Watchtower INTANƐTƖ ZƲ AWUUKUZIYELƐDƖKA
Watchtower
INTANƐTƖ ZƲ AWUUKUZIYELƐDƖKA
Aɣɩnda
  • BAYƖBƲLƲ
  • AWUUKU NƖƖ NNINYENI MVƲLƆ
  • DƖYƐZUMANLƐ
  • w25 November owu. azʋ. 2-7
  • Wʋ Anyɩ Kɔhʋla Kele Wɔ Wʋ Mbanimbaniyɛlɛ Nu

Vidiyo bela íni ɔfʋã ɛkɩhyɩ.

Yɛpakyɛbɛ wʋ, dɩyɛ be ɩákɔ bʋwɔ wɔ vidiyo mɔɔ ɔtwɩ̃ɩ̃ yɩ nu.

  • Wʋ Anyɩ Kɔhʋla Kele Wɔ Wʋ Mbanimbaniyɛlɛ Nu
  • Ɔwɩɛnɩlɛ Aɣanɩ Ɩbɔ Gyehova Yɩ Bulombunlililɛ Nwʋ Ɛlawulo (Mɔɔ Yesuma)—2025
  • Odwokɔtile ngyɩkɩ̃ɩ̃ngyɩkɩ̃ɩ̃
  • Ndwokɔ mɔɔ ɩ nɩɩ yɩ di nsɛ́
  • KEZIMƆ EBANIYƐLƐ KƆHƲLA KƐHÃ WƲ ANYƖNLƖLELƐ
  • KEZIMƆ ƆKƆHƆ ZƲ KENYIA ANYƖNLƖLELƐ
  • KEZIMƆ MMENII MVƲLƆ KƆHƲLA KƆWƲWA WƲ
  • Suma Debe Wɔ Mmenyia Nɔhʋanlɛmaa Bo Ndwokɔ Mɔɔ Itualɩ Yɩ Tʋ Yɩ Nu
    Ɔwɩɛnɩlɛ Aɣanɩ Ɩbɔ Gyehova Yɩ Bulombunlililɛ Nwʋ Ɛlawulo (Mɔɔ Yesuma)—2024
  • Kã Wʋ Nwʋ Azɩ Mmɩlɩ Mɔ Wʋádɩ Debe Tʋ Nɩ
    Ɔwɩɛnɩlɛ Aɣanɩ Ɩbɔ Gyehova Yɩ Bulombunlililɛ Nwʋ Ɛlawulo (Mɔɔ Yesuma)—2025
  • Kezimɔ Ekenyia Anyɩnlɩlelɛ Sʋ̃maa Wɔ Dasɩlɛlilɛ Egyima Yi Nu
    Ɔwɩɛnɩlɛ Aɣanɩ Ɩbɔ Gyehova Yɩ Bulombunlililɛ Nwʋ Ɛlawulo (Mɔɔ Yesuma)—2024
  • Gyehova Yɛ Ɩma Yɛ “Anyɩ De Bʋlʋ Zʋ” a
    Ɔwɩɛnɩlɛ Aɣanɩ Ɩbɔ Gyehova Yɩ Bulombunlililɛ Nwʋ Ɛlawulo (Mɔɔ Yesuma)—2025
Kilá Sʋ̃maa
Ɔwɩɛnɩlɛ Aɣanɩ Ɩbɔ Gyehova Yɩ Bulombunlililɛ Nwʋ Ɛlawulo (Mɔɔ Yesuma)—2025
w25 November owu. azʋ. 2-7

DƖYƐZUMANLƐ ODWOKƆ 44

NDWOMI 138 Kila Kezimɔ Odwoni Yɛ Pɩkɛ

Wʋ Anyɩ Kɔhʋla Kele Wɔ Wʋ Mbanimbaniyɛlɛ Nu

“Sɛ benyi po a, bokozo mma.”—NDW. 92:14.

BƲTAYƖ

Yekehila sianti mɔɔ nwʋmɔ hyinyia kɛɛ bɛzabɛ mɔɔ bɛ alʋbɔ hɔ anyunumi nɩ kɔhɔ zʋ kɛma bɛ anyɩ kele nɩɩ kezimɔ bɔkɔhʋla kɛyɛ zɔ.

1-2. Kɛ Gyehova bu yɩ asʋ̃mɩvʋlɔ nɔhʋanlɛmaa mɔɔ bɛyɛ mbanimbani nɩ ise a? (Ndwomi 92:​12-14; kila mfonyini yi sʋ̃.)

OYUWADƖ dɩka bela mɔɔ ɔkɔhɔ nɩ, ɔsʋnɩ kezimɔ abiyela tɩ nɣanlɩ wɔ ebaniyɛlɛ nwʋ. Kɛ ndianwʋ nɩ, tua eyi nwʋ mfonyini kila: Asʋ̃ ɛkakɛ mmɩlɩ mɔ ɔnwʋnlɩ odwoni mɔɔ ili bɔmʋnlɩ wɔ wʋ ti zʋ nɩ a? Ebiye a, enyianlɩ adwɩnɩ kɛɛ odú yɩ ndɛndɛ ansaana abiye ɩanwʋ yɩ. Naasʋ̃ ɔnwʋnlɩ kɛɛ sɛ otududu odwoni wɔ wʋ ti zʋ nɩ a, mɛyɩ ilési yɩ ɔhʋanɩ kɛɛ sʋ̃maa kevivi dɔkʋ̃. Ndianwʋ eyi ma yɛnwʋ mmɔdɩnɩ mɔɔ mmenii sʋ̃maa bɔ kɛɛ bekezi ebaniyɛlɛ nwʋ ɔhʋanɩ.

2 Naasʋ̃, adwɩnɩ mɔɔ yɛ sʋlɔ Ɛzɩlɛ yɩ lɛ yɩ wɔ yɩ asʋ̃mɩvʋlɔ mɔɔ bɛyɛ mbanimbani nwʋ nɩ dɩ sʋnʋnkʋ̃ kʋlaa. (Ɛɣɛ. 16:31) Ɩfa bɛ itindiã owudo mɔɔ iso nwʋ. (Kɩnga Ndwomi 92:​12-14.) Mɩnla ti mɔɔ ndindianwʋ eyi fata a? Mbɔmɩ sʋ̃maa nɩ, owudo mɔɔ ɩhyɛ paa nɩ yɛ pɩkɛ iluwakɛɛ ɩwɔ ngyasʋwa nɩɩ fɩlawɛsɩ sʋ̃maa. Numɔ ɔkʋ̃ yɛ lɛ Japan maa bo owudo be mɔɔ iso fɩlawɛsɩ sʋ̃maa nɩ. Ɔzɔ nnuno yi, mɔɔ ɩyɛ pɩkɛ paa wɔ numɔ nɩ, ebiye li alʋbɔ abʋmɩ nɩɩ yɩ mɛda. Dɩkɛɛ nnuno eyimmɔ mɔɔ bɛhyɛ nɩ, mmeliyema mɔɔ bɛ alʋbɔ hɔ anyunumi nɩ nwʋ yɛ pɩkɛ paa, titili wɔ Nyamɩnlɩ yɩ anyɩ zʋ. Kɛ be ti zʋ odwoni yɛ Gyehova kila a, mfomi enii kʋ̃ mɔɔ bɛdɩ ankasa. Na yɩ anyɩ sɔ subanɩ ngɩnlɩma mɔɔ bɛda yɩ ali nɩ, dɩkɛɛ be pindinyiigyinanlɛ nɩɩ nɔhʋanlɛlilɛ mɔɔ bɛva bɔzʋ̃mɩ yɩ alʋbɔ sʋ̃maa nɩ.

Agyiahʋnlɩmaa be mɔɔ bɛ alʋbɔ hɔ anyunumi da biyia zʋ wɔ punwuanu na nnuno mɔɔ izo fɩlawɛsɩ dua bɔ nwʋ yiyia.

Kɛmɔ nnuno mɔɔ bɛhyɛ paa yɛ pɩkɛ na bɔkɔ zʋ boso nɩ, ɔzɔ la yɛ ye mmeliyema mɔɔ bɛ alʋbɔ hɔ anyunumi nɩ nwʋ yɛ pɩkɛ na bɔtʋ bʋlɔ a (Kila nkyɩkyɛmi 2)


3. Ma ndianwʋ mɔɔ ikile kɛɛ Gyehova fa bɛzabɛ mɔɔ bɛ alʋbɔ hɔ anyunumi nɩ idi egyima ma yi tile nu pɔkɔ ba numɔ.

3 Sɛ abiye yɛ ebani a, kezimɔ ɩtʋ bʋlɔ ɩma Gyehova nɩ, ɔzʋlɔ ɩádɩ.a Nɔhʋanlɛ nu nɩ, Gyehova ta fa bɛzabɛ mɔɔ bɛ alʋbɔ hɔ anyunumi nɩ di egyima ma yi tile nu pɔkɔ ba numɔ. Kɛ ndianwʋ nɩ, nɩ Sɛla yɩ alʋbɔ hɔ anyunumi paa mmɩlɩ mɔ Gyehova hanlɩ hileli yi kɛɛ ɩkɔwʋ ɛɣalɛ benyia mɔɔ ɩkɛɣa kɛyɛ manlɩ kezile, na mɛyɩ yɩ tʋnii yɛ ɩkɛɣa kɛyɛ Mɛzaya nɩ. (Gyn. 17:​15-19) Nɩ Mosisi sʋ̃ yɩ alʋbɔ hɔ anyunumi mmɩlɩ mɔ Gyehova hanlɩ hileli yi kɛɛ ilí Yizilayamaa yɩ bɛ anyunu ma bɔzʋ̃ Igyibiti bɛyɩ bɔ nwʋ nɩ. (Ɛkɩ. 7:​6, 7) Sʋ̃mavʋlɔ Dwɔɔnʋ sʋ̃, nɩ ɩyɛ ebani paa mmɩlɩ mɔ Gyehova yi sunzuma hanlɩ yɩ ma ɩhɛlɛlɩ Bayɩbʋlʋ awuuku anlu nɩ.

4. Kɛmɔ Ɛɣɛlɛwulɛ 15:15 kile nɩ, mɩnla yɛ ɩkɔhʋla kɔwʋwa bɛzabɛ mɔɔ bɛ alʋbɔ hɔ anyunumi nɩ ma bekegyina ndwokɔzɩzɩbɛ munwa a? (Kila mfonyini yi sʋ̃.)

4 Bɛzabɛ mɔɔ bɛ alʋbɔ hɔ anyunumi nɩ yiyia ndwokɔzɩzɩbɛ sʋ̃maa. Eliyema baalɛ be va yɛlɩ ɛzɩlɩkɛ hanlɩ kɛɛ, “Ebaniyɛlɛ mɛyɩ ɩ́dɩ nwɔwɩ o.” Naasʋ̃ sɛ bɛzabɛ mɔɔ bɛ alʋbɔ hɔ anyunumi nɩ wɔ anyɩnlɩlelɛb a, ɩkɔhʋla kɔwʋwa bɛ ma bekegyina ndwokɔzɩzɩbɛ mɔɔ beyiyia nɩ munwa. (Kɩnga Ɛɣɛlɛwulɛ 15:15.) Wɔ dɩyɛzumanlɛ eyi nu nɩ, yekozunzu nninyeni be mɔɔ bɛzabɛ mɔɔ bɛ alʋbɔ hɔ anyunumi nɩ kɔhʋla kɛyɛ na ama bɛahɔ zʋ bɛanyia anyɩnlɩlelɛ. Akʋ̃ sʋ̃, yekehila kezimɔ mmenii mvʋlɔ kɔhʋla kɔwʋwa mmeliyema mmenyia nɩɩ mmaalɛ mɔɔ bɛ alʋbɔ hɔ anyunumi nɩ wɔ bɛ asafʋ nu. Bɛmá yeli bɔmʋnlɩ yehila sianti mɔɔ ɩkɔhʋla kɛyɛ sɩ kɛɛ yɛkɔhɔ zʋ kenyia anyɩnlɩlelɛ mmɩlɩ mɔ yɛyɛɛ mbanimbani nɩ.

Agyiahʋnlɩmaa mɔɔ bɔwɔ mfonyini ɔkʋ̃ yɩ nu nɩ, gyĩ owudo be mɔɔ izo fɩlawɛsɩ tʋ, bɔdɔ bɔ nwʋ na bɛsɩlɩɩ.

Sɛ bɛzabɛ mɔɔ bɛ anyɩ dɩ nɩ nwʋ nninyeniba mɔɔ Gyehova yɛ ma bɛ nɩ na bekile nwʋmɔ anyɩnlɩzɔlɛ a, ɩkɛma bɛ anyɩ kɔhɔ zʋ kele ɩávalɩ nwʋmɔ ndwokɔzɩzɩbɛ mɔɔ beyiyia (Kila nkyɩkyɛmi 4)


KEZIMƆ EBANIYƐLƐ KƆHƲLA KƐHÃ WƲ ANYƖNLƖLELƐ

5. Mɩnla yɛ ɩkʋla ɩma bɛzabɛ mɔɔ bɛ alʋbɔ hɔ anyunumi nɩ be padi kolɔ a?

5 Mɩnla yɛ ɩkɔhʋla kɛma wu padi kogolɔ a? Ebiye a, wu padi kolɔ iluwakɛɛ wʋáhʋla yɛ mɔɔ nɩ mmɩlɩ be ɔkʋla yɛ nɩ. Ebiye a, enyianlɩ a ankɩ ɛlanwʋ la ɛdɩ kuakula mɔɔ ɛlɛ anwʋzɩzɩbɛ. (Odw. 7:10) Kɛ ndianwʋ nɩ, eliyema baalɛ be mɔɔ bɔfʋlɔ yɩ Ruby kã kɛɛ: “Kakɩ yɩ, sɛ muwulaa atalɩ po a mɩtɩ ɛyɛkɛ, na sɛ mɩdanɩ mʋ nwʋ ɛgyɩkɩ̃ɩ̃ po a, nɩ mʋ nwʋ ikũũ mɩ. Itwu mmɩlɩ be a, mɩ agyia mɔɔ mipigyiaa mukowula sɔkɩsɩ nu po, ɩ́la azɩ. Mɩ sa yɛ titilii na afʋvʋba ɩáma ɔhʋanɩ bela mɩ, meti egyima ngyɩkɩ̃ɩ̃ ngyɩkɩ̃ɩ̃ po, mɩáhʋla mɩyɛ.” Na Harold mɔɔ nɩ ɩsʋ̃mɩ wɔ Bɛtɩlɩ nɩ kã kɛɛ: “Kakɩ yɩ mɩánwʋ enii kʋ̃ mɔɔ mɩdɩ po, na ɩyɛ a, mɩ adwɩnɩ tu fʋla. Mɩdɩ abɩlantɩyɛ nɩ, nɩ mʋwɔ anwʋzɩzɩbɛ paa. Nɩ ɔlɔ́kʋla ɛ nɩ mɩ kɔwɔ baseball. Nɩ mmenii mɔɔ mɩ nɩɩ bɛ bɔ nɩ kã kɛɛ, ‘Fa bɔɔlʋ yɩ ma Harold iluwakɛɛ ɩlɛ́sɩkɛ yɩ kyɩ̃.’ Naasʋ̃ kakɩ yɩ mɛyɩ, miále midi kɛɛ mʋkɔhʋla mʋkɔdʋ bɔɔlʋ yɩ po.”

6. (a) Mɩnla nninyeni mvʋlɔ yɛ ɩkɔhʋla kɛma bɛzabɛ mɔɔ bɛ alʋbɔ hɔ anyunumi nɩ be padi kogolɔ a? (b) Mɩnla yɛ ɩkɔhʋla kɔwʋwa bɛzabɛ mɔɔ bɛ alʋbɔ hɔ anyunumi nɩ ma bɔkɔnwʋ kɛɛ ɩsɛ kɛɛ beyiaki kaalʋhwilɛ a? (Kila odwokɔtile mɔɔ ɩwɔ Ɔwɩɛnɩlɛ Aɣanɩ eyi nu mɔɔ ise “Asʋ̃ Ɩsɛ Kɛɛ Miyiaki Kaalʋhwilɛ a?”)

6 Iluwakɛɛ kakɩ yɩ sɛ abiye ɩábʋwa wʋ a, wʋáhʋla yɛ nninyeni be mɔɔ nɩ wʋzawʋ ɔkʋla yɛ nɩ ti, sa ɩkʋla ɩma wu padi kolɔ. Sa ɔkʋla tɩ nɣanlɩ zɔ, titili sɛ ɩsɛ kɛɛ abiye ba wʋ awudo ba bʋwa wʋ, anzɛnyɩɩ otu kɔ bʋwa wʋ nnwuakula pɛ a. Anzɛnyɩɩ ebiye a wʋ pɔkɔdɩlɛ zɩkɛ anzɛnyɩɩ wʋ anyɩ ɩánwʋ dɩyɛ baaba, meti wʋzawʋ nkʋ̃ wʋáhʋla kɔ dɩka anzɛnyɩɩ wʋáhʋla twu kaalʋ, moto anzɛnyɩɩ bayɩsɩkɩlɩ. Eyi kɔhʋla kɛma wʋ ɛɣɛɛlɛ kɔwɔ paa! Naasʋ̃, sɛ ɛkakɛ kɛɛ kezimɔ ɔtʋ bʋlɔ ma Gyehova nɩɩ mmenii mvʋlɔ nɩ, ígyĩ kezimɔ wʋzawʋ ɔkʋla kila wʋ nwʋ anzɛnyɩɩ wʋ kaalʋhwilɛ zʋ a, sa ɩkʋla ɩma wʋ anyɩ de. Na sa yɛkʋla yenyia anwʋlazʋ kɛɛ Gyehova tɩ yɛ nɣanlɩdɩlɛ tʋ. Gyehova kila yɛ ahʋnlɩnɩ nu. Izi kɛɛ yɛdɔ mɛyɩ nɩɩ ye mmeliyema, na eyi yɛ lɛ dɩyɛ mɔɔ nwʋmɔ hyinyia yɩ paa a.—1 Sa. 16:7.

7. Bɛzabɛ mɔɔ bɛ ɛɣɛɛlɛ wɔ iluwakɛɛ ebiye a bɔlɔ́bʋwa azɩ bɔkɔnwʋ oyuwadɩ yɩ awielɩyɛ nɩ, mɩnla yɛ ɩkɔhʋla kɔwʋwa bɛ a?

7 Wʋ ɛɣɛɛlɛ kɔhʋla kɔwɔ iluwakɛɛ ɛtɩ nɣanlɩ kɛɛ ebiye a ɔlɔ́bʋwa azɩ kɛhyɛ na wʋanwʋ mɔɔ ikezi wɔ Amagadɔnʋ. Sɛ ɛtɩ nɣanlɩ zɔ a, mɩnla yɛ ɩkɔhʋla kɔwʋwa wʋ a? Bɔ mmɔdɩnɩ kakɛ kɛɛ, sianti be ti yɛ Gyehova ɩdɩkɛɛ ɛgyɩkɩ̃ɩ̃ ansaana ɩava oyuwadɩ eyi ɩaɣa awielɩyɛ yɩ a. (Ayɩ. 30:18) Mɩnla ti mɔɔ Gyehova inyia ɔzɔ abʋtalɩ yɩ a? Yɩ abʋtalɩ yɩ kɛma mmenii abʋmɩ abʋmɩ sʋ̃maa kenyia ɔhʋanɩ kɛɣa kɔnwʋ yɩ na bɛazʋ̃mɩ yɩ. (2 Pit. 3:9) Meti sɛ wu padi kolɔ a, bɔ mmɔdɩnɩ dwɩnɩ mmenii dʋdʋ mɔɔ bɔkɔhʋla kenyia Gyehova yɩ abʋtalɩ zʋ mfasʋ ansaana awielɩyɛ nɩ ɩaɣa nɩ nwʋ. Ebiye a nɩ wu mmusunwamaa be po kɩnla nwʋ.

8. Iluwa ebaniyɛlɛ ti, kɛ abiyemmɔ kɛyɛ bɛ dɩyɛ keze a?

8 Ɩávalɩ nwʋmɔ ɔlʋbɔ mɔɔ yeli nɩ, sɛ yɛádɩ pɔkɔ a, yɛkʋla yɛkã ndwokɔ anzɛnyɩɩ yɛyɛ nninyeni be mɔɔ aɣinzi yi, nɩ yenlu yɛnwʋ. (Odw. 7:7; Gye. 3:2) Kɛ ndianwʋ nɩ, mmɩlɩ mɔ nɔhʋanlɛvʋlɔ Dwoobu ɩtɩɩ ɛyɛkɛ nɩ, ɩwɔlɩ yɩ tʋ kɛɛ ‘ɩtɩndɛɛ basabasa.’ (Dwb. 6:​1-3) Akʋ̃ sʋ̃, iluwa adimakɛlɛ ti, bɛzabɛ mɔɔ bɛ anyɩ dɩ nɩ kɔhʋla kɛyɛ nninyeni be anzɛnyɩɩ bɛkɛhã ndwokɔ be mɔɔ sɛ kɛ bʋwabɩlɛ mɔɔ bɔwɔ numɔ yɩ a, ankɩ bɛlɛ́kã. Amba, ye nu bela íni kɛnɩ mɔɔ iluwa yɩ ɔlʋbɔ mɔɔ ili anzɛnyɩɩ yɩ pɔkɔdɩlɛ ti, ɩkɛhyɛda kɛhɩnhã ndwokɔ be mɔɔ ɩáhyɛ ɛzɩzɩbɛ anzɛnyɩɩ ɩkɛhyɛ mmenii mvʋlɔ kɛɛ bɛyɛ́ debe bɛma yɩ mmɩlɩ munwala. Na sɛ yɛ anyɩ ba yɛ nwʋ zʋ kɛɛ yɛhã debe mɔɔ iáhile ɔlɔlɛ yehile abiye a, íni kɛɛ yɛtwɩnhwɩ̃ yɛ agyia azɩ kɛɛ yɛkɛba kyɛbɛ.—Mt. 5:​23, 24.

KEZIMƆ ƆKƆHƆ ZƲ KENYIA ANYƖNLƖLELƐ

Owudo be mɔɔ izo fɩlawɛsɩ sʋ̃maa; mfonyini ngyɩkɩ̃ɩ̃ ngyɩkɩ̃ɩ̃ mɔɔ ikile kezimɔ mmeliyema mmenyia nɩɩ mmaalɛ mɔɔ bɔ alʋbɔ hɔ anyunumi kɔhʋla kɔhɔ zʋ kenyia anyɩnlɩlelɛ. Bɛva mfonyini kʋ̃ yɩ la beli egyima wɔ nkyɩkyɛmi 9-13.

Kɛ ɩkɛyɛ na wʋahɔ zʋ wʋanyia anyɩnlɩlelɛ ɩávalɩ nwʋmɔ ebaniyɛlɛ nu ndwokɔzɩzɩbɛ mɔɔ eyiyia nɩ a? (Kila nkyɩkyɛmi 9-13)


9. Mɩnlɩ ti mɔɔ ɩsɛ kɛɛ ede mmenii mvʋlɔ bɔ mmʋwalɩyɛ etiã nu a? (Kila mfonyini yi sʋ̃.)

9 Ma mmenii mvʋlɔ bɔwʋwa wʋ. (Gal. 6:2) Ebiye a ahyɛasɩ yɩ, eyi kɔhʋla kɛyɛ sɩ kɛma wʋ. Eliyema baalɛ be mɔɔ bɔfʋlɔ yɩ Gretl kã kɛɛ: “Itwu eɣile be a, ɩyɛ sɩ ɩma mɩ kɛɛ mikele mmenii mvʋlɔ bɔ mmʋwalɩyɛ mikediã nu iluwakɛɛ mɩtɩ nɣanlɩ kɛɛ ɩkɛma mɩkɛyɛ adɩsʋwa mɩkɛma bɛ. Ɩhyɛlɩ paa ansaana mɩsɩnza ɔzɔ adwɩnɩ yɩ na mʋzʋ̃ kãnwʋazɩ nu miale miadiã numɔ kɛɛ mihyinyia mmʋwalɩyɛ.” Sɛ yede yetiã nu ma mmenii mvʋlɔ bʋwa yɛ a, ɩkɛma bekenyia anyɩnlɩlelɛ mɔɔ ɩzʋ̃ ɛmanlɛ nu ɩba nɩ be. (Egy. 20:35) Na pɩlazunɛ bela íni nwʋmɔ kɛɛ, wʋzawʋ sʋ̃ wʋ anyɩ kele kɛɛ ɔkɔnwʋ kezimɔ mmenii mvʋlɔ dɔ wʋ na bɔdwɩnɩ wʋ nwʋ nɩ.

