Ayiyialɩyɛ wɔ Indianapolis, Indiana, 1925
1925—Alʋbɔ Yaalɛ Mɔɔ Ɩzɩ̃ Ɩhɔ
JANUARY 1, 1925 Ɔwɩɛnɩlɛ Aɣanɩ yɩ hanlɩ kɛɛ, “Kilisinyiamaa bekilaa ɔhʋanɩ kɛɛ debe mɔɔ nwʋmɔ hyinyia kezi wɔ ɔlʋbɔ eyi.” Naasʋ̃ ɩdʋwalɩ zʋlɔ kɛɛ: “Naasʋ̃ íni kɛɛ yɛdwɩnɩndwɩnɩ mɔɔ ikezi nɩ nwʋ sʋ̃maa. Kɛ zɔ a, ɩkɛyɩ yɛ adwɩnɩ wɔ mɔɔ Gyehova pɛ kɛɛ yɛyɛ nɩ zʋ.” Mɩnla yɛ nɩ Bayɩbʋlʋ Zumanlɛmaa nɩ bekilaa ɔhʋanɩ kɛɛ ikezi wɔ 1925 a? Na mɩnla yɛ ɩmanlɩ bɔhɔlɩ zʋlɔ bɛyɛlɩ dasɩlɛlilɛ egyima yɩ ɩávalɩ nwʋmɔ kɛɛ mɔɔ nɩ bekilaa yɩ ɔhʋanɩ nɩ ɩába numɔ nɩ a?
MƆƆ NƖ YEKILAA YƖ ƆHƲANƖ NƖ ƖÁBA NUMƆ
Nɩ Bayɩbʋlʋ Zumanlɛmaa sʋ̃maa bede bedi kɛɛ Paladayɩsɩ kɛɣa wɔ 1925. Mɩnla ti a? Eliyema Albert Schroeder mɔɔ aɣinzi yi ɩzʋ̃mɩnlɩ kɛɛ Ɔhʋanɩhilelɛ Okuwu yi nu enii nɩ hanlɩ kɛɛ: “Nɩ yede yedi kɛɛ bɛzabɛ mɔɔ bɔvɔ ngɔlɔ bɛ nɩ kɔhɔ sʋlɔ wɔ 1925, na bokodunwo nɔhʋanlɛmaa dɩkɛɛ Abilehamɩ nɩɩ Devidi ma bɛahila azɩlɛ yɩ zʋ.” Naasʋ̃ mmɩlɩ mɔ eyi ɩába numɔ nɩ, mmeliyema yɩ be padi golɔlɩ.—Ɛɣɛ. 13:12.
Naasʋ̃ ɩávalɩ nwʋmɔ kɛɛ be padi golɔlɩ nɩ, Bayɩbʋlʋ Zumanlɛmaa yɩ sʋ̃maa hɔlɩ zʋlɔ yɛlɩ dasɩlɛlilɛ egyima yɩ. Na bɛɣa bɔnwʋnlɩ kɛɛ Gyehova mɔɔ bekeli yɩ nwʋ dasɩlɛ yɛ ɩdɩ dɩyɛ mɔɔ nwʋmɔ hyinyia tɛla dɩyɛ bela a. Kɛ ndianwʋ nɩ, bɛmá yehila kezimɔ bɛvalɩ ɣilediyo belili egyima na ama mmenii sʋ̃maa bɛadɩ odwokɔba yɩ nɩ.
BEGYINANLƖ ƔILEDIYO STEHYƐNƖ SƲ̃MAA
Wɔ 1924 nɩ, nɩ mmenii sʋ̃maa tiye WBBR ɣilediyo stehyɛnɩ yɩ paa. Meti wɔ 1925 nɩ, Bayɩbʋlʋ Zumanlɛmaa nɩ gyinanlɩ ɣilediyo stehyɛnɩ fʋlɔ. Eyi mɛyɩ nɩ ibike Chicago, Illinois. Nɩ bɔfʋlɔ ɣilediyo stehyɛnɩ fʋlɔ eyi ODWOKƆ. Ralph Leffler mɔɔ ɩwʋwalɩ ma begyinanlɩ ɔzɔ ɣilediyo stehyɛnɩ nɩ hanlɩ kɛɛ, sɛ itwu nunuma na ɛyɛbɛ wɔ nu a, mmenii sʋ̃maa mɔɔ bɔwɔ aɣinzi aɣinzi ta tiye ɣilediyo stehyɛnɩ eyi. Kɛ ndianwʋ nɩ, nɩ abusunwa be da Alaska yɩ ɔfʋã be. Na ɔzʋmɩ kɛnɩ mɔɔ ɩkɔɔ dɩka mɔɔ ɣilediyo stehyɛnɩ yɩ wɔ nɩ, ɩbʋ kilomita 5,000 (mayɛlɩ 3,000) naasʋ̃, bɛkɩnla mmenii mɔɔ bowukoli ɣilediyo stehyɛnɩ yɩ munwa nɩ bediyeli ebiye nɩ nwʋ. Mɛyɩ mɛda nɩ, abusunwa yɩ hɛlɛlɩ kɛlɛta hɔ manlɩ bɛzabɛ mɔɔ bɛyɛ egyima wɔ kɛnɩ nɩ va lalɩ bɛ asɩ kɛɛ bɛyɛ egyimalilɛ mɔɔ ɩma benyia ɛzɩzɩbɛhyɛlɛ wɔ sunzuma ɔfʋã nu.
Bɛnɩ: ODWOKƆ ɣilediyo stehyɛnɩ mɔɔ ɩwɔ Batavia, Illinois yɩ antenna anwɩ̃
Nyini: Ralph Leffler mɔɔ ɩyɛɛ egyima wɔ ɣilediyo stehyɛnɩ
December 1, 1925 Ɔwɩɛnɩlɛ Aɣanɩ yɩ hileli sianti mɔɔ nɩ ɣilediyo stehyɛnɩ yɩ kɔ aɣinzi nɩ nu. Ɩhanlɩ kɛɛ: “Nɩ ODWOKƆ kɩnla ɣilediyo stehyɛnɩ azʋlɔtʋ mɔɔ bɔbɔ egyima paa wɔ United States nɩ nwʋ, iluwakɛɛ anwʋzɩzɩbɛ mɔɔ nɩ ɩfa ɩyɛ egyima nɩ dɩ 5,000 watts. Nɩ mmenii mɔɔ bɔwɔ United States yɩ Avindelɩyɛ nɩɩ Adɔlɩyɛ, Cuba nɩɩ Alaska yi ti sʋlɔ ɔfʋã nu munwatĩĩ kʋla tiye ebiye. Mmenii sʋ̃maa mɔɔ nɩ bɛlɛ́tɩlɩ nɔhʋanlɛ yɩ kyɩ̃ po anyɩ ɣa leli nwʋmɔ iluwa ɣilediyo stehyɛnɩ yi ti.”
George Naish
Mmɩlɩ kʋ̃ yɩ nu la, nɩ Bayɩbʋlʋ Zumanlɛmaa yɩ bɔbɔɔ mmɔdɩnɩ kɛɛ bɛkɛdɛlɛ ɣilediyo mɔɔ bɛfa bɛkã odwokɔba yɩ nu wɔ Canada. Wɔ 1924 nɩ, begyinanlɩ ɣilediyo stehyɛnɩ mɔɔ bɔfʋlɔ yɩ CHUC wɔ Saskatoon, Saskatchewan. Nɩ ɩkɩnla ɣilediyo stehyɛnɩ mɔɔ ili bɔmʋnlɩ mɔɔ ɩkã nyamɩnlɩzʋ̃mɩnlɛ nwʋ odwokɔ wɔ Canada nɩ nwʋ. Wɔ 1925 nɩ, nɩ ɩsɛ kɛɛ bɛfa ɣilediyo stehyɛnɩ eyi bɔkɔ dɩka fʋlɔ. Meti ahyɩhyɛdɩ yɩ dɔlɩ aliyia be mɔɔ bɔfʋlɔ yɩ Regent Building beziyeziyeli. Nɩ ɩdɩ aliyia dadampɔ be mɔɔ bɛyɩ fɩlɩmɩ wɔ kɛnɩ wɔ Saskatoon na bɛvalɩ ɣilediyo stehyɛnɩ yɩ bɔhɔlɩ kɛnɩ.
Iluwa ɣilediyo stehyɛnɩ eyi ti, mmenii sʋ̃maa mɔɔ nɩ bɛda Saskatchewan yɩ nzuwalɩyɛ mɔɔ nɩ bɛlɛ́tɩlɩ odwokɔba yɩ kyɩ̃ nɩ po dɩlɩ ebiye. Kɛ ndianwʋ nɩ, baalɛ be mɔɔ bɔfʋlɔ yɩ Mrs. Graham mɔɔ ɩda dɩka be mɔɔ ɩdɩ yɩ nwʋ nɩ hɛlɛlɩ kɛɛ, bɛɣɩlɛ́ Bayɩbʋlʋ nwʋ awuuku yi mmɩlɩ mɔ idiyeli ɣilediyo stehyɛnɩ yɩ nɩ. Eliyema George Naish hanlɩ kɛɛ, “Nɩ ɩdɩ kɛɛ yɩ dɩyɛzianlɛ yɩ idee ndɛmɩbɛlɛ meti yɛvalɩ Studies in the Scriptures buuku munli yi yɛhɔ yɛmanlɩ yɩ.” Ɩákyɛ, Mrs. Graham wɔlɩ yɩ tʋ kɛɛ ɩkãã mɔɔ izuma nɩ nwʋ odwokɔ kehile mmenii sʋ̃maa.
YEZUMANLƖ NƆHƲANLƐ ODWOKƆ BE MƆƆ NWƲMƆ HYINYIA
Wɔ March 1, 1925 Ɔwɩɛnɩlɛ Aɣanɩ yɩ nu nɩ, nɩ odwokɔ be mɔɔ nwʋmɔ hyinyia wɔ numɔ mɔɔ nɩ ise “Birth of the Nation.” Mɩnla ti mɔɔ nɩ odwokɔ eyi nwʋ hyinyia a? Nɩ Bayɩbʋlʋ Zumanlɛmaa yɩ zi kɛɛ azunzuma evinli, awohwizʋ̃mɩnlɛ, aɣanɩ nɩɩ kualɛlilɛ mɔɔ ɩwɔ azɩlɛ yɩ zʋ nɩ, Setanɩ yɛ ɩhyɩhyɛlɩ a na mɛyɩ yɛ idi zʋlɔ a. Naasʋ̃, “sʋ̃mɩvʋlɔ nɔhʋanlɛvʋlɔ nɩ mɔɔ izi nɣɛlɛbɛ nɩ” luwalɩ ɔzɔ odwokɔ yɩ zʋ wʋwalɩ mmeliyema yɩ ma bɔnwʋnlɩ kɛɛ Gyehova sʋ̃ wɔ ahyɩhyɛdɩ na ɩdɩ sʋnʋnkʋ̃ kʋlaa wɔ Setanɩ yɩ dɩyɛ yɩ nwʋ na ɩdɩ yɩ tamvʋlɔ. (Mt. 24:45) Akʋ̃ sʋ̃, behilehileli numɔ kɛɛ bɛvalɩ Nyamɩnlɩ Bulombunlililɛ beziyeli kɛnɩ wɔ 1914, na wɔ ɔzɔ ɔlʋbɔ yɩ nu nɩ, iluwa ‘kʋnɛ mɔɔ izili wɔ sʋlɔ dɛba’ nɩ ti, boduli Setanɩ nɩɩ yɩ azunzuma evinli wɔ sʋlɔ bogualɩ azɩlɛ yɩ zʋ.—Yik. 12:7-9.
Nɩ ɩyɛ sɩ ɩma Bayɩbʋlʋ Zumanlɛmaa yɩ be kɛɛ bekele odwokɔ eyi kediã numɔ. Ɔwɩɛnɩlɛ Aɣanɩ yɩ hanlɩ kɛɛ: “Bɛzabɛ mɔɔ bɛádɩ odwokɔ eyi tʋ nɩ, benyiá abʋtalɩ na benyia Gyehova nu dedi na bɔhɔ́ zʋ bɔzʋ̃mɩ yɩ wɔ nɔhʋanlɛlilɛ nu.”
