Ŋmaakpamɔ Babaoo Kɛ Miishɛɛ Baa Taiwan
TAIWAN ji ŋshɔkpɔ ko ni ekɛlɛ ji shitoi 240 ni elɛɛmɔ feɔ shitoi 90. Gbɔmɛi ni yɔɔ nɔ lɛ ayifalɛ fe 20,000,000, ni eji hei ni mɛi fa babaoo yɛ, yɛ shikpɔŋ nɔ lɛ ateŋ ekome. Emlibii lɛ ateŋ mɛi ni fa wieɔ Chinese loo Mandarin Chinese taakɛ Anaigbɛ bii tsɛɔ lɛ lɛ. Shi amɛwieɔ wiemɔi sɔrɔtoi babaoo hu kɛ wekui awiemɔi aaafee 13 hu.
Taiwan ji ŋshɔkpɔ ko ni shikpɔŋ lɛ woɔ yibii babaoo ni yɔɔ hulu liamɔ ni ji Tropic of Cancer lɛ nɔ, ni bɔ ni amɛnaa omɔ kɛ ŋmɔshi nii krokomɛi babaoo yɛ jɛmɛ hewɔ lɛ ehaa amɛnyɛɔ amɛkɛ eko yaa maŋsɛɛ amɛyahɔɔ. Shi ŋmaakpamɔ kroko miiha mɛi ni kɛ amɛhe ewo mli lɛ miina miishɛɛ babaoo. Enɛ ji mumɔŋ ŋmaakpamɔ kroko ni kɔɔ mɛi ni boɔ “maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa” lɛ toi lɛ ahe.—Mateo 24:14.
Shishijee Nidumɔ Fioo Ko
Biblia mli anɔkwale dumɔwui lɛ tɛomɔ yɛ Taiwan je shishi aaafee afii 60 ni eho nɛ, yɛ be mli ni Buu Mɔɔ Asafo lɛ najiaŋdamɔlɔ ko jɛ Japan ba jɛmɛ ni ebaha Biblia mli wiemɔi yɛ amɛ maŋtiase ni ji Taipei mli lɛ. Japan obalanyo ko ni egbɛi ji Saburo Ochiai here Maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa lɛ nɔ jogbaŋŋ ni etsɛɛɛ ni eje shishi akɛ eeegba enɛ he sane etsɔɔ mɛi krokomɛi. Yɛ sɛɛ mli lɛ, be fɛɛ sɔɔlɔi enyɔ ni jɛ Japan kpa ŋshɔkpɔ nɛɛ nɔ ni amɛmiitɛo sanekpakpa dumɔwui lɛ. Yɛ naagbee lɛ, Japan tatsɛmɛi lɛ wo amɛ tsuŋ ni amɛkɛ amɛwala ŋmɛ shi amɛha Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he nitsumɔ lɛ. Dumɔwui ni amɛtɛo yɛ Amis akutsei lɛ amli lɛ kwɛ̃ oyayaayai, shi Chinabii ni fa ni yɔɔ ŋshɔkpɔ lɛ anaigbɛ lɛ nyaaa sane lɛ he tsɔ. Amɛteŋ mɛi ni fa ji Buddhabii loo Taobii.
Mumɔŋ ŋmaakpamɔ nitsumɔ ni yaa nɔ yɛ Taiwan lɛ etee nɔ kɛjɛ nakai shishijee fioo lɛ nɔ aahu akɛ ŋmɛnɛ, ŋshɔkpɔ lɛ ebaafee ŋmɔ ni woɔ yibii babaoo. Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, abaptisi mɛi 529 yɛ afii enumɔ ni eho lɛ mli, ni amɛteŋ mɛi ni fa ji China bii. Enɛ na Maŋtsɛyeli jajelɔi ni yɔɔ ŋshɔkpɔ lɛ nɔ lɛ ayifalɛ tee hiɛ kɛyashɛ yifalɛ ni fe fɛɛ ni ji 1,552 yɛ 1989. Hɛɛ, Taobii kɛ Buddhabii, kɛ mɛi ni kɛɛ atsɛɔ amɛ Kristofoi miibo sanekpakpa lɛ toi ni amɛmiikase Yehowa Nyɔŋmɔ he nii! Shi te Biblia lɛ he ni awieɔ atsɔɔ gbɔmɛi ni jɛ hemɔkɛyelii sɔrɔtoi nɛɛ amli lɛ yɔɔ tɛŋŋ? Ni mɛni ejɛ mli eba?
