Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • w93 12/15 bf. 25-29
  • Ni Wɔɔha Wɔhiŋmɛi Nɔ ‘Atse’ yɛ Maŋtsɛyeli Nitsumɔ Mli

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • Ni Wɔɔha Wɔhiŋmɛi Nɔ ‘Atse’ yɛ Maŋtsɛyeli Nitsumɔ Mli
  • Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1993
  • Saneyitsei Bibii
  • Ni Aaatɛje Hiŋmɛi lɛ Jogbaŋŋ Kɛkwɛ Nii
  • Maŋtsɛyeli Nitsumɔ ni Etee Hiɛ Waa
  • Wɔwoji lɛ ni Hiɛ Aaasɔ
  • Tsumaa kɛha Nitsumɔ lɛ Mlilɛɛmɔ
  • Hiŋmɛi ni Akɛma Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ Nɔ
Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1993
w93 12/15 bf. 25-29

Ni Wɔɔha Wɔhiŋmɛi Nɔ ‘Atse’ yɛ Maŋtsɛyeli Nitsumɔ Mli

GERMAN Democratic Republic (G.D.R.), loo he ni ale be ko akɛ East Germany lɛ hi shi kɛshɛ aaafee afii 40 he fioo pɛ. Afii nyɔŋmai-ejwɛ-kɛ-ekome sɔŋŋ ni ekɛhi shi nakai lɛ ba naagbee yɛ October 3, 1990, beni akɛ eshikpɔŋkuku, ni edalɛ shɛɔ Liberia loo Tennessee maŋ ni yɔɔ United States, Amerika lɛ dalɛ lɛ fata Federal Republic of Germany, ni tsutsu ko lɛ atsɛɔ jɛi akɛ West Germany lɛ he afee fɛɛ maŋ kome lɛ.

Germany maji sɔrɔtoi enyɔ ni asaa afeɔ fɛɛ maŋ kome lɛ kɛ tsakemɔi babaoo diɛŋtsɛ ba. Jeee husu diɛŋtsɛ ko kɛkɛ gbala maji wuji enyɔ nɛɛ ateŋ lɛ, shi moŋ maŋnɔkwɛmɔ gbɛjianɔtoi ni tsɔ tamɔ husu. Mɛni ji nɔ ni enɛɛmɛi fɛɛ tsɔɔ kɛha mɛi ni yɔɔ jɛmɛ lɛ, ni te shihilɛ lɛ mli etsake eha tɛŋŋ kɛha Yehowa Odasefoi?

Wende, ni ji maŋ hiɛtsakemɔ ni ba yɛ November 1989 ni ha anyɛ afee maji enyɔ lɛ fɛɛ ekome lɛ ba yɛ afii nyɔŋmai-ejwɛ kwasafo nɔyeli gbɛjianɔtoo ni fee basaa lɛ sɛɛ amrɔ nɔŋŋ. Agu Yehowa Odasefoi anitsumɔ lɛ yɛ nakai afii nyɔŋmai-ejwɛ lɛ mli, ni bei komɛi lɛ yiwaa ni akɛbaa amɛnɔ lɛ naa wa.a Beni ana heyeli yɛ G.D.R. lɛ, maŋbii lɛ amli fili amɛ yɛ maŋ lɛ mli fɛɛ. Shi beni mlifilimɔ lɛ baa naagbee lɛ, mɛi pii ayiŋ efutu, amɛnijiaŋ eje wui, ni amɛhiɛnɔkamɔ lɛ ta po. Germany maji sɔrɔtoi enyɔ ni afeɔ fɛɛ ekome yɛ kwasafo, maŋkwramɔ, kɛ shika helɛtemɔ gbɛjianɔtoo kome mli lɛ he nitsumɔ miifee nitsumɔ ni wa waa ni miiwo mɛi ahe gbeyei.

Taakɛ bɔ ni “162 Tage Deutsche Geschichte” (Germany Yinɔsane Gbii 162) niŋmalamɔi sɔrɔtoi ni baa yɛ Der Spiegel lɛ mli lɛ tsɔɔ lɛ, nɔ ni ba yɛ ekomefeemɔ lɛ sɛɛ ji gbeyeishemɔ ni gbɛ eshwa ni ana yɛ nitsumɔ ni ekolɛ anaŋ atsu, nibii ajara ni baawa, kɛ tsũi ahe nyɔmɔwoo ni yaa hiɛ oyayaayai lɛ ahe. Mɛi ni yɔɔ tsutsu G.D.R. lɛ ateŋ mɛi pii bi akɛ, “Ani mana pɛnshɛn shika ni fa saŋŋ?” Ni wɔɔhe hu? “Tsũi memeji miifite yɛ G.D.R. maŋ lɛ mli fɛɛ, ni lɔle gbɛi anɔ hu miifite ni anyɛɛɛ nɔ atsɔ.” Mujiwoo tee hiɛ yɛ gbɛ ni yɔɔ gbeyei nɔ.

Te Yehowa Odasefoi ni yɔɔ tsutsu G.D.R. lɛ efee amɛnii yɛ kwasafo kɛ shika helɛtemɔ mli basabasa-feemɔ nɛɛ shishi amɛha tɛŋŋ?

Ni Aaatɛje Hiŋmɛi lɛ Jogbaŋŋ Kɛkwɛ Nii

Yehowa Odasefoi bɛ maŋnɔkwɛmɔ he susumɔi komɛi ni feɔ tamɔ husui. Kɛ yɛ bokagbɛ jio, anaigbɛ jio lɛ amɛhemɔkɛyeli ni damɔ Biblia nɔ lɛ tsakeee. Yɛ be mli ni amɛkwasafoŋ shihilɛ hei lɛ amli tsakeɔ lɛ, belɛ Odasefoi lɛ ateŋ mɛi pii miiŋmɛ pɛpɛɛpɛ yɛ mumɔŋ kɛtsɔ amɛhiŋmɛii ni amɛkɛmaa Yehowa sɔɔmɔ nɔ vii akɛ oti ni fe fɛɛ lɛ nɔ. Mɛni hewɔ ni enɛ he hiaa lɛ?

Ejaakɛ “je nɛŋ subaŋ lɛ hoɔ yaa.” (1 Korintobii 7:31) Kristofonyo onukpa ko wie akɛ ehe bahia ni ana ekãa ni akɛshiɛ yɛ be mli ni agu shiɛmɔ nitsumɔ lɛ ni tsɔ Wende lɛ hiɛ lɛ; enɛ tsɔɔ Odasefoi lɛ akɛ esa akɛ amɛkɛ amɛhe afɔ Yehowa nɔ, ni shihilɛ lɛ tsɔse amɛ yɛ Biblia lɛ kɛ nitsumɔ mli. Shi, amrɔ nɛɛ “esa akɛ wɔkwɛ jogbaŋŋ diɛŋtsɛ ni wɔkaha heloonaa nii kɛ shihilɛ mli yeyeeye-feemɔ lɛ miigbala wɔjwɛŋmɔ.”

Be babaoo lɛ, heloonaa nibii pii anɔ adamɔɔ akɛtsɔɔ heyeli kɛ nɔyaa. Mɛi pii nuɔ he yɛ kpokpaa nɛɛ nɔ akɛ ehe miihia ni amɛfee nɔ ko ni amɛkɛto nifeemɔi kɛ miishɛɛnamɔi ni ŋmɛɛ amɛ tsutsu ko lɛ najiaŋ. Enɛ jeɔ kpo faŋŋ beni mɔ ko hiɛ tsɔne kɛnyiɛ gbɛjegbɛi ni tɛi kokrobii yɔɔ nɔ lɛ anɔ lɛ ni yɔɔ Thuringia kɛ Saxony maji kɛ akrowai ni yɔɔ wuoyigbɛ lɛ. Ekolɛ ehe baahia ní asaa gbɛjegbɛi lɛ, ni eyɛ mli akɛ amɛwɔɔhei bɛ haŋtsii moŋ, shi kwɛ bɔ ni televishin dadei ni tamɔ tsenei ni mamɔ tsui ayiteŋ lɛ fa babaoo ha! Ewaaa kwraa akɛ aaalaka mɔ ko ni aha ehe eye akɛ shweshweeshwe kɛ miishɛɛ shihilɛ jɛɔ nɔ fɛɛ nɔ ni hiŋmɛi naa ni enine aaashɛ eko nɔ lɛ mli baa. Mɛɛ tsɔne ni duɔ mɔ ni oshara yɔɔ he po enɛ ji nɛkɛ!

Yɛ Gɔŋ nɔ Shiɛmɔ lɛ mli lɛ, Yesu wie osharai ni jɛɔ jwɛŋmɔ ni agbalaa kɛyaa heloonaa nii kɛ shihilɛ mli yeyeeye-feemɔ mli nibii anɔ bɔ ni esaaa lɛ he. Ebɔ kɔkɔ akɛ, “Nyɛkabɔa jwetrii nyɛhaa nyɛhe yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ.” Ekɛfata he akɛ: “Gbɔmɔtso lɛ kane ji hiŋmɛi. No hewɔ lɛ, kɛji ohiŋmɛi nɔ tse lɛ, ogbɔmɔtso muu lɛ aaayi kɛ la.” (Mateo 6:​19, 22) Te etsɔɔ tɛŋŋ? Hiŋmɛi ni nɔ tse lɛ ji nɔ ni atɛje lɛ kɛmiikwɛ nii, ni kɛ mfonirii ni mli tse woɔ jwɛŋmɔ lɛ mli. Mumɔŋ hiŋmɛi ni nɔ tse lɛ haa Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he mfoniri lɛ mli tseɔ faŋŋ. No hewɔ lɛ fai shi ni Kristofonyo tswaa akɛ eeeha ehiŋmɛi nɔ atse, ni etɛjeɔ lɛ faŋŋ kɛmaa Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ nɔ, ni ejieɔ yeyeeyefeemɔ kɛjɛɔ eshihilɛ mli kwraa kɛmɔɔ shi lɛ yeɔ buaa lɛ ni eŋmɛɔ pɛpɛɛpɛ yɛ mumɔŋ.

Abaanyɛ akɛ gbalashihilɛ mli bii ni jɛ Zwickau, Saxony ni nya Biblia lɛ he be mli ni Wende lɛ yaa nɔ lɛ aniiashikpamɔ atsɔɔ enɛ mli. Eyɛ mli akɛ amɛ nitsumɔ lɛ heɔ be babaoo moŋ, shi kɛlɛ amɛkɛ mumɔŋ nii ye klɛŋklɛŋ gbɛhe, ni amɛyaa Kristofoi akpeei sɔrɔtoi fɛɛ. Amɛkpɛlɛ nɔ nɛkɛ akɛ, “Yɛ wɔ nitsumɔ lɛ gbɛfaŋ lɛ, wɔnaŋ be, shi yɛ mumɔŋ gbɛfaŋ lɛ be he miihia wɔ.” Mɛɛ yiŋkpɛɛ ni nilee yɔɔ mli enɛ ji nɛkɛ!

Agbɛnɛ susumɔ weku ko ni yɔɔ Plauen, yɛ Saxony nɔŋŋ lɛ he okwɛ. Wu lɛ ji watsi-saalɔ, ninenaa nitsulɔ ni he esa jogbaŋŋ ni hiɛ lɛ diɛŋtsɛ enitsumɔ. Yɛ Wende lɛ sɛɛ lɛ, shika ni ewoɔ yɛ tsũi ni etsuɔ nii yɛ mli lɛ he jara tee hiɛ waa. Mɛni sa akɛ efee? “Ebaabi ni mawo shika babaoo diɛŋtsɛ, ni mikase anɔkwale lɛ koni maha anɔkwale lɛ afee nɔ ni he hia fe fɛɛ yɛ mishihilɛ mli.” No hewɔ lɛ efa kɛtee tsũi krokomɛi amli yɛ he ko ni enaŋ hejɔlɛ tsɔ tamɔ he ní eyɔɔ klɛŋklɛŋ lɛ moŋ shi shika fioo pɛ awoɔ yɛ he. Hɛɛ, watsi-saalɔ lɛ kɛ oyaiyeli kase bɔ ni eeefee eha ehiŋmɛi nɔ atse.

Kɛlɛ, mɛi fioo ko kpe sɛɛ tsɔ dani amɛkase enɛ. Kristofonyo onukpa ko ni susu he ena akɛ shika helɛtemɔ gbɛjianɔtoo ni kpaako kwraa akɛbaa maŋ lɛ mli ehee lɛ efeŋ nɔ ni emli jarayeli he gbɛjianɔtoo mli mlai tsiɔ emli nibii anaa ni emli hu eyi obɔ kɛ shiwoi sɔrɔtoi babaoo ni awo hewɔ lɛ, ebɔi jarayeli. Nɔkwɛlɔ gbɛfalɔ ko kɛ mlihilɛ wo lɛ hewalɛ koni ekaha efaishitswai akɛ ebaabɔi jarayeli lɛ miiha emumɔŋ shidaamɔ nɔ. Kɛlɛ, mɔbɔ sane ko ji akɛ, nakai pɛpɛɛpɛ ba. Nyɔji komɛi asɛɛ lɛ, nyɛminuu lɛ diɛŋtsɛ fɔ̃ɔ sɔɔmɔ akɛ onukpa. Sɛɛ mli lɛ eŋma akɛ: “Taakɛ bɔ ni miniiashikpamɔ ji lɛ, mawo nyɛmi fɛɛ nyɛmi ni he saa kɛha sɔɔmɔ hegbɛi namɔ lɛ ŋaa akɛ ekafee mɔ ni baahiɛ lɛ diɛŋtsɛ enitsumɔ.” Enɛ etsɔɔɔ akɛ ni mɔ aaahiɛ lɛ diɛŋtsɛ enitsumɔ akɛ Kristofonyo lɛ ejaaa. Shi kɛji wɔyɛ wɔ diɛŋtsɛ wɔnitsumɔ jio, wɔbɛ eko jio lɛ, ni wɔɔgbala wɔjwɛŋmɔ kɛaaya shika helɛtemɔ mli yeyeeyefeemɔ lɛ nɔ tuutu lɛ baanyɛ eha wɔtsɔmɔ ninamɔ nyɔji ni jeee wɔsuɔmɔ naa ji akɛ eba lɛ nakai. Yesu tsɔɔ nɔ ni jɛɔ enɛ mli kɛbaa akɛ: “Mɔ ko nyɛŋ nuŋtsɔmɛi enyɔ asɔmɔ; ejaakɛ ekolɛ eeenyɛ mɔ kome ni eeesumɔ mɔ kroko lɛ; aloo eeekpɛtɛ mɔ kome he, ni eeegbe mɔ kroko lɛ he guɔ.” (Mateo 6:24) Germany lalafolɔ Goethe kɛɛ akɛ: “Mɔ ko kwraa bɛ ni tsɔɔ nyɔŋ kɛhaa nɔ ko yakatswaa fe mɛi ni kɛ amale loo lakamɔ susuɔ akɛ amɛye amɛhe lɛ.”

Kɛji wɔbaje ahum ni tswaa diɛŋtsɛ ko mli lɛ ebaabi ni wɔŋamɔ wɔhiŋmɛii lɛ fa-kɛ-fa koni wɔnyɛ wɔtɛje wɔhiŋmɛii jogbaŋŋ kɛkwɛ nii loo akɛ wɔkɛ wɔniji abumɔ wɔhiŋmɛii anɔ bɔni afee ni wɔbɛŋkɛ oti loo he ni wɔyaa lɛ. Kɛ wɔkɛ maŋkwramɔ, shika helɛtemɔ, loo kwasafo mli basabasafeemɔ mli naagbai miikpe lɛ, ehe baahia ni wɔjwɛŋmɔ ahi nɔ kome nɔ vii bɔni afee ni wɔha wɔmumɔŋ oti lɛ ahi wɔjwɛŋmɔ mli. Mɛni Kristofoi komɛi feɔ bɔni afee ni amɛha amɛhiŋmɛi nɔ atse yɛ Maŋtsɛyeli nitsumɔ lɛ mli?

Maŋtsɛyeli Nitsumɔ ni Etee Hiɛ Waa

Yɛ tsutsu G.D.R. lɛ mli fɛɛ lɛ, Odasefoi lɛ kɛ be babaoo miishiɛ fe bei fɛɛ ni eho. Nyɛsɛɛ afii enyɔ lɛ, be ni akɛtsu nii yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli ni ajaa mli ahaa mɔ fɛɛ mɔ lɛ tee hiɛ kɛ oha mlijaa 21. Nɔ ni jɛ mli ba ji nɔyaa oha mlijaa 34 ni taa mɔ mli ni afee yɛ shia Biblia nikasemɔ mli lɛ. Kɛfata he lɛ, amrɔ nɛɛ daa gbɛgbalɔi ayifalɛ eku ebɔ afii enyɔ mli nɔ̃ ni ho lɛ he toi ejwɛ! Be mli ni mɛi krokomɛi yeɔ amɛtsui ni amɛwieɔ nii ahe lɛ, Kristofoi ni fa fe 23,000 ni yɔɔ kɛbashi G.D.R. be nɛɛ mli lɛ miidamɔ shihilɛ lɛ naa kɛtsɔ amɛhiŋmɛi ni amɛfeɔ lɛ mlɛo lɛ nɔ. Enɛ eha Maŋtsɛyeli nitsumɔ lɛ etee hiɛ yɛ naakpɛɛ gbɛ nɔ.​—Okɛto Yoshua 6:15 he.

Nitsumɔ lɛ ni agbele mli lɛ tsɔɔ akɛ aatsu shikpɔŋkuku lɛ mli nii jogbaŋŋ yɛ wuoyigbɛ, he ni Odasefoi lɛ ateŋ mɛi babaoo yɔɔ lɛ. Maji lɛ agbɛi babaoo yɛ ni feɔ nɔ ko he okadi ni ale waa hu yɛ yinɔsane mli. Kɛ osumɔɔ okpɔlɔ nɔ sũ plɛtei loo sũ nibii lɛ, no lɛ obaayoo Meissen maŋ, ni bɛŋkɛ Dresden ni ji he ni abɔi je lɛŋ sũ nibii ni nyɛɔ ejwaa fe fɛɛ lɛ ekomɛi afeemɔ yɛ lɛ. Amrɔ nɛɛ Meissen ji he ni Maŋtsɛyeli shiɛlɔi ni amɛyifalɛ aaashɛ 130 lɛ yɔɔ. Aloo bo lɛ, susumɔ Weimer ni ji “Germany maŋtiase kɛ emli woloŋlee babaoo” lɛ he okwɛ. Goethe-Schiller Kaimɔ Nɔ ni yɔɔ maŋ lɛ teŋ lɛ yeɔ Weimer sharamɔ ni yɔɔ nyam ni ekɛ niŋmalalɔi enyɔ lɛ na lɛ he odase akɛ nyamɔ nɔ ko kɛha mɛi babaoo ni yɔɔ jɛmɛ lɛ. Weimer yɛ sanekpakpa shiɛlɔi ni fe 150 akɛ nyamɔ nɔ ko ŋmɛnɛ.

Shi kɛlɛ, nibii yɛ sɔrɔto kwraa yɛ kooyigbɛ lɛ ni shiɛlɔi fioo pɛ yɔɔ mli lɛ, ni agbɛnɛ asafo fɛɛ asafo kɛ eko teŋ jɛkɛ waa diɛŋtsɛ. Titri lɛ afɔɔɔ nitsumɔ namɔ yɛ jɛi. Mɛi babaoo ni yɔɔ nitsumɔ lɛ hu gboɔ deŋme amɛkɛ be ni fa fe bɔ ni ataoɔ lɛ tsuɔ nii bɔni afee ni amɛnitsumɔ akaje amɛdɛŋ. Nyɛminuu ko ni miisɔmɔ akɛ be fɛɛ shiɛlɔ yɛ kooyigbɛ lɛ tsɔɔ mli akɛ: “Beni agu shiɛmɔ lɛ ehe bahia ni nyɛmi fɛɛ nyɛmi ana Yehowa hebuu yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli moŋ, shi nitsumɔ namɔ waaa. Amrɔ nɛɛ shihilɛ lɛ etsɔ lɛ sɛɛsɛɛ. Wɔnaa heyeli wɔkɛshiɛɔ moŋ, shi egbɛtsɔɔmɔ he miihia wɔ kɛha nitsumɔ taomɔ. Ehe miihia ni wɔle shihilɛ ni tamɔ nɛkɛ mli hilɛ bɔ ni sa.”

Ani eŋɔɔ shiɛlɔi lɛ anaa akɛ agbɛnɛ amɛnyɛɔ amɛshiɛɔ nɔtonɔto? Wolfgang jwɛŋmɔ yɛ enɛ he ji akɛ: “Ehi ha nakai shiɛlɔ lɛ aahu akɛ eeetsu nii yɛ nakai shikpɔŋkuku lɛ nɔŋŋ mli shii abɔ. Mɛi kɛ amɛhe fɔɔ enɔ ni amɛfeɔ mɛi ni kɛ mɛi gbaa sane waa.” Yɛ no sɛɛ lɛ, “efeŋ naagba kɛhaŋ” shiatsɛmɛi lɛ “dɔŋŋ akɛ amɛaawie jamɔ he yɛ shinaa lɛ naa, kɛ mɛi ni hoɔ ni kɛ amɛteŋ jɛkɛɛɛ lɛ baanyɛ anu sane ni agbaa lɛ tete po. Jamɔ he sanegbaa efeŋ nihii nii dɔŋŋ.” Ralf kɛ Martina kɛ enɛ kpaa gbee. “Wɔnaa wɔshikpɔŋkuku lɛ mli nii ni wɔtsuɔ shii abɔ lɛ mli ŋɔɔmɔ. Wɔbaanyɛ wɔle mɛi aŋkroaŋkroi, ni agbɛnɛ wɔmli filiɔ wɔ hu yɛ woji sɔrɔtoi babaoo ni yɔɔ lɛ hewɔ.”

Wɔwoji lɛ ni Hiɛ Aaasɔ

Ralf kɛ Martina nyaa Life​—How Did It Get Here? By Evolution or by Creation? wolo lɛ he titri. Yɛ mɛi babaoo ni kpɛlɛ nɔ akɛ nyɔŋmɔ ko bɛ yɛ tsutsu G.D.R. lɛ agbɛfaŋ lɛ, nɛkɛ wolo nɛɛ miitsu nii akɛ Biblia kasemɔ wolo ni yɔɔ naakpɛɛ. Amɛmiishwe ni amɛna wolo bibioo ko ni gbaa enɛ nɔŋŋ he sane kuku lɛ eko. “Kwɛmɔ bɔ ni wɔmli fili wɔ ha be ni ajie wolo bibioo Ani Nyɔŋmɔ Susuɔ Wɔhe Lɛlɛŋ? lɛ kpo yɛ 1992 ‘La Hiɛlɔi’ Kpokpaa Wulu nɔ Kpee ni afee yɛ Dresden lɛ shishi lɛ. Enɛ tsɔɔ wɔsɔlemɔ lɛ ni abo toi.”

