Mɩnla Yɛ Lɛ Onlumanlɛ a?
Mɔɔ Bayɩbʋlʋ yɩ ɩkã
Onlumanlɛ kile kɛɛ bɛkɛva enii bokowula nzulo nu ma ɩkɔnlʋma.a Bɛhã onlumanlɛ sʋ̃maa nwʋ odwokɔ wɔ Bayɩbʋlʋ yɩ nu. (Egyima 2:41) Numɔ ɔkʋ̃ yɛ lɛ Gyisɛsɩ mɔɔ bonlumanlɩ yɩ wɔ Azudɩnlɩ Dwɔdanɩ nu nɩ. (Matiyu 3:13, 16) Alʋbɔ be mɛda nɩ, bonlumanlɩ Yitiyopiyianii be wɔ “azudalɩyɛ be nwʋ” mmɩlɩ mɔ nɩ ituu ɔhʋanɩ nɩ.—Egyima 8:36-40.
Gyisɛsɩ hilehileli kɛɛ ihyinyia kɛɛ yɩ adʋwavʋlɔ yɩ nu bela numa. (Matiyu 28:19, 20) Sʋ̃mavʋlɔ Pita sʋ̃ zili ɔzɔ odwokɔ yɩ zʋ owudo.—1 Pita 3:21.
Wɔ ɔfʋã eyi nu nɩ
Mɩnla yɛ Bayɩbʋlʋ yɩ kã falɩ nnwuakula abɔdɔma mɔɔ bonuma bɛ nɩ nwʋ a?
Sɛ bonuma wɔ Ɛzɩlɛ yɩ, Ɛɣalɛ yɩ, nɩɩ sunzuma nwanzanwanza yɩ dima nu a, kɛ yɩ tʋ kile a?
Mɩnla yɛ lɛ onlumanlɛ a?
Onlumanlɛ dɩ anyɩnlɩ zʋ dɩyɛ mɔɔ abiye mɔɔ inumaa nɩ fa kile kɛɛ ɩzɩnza wɔ yɩ tanɩ nwʋ, na ɩwɔ Gyehova anʋhʋba kɛɛ ɩkɛyɛ yɩ apɛdɩ. Mɛyɩ kile kɛɛ ɩkɛyɛ sutiye ɩkɛma Gyehova nɩɩ Gyisɛsɩ wɔ yɩ ɛbɩlawɔlɛ nu. Sɛ onuma a, ikile kɛɛ oluwa nnwʋanlɩ ɔhʋanɩ yɩ zʋ.
Bɛfa nzulo bonuma bekile nzɩnzanlɩyɛ mɔɔ abiye yɛ wɔ yɩ ɛbɩlawɔlɛ nu, na eyi nwʋ hyinyia paa. Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ a? Bayɩbʋlʋ yɩ fa onlumanlɛ tindiã eziyelɛ nwʋ. (Wulomimaa 6:4; Kolosiyiamaa 2:12) Sɛ bɛfa abiye bowula nzulo yɩ tʋ a, ikile kɛɛ iwu wɔ ɛbɩla dadampɔ mɔɔ nɩ ɩbɔ nɩ nu. Na sɛ bɛfa yɩ befinde a, mɛyɩ sʋ̃ kile kɛɛ kakɩ ɩbawɔ ɛbɩlawɔlɛ tʋ fʋlɔ kɛɛ nɔhʋanlɛ Kilisinyianii.
Mɩnla yɛ Bayɩbʋlʋ yɩ kã falɩ nnwuakula abɔdɔma mɔɔ bonuma bɛ nɩ nwʋ a?
Bayɩbʋlʋ ɩáva odwokɔpɔkɔ bela mɔɔ yɩ tʋ kile “nnwuakula abɔdɔma mɔɔ bɔkɔ bɛtɩ be dima wɔ asɔlɩ aliyia nu, na bowie a nɩ bɛbɩndɩ nzulo wɔ be ti zʋ bɛva behile kɛɛ bonluma bɛ” nɩ di egyima. Yɛ ɩahã sʋ̃ kɛɛ ɩsɛ kɛɛ bonuma nnwuakula abɔdɔma a.
Ɛhɛlɛlɛ nɩ iále nnwuakula abɔdɔma nlumanlɛ itiã nu. Bayɩbʋlʋ yɩ kã kɛɛ sɛ abiye pɛ kɛɛ inuma a, ɩsɛ kɛɛ itwu ɛbɩbɛlɛdɩyɛ be nwʋ. Kɛ ndianwʋ nɩ, ɩsɛ kɛɛ ɩyɛ abiye mɔɔ ɩtɩ ɔtʋwɔlɛ ehilehilelɛ mɔɔ ɩwɔ Nyamɩnlɩ yi odwokɔ yɩ nu nɩ tʋ, na ɩma ɩ nɩɩ yɩ ɛbɩlawɔlɛ yiyia. Inlu yɩ nwʋ wɔ yɩ tanɩ nwʋ. Na iluwa mpayɩwɔlɛ zʋ iyila yɩ nnwʋanlɩ zʋ ɩma Nyamɩnlɩ. (Egyima 2:38, 41; 8:12) Naasʋ̃ nnwuakula abɔdɔma bɛáhʋla bɛyɛ eyimmɔ nu bela.
Sɛ bonuma wɔ Ɛzɩlɛ yɩ, Ɛɣalɛ yɩ, nɩɩ sunzuma nwanzanwanza yɩ dima nu a, kɛ yɩ tʋ kile a?
Gyisɛsɩ hã hileli yɩ mɛdalilɛmaa yɩ kɛɛ “bɔhɔ bɛyɛ manlɩ yɩ munwatĩĩ mɩ adʋwavʋlɔ, bonluma bɛ wɔ Ɛzɩlɛ yɩ, Ɛɣalɛ yɩ nɩɩ sunzuma nwanzanwanza yi dima nu, behilehile bɛ ma beli mɔɔ mɩhyɛ bɛ nɩ munwala zʋ.” (Matiyu 28:19, 20) “Dima nu” kile kɛɛ enii mɔɔ bonumaa yɩ nɩ wɔ annidi ma tumi nɩɩ dibilɛ mɔɔ Ɛzɩlɛ yɩ nɩɩ Ɛɣalɛ yɩ lɛ nɩ, nɩɩ egyima mɔɔ sunzuma nwanzanwanza yɩ ɩyɛ nɩ. Kɛ ndianwʋ nɩ, sʋ̃mavʋlɔ Pita hanlɩ hileli benyia be mɔɔ bɔwʋlɩ yɩ abubuwa nɩ kɛɛ: “Muluwa Gyisɛsɩ Kɩlayɩsɩ mɔɔ ɩzʋ̃ Nazɩlɛtɩ yi dima nu mise wʋ kɛɛ twodwu tiyia!” (Egyima 3:6) Ɩda ali petee kɛɛ Pita lalɩ annidi ali hileli Gyisɛsɩ yi tumililɛ yɩ na ɩvalɩ sɛnkyɩlɛdɩ yɩ nwʋ animinyiamɩ ɩmanlɩ yɩ.
“Ɛzɩlɛ yɩ” gyĩ kɛnɩ ma Gyehovab Nyamɩnlɩ. Kɛ Dɩyɛwɔlɛvʋlɔ, Nnwʋanlɩmanlɛvʋlɔ, nɩɩ Nyamɩnlɩ Tumivʋlɔ nɩ, Gyehova lɛ tumi kezile paa.—Gyɛnɛsɩsɩ 17:1; Yikile 4:11.
“Ɛɣalɛ yɩ” yɛ lɛ Gyisɛsɩ Kɩlayɩsɩ mɔɔ iwuli ɩmanlɩ yɛ nɩ. (Wulomimaa 6:23) Sɛ yɛáma yɛ anyɩ sɔ egyima mɔɔ Gyisɛsɩ idii na ama Nyamɩnlɩ yi tile nu pɔkɔ ma adasamaa nɩ ɩaɣa numɔ nɩ a, yelényia nnwʋanlɩ.—Dwɔɔnʋ 14:6; 20:31; Egyima 4:8-12.
“Sunzuma nwanzanwanza yɩ” dɩ tumi mɔɔ Nyamɩnlɩ fa yɛ dɩyɛ.c Nyamɩnlɩ luwa yi sunzuma nwanzanwanza yɩ zʋ ɩwɔ dɩyɛ, ɩma nnwʋanlɩ, ɩva ndwokɔ ɩma yɩ nkɔmɩhyɛmaa nɩɩ mmenii mvʋlɔ, na ɩva ɩhyɛ bɛ ɛzɩzɩbɛ ma bɛyɛ yɩ apɛdɩ. (Gyɛnɛsɩsɩ 1:2; Dwoobu 33:4; Wulomimaa 15:18, 19) Nyamɩnlɩ zialɩ valɩ yi sunzuma nwanzanwanza hanlɩ Bayɩbʋlʋ ɛhɛlɛlɛmaa yɩ ma bɛhɛlɛlɩ yi ndwokɔ.—2 Pita 1:21.
Ɩdɩ tanɩ kɛɛ bekezia konluma abiye dɔkʋ̃ a?
Mmenii ta sɩnza bɛ ɔzʋ̃mɩnlɛ. Na sɛ ebiye a nɩ bonluma bɛ wɔ bɛ ɔzʋ̃mɩnlɛ dadampɔ yɩ nu sʋ̃ ɛ? Ɩdɩ tanɩ kɛɛ bekezia konluma bɛ dɔkʋ̃ a? Mbiyemmɔ nwʋ yɩ kɛɛ ɩdɩ tanɩ iluwa odwokɔ mɔɔ ɩwɔ Ɛfɩsɛsɩmaa 4:5 nɩ ti. Ɩkã kɛɛ: “Niibenyia ɔkʋ̃ la yɛ ɩwɔ ɛkɛnɩ a, yɛɛ dedi ɔkʋ̃, nɩɩ onlumanlɛ ɔkʋ̃ kyeinyii yɛ ɩwɔ ɛkɛnɩ a.” Naasʋ̃ odwokɔ eyi iáhile kɛɛ ɩdɩ tanɩ kɛɛ bekezia konluma abiye dɔkʋ̃. Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ a?
Numɔ ndwokɔ. Ɛfɩsɛsɩmaa 4:5 yɩ kile kɛɛ nɩ Pɔɔlʋ isii ehyinyianlɛ mɔɔ ihyinyia kɛɛ Kilisinyiamaa yɛ ɔkʋ̃ wɔ dedi nu nɩ zʋ owudo. (Ɛfɩsɛsɩmaa 4:1-3, 16) Sɛ nɩ bedi Niibenyia ɔkʋ̃ Gyisɛsɩ Kɩlayɩsɩ mɛda, benyia dedi ɔkʋ̃ anzɛnyɩɩ bɛ adwɩnɩ yiyia wɔ Bayɩbʋlʋ ehilehilelɛ nwʋ, na bɛfa mɔɔ Bayɩbʋlʋ kilehile falɩ onlumanlɛ nwʋ nɩ bɛyɛ egyima a, mɛyɩ yɛ ɩkɛma bɛkɛyɛ ɔkʋ̃ a.
Sʋ̃mavʋlɔ Pɔɔlʋ hyɛlɩ bɛzabɛ mɔɔ bonluma daada nɩ ɛzɩzɩbɛ kɛɛ bɛmá bezia bonluma bɛ. Iluwakɛɛ bɔmʋnlɩ nɩ, bɛátɩ Kilisinyianɩ ehilehilelɛ nɩ tʋ bʋwɔ na bɛanluma.—Egyima 19:1-5.
Mɔɔ ɩsɛ kɛɛ bekyina zʋ bonuma. Sɛ Nyamɩnlɩ kele wu nlumanlɛ kediã nu a, ɩsɛ kɛɛ ɛfa kyina Bayɩbʋlʋ nu nɔhʋanlɛ nnimidi mɔɔ idi munli zʋ. (1 Timoti 2:3, 4) Sɛ abiye fa yi nlumanlɛ kyina ehilehilelɛ mɔɔ ɩ nɩɩ Bayɩbʋlʋ yɩ iáyiyia zʋ a, Nyamɩnlɩ léde kediã nu. (Dwɔɔnʋ 4:23, 24) Ebiye a nɩ enii ɔkʋ̃ nɩ zʋ̃ yɩ ahʋnlɩnɩ nu dɩyɛ, naasʋ̃ nɩ “ígyĩ nɔhʋanlɛ nnimidi baaba zʋ.” (Wulomimaa 10:2) Sɛ Nyamɩnlɩ kele yi kediã nu a, ɩsɛ kɛɛ isuma Bayɩbʋlʋ nu nɔhʋanlɛ odwokɔ, ɩfa mɔɔ izuma nɩ ɩyɛ egyima, iyila yɩ nwʋ zʋ ɩma Nyamɩnlɩ, na akʋ̃ bonuma yɩ dɔkʋ̃. Wɔ bʋwabɩlɛ eyi nu mɛyɩ, ɩ́dɩ tanɩ kɛɛ bekezia konluma yɩ dɔkʋ̃. Ɔzɔ po yɛ dɩ baaba a.
Onlumanlɛ mvʋlɔ mɔɔ Bayɩbʋlʋ yɩ kã nwʋmɔ odwokɔ
Bayɩbʋlʋ yɩ kã onlumanlɛ mvʋlɔ mɔɔ ɩdɩ sʋnʋnkʋ̃ wɔ Kɩlayɩsɩ yɩ mɛdalilɛmaa bo nlumanlɛ nwʋ. Kila nwʋmɔ ndianwʋ be.
Dwɔɔnʋ Numavʋlɔ yɩ nlumanlɛ nɩ.d Dwuumaa nɩɩ bɛzabɛ mɔɔ nɩ bɛzɩnza bɛɣa bɛyɛ Dwuumaa mɔɔ Dwɔɔnʋ nlumanlɩ bɛ nɩ, nɩ ikile bɔ nwʋ mɔɔ bonlu wɔ tanɩ mɔɔ bɛyɛ bediyia Mosisi yɩ mmɛla mɔɔ Gyehova luwalɩ yɩ zʋ va manlɩ Yizilayamaa nɩ. Dwɔɔnʋ yɩ nlumanlɛ nɩ ziyeziyeli mmenii ma bɔnwʋnlɩ Mɛzaya mɔɔ ɩdɩ Gyisɛsɩ mɔɔ ɩzʋ̃ Nazɩlɛtɩ nɩ, na beleli yi bedianlɩ nu.—Luuku 1:13-17; 3:2, 3; Egyima 19:4.
Gyisɛsɩ yɩzayɩ yi nlumanlɛ nɩ. Onlumanlɛ mɔɔ Dwɔɔnʋ nlumanlɩ Gyisɛsɩ nɩ, nɩ ɩdɩ sʋnʋnkʋ̃. Nɩ Gyisɛsɩ di munli na ɩlɛ́yɛlɩ tanɩ bela sʋ̃. (1 Pita 2:21, 22) Meti nɩ yi nlumanlɛ yɩ iáhile kɛɛ inlu yɩ nwʋ wɔ yɩ tanɩ nwʋ anzɛnyɩɩ ‘dɩyɛzianlɛ wɔ Nyamɩnlɩ anyunu mɔɔ ɩlɛ ɩpɛ tiwʋwaba baaba.’ (1 Pita 3:21) Mfomi, nɩ ɩlɛ yɩ nwʋ ɩma Nyamɩnlɩ kɛɛ ɩkɛyɛ yɩ apɛdɩ kɛmɔ nɩ bɛhã Mɛzaya yɩ nwʋ odwokɔ bediã kɛnɩ kɛɛ ɩkɛyɛ nɩ. Nɩ eyi pɩbɛ kɛɛ ikowu kele yɛ nnwʋanlɩ.—Hibulumaa 10:7-10.
Sunzuma nwanzanwanza yi nlumanlɛ nɩ. Dwɔɔnʋ nɩɩ Gyisɛsɩ munwala hanlɩ onlumanlɛ mɔɔ bɛfa sunzuma nwanzanwanza yɩ bonuma nɩ nwʋ odwokɔ. (Matiyu 3:11; Luuku 3:16; Egyima 1:1-5) Mɛyɩ dɩ sʋnʋnkʋ̃ wɔ sunzuma nwanzanwanza yi dima nu mɔɔ bonuma nɩ nwʋ. (Matiyu 28:19) Mɩnla ti mɔɔ ɩdɩ zɔ a?
Gyisɛsɩ yɩ mɛdalilɛmaa yɩ nu ɛgyɩkɩ̃ɩ̃ be la yɛ bɛkɛva sunzuma nwanzanwanza yɩ bokonluma bɛ a. Eyimmɔ yɛ lɛ bɛzabɛ mɔɔ bɛva sunzuma nwanzanwanza yɩ bɔvɔ ngɔlɔ bɛ na bɔvʋlɔ bɛ kɛɛ bɛ nɩɩ Kɩlayɩsɩ hɔ li dɩyɛ wɔ sʋlɔ kɛɛ awulombunli nɩɩ azɔfʋ nɩ a.e (1 Pita 1:3, 4; Yikile 5:9, 10) Sa bedi mmenii abʋmɩ abʋmɩ mɔɔ beli Gyisɛsɩ mɛda mɔɔ bɛlɛ anyɩnlɩlazʋ kɛɛ bɔkɔwʋwa azɩ daabaa wɔ Paladayɩsɩ azɩlɛ yɩ zʋ nɩ zʋ.—Matiyu 5:5; Luuku 23:43.
Onlumanlɛ mɔɔ ɩma yɛ nɩɩ Kɩlayɩsɩ yɛ ɔkʋ̃ na yewu yi owulo yi be. Bɛzabɛ mɔɔ bɛva sunzuma nwanzanwanza yɩ bonluma bɛ nɩ, bonuma bɛ sʋ̃ ama bɛ ‘nɩɩ Gyisɛsɩ bɛayɛ ɔkʋ̃.’ (Wulomimaa 6:3) Onlumanlɛ eyi falɩ Gyisɛsɩ yɩ adʋwavʋlɔ mɔɔ bɔvɔ ngɔlɔ bɛ mɔɔ bɛ nɩɩ Gyisɛsɩ keli dɩyɛ wɔ sʋlɔ nɩ nwʋ. Bonluma bɛ sʋ̃ ma bɛ nɩɩ Gyisɛsɩ yɛ ɔkʋ̃, kile kɛɛ bɛɣa bɛhɩnla bɛzabɛ mɔɔ bɔvɔ ngɔlɔ bɛ nɩ nwʋ. Mɛyɩ yɛ ɩdɩ tile yɩ a, na bɔnlʋmmɔ yɛ lɛ eniiwudo yi.—1 Kɔlɛntɩmaa 12:12, 13, 27; Kolosiyiamaa 1:18.
Kilisinyiamaa mɔɔ bɔvɔ ngɔlɔ bɛ sʋ̃ nɩ, ‘bonlumanlɩ bɛ ma bowuli kɛmɔ Gyisɛsɩ Kɩlayɩsɩ wuli nɩ la.’ (Wulomimaa 6:3, 4) Bosumazuma Gyisɛsɩ iluwa bɔ nwʋ mɔɔ bɛva bɔwɔ afɔlɩ kɛɛ bɛkɛyɛ sutiye kɛma Nyamɩnlɩ tɛla kɛɛ bɛkɛyɛ mɔɔ bɛzabɛ bɛpɛ nɩ. Na bezi sʋ̃ kɛɛ bɔlɔ́bʋwa azɩlɛ yɩ zʋ daabaa. Bɛ sɛnkyɩlɛdɩ ɔhʋanɩ zʋ onlumanlɛ yɩ keli munli mmɩlɩ mɔ bowu na bodunwo bɛ ma bɔhɔ sʋlɔ na bɛyɛ sunzuma abɔdɩ nɩ.—Wulomimaa 6:5; 1 Kɔlɛntɩmaa 15:42-44.
Sɩnɩ onlumanlɛ. Dwɔɔnʋ Numavʋlɔ yɩ hanlɩ hileli yi ediyelɛmaa yɩ kɛɛ: “Na mɛyɩ [Gyisɛsɩ] yɛ ɩkɛva Sunzuma Nwanzanwanza nɩ nɩɩ sɩnɩ ikonluma mʋnlʋmmɔ a. Yɩ kʋlʋkwa mɔɔ ɩfa ihu dɩyɛ zʋ nɩ ɩlanɩ yɩ sa nu. Ɩlɛ ibahu yɩ abele zʋ bɔkɔɔ, ikodwonwɔ abele nɩ ikogua apa zʋ, na ɩkɛyɩba avɔdɔlɔ nɩ wɔ sɩnɩ mɔɔ iánlu kyɩ̃ nɩ nu.” (Matiyu 3:11, 12) Yɛ yɩ ndwɩ̃ kɛɛ sʋnʋnkʋ̃ wɔ sɩnɩ onlumanlɛ nɩɩ Sunzuma nwanzanwanza nɩ yi onlumanlɛ nu. Mɩnla yɛ nɩ Dwɔɔnʋ ɩpɛ kehile wɔ ndianwʋ eyi nu a?
Abele yi gyĩ kɛnɩ ma bɛzabɛ mɔɔ bɛkɛyɛ sutiye kɛma Gyisɛsɩ nɩ. Bekilaa ɔhʋanɩ kɛɛ bɛkɛva sunzuma nwanzanwanza yɩ konluma bɛ. Avɔdɔlɔ nɩ gyĩ kɛnɩ ma bɛzabɛ mɔɔ belétiye Gyisɛsɩ nɩ. Bɛ awielɩyɛ kɛɣa mmɩlɩ mɔ bɛva sɩnɩ bonluma bɛ nɩ, eyi gyĩ kɛnɩ ma ɛzɩkɛlɛ daabaa.—Matiyu 3:7-12; Luuku 3:16, 17.
a Giliki odwokɔpɔkɔ mɔɔ behile yɩ tʋ “onlumanlɛ” nɩ kile “abiye yɩ nwʋ munwala mɔɔ bɛkɛva kowula nzulo nu na iavinde” kɛmɔ Vine’s Complete Expository Dictionary of Old and New Testament Words kile nɩ.
b Nyamɩnlɩ yɩzayɩ yi dima ankasa yɛ lɛ Gyehova (Ndwomi 83:18) Kila odwokɔtile mɔɔ ise “Aninyia yɛ lɛ Nyamɩnlɩ a?”
c Kila odwokɔtile mɔɔ ise “Dɛn Ne Honhom Kronkron?
d Kila odwokɔtile mɔɔ ise “Hena Ne Yohane Suboni?”
e Kila odwokɔtile mɔɔ ise “Aninyiammɔ Yɛ Bɔkɔhɔ Sʋlɔ a?”
f Bayɩbʋlʋ yɩ sia fa odwokɔpɔkɔ “onlumalɛ” di egyima mmɩlɩ mɔ ɩkãã awuwa be mɔɔ bedi bɛfa bɛtɩ nninyeni nwʋ dɩkɛɛ ayɩansɩ mɔɔ bɔnʋma bɛ wɔ nzulo nu nɩ nwʋ odwokɔ. (Maakɩ 7:4; Hibulumaa 9:10) Eyi mɛyɩ ɩdɩ sʋnʋnkʋ̃ kʋlaa wɔ Gyisɛsɩ nɩɩ yɩ mɛdalilɛmaa mɔɔ bonlumanlɩ bɛ wɔ nzulo nu nɩ nwʋ.