Eliyema baalɛ ebani be zɔ eliyema baalɛ kɛdɛkɛ be yi sa nu mmɩlɩ mɔ bedii kualɛ nɩ.

(Kila nkyɩkyɛmi 9)


10. Mɩnla ti mɔɔ ɩsɛ kɛɛ yɛkakɛ kɛɛ yekehile anyɩnlɩzɔlɛ a? (Kila mfonyini yi sʋ̃.)

10 Kile anyɩnlɩzɔlɛ. (Kol. 3:15; 1 Tɛs. 5:18) Sɛ abiyemmɔ yɛ dɩyɛ baaba ma yɛ a, yɛ anyɩ sɔ. Naasʋ̃ ɩyɛ a, yɛ ɛɣɛɛlɛ fi kɛɛ yɛkɛla bɛ asɩ. Naasʋ̃, sɛ yɛsɩlɩ na yɛkã yekile bɛ kɛɛ yɛla bɛ asɩ a, ɩkɛma yɛ ɔhɔnwʋmmɔ yɩ kɛdɩ nɣanlɩ kɛɛ yɛdɔ bɛ na yɛ anyɩ sɔ mɔɔ bɛyɛ bɛma yɛ nɩ. Leah kɩnla mmeliyema mmaalɛ mɔɔ bekila bɛzabɛ mɔɔ bɛ anyɩ dɩ mɔɔ bɔwɔ Bɛtɩlɩ nɩ nwʋ, ɩkã kɛɛ: “Eliyema baalɛ ɔkʋ̃ be wɔ kɛnɩ mɔɔ ɩta ɩkɛlɛ odwokɔ ɛgyɩkɩ̃ɩ̃ be ikua kɛlɛta zʋ ɩfa ɩda mɩ asɩ. Ɩ́dɩ odwokɔ tɩndɩnlɩ bela, naasʋ̃ ɩkã ahʋnlɩnɩ paa. Sɛ mɩ sa kã yɩ a, mɩ anyɩ de paa, na ɩma mɩtɩ nɣanlɩ kɛɛ yɩ anyɩ sɔ mɔɔ mɩyɛ mʋbʋwa yɩ nɩ.”

Eliyema baalɛ ebani be ɩkɛlɛɛ ndwokɔ be kogua kaadɩ zʋ kɛva kɛla abiye asɩ.

(Kila nkyɩkyɛmi 10)


11. Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ ɔkɔhʋla kɔwʋwa mmenii mvʋlɔ a? (Kila mfonyini yi sʋ̃.)

11 Bɔ mmɔdɩnɩ kɛɛ ɔkɔwʋwa mmenii mvʋlɔ. Sɛ ɔdwɩnɩ mmenii mvʋlɔ nwʋ na ɔbɔ mmɔdɩnɩ kɛɛ ɔkɔwʋwa bɛ a, ɩlɛ́ma ɛkɛva wʋ adwɩnɩ keziye wʋ ndwokɔzɩzɩbɛ zʋ sʋ̃maa. Sa yɛkʋla yɛfa bɛzabɛ mɔɔ bɛ alʋbɔ hɔ anyunumi nɩ yetindiã awuuku be mɔɔ ozumalɛdɩyɛ mɔɔ mfasʋ sʋ̃maa wɔ zʋlɔ hyɛ numɔ manlɩ nwʋ. Sɛ mmenii bɛákɩnga awuuku yi a, kɛ ɩkɛyɛ na bɛanyia zʋlɔ mfasʋ a? Ɔzɔ la sʋ̃ yɛ sɛ ɛ nɩɩ nnwuakula bɛábɔ nkɔmmɔ na ɛkã nninyeni mɔɔ ezi nɩ be kile bɛ a, bɔlɔ́kʋla kenyia ozumalɛdɩyɛ mɔɔ nwʋmɔ hyinyia wɔ wʋ kɛnɩ. Bizia ndwokɔ bɛ, na tiye bɛ. Kilehile bɛ sianti mɔɔ ɩdɩ baaba kɛɛ bɛkɛva Gyehova yɩ mmɛla bɔkɔwɔ bɛ ɛbɩla eɣile bela nɩɩ kezimɔ mɛyɩ kɛma bɛ anyɩ kele nɩ. Pɩlazunɛ bela íni nwʋmɔ kɛɛ sɛ ɛkyɩkyɩ wʋ ɔhɔnwʋmmɔ nnwuakula yɩ bɛ ɛɣɛɛlɛ na ɛhyɛ bɛ ɛzɩzɩbɛ a, ɩkɛma wʋ anyɩ kele.—Ndw. 71:18.

Eliyema benyia ebani be itiyee eliyema abɩlantɩyɛ be mɔɔ ɩkãã yɩ ahʋnlɩnɩ zʋ odwokɔ kehile yi nɩ.

(Kila nkyɩkyɛmi 11)


12. Kɛmɔ Ayɩzaya 46:4 kile nɩ, mɩnla yɛ Gyehova bɔ anʋhʋba kɛɛ ɩkɛyɛ kɛma bɛzabɛ mɔɔ bɛ alʋbɔ hɔ anyunumi nɩ a? (Kila mfonyini yi sʋ̃.)

12 Siã Gyehova kɛɛ ɩmá anwʋzɩzɩbɛ wʋ. Ɩwɔ numɔ kɛɛ ebiye a ɛtɩɩ ɛyɛkɛ wɔ wʋ nnwʋnlamɩ nu anzɛnyɩɩ wʋ ɛɣɛɛlɛ wɔ dɩyɛ, naasʋ̃ kakɛ kɛɛ Gyehova “ɩávɛ kyɩ̃ na yɩ anwʋzɩzɩbɛ ɩázã kyɩ̃.” (Ayɩ. 40:28) Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ Gyehova fa yi tumi mɔɔ íni awielɩyɛ nɩ di egyima a? Ɔhʋanɩ ɔkʋ̃ yɛ lɛ kɛɛ ɩfa ɩhyɛ yɩ nɔhʋanlɛmaa mɔɔ bɛ anyɩ dɩ nɩ ɛzɩzɩbɛ. (Ayɩ. 40:​29-31) Nɔhʋanlɛ nu nɩ, ɩbɔ yɛ anʋhʋba kɛɛ ɩkɔwʋwa yɛ. (Kɩnga Ayɩzaya 46:4.) Na Gyehova sʋ̃ mɛyɩ, ididi yɩ anʋhʋba zʋ mmɩlɩ munwala. (Dwh. 23:14; Ayɩ. 55:​10, 11) Sɛ ɔbɔ Gyehova mpayɩ a, ɩkɛva mmʋwalɩyɛ mɔɔ ehyinyia nɩ kɛma wʋ. Ɩkɛma ɛkɛdɩ nɣanlɩ kɛɛ ɩdɔ wʋ, na eyi kɛma wʋ anyɩ kele baaba.

Eliyema benyia ebani be ɩbɔɔ mpayɩ.

(Kila nkyɩkyɛmi 12)


13. Kɛmɔ 2 Kɔlɛntɩmaa 4:​16-18 kile nɩ, mɩnla yɛ ɩsɛ kɛɛ yɛkakɛ a? (Kila mfonyini yi sʋ̃.)

13 Kakɛ wʋ nwʋ kɛɛ wʋ bʋwabɩlɛ nɩ ɩlɔ́bʋwa kɛnɩ daabaa. Sɛ yɛkakɛ kɛɛ ndwokɔzɩzɩbɛ mɔɔ yeyiaa nɩ dɩ mmɩlɩ sikalɛ nu dɩyɛ a, ɩkɛma ɩkɛyɛ mɛlɛkɛ kɛɛ yekegyina yi munwa. Akʋ̃ sʋ̃, Bayɩbʋlʋ yɩ hyɛ yɛ ɛzɩzɩbɛ kɛɛ ebaniyɛlɛ nɩɩ adimakɛlɛ munwala ɩzʋ̃ kɛnɩ kɔhɔ. (Dwb. 33:25; Ayɩ. 33:24) Meti sɛ ɛba nwʋ kɛɛ eɣile baaba yɩ yɩzayɩ la wʋ anyunu, na kɛ mɔɔ idua nu ɩhɔ nɩ a, sa ɩkʋla ɩma wʋ anyɩ de. (Kɩnga 2 Kɔlɛntɩmaa 4:16-18.) Naasʋ̃ mɩnla yɛ mmenii mvʋlɔ kɔhʋla kɛyɛ kɔwʋwa a?

Eliyema baalɛ ebani be mɔɔ ɩda hwiili nu ɩbɔɔ mpayɩ. Ituaa nwʋmɔ mfonyini kɛɛ ɩyɛ kɛdɛkɛ wɔ paladayɩsɩ na idwodwu wɔ yi hwiili yi nu.

(Kila nkyɩkyɛmi 13)


KEZIMƆ MMENII MVƲLƆ KƆHƲLA KƆWƲWA WƲ

14. Mɩnla ti mɔɔ ihyinyia kɛɛ yɛkɔ yekyela bɛzabɛ mɔɔ bɛ anyɩ dɩ nɩ anzɛnyɩɩ yɛfʋlɔ bɛ a?

14 Ta kyela mmeliyema mmenyia nɩɩ mmaalɛ mɔɔ bɛ alʋbɔ hɔ anyunumi nɩ anzɛnyɩɩ fʋlɔ bɛ. (Hib. 13:16) Bɛzabɛ mɔɔ bɛ anyɩ dɩ nɩ kɔhʋla kɛdɩ nɣanlɩ kɛɛ bɛyɛ ankʋnamɩ. Eliyema benyia be mɔɔ bɔfʋlɔ yɩ Camille mɔɔ ɩáhʋla ifinde kã kɛɛ: “Ɩsɛ kɛɛ muwula aliyia nu ɔzʋmɩ nwɔnɩ kɔbʋmɩ nunuma. Meti mɩ anyɩ iále kʋlaa. Ɩyɛ a, mɩtɩ nɣanlɩ dɩkɛɛ gyata be mɔɔ ɩyɛ alɩɣa na bɛva yɩ bediã obuwu nu. Ɩma mɩ adwɩnɩ tu fʋla na mɩfa ɛya.” Sɛ yɛkɔ yekyela bɛzabɛ mɔɔ bɛ alʋbɔ hɔ anyunumi nɩ a, yɛma bɔnwʋ kɛɛ bɔ nwʋ hyinyia yɛ na yɛdɔ bɛ. Ɩkɛyɛ kɛɛ ye munwala yɛkakɛ kɛɛ mmɩlɩ be yɛyɛlɩ yɛ adwɩnɩ kɛɛ yɛkɔvʋlɔ eliyema be mɔɔ ɩwɔ yɛ asafʋ nu mɔɔ yɩ anyɩ dɩ anzɛnyɩɩ yɛkɔhɔ kegyela yɩ, naasʋ̃ yɛáyɛ mɔɔ yɛhanlɩ nɩ. Ye munwala yéni alagyɩ wɔ yɛ ɛbɩlawɔlɛ nu. Meti, mɩnla yɛ ɩkɔhʋla kɔwʋwa yɛ ma ‘yɛkɔnwʋ nninyeni mɔɔ nwʋmɔ hyinyia paa,’ dɩkɛɛ mbanimbani mɔɔ yekegyela bɛ nɩ a? (Fɩl. 1:10) Ebiye a, sa ɔkʋla kɛlɛ mmeliyema mɔɔ bɔwɔ wʋ asafʋ nu mɔɔ bɛ anyɩ dɩ, mɔɔ ɛpɛ kɛɛ ɛsɛndɩ mɛsegyi bɛ anzɛnyɩɩ ɔfʋlɔ bɛ nɩ bɛ anlima nɩɩ eɣile mɔɔ ɔkɔvʋlɔ bɛ nɩ tiã kɛ, ama wʋahakɛ. Sa ɔkʋla sʋ̃ yɛ nhyɩhyɛlɩyɛ na wʋahɔ wʋagyela bɛ; yɩ́ eɣile be siye kɛ na ama wʋ ɛɣɛɛlɛ iávili.

15. Mɩnla yɛ mmɩlantɩyɛ nɩɩ nɣɛdɛkɛ bɔkɔhʋla bɛ nɩɩ bɛzabɛ mɔɔ bɛ alʋbɔ hɔ anyunumi nɩ kɔwɔ numɔ kɛyɛ a?

15 Sɛ ɛdɩ abɩlantɩyɛ anzɛnyɩɩ kɛdɛkɛ a, ebiye a ekenyia adwɩnɩ kɛɛ sɛ ɛ nɩɩ mmeliyema mɔɔ bɛ anyɩ dɩ nɩ bɔɔ a, ɔlɔ́nwʋ dɩyɛ kʋ̃ mɔɔ bɔwɔ́ nwʋmɔ nkɔmmɔ. Naasʋ̃ máma eyi nwʋ adwɩnɩndwɩnɩ hyɛ wʋ zʋ. Mfomi, yɛ́ ɔhɔnwʋba. (Ɛɣɛ. 17:17) Ansaana bɔkɔwɔ dɩyɛzumanlɛ tʋ anzɛnyɩɩ mmɩlɩ mɔ bɔbɔ nɩ, ɛ nɩɩ bɛzabɛ mɔɔ bɛ anyɩ dɩ wɔ wʋ asafʋ nu nɩ wɔ nkɔmmɔ. Ebiye a, sa ɔkʋla ma bɛkã ɛhɛlɛlɛdwokɔ mɔɔ bɛ anyɩ deli nwʋmɔ anzɛnyɩɩ ɛzɩlɩkɛ odwokɔ be mɔɔ izili wɔ bo nnwuakula nu nɩ bekile wʋ. Ɔkɔhʋla kɔdʋ salɛ kɔvʋlɔ bɛ ma bekehila JW Broadcasting® bɔkɔwɔ numɔ. Ɔkɔhʋla sʋ̃ kɛyɛ nninyeni be kɔwʋwa bɛzabɛ mɔɔ bɛ anyɩ dɩ nɩ. Kɛ ndianwʋ nɩ, sa ɔkʋla ɔbʋwa bɛ ma bɛyɛ update wɔ bɛ foonu anzɛnyɩɩ tabɩlɛtɩ zʋ anzɛnyɩɩ ɔkɔhʋla kɔhwɩ̃ awuuku mvʋlɔ mɔɔ yɛfa yɛyɛ dɩyɛzumanlɛ mɔɔ ɩɣa nɩ be ma bɛ. Eliyema baalɛ be mɔɔ bɔfʋlɔ yɩ Carol kã kɛɛ: “Ɛ nɩɩ bɛzabɛ mɔɔ bɛ alʋbɔ hɔ anyunumi nɩ bɔwɔ́ numɔ bɛyɛ nninyeni mɔɔ wʋ anyɩ deli ɩyɛlɛ nwʋ nɩ. Ɩwɔ numɔ kɛɛ mɩ anyɩ dɩ dɩyɛ, naasʋ̃ mɩpɛ kɛɛ mide mɩ anyɩ. Mɩ anyɩ deli nwʋmɔ kɛɛ mʋkɔhɔ shopping, mɩ nɩɩ mʋ ɔhɔnwʋmmɔ kevinde kɔhɔ keli alɩyɛ, na mɩahɔ miahilahila nnɩka mɔɔ ɩyɛ pɩkɛ.” Eliyema baalɛ be mɔɔ bɔfʋlɔ yɩ Maira sʋ̃ kã kɛɛ: “Mʋ ɔhɔnwʋmmɔ yɩ, bo nu ɔkʋ̃ ili ɔlʋbɔ 90. Ɩtɛla mɩ alʋbɔ 57. Naasʋ̃ mbɔmɩ sʋ̃maa nɩ, mɩ ɛɣɛɛlɛ fi kɛɛ ɩdɩ ebani ɩtɛla mɩ po, iluwakɛɛ yɛsɩlɩ yɛbɔ nu na yekila fɩlɩmɩ yɛbɔ nu. Na sɛ yeyiyia ndwokɔzɩzɩbɛ sʋ̃ a, ye nu bela pɩbɛ fʋlɔdulɛ wɔ yɩ ɔhɔnwʋ kɛ.”

16. Mɩnla ti mɔɔ nwʋmɔ hyinyia kɛɛ yɛkɔhɔ keyiaki bɛzabɛ mɔɔ bɛ anyɩ dɩ nɩ wɔ asʋpiti a?

16 Kɔ keyiaki bɛ wɔ asʋpiti. Sɛ asʋpiti kɛnɩ mɔɔ ɛ nɩɩ bɛ kɔhɔ nɩ la ahanlɩ a, sa ɔkʋla sʋ̃ kila kɛɛ dɔkɩtamaa anzɛnyɩɩ nɛɛsɩmaa nɩ bekilaa bɛ bʋwɔ na bɛlɛ mmʋwalɩyɛ sʋ̃ mɔɔ behyinyia nɩ bɛmaa bɛ. (Ayɩ. 1:17) Sa ɔkʋla sʋ̃ kɛlɛ ndwokɔ mɔɔ dɔkɩtamaa yɩ kɛhã nɩ ma bɛ. Eliyema baalɛ ebani be mɔɔ bɔfʋlɔ yɩ Ruth kã kɛɛ: “Mbɔmɩ sʋ̃maa nɩ, sɛ mɩzamɩ nkʋ̃ mʋkɔ mʋnwʋ dɔkɩta a, mɔɔ mɩkɛhã mikehile bɛ nɩ, bɛáva yɩ anyɩnlɩbʋlʋ. Dɔkɩtamaa yɩ kʋla kã ndwokɔ be dɩkɛɛ, ‘Wʋ nwʋ ɩlɛ́palɩ wʋ; wʋ adwɩnɩ yɛ ɩyɛ wʋ kɛɛ wʋ nwʋ ba wʋ a.’ Naasʋ̃ sɛ abiye nɩɩ mɩ kɔ a, kezimɔ dɔkɩtamaa yɩ kila mɩ nɩ dɩ sʋnʋnkʋ̃ kʋlaa. Mɩla mi mmeliyema mmenyia nɩɩ mmaalɛ mɔɔ bɔkɔ beyiaki mɩ nɩ asɩ.”

17. Dasɩlɛlilɛ egyima yɩ afʋã ɛhɩnla dɩyɛ yɛ sa ɔkʋla ɛ nɩɩ bɛzabɛ mɔɔ bɛ alʋbɔ hɔ anyunumi nɩ bɔ numɔ yɛ a?

17 Ɛ nɩɩ bɛ wɔ numɔ yɛ dasɩlɛlilɛ egyima yɩ. Mmeliyema mɔɔ bɛ anyɩ dɩ nɩ be wɔ kɛnɩ a, béni anwʋzɩzɩbɛ mɔɔ bɛkɛva kɛyɛ abika-abika nu dasɩlɛlilɛ. Kɛ ndianwʋ nɩ, asʋ̃ sa ɔkʋla tʋ salɛ fʋlɔ eliyema baalɛ ebani be na ɛ nɩɩ yɩ bɛayɛ bagua nu dasɩlɛlilɛ a? Ebiye a, sa ɔkʋla ma biyia yɩ ma ɩbʋwa zʋ wɔ hwiili yi nwʋ. Anzɛnyɩɩ sa ɔkʋla ma eliyema ebani be kɩnla wʋ nwʋ ma bɛyɛ Bayɩbʋlʋ dɩyɛzumanlɛ, na ebiye po a, bɛayɛ yɩ wɔ yɩzayɩ yɩ awudo a? Asafʋ nu mbanimbani kɔhʋla kozunzu nwʋmɔ kɛɛ bɛkɛyɛ dasɩlɛlilɛ ayiyialɩyɛ wɔ mmeliyema mɔɔ bɛ anyɩ dɩ nɩ be bɛ awudo, na ama ɩayɛ mɛlɛkɛ ɩama bɛ kɛɛ bɔkɔwʋwa numɔ be. Dɩyɛ bela mɔɔ yɛyɛ yɛfa yɛbʋwa mmeliyema mɔɔ bɛ anyɩ dɩ nɩ, Gyehova anyɩ sɔ yɩ.—Ɛɣɛ. 3:27; Wul. 12:10.

18. Mɩnla yɛ yekozunzu nwʋmɔ wɔ dɩyɛzumanlɛ mɔɔ ili kɛnɩ nɩ nu a?

18 Dɩyɛzumanlɛ odwokɔ eyi ɩhakɛ yɛ kɛɛ Gyehova dɔ bɛzabɛ mɔɔ bɛ alʋbɔ hɔ anyunumi nɩ, na bɔtʋ bʋlɔ bɛma yɩ. Na ɔzɔ la yɛ yɛzayɛ mɔɔ yɛha wɔ asafʋ yɩ nu sʋ̃ dɔ bɛ a! Ebaniyɛlɛ ɩlɛ yi ndwokɔzɩzɩbɛ, naasʋ̃ iluwa Gyehova yɩ mmʋwalɩyɛ zʋ ti, sa bɛ anyɩ kʋla de. (Ndw. 37:25) Kila kezimɔ ɩyɛ anyɩnlɩlelɛ kɛɛ bɔkɔnwʋ kɛɛ eɣile baaba yɩ yɩzayɩ la bɛ anyunu, na kɛ mɔɔ idua nu ɩhɔ nɩ a! Na mmeliyema mmenyia nɩɩ mmaalɛ mɔɔ beyiyia ndwokɔzɩzɩbɛ mmɩlɩ mɔ bekilaa bo busunwanii be mɔɔ yɩ anyɩ dɩ, kuakula, anzɛnyɩɩ bɔ ɔhɔnwʋ be mɔɔ yɩ nwʋ ba yɩ nɩ sʋ̃ ɛ? Kɛ ɩkɛyɛ na bɛahɔ zʋ bɛanyia anyɩnlɩlelɛ a? Yekenyia ndwokɔɣizialɛ eyimmɔ nwʋ munwalɩyɛ wɔ dɩyɛzumanlɛ odwokɔ mɔɔ ili kɛnɩ yɩ nu.

KƐ OKOWUWA KEZE A?

  • Mɩnla yɛ ɩkɔhʋla kɛzɩkɛ mmeliyema mmenyia nɩɩ mmaalɛ mɔɔ bɛ anyɩ dɩ nɩ bɛ anyɩnlɩlelɛ a?

  • Kɛ ɩkɛyɛ na bɛzabɛ mɔɔ bɛ alʋbɔ hɔ anyunumi nɩ bɛahɔ zʋ bɛanyia anyɩnlɩlelɛ a?

  • Kɛ ɩkɛyɛ na yɛawʋwa bɛzabɛ mɔɔ bɔwɔ yɛ asafʋ yɩ nu mɔɔ bɛ anyɩ dɩ nɩ a?

NDWOMI 30 Mɩ Zɩ, Mɩ Nyamɩnlɩ Nɩɩ Mʋ Ɔhɔnwʋ

a Kila vidiyo mɔɔ ɩwɔ jw.org nɩɩ JW Library® mɔɔ yi odwokɔ tile se Mo A Mo Mfe Akɔ Anim No—Yɛn Ani Sɔ Mo Nnwuma.

b ODWOKƆ BE MƆƆ BEHILEHILE NU: Anyɩnlɩlelɛ dɩ subanɩ mɔɔ ɩkɩnla Nyamɩnlɩ yi sunzuma yɩ mma nɩ nwʋ. (Gal. 5:22) Sɛ abiye kenyia anyɩnlɩlelɛ mɔɔ idi munli a, igyĩ abusunwawɔlɛba mɔɔ ɩ nɩɩ Gyehova wɔ nɩ zʋ.

    Ahanta Buuku (2015-2026)
    Numá Yɩ
    Kɔ́ Numɔ
    • Aɣɩnda
    • Kyɛ́
    • Yɛ́ nzɩnzanlɩyɛ mɔɔ ɛpɛ yɩ wɔ ɛkɩhyɩ
    • Copyright © 2026 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mmɛla Mɔɔ Ɩwɔ Nwʋmɔ
    • Nwʋmɔ Nhyɩhyɛlɩyɛ
    • Nwʋmɔ Nninyeni
    • JW.ORG
    • Kɔ́ Numɔ
    Kyɛ́