NƆ HE SANE
Yehowa Bɔni Mi Ní Tsɔɔmi Kɛ Je Ye Nihe Mi Tɔɔ
NYƐMINYUMU ko ngɔ womi ko kɛ wo ye dɛ. A ngma ngɛ womi ɔ nɔ ke, “David Splane, April 8, 1953: ‘Moo fiɛɛ kɛ tsɔɔ nihi kaa Harmagedon su si ta.’” I bi lɛ ke: “Mɛni womi ji nɛ ɔ?” Nyɛminyumu ɔ ha mi heto ke, “Ní tsumi nɛ a ha mo ngɛ Teokrase Sɔmɔmi Sukuu ɔ mi ji nɛ ɔ nɛ.”a I ha lɛ heto ke: “I de we ke ma ngɔ ye he kɛ wo sukuu ɔ mi!”
Loko ma tsa nɔ ɔ, ha nɛ ma je ye sane ɔ sisi kɛ je sisije. A fɔ mi ngɛ Calgary ngɛ Canada, be mi nɛ a ngɛ je mi ta enyɔne ɔ hwue ɔ. Maa pee jeha 75 nɛ be ɔ, nyɛminyumu wayoo ko nɛ a tsɛɛ lɛ Donald Fraser nɛ e ji blɔ gbalɔ ɔ ba si wa sinya a, nɛ ye Mami kplɛɛ nɔ kaa e kɛ lɛ nɛ kase Baiblo ɔ. E bua jɔ anɔkuale ɔ he, se hiɔ ko ngɛ e nya gbae wawɛɛ, enɛ ɔ he ɔ, e nyɛ we nɛ e yaa asafo mi kpe daa. Se ngɛ enɛ ɔ tsuo se ɔ, e ya e hɛ mi, nɛ a baptisi lɛ ngɛ jeha 1950 ɔ mi. Aywilɛho sane ji kaa e sui jeha enyɔ nɛ e gbo. Jamɛ a be ɔ mi ɔ, pi Yehowa Odasefono ji ye papaa, se e kplɛɛ nɔ kaa Odasefo ɔmɛ nɛ a pee ya a.
Benɛ a pee ya a ta be bɔɔ se ɔ, nyɛmiyo nɔkɔtɔma ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Alice nɛ a pɔ lɛ nu ɔ fɔ mi nine kaa ma ba asafo mi kpe. E le mi, ejakaa ke ye mami ngɛ he wami nɛ e maa ya asafo mi kpe ngɛ otsi ɔ nyagbe ɔ, i kɛ lɛ yaa. I bi ye papaa kaa imi nɔ kake ma nyɛ ma ya lo. E kplɛɛ nɔ, nɛ e de mi ke e kɛ mi maa ya “si kake pɛ” konɛ e ya na nyɛminyumu ɔ nɛ e tu magbɛ nɔ munyu ɔ ngɛ ye mami ya a sisi ɔ, nɛ e na lɛ si. Jamɛ a gbɔkuɛ ɔ, a pee Teokrase Sɔmɔmi Sukuu ɔ kɛ Sɔmɔmi Kpe ɔ. Jamɛ a ligbi ɔ ji kekleekle be nɛ ye papaa ya asafo mi kpe. Akɛnɛ e kase bɔ nɛ a tuɔ munyu ngɛ ma hɛ mi ha he je ɔ, e bua jɔ bɔ nɛ a pee assignment ɔmɛ ha a he. Ye papaa mwɔ e yi mi kpɔ kaa daa otsi ɔ, e maa ya jamɛ a asafo mi kpe ɔ eko. Bɔɔbɔɔbɔɔ ɔ, e bɔni asafo mi kpe kpahi yami.
Jamɛ a be ɔ mi ɔ, ke nyɛminyumu nɛ hyɛɔ Teokrase Sɔmɔmi Sukuu ɔ nɔ ɔ maa je asafo mi kpe ɔ sisi ɔ, e tsɛɔ nihi tsuo nɛ a ngma a biɛ ngɛ sukuu ɔ mi ɔ a biɛ, nɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ e maa nu e biɛ ɔ heɔ nɔ ke, “I ngɛ hiɛ ɔ.” Gbɔkuɛ ko nɛ i ya asafo mi kpe ɔ, i de nyɛminyumu ɔ nɛ e hyɛɛ sukuu ɔ nɔ ɔ kaa i suɔ nɛ a tsɛ ye biɛ otsi nɛ maa ba a. E je ye yi, se e bi we mi ke ji i le nɔ́ he je nɛ a tsɛɔ ni ɔmɛ a biɛ ɔ.
I li kaa ke i de ke a tsɛ ye biɛ ngɛ asafo mi kpe ɔ sisi ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa i suɔ nɛ ma ngɔ ye he kɛ wo sukuu ɔ mi. Otsi nɛ nyɛɛ se ɔ, a tsɛ ye biɛ nɛ i kɛ bua jɔmi he nɔ ke, “Present.” Benɛ a kpa a, nyɛmimɛ ɔmɛ ha mi ayekoo. Otsi komɛ a se ɔ, a ha mi assignment nɛ i tu he munyu kɛ sɛ hlami ɔ.
Ye tsui po wawɛɛ! Jamɛ a be ɔ mi ɔ, a hyɛɔ blɔ kaa nihi nɛ a haa mɛ ní peemi ngɛ sukuu ɔ mi ɔ nɛ a ngɔ hɛngmɛfia ekpa loo kpaanyɔ kɛ tsu he ní. Ke a ha mo assingment ɔ, pi nɛ o ma ya kane Baiblo ɔ pɛ kɛkɛ. Ye papaa ye bua mi kɛ dla ye he, nɛ e ha nɛ i pee kɛ tsɔɔ lɛ si 20 sɔuu loko i ya pee ngɛ asafo mi kpe ɔ sisi. Benɛ i gbe assingment ɔ nya a, nɔ nɛ hyɛ sukuu ɔ nɔ ɔ wo mi ga, nɛ lɔ ɔ ye bua mi wawɛɛ. Jehahi nɛ be ɔ, Yehowa gu ye papaa kɛ nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi kɛ e we asafo ɔ nɔ kɛ ye bua mi wawɛɛ.
YEHOWA YA NƆ NƐ E TSƆSE MI
Benɛ i bɔni fiɛɛmi yami ɔ, Alice nɛ i wo e ta kɛ sɛ hlami ɔ lɛ tsɔse mi. Jamɛ a be ɔ mi ɔ, a wo wɔ he wami kaa ke wa ya fiɛɛmi ɔ, waa kane ngmami etɛ kɛ ha wetsɛ ɔ, nɛ wa ha lɛ womi. Ke e su ye nɔ nɛ ma fiɛɛ ɔ, Alice tsɔɔ ni ɔmɛ e biɛ, kɛkɛ e je ní sɛɛmi ɔ sisi, nɛ e haa nɛ i kaneɔ kekleekle ngmami ɔ. Lɔ ɔ se ɔ, i tsaa ní sɛɛmi ɔ nɔ, nɛ i kaneɔ ngmami enyɔne ɔ kɛ etɛne ɔ, kɛkɛ i ha nɔ ɔ womi. Pee se ɔ, i ba kase bɔ nɛ imi nitsɛ ma je ní sɛɛmi sisi ha. Benɛ a baptisi ye papaa kɛ yaa jeha 1954 nyagbe ɔ, e ya nɔ nɛ e tsɔse mi kɛ ha fiɛɛmi ní tsumi ɔ. E ngɛ mi kaa e ji fɔlɔ kake mohu lɛɛ, se e bɔ mɔde nɛ tsɔse mi ngɛ anɔkuale ɔ mi. E kɛ asafo mi kpe kɛ fiɛɛmi yami fiɛ we kulaa. Wa yaa asafo mi kpe ɔmɛ tsuo, nɛ wa yaa fiɛɛmi Hɔ kɛ Hɔgba mɔtu.
Benɛ i ngɛ sukuu yae ɔ, i li ní tsɔ. Se tsɔsemi nɛ i ná jeha 12 ngɛ sukuu ɔ yeɔ bua mi ngɛ ye si himi mi. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, i kase akɔtaa he ní kɛ blɛfo gbi. Ní kpahi nɛ i kase ngɛ Blɛfo gbi mi, kɛ womi ngmami he ní nɛ i kase ɔ yeɔ buaa mi ngɛ ní tsumi nɛ i tsuɔ ngɛ Writing Department ɔ.
Nihi biɔ mi nɔ́ he je nɛ i suɔ la a. Ye mami kɛ ye papaa tsuo a bua jɔ la he. Benɛ i ye jeha kpaago ɔ, i kase saku fiami he ní bɔɔ, se ye tsɔɔlɔ ɔ susu kaa i bɔɛ mɔde tsɔ ngɛ mi. Enɛ ɔ he ɔ, e de ye papaa kaa e ha nɛ ma kpa saku fiami ɔ he ní kasemi. I le nɔ́ he je. Jamɛ a be ɔ mi ɔ, ye bua jɔɛ nɔ́ nɛ i ngɛ kasee ɔ he.
Nyɔhiɔ bɔɔ komɛ a se ɔ, ye papaa hla tsɔɔlɔ ha mi. Jehanɛ lɛɛ i kase saku fiami kɛ lami, nɛ i bɔ mɔde wawɛɛ ngɛ mi. Benɛ i wɛ ɔ, i laa wawɛɛ, nɛ i ye kunimi ngɛ lami he koli simi komɛ a mi. Oti nɛ i kɛ ma ye hɛ mi ji kaa ma pee la tsɔɔlɔ konɛ ma pee daa blɔ gbalɔ, nɛ ma ná sika kɛ hyɛ ye he. Se i ba yɔse kaa la a he ní kasemi ɔ maa ngɔ ye be wawɛɛ, nɛ e ma bi nɛ ma ngma kahi hulɔ. Enɛ ɔ he ɔ, i kpa sukuu ɔ, nɛ i ngɔ ye he kɛ wo blɔ gbami ní tsumi ɔ mi. Nɔ́ nɛ ɔ ya nɔ ngɛ jeha 1963 ɔ mi.
BLƆ GBAMI NÍ TSUMI Ɔ HA NƐ I NÁ BUA JƆMI
Benɛ i tsu blɔ gbami ní tsumi ɔ jeha kake ɔ, a ha nɛ i ya sɔmɔ kaa daa blɔ gbalɔ ngɛ Kapuskasing, ngɛ Ontario. Daniel Skinner, nɛ i kɛ lɛ tsu blɔ gbami ní tsumi ɔ wa pe mi kulaa. E tsɔɔ mi níhi babauu kɛ kɔ bɔ nɛ a toɔ níhi a blɔ nya ha ngɛ asafo ɔ mi. Benɛ i ye jeha 20 ɔ, a hla mi kaa ma sɔmɔ kaa Asafo ɔ Sɔmɔmi Ajla Toli a kpɛti nɔ kake, enɛ ɔ he ɔ, i ngɛ níhi fuu nɛ e sa kaa ma kase. Ye bua jɔ kaa mwɔnɛ ɔ, asafo ɔ ngɛ he munyu tue ekohu kaa e he hia nɛ a tsɔse nihewi. Ke nihewi ngɔ a he kɛ ha a, Yehowa kɛ mɛ ma nyɛ ma tsu ní!
Be komɛ ɔ, si himi ɔ he waa ngɛ Kapuskasing ma a mi. Ke e su fĩɛ be ɔ, lejɛ ɔ jɔɔ pe fridge mi po. Se ngɛ lɔ ɔ tsuo ɔ se ɔ, i kɛ Dan wa pɔɔ nyɛɛmi kɛ yaa he fɛɛ he. Níhi fuu ngɛ nɛ haa mi bua jɔmi ngɛ ye fiɛɛmi ní tsumi ɔ mi. Ní nɛ ɔmɛ a kpɛti kake ji be nɛ i kɛ nyɛmiyo ko nɛ a tsɛɛ lɛ Linda Cole ɔ ya kpe ɔ. Pee se ɔ, e biɛ ɔ ba pee Linda Splane.
Linda ji fiɛɛlɔ nɛ e ngɛ kã, nɛ e kpaleɔ ya slaa nihi nɛ a ngɛ munyu ɔ he bua jɔmi ɔ. E haa nɔ nɔ́, e mi mi jɔ, nɛ e suɔ nɔmlɔ. A tsɛɛ e mami ke Goldie, nɛ e kɛ anɔkuale yemi sɔmɔ Yehowa. A tsɛɛ e papaa hu ke Allen. Sisije ɔ, e papaa sume anɔkuale ɔ. E ngɛ mi kaa e papaa teɔ si kɛ woɔ mɛ mohu lɛɛ, se Goldie ngɔɔ Linda kɛ e nyɛminyumuhi nɛ ji John, kɛ Gordon kɛ yaa Matsɛ Yemi Asa a nɔ daa, nɛ e tsɔse mɛ kɛ ha fiɛɛmi ní tsumi ɔ. Goldie, Linda, John, kɛ Gordon tsuo sɔmɔ kaa daa blɔ gbali. Jeha komɛ a se ɔ, Allen pɛtɛ anɔkuale ɔ he, nɛ e kɛ asafo ɔ bɔ wawɛɛ.
Ngɛ jeha 1965 ɔ mi ɔ, a fɔ mi nine kaa ma ya Matsɛ Yemi Sɔmɔmi Sukuu ngɛ Canada Betel nɛ maa ye nyɔhiɔ kake ɔ, konɛ ma ya ná tsɔsemi kpahi. Sukuu nɛ ɔ ma he nyɔhiɔ kake. Benɛ i ya jamɛ a sukuu ɔ, a ha nɛ i ngma womi nɔ ní konɛ ma ya Gilead Sukuu ɔ eko. I susuu we he gblee kaa ma nyɛ ma pee ma se sane kpakpa fiɛɛlɔ, se kɛ̃ ɔ, i ngma womi ɔ nɔ ní. A kplɛɛ ye nɔ kaa ma ya Gilead Sukuu nɛ to nɔ 42 ɔ. Ngɛ Gilead ɔ, a haa nɛ wa leɔ bɔ nɛ wa ngɛ mɔde bɔe ha, kɛ hehi nɛ e sa nɛ waa ya wa hɛ mi ngɛ. Wa tsɔɔli ɔmɛ wo mi he wami konɛ ma kase ní wawɛɛ, nɛ ma le níhi fuu ngɛ asafo ɔ he be nɛ wa ya sukuu ɔ pɛ ɔ. Jamɛ a be ɔ mi ɔ, i ye jeha 21 pɛ, lɔ ɔ he ɔ, ga womi nɛ ɔ ye bua mi wawɛɛ.
Ngɛ Gilead ɔ, a tsɔɔ wɔ bɔ nɛ waa kɛ nihi nɛ a tsuɔ ní ngɛ radio station, television station, kɛ nihi nɛ a tsuɔ adafi fiami womihi a he ní ɔ ma tsu ní ha. Ye bua jɔ nɔ́ nɛ ɔ he wawɛɛ. I li gblee kaa hwɔɔ se ɔ, ma ná tsɔsemi nɛ ɔ he se. Ma tsɔɔ mo nɔ́ he je nɛ i de jã a pee se.
I YA SƆMƆ NGƐ SENEGAL
Benɛ wa gbe sukuu ɔ nya ligbi bɔɔ komɛ a se ɔ, a ha nɛ i kɛ Michael Höhle ya sɔmɔ ngɛ Senegal, ngɛ Afrika. Jamɛ a be ɔ mi ɔ, fiɛɛli maa pee 100 lɛ a ngɛ Senegal.
Nyɔhiɔ komɛ a se ɔ, a fɔ mi nine kaa ma ba tsu ní ngɛ asafo ɔ ní tsumi kɔni ɔ si kake ngɛ otsi ɔ mi. Ngɛ he nɛ ma se sane kpakpa fiɛɛli ɔmɛ ngɛ ɔ, a ngɔ tsu ɔ kake kɛ pee “asafo ɔ ní tsumi kɔni” ɔ. E ngɛ mi kaa lejɛ ɔ kle we mohu lɛɛ, se Nyɛminyumu Emmanuel Paterakis kai mi kaa ní tsumi kɔni ɔ daa si kɛ ha Yehowa blɔ nya tomi ɔ ngɛ jamɛ a ma a mi. Ligbi ko ɔ, Nyɛminyumu Paterakis de mi ke waa ngma sɛ womi ko kɛ wo ma se sane kpakpa fiɛɛli ɔmɛ tsuo he wami. Jamɛ a be ɔ mi ɔ, foto copy be, lɔ ɔ he ɔ, wa ngɔ typewriter kɛ ngma sɛ womi ɔmɛ kakaaka. Ní tsumi nɛ ɔ be gbɔjɔɔ ejakaa tɔtɔmihi ma nyɛ maa ba.
Loko ma kpale kɛ ho we mi ya jamɛ a gbɔkuɛ ɔ, Nyɛminyumu Paterakis ngɔ envelope ko kɛ wo ye dɛ. E de mi ke, “David, Asafo ɔ ngma mo womi.” Pee se nɛ i bli envelope ɔ nya a, sɛ womi ɔ nɛ i kɛ lɛ wa ngma a kake lɛ ngɛ mi! Enɛ ɔ ha nɛ i na kaa e sa nɛ ma ná bumi kɛ ha asafo ɔ, ke asafo ɔ ní tsumi kɔni ɔ kle jio, e klee we jio.
I kɛ ma se sane kpakpa fiɛɛli kpahi ngɛ Senegal, ngɛ jeha 1967 ɔ mi
I kɛ nihi fuu pee huɛ ngɛ asafo ɔ mi, nɛ behi fuu ɔ, ke e su Hɔ gbɔkuɛ ɔ, i náa be kɛ haa nyɛmimɛ ɔmɛ. Behi kaa kikɛ ɔ haa nɛ i náa bua jɔmi wawɛɛ! Mwɔnɛmwɔnɛ ɔ po ɔ, i kɛ mɛ tuɔ munyu. Akɛnɛ French ji gbi pɔtɛɛ nɛ a tuɔ ngɛ Senegal he je ɔ, i kase French, nɛ ke i ya slaa asafo ɔ ní tsumi kɔni ko ɔ, i tuɔ French ke e hia kaa ma pee jã.
Ngɛ jeha 1968 ɔ mi ɔ, i kɛ Linda wa sɛ gba si himi mi. Nyɔhiɔ komɛ a se ɔ, i bɔ mɔde kaa ma hla ní tsumi ko ngɛ Senegal nɛ e be ye be ɔ tsuo ngɔe konɛ i kɛ Linda wa nyɛ nɛ wa tsu blɔ gbami ní tsumi ɔ. Se nítsumitsɛmɛ nɛ a ngɛ ma a mi ɔ suɔ kaa a maa ngɔ ma mi bi ɔmɛ mohu pe nibwɔhi. Nyagbenyagbe ɔ, benɛ i kpale kɛ ho Canada ya a, wa sɛ gba si himi mi, nɛ a ha nɛ wa ya sɔmɔ kaa blɔ gbali klɛdɛɛ ngɛ Edmundston, ngɛ New Brunswick. E ji ma wayoo ko nɛ ngɛ Quebec border a nya.
Ligbi nɛ wa sɛ gba si himi mi ngɛ jeha 1969 ɔ mi
WA SƆMƆ KAA BLƆ GBALI NGƐ NEW BRUNSWICK KƐ QUEBEC
Jamɛ a be ɔ mi ɔ, fiɛɛlɔ ko be ma a mi, nɛ a kɛ nihi bɔɔ pɛ lɛ kaseɔ Baiblo ɔ. Katoliki jami ɔ ná nihi babauu a nɔ he wami ngɛ ma a mi. A ngma ngɛ wehi babauu a he ke, “Wa Hla We Yehowa Odasefohi Ngɛ Hiɛ ɔ.” Jamɛ a be ɔ mi ɔ, ke a ngma nɔ́ ko kaa kikɛ ɔ, wa hɛwi tsɔ. Enɛ ɔ he ɔ, wa sɛɔ we fɛɛ we mi, a ngma nɔ́ ko ngɛ we ɔ he jio, a ngmɛ nɔ́ ko jio. Daa otsi ɔ, Katoliki jami ɔ ngmaa ngɛ adafi fiami womi nɛ nihi kaneɔ ngɛ ma a mi ɔ mi ke: “Nyɛ ha nɛ wa hla Yehowa Odasefo ɔmɛ nɛ waa nuu mɛ.” Jamɛ a be ɔ mi ɔ, Odasefohi eywiɛ pɛ lɛ a ngɛ ma a mi. I kɛ Linda, kɛ Victor kɛ Velda Norberg. Lɔ ɔ he ɔ, wa le kaa wɔ nɔuu lɛ a ngɛ dee ɔ nɛ!
Ye hɛ be kpɔ mi nɔ hyɛlɔ ɔ kekleekle slaami ɔ nɔ jee gblegbleegble. Benɛ e sɔmɔmi otsi ɔ ba nyagbe ɔ, e de wɔ ke, “Nɔ́ pɛ nɛ nyɛ ma nyɛ maa pee ji kaa nyɛ maa ye bua nihi konɛ a tsake susumi nɛ a hɛɛ ngɛ Yehowa Odasefohi a he ɔ.” Kɛ je lɔ ɔ se ɔ, lɔ ɔ ji oti nɛ waa kɛ ma wa hɛ mi, nɛ e tsu ní! Bɔɔbɔɔbɔɔ ɔ, nihi ba na kaa slɔɔto ngɛ Yehowa Odasefo ɔmɛ kɛ nihi nɛ a ngɛ Katoliki jami ɔ mi ɔ a kpɛti. A ba yɔse kaa Yehowa Odasefo ɔmɛ baa a he si, se Katoliki jami mi hɛ mi nyɛɛli ɔmɛ lɛɛ a woɔ a he nɔ. Amlɔ nɛ ɔ, asafo wayoo ko ngɛ ma nɛ ɔ mi.
Benɛ wa hi lejɛ ɔ maa pee jeha kake ɔ, a ha nɛ wa ya ye bua ngɛ asafo ngua ko nɛ ngɛ Quebec Ma Ngua a mi ɔ mi. Nyɛmimɛ nɛ a ngɛ lejɛ ɔ a mi mi jɔ. Wa hi lejɛ ɔ nyɔhiɔ ekpa loko a ha nɛ wa ya sɔmɔ kaa kpɔ mi nɔ hyɛli.
Waa kɛ jeha 14 tsu kpɔ mi nɔ hyɛmi ní tsumi ɔ ngɛ Quebec ma a mi. Jamɛ a be ɔ ji bua jɔmi be kɛ ha wɔ! Fiɛɛmi ní tsumi ɔ wo yiblii wawɛɛ ngɛ Quebec, nɛ ke wa ya slaa asafo ko ɔ, wa naa kaa wekuhi fuu ngɛ Baiblo ɔ kasee konɛ a ba pee Yehowa Odasefohi!
WA HƐ JI NYƐMIMƐ NƐ A KƐ ANƆKUALE YEMI NGƐ SƆMƆE Ɔ A NƆ
Nyɛmimɛ nɛ a ngɛ he nɛ a tuɔ French ngɛ ngɛ Canada a suɔ nɔmlɔ. A kɛ nɔ́ ko laa we nɔ, a he ngɛ bua jɔmi, nɛ a ngɛ kã hulɔ. Se kɛ̃ ɔ, e be gbɔjɔɔ ha ma mi bi ɔmɛ kaa a maa kplɛɛ anɔkuale ɔ nɔ ejakaa a wekuli teɔ si kɛ woɔ mɛ wawɛɛ. Nihewi kɛ yihewi komɛ a fɔli deɔ mɛ ke, “Ke o kɛ Yehowa Odasefo ɔmɛ kpa we ní kasemi ɔ, lɛɛ o maa je we ɔ mi!” Se ngɛ enɛ ɔ tsuo se ɔ, a ya nɔ nɛ a ye Yehowa anɔkuale. Hyɛ bɔ nɛ Yehowa bua maa jɔ a he ha!
Amlɔ nɛ ɔ, e sɛ nɛ ye hɛ nɛ je daa blɔ gbali kɛ blɔ gbali klɛdɛɛhi nɛ a kɛ anɔkuale yemi sɔmɔ ngɛ Quebec jamɛ a be ɔ mi ɔ a nɔ. A kpɛti nihi fuu je Canada ma kpahi a nɔ. E he ba hia nɛ a kase French. Jehanɛ hu ɔ, e he ba hia nɛ a le níhi fuu kɛ kɔ ma mi bi ɔmɛ nɛ Katoliki jami ɔ ná a nɔ he wami ɔ a he.
Behi fuu ɔ, a haa nɛ Blɔ gbali klɛdɛɛ ya sɔmɔɔ ngɛ hehi nɛ tsɔ a he banee nɛ fiɛɛli be lejɛ ɔ. Akɛnɛ ma mi bi ɔmɛ sume Yehowa Odasefohi a sane he je ɔ, tsu nami yee, nɛ e he waa kaa o ma ná ní tsumi nɛ o kɛ o be tsuo be tsue. Be komɛ ɔ, nihi nɛ a sɛ gba si himi mi kɛ nyɛmimɛ kpahi nɛ a yibɔ maa su ekpa loo kpaanyɔ blaa kɛ haiɔ we kake konɛ a nyɛ nɛ a wo a tsu ɔ he hiɔ. Ja blɔ gbali klɛdɛɛ ɔmɛ kɛ nyɛmimɛ kpahi hai we kɛ bla loko a ma nyɛ maa wo a tsu ɔmɛ a he hiɔ. Blɔ gbali nɛ ɔmɛ tsuɔ ní wawɛɛ. Ke a kɛ nɔ ko je Baiblo ɔ kasemi sisi ɔ, a peeɔ nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ a ma nyɛ kɛ yeɔ buaa nɔ ɔ. Amlɔ nɛ ɔ nɛ e he hia we nɛ nihi nɛ á je ma se kɛ ya ye bua ngɛ Quebec he je ɔ, blɔ gbali nɛ ɔmɛ a ti nihi babauu ya ngɛ ye buae ngɛ hehi nɛ fiɛɛli fuu a he hia ngɛ ngɛ ma a mi.
Ke wa ya sɔmɔ asafo ɔmɛ ɔ, behi fuu ɔ, waa kɛ nihewi kɛ yihewi ɔmɛ yaa fiɛɛmi Hɔ mɔtu. Enɛ ɔ yeɔ buaa wɔ nɛ wa leɔ nyagbahi nɛ a kɛ ngɛ kpee. Nihewi kɛ yihewi ɔmɛ nɛ waa kɛ mɛ yaa fiɛɛmi ɔ a kpɛti ni komɛ ngɛ sɔmɔe kaa ma se sane kpakpa fiɛɛli ngɛ ma kpahi a nɔ. Nɛ a ti ni komɛ hu ná sɔmɔmi he blɔ kpahi.
Jamɛ a be ɔ mi ɔ, asafo komɛ nyɛ we nɛ a wo sika nɛ wa puɛ ke wa ya slaa mɛ. Enɛ ɔ he ɔ, wa sika taa loko nyɔhiɔ ɔ gboɔ. Ngɛ behi kaa jã a mi ɔ, wa ngɔɔ wa hɛ kɛ fɔɔ Yehowa pɛ nɔ, ejakaa lɛ nɛ e le si fɔfɔɛ nɛ wa ngɛ mi ɔ. Wa nyɛɔ nɛ wa ya slaa asafo ɔmɛ ejakaa Yehowa si we wɔ gblegbleegble.
I KASE NÍHI FUU KƐ JE NI KPAHI A NGƆ
Benɛ i ngɛ Quebec ɔ, i ná he blɔ kɛ fiɛɛ ngɛ radio kɛ tiivi, kɛ adafi fiami womihi a mi. Enɛ ɔ he ɔ, ye bua jɔ wawɛɛ kaa i kase ní nɛ ɔmɛ a he ní ngɛ Gilead. Behi fuu ɔ, i kɛ Nyɛminyumu Léonce Crépeault nɛ lɛ hu e ji kpɔ mi nɔ hyɛlɔ, nɛ e le níhi fuu kɛ kɔ radio, tiivi, kɛ adafi fiami womihi a he ɔ lɛ tsuɔ ní. Ke e kɛ nihi nɛ a tsuɔ ní ngɛ hehi kaa jã a ngɛ munyu tue ɔ, e ha we nɛ a leɔ kaa e le a ní tsumi ɔ he nɔ́ ko, mohu ɔ, e deɔ mɛ ke: “I kɛ ye huɛ ɔ wa ji sane kpakpa fiɛɛli. Wa li nɔ́ ko tsɔ ngɛ nyɛ ní tsumi ɔ he. Se wa we asafo ɔ tsɔ wɔ kɛ ba nyɛ ngɔ konɛ wa ha nɛ nyɛɛ le kaa Yehowa Odasefohi maa pee kpe ngua ko. Ke nyɛ ma nyɛ maa ye bua wɔ ɔ, wa bua maa jɔ wawɛɛ.” Akɛnɛ Nyɛminyumu Léonce baa e he si he je ɔ, a suɔ kaa a maa ye bua wɔ.
Pee se ɔ, asafo ɔ ní tsumi kɔni ɔ ha nɛ i kɛ Nyɛminyumu Glen How, nɛ e piɛɛ wa lawyer amɛ a he ɔ tsu sanehi nɛ nihi nɛ a tsuɔ ní ngɛ radio kɛ tiivi ní tsumi hehi tuɔ he munyu ɔ he ní. Tsɔsemi nɛ i ná ngɛ Gilead, kɛ níhi a si kpami nɛ i ná benɛ i kɛ Léonce tsu ní ɔ ye bua mi wawɛɛ. E ji he blɔ ngua nɛ i ná kaa i kɛ Nyɛminyumu Glen How tsu ní. Ke wa ngɛ mlaa he ní tsue ɔ, e yi gbeye, se nɔ́ nɛ pe kulaa a, e yeɔ Mawu gbeye. E ji nɔ ko nɛ e ngɛ suɔmi nɛ mi kuɔ kɛ ha Yehowa.
Ngɛ jeha 1985 ɔ mi ɔ, a ha nɛ wa ya sɔmɔ ngɛ he ko nɛ kɛ ye papaa he kɛ we ngɛ Canada pu si nɔ he je, nɛ lɔ ɔ ha nɛ wa nyɛ nɛ wa ye bua lɛ. Se nyɔhiɔ etɛ se ɔ, e ba gbo. Wa ya nɔ nɛ wa sɔmɔ asafohi nɛ a ngɛ lejɛ ɔ kɛ ya si jeha 1989. Lɔ ɔ se ɔ, wa bua jɔ wawɛɛ be nɛ wa nine su nine fɔmi nɔ kaa wa ba piɛɛ United States Betel mi bi ɔmɛ a he ɔ. Enɛ ɔ tsɔɔ kaa maa pee jeha 19 nɛ waa kɛ tsu ní ngɛ kpɔ mi nɔ hyɛmi ní tsumi ɔ mi ɔ, maa ba nyagbe. Ngɛ jeha nɛ ɔmɛ a mi ɔ, wa hi wehi lafahi abɔ mi, nɛ nyɛmimɛ akpehi abɔ ha wɔ niye ní kɛ pee wɔ nibwɔ. Wa hɛ sa nihi tsuo nɛ a ha nɛ wa ba to a we ɔmɛ a mi, nɛ a ha wɔ niye ní ɔ a he wawɛɛ!
WA YA SƆMƆ NGƐ UNITED STATES BETEL
Benɛ wa ya su Brooklyn ɔ, a ha nɛ i ya sɔmɔ ngɛ Service Department. Ye hɛ be tsɔsemi nɛ i nine su nɔ ngɛ lejɛ ɔ nɔ jee gblegbleegble. Nɔ́ ko nɛ i kase ngɛ lejɛ ɔ ji kaa ma le anɔkuale nɛ ngɛ sane ko mi mohu pe nɛ i kɛ ye susumi ma tsu ní. Ngɛ jeha 1998 ɔ mi ɔ, a ha nɛ i ya tsu ní ngɛ Writing Department ɔ. Nɛ loloolo ɔ, i ngɛ bɔ nɛ a ngmaa ní ha a kasee ngɛ lejɛ ɔ. I ná he blɔ nɛ i kɛ Nyɛminyumu John Barr nɛ e ji Writing Committee ɔ a níhi a he blɔ nya tolɔ ɔ tsu ní kaa e se yelɔ jehahi babauu. Ye hɛ be tsɔmi nɛ e kɛ ha mi, kɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ i kɛ lɛ wa kpɛti ɔ nɔ jee kɔkɔɔkɔ. E ji nɔ ko nɛ e kase Yesu Kristo saminya.
I kɛ John kɛ Mildred Barr
E ji jɔɔmi nɛ se be kaa o kɛ nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi nɛ a baa a he si ɔ ma bla kɛ tsu ní ngɛ Writing Department ɔ. Be fɛɛ be ɔ, a sɔleɔ kɛ haa Yehowa nɛ e ye bua mɛ ngɛ a ní tsumi ɔ mi. A le hu kaa nɔ́ fɛɛ nɔ́ ko nɛ a nyɛɔ tsuɔ ɔ, Yehowa mumi ɔ lɛ yeɔ buaa mɛ se pi ngɛ mɛ nitsɛmɛ a nyɛmi nya.
I nyɛɛ asafo ɔ lali ɔmɛ a hɛ mi ngɛ daa jeha kpe nɛ a pee ngɛ jeha 2009 ɔ sisi
I ngɛ Baiblo gbae kɛ ngɛ nihi hae ngɛ mahi a kpɛti kpe nɛ a pee ngɛ jeha 2014 ɔ sisi ngɛ Seoul, ngɛ Korea
I kɛ Linda ná he blɔ kɛ ya slaa nyɛmimɛ anɔkualetsɛmɛ nɛ a ngɛ mahi 110 nɔ. Wa na bɔ nɛ ma se kpakpa fiɛɛli, Asafo ɔ Ní Tsumi Kɔni ɔ Ajla Toli, kɛ nyɛmimɛ kpahi nɛ a ngɛ be tsuo sɔmɔmi ní tsumi ɔ tsue ɔ suɔ Yehowa ha. Jehanɛ hu ɔ, ngɛ nyagba komɛ kaa ta hwumi, sika he nyagba, yi mi wami nɛ nyɛmimɛ ɔmɛ kɛ ngɛ kpee ɔ tsuo se ɔ, i na kaa a ngɛ kã, nɛ a kɛ Matsɛ Yemi ɔ peeɔ nɔ́ titli ngɛ a si himi mi. Hyɛ bɔ nɛ Yehowa bua maa jɔ a he wawɛɛ ha!
Ye hɛ be yemi kɛ buami nɛ Linda kɛ haa mi nɛ i nyɛɔ tsuɔ ye ní tsumi ɔ nɔ jee gblegbleegble. E suɔ nɔmlɔ, nɛ e suɔ kaa e maa ye bua ni kpahi be fɛɛ be. E yi ha lɛ kaa e kɛ nihi maa je ní sɛɛmi sisi. E ye bua nihi babauu nɛ a ba le Yehowa. Jehanɛ hu ɔ, e ye bua nihi nɛ a kpa Yehowa sɔmɔmi ɔ a kpɛti ni komɛ nɛ a kpale kɛ ba Yehowa ngɔ. Linda ji nike ní nɛ he jua wa nɛ Yehowa kɛ ha mi! Amlɔ nɛ ɔ wa ngɛ wae, nɛ wa bua jɔ yemi kɛ buami nɛ nihewi kɛ yihewi kɛ haa wɔ ngɛ wa blɔ hiami ní tsumi ɔ mi, kɛ yemi kɛ buami kpahi hu nɛ a kɛ haa wɔ ɔ he wawɛɛ.—Mar. 10:29, 30.
Ke i susu níhi nɛ Yehowa pee ha mi jeha 80 nɛ be ɔ he ɔ, ye bua jɔɔ. I kɛ la polɔ ɔ kpa gbi, benɛ e de ke: “Ye Mawu, o tsɔɔ mi ní kɛ je ye nihe mi tɔɔ, nɛ kɛ ba si amlɔ nɛ ɔ, i yaa nɔ nɛ i jajeɔ o nyakpɛ ní tsumi ɔmɛ.” (La 71:17) I suɔ kaa ma ya nɔ ma pee jã ye wami be tsuo.
a Amlɔ nɛ ɔ, tsɔsemi nɛ ɔ piɛɛ otsi ɔ mi kpe nɛ wa peeɔ ɔ he.