Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • w93 2/1 bf. 20-24
  • Yelikɛbuamɔ Nibii Jieɔ Kristofoi Asuɔmɔ Kpo

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • Yelikɛbuamɔ Nibii Jieɔ Kristofoi Asuɔmɔ Kpo
  • Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1993
  • Saneyitsei Bibii
  • Sweden
  • Finland
  • Denmark
  • Netherlands
  • Switzerland
  • Austria
  • Italy
  • Niyenii Kɛha Kpeeyalɔi Akpei Abɔ
Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1993
w93 2/1 bf. 20-24

Yelikɛbuamɔ Nibii Jieɔ Kristofoi Asuɔmɔ Kpo

BƆFO Petro wo enanemɛi Kristofoi ahewalɛ akɛ: “Nyɛsumɔa nyɛnyɛmimɛi.” (1 Petro 2:17) Nɛkɛ suɔmɔ nɛɛ mli baalɛɛ kɛteke hewolonɔ su, adesai ashihilɛ, kɛ majimaji ahusui, ni ebaafee gbɔmɛi ekome yɛ anɔkwa nyɛmifeemɔ diɛŋtsɛ mli. Beni heloonaa hiamɔ bate shi yɛ mra be mli Kristofoi lɛ ateŋ lɛ, suɔmɔ kanya mɛi pii ni amɛtsu onia amɛha bɔfoi lɛ koni aja aha mɛi ni ehia amɛ lɛ. Nɔ ni aŋma afɔ shi lɛ kɛɔ akɛ “amɛŋɔ fɛɛ amɛfee ekome.”​—Bɔfoi lɛ Asaji 2:​41-45; 4:⁠32.

Ajie nɛkɛ suɔmɔ nɛɛ kpo beni Yehowa Odasefoi a-Nɔyeli Kuu lɛ fɔ̃ Buu Muu Asafo lɛ nitsumɔ he niji ni yɔɔ Europa Anaigbɛ lɛ babaoo nine yɛ 1991 naagbee gbɛ, koni amɛha niyenii kɛ atadei ni akɛyaha amɛnyɛmimɛi ni ehia amɛ yɛ Europa Bokagbɛ, kɛ tsutsu Soviet Union hei komɛi hu lɛ. Wɔkɛ amaniɛbɔi komɛi ni jɛ nitsumɔ he niji ni tsu he nii lɛ adɛŋ kɛba lɛ ekomɛi miiha yɛ biɛ:

Sweden

Yɛ December 5, 1991 lɛ, akɛ wolo ko ni tsɔɔ hiamɔ lɛ mli jogbaŋŋ maje asafoi 348 ni yɔɔ Sweden lɛ fɛɛ. Ahere nɔ amrɔ nɔŋŋ. Gbii fioo sɛɛ nɔŋŋ kɛkɛ ni tsɔne kakadaŋŋ ko yi gbɛ kɛmiiya St. Petersburg, yɛ Russia, ni ewo ashikishan, fɔ, tsinaloo ni akɛwo tsɛŋsi mli, mliki ni yɔɔ mlumlu, kɛ nibii krokomɛi ni tamɔ nakai ni tsiimɔ shɛɔ tɔŋ 15. Yehowa Odasefoi ni yɔɔ maŋ lɛ mli jie nibii nɛɛ kɛjɛ tsɔne lɛ mli ni oya nɔŋŋ ni aja nibii 750 ni afimɔ nɛɛ aha mɛi ni ehia amɛ lɛ. Yɛ sɛɛ mli lɛ, tsɔnei krokomɛi enyɔ hu ni kɛlɛ bɔ ni sa kɛ niyenii tee Russia. Kɛ abua fɛɛ naa lɛ, akɛ nibii ni tsiimɔ fe tɔŋ 51.5 maje kɛjɛ Sweden.

Bɔ ni nyɛmimɛi lɛ na he miishɛɛ akɛ amɛbaaha atadei kɛ aspaatrei lɛ fe bɔ ni akpa gbɛ kwraa. Atadei ni afimɔ babɔi shibuamɔ yɛ Maŋtsɛyeli Asai lɛ anɔ oyayaayai. Kristofoi pii kɛ amɛ diɛŋtsɛ amɛtadei lɛ ekomɛi ke. Mɛi krokomɛi he atadei heei. Nyɛminuu ko hé kootu kɛ eshishi ekomekomei enumɔ. Beni shwapotsɛ ni naa ekpɛ ehe lɛ na ele nɔ hewɔ lɛ, esaa eke lɛ nakai enumɔ efata he. Nyɛminuu kroko hu he sɔks, niji ahehaanɔ, kɛ dukui adeka kome. Beni etsɔɔ nɔ hewɔ ni eheɔ lɛ, shwapotsɛ lɛ kɛ kootu kɛ eshishi komekomei 30 ha lɛ kɛ jara ni kulɛ ekɛbaahe enyɔ. Kpɔiaŋgbɔlemɔ he nibii ashwapotsɛ ko hu ke aspaatrei diɛŋtsɛ kɛ nitsumɔ aspaatrei heei 100.

Akɛ nibii nɛɛ fɛɛ ba nitsumɔ he nine lɛ kɛha emlihalamɔ, efiimɔ, kɛ etoo kɛ tsɔne mliwoo. Atadei​—ni baaya tsɔnei kakadaji 40 mli ​—yimɔ hei babaoo yɛ nitsumɔ he nine lɛ! Nyɛmimɛi hii kɛ yei kɛ otsii babaoo tsu nii ni amɛkɛhala mli, hii anɔ, yei anɔ, kɛ gbekɛbii hu anɔ, ni amɛto amɛwo adekai amli. Akɛ tsɔnei kakadaji sɔrɔtoi nyɔŋma-kɛ-enumɔ loo atadei nɛɛ kɛtee Russia, Ukraine, kɛ Estonia shweshweeshwe.

Nyɛminuu ko ni kudɔ Asafo lɛ tsɔnei lɛ ekome shii kpaanyɔ kɛtee tsutsu Soviet Union lɛ wie akɛ: “Miishɛɛ ni nyɛmimɛi lɛ kɛkpee wɔ yɛ hei ni nibii lɛ tee lɛ ji nyɔmɔwoo kpele diɛŋtsɛ. Amɛfua wɔ ni amɛshwɔ wɔnaa kɛ miishɛɛ, ni heloonaa nii fioo ni amɛyɔɔ lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, amɛtsɔɔ wɔ Kristofoi amlihilɛ he nii babaoo.”

Finland

Finland shika he saji ni mli ewa, nitsumɔ ni mɛi pii naaa, kɛ shika gbɛfaŋ naagbai lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, suɔmɔ ni Finland nyɛmimɛi ni miihe ashɛ 18,000 lɛ na akɛ amɛaaye amɛbua amɛnyɛmimɛi ni yɔɔ tsutsu Soviet Union lɛ da waa diɛŋtsɛ. Amɛkɛ niyenii ni tsiimɔ fe tɔŋ 58 maje yɛ adekai 4,850 mli kɛtee St. Petersburg, Estonia, Latvia, Lithuania, kɛ Kaliningrad. Amɛkɛ atadei babaoo wo hei ni kamɔ shi efolo yɛ tsɔnei ni loo nibii lɛ kɛtee lɛ amli. Akɛ kar memeji kɛ bɔs bibii sɔrɔtoi aaashɛ 25 hu ke koni akɛtsu nii yɛ Maŋtsɛyeli nitsumɔ lɛ mli.

Niyenii adekai lɛ ekomɛi yashɛ asafo ko ni shiɛlɔi 14 yɔɔ mli lɛ mli yɛ Slanti yɛ St. Petersburg kpokpaa nɔ. Amɛtsɔɔ hiɛsɔɔ kpele yɛ wolo ni amɛŋma lɛ mli. “Wɔyɛ nyɛmimɛi yei onukpai nyɔŋma yɛ wɔ asafo lɛ mli. Wɔteŋ mɛi pii ahe miiye waa ni wɔnyɛɛɛ wɔdamɔ liamɔi amli ŋmɛlɛtswai babaoo kɛha niyenii. Shi, wɔ ŋwɛi Tsɛ lɛ haaa wɔna yiŋtoo ko ní wɔɔdamɔ nɔ wɔnijiaŋ aje wui yɛ nɛkɛ jaramɔ bei nɛɛ amli, shi moŋ ewoɔ wɔtsuii obɔ kɛ miishɛɛ. Wɔfeɔ shia Biblia mli nikasemɔi 43.” Beni nyɛmiyoo ko ni yɔɔ St Petersburg lɛ nine shɛ eyelikɛbuamɔ nii anɔ lɛ, enu he waa aahu akɛ efo ŋmɛlɛtswai enyɔ sɔŋŋ dani egbele naa.

Denmark

Yɛ nɛkɛ maŋ bibioo ni yɔɔ Baltic Ŋshɔ lɛ naabu tuuŋtu nɛɛ mli hu lɛ, Yehowa Odasefoi aaashɛ 16,000 bua amɛhe naa ni amɛkɛ tsɔnei 19 maje kɛtee Ukraine kɛ niyenii ni tsiimɔ shɛɔ tɔŋ 64 yɛ adekai 4,200 mli; atadei ni jara wa waa adekai 4,600; kɛ aspaatrei heei 2,269. Nyɛminuu ko ni yɔɔ Germany ha nitsumɔ he nine lɛ tsɔnei enumɔ ni amɛkɛtsu nii lɛ, ni no sɛɛ lɛ ekɛke nyɛmimɛi lɛ yɛ Ukraine. Beni tsɔne kudɔlɔi lɛ ku amɛsɛɛ amɛba lɛ, amɛteŋ mɔ kome wie akɛ: “Wɔyoo akɛ wɔkɛ nibii babaoo eku sɛɛ kɛba fe bɔ ni wɔkɛtee. Suɔmɔ kɛ afɔleshaa mumɔ ni wɔ Ukraine nyɛmimɛi lɛ jie lɛ kpo lɛ wo wɔhemɔkɛyeli hewalɛ babaoo diɛŋtsɛ.”

Ehe bahia ni tsɔne kudɔlɔi lɛ akwɛ jogbaŋŋ yɛ ojotswalɔi ahe yɛ tsutsu Soviet Union gbɛjegbɛi lɛ anɔ. Gbii fioo ko dani Denmark tsɔnei lɛ ekome baaya lɛ, ayatswa mɛi komɛi ojo yɛ nakai gbɛ lɛ nɔ. Ojotswalɔi lɛ kɛ kɔɔyɔɔŋ lɛlɛ kɛ tui wa tsɔnei enumɔ ni nyiɛ kutuu ni amɛwo niyenii kɛjɛ yelikɛbuamɔ kuu kroko ŋɔɔ. Amɛloo tsɔnei enumɔ lɛ fɛɛ, ni amɛshi tsɔne kudɔlɔi lɛ yɛ gbɛ lɛ he. Shi yɛ oshara nɛɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, nibii ni jɛ Denmark nitsumɔ he nine lɛ yashɛ nyɛmimɛi lɛ aŋɔɔ shweshweeshwe. Amɛ hu amɛkɛ wolo ni nyiɛ sɛɛ nɛɛ, ni amɛkɛ tɔlɛ babaoo ŋma yɛ Blɔfo mli lɛ ha tsɔne kudɔlɔ lɛ kɛku esɛɛ, akɛ: “Suɔmɔ nyɛmimɛi hii kɛ yei Denmarkbii: Wɔnine eshɛ nyɛ yelikɛbuamɔ nibii lɛ anɔ. Yehowa baato nyɛ najiaŋ.”

Netherlands

Netherlands nitsumɔ he nine lɛ kɛ niyenii ni tsiimɔ shɛɔ tɔŋ 52 maje yɛ adekai 2,600 mli. Akɛwo tsɔne kui sɔrɔtoi enyɔ mli kɛtee Ukraine. Ashi tsɔnei ekpaa lɛ fɛɛ be fɛɛ be, ejaakɛ nyɛmimɛi ni yɔɔ Germany lɛ kɛke kɛha Maŋtsɛyeli nitsumɔ lɛ yɛ Bokagbɛ maji amli. Ukraine nyɛmimɛi lɛ kɛ niyenii lɛ babaoo maje kɛtee Moscow, Siberia, kɛ hei krokomɛi ni hiamɔ babaoo yɔɔ jɛmɛ lɛ. Kɛfata he lɛ, Dutch nyɛmimɛi lɛ kɛ atadei kɛ aspaatrei babaoo hu fata he kɛyake amɛ. Akɛ nibii nɛɛ wo tsɔnei 11 mli ni amɛnyiɛ kutuu ni kar kome nyiɛ amɛhiɛ ni akɛtee Lviv yɛ Ukraine.

Beni amɛfa gbɛ kakadaŋŋ kɛtsɔ Germany kɛ Poland mli fɛɛ sɛɛ lɛ, tsɔnei akuu nɛɛ tsɔ Ukraine he ni awoɔ guɔyeli nibii anɔ too yɛ lɛ, ni eyashɛ Lviv maŋ lɛ klotia leebi ŋmɛji 3:​00. Tsɔne kudɔlɔi lɛ bɔ amaniɛ akɛ: “Be fioo sɛɛ lɛ, nyɛmimɛi hii 140 ba jɛmɛ kɛha nibii lɛ ajiemɔ yɛ tsɔnei lɛ amli. Dani amɛbaaje nitsumɔ lɛ shishi lɛ, nɛkɛ nyɛmimɛi hii heshibalɔi nɛɛ tsɔɔ amɛhekɛnɔfɔɔ yɛ Yehowa mli, ni amɛfee ekome kɛsɔle. Beni amɛtsu nii lɛ amɛgbe naa lɛ, amɛbua amɛhe naa shikome ekoŋŋ kɛsɔle kɛda Yehowa shi. Beni wɔná nyɛmimɛi ni jɛ maŋ lɛ mli, ni jɛ amɛnii fioo ni amɛyɔɔ lɛ mli amɛkɛ nibii babaoo ba lɛ gbɔfeemɔ mli ŋɔɔmɔ sɛɛ lɛ, amɛyajie wɔ gbɛ kɛtee gbɛjegbɛ wulu lɛ he, ni amɛsɔle yɛ gbɛ lɛ he dani amɛshi wɔ amɛtee.

“Wɔsusu nibii pii ahe, yɛ wɔgbɛfaa kakadaŋŋ kɛbaa shia lɛ mli​—bɔ ni nyɛmimɛi ni yɔɔ Germany kɛ Poland lɛ to wɔ gbɔ amɛha, kɛ wɔnyɛmimɛi ni yɔɔ Lviv lɛ hu; amɛhemɔkɛyeli ni mli wa waa kɛ sɔlemɔ su ni amɛyɔɔ lɛ; amɛgbɔfeemɔ ni ha amɛha wɔɔheei kɛ niyenii, tsɛbelɛ amɛ diɛŋtsɛ hu amɛyɛ hiamɔ shihilɛi amli lɛ; ekomefeemɔ ni amɛjieɔ lɛ kpo kɛ bɛŋkɛmɔ ni amɛbɛŋkɛɔ amɛhe; kɛ hiɛsɔɔ ni amɛjieɔ lɛ kpo lɛ. Wɔsusu wɔnyɛmimɛi hii kɛ yei ni yɔɔ shia, ni jɛ amɛsuɔmɔ mli amɛke nibii babaoo lɛ hu ahe.”

Switzerland

Switzerland nitsumɔ he nine lɛ tsɛ Yakobo 2:​15, 16 yisɛɛ ni ekɛje emaniɛbɔɔ lɛ shishi, akɛ: “Kɛji nyɛminuu ko aloo nyɛmiyoo ko nyiɛ yayai ni enaaa edaaŋ ŋmaa lɛ, ni nyɛteŋ mɔ ko yakɛɛ amɛ akɛ: ‘Nyɛyaa yɛ hejɔlɛ mli, nyɛyawerea la, ni nyɛyayea nii nyɛtɔrɔa,’ shi ehaaa amɛ nii ni hiaa gbɔmɔtso lɛ, mɛɛ sɛɛnamɔ yɔɔ mli?” Kɛkɛ ni amaniɛbɔɔ lɛ tee nɔ akɛ: “Ŋmalɛ nɛɛ ba wɔjwɛŋmɔ mli beni Yehowa Odasefoi a-Nɔyeli Kuu lɛ fɔ wɔ nine ni wɔkɛ heloonaa yelikɛbuamɔ abaha wɔnyɛmimɛi ni ehia amɛ lɛ.

“Amrɔ nɔŋŋ kɛkɛ ni mɔ fɛɛ mɔ bɔi he nitsumɔ! Gbii enyɔ pɛ mli lɛ, akɛ niyenii ni tsiimɔ shɛɔ tɔŋ 12 ni afimɔ lɛ kuikui 600 wo tsɔnei etɛ ni jɛ Germany, ni akɛke koni akɛtsu nii yɛ Ukraine lɛ amli ni akɛmaje kɛtee. Amaniɛbɔɔ ni wɔnu akɛ nibii lɛ fɛɛ eyashɛ shweshweeshwe lɛ ha nyɛmimɛi lɛ na miishɛɛ babaoo yɛ biɛ. Yɛ nɛkɛ be nɛɛ mli lɛ, asafoi lɛ bua atadei anaa, ni etsɛɛɛ ni wɔnitsumɔ he nine lɛ yi obɔ kɛ adekai, kɛ baagii! Nɔ ni gbekɛbii atadei yɔɔ mli lɛ ekomɛi yɛ ni shwɛmɔ nii ni jɛ Swiss gbekɛbii aŋɔɔ yɛ mli kɛha amɛnanemɛi ni yɔɔ Kooyigbɛ shɔŋŋ ni amɛleee amɛ lɛ. Akɛ chocolate ni fa saŋŋ hu wo atadei ni afimɔ nɛɛ ekomɛi amli.”

Te aaafee tɛŋŋ akɛ nibii nɛɛ fɛɛ aya? Amaniɛbɔɔ lɛ tee nɔ akɛ: “France nitsumɔ he nine lɛ ha wɔ tsɔnei kakadaji enyɔ kɛ tsɔne kudɔlɔi ejwɛ ni amɛkɛye amɛbua wɔ. Kɛfata he lɛ, tsɔne kome ni jɛ wɔnitsumɔ he nine lɛ kɛ maŋ lɛ mli nyɛmimɛi anɔ ejwɛ he miihia koni akɛgbala nibii ni tsiimɔ shɛɔ tɔŋ 72 lɛ kɛya Ukraine.” Tsɔnei akuu nɛɛ, ni ekɛlɛ ji ninetalɔi 500 lɛ yashɛ nijiemɔ he lɛ shweshweeshwe yɛ Lviv, he ni nyɛmimɛi aaashɛ oha miimɛ yɛ koni amɛjie kɛjɛ tsɔnei lɛ amli lɛ. Tsɔne kudɔlɔi lɛ bɔ amaniɛ akɛ wiemɔ he husu lɛ efeee naagba ko ejaakɛ amɛhiɛ miijie hiɛsɔɔ babaoo kpo.

Austria

Austria nyɛmimɛi lɛ kɛ niyenii ni tsiimɔ shɛɔ tɔŋ 48.5, kɛ atadei adekai 5,114, kɛ aspaatrei 6,700 maje kɛtee Lviv kɛ Uzhgorod yɛ Ukraine. Amɛkɛ niyenii tɔŋ 7, kɛ atadei adekai 1,418, kɛ aspaatrei 465 hu maje kɛtee Belgrade, Mostar, Osijek, Sarajevo, kɛ Zagreb yɛ tsutsu Yugoslavia. Nitsumɔ he nine lɛ bɔ amaniɛ akɛ: “Wɔwo tsɔnei kakadaji 12 obɔ kɛtee, ni amɛfa gbɛ shitoi 21,000. Nyɛminuu ko kɛ ebinuu ni yɔɔ tsɔne nitsumɔ ko ji mɛi ni tsu nitsumɔ nɛɛ titri.”

Amaniɛbɔɔ lɛ tee nɔ yɛ atadei ni akɛbake lɛ he akɛ: “Wɔkɛ Kpee Asa ko tsu nii akɛ nibii lɛ atoohe wulu. Tsɔnei ni eyimɔ obɔbɔ tsara nɔ kɛba, aahu kɛyashi agbɛnɛ gbɛ bɛ he ko dɔŋŋ. Taakɛ eji yɛ Mose gbii lɛ amli lɛ, ehe bahia ni atsĩ gbɔmɛi lɛ anaa ni amɛkɛ eko akaba dɔŋŋ. (2 Mose 36:⁠6) Mɛi komɛi po ni amɛjeee Yehowa Odasefoi bake shika, ‘ejaakɛ,’ taakɛ amɛkɛɛ lɛ, ‘wɔle akɛ mɛi ni ehia amɛ lɛ anine baashɛ nɔ yɛ nɛkɛ gbɛ nɔ.’ Wɔnine shɛ adekai foji babaoo hu nɔ kɛjɛ je lɛŋ nitsumɔ hei adɛŋ ni amɛheee wɔ nɔ ko.” Nyɛmimɛi hii kɛ yei ni hala nibii lɛ amli ni amɛfimɔ nɔ fɛɛ nɔ lɛ eye kɛjɛ afii 9 kɛyashi afii 80. Amɛbɔ mɔdɛŋ amɛhala tie kɛ shɛɛt ni kɛ kootui komɛi ni baaya waa lɛ ni amɛfimɔ fɛɛ nakai kuikui.

Amaniɛbɔɔ lɛ wie akɛ: “Nɔyelɔi ni yɔɔ Austria kɛ husui lɛ anaa lɛ hu ye amɛbua waa ni amɛha wɔnyɛ wɔtsu yelikɛbuamɔ nibii nɛɛ kɛ gbɛfaa lɛ he nii, ni amɛha wɔ woji ni he hiaa hu fɛɛ, no hewɔ lɛ wɔkɛ nibii nɛɛ fɛɛ tee ni wɔnaaa naagbai babaoo.”

Italy

Akɛ niyenii ni falɛ shɛɔ tɔŋ 188 maje kɛjɛ Rome yɛ tsɔnei kui wuji enyɔ mli kɛtsɔ Austria, Czechoslovakia, kɛ Poland kɛtee tsutsu Soviet Union. Tsɔne kuu fɛɛ kuu hiɛ tsɔne kudɔlɔi ekpaa, fitafonyo, tsɔnei akane he nitsulɔ, wiemɔ naajielɔ, nibii kɛ maŋsɛɛ majemɔ he nitsulɔ, nihoolɔ, datrɛfonyo, kuu lɛ hiɛnyiɛlɔ ni ta tsɔne bibioo ko mli, kɛ nyɛminuu ko ni hiɛ tsɔne ni awɔɔ mli.

Ahe niyenii lɛ kɛjɛ niyenii ahe nitsumɔ hei kpawo. Nitsumɔ he nine lɛ bɔ amaniɛ akɛ: “Beni nihɔɔlɔi lɛ nu yiŋtoo hewɔ ni wɔheɔ lɛ, amɛteŋ mɛi komɛi ná ni kulɛ amɛna mli gbɛfaŋnɔ. Nihɔɔlɔi ni ji jeŋbii bake pasta kɛ omɔ ni tsiimɔ shɛɔ ŋsɛnii tɛi ohai abɔ, kɛ adekai hu ni akɛ nibii woɔ mli. Mɛi krokomɛi hu bake tsɔne tai ni akɛnyiɛɔ snoo mli kɛha tsɔnei lɛ, aloo amɛmiitao amɛke shika.

“Nyɛmimɛi ni yɔɔ Italy lɛ ahiɛ sɔ hegbɛ ni amɛna akɛ amɛye amɛbua nɛɛ waa. Gbekɛbii hu miisumɔ ni amɛye amɛbua. Gbekɛnuu fioo ko ni eye afii enumɔ kɛ shika bibioo ko maje akɛ ehiɛ ka nɔ akɛ ebaanyɛ ehe ‘odaa loo agbo diɛŋtsɛ ni akɛwo tsɛŋsi mli kɛha nyɛmimɛi ni yɔɔ Russia lɛ.’ Gbekɛyoo fioo ko nine shɛ shika nɔ kɛjɛ enii kɛ enaa ŋɔɔ kɛha emɔdɛŋbɔɔ yɛ skul, koni ekɛhe nɔ ko ni ekɛke efɔlɔi. ‘Shi,’ eŋma akɛ, ‘beni miyoo akɛ minyɛmimɛi lɛ ateŋ mɛi pii naaa nibii kpakpai ni miyeɔ lɛ eko amɛye lɛ, misusu akɛ nikeenii ni hi fe fɛɛ ni manyɛ mahe maha mifɔlɔi ji ni maye mabua nakai nyɛmimɛi lɛ.’ Ekɛ shika ni fa saŋŋ wo tooyeli adeka lɛ mli. Ni ewie akɛ: ‘Mihiɛ ka nɔ akɛ maya nɔ mabɔ mɔdɛŋ nakai nɔŋŋ yɛ skul, koni manyɛ mana shika babaoo ni mikɛmaje amɛ.’” Nitsumɔ he nine amaniɛbɔɔ lɛ wie enɛ ni ekɛmu naa akɛ, woji ni miitsɔɔ hiɛsɔɔ babaoo, ni nine shɛ nɔ kɛjɛ nyɛmimɛi lɛ adɛŋ yɛ Ukraine, kɛ hiɛsɔɔ wiemɔi babaoo ni Italy nyɛmimɛi lɛ wie, kɛ niiashikpamɔi ni yɔɔ miishɛɛ ni wɔna beni wɔsaa wɔhe koni wɔkɛ nibii nɛɛ ayaha amɛ lɛ kanyaa mɔ, ewoɔ mɔ hewalɛ, ni efeɔ wɔ ekome hu.

Niyenii Kɛha Kpeeyalɔi Akpei Abɔ

Afee Yehowa Odasefoi aklɛŋklɛŋ majimaji ateŋ kpee ni amɛfee yɛ tsutsu Soviet Union lɛ yɛ Kirov Stadium yɛ St. Petersburg yɛ Russia, yɛ June 28-30, 1992. Mɛi ni tee nɛkɛ kpee ni sa kadimɔ waa, ni yitso ji “La Hiɛlɔi” nɛɛ shishi lɛ ayi fa fe 46,200, ni amɛjɛ maji 28 nɔ. Ekɛ hegbɛ kroko hu ha kɛha Kristofoi asuɔmɔ kpojiemɔ ‘kɛha nyɛmimɛi asafo muu lɛ fɛɛ.’​—1 Petro 2:⁠17.

