Ani Majimaji Ateŋ Shweshweeshwe Shihilɛ He Yiŋtoo Lɛ Baaye Omanye?
WOLO ko ni atsɛɔ lɛ One World, ni ji WCC (World Council of Churches) [Jeŋ Sɔlemɔi Agwabɔɔ] lɛ wolo tɛtrɛɛ ko lɛ jaje akɛ: “Etamɔ nɔ ni Hewalɛ Hepelemɔ lɛ, ni etee nɔ ehao je lɛ aahu nɔ ni fe afii 40 sɔŋŋ lɛ eba naagbee yɛ Nyɔŋmɔ mɔbɔnalɛ naa.” Ni Anglican niŋmalɔ John Pobee, ni jɛ WCC lɛ Gbɛjianɔtoo Kɛha Nyɔŋmɔ Jamɔ he Tsɔsemɔ hé lɛ hu kɛfata he akɛ: “Etamɔ nɔ ni nibii ni he hiaa ni yaa nɔ yɛ Europa Teŋgbɛ kɛ Bokagbɛ lɛ . . . baahi jogbaŋŋ kɛha toiŋjɔlɛ kɛ shweshweeshwe shihilɛ namɔ yɛ Europa kɛ je lɛŋ hei krokomɛi fɛɛ ni eshwɛ.”
Jeee WCC lɛ najiaŋdamɔlɔi pɛ kɛ Nyɔŋmɔ toɔ adesai ayiŋtoo kɛha majimaji ateŋ shweshweeshwe shihilɛ lɛ he. Yɛ April 1991 mli, beni awuu Persian Gulf ta lɛ sɛɛ etsɛɛɛ lɛ, Paapa John Paul kɛ shɛɛ sane ko maje kɛyaha Jeŋmaji Ekomefeemɔ lɛ nɔ onukpa fe fɛɛ, Javier Peréz de Cuéllar ni ewie yɛ mli akɛ: “Katolek Sɔlemɔi ni yɔɔ Boka Teŋgbɛ kɛ Anaigbɛ lɛ amli osɔfonukpai lɛ yɛ hekɛnɔfɔɔ yɛ Jeŋmaji Ekomefeemɔ lɛ nitsumɔ mli . . . Amɛhiɛ ka nɔ akɛ, kɛtsɔ Jeŋmaji Ekomefeemɔ lɛ kɛ egbɛjianɔtoi ni tsuɔ nitsumɔi krɛdɛɛi ahe nii lɛ anɔ lɛ, mɛi ni ta ni awuu nyɛsɛɛ nɛɛ kɛ amɛ eyawo hiamɔ shihilɛ ni mli wa mli lɛ baana majimaji ateŋ henumɔ kɛ sɛɛfimɔ.”
Kɛfata he lɛ, Vatican lɛ fata Maji 35 ni to 1975 Helsinki Gbeekpamɔ lɛ kɛ 1986 Stockholm Wolo lɛ fɛɛ shishi ni amɛkɛ amɛnine wo shishi lɛ ahe. Beni Jeŋmaji Ekomefeemɔ lɛ jaje akɛ ehala 1986 koni efee “Majimaji Ateŋ Toiŋjɔlɛ Afi” lɛ, paapa lɛ here nɔ kɛtsɔ fɔ̃ ni efɔ je lɛŋ jamɔi wuji lɛ anajiaŋdamɔlɔi anine koni amɛkɛ amɛhe awo mli ni akɛye “Je lɛ Gbi Kɛha Toiŋjɔlɛ He Sɔlemɔ” lɛ nɔ. Yɛ October 1986 mli lɛ, Buddhabii, Hindubii, Islambii, Shintobii Anglicanbii, Lutherbii, Hela Ortodɔksbii, kɛ Yudafoi, kɛ hemɔkɛyelii krokomɛi lɛ fɛɛ anajiaŋdamɔlɔi yatara shi yɛ he kome yɛ Assisi, Italy, ni ato naa ni mɔ fɛɛ mɔ sɔle kɛha jeŋ toiŋjɔlɛ namɔ.
Afii komɛi asɛɛ lɛ, Anglican Osɔfonukpa ni yɔɔ Canterbury lɛ kai gbi ni wɔtsi ta yɛ yiteŋgbɛ nɛɛ yɛ shiɛmɔ ko ni eha yɛ Rome lɛ mli. Ewie akɛ: “Wɔna yɛ Assisi akɛ, Rome Osɔfonukpa lɛ [paapa lɛ] baanyɛ ebua Kristofoi Asɔlemɔi lɛ fɛɛ naa efee amɛ ekome. Wɔnyɛ wɔfee ekome kɛsɔle, wɔfee ekome kɛwie, ni wɔfee ekome kɛtsu nii kɛha adesai atoiŋjɔlɛ kɛ shihilɛ kpakpa namɔ . . . Minu he yɛ nakai sɔlemɔ kɛha jeŋ toiŋjɔlɛ he mɔdɛŋbɔɔ lɛ shishi akɛ midamɔ Nyɔŋmɔ hiɛ, mɔ ni kɛɛ akɛ ‘Naa, miifee nii hee ko.’”
Eyɛ mli akɛ jamɔi krokomɛi lɛ anajiaŋdamɔlɔi eyaaa Assisi moŋ, shi amɛ hu amɛmiikpa nibii agbɛ yɛ adesai ayiŋtoo kɛha majimaji ateŋ shweshweeshwe shihilɛ lɛ he. Sane ko ni je kpo yɛ Die Kerkbode, ni ji Dutch Reformed Church ni yɔɔ South Afrika lɛ wolo ko ni ale lɛ mli lɛ kɛɛ akɛ: “Wɔmiina tsakemɔ kɛmiibote jeŋ gbɛjianɔtoo hee ko mli. Nibii ni tamɔ nɔ ni nyɛŋ aba mli kɔkɔɔkɔ afii fioo ni eho nɛ lɛ miiba mli yɛ wɔhiŋmɛiaŋ. Bɔ ni shihilɛ ni ka Soviet Union kɛ Anaigbɛbii ateŋ lɛ saamɔ yɛ gbɛ wulu nɔ yɛ je lɛŋ fɛɛ lɛ he hiaa ha lɛ mli baalɛɛ kɛyashɛ hei babaoo. Yɛ je lɛŋ he ni wɔyɔɔ nɛɛ, gbɔmɛi ni fɔɔ shitee kɛ amɛhe woo, kɛ henyɛlɔi ni ehiŋ amɛteŋ saamɔ kɔkɔɔkɔ lɛ kɛ amɛhe ebɔi wiemɔ, ni henumɔ ni ana kɛha ‘toiŋjɔlɛ’ namɔ lɛ miije kpo yɛ he fɛɛ he . . . Kɛji akwɛ yɛ Kristofoi ashishinumɔ naa lɛ, esa akɛ akɛ miishɛɛ ahere mɔdɛŋ fɛɛ ni abɔɔ ni aha toiŋjɔlɛ aba gbɔmɛi ateŋ lɛ nɔ. Wɔbaanyɛ wɔsɔle kɛha toiŋjɔlɛ namɔ yɛ wɔbe nɛɛ mli.”
Ani Nyɔŋmɔ miijɔɔ adesa gbɛjianɔtoo kɛha majimaji ateŋ shweshweeshwe shihilɛ lɛ nɔ?
Mɛni Biblia lɛ Kɛɔ?
Kɛji ebalɛ akɛ akɛ he afɔ adesa mɔdɛŋbɔi anɔ lɛ, Biblia lɛ kɛ kɔkɔbɔɔ ni mli ka shi faŋŋ haa akɛ: “Nyɛkaŋɔa nyɛhiɛ nyɛfɔa lumɛi loo gbɔmɔ bi ko ni yelikɛbuamɔ ko bɛ edɛŋ lɛ nɔ. Kɛ emumɔ je emli lɛ, ekuɔ esɛɛ kɛyaa esũ lɛ mli ekoŋŋ; nakai gbi lɛ nɔŋŋ eyiŋtoi lɛ laajeɔ.” (Lala 146:3, 4) Ekolɛ hiɛyaa ni eba ŋmɛnɛ yɛ toiŋjɔlɛ namɔ gbɛfaŋ lɛ baanyɛ afee tamɔ nɔ ni woɔ mɔ hewalɛ. Shi esa akɛ wɔkpɛlɛ anɔkwa sane nɛɛ nɔ. Adesai ahewalɛ yashɛɔ he ko. Be babaoo lɛ, nibii ni baa lɛ fe adesai. Amɛnyɛɛɛ amɛyoo nibii ni yɔɔ sɛɛ lɛ, hewalɛi ni eteetee amɛhe ni fiteɔ amɛyiŋtoi ni amɛje gbɛ amɛto he gbɛjianɔ jogbaŋŋ lɛ.
Afii ohai kpawo dani eshɛ Yesu beaŋ, yɛ gbalɔ Yesaia gbii lɛ amli lɛ, no mli lɛ Yudafoi ahiɛnyiɛlɔi lɛ miito shweshweeshwe shihilɛ he gbɛjianɔ kɛtsɔ majimaji ateŋ kpaŋmɔi ni amɛkɛ maji ni bɛŋkɛ amɛ lɛ fee, tamɔ nɔ ni yaa nɔ ŋmɛnɛ lɛ nɔ. Yɛ nakai gbii lɛ amli hu lɛ, jamɔ mli hiɛnyiɛlɔi lɛ fi nɔ ni maŋkwralɔi lɛ feɔ lɛ sɛɛ. Shi Yesaia bɔ kɔkɔ akɛ: “Nyɛtoa ajina, ni eeefee yaka kɛ̃! Nyɛwiea wiemɔ hu, ni edamɔŋ shi.” (Yesaia 8:10) Yiŋ loo ajina ni amɛto lɛ nine yanyɛ shi yɛ amanehulu mli. Ani nɔ ko ni tamɔ nakai nɔŋŋ aaanyɛ aba ŋmɛnɛ?
Hɛɛ, ebaanyɛ eba, ejaakɛ kɛtsɔ nakai gbalɔ lɛ nɔŋŋ nɔ lɛ, Nyɔŋmɔ etswa adafi akɛ E-yɛ Lɛ diɛŋtsɛ egbɛ ni eeetsɔ nɔ ekɛ shweshweeshwe shihilɛ aba shikpɔŋ lɛ nɔ. Ebaaba, jeee kɛtsɔ adesa gbɛjianɔtoo ko nɔ, shi moŋ kɛtsɔ Israel maŋtsɛ David seshinyo ko nɔ. (Yesaia 9:6, 7) Nɛkɛ Maŋtsɛ David Gboshiniyelɔ nɛɛ ji Yesu Kristo, mɔ ni, beni Pontio Pilato biɔ lɛ saji lɛ, ekpɛlɛ nɔ akɛ Maŋtsɛ ji lɛ, shi kɛlɛ ekɛɛ: “Mi-maŋtsɛyeli lɛ jɛɛɛ je nɛŋ” lɛ. (Yohane 18:36; Luka 1:32) Yɛ anɔkwale mli lɛ, Yesu Maŋtsɛyeli lɛ baafee ŋwɛi nɔ. Ni no—jeee Jeŋmaji Ekomefeemɔ lɛ aloo shikpɔŋ nɔ maŋkwramɔŋ maŋ ko—kɛ naanɔ shweshweeshwe shihilɛ, nɔ ni anyɛɔ akɛ he fɔɔ nɔ baaba shikpɔŋ nɛɛ nɔ.—Daniel 2:44.
Yesu Kristo tsɔ hiɛ ewie akɛ e-Maŋtsɛyeli lɛ baabɔi nɔyeli yɛ ŋwɛi yɛ be mli ni abaanu “tai kɛ tai atãtsii ahe” ni ‘maŋ aaate shi awo maŋ, ni maŋtsɛyeli hu aaate shi awo maŋtsɛyeli’ lɛ. Gbalɛ mlibaa kadiɔ afi 1914 akɛ be mli ni nibii nɛɛ ba mli, ni ewieɔ afii ni enyiɛ sɛɛ kɛjɛ nakai beaŋ lɛ ahe akɛ “nibii agbɛjianɔtoo lɛ naagbee.”—Mateo 24:3, 6-8.
Mɛni enɛ tsɔɔ? Etsɔɔ akɛ bɛ fioo pɛ eshwɛ kɛha amrɔ nɛɛ je lɛ gbɛjianɔtoo lɛ, ni etsɛŋ ni ebaata kwraa. Ani be ni esa akɛ ahao loo akɛye awerɛho nɛ? Eka shi faŋŋ akɛ dabi, kɛji wɔkai yiwalɛ, jalɛsaneyeli ni bɛ, nɔnyɛɛ, tawuu, kɛ amanehului sɔrɔtoi fɛɛ ni ekadi nɛkɛ nibii agbɛjianɔtoo nɛɛ. Eka shi faŋŋ akɛ eeefee hejɔlɛ diɛŋtsɛ akɛ aaahi nɔyelɔ ni Nyɔŋmɔ Wiemɔ, Biblia lɛ, wie nɛkɛ yɛ ehe lɛ shishi: “Ni Yehowa mumɔ lɛ aaahi enɔ, ŋaalee kɛ sanesɛɛkɔmɔ mumɔ lɛ, ŋaawoo kɛ hewalɛ mumɔ lɛ, nilee kɛ Yehowa gbeyeishemɔ mumɔ lɛ.”—Yesaia 11:2.
Shweshweeshwe Shihilɛ Diɛŋtsɛ yɛ Shikpɔŋ Nɔ
Yɛ anɔkwale mli lɛ, shweshweeshwe shihilɛ diɛŋtsɛ ehiŋ shikpɔŋ nɔ kɔkɔɔkɔ, ja Yesaia gbalɛ lɛ eba mli yɛ jeŋ muu fɛɛ, yɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ shishi: “Miibɔ ŋwɛi hee kɛ shikpɔŋ hee, ni akaiŋ tsutsu nii lɛ dɔŋŋ, ni asaŋ ebaŋ jwɛŋmɔ mli dɔŋŋ.” (Yesaia 65:17) Ekɔɔɔ he eko sɔlemɔi afalɛ ni jamɔ mli hiɛnyiɛlɔi lɛ baasɔle yɛ nɛkɛ je nɛɛ hilɛ he, adesai ayiŋtoi kɛha majimaji ateŋ shweshweeshwe shihilɛ lɛ nyɛŋ aye gbɛ ni Nyɔŋmɔ baatsɔ nɔ ekɛ toiŋjɔlɛ aba lɛ najiaŋ kɔkɔɔkɔ.
Jeŋ muu fɛɛ shweshweeshwe shihilɛ ni baahi shi daa ni Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ kɛbaaba lɛ baafee nɔ ni yɔɔ nyam. Naa bɔ ni atsɔɔ mli aha ni wɔnaa yɛ Biblia lɛ mli lɛ ateŋ ekome: “Ni amɛkɛ amɛklantei aaasɔ̃ kɔii, ni amɛkɛ amɛkplɔi hu aaasɔ̃ adedai. Jeŋmaŋ ko woŋ klante nɔ eshiŋ jeŋmaŋ ko, ni amɛkaseŋ tawuu dɔŋŋ. Ni mɔ fɛɛ mɔ aaata eweintso kɛ egbamitso shishi, ni mɔ ko woŋ amɛhe gbeyei; ejaakɛ Yehowa Zebaot naabu ewie.”—Mika 4:3, 4.
Shweshweeshwe shihilɛ ni Nyɔŋmɔ diɛŋtsɛ ema nɔ mi lɛ pɛ baahi shi daa ni abaanyɛ akɛ he afɔ nɔ. No hewɔ lɛ, yɛ nɔ najiaŋ ni okɛ ohiɛ aaafɔ lumɛi anɔ lɛ, mɛni hewɔ okɛ ohiɛ efɔɔɔ lɛ enɔ? Ni no lɛ ooona akɛ lalatsɛ lɛ wiemɔi lɛ ji anɔkwale: “Ajɔɔ mɔ ni Yakob Mawu lɛ ji ebualɔ, ni ehiɛ ka Yehowa e-Nyɔŋmɔ lɛ nɔ lɛ; Lɛ efee ŋwɛi kɛ shikpɔŋ kɛ ŋshɔ kɛ nɔ fɛɛ nɔ ni yɔɔ mli lɛ; E-yeɔ anɔkwa kɛyaa naanɔ.”—Lala 146:5, 6.
[Akrabatsa ni yɔɔ baafa 7]
Katolek Sɔlemɔ lɛ kɛ Majimaji Ateŋ Maŋkwramɔ
“Eyɛ mli akɛ Kristo kɛɛ akɛ e-maŋtsɛyeli lɛ ‘jɛɛɛ je nɛŋ’ moŋ, shi osɔfoi ni yɔɔ gbɛhei ni nɔ kwɔlɔ amli kɛ paapa nitsumɔ ni ato he gbɛjianɔ afɔ shi lɛ kɛ amɛhe ewo majimaji ateŋ kɛ maji komekomei amli maŋkwramɔŋ saji ahepelemɔ mli waa kɛjɛ Konstantino beaŋ kɛba nɛɛ fɛɛ.”—“The Catholic Church in World Politics,” ni Professor Eric Hanson ni jɛ Jesuit Santa Clara University lɛ ŋma Iɛ.