Naa Nibii ni Yehowa Efee Eha Wɔ!
“WƆSƆLE aahu yɛ be ni tamɔ nɛkɛ he,” nuu ko kɛɛ. Mɔ kroko hu teɔ shi daa leebi ŋmɛji ejwɛ ni esɔleɔ. Yɛ mɛni he? Ekɛɛ: “Misɔleɔ akɛ gbi ko kɛ̃ lɛ wɔna heyeli ni wɔkɛja Yehowa yɛ faŋŋ mli.” Yɛ January 1992 mli, beni Yehowa Odasefoi ni yɔɔ Ethiopia lɛ kpe kutuu yɛ Addis Ababa kɛha amɛ “Mɛi ni Sumɔɔ Heyeli” Kpokpaa Wulu nɔ kpee lɛ, efee faŋŋ akɛ aha nɛkɛ sɔlemɔi ni akɛ heshibaa kɛ anɔkwayeli sɔle nɛɛ ahetoo.
Nakai Ethiopia kpee lɛ baafee nɔ ni tsɔɔ bɔ ni nibii tsakeɔ yɛ Afrika ehaa. Yɛ nyɛsɛɛ afii nɛɛ amli lɛ, Yehowa webii ni yɔɔ maji 13 nɔ lɛ amli efili amɛ akɛ amɛna mla naa heyeli yɛ hei ni tsutsu ko lɛ agu amɛnitsumɔ lɛ loo amɛyɔɔ naatsii shishi yɛ lɛ. Yɛ Ethiopia lɛ, afii 34 ni nɔyeli lɛ kɛgu nitsumɔ lɛ ba naagbee yɛ November 11, 1991, beni nɔyeli lɛ najiaŋdamɔlɔi ha mla naa gbɛŋmɛɛ, ni asaa aŋma amɛgbɛi awo woji amli ekoŋŋ lɛ. Amrɔ nɔŋŋ kɛkɛ ni Odasefoi lɛ to gbɛjianɔ kɛha majimaji ateŋ kpee wulu ko feemɔ. Ni kɛlɛ, mɛi babaoo ni naa shɛɔ 7,573 ni bua amɛhe naa yɛ Addis Ababa City Stadium lɛ ayi fa kwraa fe bɔ ni mɔ fɛɛ mɔ kɛ miishɛɛ susuɔ. Ebafee tamɔ lamɔ sane ko kɛha mɛi ni ba kpee nɛɛ ateŋ mɛi babaoo. Amɛkɛɛkɛɛ amɛhe yɛ be kɛ bei amli akɛ: “Anyɛminuu, naa nɔ ni Yehowa wɔ-Nyɔŋmɔ lɛ efee eha wɔ!”—Okɛto Lala 66:1-5; 126:1 he.
Afii 34 sɔŋŋ ni akɛgu amɛnitsumɔ lɛ ha naagbai ni akpaaa gbɛ tetee shi. Mɛi pii ji mɛi ni leee Maŋtsɛyeli lalai kɛ ŋɔɔmɔ lɛ lamɔ. Mɛɛ gbɛ nɔ amɛaatsɔ amɛle lamɔ dani kpee lɛ aje shishi? Atsɔɔ lalai 40, ni 17 ni ala yɛ kpee lɛ shishi lɛ fata he lɛ ashishi kɛba Amharic wiemɔ lɛ mli aha amɛ. Kɛkɛ ni ato lalɔi akuu krɛdɛɛ ko he gbɛjianɔ koni amɛla lalai lɛ amɛwo kasɛt kpaa nɔ. Aha asafoi ni yɔɔ maŋtiase lɛ mli lɛ fɛɛ kasɛt nɛɛ eko, ni asafo muu lɛ fɛɛ ŋɔɔ minitii 30 kɛkaseɔ lalai lɛ dani ajeɔ kpee shishi, ni amɛfeɔ nakai nɔŋŋ kɛji amɛkpa. Mɛni jɛ mli ba? Shwɛmɔ he lɛ yi obɔ kɛ lala ni jɛ tsui muu fɛɛ kɛ miishɛɛ mli hu yɛ kpee lɛ shishi.
