Mɩnla Yɛ Ɩkɔdʋ Ɔzʋ̃mɩnlɛ a?—Mɔɔ Bayɩbʋlʋ Yɩ Kã
Asʋ̃ nninyeni mɔɔ ɩkɔlɩɩ zʋlɔ wɔ ɔzʋ̃mɩnlɛ nu nɩ ma wʋ sa zi azɩ na dɩyɛ bela mɔɔ ɩfalɩ nwʋmɔ nɩ ɩáyɛ wʋ pɩkɛ dɔkʋ̃ a? Ɩwɔ numɔ, ɔzʋ̃mɩnlɛ yɛ nninyeni baaba sʋ̃maa va wʋwa abiyemmɔ dɩyɛ naasʋ̃ bɛzɩkɛ nninyeni sʋ̃maa sʋ̃. Encyclopedia of Religion and War bɔ amanɩyɛ kɛɛ “ɔsʋnɩ ɔzʋ̃mɩnlɛ bela yi dedi na nkyɩkyɛmi eyimmɔ yɛ ɩva kʋnɛ nɣezile mɔɔ izizi wɔ oyuwadɩ nu sʋ̃maa nɩ la ɩɣa a.” Ɔzʋ̃mɩnlɛ nu mbanimbani sʋ̃maa va ɔzʋ̃mɩnlɛ ɣɩda bɛ anyunu naasʋ̃ politics mɔɔ bɛyɛ nɩ, ɩ́la azɩ. Bo nu be sʋ̃ ɣɩda ɛbɩla tanɩ nɩɩ nnwulo mɔɔ bɛ mbanimbani mbiyemmɔ yɛ nɩ zʋ.
Sɛ nninyeni mɔɔ ɩkɔlɩɩ zʋlɔ wɔ ɔzʋ̃mɩnlɛ nu ma wʋ sa zi azɩ a, mɛyɩ nɩ ekila a, Nyamɩnlɩ mɛyɩ kɛ tɩ nɣanlɩ ise a? Bayɩbʋlʋ ma yɛnwʋ yɩ kɛɛ Nyamɩnlɩ tɩndɛ tiyia ɔzʋ̃mɩnlɛ sʋ̃maa iluwa nninyeni tanɩ mɔɔ bɛyɛ nɩ ti. Na ɩkã nkɔmɩhyɛ azʋlɔtʋ mɔɔ ɩma yɛnwʋ mɔɔ Nyamɩnlɩ kɛva kɛyɛ bɛ nɩ nwʋ odwokɔ sʋ̃. Bayɩbʋlʋ yɩ duwa sɛnkyɩlɛdɩ ɔhʋanɩ zʋ kilehile mɔɔ Nyamɩnlɩ kɛva kɛyɛ ɔzʋ̃mɩnlɛ azʋlɔtʋ mɔɔ bɔwɔ oyuwadɩ dɩka bela nɩ, na mɔɔ ɩkɔdʋ bɛ nɩ kɛyɛ debe mɔɔ ebiye lésili kyɩ̃.
Mɩnla yɛ Bayɩbʋlʋ ma yɛnwʋ yɩ kɛɛ ɩkɔdʋ ɔzʋ̃mɩnlɛ eɣile be a?
Nkɔmɩhyɛ: Yikile Buuku yi kã adwomanlɩwɔlɛnii be mɔɔ bɔfʋlɔ yɩ Babilɔnʋ Kezile nɩ nwʋ odwokɔ. Adwomanlɩwɔlɛnii eyi da ɛnlamɩ kɔkɔlɔ be zʋ̃. Naasʋ̃ aɣinzi yi, ɔzɔ ɛnlamɩ kɔkɔlɔ yɩ nɩɩ ɛnlamɩ be mɔɔ ɩwɔ mmɛnɩ bunlu nɩ hunli yi.—Yikile 17:3, 5, 16.
