛ, ‘Ani mifata mɛi ni yɔɔ hemɔkɛyeli ni hosooo yɛ Nyɔŋmɔ kɛ e-Wiemɔ lɛ mli lɛ ahe?’ Esa akɛ “Nyɔŋmɔ Wiemɔ Mli Hemɔkɛyeli” Kpokpaa Wulu nɔ Kpee lɛ aye abua wɔ koni wɔha nakai sanebimɔ lɛ hetoo akɛ, hɛɛ. Ni kwɛ bɔ ni wɔdaa Yehowa shi akɛ ewajeɔ wɔhemɔkɛyeli ni wɔyɔɔ yɛ lɛ kɛ e-Wiemɔ ni ji Biblia lɛ mli lɛ hewɔ!
[Mfoniri ni yɔɔ baafa 24]
Mɛi babaoo ni kɛ amɛhe eha lɛ kɛ miishɛɛ tsu nii koni amɛná wɔɔhe amɛha gbɔi akpei abɔ ni ba lɛ
[Mfoniri ni yɔɔ baafa 25]
Akɛ shwɛmɔhei wuji tamɔ enɛ tsu nii yɛ jeŋ fɛɛ
[Mfoniri ni yɔɔ baafa 25]
L. A. Swingle ni ji Nɔyeli Kuu lɛ mlinyo lɛ miijie wolo hee bibioo lɛ kpo
[Mfoniri ni yɔɔ baafa 26]
Abaptisi mɛi babaoo kɛfee amɛhenɔjɔɔmɔ kɛha Yehowa lɛ he okadi
[Mfoniri ni yɔɔ baafa 27]
Mɛi ni ba kpee lɛ kɛ mlifilimɔ la Maŋtsɛyeli lalai. Mfoniri bibioo: drama ni ji “Hã Ohiŋmɛi Nɔ Atse”