Yɛ naagbai komɛi ni eba yɛ maŋ lɛ bokagbɛ afa lɛ hewɔ lɛ, atsi gbɛ ni jɛɔ Diredawa kɛ Harar kɛbaa maŋtiase lɛ mli lɛ kwraa. Gbɛ pɛ ni anyɛɔ atsɔɔ nɔ afaa gbɛ kɛjɛɔ jɛmɛ gbɛ ji kɔɔyɔɔŋ lɛlɛ. Akɛni amɛnyɛŋ amɛwo kɔɔyɔɔŋ lɛlɛ he nyɔmɔwoo lɛ, shi amɛtswa amɛfai shi akɛ amɛbaaya kpee lɛ hewɔ lɛ, nyɛmimɛi hii kpaanyɔ ni yɔɔ Harar lɛ tee asraafoi anitsumɔ he ko ni amɛyabi ni aha amɛta asraafoi akɔɔyɔɔŋ lɛlɛ lɛ mli. Nɔ ni fee amɛ naakpɛɛ ji, akpɛlɛ nɔ aha amɛ. Ni ahole amɛ ni amɛba kpee lɛ ni aheee amɛ nyɔmɔwoo!
Na ni amɛna ni aha amɛsɔlemɔi ahetoo lɛ ha miishɛɛ yaafonui ba nɛkɛ Ethiopia nyɛmimɛi nɛɛ, ni amɛkɛ afii nyɔŋmai etɛ ni eho lɛ emia amɛhiɛ yɛ jaramɔ shihilɛi kɛ yiwaai amli, ni amɛna ni agbe amɛnanemɛi lɛ ateŋ mɛi komɛi po yɛ amɛhemɔkɛyeli lɛ hewɔ lɛ ahiŋmɛiaŋ. Kpeeyalɔi lɛ ateŋ mɔ kome wie akɛ: “Mifo aahu kɛjɛ be mli ni aje kpee lɛ shishi lɛ tɔŋŋ.” Mɔ kroko hu kɛɛ: “Eji onyɛɔ onaa mɔ tsui mli sane kulɛ, obaana bɔ ni mimii eshɛ mihe eha.” Hɛɛ, mɛɛ naakpɛɛ nii Yehowa efee eha nɛkɛ Odasefoi anɔkwafoi nɛɛ nɛkɛ!—Lala 66:16, 19.
Heyeli Kpele yɛ Afrika Anai kɛ Teŋgbɛ
Benin ji maŋ kroko hu ni nyɛsɛɛ nɛɛ nɔŋŋ Yehowa webii anitsumɔ lɛ na mla naa nɔkpɛlɛmɔ. Te Odasefoi lɛ nuɔ enɛ he amɛhaa tɛŋŋ? Wielɔ ko ni ha wiemɔ yɛ Kristofoi akpee ko shishi yɛ jɛmɛ lɛ kpɛlɛ nɔ akɛ: “Jamɔ mli heyeli ni eba maŋ nɛɛ mli lɛ ji Yehowa dɛŋ nikeenii lɛlɛŋ.” Hɛɛ, Yehowa tsuji ni yɔɔ jɛmɛ lɛ ahiɛ esɔ waa akɛ agbɛnɛ amɛna heyeli ni naatsii bɛ mli ni amɛkɛaakpe kutuu yɛ jamɔ mli ni amɛkɛ amɛkuuŋbii awie Yehowa Maŋtsɛyeli Iɛ he—heyelii ni wɔteŋ mei pii ebuuu akɛ ejara wa lɛ.
Mɛɛ gbɛ nɔ amɛaatsɔ amɛtsɔɔ amɛmiishɛɛ lɛ? Wielɔ ni wɔtsɛ ewiemɔ sɛɛ kɛtsɔ hiɛ lɛ tsɔɔ gbɛ kome ni ekɛɛ: “Wɔhe ni wɔkɛbaawo shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli—titri lɛ shia kɛ shia ni wɔkɛ sanekpakpa lɛ aaaya lɛ—jieɔ hiɛsɔɔ ni wɔyɔɔ kɛha nɛkɛ heyelii nɛɛ kpo.” Nakai ji bɔ ni ebalɛ eha lɛlɛŋ yɛ Benin. Akɛ odaseyeli lɛ, kwɛmɔ yibɔi ni ana kɛha gbɛgbalɔi lɛ. Yɛ January 1990 mli, ni ji nyɔŋ nɔ ni ajie naatsii ni ye afii 14 sɔŋŋ lɛ, shiɛlɔi 77 kɛ amɛhe wo daa be-fɛɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli. Afii enyɔ sɛɛ lɛ, yibɔ lɛ yashɛ nɔ ni fa fe toi etɛ sɔŋŋ, ni ji mɛi 244!
Enɛ etsɔɔɔ akɛ Odasefoi ni yɔɔ Benin lɛ kɛ ekaa tsuuu nii beni ajieko naatsii lɛ. Lɛlɛŋ, amɛtsuishiŋmɛɛ lɛ ná asraafonyo nukpa ko ni kwɛɔ asraafoi ashihilɛ he ko ni kɛji amɔmɔ amɛ ni akɛ amɛ yaa lɛ nɔ hewalɛ waa. Akɛni amɛfaishitswaa akɛ amɛaasɔmɔ Yehowa lɛ haa afɔɔ amɛ mɔɔmɔ hewɔ lɛ, ehaa nuu nɛɛ kɛ amɛ kpeɔ be fɛɛ be. Shi no haa ekaiɔ Biblia mli sanegbaa kɛ miishɛɛ ni ekɛ amɛ ná be ko ni eho beni amɛnaa mla naa heyeli mli ŋɔɔmɔ lɛ waa diɛŋtsɛ.
Yɛ naagbee lɛ, amɛhemɔkɛyeli ni mli wa lɛ tee mumɔŋ hɔmɔ henumɔ ko shi yɛ emli. Etee jamɔi kɛ kui bibii sɔrɔtoi amli, shi amɛnyɛɛɛ amɛgbe nakai hɔmɔ lɛ. Beni ajie naatsii lɛ yɛ January 1990 mli lɛ sɛɛ dani enyɛ ekɛ Odasefoi lɛ na Biblia mli sanegbaa yɛ heyeli mli ni ena mumɔŋ hiamɔ nii lɛ ahetoo. Amrɔ nɛɛ abaptisi lɛ ni eesɔmɔ akɛ gbɛgbalɔ. Yɛ shishinumɔ ko naa lɛ, etsakemɔ lɛ haa nyɛmimɛi ni yɔɔ Benin lɛ kaiɔ nɔ ni ba yɛ Saulo ni jɛ Tarso lɛ gbɛfaŋ lɛ: “Mɔ ni wa wɔ yi sá lɛ, agbɛnɛ eejaje hemɔkɛyeli . . . lɛ he sanekpakpa lɛ eetsɔɔ.”—Galatabii 1:23.
Yɛ December 1991 mli lɛ, akɛ Yehowa Odasefoi ni yɔɔ Afrika Anaigbɛ maŋ kroko mli, ni ji Niger lɛ hu gbɛi woji amli akɛ mla naa nitsumɔ ko, ni amɛnitsumɔ naatsii lɛ ba naagbee. Akɛ miishɛɛ nya enɛ he yɛ maŋ nɛɛ hu nɔ. Nigeria nitsumɔ he nine lɛ, ni kwɛɔ Niger nɔ lɛ bɔ bɔ ni ahere nɔ yɛ kpee ko shishi aha lɛ he amaniɛ akɛ: “Beni aha wiemɔ krɛdɛɛ lɛ agbe naa yɛ Maradi kpee lɛ shishi Sohaa lɛ, atswa nyɛmimɛi lɛ adafi akɛ agbɛnɛ wɔna mla naa nɔkpɛlɛmɔ yɛ Niger. Amɛna miishɛɛ waa, ni amɛtswa amɛdɛŋ aahu minitii babaoo. Beni akpa kpee lɛ, nyɛmimɛi lɛ jie amɛmiishɛɛ lɛ kpo, ni amɛfuafua amɛhe kɛ miishɛɛ babaoo yɛ nɛkɛ sanekpakpa nɛɛ hewɔ.” Wɔnyɛɔ wɔfeɔ he mfoniri wɔkwɛɔ, ni wɔkɛ amɛ naa miishɛɛ.
Te nyɛmimɛi lɛ kɛ amɛheyeli hee ni amɛna nɛɛ baatsu nii aha tɛŋŋ? Nyɛmiyoo gbɛgbalɔ ko ni yɔɔ Niger lɛ yiŋ efeee lɛ kɔshikɔshi kwraa yɛ sanebimɔ nɛɛ hetoo he. Eŋma akɛ: “Anɔkwa saji lɛ tsɔɔ akɛ mɛi ni yɔɔ wɔshikpɔŋkuku lɛ mli yɛ Niger, ni baaje kpo kɛjɛ Babilon kpeteŋkpele lɛ mli dani naagbee lɛ ashɛ lɛ ayi fa waa. Ákɛ enɛ he odaseyeli lɛ, minyɛɔ mibuɔ sɛɛsaramɔi 80 kɛmiishɛ 85 he akɔntaa daa nyɔŋ nɔ, ni mifeɔ Biblia mli nikasemɔi 13 loo 14, yɛ anɔkwale eji akɛ mikɛ misɛɛsramɔi lɛ pii eha shiɛlɔi krokomɛi lɛ fɛɛ sɛɛ.” Nɛkɛ nyɛmiyoo anɔkwafo nɛɛ kɛfata he akɛ: “Migbɔmɔtsoŋ hewalɛ mli naagbai ahewɔ lɛ, minyɛɛɛ matsu babaoo bɔ ni mitaoɔ yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli, shi mɔ fɛɛ mɔ feɔ bɔ ni eeenyɛ.”
Yɛ Rwanda yɛ Afrika Teŋgbɛ hu lɛ, shihilɛ ni Yehowa Odasefoi yɔɔ mli lɛ etsake kwraa. Yɛ April 1992 mli lɛ, aŋma wolo ko aha ni tsɔɔ akɛ amɛji gbɛjianɔtoo ni mla ŋmɛɔ amɛ gbɛ agbɛnɛ. Nine shɛ wolo nɛɛ nɔ yɛ otsi ni afeɔ Kaimɔ lɛ nɔŋŋ mli, ni shiɛlɔi 1,526 ni yɔɔ Rwanda lɛ na miishɛɛ waa akɛ mɛi 6,228 ba nakai nifeemɔ lɛ shishi. Ani nɛkɛ suɔmɔ nyɛmimɛi nɛɛ baajie amɛmiishɛɛ kɛ hiɛsɔɔ lɛ kpo kɛtsɔ ekaa babaoo ni amɛkɛaajaje sanekpakpa lɛ nɔ? Eka shi faŋŋ! Yɛ nakai nyɔŋ ni ji April lɛ nɔŋŋ mli lɛ, kɛ aja mli lɛ, asafoŋ shiɛlɔi na ŋmɛlɛtswa 27.7 yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli kɛ sɛɛsaramɔi 17, ni kɛ aja mli lɛ amɛfee Biblia mli nikasemɔi 2.4. Ní amɛmli oha mlijaa 40 yɛ be-fɛɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ fa ko mli.
Akɛwo Mla Shishi yɛ Afrika Wuoyigbɛ
Yɛ Afrika wuoyigbɛ hu lɛ, ana heyeli hee mli ŋɔɔmɔ yɛ maji fɛfɛji enyɔ komɛi amli, Mozambique kɛ Angola. Yɛ Mozambique lɛ, aha mla naa gbɛŋmɛɛ lɛ yɛ February 1991 mli. Beni shihilɛ lɛ hi fioo yɛ jɛmɛ lɛ, Buu Mɔɔ Biblia kɛ Woji Tɛtrɛbii Asafo lɛ tsu maŋsɛɛ sanekpakpa shiɛlɔi kɛtee nakai maŋ lɛ, ni maŋ ta efite lɛ butuu kwraa lɛ mli. Maŋsɛɛ sanekpakpa shiɛlɔi lɛ yana shikpɔŋ kpakpa. Aatao Biblia kasemɔ he woji—titri lɛ Questions Young People Ask Answers That Work—wolo lɛ waa diɛŋtsɛ. Maŋsɛɛ sanekpakpa shiɛlɔ ko bɔ amaniɛ akɛ ekɛ woji 50 ha yɛ nɔ ni shɛɛɛ ŋmɛlɛtswai enyɔ kɛ fa mli.
Mɛi ni yɔɔ wiemɔ lɛ he miishɛɛ lɛ hereɔ nɔ oya. Maŋsɛɛ sanekpakpa shiɛlɔ ko yadi adrɛs ni akɛmaje Asafo lɛ sɛɛ, ni naagbee lɛ eyana akɛ asraafonyo ko ji mɔ ni ŋma nakai adrɛs lɛ. Ekɛ nuu lɛ diɛŋtsɛ kɛ ewekumɛi enyɔ gba sanekpakpa lɛ he sane jogbaŋŋ. Beni etee sɛɛsaramɔ yɛ jɛmɛ ekoŋŋ lɛ, ekɛ nuu lɛ kɛ mɛi krokomɛi enumɔ ni fata ehe na sanegbaa kroko kɛ miishɛɛ. Kɛkɛ ni amɛ fɛɛ amɛkpɛlɛ nine ni afɔ amɛ kɛha maŋshiɛmɔ kɛ Buu-Mɔɔ Nikasemɔ lɛ nɔ ni amɛba—enɛ fɛɛ yɛ gbii ejwɛ pɛ mli.
Yɛ Angola hu lɛ, Odasefoi lɛ ena heyeli babaoo mli ŋɔɔmɔ, ni enɛ yagbe naa kwraa kɛ amɛnitsumɔ lɛ ni akɛwo mla shishi yɛ April 1992 mli. Te amɛkɛ amɛheyeli kpele nɛɛ tsuɔ nii amɛhaa tɛŋŋ? Amɛkɛ amɛhe miiwo shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli! Shiɛlɔi aaashɛ 17,000 yɔɔ Angola, ni nakai shiɛlɔi lɛ miifee Biblia mli nikasemɔi aaashɛ 60,000. Mɛɛ hegbɛ kɛha shweremɔ babaoo yɔɔ nɛkɛ!
Obalaŋtai kɛ Amɛhe Miiwo Odaseyeli Nitsumɔ lɛ Mli
Yɛ nɛkɛ maji ni nyɛsɛɛ nɛɛ nɔŋŋ akɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ wo mla shishi nɛɛ amli lɛ, gbekɛbii kɛ mɛi ni abaptisiko amɛ lɛ po miijie amɛhiɛsɔɔ kpo kɛtsɔ nii ni amɛtsuɔ yɛ shiɛmɔ lɛ mli lɛ nɔ. Yɛ Cape Verde Republic, he ni akɛ Yehowa Odasefoi wo mla shishi yɛ November 1990 mli lɛ, gbekɛyoo ko ni eye afii 17 te shi edamɔ shi yɛ kpee ko shishi ni ejaje ehemɔkɛyeli lɛ yɛ faŋŋ mli. Yɛ baptisimɔ lɛ sɛɛ lɛ, saralɔ ko na akɛ mɛi babaoo ebɔle ehe kɛkpe. Etee eyajwere gbekɛyoo lɛ ni ebi lɛ mɛi ni nakai mɛi babaoo lɛ ji. Ni gbekɛyoo lɛ jie naa akɛ: “Oh. mi-Biblia kaselɔi ji amɛ.” Ekɛ mɛi kpawo miikase nii, ni amɛba jɛmɛ ni amɛmiijwere lɛ yɛ ebaptisimɔ lɛ hewɔ. Ekɛ egbɛbimɔ wolo eha momo akɛ eesumɔ ni esɔmɔ akɛ gbɛgbalɔi awalɔ, ni eekpa gbɛ akɛ yɛ naagbee lɛ ehe baasa akɛ esɔmɔ akɛ daa gbɛgbalɔ.