Yɩ Tʋhilelɛ: Adwomanlɩwɔlɛnii mɔɔ bɔfʋlɔ yɩ Babilɔnʋ Kezile nɩ gyĩ ɛkɛnɩ ma awohwizʋ̃mɩnlɛ anzɛnyɩɩ ɔzʋ̃mɩnlɛ mɔɔ Nyamɩnlɩ iále tiã nu.a Ɛnlamɩ kɔkɔlɔ yɩ gyĩ ɛkɛnɩ ma Amanlɩ Amanlɩ Nkabomi (UN),b yɛɛ ɛnlamɩ mɔɔ ɩwɔ mmɛnɩ bunlu nɩ sʋ̃ gyĩ ɛkɛnɩ ma aɣanɩ azʋlɔtʋ mɔɔ bɔwɔ oyuwadɩ dɩka bela nɩ. Bɛhanlɩ kɛɛ nɩ adwomanlɩwɔlɛnii yi da ɛnlamɩ kɔkɔlɔ yɩ zʋ. Eyi kile kɛɛ awohwizʋ̃mɩnlɛ wɔ tumi wɔ oyuwadɩ aɣanɩ nɩɩ Amanlɩ Amanlɩ Nkabomi yɩ zʋ paa, na bɔkʋla bekile bɛ mɔɔ bɛyɛ po. Izia ɩhanlɩ sʋ̃ kɛɛ nnamɩ eyimmɔ kohũ adwomanlɩwɔlɛnii yi. Eyi kile kɛɛ Amanlɩ Amanlɩ Nkabomi nɩɩ amanlɩ mɔɔ begyĩ yɩ mɛda nɩ kodwodwu kediyia awohwizʋ̃mɩnlɛ mɔɔ bɔwɔ oyuwadɩ dɩka bela nɩ na bɛazɩkɛ bɛ pasaa. Ɩkɛyɛ alɔbɔ paa.
Mɩnla ɔhʋanɩ yɛ bokoluwa zʋlɔ bɛkɛzɩkɛ awohwizʋ̃mɩnlɛ a?
Nkɔmɩhyɛ: “Na mmɛnɩ bunlu mɔɔ ɔnwʋnlɩ nɩɩ ɛnlamɩ nɩ, eyimmɔ kɛdanɩ adwomanlɩwɔlɛnii yi na bɛale dɩyɛ bela mɔɔ ɩlɛ nɩ. . . na bɛava sɩnɩ bɛayɩba yɩ la dwɛɛ zɛ. Sianti yɛ lɛ kɛɛ, Nyamɩnlɩ va yi egyimayɛlɛ nwʋ adwɩnɩ wula awulombunli nɩ mmɔ bɛ ahʋnlɩnɩ nu ama bɛawɔ nu bɛayɛ ɔkʋ̃ wɔ bɛ nyɛlɩyɛ nu na bɛava bo tumi nɩ bɛama ɛnlamɩ nɩ. . . ɩlɛ́kyɛ bela na Nyamɩnlɩ ɩava adimakɛlɛ, yɩ abiye mɔɔ ɩdɔ yɩ mɔɔ ibawu nɩ, nɩɩ kɔmɩ ɩadɩnyɩa yɩ. Na bɛkɛva sɩnɩ bɛkɛyɩba yɩ, iluwakɛɛ Niibenyia Nyamɩnlɩ nɩ mɔɔ ibuwa ndɛnɩ yɩ nɩ lɛ tumi.”—Yikile 17:16, 17; 18:8.
Yɩ Tʋhilelɛ: Nyamɩnlɩ kɛva “yi nzunzunlɩyɛ” kowula amanlɩ yɩ bɛ ahʋnlɩnɩ nu. Ɩkɛma bɛkɛva “bo bulombunlililɛ” yɩ bokowula Amanlɩ Amanlɩ Nkabomi yɩ tʋ. Akʋ̃ Amanlɩ Amanlɩ Nkabomi yi kɛva tumi mɔɔ inyia nɩ ɩkɛzɩkɛ awohwizʋ̃mɩnlɛ munwatĩĩ. Nnwʋánlɩdɩyɛ eyi kezi ndɛndɛ nɩɩ aɣilemvile nu dɩkɛɛ mɔɔ isii wɔ eɣile ɔkʋ̃ nu. Na ɩkɛyɛ mmenii sʋ̃maa nnwʋánlɩ.—Yikile 18:21.
Mɩnla ti mɔɔ bɛkɛzɩkɛ awohwizʋ̃mɩnlɛ a?
Nkɔmɩhyɛ: “Yɩ tanɩ zʋnlɩ ma idwu sʋlɔ, na Nyamɩnlɩ hakɛ yi nninyeni tanɩ tanɩ nɩ mɔɔ ɩyɛ nɩ.”—Yikile 18:5.
Yɩ Tʋhilelɛ: Ɔlʋbɔ sʋ̃maa dɩ yɛ awohwizʋ̃mɩnlɛ nu maa bɛyɛ nninyeni tanɩ sʋ̃maa a. Yɛ́ “tanɩ” mɔɔ mɛyɩ ti Nyamɩnlɩ se ɩbazɩkɛ bɛ nɩ ndwɩ̃:
Bɛfa bɔ nwʋ bowulawula politics nu. Gyisɛsɩ hilehileli yɩ mɛdalilɛmaa yɩ nɩ kɛɛ, máma bɛfa bɔ nwʋ bowula manlɩwulɛ ndwokɔ nu mfomi benyiá dedi wɔ Nyamɩnlɩ yi Bulombunlililɛ yi nu. Ɩdɩ sʋlɔ aɣanɩ mɔɔ ɩkɛɣa keziye enii aɣanɩ yi agyia nu.c (Danɩyɛlɩ 2:44; Matiyu 6:9, 10; Dwɔɔnʋ 6:15; 18:36) Naasʋ̃ awohwizʋ̃mɩnlɛmaa kilehile mmenii kɛɛ bɛvá bɔ nwʋ bediã enii aɣanɩ zʋ mfomi. Kɛ ankɩ ikeli nɔhʋanlɛ kɛma Nyamɩnlɩ nɩ, ɩfa yɩ nwʋ iwula politics nu mfomi. Ɔzɔ ti nkɔmɩhyɛ mɔɔ ɩwɔ Yikile buuku yi nu nɩ kã Babilɔnʋ Kezile yi nwʋ odwokɔ kɛɛ ɩbɔ “adwomanlɩ ɛbɩla,” meti mɔɔ ɩfata paa kɛɛ bɔfʋlɔ yɩ “adwomanlɩwɔlɛnii mɔɔ ile dima kezile” nɩ a.—Yikile 17:1, 2; Gyemisi 4:4.
Bɛyɛ basabasa. Bɛkã awohwizʋ̃mɩnlɛ nwʋ odwokɔ kɛɛ ɩda “bɛzabɛ mɔɔ bohunli bɛ wɔ azɩlɛ yɩ zʋ nɩ bo munwatĩĩ” bo owulo mɛda. (Yikile 18:24) Ɔzʋ̃mɩnlɛ sʋ̃maa bɛáhilehile be mmenii kɛɛ bɛbɩbɛ́ azʋ̃nudwolɩyɛ. Mbiyemmɔ po hyɛ be asɔlɩmaa ɛzɩzɩbɛ kɛɛ bɛvá bɔ nwʋ bowula kʋnɛ nɩɩ basabasayɛlɛ nu.
Bɛ anyɩ bʋlʋ dɩyɛ. Awohwizʋ̃mɩnlɛ nu maa nyia bɔ nwʋ wɔ ɔhʋanɩ tanɩ zʋ. (Yikile 17:4; 18:7) Iluwa tumi mɔɔ benyia nɩ ti, benyia bɔ nwʋ la tʋtɔɔ zɛ. Nyamɩnlɩ kyi nyɛlɩyɛ tanɩ mɔɔ ɩdɩ zɔ nɩ.—Tayɩtɔsɩ 1:7.
Bedi awohwi. Awohwizʋ̃mɩnlɛ nu maa bɛ ehilehilelɛ yɛɛ bɛ nyɛlɩyɛ nɩɩ nɔhʋanlɛ mɔɔ ɩwɔ Bayɩbʋlʋ yɩ nu nɩ iáyiyia.d Iluwakɛɛ awohwizʋ̃mɩnlɛ nu maa bɛ ehilehilelɛ nɩɩ bɛ nyɛlɩyɛ ma mmenii yɛ nninyeni mɔɔ Nyamɩnlɩ ɩábɛ yɩ nɩ ti, bɛkã bɔ nwʋ ndwokɔ kɛɛ ‘azɩlɛ yɩ zʋ akyibadɩ be nli.’—Yikile 17:5; 18:23.
Asʋ̃ bɛkɛzɩkɛ ɔzʋ̃mɩnlɛ munwatĩĩ a?
Anha. Yikile buuku yi kã mmenii okuwu be mɔɔ bɔzʋ̃ oyuwadɩ yɩ nu dɩka bela nɩ nwʋ odwokɔ. Bɔfʋlɔ okuwu eyi “ɔlɔmɩ sʋ̃maa.” (Yikile 7:9) Bɛkã bɔ nwʋ odwokɔ kɛɛ “bowula ntalɩ mvuvulo.” Eyi kile kɛɛ sa bɔsʋ̃mɩ Nyamɩnlɩ wɔ nɔhʋanlɛlilɛ nu. Ɔzɔ mmenii yɛ lɛ mmenii mɔɔ bɔzʋ̃ “atɩɩtɩɩ kezile yi” nu bɛyɩ bɔ nwʋ nɩ. Atɩɩtɩɩ kezile yi yɛ lɛ mmɩlɩ mɔɔ bɛkɛzɩkɛ awohwizʋ̃mɩnlɛ nɩɩ Nyamɩnlɩ yɩ adamvʋlɔ mɔɔ bɛha nɩ. (Yikile 7:13, 14; 19:11, 19-21) Ɔlɔmɩ sʋ̃maa nɩ zʋ̃ nɔhʋanlɛzʋ̃mɩnlɛ mɔɔ bɛlɛ́sɩkɛ yɩ kyɩ̃ nɩ nu. Ɩkɔwʋwa kɛnɩ daabaa.e
Ɔlɔmɩ be mɔɔ bɔsʋ̃mɩ Nyamɩnlɩ wɔ nɔhʋanlɛ nu nɩ nyia be ti lili nu mmɩlɩ mɔ bɛsɩkɛɛ awohwizʋ̃mɩnlɛ nɩ
Mɩnla yɛ ɛzɩkɛlɛ mɔɔ bɛkɛzɩkɛ awohwizʋ̃mɩnlɛ nɩ kile ma wʋ a?
Sɛ ɛba nwʋ yɩ kɛɛ Nyamɩnlɩ kunlu iádwoli nninyeni ɛyɛlɛ ɛyɛlɛ mɔɔ awohwizʋ̃mɩnlɛ nu maa bɛyɛɛ nɩ nwʋ a, ɩkɛma wʋ ahʋnlɩnɩ kɔdɔ wu kunlu. Akʋ̃ sʋ̃, sɛ ɛba nwʋ yɩ kɛɛ ɩlɛ́kyɛ sa bɛyɩ ɔzʋ̃mɩnlɛ mɔɔ bɛáwu Nyamɩnlɩ na bɛma mmenii fɛ nɩ wɔ kɛ a, ɩkɛma ɛkɛva anyɩnlɩlazʋ kehila eɣile be ɔhʋanɩ.
Sa ɔkʋla sʋ̃ nyia anwʋlazʋ kɛɛ ɔhʋanɩ baaba wɔ kɛnɩ mɔɔ ɔkɔhʋla koluwa zʋlɔ kɔzʋ̃mɩ Nyamɩnlɩ nnɛ po. Bayɩbʋlʋ yɩ kã kɛɛ “nɔhʋanlɛzʋ̃mɩnlɛmaa kɔzʋ̃mɩ Ɛzɩlɛ nɩ wɔ Sunzuma nɩɩ nɔhʋanlɛ nu. Sianti yɛ lɛ kɛɛ mmenii mɔɔ bɛdɩdɩ zɛ yɛ Nyamɩnlɩ ɩpɛɛ bɛ a.” (Dwɔɔnʋ 4:23) Ɩkã ikile bɛ kɛɛ: “Bɔzʋ̃ [Babilɔnʋ kezile] yi nu bevindé! Na bɛáyɛlɩ yɩ tanɩ nɩ be, ama bɛányianlɩ yɩ ɛdɩnyɩanlɛ nɩ be.” (Yikile 18:4, 5) Nyamɩnlɩ ɩtʋʋ salɛ ɩfʋlɔɔ yɛ kɛɛ yɛɣá yɛzʋ̃mɩ yɩ wɔ nɔhʋanlɛ nu. (1 Timoti 2:3, 4) Ɩbɔ bɛzabɛ mɔɔ bede ɔzɔ salɛdʋlɛ nɩ betiã nu nɩ anʋhʋba kɛɛ bɔkɔwʋwa azɩ daabaa.—1 Dwɔɔnʋ 2:17.
a Sɛ ɛpɛ kɛɛ osuma nninyeni anla mɔɔ ɩkɛma ɔkɔnwʋ Babilɔnʋ Kezile yi a, kɩnga odwokɔ mɔɔ ise “Dɛn Ne Babilon Kɛse?”
b Sɛ ɛpɛ kɛɛ osuma nninyeni ahyiã mɔɔ ɩkɛma ɔkɔnwʋ ɛnlamɩ kɔkɔlɔ yɩ a, kɩnga odwokɔ mɔɔ ise “Dɛn Ne Akekaboa Kɔkɔɔ a Adiyisɛm Ti 17 Ka Ne Ho Asɛm No?”
c Sɛ ɛpɛ kɛɛ osuma sʋ̃maa falɩ odwokɔ eyi nwʋ a, kila vidiyo mɔɔ ise Mɩnla Yɛ Lɛ Nyamɩnlɩ Bulombunlililɛ Nɩ a?
d Sɛ ɛpɛɛ eyi nwʋ ndianwʋ sʋ̃maa a, kila alɩka mɔɔ ise “Asʋ̃ bɛzabɛ mɔɔ “bɔfʋlɔ bɔ nwʋ Kilisinyiamaa” yɩ be kɩnla Babilɔnʋ Kezile yi nwʋ a?”
e Sɛ ɛpɛ kɛɛ ɔnwʋ kezimɔ Bayɩbʋlʋ yɩ kɔhʋla kɔwʋwa wʋ ma ɔkɔnwʋ nɔhʋanlɛ ɔzʋ̃mɩnlɛ a, kɩnga odwokɔ mɔɔ ise “Kɛ Ɩkɛyɛ Na Mɩanwʋ Nɔhʋanlɛ Ɔzʋ̃mɩnlɛ a?”