Watchtower INTANƐTƖ ZƲ AWUUKUZIYELƐDƖKA
Watchtower
INTANƐTƖ ZƲ AWUUKUZIYELƐDƖKA
Aɣɩnda
  • BAYƖBƲLƲ
  • AWUUKU NƖƖ NNINYENI MVƲLƆ
  • DƖYƐZUMANLƐ
  • w25 July owu. azʋ. 26-30
  • “Kʋnɛ Yɩ Dɩ Gyehova Dɩyɛ”

Vidiyo bela íni ɔfʋã ɛkɩhyɩ.

Yɛpakyɛbɛ wʋ, dɩyɛ be ɩákɔ bʋwɔ wɔ vidiyo mɔɔ ɔtwɩ̃ɩ̃ yɩ nu.

  • “Kʋnɛ Yɩ Dɩ Gyehova Dɩyɛ”
  • Ɔwɩɛnɩlɛ Aɣanɩ Ɩbɔ Gyehova Yɩ Bulombunlililɛ Nwʋ Ɛlawulo (Mɔɔ Yesuma)—2025
  • Odwokɔtile ngyɩkɩ̃ɩ̃ngyɩkɩ̃ɩ̃
  • AWƲVƲLƆ MƆƆ BƆBƆ ƐHYƖMƐ YƐ BƐDƖDƖLƖ MƖ A
  • MƲHƆ MƲZƲ̃MƖNLƖ WƆ OYUWADƖ MUNWALA EGYIMAYƐLƐDƖKA TI
  • MƲWƲWALƖ ASAFƲ YƖ WƆ MMƐLA ƆHƲANƖ ZƲ
  • YƐWƆLƖ ODWOKƆBA YƖ NWƲ BANƖ WƆ MMƐLA ƆHƲANƖ ZƲ
  • GYEHOVA MƖLA WƲ ASƖ!
Ɔwɩɛnɩlɛ Aɣanɩ Ɩbɔ Gyehova Yɩ Bulombunlililɛ Nwʋ Ɛlawulo (Mɔɔ Yesuma)—2025
w25 July owu. azʋ. 26-30
Philip Brumley.

ƐBƖLAWƆLƐ NU NDWOKƆ

“Kʋnɛ Yɩ Dɩ Gyehova Dɩyɛ”

PHILIP BRUMLEY YI MUNWA NU NDWOKƆ

WƆ JANUARY 28, 2010 nɩ, nɩ mʋwɔ twonwa pɩkɛpɩkɛ be mɔɔ bɔfʋlɔ yɩ Strasbourg, mɔɔ ɩwɔ France nɩ nu. Mɩákɔ kɛnɩ kɛɛ mikehilahila ɛkɛnɩ. Mfomi, nɩ mɩkɩnla mmeliyema be mɔɔ bɛva bowula bɛ sa kɛɛ bɔhɔ bɔwʋwa ma Gyehova Dasɩvʋlɔmaa benyia bɛ fanwʋdi wɔ Europe Kɔɔtʋ Kezile Mɔɔ Ikila Mmenii Bɛ Fanwʋdi Zʋ (ECHR) nɩ nwʋ. Nɩ odwokɔ yɩ yɛ lɛ kɛɛ France aɣanɩ yɩ se, ɩsɛ kɛɛ Gyehova Dasɩvʋlɔmaa tuwa kɛyɛ 64 miliyɔnʋ euros ($89,000,000 U.S.) kɛɛ ndwuliyɛ. Meti bɛmanlɩ yɛhɔlɩ kɛnɩ kɛɛ yɛhɔ́ yehilehile numɔ ma bɔnwʋ kɛɛ ɩ́dɩ yɩ ɔhʋanɩ zʋ. Sɛ nɩ yedi nkunimi wɔ odwokɔ eyi nu a, ɩkɛhyɛ Gyehova animinyiamɩ, yi mmenii kenyia dimaba na yɛkɔhʋla yɛkɔhɔ zʋ yɛkɔzʋ̃mɩ Gyehova wɔ France mɔɔ abiyela ilédide yɛ. Mɔɔ ɩhɔlɩ zʋlɔ wɔ kɔɔtʋ kɛnɩ nɩ manlɩ yɛnwʋnlɩ kɛɛ “kʋnɛ yɩ dɩ Gyehova dɩyɛ.” (1 Sa. 17:47) Bɛmá mihilehile numɔ mihile bɛ.

Odwokɔ eyi wɔlɩ yɩ tʋ wɔ 1990. France aɣanɩ yɩ hanlɩ kɛɛ fʋtʋlɔ mɔɔ France Bɛtɩlɩ yɩ sa hanlɩ ɔzʋmɩ 1993 kɔbʋmɩ 1996 nɩ, iduwá nwʋmɔ ndwuliyɛ. Naasʋ̃, kɔɔtʋ azʋlɔtʋ mɔɔ bɔwɔ France nɩ bɛádi odwokɔ yɩ bʋwɔ. Yɛvalɩ odwokɔ yɩ yɛhɔlɩ dɩka fʋlɔ, naasʋ̃ ɛkɛnɩ sʋ̃ bɔwɔlɩ odwokɔ yɩ bogualɩ na aɣanɩ yɩ valɩ ye ozukua mɔɔ ɩbʋ 4.5 miliyɔnʋ euros ($6,300,000 U.S.) wɔ yɛ bangɩ. Mɔɔ nɩ ɩkɛma yɛ sa kɛha ozukua yɩ dɔkʋ̃ yɩ yɛ lɛ kɛɛ yɛkɛva odwokɔ yɩ yɛkɔhɔ ECHR. Naasʋ̃ ansaana bekeli odwokɔ yɩ nɩ, kɔɔtʋ yɩ hanlɩ kɛɛ yɛ nɩɩ France aɣanɩ yɩ lɔyamaa yɛhɔ́ yeyiyia numɔ wɔ ECHR bɛ iagyianugyinalɛvʋlɔ be yɩ anyunu na yehila kɛɛ yɛ adwɩnɩ keyiyia wɔ debe nwʋ a.

Nɩ yesunzu kɛɛ kɔɔtʋ iagyianugyinalɛvʋlɔ yɩ kɛhyɛ yɛ kɛɛ yeduwá ozukua yɩ be yɛma France aɣanɩ yɩ. Naasʋ̃, nɩ yezi kɛɛ sɛ yetuwa debe yɛma bɛ a, nɩ yewuli Bayɩbʋlʋ nu egyinalɛzʋ-ndwokɔ zʋ. Ye mmeliyema mmenyia nɩɩ mmaalɛ yɩ bɛáyɩ fʋtʋlɔ yɩ kɛɛ bɛlɛ bɛmaa aɣanɩ yɩ, mfomi bɛyɩlɩ kɛɛ bɛlɛ bɔbʋwaa Bulombunlililɛ egyima yɩ. (Mt. 22:21) Yɛ nɩɩ bɔ hɔ yiyialɩ va hileli kɛɛ yɛwɔ annidi yɛma Europe Kɔɔtʋ yɩ.

Mɩ nɩɩ mmeliyema mɔɔ boduli yɛ kɛɛ yeli kɔɔtʋ odwokɔ be gyĩ ECHR yɩ anyunu, 2010

Yɛhɔ yeyiyialɩ numɔ wɔ Kɔɔtʋ aliyia kɩnlɩma be nu kɛɛ yɛkãã odwokɔ yɩ. Ɛkɛnɩ la, Europe Kɔɔtʋ yɩ iagyianugyinalɛvʋlɔ yɩ hanlɩ kɛɛ ɩsɛ kɛɛ Gyehova Dasɩvʋlɔmaa tuwa ndwuliyɛ mɔɔ France aɣanɩ ibiziaa wɔ bɛ kɛnɩ nɩ be. Gyehova yi sunzuma hanlɩ yɛ ma yeɣizialɩ yɩ kɛɛ, “Asʋ̃ ezi kɛɛ aɣanɩ yɩ ili bɔmʋnlɩ ɩyɩ 4.5 miliyɔnʋ euros wɔ yɛ bangɩ a?”

Izili yɩ nwʋ kɛɛ France aɣanɩ yɩ ɩyɛ zɔ. Mmɩlɩ mɔ aɣanɩ yɩ lɔyamaa yɩ zili zʋlɔ wudo kɛɛ bɛyɛ zɔ nɩ, ɩmanlɩ yɩ adwɩnɩ zɩnzanlɩ wɔ kezimɔ nɩ idii odwokɔ yɩ nwʋ kʋlaa. Ɩvalɩ ɛya ɩdɩnyɩanlɩ dɩnyɩanlɩ numɔ igualɩ bɔ zʋ na ɩmanlɩ bɛvalɩ odwokɔ yɩ bɛɣalɩ awielɩyɛ wɔ kɛnɩ la. Mɩɣa mʋnlɩ kɛɛ, Gyehova yɛ ɩvalɩ yɩ nwʋ ileli odwokɔ yɩ nu ma yelili nkunimi a. Yɛzʋ̃ kɛnɩ yɛkɔɔ nɩ, nɩ yɛ anyɩ le baaba, na nɩ mɔɔ izi nɩ sʋ̃ yɛ asibɔnwʋ yɛ paa.

Wɔ June 30, 2011 nɩ, ECHR nɩ zili pɔkɔ kezile be mɔɔ nɩ ɩkɔ bʋwɔ ɩma yɛ paa. Kɔɔtʋ yɩ wuwalɩ kɛɛ ɔzɔ ndwuliyɛ yɩ mɔɔ bedee nɩ ɩ́dɩ mmɛla, na ɩhyɛlɩ aɣanɩ yɩ kɛɛ izia iduwá ye ozukua mɔɔ ileli nɩ ɩma yɛ, na ɩvá nsinwʋ ɩhɩnla nwʋmɔ! Ndɛnɩwuwalɛ eyi ɩhɔ zʋ ɩwɔ nɔhʋanlɛzʋ̃mɩnlɛ nwʋ banɩ wɔ France ɩɣa ɩbʋmɩ nnɛ. Ɔzɔ odwokɔ ɔkʋ̃ pɛ mɔɔ yeɣizialɩ wɔ aɣilemvile nu nɩ, nɩ ɩdɩkɛɛ bʋlɔ yɩ mɔɔ bɔdʋlɩ bɔwɔlɩ Golayatɩ yi ti nu nɩ, ɩmanlɩ dɩyɛ bela zɩnzanlɩ. Mɩnla yɛ ɩmanlɩ yelili nkunimi a? Kɛmɔ Devidi hanlɩ hileli Golayatɩ nɩ, “kʋnɛ yɩ dɩ Gyehova dɩyɛ.”—1 Sa. 17:​45-47.

Kɛ eyi nkʋ̃ yɛ lɛ nkunimi mɔɔ yeli wɔ kɔɔtʋ ndwokɔ nu a. Ɩwɔ numɔ kɛɛ aɣanɩ azʋlɔtʋ nɩɩ ɔzʋ̃mɩnlɛ azʋlɔtʋ twodwu tiyia yɛ dɩyɛ, naasʋ̃ yeli nkunimi 1, 225 wɔ kɔɔtʋ nɣezile mɔɔ bɔwɔ amanlɩ 70 nɩɩ kɔɔtʋ nɣezile sʋ̃maa mɔɔ bɔwɔ oyuwadɩ yɩ ɔfʋã azʋlɔtʋ nɩ nu. Nkunimililɛ eyimmɔ bɔ fanwʋdi mɔɔ yɛlɛ yɩ nɩ nwʋ banɩ, dɩkɛɛ bekele yɛ ɔzʋ̃mɩnlɛ yɩ kediã numɔ wɔ mmɛla ɔhʋanɩ zʋ, yɛkɛyɛ dasɩlɛlilɛ egyima yɩ, yɛkɔbʋ kɛɛ yɛkɛyɛ nninyeni be mɔɔ ɩhyɛ manlɩ be animinyiamɩ dɩkɛɛ fɩlagɩ zemanlɛ, nɩɩ mmegyia mɔɔ yɛále nɩ.

Na nɩ mʋsʋ̃mɩɩ wɔ Gyehova Dasɩvʋlɔmaa Bɛ Oyuwadɩ Munwala Egyimayɛlɛdɩka Ti wɔ New York, U.S.A., meti kɛ ɩyɛlɩ mɔɔ mʋ nwʋ ɣalɩ Europe kɔɔtʋ ndwokɔ nu a?

AWƲVƲLƆ MƆƆ BƆBƆ ƐHYƖMƐ YƐ BƐDƖDƖLƖ MƖ A

Bɔfʋlɔ mɩ awʋvʋlɔ George nɩɩ Lucille. Bowieli Gɩlɩyadɩ sukuulu mɔɔ ɩtɔ zʋlɔ 12 nɩ, bɔhɔ bɔzʋ̃mɩnlɩ wɔ Ethiopia, na ɛkɛnɩ yɛ bɔwʋlɩ mɩ a, wɔ 1956. Bɔfʋlɔ mɩ Philip, bɛvalɩ mɩ bɛdɩnlɩ odwokɔbahanlɛvʋlɔ Fɩlɩpɩ mɔɔ nɩ ɩwɔ asʋ̃mavʋlɔ yɩ bɛ mmɩlɩ yɩ zʋ nɩ. (Egy. 21:8) Wɔ ɔlʋbɔ mɔɔ ili kɛnɩ nɩ, aɣanɩ yɩ valɩ yɩ sa dianlɩ yɛ ɔzʋ̃mɩnlɛ yɩ zʋ. Ɩwɔ numɔ kɛɛ nɩ mɩdɩ kuakula ɛgyɩkɩ̃ɩ̃ dɩyɛ, naasʋ̃ mɩlanwʋ la mɩkakɛ kezimɔ nɩ mɩ abusunwa yɩ fa bɔ nwʋ siye yɛ dɩyɛzumanlɛ nɩ. Mamɩ nɩ mɩdɩ kuakula, meti nɩ mɔɔ bɛyɛɛ nɩ yɛ mɩ fɛ paa! Alɔbɔ odwokɔ yɛ lɛ kɛɛ aɣanɩ mbanimbani yi duduli yɛ wɔ manlɩ yɩ nu wɔ 1960.

Nathan H. Knorr (bɛnɩ zʋ paa) ɣa gyelalɩ mɩ abusunwa yɩ wɔ Addis Ababa, Ethiopia, 1959

Mmɩlɩ mɔ yɛ abusunwa yɩ duli hɔlɩ Wichita, Kansas, U.S.A. nɩ, bɛáyiaki ɛhyɩmɛ mɔɔ nɩ bɔbɔ wɔ dasɩlɛlilɛ nu mmɩlɩ mɔ nɩ bɛdɩ odwokɔbadɛlɛlɛmaa nɩ. Bɛdɩdɩlɩ mɩ nɩɩ mɩ anlima baalɛ ebani Judy, nɩɩ mɩ anlima benyia kuakula Leslie mɔɔ bɔwʋlɩ bɔnlʋmmɔ sʋ̃ wɔ Ethiopia nɩ ma yɛnwʋnlɩ kezimɔ yɛkɔlɔ Gyehova na yɛazʋ̃mɩ yɩ. Milili alʋbɔ 13 nɩ, munlumanlɩ. Alʋbɔ asã mɛda nɩ, yɛ abusunwa yɩ duli hɔlɩ dɩka be mɔɔ nɩ mmʋwalɩyɛ nwʋ hyinyia wɔ Arequipa wɔ Peru.

Wɔ 1974, mmɩlɩ mɔ nɩ mili alʋbɔ 18 pɛ nɩ, Peru Bɛtɩlɩ manlɩ mɩ nɩɩ mmeliyema mmenyia anla be zʋ̃mɩnlɩ kɛɛ ɔhʋanɩbukolɛmaa aditili. Nɩ ɩsɛ kɛɛ yɛkã odwokɔba yɩ wɔ azɩlɛ-sini azʋlɔtʋ mɔɔ bɛlɛ́yɛlɩ numɔ egyima kyɩ̃ mɔɔ ɩwɔ Central Andes Avile yɩ zʋ nɩ. Nɩ mmenii mɔɔ bɛkã Quechua nɩɩ Aymara ndɛnɩ kɩnla bɛzabɛ mɔɔ nɩ ɩsɛ kɛɛ yedi bɛ dasɩlɛ nɩ nwʋ. Kaalɩ mɔɔ nɩ yɛfa yetu ɔhʋanɩ nɩ, mɛyɩ yɛ nɩ yɛ dɩyɛ bela wɔ numɔ a. Nɩ yɛfʋlɔ yɩ Alɩka Yɩ iluwa kezimɔ nɩ ɩdɩ ti. Sɛ mɩkakɛ mmɩlɩ mɔ nɩ yɛfa Bayɩbʋlʋ yɩ yɛbʋwa bɛzabɛ mɔɔ nɩ bɔwɔ azɩlɛ-sini yi nu ma bɔnwʋ kɛɛ ɩlɛ́kyɛ Gyehova kɛyɩ ehyinyia, adimakɛlɛ nɩɩ owulo kɛnɩ nɩ a, mɩ anyɩ de paa. (Yik. 21:​3, 4) Bo nu sʋ̃maa ɣa zʋ̃mɩnlɩ Gyehova.

Kaalɩ mɔɔ yɛ dɩyɛ bela wɔ numɔ mɔɔ yɛfa yetu ɔhʋanɩ nɩ luwa nzulo nu.

“Alɩka Yɩ,” 1974

MƲHƆ MƲZƲ̃MƖNLƖ WƆ OYUWADƖ MUNWALA EGYIMAYƐLƐDƖKA TI

Mmɩlɩ mɔ Albert Schroeder mɔɔ nɩ ɩkɩnla Gyehova Dasɩvʋlɔmaa bɛ Ɔhʋanɩhilelɛ Okuwu yi nwʋ nɩ ɣalɩ Peru nɩ, ɩhyɛlɩ mɩ ɛzɩzɩbɛ kɛɛ mɩhyɩhyɛ́ Bɛtɩlɩ fɔɔmɩ na mʋhɔ́ mʋzʋ̃mɩ wɔ oyuwadɩ munwala egyimayɛlɛdɩka ti. Meti mɩyɛlɩ zɔ. Ɩákyɛ bela, wɔ June 17, 1977 nɩ, mʋwɔlɩ yɩ tʋ kɛɛ mʋsʋ̃mɩɩ wɔ Brooklyn Bɛtɩlɩ. Wɔ alʋbɔ anla mɔɔ ili kɛnɩ nɩ, mɩ nɩ azʋkɔlɩyɛ mɔɔ besiyeziye Bɛtɩlɩ nɩ yɛ yɛyɛlɩ egyima a.

Yɛ ayɩfʋlɔ eɣile, 1979

Wɔ June 1978 nɩ, miyiyialɩ Elizabeth Avallone wɔ amanlɩ-amanlɩ ayiyialɩyɛ be tʋ wɔ New Orleans, Louisiana. Nɩ yɩzayɩ sʋ̃ yɩ awʋvʋlɔ bɛva nɔhʋanlɛ yɩ bɛdɩdɩ yɩ dɩkɛɛ mɩzamɩ la. Nɩ Elizabeth ɩva alʋbɔ anla ɩzʋ̃mɩ kɛɛ ɔhʋanɩbukolɛvʋlɔ, na nɩ yɩ anyɩ deli nwʋmɔ kɛɛ ɩkɛva yɩ nnwʋanlɩ eɣile munwala ɩkɛyɛ mmɩlɩ munwala ɔzʋ̃mɩnlɛ egyima yɩ. Nɩ yɛta yɛbɔ nkɔmmɔ. Yɛɣa yɛnwʋnlɩ yɛ nwʋ bʋwɔ na ɩákyɛ bela, yɛɣa yɛlɔlɩ yɛ nwʋ paa. Yegyialɩ wɔ October 20, 1979, na yɛwɔlɩ numɔ yɛzʋ̃mɩnlɩ wɔ Bɛtɩlɩ.

Bɛmanlɩ yelili bɔmʋnlɩ yɛhɔlɩ asafʋ be mɔɔ bɛkã Spain ndɛnɩ nu wɔ Brooklyn, na nɩ mmeliyema mmenyia nɩɩ mmaalɛ yɩ pɛ ye odwokɔ baaba. Yezia yɛhɔ yɛzʋ̃mɩnlɩ wɔ asafʋ mvʋlɔ asã be nu, na ɛkɛnɩ sʋ̃ mmeliyema yɩ lalɩ ɔlɔlɛ ali hileli yɛ na bɔwʋwalɩ yɛ ma yɛyɛlɩ yɛ Bɛtɩlɩ egyima yɩ. Yɛ anyɩ sɔ mmʋwalɩyɛ mɔɔ ɔzɔ mmeliyema yɩ, yɛ ɔhɔnwʋmmɔ, nɩɩ ye mmusunwamaa va manlɩ yɛ ma yehilalɩ yɛ awʋvʋlɔ mɔɔ bɛ alʋbɔ hɔ anyunumi nɩ paa.

Philip nɩɩ yɩ ɔhɔnwʋmmɔ Bɛtɩlɩmaa wɔ asafʋ dɩyɛzumanlɛ tʋ.

Bɛtɩlɩmaa mɔɔ nɩ bɔwɔ Brooklyn Spanish Asafʋ nu, 1986

MƲWƲWALƖ ASAFƲ YƖ WƆ MMƐLA ƆHƲANƖ ZƲ

Wɔ January 1982 nɩ, bɛhanlɩ kɛɛ mʋhɔ́ mʋzʋ̃mɩ wɔ Mmɛla Nwʋ Ndwokɔ Azʋkɔlɩyɛ mɔɔ ɩwɔ Bɛtɩlɩ nɩ, eyi yɛlɩ mɩ asibɔnwʋ baaba. Wɔ alʋbɔ asã mɛda nɩ, Bɛtɩlɩ hanlɩ kɛɛ mʋhɔ́ yunivɛsiti na mɩɣa mɩyɛ lɔyanii. Ɛkɛnɩ yɛ muzumanlɩ kɛɛ, mmenii mɔɔ bɔwɔ United States nɩɩ amanlɩ mvʋlɔ nu wɔ fanwʋdi mɔɔ bɔkʋla bɛyɛ nninyeni sʋ̃maa iluwa nkunimi azʋlɔtʋ mɔɔ Gyehova Dasɩvʋlɔmaa lili wɔ kɔɔtʋ ndwokɔ nu nɩ ti. Yezumanlɩ nninyeni eyimmɔ mɔɔ nwʋmɔ hyinyia yɩ nwʋ dɩyɛ yɛhɔlɩ aɣinzi.

Wɔ 1986 mɔɔ nɩ mili alʋbɔ 30 nɩ, bɛhanlɩ kɛɛ mihilá Mmɛla Nwʋ Ndwokɔ Azʋkɔlɩyɛ yɩ zʋ. Iluwakɛɛ nɩ mɩdɩ kuakula ti, nɩ mʋnwʋ kɛɛ ɩdɩ ɔnwʋmɔ ɔhʋanɩ kezile mɔɔ Bɛtɩlɩ va ma mɩ. Naasʋ̃, mɩ adwɩnɩ duli vʋlalɩ iluwakɛɛ nɩ mízi nninyeni sʋ̃maa, nɩ mizi kɛɛ eyi ɩlɛ́yɛ egyima bɛtɛɛ kɛma mɩ.

Wɔ 1988 nɩ, mɩɣa mɩyɛlɩ lɔyanii. Naasʋ̃ nɩ mʋlɔ́nwʋnlɩ kezimɔ sukuulu yi zɩnza mu subanɩ nɩɩ mɩ nɩɩ Gyehova avinli abusunwawɔlɛ yɩ. Sɛ abiye kɔ sukuulu twu aɣinzi a, ɩma ɩkʋla itu yɩ nwʋ, na ɩkʋla inyia adwɩnɩ kɛɛ iluwakɛɛ ɩwɔ nnimidi sʋnʋnkʋ̃ be ti, yɩ nwʋ wɔ sʋlɔ tɛla bɛzabɛ mɔɔ bɔlɔ́kɔlɩ sukuulu eyi be nɩ. Elizabeth wʋwalɩ mɩ paa. Ɩwʋwalɩ mɩ ma mizia mɩyɛlɩ nninyeni mɔɔ nɩ mɩyɛ mɩfa mɩhyɛ mɩ nɩɩ Gyehova avinli abusunwawɔlɛ nu ɛzɩzɩbɛ ansaana mɩbahɔ yunivɛsiti nɩ. Ileli mmɩlɩ ɛgyɩkɩ̃ɩ̃ dɩyɛ, naasʋ̃ mizia mɩ nɩɩ Gyehova avinli yɛlɩ baaba dɔkʋ̃. Mɩɣa mʋnwʋ kɛɛ, kɛ nnimidi mɔɔ abiye kɔhɔ sukuulu kenyia nɩ yɛ nwʋmɔ hyinyia paa wɔ ɛbɩlawɔlɛ nu a. Mfomi sɛ abiye nɩɩ Gyehova wɔ abusunwawɔlɛ baaba, na ɩdɔ Gyehova nɩɩ yi mmenii a, mɛyɩ yɛ ɩma yɩ anyɩ de ankasa a.

YƐWƆLƖ ODWOKƆBA YƖ NWƲ BANƖ WƆ MMƐLA ƆHƲANƖ ZƲ

Muwieli mmɛla sukuulu yi mɛda nɩ, mɩvalɩ mɩ adwɩnɩ miziyeli mmʋwalɩyɛ mɔɔ mɩkɛva mɩkɛma mmɛla azʋkɔlɩyɛ yɩ nɩ zʋ, na ama yɛahʋla yɛali Bɛtɩlɩ mmɛla nwʋ ndwokɔ azʋlɔtʋ nwʋ egyima na yɛawɔ ahyɩhyɛdɩ yɩ nɩɩ ɔnwʋmɔ ɔhʋanɩ mɔɔ yɛwɔ kɛɛ yɛkã odwokɔba yɩ nwʋ banɩ. Nɩ mɩ anyɩ deli mi egyima yɩ nwʋ, naasʋ̃ nɩ ɩyɛ sɩ sʋ̃ iluwakɛɛ nɩ nninyeni sʋ̃maa ɩsɩnzaa wɔ yɛ ahyɩhyɛdɩ yɩ nu. Kɛ ndianwʋ nɩ, nɩ sɛ yɛfa yɛ awuuku yi yɛma a, yede nwʋmɔ ozukua. Naasʋ̃ wɔ 1991 nɩ, bɛhã behileli Mmɛla Nwʋ Ndwokɔ Azʋkɔlɩyɛ yɩ kɛɛ bɔwʋwa ma yenyia ɔhʋanɩhilelɛ mɔɔ yɛkɛva kodua ɔzɔ dɩyɛ yɩ nu. Na ɔzʋmɩ ɔzɔ mmɩlɩ yɩ nɩ, sɛ yɛfa yɛ awuuku yɛma a, yɛále ozukua. Nzɩnzanlɩyɛ eyi ma egyima mɔɔ bɛyɛ yɩ wɔ Bɛtɩlɩ nɩɩ azɩlɛ-sini yi nu nɩ yɛ mɛlɛkɛ, na ɩáma yeyiyia ndwokɔzɩzɩbɛ wɔ ndwuliyɛ duwalɛ nwʋ. Nɩ abiyemmɔ sunzu kɛɛ nzɩnzanlɩyɛ eyi kɛma ye ozukua kɛzã na ɩlɛ́ma yɛkɔhʋla kɛyɛ dasɩlɛlilɛ egyima yɩ. Naasʋ̃ ɩába yɩ zɔ kʋlaa. Ɔzʋmɩ 1990 nɩ, Gyehova asʋ̃mɩvʋlɔ bɔ dʋdʋ hɔ anyunumi paa, na nnɛ mmenii kʋla nyia sunzuma ɔfʋã nu alɩyɛ mɔɔ bɛáduwa hwɩɩ. Mʋnwʋ kɛɛ nzɩnzanlɩyɛ nɣezile mɔɔ yɛhʋla yɛyɛ wɔ ahyɩhyɛdɩ yɩ nu nɩ, ɩdɩ Gyehova yɩ mmʋwalɩyɛ nɩɩ ɔhʋanɩhilelɛ mɔɔ sʋ̃mɩvʋlɔ nɔhʋanlɛvʋlɔ nɩ fa ma yɛ nɩ yɛ ɩma ɩhʋla ili munli a.—Ɛkɩ. 15:2; Mt. 24:45.

Kɛ ebiye a yɛwɔ lɔyamaa mɔɔ bɔ nwʋ wʋkwa ti mɔɔ yedi nkunimi wɔ kɔɔtʋ ndwokɔ nu a. Mbɔmɩ sʋ̃maa nɩ, mɔɔ ɩkã kɔɔtʋ mbanimbani yi bɛ ahʋnlɩnɩ yɛ lɛ subanɩ ngɩnlɩma mɔɔ Gyehova Dasɩvʋlɔmaa da yɩ ali nɩ. Mʋnwʋnlɩ eyi nwʋ ndianwʋ wɔ 1998, mmɩlɩ mɔ Ɔhʋanɩhilelɛ Okuwu yi nu maa asã nɩɩ bɛ yɩmmɔ ɣalɩ ayiyialɩyɛ titili mɔɔ bɛyɛlɩ wɔ Cuba nɩ. Bɛlalɩ kunlumiba nɩɩ annidi ali behileli aɣanɩ mbanimbani yi, mɛyɩ yɛ ɩmanlɩ beleli belili kɛɛ yégyĩ ɔfʋã bela wɔ manlɩwulɛndwokɔ nu a, na kɛ ndwokɔ mɔɔ yɛhã yehileli bɛ nɩ a.

Naasʋ̃ ɩyɛ a, ɔhʋanɩ ɔkʋ̃ pɛ mɔɔ yɛkɔhʋla koluwa zʋ keli nsisi nwʋ egyima yɛ lɛ kɛɛ, ‘yɛkɔwɔ odwokɔba yɩ nwʋ banɩ wɔ mmɛla ɔhʋanɩ zʋ’ wɔ kɔɔtʋ. (Fɩl. 1:​7, NWT) Kɛ ndianwʋ nɩ, alʋbɔ sʋ̃maa yɛ dɩ yɛ adumivʋlɔ mɔɔ bɔwɔ Europe nɩɩ South Korea nɩ bɛále betiã numɔ kɛɛ ye mmeliyema yɩ kezi pɔkɔ kɛɛ bɔlɔ́kɔ sogyia a. Eyi ti, ɩma bɛva mmeliyema kɛyɛ 18,000 wɔ Europe nɩɩ mmeliyema mɔɔ bɔbʋ 19,000 wɔ South Korea bogua fiyiadɩ iluwakɛɛ be tiwʋwaba ɩáma ɔhʋanɩ bɛ kɛɛ bɔhɔ́ sogyia ti.

Awielɩyɛ kʋlaa nɩ, wɔ July 7, 2011 nɩ, ECHR nɩ hyɛlɩ kɛɛ, amanlɩ mɔɔ bɔwɔ Europe munwatĩĩ bɛmá ɔhʋanɩ ma bɛ manlɩmaa mɔɔ iluwa be dedi ti bɛábɛ kɛɛ bɔkɔ sogyia nɩ ɔhʋanɩ ma bɛyɛ́ egyima mvʋlɔ bɔwʋwa manlɩ yɩ. South Korea Mmɛla Kɔɔtʋ yɩ sʋ̃ zili pɔkɔ kʋ̃ yɩ la wɔ June 28, 2018. Sɛ ye mmeliyema yɩ bo nu ɛgyɩkɩ̃ɩ̃ po valɩ bɔ nwʋ wulalɩ sogyia egyima yɩ nu a, ankɩ ɩkɛyɛ sɩ kɛɛ yekeli nkunimi eyimmɔ.

Mmɛla nwʋ ndwokɔ azʋkɔlɩyɛ mɔɔ ɩwɔ egyimayɛlɛdɩka ti nɩɩ mɔɔ bɔwɔ Bɛtɩlɩ azʋlɔtʋ wɔ oyuwadɩ dɩka bela nɩ, bɛyɛɛ egyima ɛzɩzɩbɛ paa kɛva kɔwɔ ɔnwʋmɔ ɔhʋanɩ mɔɔ yɛwɔ kɛɛ yɛsʋ̃mɩ Gyehova na yɛkã Bulombunlililɛ nwʋ odwokɔba yɩ nwʋ banɩ. Ɩdɩ ɔnwʋmɔ ɔhʋanɩ kɛɛ yekegyina ye mmeliyema yɩ bɛ agyia nu yɛkɔwʋwa bɛ mmɩlɩ mɔ aɣanɩ be itwodwuu kediyia bɛ nɩ. Sɛ yɛádi nkunimi wɔ kɔɔtʋ po a, yedi aɣanɩ nɩɩ awulombunli nɩɩ amanlɩ amanlɩ yɩ dasɩlɛ. (Mt. 10:18) Iluwakɛɛ ɛhɛlɛlɛndwokɔ mɔɔ yɛfa yedi egyima mmɩlɩ mɔ yɛkãã ye odwokɔ wɔ kɔɔtʋ nɩ, ndɛnɩwuwalɛmaa, aɣanɩ iagyianugyinanlɛmaa, ndwokɔ nwʋ amanɩyɛwɔlɛmaa, nɩɩ abiyela mɔɔ ɩwɔ kɛnɩ nɩ kila. Bɛzabɛ mɔɔ bɛlɛ ahʋnlɩnɩba nɩ, bosuma Gyehova Dasɩvʋlɔmaa nɩɩ be dedi nwʋ dɩyɛ. Mmenii eyimmɔ bo nu be ɣa yɛ ye mmeliyema dedimaa.

GYEHOVA MƖLA WƲ ASƖ!

Wɔ alʋbɔ 40 mɔɔ idua numɔ nɩ, minyia ɔnwʋmɔ ɔhʋanɩ mɩ nɩɩ Bɛtɩlɩ azʋlɔtʋ mɔɔ bɔwɔ oyuwadɩ munwala yɛwɔ nu yɛyɛ egyima, mʋhɔ mili ndwokɔ wɔ kɔɔtʋ nɣezile sʋ̃maa nu, na miyiyia aɣanɩ mbanimbani aditili sʋ̃maa. Mmeliyema mɔɔ mɩ nɩɩ bɛ yɛ egyima wɔ Mmɛla Nwʋ Ndwokɔ Azʋkɔlɩyɛ wɔ egyimayɛlɛdɩka ti nɩɩ mmɛla nwʋ ndwokɔ azʋkɔlɩyɛ mɔɔ bɔwɔ oyuwadɩ munwatĩĩ nɩ, mɩpɛ bo odwokɔ paa. Minyia nyilalɛ sʋ̃maa nɩɩ anyɩnlɩlelɛ wɔ mɩ ɛbɩlawɔlɛ nu.

Philip nɩɩ Elizabeth Brumley.

Wɔ alʋbɔ 45 mɔɔ idua nu nɩ, Elizabeth zʋ̃ ɔlɔlɛ nɩɩ nɔhʋanlɛlilɛ nu ɩwʋwa mɩ wɔ mmɩlɩba nɩɩ mmɩlɩ mɔ nninyeni nu yɛ sɩ nu. Na mɩ anyɩ sɔ yɩ paa wɔ mɔɔ ɩyɛ ɩma mɩ nɩ nwʋ, iluwakɛɛ íni anwʋzɩzɩbɛ sʋ̃maa iluwa adimakɛlɛ be mɔɔ ididee yi nɩ ti.

Yɛɣa yɛnwʋ yɩ kɛɛ, anwʋzɩzɩbɛ mɔɔ yɛlɛ yɛyɛɛ ɔzʋ̃mɩnlɛ egyima yɩ nɩɩ nkunimi mɔɔ yedi nɩ, ɩ́zʋ̃ yɛzayɛ. Kɛmɔ Devidi hanlɩ nɩ, “Gyehova dɩ anwʋzɩzɩbɛ ma yi mmenii.” (Ndw. 28:8) Nɔhʋanlɛ, “kʋnɛ yɩ dɩ Gyehova dɩyɛ.”

    Ahanta Buuku (2015-2026)
    Numá Yɩ
    Kɔ́ Numɔ
    • Aɣɩnda
    • Kyɛ́
    • Yɛ́ nzɩnzanlɩyɛ mɔɔ ɛpɛ yɩ wɔ ɛkɩhyɩ
    • Copyright © 2026 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mmɛla Mɔɔ Ɩwɔ Nwʋmɔ
    • Nwʋmɔ Nhyɩhyɛlɩyɛ
    • Nwʋmɔ Nninyeni
    • JW.ORG
    • Kɔ́ Numɔ
    Kyɛ́