Abi gbekɛyoo ko ni jɛ Angola ni eye afii nyɔŋma lɛ kɛji shiɛlɔ ji lɛ. Eha hetoo akɛ: “Hɛɛ.” Ani eefee Biblia mli nikasemɔi? “Hɛɛ.” Enyiɛ? Nɛkɛ gbekɛ ni eye afii nyɔŋma nɛɛ jie naa akɛ, “kpawo.”
Wɔkaneɔ yɛ Bɔfoi lɛ Asaji awolo lɛ mli akɛ ebashɛ be ko yɛ klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli ni “agbɛnɛ lɛ asafo lɛ na hejɔlɛ yɛ Yudea kɛ Galilea kɛ Samaria fɛɛ, ni enane mɔ shi, ni enyiɛɔ yɛ Nuŋtsɔ [Yehowa] gbeyeishemɔ mli, ni ekɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ miishɛjemɔ lɛ shwereɔ.” (Bɔfoi lɛ Asaji 9:31) Wɔsɔleɔ wɔhaa wɔnyɛmimɛi ni yɔɔ Afrika lɛ akɛ, nɛkɛ be nɛɛ hu baafee toiŋjɔlɛ be kɛha amɛ. Wɔkɛ amɛ naa miishɛɛ beni atswaa amɛ amaa shi lɛ, ni wɔsɔleɔ ni Yehowa mumɔ lɛ aya nɔ ahi amɛnɔ beni amɛkɛ amɛheyeli lɛ tsuɔ nii koni amɛkɛgbɛ sanekpakpa lɛ amɛshwa, ni amɛya nɔ amɛshwere hu lɛ.
[Shikpɔŋ he mfoniri ni yɔɔ baafa 24]
(Kɛ́ ootao ona bɔ ni saji nɛɛ ji diɛŋtsɛ lɛ, no lɛ kwɛmɔ wolo lɛ mli)
Maji He ni akɛ Yehowa Odasefoi Ewo Mla Shishi yɛ Aloo Ajie Naatsii yɛ Amɛnɔ
1. The Gambia, December 1989
2. Benin, January 1990
3. Cape Verde Republic, November 1990
4. Mozambique, February 1991
5. Ghana, November 1991
6. Ethiopia, November 1991
7. Congo, November 1991
8. Niger, December 1991
9. Togo, December 1991
10. Chad, January 1992
11. Kenya, March 1992
12. Angola, April 1992
13. Rwanda, April 1992
[Mfoniri ni yɔɔ baafa 23]
Maŋtsɛyeli shiɛlɔ ni miitswa Mateo 24:14 mli wiemɔi lɛ yɛ obonu nɔ yɛ Benin
[Mfoniri ni yɔɔ baafa 25]
Anɔkwa Kristofoi kɛ heyeli hee ni amɛna lɛ miitsu nii yɛ gbɛ kpakpa nɔ yɛ Afrika shikpɔji pii anɔ ni
[Mfoniri ni yɔɔ baafa 26]
Odasefoi heei lɛ feɔ amɛ henɔjɔɔmɔ kɛha Yehowa lɛ he okadi kɛtsɔɔ nu mli baptisimɔ nɔ