Ani Okaiɔ?
Ani ohiɛ esɔ nyɛsɛɛ nɛɛ Buu-Mɔɔ lɛ akanemɔ? Ojogbaŋŋ, kwɛmɔ akɛ obaanyɛ oha sanebimɔi ni nyiɛ sɛɛ nɛɛ ahetoo lo:
◻ Ani Yesu wiemɔi, “Mɛi ahe eshai ni nyɛaaŋɔke amɛ lɛ, aŋɔke amɛ” lɛ tsɔɔ akɛ Kristofoi baanyɛ ni amɛkɛ eshai ake? (Yohane 20:23, NW)
Ŋmalɛ nɔdaamɔ nɔ ko bɛ ni aaaha amu sane naa akɛ Kristofoi fɛɛ, aloo onukpai ni ahala amɛ yɛ asafo lɛ mli lɛ po, yɛ ŋwɛi hegbɛ ni aaaha amɛkɛ eshai ake. Nɔ ni yɔɔ Yesu wiemɔi lɛ amli lɛ miihe atsɔɔ akɛ, akɛ hegbɛ krɛdɛɛ ko tsɔ mumɔ lɛ nifeemɔ nɔ aha bɔfoi lɛ koni amɛkɛ eshai ake loo akɛkake. (Kwɛmɔ Bɔfoi lɛ Asaji 5:1-11; 2 Korintobii 12:12.)—4/15, baafa 28.
◻ Mɛni yɔɔ sɔrɔto kwraa yɛ Lalai awolo lɛ shishitsɔɔmɔ ni J. J. Stewart Perowne fee klɛŋklɛŋ kwraa yɛ 1864 mli lɛ he?
Yɛ eshishitsɔɔmɔ lɛ mli lɛ, Perowne bɔ mɔdɛŋ ni ekɛ ehe akpɛtɛ “Hebri wiemɔ su lɛ he kpaakpa, yɛ ewiemɔ kɛ bɔ ni ato ewiemɔ he gbɛjianɔ aha lɛ fɛɛ naa.” Eyasumɔ ni asaa akɛ Nyɔŋmɔ gbɛi akɛ “Yehowa” lɛ ama shi yɛ nakai feemɔ mli.—4/15, baafa 31.
◻ Mɛɛ gbɛtsɔɔmɔ Yesu kɛha esɛɛnyiɛlɔi lɛ yɛ bɔ ni amɛkɛ je nɛŋ nɔyelii lɛ aaaye aha he?
Yesu kɛɛ: “Nyɛŋɔa Kaisare nii nyɛhaa Kaisare, ni Nyɔŋmɔ nii lɛ, nyɛŋɔ-haa Nyɔŋmɔ.” (Mateo 22:21) Ekɛɛ hu akɛ: “Ni kɛji mɔ ko aaanyɛ onɔ akɛ okɛ lɛ anyiɛ ŋmɛlɛtswaa kome lɛ, okɛ lɛ aya enyɔ.” (Mateo 5:41) Yesu miifee suɔmɔ mli ni ajɛɔ abaa he shi ahaa taomɔ nii ni sa he shishitoo mla he nɔkwɛmɔ nɔ yɛ biɛ, kɛ eba lɛ yɛ gbɔmɛi ateŋ sharamɔ loo yɛ nɔyeli mli taomɔ nii ni kɛ Nyɔŋmɔ mla kpaa gbee lɛ amli jio. (Luka 6:27-31; Yohane 17:14, 15)—5/1, baafa 12.
◻ Akɛ ‘aaanyiɛ yɛ anɔkwale lɛ mli’ lɛ tsɔɔ mɛni? (Lala 86:11)
Nɔ ni fata enɛ he ji Nyɔŋmɔ taomɔ nii ni aaahi shi yɛ naa, ni asɔmɔ lɛ yɛ anɔkwayeli mli. (Lala 25:4, 5; Yohane 4:23, 24)—5/15, baafa 18.
◻ Mɛni he nii atsu, yɛ Yona ni Yehowa tsu lɛ kɛtee Ninive lɛ hewɔ?
Taakɛ bɔ ni nibii ba ha lɛ, Yona shiɛmɔ nitsumɔ yɛ Ninive lɛ ha ana sɔrɔtofeemɔ ni kã Ninivebii ni tsake amɛtsui lɛ kɛ Israelbii ni kuɛŋ ti, ni bɛ hemɔkɛyeli kɛ heshibaa kwraa lɛ ateŋ. (Okɛto 5 Mose 9:6, 13; Yona 3:4-10 he.)—5/15, baafa 28.
◻ Namɔ ji Onufu lɛ, ni namɔ ji “yoo lɛ” ni awie ehe yɛ 1 Mose 3:15 lɛ?
Onufu lɛ jeee shinɔ̃ ni baa shi lɛ, shi mɔ ni kɛ lɛ tsu nii, ni ji Satan Abonsam lɛ. (Kpojiemɔ 12:9) “Yoo lɛ” jeee Hawa, shi moŋ Yehowa ŋwɛi gbɛjianɔtoo lɛ, etsuji ni akɛ mumɔ efɔ amɛ mu ni yɔɔ shikpɔŋ nɔ lɛ anyɛ lɛ. (Galatabii 4:26)—6/1, baafa 9.
◻ Te mɔ ko aaafee tɛŋŋ aje kpo kɛjɛ Babilon Kpeteŋkpele lɛ mli ni ena he ni yɔɔ shweshweeshwe? (Kpojiemɔ 18:4)
Esa akɛ etsi ehe kɛjɛ apasa jamɔ gbɛjianɔtoi ahe kwraa, kɛjɛ amɛ kusumii kɛ mumɔ ni amɛteeɔ lɛ shi lɛ hu he, ni amɛtao he ni yɔɔ shweshweeshwe yɛ Yehowa teokrase gbɛjianɔtoo lɛ mli. (Efesobii 5:7-11)—6/1, baafa 18.
◻ Mɛni hewɔ afɔɔ okropɔŋ tãtsii yɛ Ŋmalɛi lɛ amli lɛ?
Biblia ŋmalɔi kɛ sui komɛi ni okropɔŋ yɔɔ lɛ tsuɔ nii amɛkɛfeɔ nibii tamɔ nilee, ŋwɛi hebuu, kɛ oyaiyeli he okadi.—6/15, baafa 8.
◻ Ani Nyɔŋmɔ tsuji ni yɔɔ ŋmɛnɛ, ni yɔɔ shikpɔŋ nɔ hiɛnɔkamɔ lɛ yɛ Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ falɛ ko tamɔ Kristofoi ni akɛ mumɔ efɔ amɛ mu lɛ yɔɔ lɛ?
Klɛŋklɛŋ lɛ, hetoo lɛ ji hɛɛ. Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ falɛ yɛ pɛpɛɛpɛ kɛha kui enyɔ lɛ fɛɛ, ni kui enyɔ lɛ fɛɛ nine shɛɔ nilee kɛ shishinumɔ nɔ, kɛ hegbɛi ni amɛkɛaanu shishi, ni amɛ fɛɛ amɛyɔɔ.—6/15, baafa 31.
◻ Mɛni hewɔ sɛɛnamɔ yɔɔ he ŋmɛnɛ akɛ wɔɔpɛi sɔɔmɔ krɔŋkrɔŋ ni Israel osɔfonukpai lɛ tsu yɛ Yerusalem sɔlemɔtsu lɛ mli lɛ mli?
Nakai feemɔ baaha wɔhiɛ asɔ mɔbɔnalɛ he gbɛjianɔtoo ni abaanyɛ atsɔ nɔ akpata adesai eshafeelɔi ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ kɛ Nyɔŋmɔ teŋ lɛ babaoo. (Hebribii 10:1-7)—7/1, baafa 8.
◻ Te fee tɛŋŋ ni sɔlemɔtsu ni ji enyɔ ni ama yɛ Yerusalem lɛ na anunyam ni fa fe nɔ ni Salomo ma lɛ?
Sɔlemɔtsu ni ji enyɔ lɛ hi shi, kɛ afii 164, fe Salomo sɔlemɔtsu lɛ. Nyɔŋmɔ jalɔi babaoo ni jɛ shikpɔji pii anɔ ba ekpoi lɛ anɔ. Nɔ ni he hiaa titri lɛ, sɔlemɔtsu ni ji enyɔ nɛɛ na sɔrɔto feemɔ ko mli ŋɔɔmɔ, akɛ, Nyɔŋmɔ Bi, Yesu Kristo, tsɔɔ nii yɛ ekpoi lɛ anɔ.—7/1, baafai 12, 13.
◻ Mɛɛ be mli Nyɔŋmɔ kɛ emumɔŋ sɔlemɔtsu lɛ ba shihilɛ mli?
Enɛ ba yɛ afi 29 Ŋ.B., beni Nyɔŋmɔ tsɔɔ akɛ ekpɛlɛ Yesu baptisimɔ sɔlemɔ lɛ nɔ lɛ. (Mateo 3:16, 17) Kpɛlɛmɔ ni Nyɔŋmɔ kpɛlɛ Yesu gbɔmɔtso lɛ nɔ lɛ tsɔɔ akɛ, yɛ mumɔŋ shishinumɔ naa lɛ, afɔleshaa latɛ ko ni da fe Yerusalem sɔlemɔtsu lɛ mli nɔ lɛ eba shihilɛ mli.—7/1, baafai 14, 15.
◻ Mɛni hewɔ esa akɛ wɔkɛ sane ake?
Mɔ ni etɔ̃ ni ekpa fai ni akɛ sane aaake lɛ lɛ he miihia, kɛ wɔɔnyɛ wɔhiɛ Kristofoi a-ekomefeemɔ mli. Hetsɛ̃ kɛ bɛ ni abɛɔ mɔ awoɔ mli lɛ haŋ wɔna jwɛŋmɔŋ toiŋjɔlɛ. Kɛ wɔkɛ sane ekeee lɛ, oshara baanyɛ aba akɛ, gbi ko baaba ni Yehowa kɛ wɔhe eshai lɛ ekeŋ wɔ dɔŋŋ. (Mateo 6:14, 15)—7/15, baafa 18.
◻ Te Israelbii lɛ aaafee tɛŋŋ amɛfee krɔŋkrɔŋ?
Krɔŋkrɔŋ feemɔ baanyɛ aba kɛtsɔ Yehowa, Nyɔŋmɔ ni yɔɔ krɔŋkrɔŋ lɛ, ni amɛkɛ lɛ aaana wekukpaa ni bɛŋkɛ kpaakpa, ni agbɛnɛ kɛtsɔ jamɔ krɔŋŋ ni amɛkɛaaha lɛ lɛ nɔ. “Mɔ Krɔŋkrɔŋ Fe Fɛɛ” lɛ he anɔkwa nilee he miihia amɛ, bɔni afee ni amɛja lɛ yɛ krɔŋkrɔŋ feemɔ mli, yɛ gbɔmɔtsoŋ kɛ mumɔŋ hetsemɔ mli. (Abɛi 2:1-6; 9:10)—8/1, baafa 11.