Amaniɛbɔɔ ni yɔɔ miishɛɛ ni jɛ Soviet Union
Afii Oha Odaseyeli lɛ Naagbee ni Yɔɔ Miishɛɛ
“KONI akɛ ‘Yehowa Odasefoi ni yɔɔ U.S.S.R.’ lɛ ajamɔ asafoi lɛ Nitsumɔ He Gbɛjianɔtoo lɛ awo mla shishi.”
Enɛ ji mla naa wolo ni eŋma yɛ Russia wiemɔ mli ni akɛba baafa nɛɛ klɛŋklɛŋ wiemɔi lɛ ashishitsɔɔmɔ. Lɛlɛŋ, nɛkɛ wiemɔi nɛɛ damɔ shi kɛha sɔlemɔi pii ahetoo yɛ anɔkwayeli mli. R.S.F.S.R (Russian Soviet Federated Socialist Republic) lɛ Ministry of Justice lɛ onukpa ni hiɛ gbɛnaa waa ji mɔ ni kɛ ewaonaa gbɛi wo mla wolo nɛɛ shishi ni esɔo naa hu yɛ Moscow. No tsɔɔ akɛ Yehowa Odasefoi ebatsɔ jamɔ gbɛjianɔtoo ni ayɔseɔ amɛ yɛ U.S.S.R. fɛɛ. No hewɔ lɛ ashɛ tsakemɔ be ko mli, yɛ amɛ afi oha yinɔsane, yɛ nakai shikpɔŋ ni da waa lɛ nɔ.
Shishijee Bibioo Kwraa
Yinɔsane be afi oha? Hɛɛ. Mɔ ni ale lɛ yɛ ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ ni shiɛ sanekpakpa lɛ klɛŋklɛŋ kwraa yɛ nakai shikpɔŋ lɛ nɔ ji Charles Taze Russell, ni bɔ amaniɛ akɛ etee jɛmɛ yɛ 1891 mli lɛ. Ewie yɛ September 1891 Zion’s Watch Tower and Herald of Christ’s Presence lɛ mli akɛ efa gbɛ kɛtee Kishinev, yɛ Russia, yɛ gbɛ ni efa kɛtee Europa lɛ mli. Ekɛ nuu ko ni ji Joseph Rabinowitch, ni heɔ Kristo nɔ eyeɔ, ni miibɔ mɔdɛŋ ni eshiɛ etsɔɔ Yudafoi awekui ni yɔɔ jɛi niiaŋ lɛ kpe. Russell bɔ kpe ni ekɛ Rabinowitch kpe kɛ amɛ sanegbaa ni ŋɔɔ ni kɔɔ Maŋtsɛyeli lɛ he lɛ he amaniɛ kakadaŋŋ.
Anu Sanekpakpa lɛ He Ekoŋŋ
Yɛ Russell saramɔ lɛ sɛɛ lɛ, anuuu odaseyeli he yɛ nɔ ni bianɛ eji U.S.S.R. lɛ dɔŋŋ, shi no etsɔɔɔ akɛ anyɛɛɛ atsu nɔ ko yɛ jɛmɛ. Yɛ afi 1927 mli lɛ, asafoi etɛ ni yɔɔ Soviet Union lɛ kɛ amɛ Kaimɔ lɛ he kpeei ahe amaniɛbɔɔ maje Asafo lɛ. Shi etamɔ nɔ ni shweremɔ baaa oyayaayai aahu kɛyashi jeŋ ta ni ji enyɔ lɛ mli. Nɔ ni jɛ ta lɛ mli ba ji shihilɛ hei atsakemɔ babaoo kɛha mɛi pii yɛ Europa. Nɔ ni jɛ fa ni afaa babaoo kɛyaa he kroko ni jeee gbɛ aje afee nɛɛ mli ba ji Maŋtsɛyeli shiɛlɔi babaoo ni yabote Soviet Union.
Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, The Watchtower ni je kpo February 1, 1946 lɛ bɔ amaniɛ akɛ: “Ajie shiɛlɔi fe akpe ni tsutsu lɛ amɛshiɛɔ yɛ Ukrainia wiemɔ mli yɛ Poland bokagbɛ lɛ kɛtee Russia teŋgbɛ tɔɔ agbɛnɛ. . . . Agbɛnɛ hu nyɛmimɛi ohai abɔ ni hi Bessarabia, ni tsutsu lɛ eji Rumania fa lɛ etsɔmɔ Russiabii agbɛnɛ ni amɛmiiya amɛkaselɔi afeemɔ nitsumɔ lɛ nɔ yɛ jeŋmaji lɛ fɛɛ ateŋ.”
Agbɛnɛ hu, Sovietbii pii na amanehulu yɛ Nazi gboklɛfoi aŋsaraŋ yɛ jeŋ ta ni ji enyɔ lɛ mli. Nɔ ni jɛ niiashikpamɔ ni naa wa nɛɛ mli ba kɛha mɛi komɛi ji jɔɔmɔi ni akpaaa gbɛ. Amaniɛbɔɔ lɛ ekome gbaa bɔ ni awo Russia obalayei babaoo tsuŋ yɛ Ravensbriick. Amɛkɛ Yehowa Odasefoi kpe yɛ jɛmɛ, amɛkpɛlɛ anɔkwale lɛ nɔ, ni amɛshwere kɛtee baptisimɔ mli. Nibii ni tamɔ nakai ba yɛ ŋsaraŋ krokomɛi lɛ amli. Beni aha Odasefoi ni abaptisi amɛ ehee nɛɛ ye amɛhe yɛ ta lɛ sɛɛ lɛ, amɛkɛ Maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa lɛ ku amɛsɛɛ kɛtee Soviet Union. Yɛ nɛkɛ gbɛ nɔ lɛ, nɔ ni jɛ jeŋ ta ni ji enyɔ lɛ mli ba ji Maŋtsɛyeli shiɛlɔi ni amɛyi bafa yɛ Soviet shikpɔŋkuku lɛ nɔ. Yɛ 1946 mli lɛ, abu naa akɛ aaafee shiɛlɔi 1,600 yɛ ekaa yɛ jɛmɛ.
Shiɛmɔ yɛ Gboklɛfoi Atsuŋ
Gbokɛlɛfoi atsui tee nɔ etsu nɔ babaoo yɛ sanekpakpa lɛ ni agbɛ ashwa Soviet Union lɛ mli. Yɛ ta lɛ sɛɛ lɛ, nɔyelɔi lɛ yasusu yɛ gbɛ ni ejaaa nɔ akɛ Odasefoi lɛ miiwo amɛhe gbeyei, ni awo amɛteŋ mɛi pii atsuŋ. Shi enɛ haaa amɛshiɛmɔ lɛ aba naagbee. Te aaafee tɛŋŋ ni eba naagbee hu, yɛ be mli ni amɛheɔ amɛyeɔ lɛlɛŋ akɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he sane lɛ ji sane ni hi fe fɛɛ kɛha adesai lɛ? No hewɔ lɛ, amɛteŋ mɛi pii yɛ ni gbokɛlɛfoi atsui bafee amɛshikpɔŋkuku, ni gbokɛlɛfoi pii ni bo amɛ toi lɛ kpɛlɛ sane lɛ nɔ. Amaniɛbɔɔ ko ni jɛ 1957 kɛɔ akɛ: “Amuɔ sane naa akɛ, mɛi fɛɛ ni ale akɛ amɛyɔɔ anɔkwale lɛ mli ŋmɛnɛ yɛ Russia lɛ ateŋ oha fɛɛ mli nyɔŋmai-ejwɛ nine shɛ anɔkwale lɛ nɔ yɛ gbokɛlɛfoi atsui kɛ gbokɛlɛfoi aŋsarai sɔrɔtoi lɛ amli.”
Ani nɛkɛ tsuŋwoo he gbeyeiwoo be fɛɛ be nɛɛ je Odasefoi lɛ anijiaŋ wui? Dabida! Amaniɛbɔɔ ko ni jɛ 1964 tsɔɔ akɛ: “Yehowa Odasefoi yɛ ŋsarai nɛɛ ekomɛi amli ni ámɛtee jɛmɛ nɔ ni ji shii enyɔ loo shii etɛ nɔ, ejaakɛ kɛ ajie amɛ lɛ amɛkpaaa sanekpakpa lɛ shiɛmɔ.” Amaniɛbɔɔ lɛ tee nɔ akɛ mɛi krokomɛi yɛ ni amɛji efɔŋfeelɔi ni awo amɛ tsuŋ aloo akɛ amɛ yato ŋsara lɛ mli kwraa ni amɛkɛ Odasefoi lɛ kpe yɛ jɛmɛ. Amɛkpɛlɛ anɔkwale lɛ nɔ ni amɛshwere kɛyashɛ baptisimɔ he dani aŋmɛɛ amɛhe.
Nɔnyɛɛ lɛ Shibaa
Yɛ 1960 afii lɛ teŋgbɛ lɛ, nɔyelɔi lɛ ba bɔ ni amɛkɛ Odasefoi lɛ yeɔ dɛŋdɛŋ lɛ shi fioo. Eeenyɛ eba lɛ akɛ amɛyoo akɛ Yehowa webii lɛ wooo amɛmaŋ mla kɛ gbɛjianɔtoo kpakpa lɛ he gbeyei. No hewɔ lɛ yɛ be mli ni nɛkɛ Kristofoi ni baa amɛhe shi nɛɛ anitsumɔ lɛ jeee nɔ ni mla ŋmɛɔ gbɛ lɛ, amɛmɔmɔ kɛ shiai ni abakwɛɔ mli lɛ ba shi, ni amɛda shi yɛ nɛkɛ nɔnyɛɛ ni aba lɛ shi fioo nɛɛ hewɔ. Nɔ ni amɛshweɔ titri ji ni amɛya nɔ yɛ amɛ Kristofoi ashihilɛ kɛ nitsumɔ lɛ mli yɛ gbɛ ni yɔɔ kpoo, kɛ mlijɔlɛ kɛ agbɛnɛ yɛ toiŋjɔlɛ gbɛ nɔ bɔ ni amɛaanyɛ—Romabii 12:17-19; 1 Timoteo 2:1, 2.
Yɛ afi 1966 mli lɛ, aŋmɛɛ mɛi fɛɛ ni atswa amɛnaneshi tu kɛtee Siberia yɛ be kakadaŋŋ mli lɛ ahe ni aŋmɛ amɛ gbɛ akɛ amɛbaanyɛ amɛya he fɛɛ he ni amɛsumɔɔ yɛ maŋ lɛ mli. Mɛi pii ku amɛsɛɛ kɛtee shia yɛ be mli ni amɛshi shia afii pii lɛ sɛɛ, shi mɛi komɛi hu hala akɛ amɛbaahi nakai kpokpaa ni woɔ yibii babaoo lɛ nɔ. Ni jeee mɛi fɛɛ ni ku amɛsɛɛ lɛ hala akɛ amɛbaahi shia. Nyɛmiyoo ko, ni atswa ekɛ eweku lɛ naneshi tu kɛtee Siberia yɛ be mli ni eji obalayoo fioo lɛ kɛ efɔlɔi ku amɛsɛɛ kɛtee Russia anaigbɛ. Shi eyahi jɛmɛ yɛ be fioo ko pɛ mli. Esumɔɔ gbɔmɛi heshibalɔi ni sumɔɔ gbɔfeemɔ ni yɔɔ Siberia lɛ babaoo akɛ eshi eweku lɛ ni eku esɛɛ koni eyatsa eshiɛmɔ lɛ nɔ yɛ nakai gbɔmɛi ni boɔ sane lɛ toi lɛ ateŋ.
Niiashikpamɔ ko ni tamɔ nakai yɛ nɛkɛ be nɛɛ mli ji nyɛminuu ko ni faa kɛjɛɔ maŋ kome mli kɛyaa maŋ kroko mli lɛ nɔ lɛ. Yɛ be fioo sɛɛ lɛ eyana Odasefoi enyɔ ko. Amɛyi etɛ lɛ fɛɛ amɛsɔle kɛha yelikɛbuamɔ ni etsɛɛɛ ni amɛyana obalayoo fioo ko ni yɔɔ Hela Ortodɔks sɔlemɔ lɛ mli. Ekɛ oyaiyeli mɔ anɔkwale lɛ mli ni enyiɛ nyɛmimɛi hii lɛ ahiɛ kɛtee mɛi enyɔ ko ni yɔɔ wiemɔ lɛ he miishɛɛ lɛ aŋɔɔ—enyɛ kɛ enyɛmiyoo fioo. Amaniɛbɔɔ lɛ ba naagbee akɛ: “Ŋmɛnɛ, gbɔmɛi nyɔŋmai ejwɛ kɛ amɛhe ebɔ nyɛmimɛi hii nɛɛ ahe, amɛteŋ mɛi nyɔŋmai etɛ bale anɔkwale lɛ yɛ nyɔji ekpaa pɛ ni eho nɛɛ mli.”
Ni kɛlɛ, mla naa hegbɛ ni Yehowa Odasefoi bɛ lɛ tsiɔ amɛnitsumɔ lɛ naa. Amɛkɛ henɔkwɛmɔ jogbaŋŋ feɔ amɛkpeei. Amɛkwɛɔ jogbaŋŋ yɛ amɛshiɛmɔ mli. Abaanyɛ awo amɛ tsuŋ, ni amɛnyɛɛɛ amɛya shia kɛ shia shiɛmɔ yɛ faŋŋ mli. Shi yɛ enɛɛmɛi fɛɛ sɛɛ lɛ, nɛkɛ Soviet Kristofoi anɔkwafoi nɛɛ tee nɔ amɛsɔmɔ amɛnyɔŋmɔ lɛ yɛ anɔkwayeli mli ni amɛhi shi akɛ maŋbii kpakpai yɛ amɛmaŋ lɛ mli. (Luka 20:25) Yɛ be mli ni etsɔɔ su ni amɛjie lɛ kpo lɛ, amɛteŋ mɔ kome ŋma akɛ: “Eji hegbɛ kpele akɛ aaaŋmɛ tsui shi yɛ kaai fɛɛ mli ni aye Yehowa Nyɔŋmɔ anɔkwale, ni mɔ ko ajie Nyɔŋmɔ yi kɛya naanɔ yɛ mɔ lɛ wala shihilɛ be mli bɔni afee ni ena naanɔ wala kɛjɛ Yehowa ŋɔɔ kɛtsɔ Yesu Kristo nɔ.” Mɛɛ tsuishiŋmɛɛ kɛ anɔkwayeli he nɔkwɛmɔ nii kpakpai nɛkɛ Soviet Odasefoi nɛɛ efee nɛkɛ!
Mla Gbɛŋmɛɛ Eba Kɛ̃!
Nibii bɔi tsakemɔ yɛ 1988 mli yɛ maji ni kɛ Soviet Union bɔɔ lɛ amli. Shihilɛ ni kɛ heyeli babaoo baa bɔi kpojee, ni maji ni etsi Yehowa Odasefoi anitsumɔi lɛ anaa lɛ je nifeemɔi krokomɛi ahe gbɛjianɔtoo shishi. Poland, Hungary kɛ Romania kɛ maji krokomɛi kɛ mla naa hegbɛ ha nɛkɛ Kristofoi ni yeɔ anɔkwale nɛɛ, ni amɛŋmɛ amɛ gbɛ ni amɛtsu nii yɛ faŋŋ mli ni agbaaa amɛnaa. Mɛɛ miishɛɛ afii nɛkɛ afii etɛ ni eho nɛɛ efee yɛ Europa Bokagbɛ nɛkɛ! Kwɛ bɔ ni nyɛmimɛi ni yɔɔ jɛmɛ lɛ eŋɔ hegbɛ ni heyeli hee ni amɛna lɛ kɛhaa amɛ lɛ koni amɛkɛgbɛ Maŋtsɛyeli lɛ he toiŋjɔlɛ sane lɛ amɛshwa! Ni kwɛ bɔ ni Yehowa Odasefoi ni yɔɔ je lɛŋ he fɛɛ he lɛ kɛ amɛ fɛɛ mli filiɔ amɛ ha!
Soviet Odasefoi lɛ ena amɛ heyeli ni mli lɛɛɔ lɛ he sɛɛ momo po. Akpei abɔ—ni amɛteŋ mɛi komɛi jɛ Pasifik ŋshɔ ni yɔɔ Asia lɛ naa—ba Poland kpee ni kadiɔ tsakemɔ be hee yɛ 1989 lɛ kɛ agbɛnɛ yɛ 1990 lɛ shishi, yɛ be mli ni Odasefoi 17,454 ni jɛ Soviet Union lɛ ba Warsaw lɛ. Mɛɛ kaimɔi amɛkɛtee amɛmaji amli nɛkɛ! Amɛnyɛmimɛi nanemɛi Kristofoi fioo ko pɛ amɛkɛ amɛ kpeɔ kɛhaa jamɔ. Agbɛnɛ naa amɛ yɛ asafoi akpei nyɔŋmai abɔ teŋ!
Amɛku amɛsɛɛ kɛtee Soviet Union ni miito etsui shi babaoo mli agbɛnɛ. Odasefoi ni yɔɔ je lɛŋ fɛɛ lɛ kwɛ ni amɛnaa kpɛ amɛhe: Mɛɛ be mla baaŋmɛ Odasefoi lɛ agbɛ yɛ Soviet Union? Ojogbaŋŋ, eba mli yɛ 1991—beni Nyɛminuu Charles Taze Russell eyasara jɛmɛ lɛ sɛɛ afii oha pɛpɛɛpɛ! Yɛ March 27, 1991 mli lɛ, akɛ “Yehowa Odasefoi ni yɔɔ U.S.S.R. lɛ ajamɔ asafoi lɛ Nitsumɔ He Gbɛjianɔtoo lɛ” wo maŋ lɛ mla shishi, ni Minister of Justice of the R.S.F.S.R. (Russian Soviet Federated Socialist Republic) lɛ kɛ ewaonaa gbɛi wo shishi yɛ Moscow. Mɛɛ heyeli akɛha Odasefoi lɛ?
Nɔ ni fata kuu ni akɛwo mla shishi ehee nɛɛ mla hegbɛi lɛ ahe ji sane jajemɔi ni nyiɛ sɛɛ nɛɛ: “Nyɔŋmɔ Jamɔ Gbɛjianɔtoo lɛ yiŋtoo ji ni etsu jamɔ nitsumɔ ni ji Yehowa Nyɔŋmɔ gbɛi lɛ kɛ egbɛjianɔtoo ni suɔmɔ yɔɔ mli kɛha adesai kɛtsɔ eŋwɛi Maŋtsɛyeli ni yɔɔ Yesu Kristo dɛŋ lɛ nɔ lɛ he nii.”
Mɛɛ gbɛ nɔ aaatsɔ afee enɛ? Nɔ ni fata gbɛi ni atsɔɔ nɔ afeɔ enɛ ni ato naa lɛ ahe ji shiɛmɔ yɛ faŋŋ kɛ gbɔmɛi lɛ asaramɔ yɛ amɛshiai amli; Biblia mli anɔkwalei ni atsɔɔ mɛi ni sumɔɔ ni amɛbo toi; Biblia nikasemɔ ni akɛ amɛ feɔ ni aheee shika yɛ he kɛtsɔ Biblia kasemɔ he woji ayelikɛbuamɔ nɔ; kɛ gbɛjianɔ ni atoɔ koni atsɔɔ Bibliai ashishi, ashɛ ekomɛi, akala ekomɛi ni aja Bibliai nɛɛ aha.
Mla wolo lɛ hu tsɔɔ Odasefoi lɛ agbɛjianɔtoo ni yɔɔ Nɔyeli Kuu lɛ shishi lɛ mli, kɛ asafoi kɛ amɛmli onukpai akui, maŋ lɛ Nɔkwɛlɔi [Nitsumɔ he Nine] Ajinafoi ni emlibii feɔ mɛi kpawo, kɛ kpokpaa bibii kɛ kpokpaa wuji anɔ kwɛlɔi.
Eyɛ faŋŋ akɛ, Yehowa Odasefoi baanyɛ afee nii agbɛnɛ yɛ heyeli mli yɛ faŋŋ mli yɛ Soviet Union taakɛ amɛfeɔ yɛ maji krokomɛi babaoo mli lɛ. Susumɔ miishɛɛ ni Nɔkwɛlɔi [Nitsumɔ he Nine] Ajinafoi kpawo lɛ ateŋ mɛi enumɔ lɛ kɛ asafoŋ onukpai enumɔ ni amɛtsɛ waa lɛ ni na hegbɛ akɛ amɛkɛ amɛwaonaa gbɛi aaawo nɛkɛ mla wolo ni feɔ yinɔsane nɛɛ shishi ni amɛkwɛ bɔ ni Department of the Registration of Public and Religious Associations lɛ Onukpa lɛ kɛ naasɔomɔ nɔ sɔoɔ naa lɛ na lɛ he okwɛ! Nɔ ni sa jogbaŋŋ lɛ, Milton Henschel kɛ Theodore Jaracz ni ji Nɔyeli Kuu lɛ mlibii lɛ hu yɛ jɛmɛ koni amɛye be ni sa kadimɔ jogbaŋŋ nɛɛ he odase. Yehowa Odasefoi ji klɛŋklɛŋ kuu yɛ kui ni R.S.F.S.R. ekpɛlɛ amɛnɔ lɛ ateŋ ni nine shɛ nɔyeli lɛ mla wolo ni tsɔɔ akɛ akɛ amɛ ewo mla shishilɛ nɔ. Mɛɛ nyɔmɔwoo po enɛ ji kɛha nakai Russia nyɛmimɛi anɔkwafoi lɛ yɛ afii pii ni amɛkɛŋmɛ amɛtsui shi yɛ mli lɛ nɛkɛ!
Yehowa Odasefoi ni yɔɔ he fɛɛ he lɛ kɛ shidaa miiha Soviet nɔyelɔi lɛ ni kɛ mla naa gbɛŋmɛɛ nɛɛ ha lɛ. Ni titri lɛ, Yehowa ji mɔ ni amɛkɛ amɛtsui fɛɛ daa lɛ shi yɛ heyeli hee ni amɛ Soviet nyɛmimɛi lɛ ena lɛ hewɔ. Amɛkɛ amɛnanemɛi Odasefoi ni yɔɔ U.S.S.R. kɛ Europa Bokagbɛ maji krokomɛi anɔ ni baanyɛ asɔmɔ Yehowa Nyɔŋmɔ babaoo bianɛ yɛ faŋŋ mli lɛ fɛɛ mli filiɔ amɛ. Eba akɛ Yehowa aaajɔo amɛ babaoo yɛ be mli ni amɛkɛ nɛkɛ heyeli nɛɛ tsuɔ nii kɛmɔɔ shi yɛ egbɛi krɔŋkrɔŋ lɛ yijiemɔ mli lɛ.
[Mfoniri ni yɔɔ baafa 9]
Moscow Kremlin Iɛ
[Mfoniri ni yɔɔ baafa 10]
Russia nyɛmimɛi yɛ 1990 kpee ko shishi yɛ Soviet Union maŋ lɛ sɛɛ