Beni Boka kɛ Anai Kpeɔ
“O, BOKA lɛ Boka ni, ni Anai hu Anai ni, ni enyɔ lɛ ekpeee kɔkɔɔkɔ.” Nɛkɛ wiemɔi ni Britanianyo lalafolɔ Rudyard Kipling wie nɛɛ haa wɔkaiɔ kusum nifeemɔi amli sɔrɔtofeemɔi ni gbalaa adesai ateŋ, ni haa weku, hewolonɔ su, kɛ maŋ ni mɔ ko jɛ mli lɛ he hetsɛ̃ ni yaa nɔ yɛ he fɛɛ he kɛbɔleɔ wɔ ŋmɛnɛ lɛ baa. Mɛi pii biɔ akɛ, Ani Nyɔŋmɔ nyɛŋ afee shihilɛ nɛɛ he nɔ ko? Hɛɛ, ebaanyɛ! Ni eefee nɔ ko amrɔ nɛɛ po! Kipling lalafoo wiemɔ lɛ mli liamɔ ni tsa nɔ lɛ wie enɛ he. Be enyiɛ Boka kɛ Anai teŋ baaya nɔ agbala? Lalafolɔ lɛ kɛɛ: “Kɛyashi Shikpɔŋ kɛ Ŋwɛi baadamɔ Nyɔŋmɔ Kojomɔ Sɛi kpeteŋkpele lɛ hiɛ yɛ be fioo ko sɛɛ.”
Nyɔŋmɔ etuu kojomɔ nitsumɔ lɛ ewo e-Bi, Yesu Kristo dɛŋ. (Yohane 5:22-24, 30) Shi mɛɛ be nɛkɛ kojomɔ be nɛɛ jeɔ shishi? Namɛi akojoɔ amɛ lɛ, ni mɛni jɛɔ mli baa? Yesu ji mɔ ni wie jeŋ tai kɛ haomɔi ni fataa he kɛbaa, ni kɛ amanehulu bɔi adesai anɔ baa yɛ afi 1914 lɛ he yɛ gbalɛ wiemɔ mli. Ewie akɛ enɛɛmɛi feɔ “ba ni eba” ni anaaa lɛ lɛ “kɛ nibii agbɛjianɔtoo lɛ naagbee lɛ he okadi.”—Mateo 24:3-8, New World Translation.
Yɛ nɛkɛ gbalɛ kpele nɛɛ naagbee kwraa lɛ, Yesu wie wɔ amrɔ be nɛɛ he akɛ kojomɔ be, ni ewie lɛ diɛŋtsɛ ehe akɛ: “Shi beni gbɔmɔ Bi lɛ aaaba yɛ enunyam lɛ mli, ni bɔfoi krɔŋkrɔŋi lɛ fɛɛ aaafata ehe lɛ, no mli lɛ eeeta enunyam sɛi lɛ nɔ; ni aaabua jeŋmaji lɛ fɛɛ naa yɛ ehiɛ, ni eeegbala amɛmli, taakɛ bɔ ni tookwɛlɔ gbalaa gwantɛŋi kɛ abotiai amli lɛ. Ni eeeŋɔ gwantɛŋi lɛ edamɔ eninejurɔ nɔ, shi abotiai lɛ, eeeŋɔ amɛ edamɔ ebɛku nɔ.” Yɛ mfoniri feemɔ mli lɛ, abua shikpɔŋ lɛ nɔ gbɔmɛi fɛɛ anaa amrɔ nɛɛ yɛ Kojolɔ lɛ hiɛ, ni amɛbuɔ amɛhe akɔntaa yɛ bɔ ni amɛhereɔ eyiwalaheremɔ sane lɛ nɔ amɛhaa lɛ he. Kɛ akɛ kojomɔ lɛ ha yɛ be fioo sɛɛ yɛ amanehulu kpeteŋkpele lɛ mli lɛ, gbɔmɛi toigbolɔi ni tamɔ abotiai lɛ, “amɛaatee naanɔ hejaramɔ mli; shi jalɔi [toibolɔi ni tamɔ gwantɛŋi] lɛ aaatee naanɔ wala mli.”—Mateo 25:31-33, 46; Kpojiemɔ 16:14-16.
‘Kɛjɛ Bokagbɛ kɛ Agbɛnɛ Kɛjɛ Anaigbɛ’
Je nɛɛ kojomɔ lɛ je shishi diɛŋtsɛ yɛ basabasa feemɔ afii ni ji Jeŋ Ta I be lɛ mli. Kristendom osɔfoi lɛ jɛ amɛtsuiŋ fɛɛ amɛfi maji ni kɛ amɛhe wuɔ ta lɛ asɛɛ yɛ nakai be lɛ mli. Enɛ ha amɛbatsɔ jeŋ ni ekpɔtɔ ni sa “Nyɔŋmɔ mlifu” lɛ fã. (Yohane 3:36) Shi Kristofoi ni sumɔɔ toiŋjɔlɛ, ni amɛná Nyɔŋmɔ mli hemɔkɛyeli lɛ hu? Kɛjɛ afi 1919 mli kɛbaa lɛ, abɔi mɛnɛɛmɛi anaabuamɔ kɛ Maŋtsɛ, Kristo Yesu masɛi baa.
Amɛjɛ shikpɔŋ lɛ nɔ hei sɔrɔtoi fɛɛ kɛba, klɛŋklɛŋ lɛ mɛi 144,000 ni afɔ amɛ mu lɛ ateŋ shwɛɛnii, ni ahala amɛ aahu yɛ Kristofoi abe lɛ mli afii ohai lɛ amli fɛɛ lɛ. Mɛnɛɛmɛi baafee “Kristo nanemɛi niyelɔi” yɛ eŋwɛi Maŋtsɛyeli lɛ mli. (Romabii 8:17) Nyɔŋmɔ gbalɔ lɛ kɛɔ mɛnɛɛmɛi akɛ: “Kaashe gbeyei, shi mi, mikɛo yɔɔ; maŋɔ oseshi kɛaajɛ boka kɛba, ni mabua onaa kɛaajɛ anaigbɛ; makɛɛ kooyigbɛ akɛ: ‘Jiemɔ ohã!’ kɛ wuoyigbɛ hu akɛ: ‘Kaatsĩ naa! Ŋɔɔ mibihii lɛ kɛjɛ shɔŋŋ kɛba, kɛ mibiyei lɛ hu kɛjɛ shikpɔŋ lɛ naagbee he lɛ; mɔ fɛɛ mɔ ni aŋɔ migbɛi awo lɛ, mɔ ni mibɔ lɛ miha minunyam, mɔ ni mishɔ̃ lɛ ni mifee lɛ lɛ!’ ”—Yesaia 43:5-7.
Shi jeee fɛɛ nɛ! Titri lɛ kɛjɛ 1930 afii lɛ amli kɛbaa lɛ, abɔi asafo babaoo ko, ni amrɔ nɛɛ amɛyifalɛ shɛɔ akpekpei abɔ lɛ anaabuamɔ. Mɛnɛɛmɛi ji “gwantɛŋi” ni Yesu wie amɛhe yɛ Mateo 25:31-46 lɛ. Taakɛ shwɛɛnii ni afɔ amɛ mu ni tsɔ̃ amɛhiɛ lɛ fee lɛ, mɛnɛɛmɛi “naa hemɔkɛyeli” yɛ Mɔ ni jaje akɛ: ‘Nyɛ ji midasefoi, ni mi, mi ji Mawu lɛ’ mli. (Yesaia 43:10-12) Nɛkɛ asafo babaoo nɛɛ anaabuamɔ lɛ hu miije shishi ‘kɛmiijɛ boka kɛ anaigbɛ, kɛjɛ kooyigbɛ kɛ wuoyigbɛ, kɛ agbɛnɛ kɛjɛ shikpɔŋ lɛ naagbee hei lɛ hu.’
Aafee nɛkɛ gwantɛŋi ni sumɔɔ toiŋjɔlɛ nɛɛ ekome yɛ majimaji ateŋ nyɛmifeemɔ mli. Amɛwieɔ shikpɔji 229 ni amɛyɔɔ nɔ lɛ anɔ wiemɔi sɔrɔtoi babaoo lɛ fɛɛ. Ni kɛlɛ, amɛfee ekome yɛ mumɔŋ yɛ “wiemɔ krɔŋŋ” ni ji Biblia lɛ Maŋtsɛyeli shɛɛ sane lɛ kasemɔ mli, “koni amɛ fɛɛ kwa amɛtsɛ Yehowa gbɛi lɛ, koni amɛsɔmɔ lɛ kɔŋ kɛ kɔŋ.” (Zefania 3:9, NW) Ekome ni amɛfee yɛ hemɔkɛyeli, yiŋtoo, kɛ nitsumɔ mli lɛ kɛ odaseyeli kpele haa kɛmaa nɔ mi akɛ Boka kɛ Anai, kɛ agbɛnɛ hu gbɔmɛi ni ejɛ hei sɔrɔtoi fɛɛ kɛba lɛ ekpe lɛlɛŋ, kɛha Jeŋ Muu Fɛɛ Nuŋtsɔ Yehowa sɔɔmɔ kɛ eyijiemɔ.
Yɛ shikpɔji komɛi anɔ lɛ, nɛkɛ naabuamɔ nɛɛ miiya nɔ yɛ shihilɛi ni sa kadimɔ waa shishi, taakɛ amaniɛbɔi ni nyiɛ sɛɛ lɛ baatsɔɔ lɛ.