Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • w89 6/1 bf. 14
  • ‘Ayawa Ni Jijeɔ Aloo Ŋmɛlɛ Ni Gbɛɛɔ’

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • ‘Ayawa Ni Jijeɔ Aloo Ŋmɛlɛ Ni Gbɛɛɔ’
  • Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1989
  • Saji Ni Tamɔ Enɛ
  • Suɔmɔ He Miihia Waa
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2003
  • Nyiɛmɔ Suɔmɔ Gbɛ Ni Fe Fɛɛ Lɛ Sɛɛ
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1992
  • Anɔkwale Jamɔ Naa Samfele Lɛ
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1986
  • “Nyɛnyiɛa yɛ Suɔmɔ Mli”
    Tsi Obɛŋkɛ Yehowa
Kwɛmɔ Ekrokomɛi Hu
Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1989
w89 6/1 bf. 14

‘Ayawa Ni Jijeɔ Aloo Ŋmɛlɛ Ni Gbɛɛɔ’

Namɔ sumɔɔ ni etsɔ nɔ ko ni feɔ hoo kɛkɛ? Bɔfo Paulo kɛɛ: “Kɛji . . . mibɛ suɔmɔ lɛ, kulɛ mitsɔ ayawa ni jijeɔ loo ŋmɛlɛ ni gbɛɛɔ.” (1 Korintobii 13:⁠1) Paulo ema bɔ ni ehe hiaa akɛ akɛ mumɔŋ nikeenii krɛdɛɛi ni nine shɛ nɔ kɛtsɔ Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ nɔ lɛ aaatsu nii ni ehe aba sɛɛnamɔ aha Kristofoi asafo muu lɛ fɛɛ lɛ nɔ mi. Kɛji akɛ suɔmɔ bɛ lɛ, henɔwomɔ kɛ hepupuumɔ baanyɛ aha Kristofonyo atsɔ tamɔ hoofeemɔ ko ni gbɛɛɔ waa ni gbaa mɔ toi naa ni haa mɔ yaa sɛɛsɛɛ moŋ fe ni eeegbala mɛi.​—Kwɛmɔ 1 Korintobii 12:​4-9, 19-26.

Wɔnuɔ ŋmɛlɛ ni gbɛɛɔ yɛ wɔmasɛi lɛ shishi yɛ gbɛ ni waaa nɔ, shi Paulo nɔkwɛmɔ nɔ kroko ni ji “ayawa ni jijeɔ” lɛ hu? (Hela, khal·kosʹ e·khonʹ) Mɛi komɛi etsɔɔ enɛ shishi akɛ “ŋoŋo ni gbɛɛɔ” (Today’s English Version) kɛ “ŋoŋo ni jijeɔ” (New International Version) . Beni William Harris ŋmaa yɛ Biblical Archaeology Review lɛ mli lɛ, ekɛɛ akɛ e·khonʹ baa kɛjɛɔ shishifa kometoo lɛ nɔŋŋ mli taakɛ Ŋleshi wiemɔ “echo” (jijemɔ) mli, no hewɔ lɛ ehiɛ nɔ ko ni miijije loo ni miigbɛɛ he jwɛŋmɔ. Shi, ekɛɔ hu akɛ: “Akɛ gbɛi chalkos tsuɔ nii akɛtsɔɔ nibii sɔrɔtoi ni akɛ akɔɔble ni afutu mli ni atsɛɔ lɛ ayawa fee​—tamɔ tawuu nii, kaklai, dadesɛŋi, ashwishwɛi, shika, kɛ taoi po. Shi he ko bɛ ni akɛ wiemɔ lɛ tsu nii akɛto nibii ni akɛtswaa saŋku loo akɛlaa lɛ he.” Belɛ mɛɛ ŋaawoo ji nɔ ni eyɔɔ?

Egbala jwɛŋmɔ kɛtee wolo ni Vitruvius, ŋaa nitsulɔ ni hi shi yɛ klɛŋklɛŋ afii oha D.Ŋ.B. lɛ mli lɛ ŋma lɛ nɔ. Vitruvius ŋma yɛ naagba ni yɔɔ gbee ni aaaha ejije yɛ shwɛmɔ hei ni akɛ nibii tamɔ maamara tɛ emamɔ lɛ ahe ni ekɛɛ akɛ akɛ nibii krɛdɛɛi komɛi ni haa gbee jijeɔ ni atsɛɔ lɛ e·kheiʹa tsu nii. Enɛɛmɛi ji tɔi ni jijeɔ ni akɛ akɔɔble fee ni ato naa yɛ shwɛmɔ he ko sɛɛ koni eye ebua ni gbee lɛ ajije kɛya shɔŋŋ. Akɛ enɛɛmɛi ekomɛi ba Roma beni ayaha shwɛmɔ he ko ni yɔɔ Korinto nibii aaafee afi oha dani Paulo ŋma ewolo lɛ eyaha Korinto asafo lɛ.

Akɛɔ wɔ akɛ Plato wie ayawa tɔ ko he akɛ ejijeɔ kɛyaa nɔ yɛ be fɛɛ mli, tamɔ bɔ ni wielɔi komɛi ni bɛ yitsoŋ jijeɔ lɛ. Enɛ kɛ Shakespeare wiemɔ ni ji akɛ “tɔi loo nibii ni nɔ ko nɔ ko bɛ mli lɛ jijeɔ waa fe fɛɛ” lɛ kpaa gbee. Paulo hu baanyɛ ana nɔ ko ni tamɔ nakai nɔŋŋ yɛ jwɛŋmɔ mli be mli ni ewie mɛi ni kɛ amɛnikeenii sɔrɔtoi lɛ tsɔɔ babaoo shi amɛbɛ nikeenii ni fe fɛɛ ni ji​—suɔmɔ​—he lɛ. Amɛbolɔɔ waa shi nɔ ko nɔ ko bɛ amɛmli. Amɛtamɔ nɔ ko ni jijeɔ waa ni naa wa ni tsimɔɔ toi fe nɔ ko ni gbalaa mɔ, nɔ ko ni ŋɔɔ mɔ toi naa. Shi bo hu? Ani suɔmɔ ji nɔ ni kanyaa onifeemɔi kɛ owiemɔi, aloo oji ‘ayawa ni jijeɔ loo ŋmɛlɛ ni gbɛɛɔ’?

    Ga Woji (1980-2026)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2026 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje