JUNE 8-14, 2026
LA 8 Yehowa Ji Wa Wesa He
“Mawu Anɔkualetsɛ” ɔ Haa E Yi Mi Tomi Baa Mi
“Oo Yehowa ye Mawu anɔkualetsɛ, mo lɛ o kpɔ̃ mi.”—LA 31:5.
OTI NƐ NGƐ NÍ KASEMI Ɔ MI
Ní kasemi nɛ ɔ maa ye bua wɔ konɛ wa ná nɔ mi mami kaa Yehowa maa ye e si womihi tsuo a nɔ, nɛ wa maa na hu kaa e be kɛe nɛ e Matsɛ Yemi ɔ maa po lakpa kɛ nɔ sisimi se.
1. Ngɛ La 31:2-5 nya a, mɛni he je nɛ wa ma nyɛ maa ngɔ wa hɛ kɛ fɔ Yehowa nɔ?
AKƐNƐ Satan lɛ ngɛ je nɛ ɔ kudɔe he je ɔ, lakpa kɛ nɔ sisimi pɔ he, nɛ nihi jeɔ a nyɛmimɛ kɛ haa be fɛɛ be. Enɛ ɔ he ɔ, e he wa kaa o ma ná hemi kɛ yemi ngɛ nɔ ko mi. Nítsumitsɛmɛ fuu sisiɔ nihi. Nihi nɛ a fiaa a ní juami níhi a he gɔgɔ ɔ, sisiɔ nihi bɔ nɛ pee nɛ a he ní ha mɛ. Be komɛ ɔ, huɛmɛ nɛ nyu bi ngɛ a kpɛti po yi a sibi anɔkuale. Se, bua jɔmi sane ji kaa waa kɛ wa hɛ ma nyɛ maa fɔ Yehowa nɔ be fɛɛ be! Ejakaa e ji “Mawu anɔkualetsɛ.” (Kane La 31:2-5.) Yehowa yi lakpa gblee. Nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ e de ɔ ji anɔkuale. Wa ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa ke e de nɔ́ ko ɔ, e maa pee, nɛ wa ma nyɛ ma ngɔ wa hɛ kɛ fɔ e nɔ.
2. Mɛni he wa ma susu ngɛ ní kasemi nɛ ɔ mi?
2 Ngɛ ní kasemi nɛ ɔ mi ɔ, kekleekle ɔ, wa ma susu nɔ́ he je nɛ wa ma nyɛ maa ngɔ wa hɛ kɛ fɔ Yehowa nɔ kɛ wa tsui tsuo ɔ he. Lɔ ɔ se ɔ, wa maa na nɔ́ nɛ Mawu anɔkualetsɛ ɔ maa pee kɛ po Abosiami je yaya nɛ ɔ se. Jehanɛ hu ɔ, wa maa na nɔ́ nɛ Yehowa ngɛ pee amlɔ nɛ ɔ konɛ e kɛ ha nɛ e yi mi tomi nɛ ba mi. Ní kasemi nɛ ɔ maa ye bua wɔ konɛ wa pee Yehowa we Odasefohi nɛ a ngɛ kã nɛ a yi nɔ́ ko gbeye.
WAA KƐ WA HƐ MA NYƐ MAA FƆ YEHOWA NƆ
3. Mɛni he je nɛ wa ma nyɛ maa ngɔ wa hɛ kɛ fɔ Yehowa nɔ kulaa a?
3 Wa ma nyɛ maa ngɔ wa hɛ kɛ fɔ Yehowa nɔ ejakaa lɛ ji Bɔlɔ. Lɛ nɛ e bɔ hiɔwe kɛ zugba, nɛ e ngɔ lɛ wami tsuo je. (1 Mose 1:1; La 36:9; Kpo. 4:11) Jehanɛ hu ɔ, lɛ ji nɔ nɛ baa níhi tsuo nɛ a ngɛ wami mi ɔ a yi. Lɛ nɛ e to kɔɔhiɔ nɛ wa muɔ, kɛ nyu nɛ waa nuɔ ɔ he blɔ nya konɛ e ye bua wɔ nɛ waa hi wami mi. Lɛ nɛ e ngɛ je mluku ɔ tsuo kudɔe, nɛ e maa ya nɔ maa pee jã kɛ ya daa. Enɛ ɔ he ɔ, wa ma nyɛ maa jɔɔ wa wami nɔ kɛ ha lɛ, ejakaa e le ní pe nɔ fɛɛ nɔ, nɛ e ji Bɔlɔ nɛ e ngɛ he wami pe kulaa.
4. Kɛ wa plɛ kɛ le kaa Yehowa suɔ wɔ ha kɛɛ?
4 Wa ma nyɛ maa ngɔ wa hɛ kɛ fɔ Yehowa nɔ ejakaa e suɔ wɔ. Yehowa bɔ adesahi ejakaa e suɔ nɛ a ná ní kpakpahi nɛ e bɔ ɔmɛ a he se. Yehowa tsɔɔ yi mi tomi he je nɛ e bɔ adesahi. E de ke: “Ha nɛ waa pee nɔmlɔ ngɛ wa subai nɔ, nɛ́ a hi kaa wɔ.” (1 Mose 1:26) E ha wɔ he blɔ nɛ waa pee nɔ́ nɛ wa suɔ. Jehanɛ hu ɔ, e ha wɔ we ko nɛ ngɛ fɛu, nɛ ji zugba a konɛ waa hi nɔ. (La 115:16) E jɔɔ wa kekleekle fɔli ɔmɛ, nɛ e ngɔ ní tsumi nɛ haa nɔ bua jɔmi kɛ wo a dɛ; nɛ lɔ ɔ ji kaa a ha nɛ zugba a nɛ pee paradeiso. (1 Mose 1:28; 2:15) E ngɔ ní kpakpahi tsuo nɛ ngɛ zugba a nɔ ɔ kɛ ha mɛ. Enɛ ɔ tsɔɔ kaa “Yehowa suɔmi nɛ se pui ɔ ngɛ kɛ je neneene kɛ yaa neneene.”—La 103:17.
5. (a) Mɛni Yehowa pee benɛ Adam kɛ Hawa tsɔ atua a? (b) Mɛni ji si komɛ nɛ Mawu wo nɛ a ba mi? (Hyɛ daka nɛ ji “Mawu Tuɔ Anɔkuale Be Fɛɛ Be.”)
5 Wa ma nyɛ maa ngɔ wa hɛ kɛ fɔ Yehowa nɔ ejakaa ke e de nɔ́ ko ɔ, e peeɔ. Yehowa bɔɛ zugba a “ngɔ fɔɛ si yaka gu, se mohu e bɔ konɛ adesahi nɛ a hi nɔ.” (Yes. 45:18, 19) Benɛ wa kekleekle fɔli Adam kɛ Hawa, tsɔ Mawu hɛ mi atua a, e bu mɛ gbenɔ fɔ. Enɛ ɔ he ɔ, e pee kaa nɔ́ nɛ Mawu yi mi tomi ɔ puɛ. Se nɔ́ ko nɔ́ be nyɛe maa tsi Yehowa nya nɛ e yi mi tomi ɔmɛ nɛ a ko ba mi. (Yes. 46:10, 11) Loloolo ɔ, e suɔ nɛ adesahi nɛ a hi zugba a nɔ kɛ ya neneene. Enɛ ɔ he je nɛ e ha nɛ Adam kɛ Hawa fɔ bimɛ ɔ nɛ. Nɛ e ha nɛ e Bi kake too ɔ ba gbo konɛ e kɛ kpɔ Adam sisi bimɛ, nɛ a ná hɛ nɔ kami kaa a maa hi si kɛ ya neneene.—Yoh. 3:16.
MAWU ANƆKUALETSƐ Ɔ HAA E YI MI TOMI BAA MI
6. Benɛ Adam kɛ Hawa tsɔ Mawu hɛ mi atua, mɛni Yehowa de kaa e maa ba?
6 Nɔ nɛ ha nɛ Adam kɛ Hawa tsɔ atua kɛ si Yehowa a ji “blema sinɔ ɔ, nɔ nɛ a tsɛɛ lɛ ke Abosiami kɛ Satan ɔ.”a (Kpo. 12:9; 1 Mose 3:4, 5; Yoh. 8:44) Yehowa bu lɛ gbenɔ fɔ, nɛ tsɔɔ kaa nyagbenyagbe ɔ, a ma kpata e hɛ mi. (1 Mose 3:15) Loko be nɛ a kɛ ma kpata Satan hɛ mi ɔ maa su ɔ, nihi fuu maa nyɛɛ Satan se, nɛ a maa pee a ní kaa lɛ. Se kɛ̃ ɔ, ni komɛ maa ye Yehowa anɔkuale.
7. Mɛnɔmɛ lɛ a ngɛ Abosiami se nyɛɛe, nɛ mɛni maa ba a nɔ?
7 Nihi nɛ a ngɛ Satan Abosiami se nyɛɛe ɔ ji bɔfohi kɛ adesahi atua tsɔli. Akɛnɛ a teɔ si kɛ woɔ Mawu yi mi tomi he je ɔ, a piɛɛ Satan nina a he. Se ke be nɛ Mawu to ɔ su ɔ, e ma kpata Satan kɛ nihi tsuo nɛ a nyɛɛɔ Satan se ɔ a hɛ mi.—Dan. 2:44; Rom. 16:20.
8. Mɛni Yesu pee ngɛ jeha 1914 ɔ mi? (Hyɛ foni ɔmɛ hulɔ.)
8 Mɛni odase lɛ haa nɛ wa náa nɔ mi mami kaa, yi mi nɛ Mawu to kaa e ma kpata Satan kɛ nihi nɛ a nyɛɛɔ e se ɔ a hɛ mi ɔ maa ba mi? Ngɛ jeha 1914 ɔ mi ɔ, Yesu kɛ Satan Abosiami kɛ e daimonio ɔmɛ hwu ta nɛ e fie mɛ kɛ ba zugba a nɔ. (Kpo. 12:7-9) E ngɛ mi kaa a hwu ta a ngɛ hiɔwe mohu lɛɛ, se nɔ́ nɛ je mi kɛ ba a sa nihi nɛ a zugba a nɔ ɔ hu a he. Baiblo ɔ de ke: “Musu tloo je ɔ kɛ wo ɔ, ejakaa Abosiami kple si kɛ ba nyɛ ngɔ, e mi mi fu wawɛɛ nitsɛ, ejakaa e le kaa be bɔɔ pɛ nɛ e ngɛ.” (Kpo. 12:12) Kɛ je 1914 kɛ ma nɛ ɔ, Satan ngɔ e juɛmi kɛ ma zugba a nɔ, nɛ enɛ ɔ ha nɛ níhi puɛ kulaa pe be ko nɛ be ɔ. Niinɛ, “musu tloo je ɔ kɛ wo ɔ”! E be kɛe nɛ Yesu maa “gbe e kunimi yemi ɔ nya,” nɛ e ma kpata Satan kɛ e se nyɛɛli ɔmɛ tsuo a hɛ mi. (Kpo. 6:2) Yesu ma tsɔ Yehowa biɛ ɔ he si kake nyɔngloo. (La 45:4-6) Nɛ nɔ fɛɛ nɔ maa na kaa Yehowa ji Mawu anɔkualetsɛ!—Eze. 38:23.
World War I: U.S. National Archives photo; bomb: USAF photo; pandemic: blvdone/stock.adobe.com; riot: inhauscreative/E+ via Getty Images
Kɛ je jeha 1914 ɔ mi kɛ ma nɛ ɔ, je ɔ mi si himi puɛ kulaa (Hyɛ kuku 8)
MAWU ANƆKUALETSƐ Ɔ NGƐ NIHI NƐ A SUƆ ANƆKUALE Ɔ NYA BUAE
9. Mɛnɔmɛ lɛ Yehowa ngɛ a nya buae mwɔnɛ ɔ?
9 Se amlɔ nɛ ɔ, Yehowa ngɛ ‘níhi tsuo a nya buae kɛ pee kake ngɛ Kristo mi, níhi nɛ a ngɛ hiɔwe ɔ kɛ níhi nɛ a ngɛ zugba a nɔ ɔ.’ (Efe. 1:10) “Níhi nɛ a ngɛ hiɔwe ɔ” daa si kɛ ha nihi nɛ a pɔ mɛ nu nɛ Yehowa hla mɛ kaa a piɛɛ Kristo he kɛ ye matsɛ ngɛ hiɔwe ɔ. Nɛ “níhi nɛ a ngɛ zugba a nɔ ɔ” daa si kɛ ha nihi nɛ a maa hi si kɛ ya neneene ngɛ zugba a nɔ ngɛ Paradeiso ɔ mi ɔ. Yehowa sɔmɔli anɔkualetsɛmɛ nɛ ɔmɛ kɛ kã ngɛ Satan lakpa munyu ɔmɛ a he bo kpae, nɛ a ngɛ tsui kpakpatsɛmɛ ye buae konɛ a ba kase anɔkuale nɛ kɔɔ Mawu he ɔ he ní.
10. Mɛni Yehowa ngɛ pee kɛ ngɛ nihi ye buae konɛ a kase anɔkuale ɔ? (Kpojemi 14:6, 7)
10 Kɛ gu fiɛɛmi ní tsumi ɔ nɛ e sɔmɔli ngɛ tsue ngɛ je kɛ wɛ ɔ nɔ ɔ, Yehowa ngɛ nihi nɛ a suɔ anɔkuale ɔ a nya buae. Ngɛ yi nɔ sane mi ɔ, a tsu we fiɛɛmi ní tsumi ɔ kaa kikɛ gblee. (Kane Kpojemi 14:6, 7.) E ngɛ mi kaa Yehowa guɔ adesahi a nɔ kɛ tsɔɔ nihi sane kpakpa a he ní mohu lɛɛ, se bɔfo ɔmɛ hu yeɔ bua kɛ gblaa tsui kpakpatsɛmɛ kɛ baa Yehowa asafo ɔ mi. Odase yemi ní tsumi nɛ ɔ yeɔ buaa kɛ kpaa Babilon Ngua a, nɛ ji lakpa jamihi tsuo ngɛ je ɔ mi ɔ a tsɔɔmi ɔmɛ a he bo. Abosiami gu lakpa tsɔɔmi ɔmɛ a nɔ kɛ gbɛ Mawu he lakpa munyuhi kɛ fia jehahi babauu. (Kpo. 18:2, 4) E be kɛe nɛ a ma kpata lakpa jamihi tsuo a hɛ mi kulaa, nɛ nihi nɛ a suɔ Mawu anɔkualetsɛ ɔ maa ngɔ hɛ mi nyami nɛ sa lɛ ɔ kɛ ha lɛ.—Kpo. 17:16.
11. Kɛ wa ma plɛ kɛ le nihi nɛ a ngɛ Yehowa jae ngɛ anɔkuale mi ɔ ha kɛɛ?
11 Yehowa ngɛ nihi nɛ a je he slɔɔtohi ngɛ je kɛ wɛ ɔ gblae kɛ ngɛ e we asafo ɔ mi bae. (Kpo. 7:9, 10) Ke a nu “sane kpakpa a,” a naa heii kaa nɔ́ nɛ a ngɛ kasee ɔ ji anɔkuale, nɛ a kɛ bua jɔmi ya piɛɛɔ Yehowa we bi a he. (Mar. 13:10) Mwɔnɛ ɔ, nihi naa Yehowa sɔmɔli anɔkualetsɛmɛ ɔmɛ heii. Gbalɔ Malaki gba ke: “Nyɛ maa kpale na slɔɔto nɛ ngɛ dalɔ kɛ yiwutsotsɛ a kpɛti, kɛ slɔɔto nɛ ngɛ nɔ nɛ jaa Mawu kɛ nɔ nɛ ja we Mawu ɔ a kpɛti.” (Mal. 3:18) Yehowa Odasefohi guɔ fiɛɛmi ní tsumi ɔ kɛ a je mi bami nɔ kɛ tsɔɔ heii kaa mɛ ji Mawu anɔkualetsɛ ɔ sɔmɔli.
12. Mɛni blɔ nɔ nɛ Yehowa ha nɛ e yi mi tomi ngɛ mi bae kɛ gu fiɛɛmi ní tsumi ɔ nɔ?
12 ‘Sane kpakpa nɛ kɔɔ Matsɛ Yemi ɔ he,’ nɛ́ wa ngɛ fiɛɛe ɔ tsɔɔ kaa wa ngɛ Yesu fami ɔ tue bue, jehanɛ hu ɔ, e ha nɛ gbami ngɛ mi bae. (Mat. 24:14; 28:18-20) Kɛ gu ní tsumi nɛ ɔ nɔ ɔ, nihi nɛ a je je ɔ mi he fɛɛ he ko ɔ ba ngɛ Kristo kaseli pee, nɛ a ngɛ hɛ nɔ kami kaa, a ma ja Mawu anɔkualetsɛ ɔ kɛ ya neneene. E ji he blɔ ngua nɛ wa ná kaa Yehowa gu wa nɔ kɛ ngɛ e yi mi tomi ɔ he ní tsue!
MO NÁ NƆ MI MAMI KAA YEHOWA SI WOMI ƆMƐ TSUO MAA BA MI
13. Mɛnɔmɛ lɛ Satan ngɔ e hɛ kɛ pi titli, nɛ mɛni he je?
13 Satan Abosiami mi mi fu wawɛɛ ejakaa e le kaa “be bɔɔ pɛ nɛ e ngɛ” nɛ́ a kɛ ma kpata e je ɔ hɛ mi. (Kpo. 12:12, 13) Enɛ ɔ he ɔ, e kɛ e hɛ pi “ni nɛmɛ nɛ a yeɔ Mawu kita amɛ a nɔ, nɛ a hɛɛ Yesu he odase yemi ní tsumi ɔ mi ɔ,” nɛ ji nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ a nɔ wawɛɛ. (Kpo. 12:17; 14:12) Nɔ fɛɛ nɔ nɛ fĩɔ nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ, kɛ ní tsumi nɛ a ngɛ tsue ɔ se ɔ, Satan ngɔɔ e hɛ kɛ piɔ mɛ nɛ e waa mɛ yi mi.
14. Mɛni maa ba ke Satan ya tua Mawu we bi? (Hyɛ foni ɔ hulɔ.)
14 Ke a kpata Babilon Ngua a hɛ mi ta a, nihi nɛ Satan kɛ ngɛ ní tsue ɔ ma ya tua Yehowa we bi konɛ a kpata a hɛ mi. Jamɛ a tuami ɔ maa ngɔ Harmagedon ta a kɛ ba. (Kpo. 16:13, 14, 16) Yesu kɛ e hiɔwe tabo ɔ ma kpɔ Yehowa sɔmɔli, nɛ a ma kpata Satan sisi bimɛ nɛ a maa piɛ ngɛ zugba a nɔ tsuo ɔ a hɛ mi. (Kpo. 19:19-21) Yiwutsotsɛmɛ, nihi nɛ a yeɔ lakpa, kɛ nɔ sisili tsuo be si hie hu. (Kpo. 21:8) A maa wo Mawu anɔkualetsɛ nɛ e yeɔ dami sane ɔ nguɔ.
Yesu kɛ e hiɔwe tabo ɔ nɛ a hii si ngɛ okpɔngɔhi a nɔ nɛ a yaa hwu Harmagedon ta a konɛ a kpata Mawu he nyɛli ɔmɛ a hɛ mi (Hyɛ kuku 14)
15. Mɛni he je nɛ wa ngɛ nɔ mi mami kaa Yehowa si womi ɔmɛ tsuo maa ba mi ɔ? (Yesaya 65:16, 17) (Hyɛ foni ɔ hulɔ.)
15 Mwɔnɛ ɔ, kake peemi be nihi a kpɛti kulaa. Se ngɛ Yehowa yemi kɛ buami nya a, kake peemi ngɛ e sɔmɔli a kpɛti. Yehowa ngɛ nihi nɛ a suɔ anɔkuale ɔ a nya buae kɛ ba e weku ɔ mi. Yehowa maa jɔɔ e we bi, nɛ e maa jɔɔ ní tsumi nɛ a ngɛ tsue ha lɛ ɔ nɔ hulɔ. (Kane Yesaya 65:16, 17.) Wa ngɛ nɔ mi mami kaa e si womi ɔmɛ tsuo maa ba mi. Munyuhi nɛ bɔfo Paulo tu ngɛ Romabi 8:38, 39 woɔ wɔ he wami. Lejɛ ɔ de ke: “Gbenɔ jio, wami jio, hiɔwe bɔfohi jio, nɔ yemihi jio, níhi nɛ ngɛ hiɛ ɔ amlɔ nɛ ɔ jio, níhi nɛ maa ba jio, he wamihi jio, nɔ́ ko nɛ ngɛ hiɔwe jio, nɔ́ ko nɛ ngɛ sisi jio, adebɔ nɔ́ kpa ko jio, ní nɛ ɔmɛ ekoeko be nyɛe ma je wɔ kɛ je Mawu suɔmi ɔ nɛ ngɛ Kristo Yesu, wa Nyɔmtsɛ ɔ mi ɔ he kɔkɔɔkɔ.”
Ngɛ je ehe ɔ mi ɔ, wa be haomihi nɛ ngɛ je yaya nɛ ɔ mi ɔ kaie hu (Hyɛ kuku 15)
16. Mɛni he je nɛ o he Yehowa ye kɛ o tsui tsuo ɔ?
16 Wa ngɛ yi mi tomihi fuu a he je nɛ wa ma nyɛ maa ngɔ wa hɛ kɛ fɔ Yehowa nɛ ji Mawu anɔkualetsɛ ɔ nɔ. Lɛ nɛ e bɔ wɔ. E suɔ wɔ wawɛɛ. Akɛnɛ nihi je je ma amɛ tsuo a mi nɛ a ba ngɛ Yehowa sɔmɔe he je ɔ, asafo kuu ngua a he ngɛ hyɛe wawɛɛ. (Yes. 60:22; Zak. 8:23) Wa le kaa Yehowa yeɔ e si womihi tsuo a nɔ, nɛ e be kɛe nɛ e maa po Satan sisimi ɔ, kɛ e lakpa munyu ɔmɛ tsuo se. Kaa bɔ nɛ David sɔle ɔ, wɔ hu wa sɔleɔ ke: “A je Yehowa Mawu . . . yi, nɔ nɛ lɛ pɛ lɛ e peeɔ nyakpɛ níhi ɔ. A je e biɛ nɛ hɛ mi ngɛ nyami ɔ yi kɛ ya neneene, nɛ e hɛ mi nyami ɔ nɛ hyi zugba a nɔ tsuo.”—La 72:18, 19.
LA 2 O Biɛ Ji Yehowa
a Baiblo ɔ tsɔɔ we jamɛ a bɔfo yiwutsotsɛ ɔ biɛ tutuutu. Se biɛ nɛ a kɛ kale lɛ pɛ ji “Abosiami,” nɛ e sisi ji, nɔ he guɛ gbelɔ kɛ “Satan” nɛ e sisi ji, si temi kɛ wolɔ.