Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • w97 4/1 bf. 19
  • “Trier Kootu Krɔŋkrɔŋ” Kɛ

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • “Trier Kootu Krɔŋkrɔŋ” Kɛ
  • Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1997
  • Saneyitsei Bibii
  • Saji Ni Tamɔ Enɛ
  • Mɛni Hewɔ Amɛyaa Amɛyakwɛɔ Atade Lɛ?
  • ‘Mɔ Yudanyo Kome Atade Mli’
    Wɔshiɛmɔ Kɛ Wɔshihilɛ Akɛ Kristofoi​—Kpee Nifeemɔ Wolo—2017
  • Yehowa Weku Naa Ekomefeemɔ Ni Jara Wa Mli Ŋɔɔmɔ
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1996
  • Nyɛhiɛa Ekomefeemɔ Mli Yɛ Naagbee Gbii Nɛɛ Amli
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1996
  • Ekomefeemɔ Ni Yɔɔ Kristofoi Ateŋ Lɛ Woɔ Nyɔŋmɔ Hiɛ Nyam
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2010
Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1997
w97 4/1 bf. 19

“Trier Kootu Krɔŋkrɔŋ” Kɛ

TRIER ni eyinɔsane be yaa sɛɛ afii 2,000 lɛ, ji maŋtiase ni etsɛ fe fɛɛ yɛ Germany.a Trier kɛ Katolik Sɔlemɔ lɛ ena tsakpaai ni mli wa waa, afii ohai abɔ. Yɛ 1996 mli lɛ, sɔlemɔtsu wulu ni yɔɔ Trier lɛ jie mɔ ko ni egbo he kaimɔ nɔ ko ni akɛɔ akɛ etsɛ waa tamɔ maŋtiase lɛ nɔŋŋ lɛ kpo. Atsɛɔ lɛ Trier Kootu Krɔŋkrɔŋ lɛ.

Kootu lɛ kɛlɛ ji mitai 1.57, ni elɛɛmɔ ji mitai 1.09, ni eyɛ niji ni kɛlɛmɔ kã teŋ. Akɛ odonti mama kpɛ, ni taakɛ Hans-Joachim Kann tsɔɔ mli yɛ ewolo ni gbɛi ji Wallfahrtsführer Trier und Umgebung (Jamɔ Gbɛfaa he Gbɛtsɔɔmɔ Kɛha Trier kɛ Ehewɔ Maji) lɛ tsɔɔ lɛ, ekolɛ awoɔ akɛ kponɔgbɛ atade. Akɔntaabui komɛi tsɔɔ akɛ atade lɛ diɛŋtsɛ—ni asaa ehei babaoo ni akpɛ mamai krokomɛi afata he yɛ afii ohai abɔ ni eho lɛ amli lɛ—hi shi yɛ Ŋ.B. afii ohai enyɔ loo klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli po tɔ̃ɔ. Kɛji akɔntaabuu nɛɛ ja lɛ, no lɛ ebaaha efee atade ko ni ekaaa kwraa, blema nibii atoohe mli nɔ ko ni anaa he miishɛɛ waa.

Shi kɛlɛ, mɛi komɛi kɛɔ akɛ jeee sɔrɔto kɛkɛ atade lɛ yɔɔ, shi moŋ eyɛ krɔŋkrɔŋ hu—no hewɔ ni awo lɛ gbɛi akɛ Kootu Krɔŋkrɔŋ lɛ. Nɔ hewɔ ji akɛ, ebɛ tsamɔhe, tamɔ bɔ ni mligbɛ atade ni Yesu Kristo wo lɛ ji lɛ. (Yohane 19:23, 24) Mɛi komɛi kɛɔ akɛ “Kootu Krɔŋkrɔŋ” lɛ ji Mesia lɛ nɔ̃ lɛlɛŋ.

Aleee bɔ ni fee ni kootu lɛ baje Trier. Wolo ko wieɔ akɛ “maŋnyɛ agbo Helena, ni ji Konstantino Kpeteŋkpele lɛ nyɛ, ji mɔ ni kɛke maŋtiase lɛ.” Kann tsɔɔ mli akɛ klɛŋklɛŋ amaniɛbɔɔ ni anyɛɔ akɛ he fɔɔ nɔ, ni kɔɔ Trier ni atade lɛ yɔɔ lɛ he lɛ jɛ afi 1196 mli.

Ajie kootu lɛ, ní akɛto yɛ sɔlemɔtsu wulu lɛ mli lɛ atsɔɔ yɛ bei komekomei amli kɛjɛ afii ohai 16 lɛ mli kɛbaa. Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, afee enɛ yɛ afi 1655, yɛ Afii Nyɔŋmai Etɛ Ta, ni fite nii babaoo yɛ Trier lɛ sɛɛ nɔŋŋ. Bei komɛi lɛ, jamɔ he gbɛfalɔi ahe kaimɔ nibii ni ahɔ̃ɔ lɛ haa anaa shika babaoo diɛŋtsɛ.

Ato jamɔ he gbɛfãai etɛ ahe gbɛjianɔ kɛha “Kootu Krɔŋkrɔŋ” lɛ kwɛmɔ yɛ afii oha nɛɛ mli—yɛ 1933, 1959, kɛ 1996 mli. Yɛ 1933 mli lɛ, atswa jamɔ he gbɛfãa lɛ he adafi yɛ gbi ni ahala Hitler akɛ German Nɔyeli lɛ nɔ onukpa lɛ nɔŋŋ. Kann tsɔɔ mli akɛ bɔ ni nifeemɔi enyɔ nɛɛ ba yɛ gbi kome nɔ lɛ maa shihilɛi ni kɔɔ jamɔ he gbɛfãa lɛ he lɛ nɔ mi waa. Nazi asraafoi ni tara okpɔŋɔi anɔ to srɛnɛɛ kɛdamɔ shi ni amɛkɛwo jamɔ he gbɛfalɔi ni yɔɔ sɔlemɔtsu wulu lɛ agboi lɛ anaa lɛ ahiɛ nyam. Gbɔmɛi akpekpei enyɔ kɛ fã kwɛ atade lɛ yɛ nakai afi lɛ mli.

Herbert, ni kɛ afii babaoo ehi Trier maŋ lɛ mli lɛ, kɛ 1959 jamɔ he gbɛfãa lɛ to 1996 nɔ lɛ he. “Yɛ 1959 mli lɛ, gbɔmɛi yi gbɛjegbɛi lɛ anɔ obɔ, ni shwapoi bibii hɔ̃ɔ kaimɔ nibii yɛ gbɛjegbɛi lɛ ahe fɛɛ. Shi afi nɛɛ, nifeemɔ lɛ efeee hoo tamɔ nakai.” Yɛ anɔkwale mli lɛ, mɛi 700,000 pɛ yakwɛ atade lɛ yɛ 1996 mli, ni 1959 yibɔ lɛ fa fe enɛ kɛ mɛi akpeiakpe kome sɔŋŋ.

Mɛni Hewɔ Amɛyaa Amɛyakwɛɔ Atade Lɛ?

Sɔlemɔ lɛ maa nɔ mi akɛ esaaa akɛ ayakwɛɔ atade lɛ akɛ nɔ ko ni esa akɛ aja lɛ. Abuɔ atade ni bɛ tsamɔhe nɛɛ akɛ sɔlemɔ ekomefeemɔ he okadi. Frankfurter Allgemeine Zeitung lɛ bɔ amaniɛ akɛ beni etswaa jamɔ he gbɛfaa lɛ he adafi lɛ, Osɔfonukpa Spital wie akɛ: “Shihilɛ ni ekaaa ni yɔɔ wɔ je nɛɛ mli lɛ nyɛɔ Kristofoi anɔ ní amɛ hu amɛna hetooi ni ekaaa. Esa akɛ wɔte shi wɔwo hetsɛ, yiwalɛ, kɛ awuiyeli ni yaa nɔ efaa babaoo lɛ.” Osɔfonukpa lɛ tsɔɔ mli akɛ atade lɛ kwɛmɔ baakai wɔ yɛ ekomefeemɔ he.

Shi mɛni hewɔ “Kootu Krɔŋkrɔŋ” lɛ he hiaa mɔ ko dani ekai sɔlemɔ ekomefeemɔ? Ni kɛji atade lɛ fite loo etsɛrɛ loo ajie lɛ kpo akɛ eji amale hu? Ani belɛ sɔlemɔ ekomefeemɔ lɛ baabote oshara mli? Ni gbɔmɛi ni nyɛɛɛ amɛfã gbɛ yɛ jamɔ hewɔ kɛya Trier lɛ hu? Ani amɛleee ekomefeemɔ ni yɔɔ sɔlemɔ lɛ mli lɛ he saji jogbaŋŋ?

Ŋmalɛi Krɔŋkrɔŋi lɛ etsĩii tã akɛ ehe hia ni mra be mli Kristofoi lɛ ana nibii komɛi koni ekai amɛ yɛ bɔ ni Kristofoi a-ekomefeemɔ he hiaa ha lɛ he. Yɛ anɔkwale mli lɛ, bɔfo Paulo kɛ wiemɔi nɛɛ wo Kristofoi ahewalɛ akɛ: “Hemɔkɛyeli naa wɔnyiɛɔ yɛ, shi jeee ninamɔ naa.” (2 Korintobii 5:7) Enɛ hewɔ lɛ, awieɔ ekomefeemɔ ni anɔkwa Kristofoi naa mli ŋɔɔmɔ lɛ he akɛ ‘ekomefeemɔ yɛ hemɔkɛyeli mli.’—Efesobii 4:11-13.

[Shishigbɛ niŋmai]

a Kwɛmɔ April 22, 1980, Awake! baafai 21-3.

    Ga Woji (1980-2026)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2026 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje