APRIL 6-12, 2026
LA 82 “Nyɛ Ha Nɛ Nyɛ La a Nɛ Kpɛ”
Bɔ Nɛ O Ma Plɛ Kɛ Ye Bua O Wekuli Nɛ A Be Asafo ɔ Mi Ha
“Nyɛ ko ha nɛ wa kɔni mi nɛ jɔ̃ ngɛ nɔ́ kpakpa peemi he.”—GAL. 6:9.
OTI NƐ NGƐ NÍ KASEMI Ɔ MI
Nɔ́ nɛ o maa pee konɛ huɛ bɔmi kpakpa nɛ hi o kɛ o wekuli nɛ a be asafo ɔ mi ɔ nyɛ kpɛti, konɛ o nyɛ nɛ o tsɔɔ mɛ Yehowa he ní.
1-2. Ke wa ba na anɔkuale ɔ, mɛni ji nɔ́ ko nɛ ma nyɛ ma puɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ waa kɛ wa wekuli wa kpɛti?
BENƐ nyumu ko ngɛ hlae nɛ e ba pee Yesu kaselɔ ɔ, Yesu de lɛ ke: “Ho we mi ya, yaa o wekuli a ngɔ nɛ o ya sɛɛ níhi tsuo nɛ Yehowa pee ha mo” ɔ. (Mar. 5:19) Yesu tu munyu nɛ ɔ ejakaa e le kaa ke wa nu sane kpakpa ko ɔ, wa maa suɔ nɛ wa de wa wekuli.
2 Benɛ a kɛ mo bɔni Baiblo ɔ kasemi ɔ, kɛ o nu he ha kɛɛ? Eko ɔ, bua jɔmi nɛ o ná he je ɔ, o suɔ kaa o ma de ni kpahi níhi nɛ o ngɛ kasee ɔ, se o wekuli ɔmɛ sume nɛ a maa bu mo tue. Aloo eko ɔ, blɔ nɔ nɛ o gu kɛ tu anɔkuale ɔ he munyu ɔ ha nɛ a mi mi fu. Ke jã a, ní kasemi nɛ ɔ maa ye bua mo konɛ o le nɔ́ nɛ o maa pee konɛ o ya nɔ nɛ o ye Yehowa anɔkuale. E ma ha nɛ huɛ bɔmi kpakpa hu nɛ hi o kɛ o wekuli ɔmɛ nyɛ kpɛti.
3. Mɛni he wa ma susu ngɛ ní kasemi nɛ ɔ mi?
3 Ngɛ ní kasemi nɛ ɔ mi ɔ, wa maa na: (1) Bɔ nɛ mi mi sami maa ye bua wɔ ha konɛ waa to wa tsui si kɛ ha wa wekuli nɛ a be asafo ɔ mi ɔ,a ke a bui wɔ tue po; (2) nɔ́ nɛ wa maa pee ke a tu munyu loo a pee nɔ́ ko kɛ si wɔ; (3) bɔ nɛ tsui si tomi maa ye bua wɔ ha konɛ ke wa ngɛ mɛ ye buae ɔ, wa ná hɛ nɔ kami kaa ligbi ko ɔ, a ma nyɛ ma ba sɔmɔ Yehowa; (4) nɔ́ nɛ wa maa pee kɛ tsɔɔ kaa wa suɔ mɛ.
O MI MI NƐ SÃ MO NGƐ A HE
4. Kɛ Yesu kɛ nihi nɛ a bui e munyu ɔ tue ɔ hi si ha kɛɛ?
4 Yesu kɔni gbo we ngɛ nihi nɛ a bui e sɛ gbi ɔ tue ɔ a he. E ngɔ e he kɛ to wai ngmɔ nɔ hyɛlɔ ko he. Wai ngmɔ nɔ hyɛlɔ ɔ bɔɔ mɔde kaa e maa pee ní komɛ nɛ ma ha wai tso ko nɛ wui yiblii ɔ, nɛ e nyɛ nɛ e wo yiblii. (Luka 13:6-9) Benɛ Yesu kɛ nɔ́ heto nɔ́ nɛ ɔ tsu ní ɔ, jamɛ a be ɔ mi ɔ, e kɛ jeha etɛ sɔuu ngɛ mɔde bɔe kaa e maa ye bua Yudabi ɔmɛ nɛ a ná hemi kɛ yemi ngɛ e mi. Mɛni he je nɛ Yesu kɔni gbo we ngɛ a he ɔ? Ejakaa e mi mi sãa lɛ ngɛ adesahi a he, nɛ lɔ ɔ ha nɛ e to e tsui si kɛ ha mɛ.
5. Mɛni he je nɛ Yesu mi mi sã lɛ ngɛ Yudabi ɔmɛ a he ɔ?
5 Yesu mi mi sã lɛ ngɛ Yudabi ɔmɛ a he ejakaa jami hɛ mi nyɛɛli ɔmɛ nyɛ we nɛ a ye bua mɛ nɛ a ná hemi kɛ yemi ngɛ Mawu mi. Yesu na ni ɔmɛ kaa “jijɔhi nɛ a be hyɛlɔ.” (Mar. 6:34) Benɛ e piɛ bɔɔ nɛ Yesu ma gbo ɔ, Yerusalem ma mi bi ɔmɛ a ní pee lɛ mɔbɔ nɛ e fo ya, ejakaa e le kaa akɛnɛ a be hemi kɛ yemi he je ɔ, a kpɛti nihi fuu ma gbo. (Luka 19:41-44) Ke wɔ hu wa mi mi sãa wɔ ngɛ wa wekuli a he ɔ, lɔ ɔ maa wo wɔ he wami konɛ waa ye bua mɛ.
6. Mɛni he je nɛ e sa nɛ wa ná wa wekuli nɛ a be asafo ɔ mi ɔ a he tsui ɔ? (Galatiabi 6:9)
6 Kane Galatiabi 6:9. Ke wa wekuli sume kaa a maa kase Yehowa he ní po ɔ, e sa nɛ wa ná a he tsui, nɛ wa kɔni nɛ ko gbo ngɛ “kpakpa peemi he.” Wa le kaa e ma he be loko nɔ ko ma nyɛ ma tsake hemi kɛ yemi nɛ e he si ngɛ e tsui mi ɔ. Mo kai kaa be ko nɛ be ɔ, ‘jinɛ o be hɛ kɛ nɔ fɔmi ko, nɛ o be Mawu ko ngɛ je ɔ mi’ kaa mɛ nɔuu. (Efe. 2:12) Se nɔ ko to e tsui si kɛ ha mo, nɛ e ye bua mo nɛ o ba le Yehowa. Enɛ ɔ he ɔ, e sa nɛ mo hu o ye bua o wekuli nɛ mɛ hu a ba le Yehowa.
KE A TU MUNYU LOO A PEE NƆ́ KO KƐ SI MO
7. Eko ɔ, mɛni lɛ ha nɛ Yesu nyɛmimɛ ɔmɛ ná we hemi kɛ yemi ngɛ e mi ɔ?
7 Eko ɔ, Yesu nyɛmimɛ ɔmɛ nu nyakpɛ níhi nɛ e pee ngɛ Galilea a he. (Luka 4:14, 22-24) Se jamɛ a be mi ɔ, a he we lɛ yi. (Yoh. 7:5) Mɛni he je? Baiblo ɔ tsɔɔ we. Se Baiblo ɔ tsɔɔ ní enyɔ komɛ nɛ ha we nɛ Yudabi ɔmɛ a ti ni komɛ nɛ a ba pee Yesu kaseli. A ti ni komɛ ye gbeye kaa ke a ba nyɛɛ Yesu se ɔ, ma mi bi ɔmɛ ma kua mɛ. (Yoh. 9:18-22) Nɛ ngɛ ni komɛ hu a blɔ fa mi ɔ, akɛnɛ a le Yesu kɛ je e jokuɛwi a si he je ɔ, a he we yi kaa e ma nyɛ maa pee Mawu nane mi dalɔ. (Mar. 6:1-4) Susumi nɛ ɔmɛ hu ma nyɛ ma ná Yesu nyɛmimɛ ɔmɛ a nɔ he wami. Anɛ wa wekuli nɛ a be asafo ɔ mi hu ma nyɛ ma ná susumi komɛ kaa jã lo?
8. Eko ɔ, mɛni ma ha nɛ wa wekuli nɛ a be asafo ɔ mi ɔ maa tu munyu aloo a pee nɔ́ ko kɛ si wɔ?
8 Mo susu nɔ́ he je nɛ a tuɔ munyu loo a peeɔ nɔ́ ko kɛ siɔ mo ɔ he. Eko ɔ, Yesu nyɛmimɛ ɔmɛ piɛɛ e wekuli nɛ be ko ɔ, a de ke “e yi puɛ” ɔ a he. (Mar. 3:21) Mɛni he je nɛ a susu kaa Yesu yi mi ngɛ puɛe ɔ? Baiblo ɔ tsɔɔ kaa ngɛ sɔmɔmi ní tsumi ɔ he je ɔ, Yesu ná we deka po nɛ e kɛ yeɔ ní. (Mar. 3:20) Enɛ ɔ he ɔ, eko ɔ, e wekuli ɔmɛ susu kaa fiɛɛmi ní tsumi ɔ he Yesu be tsuo. Wɔ hu wa wekuli ma nyɛ ma susu kaa wa ha nɛ wa jami ɔ ngɔ wa be tsuo. Ke a naa wɔ jã a, lɛɛ e sa nɛ waa bɔ mɔde konɛ waa ngɔ wa ní peepee kɛ tsɔɔ kaa wa susuɔ a he.
9. Mɛni maa ye bua wa wekuli konɛ a tsake susumi nɛ a hɛɛ ngɛ Yehowa Odasefohi a he ɔ? (1 Petro 3:1, 2) (Hyɛ foni ɔmɛ hulɔ.)
9 Ha nɛ o ní peepee nɛ ye o he odase. Ke wa baa wa je mi saminya a, lɔ ɔ ma ha nɛ wa wekuli ma tsake susumi nɛ a hɛɛ ngɛ Yehowa Odasefohi a he ɔ. (Kane 1 Petro 3:1, 2.) Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, huno ko nɛ pi Yehowa Odasefono ji lɛ ɔ mi mi ma nyɛ ma fu ke e yo ɔ je kɛ ho asafo mi kpe aloo fiɛɛmi ya nɛ e piɛ lɛ pɛ. Akɛnɛ nyɛmiyo ɔ sume nɛ e huno ɔ nɛ nu he jã he je ɔ, e maa hi kaa e maa to e be he blɔ nya saminya konɛ e ná deka kɛ ha e huno ɔ kɛ Mawu jami mi níhi hulɔ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, e ma nyɛ maa ya fiɛɛmi be mi nɛ e huno ɔ ngɛ nɔ́ ko he ní tsue aloo e be we mi. Ke yogbayo nɛ e ji Kristofono ɔ pee we kpɛii, nɛ e susuɔ níhi a he saminya a, lɔ ɔ ma nyɛ maa ye bua e huno ɔ konɛ e ná Yehowa Odasefohi a he juɛmi kpakpa.
Ke o kɛ mi mi jɔmi tuɔ munyu, nɛ o baa o je mi saminya a, lɔ ɔ ma ha nɛ o huno loo o yo nɛ e sɔmɔ we Yehowa a ma tsake juɛmi nɛ e hɛɛ ngɛ Yehowa Odasefohi a he ɔ (Hyɛ kuku 9)g
10. Ke nihi tu munyu kɛ si wɔ ɔ, mɛni wa maa pee kɛ tsɔɔ kaa wa ngɛ Yesu kasee?
10 Koo di nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ a ma de ɔ se. Benɛ a po Yesu nya kaa e ji jiklɔɔtsɛ kɛ wai nulɔ ɔ, e mi mi fu we. Mohu ɔ, e suɔ nɛ nihi nɛ a da e je mi bami nɔ kɛ hyɛ kaa nɔ́ nɛ a de ngɛ e he ɔ ji anɔkuale lo. (Mat. 11:19) E ngɔ e ní peepee kɛ tsɔɔ hu kaa e susuɔ níhi a he saminya, nɛ e peeɔ níhi nɛ ma ha nɛ e ná bua jɔmi. (Kɛ to Yohane 2:2, 6-10 he.) Enɛ ɔ he ɔ, moo bɔ mɔde kaa o be nɔ́ fɛɛ nɔ́ ko nɛ o wekuli ma de ɔ se die. Ngɔɔ o ní peepee kɛ tsɔɔ kaa o susuɔ níhi a he saminya, nɛ o ngɛ bua jɔmi. Enɛ ɔ ma ha nɛ ke nihi gbe wa he guɛ kɛ ha wa wekuli ɔmɛ ɔ, a be hee maa ye.
MOO TO O TSUI SI NƐ O NÁ HƐ NƆ KAMI
11. Kɛ Yesu kɛ e nyɛmimɛ ɔmɛ nɛ a he we lɛ yi ɔ hi si ha kɛɛ?
11 Baiblo ɔ tsɔɔ kaa Yesu ya nɔ nɛ e to e tsui si kɛ ha e nyɛmimɛ ɔmɛ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, e ngɛ heii kaa mɛ hu a ngɛ Kana benɛ Yesu pee e kekleekle nyakpɛ ní ɔ. (Yoh. 2:11, 12) Kaa bɔ nɛ wa na kɛ sɛ hlami ɔ, Yesu nyɛmimɛ ɔmɛ ná we hemi kɛ yemi ngɛ e mi ngɛ nyakpɛ ní nɛ ɔmɛ nɛ e pee ɔ tsuo se. Se loloolo ɔ, Yesu kua we mɛ. Benɛ ní nɛ ɔmɛ ya nɔ ngɛ Kana maa pee jeha etɛ se ɔ, Baiblo ɔ tsɔɔ kaa Yesu je mi mi jɔmi mi nɛ e kɛ e nyɛmimɛ ɔmɛ tu munyu.—Yoh. 7:5-8.
12. Mɛni maa ye bua wɔ nɛ wa ná hɛ nɔ kami kaa wa wekuli ɔmɛ ekomɛ ma nyɛ ma tsake a tsui?
12 Wa kase níhi fuu kɛ kɔ Yehowa mɔbɔ nami ɔ he. Enɛ ɔ he ɔ, wa ngɛ hɛ nɔ kami kaa wa wekuli nɛ a be asafo ɔ mi ɔ ma nyɛ ma ba sɔmɔ Yehowa. Ke a kpata lakpa jami hɛ mi se ɔ, eko ɔ, wa wekuli ɔmɛ ma kai kaa wa de mɛ hyɛ kaa nɔ́ ko kaa jã maa ya nɔ.b (Kpo. 17:16) Eko ɔ, ke amanehlu ngua a je sisi ɔ, a ma ba piɛɛ wa he kɛ sɔmɔ Yehowa. Se loko jamɛ a be ɔ maa su ɔ, ke a kɛ nyagba ko ngɛ kpee ɔ, e sa nɛ waa pee nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ wa ma nyɛ kɛ ye bua mɛ. Ke a na kaa wa ngɛ suɔmi nitsɛnitsɛ kɛ ha mɛ, nɛ wa susuɔ a he ɔ, eko ɔ, a maa suɔ kaa a maa kase Baiblo ɔ.
HA NƐ A NA KAA O SUƆ MƐ
13. E ngɛ mi kaa wa be deka kulaa ngɛ Yehowa sɔmɔmi mi mohu lɛɛ, se mɛni e sɛ nɛ waa pee?
13 E ngɛ mi kaa wa be deka kulaa ngɛ Yehowa sɔmɔmi mi mohu lɛɛ, se e sɛ nɛ wa ha nɛ wa wekuli ɔmɛ nɛ a nu he kaa wa be a he deka, aloo wa sume mɛ. (Mat. 7:12) Ke jã a, mɛni wa maa pee kɛ tsɔɔ kaa wa susuɔ a he? Ha nɛ waa hyɛ ekomɛ.
14-15. Mɛni wa maa pee kɛ tsɔɔ kaa wa suɔ wa wekuli nɛ a be asafo ɔ mi ɔ? Mo ha enɛ ɔ he nɔ hyɛmi nɔ́.
14 O kɛ mɛ nɛ pɔ ní sɛɛmi nɛ o ha nɛ a na kaa o suɔ mɛ. Ke wa deɔ wa wekuli ɔmɛ bɔ nɛ níhi ngɛ nɔ yae ha ngɛ wa si himi mi ɔ, lɔ ɔ hu tsɔɔ kaa wa suɔ mɛ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ke wa hia blɔ, loo wa ya he nya buami ko sisi nɛ wa po foni ɔ, wa ma nyɛ maa ngɔ eko kɛ mane mɛ, nɛ wa ma nyɛ maa mane mɛ sɛ gbi hulɔ. Nike ní bɔɔ ko nɛ wa ma ha mɛ, aloo sɛ womi nɛ wa maa ngma mɛ ɔ, ma nyɛ ma ha nɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ waa kɛ mɛ wa kpɛti ɔ mi nɛ wa. Ke wa bɔɔ mɔde nɛ wa peeɔ ní nɛ ɔmɛ ɔ, a maa na kaa wa suɔ mɛ.
15 Mo susu nyɛmiyo Anna nɛ e je Armenia a sane ɔ he nɛ o hyɛ. E wekuli ɔmɛ jeɔ a hɛja, nɛ a pɔɔ jã peemi ke a ngɛ fɔmi ligbi kɛ gbijlɔ kpahi yee. Benɛ Anna ba pee Yehowa Odasefono ɔ, e wekuli ɔmɛ bɔni tsui yemi kaa eko ɔ, e kɛ mɛ ma kpa bɔmi. A ye tsui po kaa, lɔ ɔ ma ha nɛ níhi be nɔ yae ha lɛ saminya ngɛ e si himi mi. Mɛni Anna pee kɛ tsu nyagba nɛ ɔ he ní? E de ke, “Ke i ya slaa ye wekuli ɔmɛ ɔ, i deɔ mɛ bɔ nɛ níhi ngɛ nɔ yae ha ngɛ ye si himi mi, kɛ nɔ́ nɛ ha nɛ i be deka. Jehanɛ hu ɔ, i fɔ̃ɔ mɛ nine kɛ baa ye we ɔ mi, nɛ i haa nɛ a leɔ ye huɛmɛ ɔmɛ. Enɛ ɔ ha nɛ ye wekuli ɔmɛ fuu ba le nihi nɛ i kɛ bɔɔ, nɛ lɔ ɔ ha nɛ ye wekuli ɔmɛ nyɛɔ suɔ a he.” Anna de hu ke: “Ye wekuli ɔmɛ fuu tsɔɔ kaa a na kaa i ngɛ bua jɔmi wawɛɛ, nɛ lɔ ɔ ha nɛ a yi tsui ngɛ ye he hu.”
16. Mɛni Yesu pee kɛ tsɔɔ kaa e susuɔ e nyɛminyumu Yakobo he? (Hyɛ sisi ningma a hulɔ.)
16 Moo tsɔɔ kaa o susuɔ a he. Benɛ a tle Yesu si se ɔ, e je e he kpo kɛ tsɔɔ e nyɛminyumu Yakobo kɛ tsɔɔ kaa e susuɔ e he. (1 Kor. 15:7) Hyɛ bɔ nɛ Yakobo bua maa jɔ ha benɛ e na kaa loloolo ɔ, Yesu kɔni gbo we ngɛ e he ɔ. Enɛ ɔ ha nɛ Yakobo ná nɔ mi mami kaa Yesu ji Mesia a nɛ. E be nyakpɛ kaa ngɛ lɔ ɔ se ɔ, Yakobo ye bua e nyɛmimɛ kpa amɛ nɛ a ba na nɔ tutuutu nɛ Yesu ji.c—Níts. 1:14
17. Mɛni wa ma nyɛ maa kase ngɛ ga womi nɛ ngɛ Romabi 12:15 ɔ mi? (Hyɛ foni ɔ hulɔ.)
17 Kane Romabi 12:15. Ke wa tsɔɔ kaa wa suɔ wa wekuli ɔmɛ, titli ngɛ bua jɔmi be kɛ behi nɛ a mi wa tsuo mi ɔ, lɔ ɔ ma ha nɛ eko ɔ, a ma tsake susumi nɛ hɛɛ ngɛ wa he ɔ.d Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, ke a kpɛti nɔ ko fɔ ɔ, wa ma nyɛ ma ha nɛ e na kaa wa bua jɔ wawɛɛ kaa e fɔ, nɛ ke e maa hi ɔ, wa ma nyɛ maa ke lɛ ní po. Jã kɛ̃ nɛ ke wa wekuno ko gbo ɔ, wa ma nyɛ maa tu munyu ko kɛ wo weku mi bimɛ ɔmɛ a bua, waa pee ní komɛ kɛ ye bua mɛ, loo waa mane mɛ sɛ gbi kɛ wo a bua. E sɛ nɛ wa hɛ nɛ je nɔ kaa wa maa pɔ mɛ slaami titli ngɛ behi nɛ a mi wa mi.
Ke o kɛ o ní peepee tsɔɔ kaa o susuɔ o wekuli ɔmɛ a he, titli ngɛ behi nɛ o he hia mɛ ɔ mi ɔ, lɔ ɔ ma nyɛ ma ha nɛ a tsake bɔ nɛ a naa níhi nɛ o heɔ yeɔ ɔ, nɛ a kɛ mo maa hi si saminya (Hyɛ kuku 17)h
18. Mɛni blɔ nɔ wa maa gu kɛ kase Andrea?
18 Ha nɛ o wekuli ɔmɛ nɛ a le nyɛmimɛ ɔmɛ. Benɛ kaselɔ Andrea na kaa Yesu ji Mesia a, e ngɔ e nyɛminyumu Petro kɛ tsɔɔ Yesu. (Yoh. 1:40-42) Anɛ mo hu o ma nyɛ maa pee nɔ́ ko kaa jã lo? Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, anɛ o ma nyɛ maa fɔ o wekuno ko nine kɛ ba asafo mi kpe, aloo o maa fɔ lɛ nine nɛ e ba piɛɛ o kɛ o huɛmɛ a he kɛ ye ní lo? Ke wa ha nɛ wa wekuli ɔmɛ le wa nyɛmimɛ Odasefo ɔmɛ ɔ, a maa na kaa Odasefo ɔmɛ ngɛ kaa mɛ nɔuu, nɛ a peeɔ nihi kpakpa.
19. Ke wa wekuli nui níhi nɛ wa heɔ yeɔ ɔ ekomɛ a sisi po ɔ, kɛ e sa nɛ waa kɛ mɛ nɛ hi si ha kɛɛ? (1 Petro 3:15)
19 Kane 1 Petro 3:15. Wa wekuli ɔmɛ be sisi nue kaa waa kɛ wa he wui ní komɛ nɛ a peeɔ ɔ mi, se ke wa jeɔ suɔmi kɛ mi mi jɔmi kpo kɛ tsɔɔ mɛ ɔ, a ma kai be fɛɛ be. E ngɛ mi kaa waa kɛ mɛ be ní komɛ nɛ Baiblo ɔ kplɛɛ we nɔ ɔ pee mohu lɛɛ, se ke wa bɔ mɔde kaa wa ma ná be kɛ ha mɛ ɔ, a bua maa jɔ wawɛɛ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, wa ma nyɛ ma ya slaa mɛ, waa kɛ mɛ nɛ bla kɛ ye ní, nɛ waa ke mɛ ní ngɛ be kpahi a mi hulɔ.
O KƆNI NƐ KO GBO NGƐ A HE
20. Mɛni he je nɛ Yakobo nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ woɔ wɔ he wami ɔ?
20 Benɛ Yesu ngɛ zugba a nɔ ɔ, Yakobo nyɛ we nɛ e piɛɛ e he kɛ tsu sɔmɔmi ní tsumi ɔ, se nyagbenyagbe ɔ, e ba pee Yesu kaselɔ. (Gal. 1:18, 19; 2:9) E ngɛ mi kaa Yakobo piɛɛ we kekleekle kaseli ɔmɛ a he mohu lɛɛ, se e ngɛ heii kaa Yesu tsɔɔmi ɔmɛ ta e tsui he wawɛɛ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, e ngma sɛ womi ko nɛ e mi munyu ɔmɛ ngɛ kaa Yesu Yoku ɔ Nɔ Fiɛɛmi ɔ.e
21. Mɛni he je nɛ e sɛ nɛ wa kɔni nɛ gbo ngɛ wa wekuli nɛ a be asafo ɔ mi ɔ a he ɔ?
21 Ngɛ mɔde nɛ wa maa bɔ ɔ tsuo se ɔ, eko ɔ, wa wekuli nɛ a be asafo ɔ mi ɔ be nɔ kplɛɛe kaa waa kɛ mɛ nɛ kase Baiblo ɔ. Se mɛni he je nɛ e sɛ nɛ wa kɔni nɛ gbo ngɛ a he ɔ? Ejakaa ke wa je mi mi jɔmi kpo kɛ tsɔɔ mɛ ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa wa ngɛ Yehowa nɛ ji wa Mawu mɔbɔ nalɔ ɔ, kɛ e Bi Yesu Kristo ɔ kasee. (Luka 6:33, 36) Ke be ngɛ mi puee ɔ, suɔmi kpo nɛ wa je kɛ tsɔɔ mɛ ɔ ma nyɛ ma ha nɛ susumi nɛ a hɛɛ ngɛ wa he ɔ ma tsake, nɛ a ma kai ni komɛ nɛ wa de mɛ kɛ kɔ wa hemi kɛ yemi ɔ he ɔ. Niinɛ, ke wa kɔni gbo we ngɛ a he ɔ, a kpɛti ni komɛ ma nyɛ ma ba kplɛɛ anɔkuale ɔ nɔ, nɛ lɔ ɔ ma ha nɛ wa bua maa jɔ wawɛɛ!
LA 60 E Maa Pee Wami Ha Mɛ
a MUNYU NƐ A TSƆƆ SISI: Ke Baiblo ɔ kɛ munyu nɛ ji nɔ nɛ he we yi ɔ tsu ní ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ we kaa nɔ ɔ be jami ko mi, loo e he we Mawu yi. (1 Kor. 7:12; hyɛ study note nɛ ji, “an unbelieving wife.”) Ngɛ ní kasemi nɛ ɔ mi ɔ, a kɛ munyu nɛ ɔ tsu ní kɛ tsɔɔ nɔ ko nɛ e ja we Yehowa Mawu kaa bɔ nɛ Yehowa Odasefohi peeɔ ɔ.
b Hyɛ munyu nɛ ji, “Mɛni Wa Le Ngɛ Bɔ Nɛ Yehowa Maa Kojo Nihi Hwɔɔ Se Ha a He?” nɛ ngɛ May 2024 Hwɔɔmi Mɔ ɔ bf. 11, kk. 11-13 ɔ mi ɔ.
c Ke e hi kulaa Yakobo kɛ Yuda nɛ a ji Yesu nyɛminyumuhi ɔ, ba kplɛɛ anɔkuale ɔ nɔ benɛ Yesu gbo nɛ a tle lɛ si se ɔ.
d Hyɛ daka nɛ ji, “Anɛ O Maa Ya Yo Kpeemi ɔ Loo Ya a Sisi Lo?”
e Ngɔɔ ngmami nɛ ɔmɛ kɛ to a sibi a he: Yakobo 1:2 kɛ Mateo 5:11, 12; Yakobo 1:19 kɛ Mateo 5:22; Yakobo 1:22; 2:24 kɛ Mateo 7:21; Yakobo 2:13 kɛ Mateo 5:7; 6:14, 15.
f Ke o suɔ nɛ o le babauu kɛ kɔ bɔ nɛ e sa nɛ o tsu si fɔfɔɛ nɛ ɔmɛ a he ní ha a he ɔ, hyɛ “Sane Bimihi Nɛ Je Ní Kaneli A Ngɔ,” nɛ je kpo ngɛ May 15, 2002, kɛ November 15, 2007, blɛfo gbi Hwɔɔmi Mɔ ɔ mi ɔ.
g FONI ƆMƐ A MI TSƆƆMI: Nyɛmiyo ko nɛ e kɛ bua jɔmi ngɛ ní hooe ha e huno loko e je kɛ ho fiɛɛmi ya.
h FONI Ɔ MI TSƆƆMI: Nyɛmiyo nɛ ɔ nɔuu to blɔ nya nɛ e ya slaa e nganyɛ nɛ pi Yehowa Odasefono ji lɛ ɔ.