Watchtower INTANƐTƖ ZƲ AWUUKUZIYELƐDƖKA
Watchtower
INTANƐTƖ ZƲ AWUUKUZIYELƐDƖKA
Aɣɩnda
  • BAYƖBƲLƲ
  • AWUUKU NƖƖ NNINYENI MVƲLƆ
  • DƖYƐZUMANLƐ
  • w26 April owu. azʋ. 20-25
  • Sumazuma Ɛɣɛɛlɛyɩkyɩlɛ Munwala Nyamɩnlɩ Nɩ

Vidiyo bela íni ɔfʋã ɛkɩhyɩ.

Yɛpakyɛbɛ wʋ, dɩyɛ be ɩákɔ bʋwɔ wɔ vidiyo mɔɔ ɔtwɩ̃ɩ̃ yɩ nu.

  • Sumazuma Ɛɣɛɛlɛyɩkyɩlɛ Munwala Nyamɩnlɩ Nɩ
  • Ɔwɩɛnɩlɛ Aɣanɩ Ɩbɔ Gyehova Yɩ Bulombunlililɛ Nwʋ Ɛlawulo (Mɔɔ Yesuma)—2026
  • Odwokɔtile ngyɩkɩ̃ɩ̃ngyɩkɩ̃ɩ̃
  • Ndwokɔ mɔɔ ɩ nɩɩ yɩ di nsɛ́
  • MƆƆ BAYƖBƲLƲ YƖ KÃ FALƖ ƐƔƐƐLƐYƖKYƖLƐ NWƲ
  • KEZIMƆ YƐKƐYƖKYƖ MMENII MVƲLƆ BƐ ƐƔƐƐLƐ
  • MMƖLƖ MƆ EHYINYIA ƐƔƐƐLƐYƖKYƖLƐ
  • Nhyɩhyɛlɩyɛ Mɔɔ Bɛyɛ Bɛfa Bɛhyɛ Bɛtɩlɩmaa Ɛzɩzɩbɛ
    Yɛ Kilisinyianɩ Ɛbɩlawɔlɛ Nɩɩ Dasɩlɛlilɛ—Dɩyɛzumanlɛ Kɛlɛta—2023
  • Ɩlɛ́kalɩ Yɛzayɛ Nkʋ̃
    Ɔwɩɛnɩlɛ Aɣanɩ Ɩbɔ Gyehova Yɩ Bulombunlililɛ Nwʋ Ɛlawulo (Mɔɔ Yesuma)—2025
  • Gyehova “Ɩsa Bɛzabɛ Mɔɔ Bɛ Ahʋnlɩnɩ Wuwu Nɩ Adimakɛlɛ”
    Ɔwɩɛnɩlɛ Aɣanɩ Ɩbɔ Gyehova Yɩ Bulombunlililɛ Nwʋ Ɛlawulo (Mɔɔ Yesuma)—2024
  • Kezimɔ Gyehova Bʋwa Yɛ Ma Yekyina Pindinyii
    Ɔwɩɛnɩlɛ Aɣanɩ Ɩbɔ Gyehova Yɩ Bulombunlililɛ Nwʋ Ɛlawulo (Mɔɔ Yesuma)—2025
Kilá Sʋ̃maa
Ɔwɩɛnɩlɛ Aɣanɩ Ɩbɔ Gyehova Yɩ Bulombunlililɛ Nwʋ Ɛlawulo (Mɔɔ Yesuma)—2026
w26 April owu. azʋ. 20-25

JUNE 22-28, 2026

NDWOMI 90 Bɛmá Yɛhyɛ Yɛ Nwʋ Yɛ Nwʋ Ɛzɩzɩbɛ

Sumazuma Ɛɣɛɛlɛyɩkyɩlɛ Munwala Nyamɩnlɩ Nɩ

“Ɩkyɩkyɩ yɛ ɛɣɛɛlɛ wɔ yɛ amanɩyɛnwʋnlɛ munwatĩĩ nu. Na ɩma amɩyɛ sʋ̃ yɛkʋla yɛkyɩkyɩ bɛzabɛ mɔɔ bɔ nwʋ ɩhyɩlɩ bɛ wɔ ɔhʋanɩ azʋlɔtʋ sʋ̃maa nu nɩ bɛ ɛɣɛɛlɛ.”—2 KƆL. 1:4.

BƲTAYƖ

Yekozuma kezimɔ Gyehova kyɩkyɩ mmenii mvʋlɔ bɛ ɛɣɛɛlɛ nɩɩ kezimɔ mbiyemmɔ zumazuma yɩ nɩ. Na eyi kɔwʋwa yɛzayɛ sʋ̃ ma yɛkɔnwʋ kezimɔ yɛkɛyɩkyɩ mbiyemmɔ bɛ ɛɣɛɛlɛ.

1. Mɩnla ti mɔɔ ɩsɛ kɛɛ yɛkyɩkyɩ mmenii mvʋlɔ bɛ ɛɣɛɛlɛ a?

YE MUNWALA yeyiyia “odwohilalɛ nɩɩ amanɩyɛnwʋnlɛ azʋlɔtʋ.” Meti itwu mmɩlɩ be a, yehyinyia ɛɣɛɛlɛyɩkyɩlɛ nɩɩ ɛzɩzɩbɛhyɛlɛ. (1 Pit. 1:6) Sɛ yeyiyiaa ndwokɔzɩzɩbɛ na abiye kyɩkyɩ yɛ ɛɣɛɛlɛ a, yɛ anyɩ de paa. Na ɩsɛ kɛɛ yɛzayɛ sʋ̃ yɛ nwʋ pɩlɩ yɛ kɛɛ yɛkɛyɩkyɩ mmenii mɔɔ beyiyiaa ndwokɔzɩzɩbɛ nɩ bɛ ɛɣɛɛlɛ. (Mt. 7:12) Gyehova mɔɔ ɩdɩ ɛɣɛɛlɛyɩkyɩlɛ munwala Nyamɩnlɩ nɩ ma yɛnwʋ kezimɔ yɛkɛyɩkyɩ mmenii mvʋlɔ bɛ ɛɣɛɛlɛ wɔ bɛ amanɩyɛnwʋnlɛ nu. (2 Kɔl. 1:​3, 4; 1 Tɛs. 4:18) Ɔlɔlɛ mɔɔ yɛwɔ yɛma ye mmeliyema ti mɔɔ yɛkyɩkyɩ bɛ ɛɣɛɛlɛ a, na kɛ ebiye a, ɩsɛ kɛɛ yɛyɛ zɔ ti mɔɔ yɛyɛ a. Wɔ dɩyɛzumanlɛ eyi nu nɩ, yekehila (1) mɔɔ Bayɩbʋlʋ yɩ kã falɩ ɛɣɛɛlɛyɩkyɩlɛ nwʋ, (2) kezimɔ yɛkɛyɩkyɩ mmenii mvʋlɔ bɛ ɛɣɛɛlɛ, nɩɩ (3) mɔɔ yɛkɔhʋla kɛyɛ mmɩlɩ mɔ yehyinyia ɛɣɛɛlɛyɩkyɩlɛ nɩ.

MƆƆ BAYƖBƲLƲ YƖ KÃ FALƖ ƐƔƐƐLƐYƖKYƖLƐ NWƲ

2. Sɛ Bayɩbʋlʋ yɩ kã kɛɛ yɛyɩkyɩɩ mmenii mvʋlɔ bɛ ɛɣɛɛlɛ a, mɩnla yɛ ɩpɛɛ ikehile a?

2 Wɔ Bayɩbʋlʋ yɩ nu nɩ, bɛfa Giliki odwokɔpɔkɔ mɔɔ bekile yɩ tʋ “ɛɣɛɛlɛyɩkyɩlɛ” nɩ bedi egyima wɔ ahʋanɩ sʋ̃maa nu. Kɛ ndianwʋ nɩ, ɩkʋla ikile kɛɛ ɛkɛhã ndwokɔ be ma abiye yɩ ahʋnlɩnɩ kɔdɔ yi kunlu anzɛnyɩɩ ɛkɛhyɛ abiye ɛzɩzɩbɛ ma ɩkɛyɛ debe. (Wul. 12:8) Odwokɔpɔkɔ eyi yɩ tʋhilelɛ ankasa yɛ lɛ kɛɛ ɔkɔhwɩ̃ abiye keɣike wʋ nwʋ na wʋawʋwa yɩ. Ɩdɩ kɛɛ abiye mɔɔ yɩ nwʋ pɩlɩ yɩ kɛɛ ɩkɔhɔ kɔwʋwa yɩ ɔhɔnwʋ be mɔɔ ɩfɛɛ nɩ. Abiye kɔhʋla koluwa ahʋanɩ sʋ̃maa zʋ kɛyɩkyɩ yɩ ɔhɔnwʋ be yɩ ɛɣɛɛlɛ. Naasʋ̃ ɩávalɩ nwʋmɔ ɔhʋanɩ bela mɔɔ ikoluwa zʋlɔ nɩ, ɩsɛ kɛɛ enii kʋ̃ nɩ tɩ nɣanlɩ kɛɛ yɩ ahʋnlɩnɩ dɔ yi kunlu.

3. Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ Banabasɩ yɩkyɩlɩ mmenii mvʋlɔ bɛ ɛɣɛɛlɛ a? (Kila mfonyini yi sʋ̃.)

3 Sunzu Bayɩbʋlʋ nu ndianwʋ eyi nwʋ kila. Nɩ Kilisinyianii be mɔɔ bɔfʋlɔ yɩ Dwosefi nɩ ta kyɩkyɩ mmenii mvʋlɔ bɛ ɛɣɛɛlɛ na ɩbʋwa bɛ. Eyi ti, asʋ̃mavʋlɔ yɩ wɔlɩ yɩ tʋ kɛɛ bɔfʋlɔɔ yɩ Banabasɩ mɔɔ ikile “Ɛɣɛɛlɛyɩkyɩlɛ Ɣalɛ.” (Egy. 4:36) Nɩ dima Banabasɩ fata yɩ paa, meti wɔ Bayɩbʋlʋ yɩ nu nɩ, bɛáfʋlɔ yɩ Dwosefi dɔkʋ̃. Bayɩbʋlʋ yɩ kã kɛɛ, nɩ Banabasɩ ta bʋwa yi mmeliyema mmenyia nɩɩ mmaalɛ mmɩlɩ mɔ behyinyia mmʋwalɩyɛ nɩ. Kɛ ndianwʋ nɩ, mmɩlɩ mɔ Sɔɔlʋ ɣa yɛlɩ Kilisinyianii nɩ, ɩhɔlɩ Gyelusalamɩ kɛɛ ikeyiyiaa Kilisinyiamaa mɔɔ bɔwɔ kɛnɩ nɩ. Na iluwakɛɛ mmɩlɩ be mɔɔ ɩɣa ɩzɩ̃ ɩhɔ nɩ, nɩ Sɔɔlʋ twodwu tiyia Kilisinyiamaa nɩ ti, nɩ bo kunlu tuli yɩ nwʋ paa. Naasʋ̃ Banabasɩ mɛyɩ, nɩ yi kunlu iáduli Sɔɔlʋ nwʋ, na ɩwʋwalɩ yɩ po ma ɩhɔ iyiyialɩ asʋ̃mavʋlɔ yɩ.—Egy. 9:​26-28.

Banabasɩ ɩlɛ Sɔɔlʋ ikezemaa asʋ̃mavʋlɔ yɩ be wɔ bɛ awudo. Asʋ̃mavʋlɔ yɩ bekilaa Sɔɔlʋ la dinyii zɛ.

Kezimɔ Banabasɩ wɔlɩ yɩ ɛbɩla nɩ lalɩ ali kɛɛ yi dima nɩ fata yɩ (Kila nkyɩkyɛmi 3)


KEZIMƆ YƐKƐYƖKYƖ MMENII MVƲLƆ BƐ ƐƔƐƐLƐ

4. Ɔhʋanɩba ɔkʋ̃ mɔɔ yɛkɔhʋla koluwa zʋlɔ kɛva ɛɣɛɛlɛyɩkyɩlɛ kɛma abiye yɛ lɛ mɩnla a? (Wulomimaa 1:​11, 12)

4 Sɛ ɩkɛyɛ bʋwɔ a, kɔ kegyela bɛ. Gyehova duwa yɩ azʋ̃mɩvʋlɔ zʋ fa ɛɣɛɛlɛyɩkyɩlɛ ma mmenii mvʋlɔ. Kɛ ndianwʋ nɩ, mmɩlɩ mɔ nninyeni hyɛlɩ nkɔmɩhyɛnii Ilayɩgya zʋ nɩ, Gyehova luwalɩ bɔvʋlɔ be zʋ hyɛlɩ yɩ ɛzɩzɩbɛ. (1 Aw. 19:​4-7) Sʋ̃mavʋlɔ Pɔɔlʋ sʋ̃ ɣa nwʋnlɩ kɛɛ, sɛ ɩkɔ ikyela yi mmeliyema yɩ wɔ fiyiadɩ a, sa ɩma bo munwala bɛhyɛ bɔ nwʋ bɔ nwʋ ɛzɩzɩbɛ. (Kɩnga Wulomimaa 1:​11, 12.) Sɛ ɔkɔ kyela abiye a, nyia mmɩlɩ ma yɩ, ama wʋahʋla wʋayɩkyɩ yɩ ɛɣɛɛlɛ. (1 Kɔl. 16:7) Naasʋ̃ sɛ ɔlɔ́kʋla kɔhɔ kegyela bɛ a, sa ɔkʋla duwa ahʋanɩ mvʋlɔ zʋ kyɩkyɩ bɛ ɛɣɛɛlɛ. Ebiye yɛ lɛ kɛɛ, ɔkɔvʋlɔ bɛ wɔ foonu zʋ, ɛkɛhɛlɛ kɛlɛta kɛma bɛ, ɛkɛva kaadɩ kɛma bɛ, anzɛnyɩɩ ɛkɛzɛndɩ mɛsegyi bɛ. Gyehova pɛ kɛɛ iduwa wʋ zʋ ɩkyɩkyɩ mmenii mvʋlɔ bɛ ɛɣɛɛlɛ. Asʋ̃ eziyeziye wʋ nwʋ kɛɛ ɛkɛma ɩkɛva wʋ ikeli egyima a?

5. Mɩnla ti mɔɔ itwu mmɩlɩ be a, ɩkɔhʋla ɩkɛyɛ sɩ kɛɛ yɛkɛyɩkyɩ ye mmeliyema bɛ ɛɣɛɛlɛ a?

5 Mmɩlɩ mɔ oyuwadɩ tanɩ eyi yɩ awielɩyɛ ibikee nɩ mɛyɩ, sa yɛkʋla yekila ɔhʋanɩ kɛɛ yekeyiyia ndwokɔzɩzɩbɛ mmɩlɩ mɔ yɛpɛ kɛɛ yɛkyɩkyɩ ye mmeliyema bɛ ɛɣɛɛlɛ nɩ. Mmɩlɩ mɔ bedianlɩ Pɔɔlʋ fiyiadɩ wɔ Wulomi nɩ, nɩ Ɔnɛsɩfɔlɛsɩ mɔɔ ɩzʋ̃ Ɛfɩsɛsɩ nɩ pɛ kɛɛ ɩkɔ ɩkyɩkyɩ Pɔɔlʋ yɩ ɛɣɛɛlɛ. Meti ɩvalɩ yɩ nnwʋanlɩ idianlɩ asianɩ nu ɩhɔ ɩbɩbɛlɩ yɩ. (2 Tim. 1:​16-18) Gyehova Dasɩvʋlɔmaa mɔɔ bɔwɔ Russia nɩ sʋ̃ sumazuma Ɔnɛsɩfɔlɛsɩ, na bɛfa bɔ nnwʋanlɩ betiã asianɩ nu bɔkɔ bɛkyɩkyɩ be mmeliyema bɛ ɛɣɛɛlɛ mmɩlɩ mɔ beyiyiaa be dedi nwʋ odwohilalɛ nɩ. Sɛ bɛ nɩɩ eliyema be kɔ kɔɔtʋ a, mmeliyema mvʋlɔ kɔ kɛnɩ kɔhyɛ yɩ ɛzɩzɩbɛ ɩávalɩ nwʋmɔ kɛɛ sa bɔkʋla bɛfa bɛzabɛ sʋ̃ betiã fiyiadɩ nɩ. Mɩnla yɛ ɔkɔhʋla kɛyɛ kɛva keziyeziye wʋ nwʋ na ama wʋahʋla wʋayɩkyɩ wu mmeliyema bɛ ɛɣɛɛlɛ a? Sa ɔkʋla suma kezimɔ Nyamɩnlɩ yi mmenii mɔɔ bɔwʋwalɩ azɩ wɔ ɔwɔkɩ mmɩlɩ nu nɩɩ yɛ mmɩlɩ eyi zʋ bɛyɩkyɩlɩ mmenii mvʋlɔ bɛ ɛɣɛɛlɛ nɩ nwʋ dɩyɛ. Akʋ̃ sʋ̃, sa ɔkʋla suma mɔɔ ɩwʋwalɩ bɛ ma bɛvalɩ anyɩnlɩlelɛ begyinanlɩ odwodwudiyialɛ munwa nɩ nwʋ dɩyɛ.

6. Kɛ ɩkɛyɛ na yɛazumazuma Gyehova mmɩlɩ mɔ yɛkyɩkyɩɩ mmenii mvʋlɔ bɛ ɛɣɛɛlɛ nɩ a? (Kila mfonyini yi sʋ̃.)

6 Yɛ azʋnlɩ tiye bɛ. Mmɩlɩ mɔ nkɔmɩhyɛnii Ilayɩgya dɩlɩ nɣanlɩ kɛɛ yɩ nnwʋanlɩ la asianɩ nu nɩ, ɩzʋ̃ yɩ ahʋnlɩnɩ nu ɩhanlɩ kezimɔ ɩtɩ nɣanlɩ nwʋ odwokɔ ihileli Gyehova. Ɩwɔ numɔ kɛɛ nɩ Gyehova zi bʋwabɩlɛ mɔɔ nɩ Ilayɩgya wɔ numɔ dɩyɛ, naasʋ̃ yɛ Nyamɩnlɩ mɔɔ ɩwɔ ɔlɔlɛ nɩ yɛlɩ azʋnlɩ diyeli yi mmɩlɩ mɔ nɩ ɩtɩndɛɛ nɩ. Mmɩlɩ mɔ nɩ Ilayɩgya itĩĩ ndwokɔ mɔɔ nɩ ɩkãã yɩ nu po nɩ, Gyehova hɔlɩ zʋlɔ nyianlɩ yɩ nwʋ abʋtalɩ diyeli yi! (1 Aw. 19:​9, 10, 14) Mmɩlɩ be sʋ̃, nɩ nkɔmɩhyɛnii Habakuki pɛ kɛɛ ɩnwʋ sianti mɔɔ Gyehova ma ɔhʋanɩ ma tanɩ nɩɩ amanɩyɛnwʋnlɛ kɔlɩɩ zʋlɔ nɩ, naasʋ̃ Gyehova zʋ̃ abʋtalɩ nu diyeli yi na ɩáfa yɩ nwʋ ɛya. (Hab. 1:​2, 3) Ɔzɔ la yɛ nnɛ sʋ̃, Gyehova zi nninyeni mɔɔ yehyinyia nɩ daada, naasʋ̃ sɛ yɛbɔ yɩ mpayɩ a itiye. Amɩyɛ sʋ̃, sɛ ye mmeliyema bɛkãã odwokɔ be kehile yɛ a, ɩsɛ kɛɛ yɛyɛ azʋnlɩ yetiye bɛ bʋwɔ. Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ a? Sɛ bɛtɩndɛɛ a, íni kɛɛ yetualɩ bo munwa zʋ. Na sɛ bɛkã odwokɔ be na iáluwa yɩ ɔhʋanɩ nu po a, íni kɛɛ yɛfa bɔ nwʋ ɛya. Akʋ̃ sʋ̃, sɛ betĩĩ ndwokɔ mɔɔ bɛkãã yɩ nu mbɔmɩ sʋ̃maa po a, ɩsɛ kɛɛ yɛyɛ azʋnlɩ yetiye bɛ.—Gye. 1:19; Odw. 7:9.

Awulo dwo paa, na eliyema baalɛ be ɩyɛ azʋnlɩ itiyee eliyema baalɛ fʋlɔ mɔɔ yɩ ɛɣɛɛlɛ wɔ nɩ.

Yɛ azʋnlɩ tiye wu mmeliyema bʋwɔ mmɩlɩ mɔ bɛtɩndɛɛ nɩ fa sumazuma Gyehova (Kila nkyɩkyɛmi 6)


7. Kɛ ɩkɛyɛ na yɛanwʋ mɔɔ ye anlima Kilisinyianii be hyinyia a?

7 Nwʋ mɔɔ enii kʋ̃ nɩ hyinyia. Gyehova zi mɔɔ ɩwɔ enii yɩ ahʋnlɩnɩ nu, naasʋ̃ amɩyɛ mɛyɩ, yézi. Meti mɔɔ ɩkɔwʋwa yɛ na yɛanwʋ mɔɔ abiye hyinyia yɛ lɛ kɛɛ yɛkɛyɛ azʋnlɩ yekediye yi. Áma wʋ adwɩnɩ yɛ wʋ kɛɛ ezi mɔɔ enii kʋ̃ nɩ hyinyia. Ebiye a, mɔɔ osunzu kɛɛ ihyinyia nɩ, kɛ mɛyɩ yɛ ɩkɔwʋwa yɩ a. Ɩsʋnɩ kezimɔ ye nu bela dɩ. Meti, nyia abʋtalɩ tiye yi bʋwɔ mmɩlɩ mɔ ɩtɩndɛɛ nɩ, na duwa ɔhʋanɩ be zʋ bizia ndwokɔ be mɔɔ ɩkɔwʋwa wʋ ma ɔkɔnwʋ mɔɔ ihyinyia.—Ɛɣɛ. 20:5.

8. Mmɩlɩ mɔ Lazʋlɔsʋ wuli nɩ, mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ Gyisɛsɩ yɩkyɩlɩ Mɛɛlɩ nɩɩ Maata bɛ ɛɣɛɛlɛ a? (Kila mfonyini yi sʋ̃.)

8 Sunzu kezimɔ Gyisɛsɩ yɩkyɩlɩ Maata nɩɩ Mɛɛlɩ bɛ ɛɣɛɛlɛ mmɩlɩ mɔ bɛ anlima benyia Lazʋlɔsʋ wuli nɩ nwʋ kila. Nɩ mmenlima eyimmɔ munwala bedii bɛ anlima yɩ yi wulo yɩ nwʋ ɛyɛkɛ paa, naasʋ̃ ɩsʋnɩ kezimɔ Gyisɛsɩ yɩkyɩlɩ bo nu bela yɩ ɛɣɛɛlɛ. Mmɩlɩ mɔ Maata nɩɩ Gyisɛsɩ dɩndɛlɩ wieli nɩ, Gyisɛsɩ hanlɩ nɔhʋanlɛ odwokɔ mɔɔ ɩfalɩ awudunwolɩyɛ yɩ nwʋ nɩ ihileli yi, na ɩwʋwalɩ yɩ ma ɩhyɛlɩ dedi mɔɔ ɩlɛ wɔ awudunwolɩyɛ yɩ nu nɩ ɛzɩzɩbɛ. Naasʋ̃ mmɩlɩ mɔ Mɛɛlɩ ɣalɩ Gyisɛsɩ yɩ pɛ mɔɔ nɩ isũũ nɩ, Gyisɛsɩ ɩáka awudunwolɩyɛ yɩ nwʋ odwokɔ bela ikile yi. Mfomi, Gyisɛsɩ nɩɩ Mɛɛlɩ wɔlɩ numɔ zunli na iɣizialɩ dɩka mɔɔ beziyeli Lazʋlɔsʋ nɩ. (Dwɔ. 11:​20-35) Mɩnla yɛ yesuma wɔ ndianwʋ anwɩ̃ eyimmɔ nu a? Sɛ yɛkyɩkyɩɩ bɛzabɛ mɔɔ bɔnwʋʋ amanɩyɛ nɩ bɛ ɛɣɛɛlɛ a, ɩsɛ kɛɛ yɛnwʋ mɔɔ bo nu kʋ̃ bela hyinyia tɛla kɛɛ yekoluwa ɔhʋanɩ kʋ̃ la zʋ yɛkɛyɩkyɩ bo munwala bɛ ɛɣɛɛlɛ.

Mfonyini: Asafʋ nu ebani be hɔ gyela mmeliyema be mɔɔ bɛ yɩmmɔ wu nɩ wɔ bɛ awudo. 1. Eliyema benyia yɩ isũũ na asafʋ nu ebani yi va yɩ sa diã yi padi. 2. Asafʋ nu ebani yi nɩɩ eliyema benyia mɔɔ yɩ alʋbɔ hɔ anyunumi nɩ bekilaa mfonyini azʋlɔtʋ be na asafʋ nu ebani yi ɩkɩngaa ɛhɛlɛlɛdwokɔ be ikehile yi.

Sɛ ɛkyɩkyɩɩ abiye yɩ ɛɣɛɛlɛ a, bɔ mmɔdɩnɩ kɛɛ ɔkɔnwʋ mɔɔ ihyinyia (Kila nkyɩkyɛmi 8)a


9. Kɛ ɩkɛyɛ na yɛava Bayɩbʋlʋ yɩ yɛayɩkyɩ mmenii mvʋlɔ bɛ ɛɣɛɛlɛ a? (Wulomimaa 15:​4, 5)

9 Fa Bayɩbʋlʋ yɩ di egyima. Sɛ ɛkɩnga ɛhɛlɛlɛdwokɔ mɔɔ ɩhyɛ ɛzɩzɩbɛ kile bɛzabɛ mɔɔ beyiyiaa ndwokɔzɩzɩbɛ nɩ a, ɩkɔwʋwa bɛ ma bɛkɛhyɛ anyɩnlɩlazʋ mɔɔ bɛlɛ wɔ Gyehova yɩ anʋhʋba nu nɩ ɛzɩzɩbɛ. (Kɩnga Wulomimaa 15:​4, 5.) Anyɩnlɩlazʋ eyi mɔɔ ɔkɔwʋwa bɛ ma bɛkɛhyɛ numɔ ɛzɩzɩbɛ nɩ kɛyɩkyɩ bɛ ɛɣɛɛlɛ paa, iluwakɛɛ ɩkɛma bɔkɔnwʋ kɛɛ Gyehova dɔ bɛ na iléyiaki bɛ kyɩ̃. (Ayɩ. 40:31) Kɛ ɛkɛyɛ na wʋanyia ɛhɛlɛlɛdwokɔ be wʋava wʋahyɛ abiye ɛzɩzɩbɛ a? Abiyemmɔ kɛlɛ ɛhɛlɛlɛndwokɔ be mɔɔ bɔkɔhʋla kɛva kɛyɩkyɩ abiye yɩ ɛɣɛɛlɛ nɩ bokua dɩka be. Akʋ̃ sʋ̃, ɛhɛlɛlɛndwokɔ mɔɔ ɩwɔ odwokɔtile “Awerɛkyekye” yɩ tʋ wɔ Bible Mu Nsɛm a Kristofo De Bɔ Wɔn Bra buuku yi nu nɩ kɔwʋwa wʋ. Siã Gyehova ma ɩwʋwa wʋ ma ɔnwʋ kezimɔ okoluwa yɩ Odwokɔ yɩ zʋ kɛyɩkyɩ mmenii mvʋlɔ bɛ ɛɣɛɛlɛ. Yi sunzuma yɩ kɔhʋla kɔwʋwa wʋ ma ɛkɛhakɛ ɛhɛlɛlɛndwokɔ mɔɔ ɩfalɩ ɛɣɛɛlɛyɩkyɩlɛ nwʋ mmɩlɩ mɔ ɛpɛ kɛɛ ɛhyɛ abiye ɛzɩzɩbɛ nɩ.—Dwɔ. 14:26.

10. Mɩnla ti mɔɔ sɛ ɛkyɩkyɩɩ abiye yɩ ɛɣɛɛlɛ a, ɩsɛ kɛɛ ɛkã ndwokɔ mɔɔ ɩhyɛ ɛzɩzɩbɛ a?

10 Kã ndwokɔ mɔɔ ɩhyɛ ɛzɩzɩbɛ. Itwu mmɩlɩ be a, ebiye a, ikehyinyia kɛɛ yɛkɔwʋwa yɛ ɔhɔnwʋ be ma ɩkɛzɩnza adwɩnɩ be mɔɔ inyia wɔ ɔhawʋ mɔɔ iyiyiaa nɩ nwʋ. Sɛ ɩba yɩ zɔ a, kila ndwokɔ mɔɔ ɛkɛhã nɩ bʋwɔ, na ama odwokɔ yɩ ɩázɩkɛlɩ kʋlaa mfomi ɩahyɛ yɩ ɛzɩzɩbɛ. (Ɛɣɛ. 12:18) Sa yɛkʋla yesumazuma kezimɔ Gyehova wʋwalɩ Ilayɩgya nɩ. Nɩ Ilayɩgya yɩ adwɩnɩ yɛ yɩ kɛɛ bohũhũ Gyehova yɩ azʋ̃mɩvʋlɔ munwala ma ɩha yɩzayɩ nkʋ̃tɩnyɩɩ. Na egyima mɔɔ ɩyɛɛ kɛɛ nkɔmɩhyɛnii nɩ sʋ̃ iázo mma bela. Naasʋ̃ Gyehova zʋ̃ kunlumiba nu dɩnɣɛnlɩ Ilayɩgya yɩ adwɩnɩ. Gyehova ɩáma Ilayɩgya nwʋ kɛɛ ɔzɔ adwɩnɩ mɔɔ inyia nɩ ɩávata. (1 Aw. 19:​15-18) Sɛ wʋzawʋ sʋ̃ ɛda kunlumiba ali na ɔdwɩnɩ mɔɔ ɛkɛhã nɩ nwʋ bʋwɔ a, ɩkɔwʋwa wu mmeliyema. Sɛ ɛmaa ndɛnɩ anzɛnyɩɩ munwalɩyɛ wɔ dɩyɛzumanlɛ tʋ a, bɔ mmɔdɩnɩ kɛɛ ɛkɛma wu ndwokɔ kɛyɛ fɛ na ɩahyɛ wu mmeliyema ɛzɩzɩbɛ.

11. Mɩnla yɛ bɛzabɛ mɔɔ beyiyiaa ndwokɔzɩzɩbɛ nɩ hyinyia a? (1 Dwɔɔnʋ 3:18)

11 Yɛ nninyeni pɔkyɩɩ be bʋwa bɛ. Sɛ yɛ ɔhɔnwʋmmɔ beyiyiaa ndwokɔzɩzɩbɛ be a, kɛ ɛɣɛɛlɛyɩkyɩlɛ ndwokɔ yɩzayɩ nkʋ̃ la yɛ bekehyinyia a, mfomi ɩsɛ kɛɛ yɛyɛ nninyeni pɔkyɩɩ be yɛbʋwa bɛ. (Kɩnga 1 Dwɔɔnʋ 3:18.) Banabasɩ yɛlɩ eyi nwʋ ndianwʋba paa. Ɩdɔnɩnlɩ yɩ azɩlɛ, na ɩvalɩ ozukua mɔɔ inyianlɩ wɔ numɔ nɩ munwatĩĩ ɩmanlɩ asʋ̃mavʋlɔ yɩ kɛɛ bɛvá bɔwʋwa mmeliyema mɔɔ bɔ nwʋ hyɩlɩ bɛ nɩ. (Egy. 4:​36, 37) Mmeliyema mɔɔ bɔwɔ kɛnɩ nnɛ nɩ da ɔzɔ ɔlɔlɛ yɩ be ali kile be mmeliyema mɔɔ bɔ nwʋ hyɩlɩ bɛ nɩ. Gabriela mɔɔ ɩzʋ̃ Poland nɩ yɩ ɛɣɛɛlɛ wɔlɩ paa mmɩlɩ mɔ nzuloyilɛ be ɣa zɩkɛlɩ be pika nɩ. Ɩkã kɛɛ: “Mɩ nɩɩ mɩ awʋvʋlɔ munwala ye kunlu duli na yɛ ɛɣɛɛlɛ wɔlɩ paa. Nɩ mɩánwʋ kezimɔ yekeziyeziye ye pika yɩ. Naasʋ̃ mmeliyema mɔɔ bɔwɔ asafʋ azʋlɔtʋ mɔɔ ibike yɛ yɩ nu nɩ valɩ eɣile ɔkʋ̃ pɛ la ziyeziyeli ye pika yɩ. Ɔzɔ ozumanlɛnwʋnlɛ eyi hyɛlɩ mɩ ɛzɩzɩbɛ paa na ɩmanlɩ mʋnwʋnlɩ kɛɛ amba, Gyehova ikilee yi mmenii ɔhʋanɩ ma bɛkɛyɩkyɩ bɛzabɛ mɔɔ beyiyiaa ndwokɔzɩzɩbɛ nɩ bɛ ɛɣɛɛlɛ.”