Tom Eyre, mɔɔ nɩ ɩdɩ colporteur (mɔɔ sikalɛyɩ bɛkã yɩ kɛɛ ɔhʋanɩbukolɛvʋlɔ) mɔɔ ɩzʋ̃ Britain, hanlɩ kezimɔ Bayɩbʋlʋ Zumanlɛmaa sʋ̃maa dɩlɩ nɣanlɩ wɔ odwokɔ eyi nwʋ: “Mmeliyema yɩ anyɩ lelili kezimɔ behilehileli Yikile 12 yɩ nu nɩ nwʋ. Mmɩlɩ mɔ yɛ ɣa nwʋnlɩ kɛɛ bɛva Bulombunlililɛ yɩ beziye kɛnɩ wɔ sʋlɔ nɩ, nɩ yɛ nwʋ pɩlɩ yɛ kɛɛ yɛkɛhã nwʋmɔ odwokɔ kehile mmenii mvʋlɔ. Ɩhanlɩ yɛ ma yɛbɛlɩ kɛɛ yɛkɛva ɛhyɩmɛ kɛhã odwokɔba yɩ na ɩwʋwalɩ yɛ sʋ̃ ma yɛnwʋnlɩ kɛɛ Gyehova kɛyɛ nninyeni nɣezile wɔ eɣile be.”
YEDI GYEHOVA NWƲ DASƖLƐ
Nnɛ, Gyehova Dasɩvʋlɔmaa zi odwokɔ mɔɔ ɩwɔ Ayɩzaya 43:10 yɩ bʋwɔ paa. Ɩkã kɛɛ: “‘Mʋnlʋmmɔ yɛ lɛ mɩ dasɩvʋlɔmaa,” mɔɔ Gyehova ɩhã yɛ nɩ, “Nyɛ, mʋ sʋ̃mɩvʋlɔ mɔɔ mihila numɔ mɩyɩ yɩ.’” Naasʋ̃, ansaana 1925 nɩ, nɩ ɩáhã ɛhɛlɛlɛdwokɔ eyi nwʋ odwokɔ sʋ̃maa wɔ yɛ awuuku nu. Nɩ eyi ba zɩnza. Wɔ 1925 nɩ, Ɔwɩɛnɩlɛ Aɣanɩ nkʋ̃kʋ̃ nkʋ̃kʋ̃ 11 hanlɩ Ayɩzaya 43:10 nɩɩ 12 nwʋ odwokɔ!
Wɔ August 1925 yɩ awielɩyɛ nɩ, Bayɩbʋlʋ Zumanlɛmaa yɩ hɔlɩ ayiyialɩyɛ be wɔ Indianapolis wɔ Indiana. Wɔ ndwokɔ mɔɔ nɩ bɛhɛlɛ wɔ egyimalilɛ kɛlɛta yi zʋ mɔɔ nɩ bɛlɛ bɛma mmenii yi akwaaba nɩ, Joseph F. Rutherford hanlɩ kɛɛ: “Yɛɣa ayiyialɩyɛ eyi kɛɛ yɛba le anwʋzɩzɩbɛ wɔ Niibenyia kɛnɩ na ama yɛava ɛhyɩmɛ yɛayɛ dasɩlɛlilɛ egyima yɩ kɛɛ yɩ dasɩvʋlɔmaa.” Wɔ eɣile awɔtwɛ mɔɔ bɛva bɛyɛlɩ ayiyialɩyɛ yɩ nu nɩ, bɛhyɛlɩ bɛ ɛzɩzɩbɛ kɛɛ, bɛvá nwʋmɔ ɔhʋanɩ bela mɔɔ bekenyia nɩ beli Gyehova nwʋ dasɩlɛ.
Wɔ Fʋlɔ, August 29 nɩ, Eliyema Rutherford manlɩ ndɛnɩ be mɔɔ yɩ odwokɔtile se “Belí Gyehova Nwʋ Dasɩlɛ.” Wɔ yi ndɛnɩ yi nu nɩ, ihileli sianti mɔɔ dasɩlɛlilɛ egyima yɩ nwʋ hyinyia: “Gyehova kã kile yi mmenii yi kɛɛ ‘bɛdɩ mɩ dasɩvʋlɔmaa na mamɩ yɛ lɛ Nyamɩnlɩ.’ Akʋ̃, ɩhanlɩ ndwokɔ eyi mɔɔ yi munwa yɛ ɛhyɩmɛ nɩ ihileli bɛ: ‘Bɛvá ndwɩyɛlɛ dɩyɛ beziye kɛnɩ bɛma mmenii yi.’ Abiyela íni kɛnɩ mɔɔ ɩkɔhʋla kɛva ndwɩyɛlɛ dɩyɛ keziye kɛnɩ kɛma mmenii yi [gyɩsɛ yɩzayɩ yi mmenii], bɛzabɛ mɔɔ yi sunzuma wɔ bɔzʋ na bɛdɩ yɩ dasɩvʋlɔmaa nɩ.”—Ayɩ. 43:12; 62:10.
Anyɩnlɩlazʋ Odwokɔ kɛlɛta ɛɣalɛ yɩ
Wɔ Eliyema Rutherford yɩ ndɛnɩ mɛda nɩ, ɩɣɩnganlɩ kɛlɛta be mɔɔ yi odwokɔ tile se “Anyɩnlɩlazʋ Odwokɔ.” Nɩ ɩkã kɛɛ, Nyamɩnlɩ Bulombunlililɛ yɩ la yɛ ɩkɔhʋla kɛma “yekenyia azʋ̃nudwolɩyɛ, pɔkɔdɩlɛ, nnwʋanlɩ, fanwʋdi nɩɩ anyɩnlɩlelɛ daabaa. Na bɛzabɛ mɔɔ nɩ bɔwɔ ayiyialɩyɛ yɩ tʋ munwatĩĩ nɩɩ yɩ yɛlɩ adwɩnɩ.” Aɣinzi yi, behileli kɛlɛta eyi tʋ bɔhɔlɩ ndɛnɩ sʋ̃maa nu na bɛ bɩlɩntɩlɩ yɩ kɛɛ kɛlɛta mmalɛ. Bɛhyɛlɩ kɛyɛ miliyɔnʋ 40.
Alʋbɔ sʋ̃maa duwalɩ numɔ mɔɔ nɩ Bayɩbʋlʋ Zumanlɛmaa yɩ bɛáva dima Gyehova Dasɩvʋlɔmaa yɩ di egyima. Naasʋ̃, bɔwɔlɩ yɩ tʋ kɛɛ bɔnwʋʋ sianti mɔɔ ɩsɛ kɛɛ bedi Gyehova nwʋ dasɩlɛ.
BEZIA BƆHƆLƖ BƐZABƐ MƆƆ NƖ BƐ ANYƖ DELI ODWOKƆBA YƖ NWƲ NƖ KƐ
Mmɩlɩ mɔ nɩ Bayɩbʋlʋ Zumanlɛmaa yɩ bɔ dʋdʋ ɩkɔɔ anyunumi nɩ, bɛhyɛlɩ bɛ ɛzɩzɩbɛ kɛɛ beziá bɔhɔ bɛzabɛ mɔɔ bɔmʋnlɩ yɩ bɛ anyɩ lelili odwokɔba yɩ nwʋ nɩ kɛnɩ. Bɛyɛlɩ ɛlawulowɔlɛ mɔɔ bɛva bɛhyɩhyɛlɩ kɛlɛta ɛɣalɛ mɔɔ ise Anyɩnlɩlazʋ Odwokɔ bowieli yi nɩ, Bulletina yɩ hanlɩ kɛɛ: “Beziá bɔhɔ mmenii mɔɔ bɛvalɩ kɛlɛta ɛɣalɛ mɔɔ ise Anyɩnlɩlazʋ Odwokɔ bɛmanlɩ bɛ nɩ kɛnɩ.”
Wɔ January 1925 Bulletin yɩ nu nɩ, nɩ Bayɩbʋlʋ Zumanlɛvʋlɔ be mɔɔ ɩwɔ Plano, Texas yɩ odwokɔ be wɔ numɔ. Ɩhanlɩ kɛɛ: “Ɩyɛ yɛ asibɔnwʋ kɛɛ azɩlɛ-sini mɔɔ yɛyɛ numɔ egyima kyɩ̃ nɩ, sɛ yesia yɛkɔ kɛnɩ a betiye yɛ bɛtɛla azɩlɛ-sini mɔɔ banzɛmɔ yɛkɛyɛ numɔ egyima. Twonwa ɛgyɩkɩ̃ɩ̃ be mɔɔ ɩwɔ yɛ azɩlɛ-sini nu nɩ, bɛyɛ numɔ egyima mbɔmɩ anlu wɔ alʋbɔ bunlu nu. . . . Ɩlɛ́kyɛlɩ bela, Eliyema Baalɛ Hendrix nɩɩ mɩ maamɩ zia hɔ yɛlɩ numɔ egyima na bɛhyɛlɩ awuuku sʋ̃maa [dɛlalɩ] mmɩlɩ bela.”
Na wɔ Panama manlɩ yi nu nɩ, ɔhʋanɩbukolɛvʋlɔ be hɛlɛlɩ kɛɛ: “Mmenii mɔɔ boduduli mɩ wɔ bɛ awudo nɩ diyeli mɩ mmɩlɩ mɔ mizia mʋhɔlɩ bɛ kɛnɩ yɩ mbɔmɩ anwɩ̃ nɩɩ asã zʋ nɩ. Ɔlʋbɔ eyi, mɩva mɩ mmɩlɩ sʋ̃maa mizia mʋhɔ mɩbɩbɛ bɛzabɛ mɔɔ mɩhã odwokɔba yɩ be mihile bɛ kyɩ̃ nɩ, na minyia ozumanlɛnwʋnlɛ sʋ̃maa.”
YEKILAA EƔILE BE ƆHƲANƖ
Wɔ 1925 yɩ awielɩyɛ nɩ, Eliyema Rutherford hɛlɛlɩ kɛlɛta hɔ manlɩ ɔhʋanɩbukolɛmaa na ɩhanlɩ mɔɔ bɔhʋla bɛyɛlɩ wɔ dasɩlɛlilɛ nu wɔ ɔzɔ ɔlʋbɔ yi nu nɩɩ mɔɔ ɩsɛ kɛɛ bɛyɛ bɔtʋwa zʋlɔ nwʋ odwokɔ. Ɩhanlɩ kɛɛ: “Wɔ ɔlʋbɔ mɔɔ idua numɔ nɩ, benyia nwʋmɔ ɔhʋanɩ bɛyɩkyɩ bɛzabɛ mɔɔ bedii alɔbɔ nɩ ɛɣɛɛlɛ. Egyima eyi ma benyia anyɩnlɩlelɛ ankasa . . . Wɔ 1926 nɩ, bekenyia nwʋmɔ ɔhʋanɩ sʋ̃maa mɔɔ bɛkɛva keli Nyamɩnlɩ nɩɩ yi bulombunlililɛ yi nwʋ dasɩlɛ na bɛahile kɛɛ mʋnlʋmmɔ yɛ lɛ yɩ dasɩvʋlɔmaa. . . . Bɛmá ye munwala yɛva ye munwa yɛyɩ yɛ Nyamɩnlɩ nɩɩ yɛ Bulombunli yi ayɛlɛ.”
Wɔ 1925 nɩ, mmeliyema yɩ yɛlɩ nhyɩhyɛlɩyɛ kɛɛ bɛkɛdɛlɛ Bɛtɩlɩ mɔɔ ɩwɔ Brooklyn nɩ nu. Nɩ ahyɩhyɛdɩ yɩ kɔwɔ egyima kezile eyi tʋ wɔ 1926.
Bekyinaa aliyia wɔ Adams Street, Brooklyn, New York, 1926
a Sikalɛyɩ, mɛyɩ yɛ lɛ Yɛ Kilisinyianɩ Ɛbɩlawɔlɛ Nɩɩ Dasɩlɛlilɛ—Dɩyɛzumanlɛ Kɛlɛta.