Miishɛɛ Nɔheremɔ kɛ Miishɛɛ Diɛŋtsɛ
Nyɔmɔwoo yɛ Taiwan shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli ni eji kaa hu yɛ nakai beaŋ nɔŋŋ ejaakɛ China bii sumɔɔ mɔ yɛ amɛ bɔɔsu naa. Kɛ aaawie lɛ, amɛ fɛɛ amɛkɛ woo boɔ gbɔi atoi. Kɛ akɛ Biblia mli wolo ha lɛ, amɛkɛ bulɛ heɔ. No hewɔ lɛ enɛ eha be-fɛɛ sɔɔlɔi komɛi kɛ woji tɛtrɛbii ni shɛɔ 300 eha aloo amɛha mɛi eshɛ wɔ woji nɛɛ 100 sɔŋŋ yɛ nyɔŋ kome mli. Akɛ Bibliai, woji, woji tɛtrɛbii, kɛ dɛhiɛmɔ woji babaoo eha gbɔmɛi lɛ afii abɔ. Shi kɛ akɛto he lɛ, mɛni hewɔ Maŋtsɛyeli shiɛlɔi lɛ ayifalɛ eyaaa hiɛ tsɔ ko lɛ?
Yiŋtoo lɛ ekome kɔɔ Kɔnfusio jamɔ ni eŋɔ gbɔmɛi lɛ ajwɛŋmɔ nom afii ohai babaoo lɛ he. Taakɛ Konfusio tsɔɔ lɛ, “abaanyɛ abu mɔ ni kɛtsɔ bulɛ ni eyɔɔ kɛha Mumɔi lɛ hewɔ lɛ ehaa amɛhiɔ sɛɛ flɛŋŋ lɛ nilelɔ.”a Jwɛŋmɔ ni yɔɔ sɛɛ ji akɛ nilelɔ kɛ ehe wooo mumɔi loo nyɔŋmɔi lɛ ajamɔ mli tsɔ. No hewɔ lɛ mɛi pii baanya Maŋtsɛyeli lɛ he sane lɛ he mɔŋ, shi fioo ko pɛ baasumɔ ni amɛkɛ amɛhe awo Biblia kasemɔ mli. Agbɛnɛ hu, eyɛ mli akɛ China bii heɔ mumɔi kɛ nyɔŋmɔi babaoo amɛyeɔ moŋ, shi Bɔlɔ ni fe fɛɛ lɛ he jwɛŋmɔ lɛ ji nɔ ko ni amɛteŋ mɛi ni fa nuko da. Ni kɛfata he lɛ, Biblia mli gbɔmɛi ni ale amɛ jogbaŋŋ tamɔ Abraham kɛ David jeee mɛi komɛi kɛha amɛ. No hewɔ lɛ ewaaa akɛ aaana nɔ hewɔ ni be kɛ tsuishitoo babaoo he hiaa koni akɛye abua gbɔmɛi ni yɔɔ biɛ lɛ koni amɛkpɛlɛ Biblia lɛ nɔ akɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ ni jɛ mumɔŋ koni wekukpaa ni bɛŋkɛ kpaakpa abaka amɛkɛ Bɔlɔ lɛ, ni ji Yehowa Nyɔŋmɔ teŋ lɛ. Shi Yehowa jɔɔmɔ miiba mɔdɛŋbɔɔ ni tamɔ nɛkɛ nɔ.
Nɔ Ni Kanya Shweremɔ
Afii pii tee nɔ ni Yehowa webii asafoi ni yɔɔ Taiwan lɛ feɔ kpeei yɛ mɛi asai ni amɛwoɔ he nyɔmɔ lɛ amli. Agbala onukpai ni yɔɔ asafo ko mli lɛ ajwɛŋmɔ kɛtee bɔ ni ehe hiaa ni ana kpee he ni sa lɛ nɔ, beni mɔ ko ni yɔɔ wiemɔ lɛ he miishɛɛ lɛ bi sane ni tamɔ nɛkɛ lɛ hewɔ: “Kɛji akɛ anɔkwale lɛ nyɛyɔɔ lɛ, belɛ mɛni nyɛfeɔ yɛ he ko ni tamɔ nɛkɛ? Mɛni hewɔ nyɛtaooo kpee he ko ni ji nyɛ diɛŋtsɛ nyɛnɔ̃?” Yɛ hekɛnɔfɔɔ ni amɛyɔɔ yɛ Yehowa mli hewɔ lɛ, asafo lɛ je shishi amɛtao he ni sa kɛha Maŋtsɛyeli Asa. Yɛ naagbee lɛ, amɛhe shihilɛ he tsui enyɔ ni akɛtsa yɛ tsu agbo ko mli, ni amrɔ nɛɛ amɛna Maŋtsɛyeli Asa fɛfɛo ko.
Amamɔ loo ahe Maŋtsɛyeli Asai 11 yɛ Taiwan yɛ afii ekpaa ni eho lɛ mli. Nɔ ni ejɛ eko fɛɛ eko mli eba ji ŋmaakpamɔ babaoo kɛ mɛi pii ni baa kpeei. Nɔkwɛmɔ nɔ kome ji asafo ni yɔɔ wuoyigbɛ maŋ ni ji Tainan mli lɛ. Yɛ 1981 mli lɛ, Maŋtsɛyeli shiɛlɔi 44 pɛ yɔɔ asafo bibioo ko ni yɔɔ maŋtiase wulu ni emli gbɔmɛi ayifalɛ ji 600,000 nɛɛ mli. Yɛ bɔ ni ehe ehia hewɔ lɛ, kuu nɛɛ kpɛ amɛyiŋ akɛ amɛbaama amɛ diɛŋtsɛ amɛ Maŋtsɛyeli Asa. Akɛni amɛyɔɔ hemɔkɛyeli akɛ Yehowa baajɔɔ amɛ hewɔ lɛ, nyɛmimɛi hii kɛ yei lɛ je nitsumɔ nɛɛ shishi eyɛ mli akɛ asa lɛ maa baahe aaafee Amerika shika dɔlai 200,000. Mɛi komɛi kɛ shika ni akɛfee amɛhe nii ha; mɛi krokomɛi hu fo maŋsɛɛ gbɛfaa ni amɛto he gbɛjianɔ lɛ mli. Asafo lɛ mlibii fɛɛ fi nitsumɔ nɛɛ sɛɛ kpɛŋŋ. Beni nyɛmimɛi ni yɔɔ Buu Mɔɔ asafo lɛ nitsumɔ he nine lɛ mli lɛ nu nitsumɔ nɛɛ he lɛ, amɛkpɛ amɛyiŋ akɛ amɛbaama maŋsɛɛ sanekpakpa shiɛlɔi ashia yɛ Maŋtsɛyeli Asa lɛ yiteŋ, ni enɛ ha amɛwo nyɔmɔ lɛ fa amɛha amɛ. Agbe asa lɛ maa lɛ naa yɛ afii enyɔ mli. Mɛni jɛ mli ba? Beni agbeɔ Maŋtsɛyeli Asa lɛ naa lɛ, no mli lɛ shiɛlɔi lɛ fɛɛ ayifalɛ eyashɛ 74! Amrɔ nɛɛ, asafoi enyɔ, ni amɛyifalɛ shɛɔ shiɛlɔi 160 kpeɔ yɛ asa nɛɛ nɔ, ni kɛ aja mli lɛ mɛi ni baa kpeei daa otsi lɛ shɛɔ 250. Amrɔ nɛɛ asafoi enyɔ lɛ miito gbɛjianɔ ni amɛma Maŋtsɛyeli Asa ni ji enyɔ.
Ŋmaakpamɔ yɛ Akutsei Akui lɛ Ateŋ
Ŋmaakpamɔ yɛ akutsei ni yɔɔ Taiwan bokagbɛ ŋshɔnaa lɛ ateŋ lɛ etee nɔ kɛjɛ be mli ni aje Maŋtsɛyeli nitsumɔ lɛ shishi yɛ ŋshɔkpɔ lɛ nɔ lɛ mli. Amis bii ni kase anɔkwale lɛ klɛŋklɛŋ fe afi 50 ni eho nɛ lɛ ateŋ mɛi komɛi yɛ ekãa lolo. Amɛkɛ kaai pii ekpe yɛ afii lɛ amli. Ehe bahia ni amɛkase Japan wiemɔ yɛ be mli ni Japanbii bahe amɛshikpɔŋ lɛ yɛ Jeŋ Ta II mli lɛ. Beni akɛ ŋshɔkpɔ lɛ ha China ekoŋŋ yɛ ta lɛ sɛɛ lɛ, ehe bahia ni amɛkase China wiemɔ. Amɛkɛ kaa kroko kpe yɛ 1960 afii lɛ shishijee mli. Yɛ nakai beaŋ lɛ, Amis akutso lɛ mlibii pii ni amɛhe gbɛi lɛ ateŋ mɛi pii shi Yehowa asafo ni he tse lɛ, aloo amɛbafee mɛi ni esaaa akɛ wɔ kɛ amɛ bɔɔ. Yɛ enɛɛmɛi fɛɛ mli lɛ, Odasefoi anɔkwafoi komɛi tee nɔ amɛsɔmɔ Yehowa. Nɛkɛ nyɛmimɛi hii kɛ yei ni amɛdara yɛ afii amli nɛɛ anabii nyiɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ hiɛ bianɛ.
Gbɔmɛi ni jɛ akutsei krokomɛi amli hu etee amɛhiɛ yɛ mumɔŋ. Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, Maŋtsɛyeli shiɛlɔi anɔkwafoi akuu ko yɛ Bunun akutso lɛ mli. Amɛ nyɛsɛɛ niimɛi lɛ ateŋ mɛi komɛi ji mɛi ni folɔɔ mɛi ayitsei. Amrɔ nɛɛ nɛkɛ gbɔmɛi nɛɛ miishiɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he toiŋjɔlɛ sane lɛ. Aye Lukai kɛ Paiwan akutsei lɛ amlibii lɛ hu odase jogbaŋŋ, ni amɛteŋ mɛi pii efee tsakemɔi wuji yɛ amɛshihilɛ mli. Ba Chu Fu kaiɔ nɛkɛ eniiashikpamɔ nɛɛ, akɛ:
“Afɔ mi yɛ Pingtung gɔji ashikpɔŋ lɛ nɔ. Akɛni mitsɛ ji Lukai akutso lɛ mli maŋtsɛ ko hewɔ lɛ, gbɔmɛi kɛ nikee nii ni ji niyenii baa, no hewɔ lɛ ehe ehiaaa ni wɔtsu nitsumɔ ni wa ko. Yɛ shihilɛ nɛɛ hewɔ lɛ, mibana henɔwomɔ su ko. Mibatsɔ obalaŋtai yakagbɔmɛi akuu ko ‘maŋtsɛ’ ni wɔwoɔ gbɔmɛi ahe gbeyei ni wɔtswaa amɛ ojo wɔshɔɔ amɛshika kɛjɛɔ amɛdɛŋ. Asheɔ mi gbeyei yɛ wɔ akrowai lɛ. Beni miye afii 22 lɛ ni miŋɔ mihemɛi babaoo lɛ ateŋ mɔ kome mifee miŋa. Shi bɔ ni jeŋba shara kɛ daatɔɔ babaoo eka mihe hewɔ lɛ, mina akɛ gbalashihilɛ wa kɛha mi. Etsɛɛɛ ni wɔgbalashihilɛ lɛ fite, ni miku misɛɛ kɛtee mitsutsu shihilɛ lɛ he.
“Aaafee nɛkɛ be nɛɛ mli ni miŋa je shishi akɛ eeeya Yehowa Odasefoi akpeei ashishi. Minyaaa he ni mibuɔ mihe mɔ ni heee Nyɔŋmɔ nɔ eyeee. Shi yɛ miŋa lɛ anɔkwayeli kɛ mɔdɛŋbɔɔ hewɔ lɛ, mikpɛlɛ nɔ yɛ 1973 mli akɛ mafata ehe kɛya majimaji ateŋ kpee yɛ Taipei. Wɔkɛ Odasefoi aweku ko hi shi. Nyɛmiyoo Chinanyo nɛɛ mlihilɛ kɛ su ni tsɔɔ wɔhe jwɛŋmɔ fɔŋ ni ebɛ lɛ na minɔ hewalɛ ni mihiɛ kpaŋ nɔ kɔkɔɔkɔ. Beni miku misɛɛ miba shia lɛ, mije Biblia lɛ kasemɔ shishi ni mibɔ mɔdɛŋ yɛ anɔkwayeli fɛɛ mli akɛ matsake mijeŋba. Abaptisi mi yɛ 1974.
“Yɛ no sɛɛ nɛɛ, mikɛ kaai sɔrɔtoi babaoo ekpe. Ekome ji ni makase China wiemɔ kanemɔ. Mihe ni feɔ shoo hu ji nɔ kroko. Akɛni nyɛmimɛi hii ni amɛdara yɛ mumɔŋ ni akɛ amɛ aaabɔ loo atao yelikɛbuamɔ kɛjɛ amɛdɛŋ bɛ hewɔ lɛ, awo mi hewalɛ ni mikɛ mihe afɔ Yehowa nɔ. Mikase heshibaa koni mikɛ mihe akpɛtɛ Yehowa gbɛjianɔtoo lɛ he. Mɛni jɛ mli ba? Ŋmɛnɛ, mɛi fɛɛ ni yɔɔ miweku lɛ mli lɛ yɛ ekaa yɛ anɔkwale lɛ mli. Mina hegbɛ akɛ matsɔ asafoŋ sɔɔlɔ yɛ asafo ni amrɔ nɛɛ amɛyɔɔ shiɛlɔi 60 ni yɔɔ ekaa lɛ mli. Eyɛ mli akɛ mibɛ hesaai krɛdɛɛi komɛi moŋ, shi Yehowa ejɔɔ mimɔdɛŋbɔɔ yɛ ŋmaakpamɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ nɔ ni efi misɛɛ.”
Ŋmaakpamɔ lɛ Miiya Nɔ
Taiwan ji jeŋ muu fɛɛ ŋmɔ lɛ fa bibioo ko pɛ. Ni kɛlɛ Yesu wiemɔi, “Nikpamɔ lɛ fa moŋ, shi nitsulɔi lɛ faaa” lɛ hu ji anɔkwale yɛ biɛ. (Mateo 9:37) Mɛi 4,534 ba Kristo gbele lɛ Kaimɔ lɛ shishi yɛ nyɛsɛɛ afi lɛ mli. Ni yɛ be mli ni ŋmaakpamɔ lɛ yaa hiɛ kɛyaa naagbee lɛ, nitsulɔi ni gboɔ deŋme yɛ Taiwan lɛ kɛ nyamɔ miikpa ŋmaa.—Okɛto Lala 126:5, 6 he.
[Shishigbɛ niŋmai]
a The Analects, vii 20, ni Arthur Waley tsɔɔ shishi yɛ The Analects of Confucius mli, 1938, Vintage Books, New York.
[Shikpɔŋ he mfoniri/Mfonirii ni yɔɔ baafa 31]
(Kɛ́ ootao ona bɔ ni saji nɛɛ ji diɛŋtsɛ lɛ, no lɛ kwɛmɔ wolo lɛ mli)
JAPAN
CHINA
TAIWAN
PHILIPPINES
[Mfonirii]
Maŋtsɛyeli Asa ko ni ama nyɛsɛɛ nɛɛ yɛ Taiwan bokagbɛ ŋshɔnaa
Maŋtsɛyeli jajelɔi kɛ miishɛɛ bahaa mɛi pii yɛ shikpɔŋ ni baaŋmɔŋ eyi nɔ obɔ nɛɛ nɔ