12. Sɛ ɛfa dedi kyina wu ndwokɔzɩzɩbɛ munwa a, kɛ ɩkɔwʋwa wu mmeliyema ikeze a?

12 Kyina wu ndwokɔzɩzɩbɛ munwa. Pɔɔlʋ hã hileli Tɛsalonikamaa nɩ kɛɛ, mmɩlɩ mɔ ɩdɩlɩ kɛɛ bɔhɔlɩ zʋlɔ belili nɔhʋanlɛ ɩávalɩ nwʋmɔ odwodwudiyialɛ nɩ, ɩhyɛlɩ yɩ ɛzɩzɩbɛ paa na yɩ anyɩ leli. Sianti mɔɔ Pɔɔlʋ hanlɩ zɔ yɛ lɛ kɛɛ, nɩ ɩyɛ egyimazɩzɩbɛ ɩwʋwa bɛ, meti ɩdɩlɩ nɣanlɩ kɛɛ yi egyima ɩáyɛ mbʋanlɩ. (1 Tɛs. 3:​5-8) Nɩ Pɔɔlʋ zi kɛɛ, sɛ yɩzayɩ sʋ̃ ɩkɔ zʋlɔ idi nɔhʋanlɛ ɩávalɩ nwʋmɔ ndwokɔzɩzɩbɛ mɔɔ iyiyiaa nɩ a, ɩkɛhyɛ yi mmeliyema ɛzɩzɩbɛ ma bɛzabɛ sʋ̃ be dedi kɛyɛ sɩ. (Kol. 2:​1, 2) Ɔzɔ la yɛ sɛ ye mmeliyema nwʋ kɛɛ yɛlɛ nɔhʋanlɛlilɛ yekyinaa ye ndwokɔzɩzɩbɛ munwa a, ɩhyɛ be dedi ɛzɩzɩbɛ paa na ɩbʋwa bɛ ma bɔnwʋ kɛɛ Gyehova kɔwʋwa bɛzabɛ sʋ̃ ma bekegyina bo ndwokɔzɩzɩbɛ munwa.

13. Mɩnla yɛ ɩsɛ kɛɛ yɛkɔ zʋlɔ yɛyɛ mmɩlɩ mɔ yɛhyɛɛ abiye ɛzɩzɩbɛ nɩ a?

13 Nyia abʋtalɩ. Sɛ eliyema be yi padi kolɔ na yɛkyɩkyɩ yɩ ɛɣɛɛlɛ a, kɛ ɛkɛnɩ la yɛ yɩ nwʋ kɔdɔ yɩ a. Meti, Bayɩbʋlʋ yɩ tu yɛ fʋlɔ kɛɛ ‘yɛhɔ́ zʋlɔ yɛhyɛ yɛ nwʋ yɛ nwʋ ɛzɩzɩbɛ.’ Eyi ma yɛnwʋ kɛɛ ɛzɩzɩbɛhyɛlɛ ɩ́dɩ eɣile kʋ̃ dɩyɛyɛlɛ, mfomi ɩdɩ debe mɔɔ ɩsɛ kɛɛ yɛyɛ yɩ mbɔmɩ sʋ̃maa. (1 Tɛs. 5:​11, NWT) Meti abʋtalɩ nwʋ kehyinyia paa mmɩlɩ mɔ yɛlɛ ɛzɩzɩbɛhyɛlɛ be yɛmaa nɩ. (1 Tɛs. 5:14) Naasʋ̃ ɩyɛ a, yɛzayɛ sʋ̃ yehyinyia ɛzɩzɩbɛhyɛlɛ. Meti mɩnla yɛ yɛkɔhʋla kɛyɛ a?

MMƖLƖ MƆ EHYINYIA ƐƔƐƐLƐYƖKYƖLƐ

14-15. Sɛ adwɩnɩndwɩnɩ hyɛ yɛ zʋ anzɛnyɩɩ yɛ ɛɣɛɛlɛ bɔ a, mɩnla yɛ ɩsɛ kɛɛ yɛyɛ a?

14 Bɔ Gyehova mpayɩ. Sɛ wʋ ɛɣɛɛlɛ bɔ anzɛnyɩɩ adwɩnɩndwɩnɩ hyɛ wʋ zʋ a, kã kile Gyehova wɔ mpayɩwɔlɛ nu kɛɛ ehyinyia ɛɣɛɛlɛyɩkyɩlɛ. (Ndw. 94:19) Kã kezimɔ ɛtɩ nɣanlɩ nɩ nwʋ odwokɔ kile Gyehova. (Ndw. 62:8) Ɩwɔ numɔ kɛɛ Gyehova zi mɔɔ yehyinyia dɩyɛ, naasʋ̃ sɛ yɛkã kezimɔ yɛtɩ nɣanlɩ nwʋ odwokɔ yekile yi a, ɩma Gyehova nwʋ kɛɛ yɛwɔ yi nu dedi. Na bɛzabɛ sʋ̃ mɔɔ benyia Gyehova nu dedi na bɔbɔ yɩ mpayɩ nɩ, Gyehova tiye bɛ mpayɩwɔlɛ eɣile bela. (Mk. 11:24) Fɩlɩpɩmaa 4:​6, 7 kã kɛɛ: ‘Beziã Nyamɩnlɩ, na bozunzu bo odwokɔ behile yi wɔ dɩyɛ bela nu. Sɛ mʋnlʋmmɔ bɛyɛ yɩ ɔzɔ a, Nyamɩnlɩ azʋ̃nudwolɩyɛ nɩ mɔɔ ɩtɛla enii yɩ ntɩyasɩ munwatĩĩ nɩ, ɩkɛma mʋnlʋmmɔ bɛ ahʋnlɩnɩ nɩɩ bɛ adwɩnɩ ikegyina.’

15 Pɩbɛ mmenii mvʋlɔ bɔ mmʋwalɩyɛ. Kã kezimɔ ɛtɩ nɣanlɩ nwʋ odwokɔ kile asafʋ nu ebani be mɔɔ ɔwɔ yi nu anwʋlazʋ anzɛnyɩɩ wʋ ɔhɔnwʋ be mɔɔ yɩ nwʋ wʋkwa nɩ. Wu mmeliyema kɔhʋla kɛyɩkyɩ wʋ ɛɣɛɛlɛ na bɛawʋwa wʋ paa, naasʋ̃ sɛ wʋákã kezimɔ ɛtɩ nɣanlɩ kile bɛ a, bɔlɔ́nwʋ mmʋwalɩyɛ mɔɔ bɛvá bɛma wʋ. (Ɛɣɛ. 14:10) Sa ɔkʋla kã kile bɛ kɛɛ bɛyɛ́ azʋnlɩ bediye wʋ mmɩlɩ mɔ ɛkãã kezimɔ ɛtɩ nɣanlɩ nwʋ odwokɔ kehile bɛ nɩ. Sa ɔkʋla sʋ̃ ebizia bɛ sɛ bekenyia ɛhɛlɛlɛdwokɔ anzɛnyɩɩ odwokɔ be mɔɔ ɩkɔhʋla ɩkɛyɩkyɩ wʋ ɛɣɛɛlɛ bɛkɛma wʋ a.

16. Mɩnla yɛ ɩkɔhʋla ikezi mmɩlɩ mɔ wu mmeliyema bɛhyɛɛ wʋ ɛzɩzɩbɛ nɩ a, na mɩnla yɛ ɩsɛ kɛɛ ɛma ɩbʋwa wu ti nu a?

16 Nyia abʋtalɩ na fa tanɩ kyɛ. Wu mmeliyema kɔhʋla keli mfʋmɩ mmɩlɩ mɔ bɛhyɛɛ wʋ ɛzɩzɩbɛ nɩ. Kɛ ndianwʋ nɩ, ebiye a, sa bɔkʋla bɛkã odwokɔ be anzɛnyɩɩ bɛyɛ debe mɔɔ ɩkɔhʋla kɛma wu odwokɔ yɩ kɛzɩkɛ kʋlaa. Sɛ debe mɔɔ ɩdɩ zɔ si a, nyia bɔ nwʋ abʋtalɩ. (1 Kɔl. 13:​4, 7) Na kakɛ ndwokɔ mɔɔ ɩwɔ Gyemisi 3:2 nɩ. Ɩkã kɛɛ: “Enii mɔɔ ɩávʋ̃ wɔ yɩ odwokɔhanlɛ nu nɩ idi munli.” Nwʋ yɩ kɛɛ wu mmeliyema pɛ paa kɛɛ bɔkɔwʋwa wʋ, naasʋ̃ iluwakɛɛ bɛáli munli kɛɛ wʋzawʋ la nɩ ti, sa bɔkʋla bedi mfʋmɩ.—Mt. 26:41.

17. Mɩnla yɛ ɩsɛ kɛɛ yesi yɛ kɛnɣa kɛɛ yɛkɛyɛ a?

17 Ye munwala yehyinyia ɛɣɛɛlɛyɩkyɩlɛ nɩɩ ɛzɩzɩbɛhyɛlɛ paa. Iluwakɛɛ yɛda awielɩyɛ mmɩlɩ yɩ nu nɩ ti, nninyeni nu kɔhɔ zʋlɔ kɛyɛ sɩ kɛma yɛ, na Nyamɩnlɩ yɩ adamvʋlɔ sʋ̃ kɔhɔ zʋlɔ kodwodwu kediyia yɛ. Meti bɛmá ye munwala yɛhɔ zʋlɔ yɛhyɛ yɛ nwʋ yɛ nwʋ ɛzɩzɩbɛ.

KƐ OKOWUWA KEZE A?

  • Mɩnla yɛ Bayɩbʋlʋ yɩ kã falɩ ɛzɩzɩbɛhyɛlɛ nwʋ a?

  • Mɩnla yɛ yɛkɔhʋla kɛyɛ kɛva kɛyɩkyɩ mmenii mvʋlɔ bɛ ɛɣɛɛlɛ a?

  • Sɛ yehyinyia ɛɣɛɛlɛyɩkyɩlɛ be a, mɩnla yɛ yɛkɔhʋla kɛyɛ a?

NDWOMI 130 Fa Tanɩ Kyɛ

a MFONYINI NWƲ ODWOKƆ: Asafʋ nu ebani be ɩyɛ azʋnlɩ itiyee eliyema benyia be mɔɔ yɩ yɩ wuli a, ɩlɛ́kyɛlɩ nɩ. Aɣinzi yi, asafʋ nu ebani yi hɔ gyela eliyema be mɔɔ yɩ yɩ wuli a ɩhyɛ nɩ, na bɛkãã nninyeniba mɔɔ bɛkakɛ wɔ ɛyɩlɛ yɩ nwʋ nɩ be nwʋ odwokɔ.

    Ahanta Buuku (2015-2026)
    Numá Yɩ
    Kɔ́ Numɔ
    • Aɣɩnda
    • Kyɛ́
    • Yɛ́ nzɩnzanlɩyɛ mɔɔ ɛpɛ yɩ wɔ ɛkɩhyɩ
    • Copyright © 2026 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mmɛla Mɔɔ Ɩwɔ Nwʋmɔ
    • Nwʋmɔ Nhyɩhyɛlɩyɛ
    • Nwʋmɔ Nninyeni
    • JW.ORG
    • Kɔ́ Numɔ
    Kyɛ́