Mɛi babaoo ni jeee Odasefoi lɛ enya Buu Mɔɔ lɛ woji ahe agbɛnɛ. Yɛ July 1992 lɛ nitsɔɔlɔ ko ni tsɔɔ kwasafo tsɔsemɔ he nii lɛ ŋma nɔ ko ekɛtsɔɔ “bulɛ ni fe fɛɛ kɛ miishɛɛ shidaa ni fe fɛɛ” ni ejie lɛ kpo yɛ woji lɛ ni ekwɛɔ mli ekɛsaa ehe dani eyatsɔɔ nii lɛ ahe lɛ hewɔ. Yɛ January 1992 lɛ awula ko ni yɔɔ Rostock lɛ nine shɛ Obaanyɛ Ohi Shi Kɛya Naanɔ yɛ Paradeiso yɛ Shikpɔŋ Nɔ wolo lɛ eko nɔ kɛjɛ Odasefoi enyɔ ni ba eshinaa naa lɛ aŋɔɔ. Eŋma kɛyaha Germany nitsumɔ he nine lɛ akɛ: “Lutheran Sɔlemɔ lɛ mlinyo ji mi. Miyɛ bulɛ ni mli kwɔ kɛha nitsumɔi sɔrɔtoi ni Yehowa Odasefoi asafo lɛ tsuɔ lɛ. Amɛjɛɔ anɔkwayeli mli amɛkɛɔ akɛ gbɔmɔ nyɛŋ ahi shi dɔŋŋ ni Nyɔŋmɔ gbɛtsɔɔmɔ bɛ mli.”

Mumɔŋ gbɛtsɔɔmɔi enyiɛ Kristendom sɔlemɔi lɛ kɛha emli bii lɛ? Adafitswaa wolo, Die Zeit ni abuɔ waa lɛ wie yɛ December 1991 akɛ yɛ be mli ni Lutheran Sɔlemɔ lɛ “ena be kuku anunyam mli ŋɔɔmɔ akɛ maŋ hiɛtsakemɔ ni toiŋjɔlɛ yɔɔ mli lɛ jɛɛhe lɛ, etamɔ nɔ ni bɔ ni ale lɛ aha lɛ nɔ miigbɔ oyayaayai.” Yɛ anɔkwale mli lɛ, Lutheran Sɔlemɔ lɛ mli najiaŋdaamɔlɔ ko ye awerɛhoo akɛ: “Mɛi susu shihilɛ ni yaa nɔ yɛ jarayeli ni akɛ mlai etsiii emli nibii anaa lɛ akɛ no ji Paradeiso lɛ.” Sɔlemɔ ní yɔɔ Magdeburg lɛ mlinyo ko ŋma wolo kɛtee Germany nitsumɔ he nine lɛ ekɛbi sane ko. Mɛni hewɔ? Nɛkɛ Owula nɛɛ ŋma akɛ, “Beni mikɛ hefɛoyeli eje tsɔɔmɔi nɛɛ ahe ŋwane afii abɔ sɛɛ lɛ, kpaako minaa mileɔ kɛmɔɔ shi akɛ nɛkɛ je nɛɛ ebote enaagbee gbii lɛ amli ni akɛ wɔkɛ naagbai wuji babaoo baakpe yɛ wɔsɛɛ shihilɛ ni ebɛŋkɛ kpaakpa lɛ mli.”​—2 Timoteo 3:​1-5.

Tsumaa kɛha Nitsumɔ lɛ Mlilɛɛmɔ

Dani Wende lɛ baashɛ lɛ no mli lɛ aŋmɛɛɛ gbɛ ni amaa Maŋtsɛyeli Asai yɛ G.D.R. Amrɔ nɛɛ amɛhe miihia waa; ni akɛ Maŋtsɛyeli Asai amaamɔ lɛ yeɔ klɛŋklɛŋ gbɛhe. Enɛ ji anɔkwa jamɔ lɛ fa kroko hu ni ena tsakemɔ ni sa kadimɔ waa. Nyɛminuu ko niiashikpamɔ tsɔɔ bɔ ni nɛkɛ tsakemɔ nɛɛ etee nɔ oyayaayai eha lɛ mli pɛpɛɛpɛ.

Yɛ March 1990 beni Yehowa Odasefoi lɛ ena mla naa hegbɛ yɛ G.D.R. ŋmɛlɛtswai fioo komɛi asɛɛ lɛ, afɔ nine atsɛ nyɛminuu ko ni ekɛ Odasefoi akuu ko abawie, ni enɛ ji klɛŋklɛŋ be mli kwraa ni ekɛ tsɔne ni awieɔ awoɔ mli lɛ tsuɔ nii yɛ eshihilɛ mli. Afii enyɔ kɛ fa sɛɛ lɛ, asafo ni ekɛbɔɔ lɛ jɔɔ Maŋtsɛyeli Asa hee ko nɔ. Beni afi 1992 baa naagbee lɛ, no mli lɛ amamɔ Maŋtsɛyeli Asai 7 kɛha asafoi 16. Amrɔ nɛɛ aasusu Maŋtsɛyeli Asai krokomɛi ni fa fe 30 ni abaamamɔ kɛ Kpee Asa fɛfɛo ni abaama lɛ he.

Hiŋmɛi ni Akɛma Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ Nɔ

Kristofonyo onukpa ko kɛɛ, “Wende lɛ sɛɛ etsɛɛɛ nɔŋŋ ni mɛi pii kpoo Biblia lɛ. Amɛkɛ amɛhiɛnɔkamɔ fɔ nɔyeli hee ni wo shihilɛ kpakpa ni baaba yɛ naagbee mli kwraa lɛ he shi lɛ nɔ.” Ani amɛhiɛnɔkamɔ lɛ ba mli? “Amɛkɛ afii enyɔ tsake amɛjwɛŋmɔ. Agbɛnɛ mɛi kɛ wɔ kpaa gbee akɛ adesa nɔyelii lɛ nyɛŋ ekɛ toiŋjɔlɛ kɛ jalɛ nifeemɔ nii aba kɔkɔɔkɔ.”

Mɛi babaoo nya yɛ kwasafo nɔyeli ni feɔ keketee ni butu yɛ G.D.R., ni tswaa nɔ ni amɛbuɔ no akɛ no ji jetsɛremɔ kpakpa yɛ Anaigbɛ maŋnɔkwɛmɔ he gbɛjianɔtoo mli lɛ he adafi lɛ hewɔ. Shi amɛnine nyɛ shi. Yehowa Odasefoi haa amɛhiŋmɛi nɔ tseɔ ni amɛkɛmaa Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli ni kpɛlɛɔ tamɔ ŋwɛi ŋulami lɛ nɔ vii ni nɔyeli ni yeɔ nɔ nakai beaŋ lɛ kɔɔɔ he eko. Hiɛnɔkamɔ ni tamɔ nɛkɛ lɛ haŋ amɛnine anyɛ shi kɔkɔɔkɔ.​—Romabii 5:⁠5.

[Shishigbɛ niŋmai]

a Kwɛmɔ “Yehowa Kwɛ Wɔnɔ Beni Agu Nitsumɔ Lɛ,” Fai 1-3, yɛ April 15, May 1, kɛ May 15, 1992, Buu-Mɔɔ lɛ amli.

[Mfonirii ni yɔɔ baafa 26]

Odasefoi ni yɔɔ Germany lɛ kɛ heyeli ni amɛna lɛ miitsu nii bɔni afee ni amɛkɛ amɛhe awo Maŋtsɛyeli nitsumɔ lɛ mli babaoo

    Ga Woji (1980-2026)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2026 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje