“Nii ni Jara Wa” lɛ Anaabuamɔ yɛ Poland
AKƐƐ Poland ji Katolekbii amaŋ. Taakɛ nɔyeli lɛ akɔntaabuu tsɔɔ lɛ, gbɔmɛi lɛ ateŋ oha fɛɛ mli 93 yaa Katolek Sɔlemɔ lɛ. Shi, maŋkwramɔŋ kɛ kwasafoŋ tsakemɔi ni yaa nɔ yɛ jɛmɛ nyɛsɛɛ nɛɛ lɛ ena gbɔmɛi lɛ kɛ amɛjamɔŋ shihilɛ nɔ hewalɛ waa. Nibii amlipɛimɔ tsɔɔ akɛ mɛi ni abibii amɛ saji lɛ ateŋ oha fɛɛ mli 50 pɛ kɛɔ akɛ amɛji Katolekbii ni hiɛ dɔɔ yɛ amɛjamɔ he.
May 1989 mli ni akpɛlɛ Yehowa Odasefoi anɔ yɛ mla naa akɛ Nyɔŋmɔ jamɔ gbɛjianɔtoo yɛ Poland. Kɛjɛ no nɔ kɛbaa nɛɛ, mɛi heei 11,000 kɛ amɛhe ebabɔ amɛhe akɛ Maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa shiɛlɔi. Amrɔ nɛɛ Maŋtsɛyeli shiɛlɔi fe 106,000 kɛ amɛhe ebɔ asafoi fe 1,300 ahe, ni mɛi 200,422 ba 1991 Kristo gbele lɛ Kaimɔ lɛ shishi. No hewɔ lɛ, ‘jeŋmaji lɛ amli nibii ni jara wa’ ni agba yɛ he akɛ abaabua naa lɛ miiya nɔ yɛ Poland. (Hagai 2:7) Nyɛsɛɛ nɛɛ, afee Yehowa Odasefoi amajimaji ateŋ kpeei yɛ Poland ni aŋmala he saji yɛ adafitswaa woji ahiɛ. Shi kɛ wɔkwɛ nakai maŋ lɛ mli maji bibii lɛ ekomɛi amli lɛ, etsɔɔ bɔ ni naabuamɔ nitsumɔ lɛ yaa nɔ yɛ nakai shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ mli yɛ gbɛ krɛdɛɛ nɔ.
Gbɛgbalɔi Gbele Gbɛ Lɛ
Sztum ji maŋ ko ni gbɔmɛi ni yɔɔ mli lɛ ayifalɛ aaafee 10,000, ni he ni eyɔɔ lɛ bɛŋkɛ he ni Vistula Faa lɛ boteɔ Baltic Ŋshɔ lɛ mli yɛ lɛ. Asusu maŋ bibioo nɛɛ he akɛ shiɛmɔ yɛ eshikpɔŋkuku lɛ mli wa. Shiɛlɔi kpaanyɔ pɛ yɔɔ nɛkɛ he nɛɛ yɛ 1987 mli. Shi nibii bɔi tsakemɔ beni gbɛgbalɔi loo be-fɛɛ Maŋtsɛyeli shiɛlɔi shɛ jɛmɛ lɛ. Gbɔmɛi 100 ni yɔɔ wiemɔ lɛ he miishɛɛ ba kpee ni ji enumɔ ni amɛfee yɛ tsu ko ni ajieɔ sini yɛ mli lɛ shishi! Ato asafo yɛ afii enyɔ nitsumɔ kɛ mɔdɛŋbɔɔ sɛɛ. Agbɛnɛ shiɛlɔi 90 lɛ yɛ amɛ diɛŋtsɛ amɛ Maŋtsɛyeli Asa, ni gbɔmɛi 150 baa amɛkpeei ashishi be fɛɛ be.
Taakɛ akpaa gbɛ lɛ, etsɛɛ ni shitee-kɛ-woo ni jɛ Katolek Sɔlemɔ lɛ mli ba. Sɔlemɔ lɛ mli osɔfo-yoo ko ni “he esa” kɛ heguɔgbee wiemɔi jɛ Odasefoi lɛ, ni efolɔ amɛnaa akɛ amɛmiitsɔɔ apasa tsɔɔmɔi. Shi taakɛ efɔɔ kaa lɛ, sane lɛ yabua amɛ diɛŋtsɛ amɛyiteŋ. Eshiɛmɔi lɛ ha gbɔmɛi lɛ yasumɔ akɛ amɛaale anɔkwale ni yɔɔ sane lɛ mli lɛ. Amɛteŋ mɛi pii ekase anɔkwale lɛ ni amɛtsɔmɔ gbɛgbalɔi! Amɛkɛɔ akɛ: ‘Beni wɔkaseɔ anɔkwale lɛ, wɔsusu akɛ esa akɛ mɔ fɛɛ mɔ ni sumɔɔ akɛ efee Odasefonyo lɛ atamɔ etsɔɔlɔ lɛ, ni tsɔɔ akɛ esa akɛ etsɔ gbɛgbalɔ.’ No hewɔ lɛ gbɛgbamɔ mumɔ lɛ ekpele asafo muu lɛ fɛɛ mli.
Nɔ ni ejɛ mli eba ji akɛ, aafee shia Biblia mli nikasemɔi aaafee 180 yɛ nɛkɛ he nɛɛ. Atsɔ Obaanyɛ Ohi Shi Kɛya Naanɔ yɛ Paradeiso yɛ Shikpɔŋ Nɔ wolo lɛ nɔ atsɔɔ mɛi komɛi nikanemɔ. Ni amɛkase anɔkwale lɛ yɛ nakai beaŋ nɔŋŋ hu. Amɛkɛ gboklɛfoi komɛi ni yɔɔ maŋ lɛ tsuŋwoo hei ni ahaa amɛbabɛɛɔ gbɛjegbɛi anɔ lɛ feɔ minitii nyɔŋma Biblia mli nikasemɔ daa kɛji amɛba bɛɛmɔ. Amɛteŋ mɔ kome fa Odasefonyo ko ni yoo ko ni miiho je shishi akɛ eeebɔ lɛ ahora lɛ he. Nuu nɛɛ sha foi kɛtee nyɛmi yoo lɛ ŋɔɔ, ni eyahe Obaanyɛ Ohi Shi Kɛya Naanɔ wolo yɛ edɛŋ, ni ewo nɔ kɛtee ŋwɛi ni ebi yoo ni jɛɔ nyɛmi yoo lɛ akɛ: “Ani onyɛɛɛ okane nii? Mɛni aŋma yɛ biɛ lɛ? Obaanyɛ ohi shi kɛya naanɔ yɛ Paradeiso yɛ shikpɔŋ nɔ! Ani onu nɔ ko ni tamɔ nɛkɛ da? Mɛni hewɔ kwraa ojɛɔ Nyɔŋmɔ kɛ mɛi ni jaa lɛ lɛ?”
Nɔ ni Awieɔ He yɛ Maŋ lɛ Mli
Kruszwica, tsutsu Poland maŋtiase ni ehe gbɛi lɛ ji Katolek shihemɔ he. Beni shɛɔ 1990 teŋgbɛ po lɛ no mli lɛ Odasefoi fioo ko pɛ yɔɔ maŋ lɛ mlibii 9,300 lɛ ateŋ. Shi Yehowa jɔɔmɔi babaoo yɛ Maŋtsɛyeli shiɛlɔi lɛ amɔdɛŋbɔɔ lɛ nɔ.
Beni amɛyoo amɛmumɔŋ hiɛnyiɛlɔi lɛ osatofeemɔ lɛ pɛ kɛkɛ ni gbɔmɛi lɛ ateŋ mɛi pii—titri lɛ obalaŋtai lɛ—tsɔ amɛhe kɛtee Odasefoi lɛ aŋɔɔ kɛha amɛhetooi. Amɛje shia Biblia mli nikasemɔi 20 shishi yɛ be kukuoo pɛ mli. Osɔfo ni yɔɔ jɛmɛ lɛ wie Yehowa Odasefoi lɛ ahe efɔŋ yɛ eshiɛmɔ wiemɔi amli, shi enɛ ejeee anɔkwafoi anijiaŋ wui koni amɛkaba amɛkpeei ashishi. Odasefoi lɛ bafee mɛi ni atsiɔ amɛ ta yɛ shwapoi amli kɛ shwɛmɔ hei kɛ sɔlemɔtsu lɛ po mli. Nyɔji ekpaa sɛɛ lɛ, ato nikasemɔ kui wuji enyɔ yɛ jɛmɛ. Kruszwica yɛ asafo ko ni Yehowa jalɔi 35 ni yɔɔ ekaa yɔɔ mli bianɛ. Amɛmiifee shia Biblia mi nikasemɔi 75 ni amɛmiibua “nibii ni jara wa” ni be ko lɛ amɛtsɔmɔ nyɔji amɛha apasa jamɔ lɛ anaa kɛmiiba.
Mɔ ni fata amɛhe ji Bogdan ni eye afii 23 ni jɛ Katolek weku ko ni yɔɔ keketee mli lɛ. Obalanyo nɛɛ kaiɔ akɛ: “Kulɛ minuɔ daa, mishɛreɔ zigaret, ni mibɔɔ ahoshwi. Ale mi akɛ mɔ ni sɛɛnamɔ ko bɛ ehe, nifitelɔ, ni mɔ ko susuuu mihe. Shi beni mije Biblia lɛ kasemɔ shishi lɛ, minyɛ wo mihe gbeyei akɛ ebaanu ebɔɔ ni egbe ehe. Akɛni minyɛɛɛ nɔnyɛɛ lɛ naa madamɔ hewɔ lɛ, mikɛ Odasefoi lɛ ebɔɔɔ dɔŋŋ kwraa. Yɛ sɛɛ mli lɛ, yɛ yelikɛbuamɔ ni suɔmɔ yɔɔ mli ni gbɛgbalɔi krɛdɛɛ lɛ kɛha mi hewɔ lɛ, minyɛ miye mihe kɛjɛ su fɔŋ lɛ fɛɛ he. Akɛni abaptisi mi yɛ 1991 ‘Mɛi ni Sumɔɔ Heyeli’ Kpokpaa Wuji anɔ kpee lɛ shishi hewɔ lɛ, mihala be-fɛɛ sɔɔmɔ lɛ akɛ oti ko ni ma mihiɛ yɛ shihilɛ mli, ni mikɛ mihe ewo gbɛgbalɔi awamɔ sɔɔmɔ lɛ mli kɛjɛ nakai be lɛ mli.”
Slawomir ni eye afi 21 lɛ kɛ ehe wo mumɔi atsɛmɔ kɛ Satan jamɔ mli vii, shi ekpoo enɛ beni ena nɔŋŋ akɛ Biblia lɛ buɔ nifeemɔi ni tamɔ nɛkɛ lɛ fɔ lɛ. Ekɛɛ: “Shi Satan tee nɔ ehao mi. Gbi ko gbɛkɛ lɛ, tsɔne ni mikɛtswaa lalai lɛ bɔi tswaa ni jeee akɛ ata he, ni minu Satan lalai, eyɛ mli akɛ mijie nɔ fɛɛ nɔ ni kɔɔ Satan jamɔ he lɛ kɛjɛ shia lɛ mli. Misɔle miha Yehowa, ni eye ebua mi koni maŋmɛ pɛpɛɛpɛ yɛ mumɔŋ. Jwɛŋmɔŋ hela he nilelɔ ko ni tsutsu lɛ miyaa eŋɔɔ yɛ mifɔlɔi ayisɛɛtsirɛmɔ hewɔ lɛ yɔse tsakemɔi wuji ni eba mishihilɛ mli lɛ ni emu sane naa akɛ mihe ewa mi. Eŋma yɛ miwolo lɛ nɔ akɛ: ‘Yehowa Odasefoi etsa lɛ.’”
Je lɛ Mumɔ lɛ ni Wɔɔte Shi Wɔshi
Środa Śląska yɛ Kruszwica wuoyi-anaigbɛ “Nibii ni jara wa” lɛ hu miijie amɛhe kpo yɛ maŋ bibioo ni gbɔmɛi 9,000 yɔɔ mli nɛɛ mli. Wɔ mumɔŋ nyɛmimɛi yei lɛ ateŋ mɔ kome pɛ yɔɔ maŋ nɛɛ mli afii ejwɛ ni eho nɛ. Shi, agbɛnɛ, Maŋtsɛyeli shiɛlɔi lɛ ayi efa kɛyashɛ 47. Tsutsu ko lɛ, mumɔi atsɛmɔ, tsofai fɔji kɛ nitsumɔ, kɛ jeŋba shara edu Odasefoi lɛ ateŋ mɛi pii yɛ tsɔne mli. Amɛnuɔ he akɛ enɛ jɛ shwɛm ni amɛfee yɛ mumɔŋ yɛ sɔlemɔ ni nɔ ni enyɛɔ efeɔ pɛ ji ni ebu mɛi fɔ yɛ mumɔŋ, shi enyɛɛɛ eye ebua amɛ lɛ mli. Odasefoi lɛ kɛ hejɔlɛ kɛ heyeli diɛŋtsɛ miiha gbɔmɛi lɛ.
Obalaŋtai ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ kɛ skul efee amɛ diɛŋtsɛ amɛ shikpɔŋkuku koni amɛshiɛ yɛ jɛmɛ. Obalayoo Kasia ni eye afii 18 lɛ bɔ amaniɛ akɛ: “Mi skul nanemɛi lɛ fɔɔ mi kɛɛmɔ akɛ: ‘Oofite obalayeiaŋ gbii lɛ.’ Shi mitsi mihe kɛjɛ naagbai pii ahe, ni mishihilɛ efee nɔ ni ŋɔɔ loo shishinumɔ diɛŋtsɛ yɔɔ mli. Mikɛ mɛi pii kaseɔ Biblia lɛ yɛ skul, ni mikuuu mihiɛ mishwieee minikasemɔ yɛ shia loo miteemɔŋ nikasemɔ nɔ. Gbɛkɛbii yei ni kɛɔ akɛ ‘miifite mibalayeiaŋ gbii lɛ’ etsɔmɔ nyɛmɛi ni efɔfɔɔ bii momo, ni eetɔ amɛ yɛ amɛnaagbai ni tsii kɛha amɛ lɛ shishi.”
Buu Mɔɔ Asafo lɛ woji lɛ ehe gbɛi waa yɛ maŋ lɛ mli skul sɔrɔtoi lɛ amli. Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, tsɔɔlɔ ko ni tsɔɔ Polish wiemɔ kɛɛ enikaselɔi lɛ akɛ amɛkane Awake! wolo tɛtrɛɛ lɛ mli wiemɔi ni mli ka shi faŋŋ lɛ akɛ nɔ ni amɛbaatsɔ nɔ ni amɛkɛkase amɛ skul nitsɔɔmɔ mli saji aŋmalamɔ. Gbɛgbalɔi awalɔ Ewa, naa akɛ Skul kɛ Yehowa Odasefoi wolo bibioo lɛ he yɛ sɛɛnamɔ waa. “Mihiɛ sɔɔ wolo nɛɛ jogbaŋŋ. Mitsɔɔlɔi lɛ le wolo nɛɛ jogbaŋŋ. Mikɛ naagba ko ekpɛko yɛ gbɛ ni mibiɔ koni mashi klas ni maya kpeei wuji lɛ mli.” Subaŋ kpakpa ni tamɔ nɛkɛ ni yɔɔ obalaŋtai lɛ ahe lɛ haa Yehowa tsui nyaa.—Abɛi 27:11.
Gboklɛfoi ni Amɛkpilim Tsake
Nɔ ni yɔɔ Środa Śląska bokagbɛ ji Strzelce Opolskie, ni gboklɛfoi ashihilɛ hei enyɔ yɔɔ jɛmɛ lɛ. Ekome mli akɛ gboklɛfoi ni ehiii amɛ tsakemɔ ni abuɔ amɛhe waa koni amɛkajo foi lɛ toɔ. Odasefoi lɛ yaa gboklɛfoi ashiai enyɔ nɛɛ amli be fɛɛ be, koni amɛkɛ anɔkwale lɛ ayaha gboklɛfoi lɛ ni amɛteŋ mɛi pii etsɔmɔ nyɔji hu amɛha Babilon Kpeteŋkpele lɛ ni ji jeŋ apasa jamɔ maŋtsɛyeli lɛ.—Kpojiemɔ 18:1-5.
Odasefoi lɛ kɛ gboklɛfoi lɛ kaseɔ nii aŋkroaŋkro kɛ agbɛnɛ kutuu yɛ kui bibii amli, ni abaptisi amɛteŋ mɛi komɛi. Eyɛ mli akɛ esa akɛ amɛye amɛtsuŋwoo be lɛ fɛɛ moŋ, shi amɛkɛ ekaa miishiɛ sanekpakpa lɛ kɛmiitsɔɔ gboklɛfoi krokomɛi lɛ. Gboklɛfonyo ko ni miisaa ehe aha baptisimɔ lɛ efee tsakemɔ ko ni yɔɔ naakpɛɛ yɛ eshihilɛ mli aahu akɛ gboklɛfoi anɔkwɛlɔi lɛ ŋmɛɔ lɛ gbɛ ni eyaa shia shikome daa otsi. Mɛi krokomɛi hu eŋmala woji amɛyaha amɛ wekumɛi ni amɛkɛmiitsɔɔ amɛfai shi ni amɛtswa akɛ amɛbaashi tsuŋwoo hei lɛ, jeee akɛ efɔŋfeelɔi, shi moŋ akɛ Yehowa Odasefoi.
Onukpa ni kwɛɔ tsuŋwoo hei lɛ ateŋ ekome nɔ lɛ kɛ dɔlɛ wie akɛ tsutsu lɛ Katolek osɔfoi baa jɛmɛ, shi amɛnyɛɛɛ nɔ ko amɛfee. Ebi Odasefoi lɛ akɛ: “Mɛni haa nyɛnyɛɔ nyɛtsakeɔ nɛkɛ gbɔmɛi nɛɛ ni amɛtsɔmɔɔ gbɔmɛi kpakpai lɛ?” Wolo ko ni gboklɛfonyo ko ŋma eweku lɛ haa nɛkɛ sanebimɔ nɛɛ hetoo: “Yehowa Odasefoi egba mi Nyɔŋmɔ shiwoo ni yɔɔ naakpɛɛ ni kɔɔ nɔyeli hee, Yehowa Maŋtsɛyeli, ni etsɛŋ ni ebaaye shikpɔŋ muu lɛ fɛɛ nɔ lɛ he sane yɛ tsuŋwoo he nɛɛ. Mina be ni mitsɔ Biblia lɛ nɔ mikɛsusu mitsutsu shihilɛ gbɛ lɛ he. Akɛni mikpɛ miyiŋ kɛ dɔlɛ hewɔ lɛ, nɔ ni mishweɔ ni eyi mimli obɔ ji ni maye mihe ni mana mihe akɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ shishinyo. Ŋmɛnɛ, mitsɔ Yehowa Odasefonyo ni abaptisi lɛ.”
Awo mɛi pii atsuŋ afii 25 yɛ gbɔmɔgbee hewɔ yɛ gboklɛfoi atsu loo shia kroko lɛ mli. Akɛ hii 12 miikase Biblia lɛ be fɛɛ be. Amɛteŋ mɔ kome jɔɔ ewala nɔ eha Yehowa ni abaptisi lɛ, ni mɛi krokomɛi lɛ miito gbɛjianɔ ni amɛkɔ gbɛ ni tamɔ nɛkɛ. Akɛni gboklɛfoi ashia lɛ nɔkwɛlɔ nukpa lɛ hiɛ sɔ omanye ni tsɔsemɔ gbɛjianɔtoo ni Yehowa Odasefoi kɛtsuɔ nii lɛ yeɔ lɛ jogbaŋŋ hewɔ lɛ, ekɛɛ: “Mibɛ gboklɛfoi 12. Miyɛ 600. Nyɛfainɛ nyɛyɛa nyɛbuaa mi ni matsake amɛ. Mikɛ nɔ fɛɛ nɔ ni he hiaa nyɛ lɛ baaha nyɛ, shi nyɛfainɛ, nyɛtoa gbɛjianɔ lɛ. Ni nyɛkwɛa nɔ!”
Nakai pɛpɛɛpɛ nyɛmimɛi lɛ fee. Amɛto Biblia kasemɔ he gbɛjianɔ koni ekɔ yiŋtoo ni yɔɔ shihilɛ mli, hiɛnɔkamɔ kɛha wɔsɛɛ, kɛ bɔ ni ehe hiaa akɛ aaaŋmɛɛ subaŋi gbohii ahe lɛ he. Amɛgba niiashikpamɔi ni kɔɔ tsutsu gboklɛfonyo ni batsɔ Yehowa Odasefoi lɛ ateŋ mɔ kome ni yɛ sɛɛ mli lɛ ahala lɛ akɛ asafoŋ onukpa lɛ he. Odasefoi lɛ hu gba julɔ ko ni juɔ ojarawa tɛi loo daimɔnd kɛ mɔ kroko ni kɛ tsofai fɔji tsuɔ nii ni kase anɔkwale lɛ ashihilɛ mli saji amɛtsɔɔ.a Gboklɛfoi 20 ni ba gbɛjianɔtoo nɛɛ shishilɛ na he miishɛɛ waa ni amɛbibii saji pii, ni amɛteŋ mɛi komɛi po bi ni akɛ amɛ akase Biblia lɛ.
Aka Hemɔkɛyeli kɛ Tsuishiŋmɛɛ Akwɛ
Lubaczów ji maŋ bibioo ko ni gbɔmɛi 12,000 yɔɔ mli ni ebɛŋkɛ Ukraine husu lɛ. Sanekpakpa shiɛmɔ nitsumɔ lɛ tee hiɛ waa yɛ jɛmɛ yɛ 1988 mli beni gbɛgbalɔi ba jɛmɛ koni amɛbaye amɛbua shiɛlɔi 12 ni yɔɔ maŋ bibioo nɛɛ mli lɛ. Amrɔ nɛɛ Maŋtsɛyeli shiɛlɔi 72 ni yɔɔ ekaa yɔɔ jɛmɛ, ni gbɔmɛi 150 ba Kaimɔ ni aye yɛ 1991 mli lɛ shishi yɛ Maŋtsɛyeli Asa tsu hee ni ama lɛ mli.
Paapa John Paul basara Lubaczów yɛ June 1991. Shi no kanyaaa anɔkwa hemɔkɛyeli yɛ gbɔmɛi lɛ amli. Nɔ ni gbaa amɛteŋ mɛi pii anaa ji yiŋkɔshikɔshi-feemɔi kɛ sanebimɔi ni kɔɔ yiŋtoo ni yɔɔ shihilɛ mli kɛ hiɛnɔkamɔ kɛha wɔsɛɛ be lɛ ahe. Kɛ amɛnine shɛɛɛ hetooi ni haa mɔ tsui nyɔɔ emli nɔ kɛjɛɛɛ osɔfoi lɛ adɛŋ lɛ, amɛbaa Yehowa Odasefoi aŋɔɔ. Eyɛ mli akɛ klɛŋklɛŋ lɛ ekolɛ gbɔmɛi lɛ ahenilee haoɔ amɛ akɛni amɛkwa amɛjamɔ lɛ moŋ, shi Biblia mli anɔkwale ni amɛkaseɔ lɛ yeɔ buaa amɛ ni amɛnaa akɛ amɛkpɛ amɛyiŋ yɛ gbɛ ni ja nɔ.
Mɔ ni tamɔ nakai ji Honorata, ni amrɔ nɛɛ eji daa gbɛgbalɔ lɛ niiashikpamɔ lɛ. Aaafee afi nɛ, ni obalayoo nɛɛ bi osɔfo lɛ Nyɔŋmɔ gbɛi, beni ejajeɔ ehe eshai lɛ. Osɔfo lɛ ha hetoo akɛ: “Nyɔŋmɔ lɛ suɔmɔ ni—egbɛi ni ŋɔɔ fe fɛɛ nɛ.” Yɛ be fioo ko sɛɛ lɛ, osɔfo lɛ kɛfata he akɛ:
“Otamɔ goga mli nu ni mli tse keŋkeŋ tamɔ kristalo ni mɔ ko eŋmɛɛ blɛgi loo inki he ewo gbɛ mli. Anyɛŋ atsake nɔ ni eba lɛ.” Kɛkɛ ni enine shɛ ehetoo lɛ nɔ nɛkɛ. Honorata kɛɛ: “Mikpɛ miyiŋ akɛ belɛ matsɔ Yehowa Odasefoi lɛ ateŋ mɔ kome. Ni anyɛŋ atsake enɛ hu.”
Etamɔ nɔ ni esa akɛ mɔ fɛɛ mɔ ni baleɔ anɔkwale lɛ yɛ Lubaczów lɛ kɛ shitee-kɛ-woo ni mli wa kɛ basabasa-feemɔ po akpe. Shi enɛ ejeee amɛnijiaŋ wui yɛ Biblia mli anɔkwale lɛ mli ni amɛmɔɔ kɛ shi ni amɛdamɔɔ amɛhaa Yehowa lɛ mli.
Elżbieta gba akɛ: “Klɛŋklɛŋ lɛ mifɔlɔi yi mi yɛ shia. Kɛkɛ ni miweku lɛ bapue yɛ Maŋtsɛyeli Asa lɛ nɔ. . . . Amɛkɛ mi tee shia ni amɛje ‘toigbalamɔ’ shishi kɛ tso ko kɛ ehe kpɔikpɔi. Ayi mi ni ashi mi ŋtia kɛjɛ ŋwɛi kɛbayi shi yɛ Odasefoi ni mikɛ amɛ bɔɔ lɛ pɛ hewɔ. Ayi mi waa aahu akɛ ehe bahia ni datrɛfonyo akwɛ mi, no hewɔ lɛ akɛ mi tee helatsamɔ he. Yehowa ye bua mi, ni mihe wa mi. Miweku lɛ kpoo mi. Beni mitsi enɛ ta mitsɔɔ osɔfo lɛ, eye mihe fɛo akɛ: ‘Ooye ŋkɔmɔ yɛ otoiŋ ma fioo ni agbala nɛɛ hewɔ’”
Nyɛmi yoo kroko kaiɔ akɛ: “Tsutsu lɛ miyaa Częstochowa daa afi koni mikɛ minakutsei anaa anyiɛ yɛ Sɛŋmɔtso Gbɛ lɛ ni misusuɔ akɛ eji nitsumɔ ni ka Katoleknyo kpakpa fɛɛ Katoleknyo kpakpa nɔ lɛ nɔ. Faladokui yɛ minakutsei anaa kɛbashi bianɛ.” Ekase anɔkwale lɛ beni eye afii 18 lɛ, ni ekɛɛ osɔfo lɛ kɛ eweku lɛ akɛ ekuŋ esɛɛ ebaŋ sɔlemɔ lɛ mli dɔŋŋ. Ebɔ amaniɛ akɛ ayi lɛ waa diɛŋtsɛ—“ni bɔ ni yii lɛ naa wa ha hewɔ lɛ, mina aŋsɔ mli hela ni haa migbɔmɔtso kpokpoɔ blibli. Shi mihe wa mi bɔ ni sa yɛ helatsamɔ he lɛ akɛ minyɛ mitee ‘Mɛi ni Sumɔɔ Heyeli’ Kpokpaa Wulu nɔ kpee lɛ. Mifo kɛ nyamɔ beni mina anɔkwa ekomefeemɔ kɛ suɔmɔ ni yɔɔ gbɔmɛi ni bɛ keketee ni amɛfeee nii kɛtekeee nɔ lɛ ateŋ—nii ni minako yɛ Częstochowa da. Kwɛ miishɛɛ ni mina akɛ minine eshɛ Yehowa ejurɔfeemɔ nɔ ni mikase bɔ ni mafee ni mikɛ mihe afɔ enɔ.” Yehowa wajeɔ ni efiɔ mɛi ni shɛɔ amɛjatsui amɛfɔɔ enɔ lɛ asɛɛ.—Lala 55:23.
Amrɔ nɛɛ Babilon Kpeteŋkpele lɛ nomii pii miibo tsɛmɔ akɛ “nyɛjea emli” lɛ toi yɛ nɛkɛ Katolek maŋ nɛɛ mli, taakɛ amɛfeɔ yɛ he fɛɛ he lɛ. Kɛ eeefee Yehowa suɔmɔnaa nii lɛ, ewebii ni sheee gbeyei lɛ baaya nɔ abua “nii ni jara wa” ni egbɛ eshwa Poland fɛɛ lɛ anaa babaoo lolo. Yɛ anɔkwale mli lɛ, mɛi pii yɛ ni baahere tsɛmɔ lɛ nɔ, akɛ: “‘Ba!’ Ni mɔ ni kumai yeɔ lɛ lɛ, ha ni eba, ni mɔ ni sumɔɔ lɛ, ha ebayɛ wala nu lɛ yaka.”—Kpojiemɔ 18:4; 22:17.
[Shishigbɛ niŋmai]
a Kwɛmɔ Awake!, October 8, 1983, baafai 16-19, kɛ November 22, 1987, baafai 21-3.
[Shikpɔŋ he mfoniri ni yɔɔ baafa 24]
(For fully formatted text, see publication.)
POLAND
Sztum
Kruszwica
Poznan
Warsaw
Środa Śląska
Częstochowa
Strzelce Opolskie
Lubaczów
[Mfoniri ni yɔɔ baafa 26]
Maŋtsɛyeli sane lɛ shiɛmɔ yɛ Kruszwica, Poland