DƖYƐZUMANLƐ ODWOKƆ 19
NDWOMI 6 Abɔdɩ Ma Yɛnwʋ Nyamɩnlɩ Yɩ Animinyiamɩ
Sumazumá Awɔvʋlɔ Nɔhʋanlɛmaa Yɩ
‘Mʋnlʋmmɔ Gyehova yɩ awɔvʋlɔ munwatĩĩ, bɛyɩ́ yɩ ayɛlɛ.’—NDW. 103:20.
BƲTAYƖ
Yɛkɔnwʋ mɔɔ yɛkɔhʋla yekozuma wɔ ndianwʋ mɔɔ awɔvʋlɔ nɔhʋanlɛmaa yɩ bɛyɛ nɩ nu.
1-2. (a) Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ yɛdɩ sʋnʋnkʋ̃ wɔ awɔvʋlɔ yɩ nwʋ a? (b) Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ yɛ nɩɩ awɔvʋlɔ yɩ di nsɛ a?
MMƖLƖ mɔ Gyehova hwɩnlɩ wʋ ɣalɩ nɔhʋanlɛ yɩ nu nɩ, ɛɣa hɩnlanlɩ abusunwa kezile be mɔɔ bɔsʋ̃mɩ yɩ mɔɔ numɔ maa dʋdɔ bɔ nwʋ nɩ nwʋ. Awɔvʋlɔ nɔhʋanlɛmaa abʋmɩ abʋmɩ sʋ̃maa sʋ̃ kɩnla abusunwa eyi nwʋ. (Da. 7:9, 10) Sɛ awɔvʋlɔ nwʋ odwokɔ ba ye ti nu a, ebiye a mɔɔ yɛta yɛkã yɛ lɛ kɛɛ, bɛdɩ sʋnʋnkʋ̃ kʋlaa wɔ yɛ nwʋ. Kɛ ndianwʋ nɩ, awɔvʋlɔ yɩ bɔwʋwa azɩ bɛhyɛ paa bɛdɛla yɛ kʋlaa. (Dwb. 38:4, 7) Bɔwɔ tumi bɛtɛla yɛ kʋlaa. Akʋ̃ sʋ̃, bɛdɩ nwanzanwanza na bɛtɩnɣɛ bɛtɛla adasamaa, iluwakɛɛ yɛáli munli.—Lk. 9:26.
2 Ɩwɔ numɔ kɛɛ awɔvʋlɔ yɩ dɩ sʋnʋnkʋ̃ wɔ yɛ nwʋ dɩyɛ, naasʋ̃ yɛ nɩɩ bɛ di nsɛ wɔ nninyeni sʋ̃maa nu sʋ̃. Kɛ ndianwʋ nɩ, yɛ nɩɩ awɔvʋlɔ yɩ munwala kʋla da Gyehova yi subanɩ ngɩnlɩma yɩ ali. Gyehova ɩva awɔvʋlɔ yɩ bɛ pɛ ɩma bɛ kɛmɔ ɩva yɛ pɛ ɩma yɛ nɩ. Kɛmɔ ye nu bela wɔ dima, na ɔsʋnɩ ye subanɩ nɩɩ egyima mɔɔ yedi wɔ Gyehova yɩ ɔzʋ̃mɩnlɛ nu nɩ, ɔzɔ la yɛ awɔvʋlɔ yɩ sʋ̃ bɛdɩ a. Akʋ̃ sʋ̃, yɛ nɩɩ awɔvʋlɔ munwatĩĩ wɔ ɛpɛ kɛɛ yɛkɔzʋ̃mɩ yɛ Wɔlɛvʋlɔ yɩ.—1 Pit. 1:12.
3. Mɩnla yɛ yɛkɔhʋla yekozuma wɔ awɔvʋlɔ nɔhʋanlɛmaa yɩ bɛ kɛnɩ a?
3 Iluwakɛɛ yɛ nɩɩ awɔvʋlɔ yɩ di nsɛ wɔ nninyeni sʋ̃maa nu nɩ ti, be ndianwʋba yɩ kɔhʋla kɛhyɛ yɛ ɛzɩzɩbɛ, na sa yɛkʋla yesuma sʋ̃maa wɔ bɛ kɛnɩ. Wɔ dɩyɛzumanlɛ eyi nu nɩ, yekehila kezimɔ yɛkɔhʋla yekozumazuma awɔvʋlɔ nɔhʋanlɛmaa yɩ bɛ kãnwʋazɩ, ɔlɔlɛ mɔɔ bɔwɔ bɛma mmenii, be pindinyiigyinanlɛ, nɩɩ mmɔdɩnɩ mɔɔ bɔbɔ kɛɛ bɛkɛma asafʋ yɩ nwʋ kɛdɩ nɩ.
AWƆVƲLƆ YƖ KÃ BƆ NWƲ AZƖ
4. (a) Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ awɔvʋlɔ yɩ kã bɔ nwʋ azɩ a? (b) Mɩnla ti mɔɔ awɔvʋlɔ yɩ kã bɔ nwʋ azɩ a? (Ndwomi 89:7)
4 Awɔvʋlɔ nɔhʋanlɛmaa yɩ kã bɔ nwʋ azɩ. Ɩwɔ numɔ kɛɛ bɔ nwʋ wʋkwa, bɔwɔ tumi nɩɩ nɣɛlɛbɛ dɩyɛ, naasʋ̃ betiye Gyehova yɩ ɔhʋanɩhilelɛ. (Ndw. 103:20) Sɛ Gyehova fa egyima be wula bɛ sa a, bɛáva mɔɔ bɔkʋla bɛyɛ anzɛnyɩɩ tumi mɔɔ bɔwɔ nɩ botu bɔ nwʋ. Ɩávalɩ nwʋmɔ kɛɛ bɛáwɔ be dima bɛkamvʋ bɛ nɩ, bɛfa anyɩnlɩlelɛ bɛyɛ Nyamɩnlɩ yɩ apɛdɩ.a (Gyn. 32:24, 29; 2 Aw. 19:35) Bɔpʋ kɛɛ bekele animinyiamɩ mɔɔ ɩfata Gyehova nɩ. Mɩnla ti mɔɔ awɔvʋlɔ kã bɔ nwʋ azɩ zɔ a? Iluwakɛɛ bɔdɔ Gyehova na bobu yi paa.—Kɩnga Ndwomi 89:7.
5. Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ bɔvʋlɔ be lalɩ kãnwʋazɩ ali mmɩlɩ mɔ nɩ ɩtɩnɣɛɛ sʋ̃mavʋlɔ Dwɔɔnʋ yɩ adwɩnɩ nɩ a? (Kila mfonyini yi sʋ̃.)
5 Bɛmá yehila ndianwʋ ɔkʋ̃ be mɔɔ ɩma yɛnwʋ kɛɛ awɔvʋlɔ yɩ kã bɔ nwʋ azɩ. Kɛyɛ ɔlʋbɔ 96 Y.M. nu nɩ, bɔvʋlɔ be mɔɔ Bayɩbʋlʋ ɩábɔ yi dima manlɩ sʋ̃mavʋlɔ Dwɔɔnʋ nyianlɩ anyɩnlɩzʋdɩyɛnwʋnlɛ be mɔɔ nɩ ɩyɛ nnwʋánlɩ. (Yik. 1:1) Kɛ Dwɔɔnʋ yɛlɩ yɩ dɩyɛ zeli a? Ɩwɔlɩ mmɔdɩnɩ kɛɛ ɩkɛhã yi nu azɩ ɩkɔzʋ̃mɩ bɔvʋlɔ yɩ. Naasʋ̃ ndɛndɛ la, ɔzɔ bɔvʋlɔ nɔhʋanlɛvʋlɔ yɩ zili yi ɔhʋanɩ, na ɩhanlɩ kɛɛ: ‘Áma ɛyɛ ɔzɔ! Sianti yɛ lɛ kɛɛ, mɩzamɩ sʋ̃ mɩdɩ Nyamɩnlɩ sʋ̃mɩvʋlɔ, kɛmɔ mɔwʋ nɩɩ dedimaa bɛdɩ nɩ. Sʋ̃mɩ Nyamɩnlɩ!’ (Yik. 19:10) Amba, nɩ ɔzɔ bɔvʋlɔ yɩ kã yɩ nwʋ azɩ! Nɩ ɩábɛ ɛhamvʋlɛ anzɛnyɩɩ animinyiamɩhyɛlɛ bela. Ndɛndɛ zʋ la, ɩmanlɩ Dwɔɔnʋ nwʋnlɩ kɛɛ Gyehova Nyamɩnlɩ yɛ ɩfata animinyiamɩ a. Mmɩlɩ kʋ̃ yɩ la sʋ̃, bɔvʋlɔ yɩ iábu Dwɔɔnʋ animitiyia. Nɩ bɔvʋlɔ yɩ ɩzʋ̃mɩ Gyehova ɩhyɛ paa na ɩwɔ tumi ɩtɛla Dwɔɔnʋ kʋlaa dɩyɛ, naasʋ̃ ɩzʋ̃ kãnwʋazɩ nu ɩhã ihileli Dwɔɔnʋ kɛɛ, ɩdɩ sʋ̃mɩvʋlɔ kɛɛ yɩzayɩ la. Akʋ̃ sʋ̃, ɩwɔ numɔ kɛɛ nɩ ɩsɛ kɛɛ bɔvʋlɔ yɩ tɩnɣɛ Dwɔɔnʋ yɩ adwɩnɩ dɩyɛ, naasʋ̃ ɩátɩnyɩadɩnyɩa numɔ ikua sʋ̃mavʋlɔ eyi mɔɔ nɩ yɩ alʋbɔ ɩhɔ anyunumi nɩ zʋ. Mfomi, ɩzʋ̃ kunlumiba nu ɩ nɩɩ yɩ dɩndɛlɩ. Ebiye a ɩdɩlɩ yɩ tʋ kɛɛ, anyɩnlɩzʋdɩyɛnwʋnlɛ yɩ dɔlɩ Dwɔɔnʋ zʋ ti mɔɔ nɩ ɩpɛ kɛɛ ɩsʋ̃mɩ yɩ a.
Bɔvʋlɔ yɩ hanlɩ yɩ nwʋ azɩ mmɩlɩ mɔ nɩ ɩ nɩɩ Dwɔɔnʋ tɩndɛɛ na ɩtɩnɣɛɛ yɩ adwɩnɩ nɩ. (Kila nkyɩkyɛmi 5)
6. Kɛ ɩkɛyɛ na yɛazumazuma awɔvʋlɔ yɩ bɛ kãnwʋazɩ yɩ a?
6 Kɛ ɩkɛyɛ na yɛazumazuma awɔvʋlɔ yɩ bɛ kãnwʋazɩ yɩ a? Amɩyɛ sʋ̃, yɛábɛ kɛɛ yɛfa mmɔdɩnɩ mɔɔ yɛbɔ wɔ Gyehova yɩ ɔzʋ̃mɩnlɛ nu nɩ yetu yɛ nwʋ anzɛnyɩɩ yede nwʋmɔ animinyiamɩ. (1 Kɔl. 4:7) Akʋ̃ sʋ̃, íni kɛɛ yɛtɩ nɣanlɩ kɛɛ yɛ nwʋ hyinyia tɛla mvʋlɔ iluwakɛɛ yɛzʋ̃mɩ Gyehova yɛhyɛ anzɛnyɩɩ yɛlɛ ɔnwʋmɔ ɔhʋanɩ azʋlɔtʋ be ti. Nɔhʋanlɛ nu nɩ, sɛ yenyia ɔnwʋmɔ ɔhʋanɩ sʋ̃maa wɔ Gyehova yɩ ɔzʋ̃mɩnlɛ nu a, mɛyɩ po yɛ ɩsɛ kɛɛ ɩma yɛkã yɛ nwʋ azɩ paa a. (Lk. 9:48) Dɩkɛɛ awɔvʋlɔ yɩ nɩ, yɛpɛ kɛɛ yɛsʋ̃mɩ mmenii mvʋlɔ. Yɛábɛ kɛɛ mmenii kɛdɩ nɣanlɩ kɛɛ yɛ nwʋ wɔ sʋlɔ tɛla bɛ.
7. Sɛ yetuu abiye fʋlɔ anzɛnyɩɩ yɛtɩnɣɛɛ yɩ adwɩnɩ wɔ debe nwʋ a, kɛ ɩkɛyɛ na yɛala kãnwʋazɩ ali a?
7 Sɛ yetuu abiye fʋlɔ anzɛnyɩɩ yɛtɩnɣɛɛ yɩ adwɩnɩ wɔ debe nwʋ a, kɛ ɩdɩ yɛ ɔhɔnwʋ dedinii anzɛnyɩɩ yɛ ɣa nɩ, sa yɛkʋla yɛda kãnwʋazɩ ali. Sɛ yetuu abiye fʋlɔ a, ebiye a ikehyinyia kɛɛ yɛkã odwokɔ yɩ penyi yekile yi. Naasʋ̃ kɛmɔ bɔvʋlɔ yɩ zʋ̃ kunlumiba nu dɩnɣɛnlɩ Dwɔɔnʋ yɩ adwɩnɩ nɩ, sa yɛkʋla yɛkã odwokɔ yɩ penyi yekile enii kʋ̃ nɩ yɩ mɔɔ yɛlɛ́ma yi padi kogolɔ. Sɛ yɛábu yɛ nwʋ kɛɛ yɛtɛla mmenii mvʋlɔ a, ɩkɔwʋwa yɛ ma yekegyina Bayɩbʋlʋ yɩ zʋ yɛkɛva fʋlɔdulɛ yɛkɛma wɔ annidi nɩɩ kunlumiba nu.—Kol. 4:6.
AWƆVƲLƆ YƖ DƆ MMENII
8. (a) Kɛmɔ Luuku 5:10 kile nɩ, mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ awɔvʋlɔ yɩ da yɩ ali kɛɛ bɔdɔ mmenii a? (b) Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ awɔvʋlɔ yɩ bʋwa yɛ wɔ dasɩlɛlilɛ egyima yɩ nu a? (Kila mfonyini yi sʋ̃.)
8 Awɔvʋlɔ yɩ bɛáwu bɛ anyɩ bokua mmenii zʋ anzɛnyɩɩ bɛáwu bɛ kɛɛ bɔ nwʋ iáhyinyia. Mfomi bɔdɔ mmenii. Sɛ tanɩvʋlɔ be nu yɩ nwʋ na isia ɩba Gyehova yɩ pɛ anzɛnyɩɩ abiye suma Gyehova nwʋ dɩyɛ na ɩba ɩsʋ̃mɩ yɩ a, awɔvʋlɔ yɩ bɛ anyɩ de paa. (Kɩnga Luuku 15:10.) Akʋ̃ sʋ̃, awɔvʋlɔ yɩ bʋwa yɛ wɔ dasɩlɛlilɛ egyima yi nu. (Yik. 14:6) Ɩwɔ numɔ kɛɛ bɛáhã odwokɔba yɩ bekile mmenii senyii dɩyɛ, naasʋ̃ sa bɔkʋla bekile ɔhʋanɩ yɛ ma yɛkɔ abiye mɔɔ ɩpɛ kɛɛ isuma Gyehova nwʋ dɩyɛ nɩ yɩ pɛ. Amba, yɛlɔ́kʋla yɛkɛhã yɩ penyi kɛɛ awɔvʋlɔ yɩ yɛ behileli yɛ ɔhʋanɩ ma yɛhɔlɩ enii pɔkyɩɩ be yɩ kɛnɩ. Iluwakɛɛ Gyehova ɩkʋla iduwa yi sunzuma nwanzanwanza yɩ zʋ sʋ̃ ɩbʋwa mmenii mɔɔ bɛpɛ kɛɛ bosuma yɩ nwʋ dɩyɛ anzɛnyɩɩ ikile yɩ asʋ̃mɩvʋlɔ ɔhʋanɩ ma bɔkɔ bɛ pɛ. (Egy. 16:6, 7) Naasʋ̃ awɔvʋlɔ yɩ bʋwa yɛ wɔ dasɩlɛlilɛ nu. Meti sɛ yɛkãã odwokɔba yɩ a, sa yɛkʋla yenyia anwʋlazʋ kɛɛ awɔvʋlɔ yɩ kɔwʋwa yɛ.—Kila alɩka mɔɔ ise “Benyianlɩ Bɛ Mpayɩ Nwʋ Munwalɩyɛ.”b
Agyiahʋnlɩmaa be bɔhɔ bɛyɛ bagua nu dasɩlɛlilɛ na bɔbɔ. Boluwaa ɔhʋanɩ zʋ bɔkɔɔ awudo, na eliyema baalɛ yɩ ɩnwʋ baalɛ be mɔɔ ɩdɩ kɛɛ mɔɔ adwɩnɩndwɩnɩ hyɛ yɩ zʋ. Eliyema baalɛ yɩ hakɛlɩ kɛɛ, awɔvʋlɔ yɩ kɔhʋla kehile yɛ ɔhʋanɩ ma yɛkɔhɔ bɛzabɛ mɔɔ bɛpɩbɛɛ sunzuma ɔfʋã nu mmʋwalɩyɛ nɩ bɛ kɛnɩ. Eyi hã yɩ ma ɩkyɩkyɩɩ baalɛ nɩ yɩ ɛɣɛɛlɛ (Kila nkyɩkyɛmi 8)
9. Kɛ ɩkɛyɛ na yɛazumazuma ɔlɔlɛ mɔɔ awɔvʋlɔ yɩ wɔ ma mmenii nɩ a?
9 Kɛ ɩkɛyɛ na yɛazumazuma ɔlɔlɛ mɔɔ awɔvʋlɔ yɩ wɔ ma mmenii nɩ a? Sɛ yɛtɩ nkayɩwɔlɛ be kɛɛ bezia bele abiye mɔɔ bɛyɩlɩ yɩ wɔ asafʋ yɩ nu a, ɩsɛ kɛɛ yɛ anyɩ de kɛmɔ awɔvʋlɔ yɩ bɛ anyɩ de nɩ. Sa yɛkʋla yɛma yɩ akwaaba na yɛama ɩanwʋ yɩ kɛɛ yɛdɔ yɩ, na yɛ anyɩ le kɛɛ izia ɩɣa Gyehova yɩ pɛ. (Lk. 15:4-7; 2 Kɔl. 2:6-8) Sa yɛkʋla sʋ̃ yɛyɛ sʋ̃maa wɔ dasɩlɛlilɛ egyima yi nu yɛfa yesumazuma awɔvʋlɔ yɩ. (Odw. 11:6) Na kɛmɔ yɛkãã odwokɔba yɩ a awɔvʋlɔ yɩ bʋwa yɛ nɩ, sa yɛkʋla yɛpɩbɛ ahʋanɩ mɔɔ yekoluwa zʋ kɔwʋwa ye mmeliyema wɔ dasɩlɛlilɛ egyima yi nu. Kɛ ndianwʋ nɩ, sa yɛkʋla yɛyɛ nhyɩhyɛlɩyɛ na yɛ nɩɩ ɛlawulowɔlɛvʋlɔ be mɔɔ yɩ nwʋ lɔ́kʋkwalɩ yɛahɔ dasɩlɛlilɛ. Sa yɛkʋla sʋ̃ yɛbʋwa mmeliyema mɔɔ bɛ alʋbɔ hɔ anyunumi anzɛnyɩɩ béni anwʋzɩzɩbɛ nɩ ma bɛyɛ dasɩlɛlilɛ egyima yɩ be.
10. Mɩnla yɛ yɛkɔhʋla kozuma wɔ Sara yi ozumanlɛnwʋnlɛ yɩ nu a?
10 Sɛ yɛ bʋwabɩlɛ ɩáma ɔhʋanɩ yɛ ma yɛyɛ sʋ̃maa sʋ̃ ɛ? Sa yɛkʋla yenyia anwʋlazʋ kɛɛ awɔvʋlɔ yɩ kɔwʋwa yɛ wɔ dasɩlɛlilɛ egyima yi nu. Bɛmá yehila eliyema baalɛ be mɔɔ bɔfʋlɔ yɩ Sarac mɔɔ ɩda India yi ozumanlɛnwʋnlɛ yɩ. Mmɩlɩ mɔ ɩvalɩ alʋbɔ 20 ɩyɛlɩ ɔhʋanɩbukolɛ egyima yɩ mɛda nɩ, yɩ nwʋ balɩ yɩ ma ɩhalɩlɩ mba nu. Eyi manlɩ adwɩnɩndwɩnɩ hyɛlɩ yɩ zʋ baaba. Naasʋ̃ Sara zia nyianlɩ yɩ anyɩnlɩlelɛ iluwa yi mmeliyema bɔ mmʋwalɩyɛ nɩɩ Bayɩbʋlʋ mɔɔ nɩ ɩkɩnga yɩ eɣile bela nɩ zʋ. Naasʋ̃ nɩ ɩsɛ kɛɛ ɩsɩnza kezimɔ ɩyɛ dasɩlɛlilɛ egyima yɩ nu. Iluwakɛɛ nɩ ɩáhʋla ɩbʋwa azɩ po ɩkɛlɛ ahɛlɛta nɩ ti, foonu zʋ la yɛ nɩ ɩkʋla idi dasɩlɛ a. Nɩ sɛ ɩfʋlɔ bɛzabɛ mɔɔ ɩ nɩɩ bɛ suma dɩyɛ nɩ a, nɩ bɛzabɛ sʋ̃ bɛhã mmenii mvʋlɔ mɔɔ bɛpɛ kɛɛ bosuma Bayɩbʋlʋ yɩ nwʋ odwokɔ behile yi. Mɩnla yɛ ɩzʋ̃ numɔ ɩɣalɩ a? Aziyianɩ be mɛda nɩ, inyianlɩ Bayɩbʋlʋ dɩyɛzumanlɛmaa 70! Nɩ ɩlɔ́kʋla ɩ nɩɩ bo munwala kozuma dɩyɛ, meti ɩvalɩ bo nu be ɩmanlɩ mmeliyema mɔɔ bɔwɔ yɩ asafʋ yɩ nu nɩ. Kakɩ yɩ, yɩ Bayɩbʋlʋ dɩyɛzumanlɛmaa sʋ̃maa kɔ asafʋ ayiyialɩyɛ. Kila kezimɔ awɔvʋlɔ yɩ bɛ anyɩ de mmɩlɩ mɔ bɛ nɩɩ mmeliyema be dɩkɛɛ Sara mɔɔ bɛyɛ mɔɔ bɔkɔhʋla bela wɔ dasɩlɛlilɛ egyima yi nu bɔbɔɔ numɔ kɛyɛ egyima nɩ!
AWƆVƲLƆ YƖ KYINA PINDINYII
11. Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ awɔvʋlɔ nɔhʋanlɛmaa yɩ bɛyɛ pindinyiigyinanlɛ nwʋ ndianwʋ sʋnʋnkʋ̃ a?
11 Awɔvʋlɔ nɔhʋanlɛmaa yɩ bɛyɛ pindinyiigyinanlɛ nwʋ ndianwʋ sʋnʋnkʋ̃. Alʋbɔ abʋmɩ sʋ̃maa yɛ dɩ yɛ benyia nsisi nɩɩ nninyeni tanɩ mɔɔ ɩkɔlɩ zʋlɔ nɩ nwʋ abʋtalɩ a. Mmɩlɩ mɔ nɩ Setanɩ nɩɩ awɔvʋlɔ mvʋlɔ mɔɔ bɛ nɩɩ bɛ bo numɔ sʋ̃mɩ Gyehova bɛtɩɩ atunwa nɩ, nɩ bɛ anyɩ duwa yɩ. (Gyn. 3:1; 6:1, 2; Dwu. 6) Bayɩbʋlʋ ma yɛnwʋ kɛɛ mmɩlɩ be, sunzuma evinli be mɔɔ ɩwɔ tumi ɩ nɩɩ bɔvʋlɔ nɔhʋanlɛvʋlɔ be bʋmɩnlɩ zʋlɔ. (Da. 10:13) Akʋ̃ sʋ̃, ɔzʋmɩ Adamɩ nɩɩ Yifi bɛ mmɩlɩ zʋ nɩ, mmenii ɛgyɩkɩ̃ɩ̃ be la yɛ awɔvʋlɔ yɩ nwʋ kɛɛ bezi pɔkɔ kɛɛ bɔkɔzʋ̃mɩ Gyehova a. Ɩávalɩ nwʋmɔ eyimmɔ munwala nɩ, awɔvʋlɔ nɔhʋanlɛmaa yɩ kɔ zʋlɔ fa anyɩnlɩlelɛ nɩɩ ɛhyɩmɛ sʋ̃mɩ Gyehova. Bezi kɛɛ wɔ mmɩlɩ mɔ ɩfata nu nɩ, Nyamɩnlɩ kɛyɩ nninyeni tanɩ munwatĩĩ wɔ kɛnɩ.
12. Mɩnla yɛ ɩkɔwʋwa yɛ ma yekegyina pindinyii a?
12 Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ yɛkɔhʋla kozumazuma awɔvʋlɔ yɩ be pindinyiigyinanlɛ yɩ a? Dɩkɛɛ awɔvʋlɔ yɩ nɩ, ebiye a amɩyɛ sʋ̃ yɛkɔnwʋ nsisi mɔɔ ɩkɔlɩɩ zʋlɔ nɩ. Naasʋ̃ yɛwɔ anwʋlazʋ mɔɔ awɔvʋlɔ yɩ wɔ nɩ be kɛɛ, wɔ mmɩlɩ mɔ ɩfata nu nɩ, Nyamɩnlɩ kɛyɩ nninyeni tanɩ munwala wɔ kɛnɩ. Meti dɩkɛɛ awɔvʋlɔ yɩ nɩ, “máma yeyiaki kɛɛ yɛkɛyɛ baaba.” (Gal. 6:9) Nyamɩnlɩ ɩwɔ anʋhʋba kɛɛ ɩkɔwʋwa yɛ ma yekegyina pindinyii. (1 Kɔl. 10:13) Gyehova yi sunzuma nwanzanwanza yɩ ɩma yenyia abʋtalɩ nɩɩ anyɩnlɩlelɛ, meti sa yɛkʋla yesiã yɩ kɛɛ ɩvá yi sunzuma yɩ ɩwʋwa yɛ. (Gal. 5:22; Kol. 1:11) Na sɛ eyiyia odwodwudiyialɛ sʋ̃ ɛ? Fa wʋ nwʋ munwala tiã Gyehova zʋ, na máma wu kunlu tu. Gyehova kɔwʋwa wʋ mmɩlɩ munwala na ɩkɛhyɛ wʋ ɛzɩzɩbɛ.—Hib. 13:6.
AWƆVƲLƆ YƖ BƲWA MA ASAFƲ YƖ NWƲ TƖ
13. Mɩnla egyima titili yɛ bɛva bowula awɔvʋlɔ yɩ bɛ sa wɔ eɣile mɔɔ ili aɣinzi yi nu a? (Matiyu 13:47-49)
13 Gyehova va egyima titili be iwula awɔvʋlɔ yɩ bɛ sa wɔ eɣile mɔɔ ili aɣinzi yi nu. (Kɩnga Matiyu 13:47-49.) Wɔ oyuwadɩ munwala nɩ, mmenii abʋmɩ abʋmɩ sʋ̃maa yɛ bɛ anyɩ deli odwokɔba yɩ nwʋ a. Bo nu be yɛ nzɩnzanlɩyɛ wɔ bɛ ɛbɩlawɔlɛ nu na bɛba bɔsʋ̃mɩ Gyehova kɛmɔ ɩpɛ yɩ, naasʋ̃ bo nu be bɛáyɛ zɔ. Bɛva bowula awɔvʋlɔ yɩ bɛ sa kɛɛ ‘bɛbá mmenii mɔɔ bedi tanɩ nɩ wɔ ɛdɩnɣɛlɛmaa nɩ mmɔ bo nu.’ Eyi kile kɛɛ bɛva bowula bɛ sa kɛɛ, behilá ma asafʋ yɩ nwʋ ɩdɩ. Eyi iáhile kɛɛ abiyela mɔɔ ɩzʋ̃ asafʋ yɩ nu kɛyɩ yɩ nwʋ nɩ, ɩlɔ́kʋla kezia kɛɣa, yɛɛ iáhile sʋ̃ kɛɛ ɔhawʋ bela lɛ́ba asafʋ yɩ nu kyɩ̃ a. Naasʋ̃ sa yɛkʋla yenyia anwʋlazʋ kɛɛ, awɔvʋlɔ yɩ bogua zʋlɔ bɛyɛɛ egyima ɛzɩzɩbɛ kɛva kɛdɩ asafʋ yɩ nwʋ.
14-15. Kɛ ɩkɛyɛ na yɛazumazuma ɛpɛ mɔɔ awɔvʋlɔ yɩ wɔ kɛɛ bɛkɛma asafʋ yɩ nwʋ kɛdɩ wɔ ɛbɩlawɔlɛ nɩɩ sunzuma ɔfʋã nu nɩ a? (Kila mfonyini yi sʋ̃.)
14 Kɛ ɩkɛyɛ na yɛazumazuma ɛpɛ mɔɔ awɔvʋlɔ yɩ wɔ kɛɛ bɛkɛma asafʋ yɩ nwʋ kɛdɩ nɩ a? Ɩsɛ kɛɛ yɛyɛ yɛ ɔfʋã nu dɩyɛ ma asafʋ yɩ nwʋ tɩ wɔ ɛbɩlawɔlɛ nɩɩ sunzuma ɔfʋã nu. Eyi ti, ɩsɛ kɛɛ yɛbɔ mmɔdɩnɩ kɛɛ yɛkɔwɔ yɛ ahʋnlɩnɩ nwʋ banɩ iluwa ɔhɔnwʋmmɔ baaba mɔɔ yɛkɛva na yɛahwɩ̃ yɛ nwʋ wɔ dɩyɛ bela mɔɔ ɩkɔhʋla kɛzɩkɛ yɛ nɩɩ Gyehova avinli abusunwawɔlɛ nɩ nwʋ. (Ndw. 101:3) Sa yɛkʋla sʋ̃ yɛbʋwa ye mmeliyema ma bɔkɔ zʋ bedi nɔhʋanlɛ bɛma Gyehova. Kɛ ndianwʋ nɩ, sɛ yɛnwʋ kɛɛ eliyema be ɩyɛ tanɩ mɔɔ numɔ yɛ ɔnlʋmɔ a, mɩnla yɛ ɩsɛ kɛɛ yɛyɛ a? Iluwakɛɛ yɛdɔ yɩ nɩ ti, yɛkɛhyɛ yɩ ɛzɩzɩbɛ kɛɛ ɩhɔ́ ɩhã nwʋmɔ odwokɔ ihile asafʋ nu mbanimbani. Sɛ ɩákɔ a, ɩsɛ kɛɛ yɛzayɛ yɛkɔ yɛkã yekile mbanimbani yi. Yɛpɛ kɛɛ yɛ ɔhɔnwʋ dedinii bela mɔɔ ɩyɛ mɛlɛkɛ wɔ sunzuma nu nɩ, yɩ sa kã mmʋwalɩyɛ ndɛndɛ zʋ la!—Gye. 5:14, 15.
15 Alɔbɔ odwokɔ yɛ lɛ kɛɛ, bɛyɩ mmenii be mɔɔ bɛyɛ tanɩ mɔɔ numɔ yɛ ɔnlʋmɔ wɔ asafʋ yɩ nu. Sɛ ɩba yɩ zɔ a, ‘íni kɛɛ yɛ nɩɩ botu.’d (1 Kɔl. 5:9-13) Nhyɩhyɛlɩyɛ eyi bʋwa ma asafʋ yɩ nwʋ tɩ. Mɛyɩ la ahanlɩ a, sɛ yɛ nɩɩ bɛzabɛ mɔɔ bɛyɩ bɛ wɔ asafʋ yɩ nu nɩ ɩábɔ a, nɩ yɛyɛɛ bɛ baaba. Eyi kɔwʋwa bɛ ma bɛ anyɩ kɛɣa bɔ nwʋ zʋ na bɛazia bɛaɣa Gyehova pɛ. Sɛ bɛyɛ zɔ a, ɩkɛma yɛ nɩɩ Gyehova nɩɩ yɩ awɔvʋlɔ yɩ munwala keli fɛlɛkʋ̃.—Lk. 15:7.
Sɛ yɛnwʋ kɛɛ eliyema be yɛ tanɩ mɔɔ numɔ yɛ ɔnlʋmɔ a, mɩnla yɛ ɩsɛ kɛɛ yɛyɛ a? (Kila nkyɩkyɛmi 14)e
16. Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ ɛpɛ kɛɛ osumazuma awɔvʋlɔ yɩ a?
16 Ɩdɩ ɔnwʋmɔ ɔhʋanɩ kezile kɛɛ Gyehova ɩma yesuma awɔvʋlɔ yɩ bɔ nwʋ dɩyɛ na yɛ nɩɩ bɛ bɔ numɔ yɛ egyima! Bɛmá yezumazuma bɛ kãnwʋazɩ, ɔlɔlɛ mɔɔ bɔwɔ bɛma mmenii, be pindinyiigyinanlɛ, nɩɩ ɛpɛ mɔɔ bɔwɔ kɛɛ bɛkɛma asafʋ yɩ nwʋ kɛdɩ nɩ. Sɛ yesumazuma awɔvʋlɔ nɔhʋanlɛmaa yɩ a, amɩyɛ sʋ̃ yɛkɛɣa kɛhɩnla Gyehova yɩ abusunwa mɔɔ bɔsʋ̃mɩ yɩ nɩ nwʋ daabaa.
NDWOMI 123 Kã Wʋ Nwʋ Azɩ Ma Nyamɩnlɩ Yɩ Nhyɩhyɛlɩyɛ
a Awɔvʋlɔ abʋmɩ abʋmɩ sʋ̃maa yɛ bɔwɔ kɛnɩ a, naasʋ̃ bo nu anwɩ̃ pɛ yɛ Bayɩbʋlʋ yɩ bɔ be dima a. Bɔnlʋmmɔ yɛ lɛ Mayɩkɩyɛlɩ nɩɩ Gebila.—Da. 12:1; Lk. 1:19.
b Ekenyia eyi nwʋ ozumanlɛnwʋnlɛ sʋ̃maa wɔ Watch Tower Publications Index yɩ nu. Sɛ ɔkɔ ɔfʋã mɔɔ ise “Angels” yɩ tʋ a, kila odwokɔtile mɔɔ ise “angelic direction (examples).”
c Bɛzɩnza dima yɩ.
d Kɛmɔ behilehile numɔ wɔ 2024 Ɔhʋanɩhilelɛ Okuwu Nɩ Bɛ Amanɩyɛwɔlɛ #2 yi nu nɩ, sɛ abiye mɔɔ bɛyɩ yɩ wɔ asafʋ yi nu ba dɩyɛzumanlɛ a, ɛlawulowɔlɛvʋlɔ bela kɔhʋla kɛva yi tiwʋwaba mɔɔ ɩva Bayɩbʋlʋ ɩdɩdɩ yɩ nɩ kezi pɔkɔ kɛɛ ikezema enii mɔɔ bɛyɩ yɩ wɔ asafʋ yi nu nɩ sikalɛ na ɩama yɩ akwaaba.
e MFONYINI NWƲ NDWOKƆ: Eliyema baalɛ be ɩhyɛɛ yɩ ɔhɔnwʋ be ɛzɩzɩbɛ kɛɛ ɩhɔ́ ɩhã tanɩ be mɔɔ ɩyɛ nɩ nwʋ odwokɔ ihile mbanimbani yi. Naasʋ̃, mmɩlɩ gualɩ numɔ mɔɔ yɩ ɔhɔnwʋ yɩ ɩákɔ kã yɩ tanɩ yɩ nɩ, eliyema baalɛ nɩ yɩzayɩ ɩhɔ ɩhã ihile mbanimbani yi