Aja niyenii babaoo ni jɛ Denmark, Finland, Sweden, kɛ Europa Anaigbɛ maji krokomɛi anɔ aha mɛi akpei abɔ ni jɛ tsutsu USSR amɛba kpee lɛ shishi lɛ yaka, koni amɛye yɛ gbii ni akɛfee kpee lɛ amli. Beni amɛshiɔ kpee lɛ shishi yɛ naagbee wiemɔi lɛ asɛɛ lɛ, asaa aha amɛ niyenii ni afimɔ hu ekoŋŋ koni amɛye beni amɛkuɔ amɛsɛɛ kɛyaa amɛmaji anɔ lɛ.

Amaniɛbɔi ni wɔtsi ta yɛ biɛ nɛɛ tsɔɔ akɛ jeee afa kome pɛ nihamɔ lɛ yaa​—bokagbɛ​—kɛkɛ. Nihamɔ lɛ jɛɔ fai sɔrɔtoi enyɔ lɛ fɛɛ. Niyenii kɛ atadei yaa bokagbɛ, hɛɛ, shi tsuiŋ hiɛsɔɔ ni tsɔɔ suɔmɔ, kɛ niiashikpamɔi ni woɔ mɔ hemɔkɛyeli hewalɛ, ni tsɔɔ hiɛmiamɔ kɛ anɔkwayeli ni Yehowa jalɔi akpei abɔ lɛ ejie kpo yɛ afii nyɔŋmai abɔ ni amɛkɛhi nɔnyɛɛ kɛ jaramɔ shihilɛi amli lɛ hu baa anaigbɛ. Enɛ hewɔ lɛ, fãi enyɔ lɛ fɛɛ ena bɔ ni Yesu wiemɔi nɛɛ ji anɔkwale ha, akɛ: “Nɔhamɔ mli yɛ jɔɔmɔ fe hemɔ.”​—Bɔfoi lɛ Asaji 20:⁠35.

[Nitɛŋmɔ ni akɛmiitsɔɔ nɔ ko mli/Mfoniri ni yɔɔ baafa 21]

1. Kɛjɛ Finland: St. Petersburg, Russia; Tallinn kɛ Tartu, Estonia; Riga, Latvia; Vilnius kɛ Kaunus, Lithuania; Kaliningrad, Russia; Petrozavodsk, Karelia

2. Kɛjɛ Nethelands: Lviv, Ukraine

3. Kɛjɛ Sweden: St. Petersburg, Russia; Lviv, Ukraine; Nevinnomyssk, Russia

4. Kɛjɛ Denmark: St. Pefersburg, Russia, Lviv, Ukraine

5. Kɛjɛ Austria: Lviv, Ukraine; Belgrade, Mostar, Osijek, Sarajevo, Zagreb (yɛ tsutsu Yugoslavia)

6. Kɛjɛ Switzerland: Lviv, Ukraine

7. Kɛjɛ Italy: Lviv, Ukraine

[Mfonirii ni yɔɔ baafa 23]

Atadei yɛ adekai amli yɛ Sweden nitsumɔ he nine lɛ

Aato yelikɛbuamɔ nibii aawo tsɔne mli

Niyenii ni yɔɔ jatsu bibioo kome mli

Kplotoo loo ni awo lɛ ŋoo ni akɛjɛ Denmark

Kuu ni ji tsɔnei 11 kɛ kar 1

Jatsui bibii kɛ atadei adekai yɛ Austria nitsumɔ he nine lɛ

Aajie nibii yɛ tsɔne mli yɛ Lviv, Ukraine

    Ga Woji (1980-2026)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2026 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje