Ani Amagai Baanyɛ Agbala Bo Abɛŋkɛ Nyɔŋmɔ He?
MIZRAIMBII, Babilonbii kɛ Helabii amagai babaoo eyimɔ blema nibii atoohei amli obɔbɔ ŋmɛnɛ. Anaa gbɔmɛi ahe amagai ni tsutsu ko lɛ akɛ woo babaoo haa amɛ lɛ ŋmɛnɛ akɛ blema nitɛŋmɔi komɛi kɛkɛ ni akɛmiitsɔɔ. Amɛ hewalɛ yɛ mɛi ni ja amɛ lɛ asusumɔ mli pɛ. Beni gbɔmɛi ni jaa amɛ lɛ gboi pɛ kɛkɛ ni hewalɛ ni akɛɛ nɛkɛ amagai nɛɛ yɔɔ lɛ hu laaje. Abayoo amagai lɛ akɛ hewalɛ ko kwraa bɛ amɛmli—ni yɛ anɔkwale mli lɛ nakai amɛji yɛ be fɛɛ mli—tsei kɛ tɛi loo dadei ni wala bɛ mli.
Ni amagai ni gbɔmɛi kɛ woo haa amɛ ni amɛjaa amɛ ŋmɛnɛ lɛ hu? Ani nɛkɛ amagai nɛɛ yɛ hewalɛ babaoo fe blema Mizraimbii, Babilonbii kɛ Helabii amagai lɛ? Ani amɛye amɛbua lɛlɛŋ yɛ gbɔmɔ ni amɛhaa ebɛŋkɛɔ Nyɔŋmɔ he lɛ mli?
Etamɔ nɔ ni adesai miikpalaŋ kɛmiijɛ Nyɔŋmɔ he kɛmiiya shɔŋŋ be fɛɛ be, yɛ be mli ni yinɔi lɛ hoɔ lɛ. Ni mɛni ji nɔ ni amagai ni yɔɔ je lɛŋ lɛ fɛɛ baanyɛ afee yɛ he? Kɛ afeee amagai nɛɛ ahe nɔ ko lɛ, mulu woɔ amɛ atade ni amɛbɔɔ ŋkanale loo amɛfiteɔ. Amɛnyɛɛɛ amɛkwɛ amɛ diɛŋtsɛ amɛhe, mbasoroo ni amɛaafee nɔ ko amɛha gbɔmɛi. Shi nɔ ni he hiaa fe fɛɛ lɛ, mɛni Biblia lɛ yɔɔ kɛɛmɔ yɛ sane nɛɛ he?
Amɛjara Wawai, Awula Amɛ, shi Sɛɛnamɔ Bɛ He
Akɛ Biblia lɛ kpaa amagai ahe mama akɛ sɛɛnamɔ bɛ amɛhe ni amɛnyɛɛɛ amɛye amɛbua mɛi ni amɛtu amɛhe amɛha lɛ ni amɛbɛŋkɛ Nyɔŋmɔ lɛ bɛ naakpɛɛ. Eyɛ mli akɛ jamɔ he amagai ajara wawai ni awula amɛ jogbaŋŋ moŋ, shi Biblia lɛ tsɔɔ bɔ ni amɛji diɛŋtsɛ beni ekɛɔ akɛ: “Amɛmagai lɛ, jwiɛtɛi kɛ shikaŋ, gbɔmɛi anine naa nitsumɔi ni. Amɛyɛ naabu, shi amɛwieee; amɛyɛ hiŋmɛii, shi amɛnaaa nii; amɛyɛ toii, shi amɛnuuu nii; amɛyɛ gugɔ, shi amɛfuuu nii; amɛyɛ niji, shi amɛmɔɔɔ nɔ mli; amɛyɛ naji hu, shi amɛnyiɛɛɛ, ni amɛtswaaa amɛsɛŋ hu. Mɛi ni fee amɛ lɛ tamɔ amɛ nɔŋŋ, kɛ mɔ fɛɛ mɔ hu ni kɛ ehiɛ fɔɔ amɛnɔ lɛ.”—Lala 115:4-8.
Jeee akɛ Biblia lɛ kpaa amagai ahe mama akɛ yakayaka nii kɛkɛ shi ewieɔ waa eshiɔ amagai kɛ amɛjalɔi lɛ hu: “Amɛtamɔ agorigo ŋmɔ mli kooloi-ashwiemɔ nɔ, shi amɛnyɛɛɛ amɛwie; holemɔ aholeɔ amɛ, ejaakɛ amɛfaaa amɛnane. Nyɛkashea amɛ gbeyei, ejaakɛ amɛnyɛɛɛ efɔŋ ko amɛfee, ekpakpafeemɔ hu bɛ amɛdɛŋ. Kooloi ji gbɔmɛi fɛɛ ni amɛleee nii; shikaŋaalɔ fɛɛ shikaŋaalɔ hiɛ egbo yɛ emaga hewɔ; ejaakɛ emaga ni eshwie lɛ, apasa ni, ni mumɔ ni amuɔ bɛ amɛmli. Yakayaka nii ni, hefɛoyeli nitsumɔ ni.”—Yeremia 10:5, 14, 15.
Katolek Jwɛŋmɔ
Eji anɔkwale akɛ, mɛi ni kulaa shi, ní amɛsɔleɔ ni amɛsuɔ kɛnɛrɛ, amɛhaa jamɔ mli amagai ni amɛshɔɔ amɛnaa lɛ ateŋ mɛi pii susuuu amɛhe akɛ amɛji wɔŋjalɔi loo amaga jalɔi. Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, Katolekbii kɛɔ akɛ amɛkɛ woo haa Kristo kɛ Maria amagai, ni jeee akɛ nɔ ko krɔŋkrɔŋ ko yɛ amagai lɛ diɛŋtsɛ amli, shi mɛi ni amagai lɛ damɔ shi kɛha amɛ lɛ ahewɔ. The World Book Encyclopedia lɛ kɛɔ akɛ, “akɛ woo haa amagai akɛ gbɔmɛi ni amɛdamɔ shi kɛha amɛ lɛ ahe okadii yɛ Roma Katolek Sɔlemɔ lɛ mli.” Katolek osɔfoi lɛ eshiɛ akɛ eja gbɛ akɛ akɛ woo aaaha amaga yɛ bei abɔ ni woo lɛ su baa shi fe nɔ ni akɛhaa Nyɔŋmɔ diɛŋtsɛ lɛ.
Nɔ ni ka shi faŋŋ ji akɛ akɛ jamɔ miiha amagai nɛɛ. New Catholic Encyclopedia lɛ po kpɛlɛɔ nɔ akɛ woo ni tamɔ nɛkɛ lɛ ji “jamɔ nifeemɔ ko.” Shi, Yesu Kristo ekpɛlɛɛɛ amagai ni akɛaatsu nii akɛ nibii ni yeɔ buaa yɛ Nyɔŋmɔ bɛŋkɛmɔ mli lɛ he, beni ekɛɛ: “Mɔ ko baaa Tsɛ lɛ ŋɔɔ ja etsɔ minɔ.” (Yohane 14:6) Belɛ ebɛ naakpɛɛ akɛ klɛŋklɛŋ afi oha lɛ mli Kristofoi kpoo amagai kɛ nitsumɔ yɛ jamɔ mli.
Ni kɛlɛ, ŋmɛnɛ, Kristendom jamɔi lɛ fe ekrokomɛi fɛɛ yɛ amagai lɛ ayifalɛ mli. Hɛɛ, yɛ yinɔsane mli kɛ Ŋmalɛ naa odaseyelii ni tsɔɔ bɔ ni woo ni akɛhaa amagai lɛ ji buulufeemɔ lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, mɛi ni kɛɔ akɛ amɛji Kristofoi ní yɔɔ jeŋ fɛɛ lɛ yaa nɔ amɛkulaa shi ni amɛsɔleɔ yɛ amagai ahiɛ yɛ Nyɔŋmɔ sɛɛgbɛ ni amɛtaoɔ yɛ anɔkwayeli mli lɛ mli. Mɛni hewɔ?
Henyɛlɔ ko Laka Amɛ
Gbalɔ Yesaia jaje akɛ egbii lɛ amli amaga jalɔi lɛ enaaa buulufeemɔ ni yɔɔ amɛ nifeemɔi amli lɛ ejaakɛ “eshwila amɛhiŋmɛii, ni amɛkana nii, kɛ amɛtsuii hu, ni amɛkayoo sɛɛ.” (Yesaia 44:18) Namɔ po baanyɛ ana adesai anɔ hewalɛ nɛkɛ? Ikonoklast gwabɔɔ ni tee nɔ yɛ afi 754 Ŋ.B. lɛ jaje akɛ Satan ji mɔ ni kɛ woo ni akɛhaa amagai lɛ ba kɛ yiŋtoo akɛ eeelaka gbɔmɛi kɛjɛ anɔkwa Nyɔŋmɔ lɛ he. Ani sane naamuu nɛɛ ja?
Hɛɛ, ejaakɛ ekɛ Biblia ni jɛ mumɔŋ, ni jaje afii ohai babaoo kɛtsɔ hiɛ akɛ, Nyɔŋmɔ henyɛlɔ titri, ni ji Satan Abonsam, “eshwila mɛi ni heee yeee lɛ ajwɛŋmɔi lɛ” koni anɔkwale lɛ “akakpɛ miiha amɛ” lɛ kpaa gbee. (2 Korintobii 4:4) No hewɔ lɛ, kɛ mɔ ko kɛ woo loo jamɔ miiha amaga ko lɛ, ni eeeha ebɛŋkɛ Nyɔŋmɔ moŋ lɛ, mɔ lɛ miitsu daimonioi lɛ asuɔmɔnaa nii ahe nii diɛŋtsɛ.—1 Korintobii 10:19, 20.
Ni Aaatsi Abɛŋkɛ Nyɔŋmɔ
Amagai nyɛŋ aye abua wɔ ni wɔbɛŋkɛ Nyɔŋmɔ. Bɔlɔ Kpeteŋkpele lɛ, Yehowa Nyɔŋmɔ, hiɔ woo kɛ jamɔ ni akɛhaa amagai. (5 Mose 7:25) “Yehowa ji Nyɔŋmɔ ni biɔ he ni atuɔ ahaa ekome too.” (Nahum 1:2, New World Translation) Ekɛɔ akɛ: “Miji Yehowa, migbɛi ji no, ni mikɛ minunyam lɛ haŋ mɔ kroko, ni mikɛ miyijiemɔ lɛ hu haŋ amagai.” (Yesaia 42:8) No hewɔ lɛ, Biblia lɛ bɔɔ kɔkɔ akɛ mɛi ni kɛ woo haa amagai lɛ “anine shɛŋ Nyɔŋmɔ maŋtsɛyeli lɛ nɔ.”—Galatabii 5:19-21.
Ni kɛlɛ Yehowa ji Nyɔŋmɔ mlihilɔ ni ekɛ eshai keɔ hu. Biblia lɛ wieɔ mɛi ni tsi amɛhe kɛjɛ amɛ wɔŋjamɔ he kɛba Nyɔŋmɔ ŋɔɔ, ni abu amɛ jalɔi yɛ be mli ni amɛkpa amɛ wɔjianifeemɔ lɛ asɛɛdii lɛ ahe. (1 Korintobii 6:9-11; 1 Tesalonikabii 1:9) Amɛbo Yesu wiemɔi nɛɛ atoi: “Nyɔŋmɔ lɛ, Mumɔŋ, ni mɛi ni jaa lɛ lɛ, ja amɛja lɛ yɛ mumɔ kɛ anɔkwale mli.”—Yohane 4:24.
Biblia lɛ kasemɔ kɛ hiɛdɔɔ baajie lɛ kpo akɛ ewaaa akɛ aaabɛŋkɛ Nyɔŋmɔ. (Bɔfoi lɛ Asaji 17:26-28) Eyɛ miishɛɛ, suɔmɔ kɛ su ni haa anyɛɔ abɛŋkɛɔ lɛ, ni efɔɔ nine etsɛɔ wɔ ni ekpaa wɔ gbɛ akɛ wɔkɛ lɛ abana wekukpaa ni mli wa.—Yesaia 1:18.
Yehowa Odasefoi miifɔ bo nine ni obale wɔŋwɛi Tsɛ lɛ akɛ Mɔ diɛŋtsɛ, koni obakase egbɛi, Yehowa, lɛ kɛ esui kɛ bɔ ni ekɛ adesai yeɔ haa lɛ ahe nii. Obaanyɛ otsɔ e-Wiemɔ ni ji Biblia lɛ nɔ onu nɔ hewɔ ni nibii ni akɛ hiŋmɛii naa, tamɔ amagai kɛ mfonirii ahe ehiaaa bo dani obɛŋkɛ Nyɔŋmɔ lɛ shishi. Hɛɛ, “nyɛtsia nyɛbɛŋkɛa Nyɔŋmɔ, ni eeetsi ebɛŋkɛ nyɛ.”—Yakobo 4:8.
[Akrabatsa ni yɔɔ baafa 6]
Yinɔsane-Ŋmalalɔi Kɛɔ Akɛ:
◻ “Eji anɔkwa sane ni ale jogbaŋŋ akɛ Buddha jamɔ, ni ato shishi yɛ ofii ohai ekpaa DŊB Iɛ, enaaa eshishitolɔ lɛ he klɛŋklɛŋ amaga aahu kɛbashi ŊB klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli gbɛ.”
◻ “Hindu blemasaji hi shi afii ohai abɔ ni amɛbɛ wɔji too amagai.”
◻ “Hindu jamɔ kɛ Buddha jamɔ fɛɛ je shishi ni amɛbɛ amagai ni amɛkpɛlɛ amagai anɔ fiofio kɛba amɛjamɔ mli. Kristojamɔ fee nakai nɔŋŋ.—The Encyclopedia of Religion ni Mircea Eliade ŋma.
◻ “Anaa faŋŋ kɛjɛɔ Biblia mli saji sɔrɔtoi amli akɛ amagai bɛ Nyɔŋmɔ anɔkwa jamɔ mli. . . . Yɛ NT [New Testament] (Kpaŋmɔ Hee) lɛ mli hu Iɛ, agu maŋsɛɛ wɔji kɛ amagai.”—New Catholic Encyclopedia.
◻ “Mra be mli Kristofoi lɛ ajamɔ leee amagai.”—Cyclopedia: of Biblical, Theological, and Ecclesiastics Literature, ni McClintoch kɛ Strong ŋma.
◻ Anyɛŋ ana he ni ajɛ akɛ amagai loo mfonirii bɔi nitsumɔ yɛ Kristofoi lɛ ajamɔ mli, kɛji akɛ yɛ faŋŋ loo teemɔŋ, yɛ Kpaŋmɔ Hee lɛ mli aloo yɛ Kristojamɔ shishijee afii lɛ aniŋmai diɛŋtsɛ lɛ mIi.”—A Concise Cyclopedia of Religious Knowledge, ni Elias Benjamin Sanford ŋma.
◻ “Ŋmiŋmi kɛ gbeyei baamɔmɔ mra be mli Kristofoi lɛ kɛ amɛaanu akɛ aawo amɛ ŋaa ni amɛkɛ amagai amamɔ sɔlemɔtsui amli, ni amɛbaabu amagai nɛɛ ahiɛ ni amɛaakula shi yɛ loo amɛwie yɛ amɛhiɛ lɛ akɛ elumɔ wɔŋjamɔ nɔŋŋ.”—History of the Christian Church, ni John Fletcher Hurst ŋma.
◻ “Ate shi awo Kristo kɛ krɔŋkrɔŋbii lɛ ahe mfonirii loo amagai afeemɔ kɛ woo ni akɛhaa amɛ lɛ be fɛɛ be yɛ mra be mli sɔlemɔ lɛ mli.”—The New Encyclopedia Britannica.
◻ “Eyɛ mli akɛ shishijee Sɔlemɔ lɛ eteee shi ewooo nitɛŋmɔ loo mfonirii moŋ, shi kɛlɛ ebɛ Kristo he amagai loo mfonirii.”—Schaff-Herzog Encyclopedia of Religious Knowledge.
[Mfoniri ni yɔɔ baafa 7]
Yesu ma nɔ mi akɛ Nyɔŋmɔ miitao mɛi ni “baaja Tsɛ lɛ yɛ mumɔ kɛ anɔkwale mli”