Baiblo Mi Munyu Komɛ A Sisi Tsɔɔmi
A B D E F G H I J K L M N O P R S T W Y Z
A
Aaron binyumu ɔmɛ.
A ji Levi bibi Aaron sisi bimɛ. Aaron ji nɔ nɛ a hla lɛ kekle kaa osɔfo nɔkɔtɔma ngɛ Mose Mlaa a mi. Aaron bimɛ ɔmɛ lɛ a tsuɔ osɔfo ní tsumi ɔmɛ ngɛ bo tsu ɔ mi kɛ ngɛ sɔlemi we ɔ.—1Kr 23:28.
Ab.
Benɛ Yudabi ɔmɛ je nyɔguɛ yemi mi ngɛ Babilon kɛ ba a, Ab ji nyɔhiɔ nɛ to nɔ enuɔ ngɛ kalenda nɛ Yudabi ɔmɛ kɛ tsu ní ngɛ a jami mi ɔ nɔ. Lɔ ɔ nɔuu ji nyɔhiɔ nɛ to nɔ 11 ngɛ kalenda nɛ́ Yudabi ɔmɛ kɛ tsu ní benɛ a ngɛ nyɔguɛ tsomi ɔ nɔ. E jeɔ sisi kɛ jeɔ July kpɛti kɛ ya siɔ August kpɛti. A kɛ biɛ nɛ ɔ tsu we ní ngɛ Baiblo ɔ mi; bɔ nɛ a tsɛɔ lɛ ha pɛ kɛkɛ ji “nyɔhiɔ enuɔne ɔ.” (4Mo 33:38; Ezr 7:9)—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B15.
Abadon.
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, Abadon sisi ji “hɛ mi kpatami” nɛ e ma nyɛ maa tsɔɔ “hɛ mi kpatami muɔ” hulɔ. Se pi he ko nɛ ngɛ nitsɛnitsɛ. E ngɛ heii kaa nɔ́ nɛ munyu nɛ ɔ tsɔɔ ji, ke nɔmlɔ gbo ɔ, e saa nɛ e plɛɔ peeɔ zu. (La 88:11; Hio 26:6; 28:22; Abɛ 15:11) Ngɛ Kpojemi 9:11 ɔ, biɛ nɛ a kɛ tsɛ “muɔ voo ɔ nya bɔfo ɔ” ji “Abadon.”
Abɛ.
E ji juɛmi munyu aloo munyu kpiti ko nɛ tsɔɔ nɔ ní aloo munyu ko nɛ a kɛ jeɔ anɔkuale nɛ mi kuɔ ko kpo. Baiblo mi abɛ ma nyɛ maa pee ajo aloo munyu ko nɛ e sisi numi yee. Behi fuu ɔ, abɛ peeɔ anɔkuale munyu nɛ a de ngɛ blɔ ko nɔ. Ekomɛ hu ngɛ nɛ be komɛ ɔ, a buɔ kɛ yeɔ nihi a he fɛu aloo a kɛ gbeɔ nihi a he guɛ.—Fiɛ 12:9; 2Pe 2:22.
Abɛɛle.
E ji nɔ́ ko nɛ a kɛ sika tsu pee, nɛ a kɛ gbeɔ kanehi nɛ a ngɛ bo tsu ɔ kɛ sɔlemi we ɔ mi ɔ a la amɛ.—2Mo 37:23.
Abib.
E ji kekleekle biɛ nɛ a kɛ tsɛɔ kekleekle nyɔhiɔ nɛ ngɛ kalenda nɛ Yudabi ɔmɛ kɛ tsu ní ngɛ a jami mi ɔ nɔ. Lɔ ɔ nɔuu ji nyɔhiɔ nɛ to nɔ kpaago ngɛ kalenda nɛ́ Yudabi ɔmɛ kɛ tsu ní benɛ a ngɛ nyɔguɛ tsomi ɔ nɔ. E sisi ji “Ngma Mumu,” nɛ e jeɔ sisi kɛ jeɔ March kpɛti kɛ ya siɔ April kpɛti. Benɛ Yudabi ɔmɛ je Babilon kɛ ba a, a tsake biɛ nɛ ji Abib ɔ kɛ pee Nisan. (5Mo 16:1)—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B15.
Abolo Nɛ Masa Be Mi Gbijlɔ.
E ji gbijlɔ nguanguahi etɛ nɛ Israelbi ɔmɛ yeɔ daa jeha a, a kpɛti kekleekle nɔ́. E jeɔ sisi ngɛ Nisan ligbi 15, ligbi nɛ nyɛɛ Hetsɔmi ɔ se ɔ, nɛ e tsaa nɔ ligbi kakaaka kpaago. Abolo nɛ masa be mi pɛ lɛ a ma nyɛ maa ye konɛ a kɛ kai be nɛ a je Egipt ɔ.—2Mo 23:15; Mar 14:1.
Abolo nɛ a kɛ maa Mawu hɛ mi; Hɛ mi mami abolo.
Abolo kakaaka 12 nɛ́ a toɔ mɛ ekpaakpa ngɛ kuu enyɔ mi ngɛ okplɔɔ nɔ ngɛ He Klɔuklɔu ɔ ngɛ bo tsu ɔ mi kɛ sɔlemi we ɔ. Ngɛ He Jɔɔmi Ligbi fɛɛ He Jɔɔmi Ligbi nɔ ɔ, a jeɔ abolo nɛ ɔ nɛ a kɛ haa Mawu ɔ nɛ a ngɔɔ ehe kɛ ba toɔ nane mi. Osɔfo ɔmɛ pɛ lɛ a pɔɔ abolo ɔ nɛ a jeɔ kɛ jeɔ Mawu hɛ mi ɔ yemi. (2Kr 2:4; Mat 12:4; 2Mo 25:30; 3Mo 24:5-9; Heb 9:2)—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B5.
Abosiami.
Adar.
Benɛ Yudabi ɔmɛ je nyɔguɛ yemi mi ngɛ Babilon kɛ ba a, Adar ji nyɔhiɔ nɛ to nɔ 12 ngɛ kalenda nɛ Yudabi ɔmɛ kɛ tsu ní ngɛ a jami mi ɔ nɔ. Lɔ ɔ nɔuu ji nyɔhiɔ nɛ to nɔ ekpa ngɛ kalenda nɛ́ Yudabi ɔmɛ kɛ tsu ní benɛ a ngɛ nyɔguɛ tsomi ɔ nɔ. E jeɔ sisi kɛ jeɔ February kpɛti kɛ ya siɔ March kpɛti. (Est 3:7)—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B15.
Afɔle sami latɛ.
E ji nɔ́ ko nɛ a pee nɛ e ya hiɔwe bɔɔ aloo kpoku ko nɛ a ngɔ zu, tɛsa, tɛhi nɛ a to, aloo tso nɛ a ngɔ dade kɛ ha he kɛ pee, nɛ a sãã afɔlehi aloo tsopa kɛ e he via ngɛ nɔ ngɛ jami mi. Ngɛ kekleekle tsu nɛ ngɛ bo tsu ɔ mi kɛ nɔ́ nɛ ngɛ sɔlemi we ɔ mi ɔ, “sika tsu afɔle sami latɛ” ko ngɛ lejɛ ɔ nɛ a kɛ sãã tsopa kɛ e he via. A kɛ tso lɛ pee nɛ a ngɔ sika tsu kɛ ha he. “Akɔblee afɔle sami latɛ” ngua ko nɛ a kɛ sãã afɔlehi maa si ngɛ kpo ɔ nɔ. A ngɔ afɔle sami latɛhi kɛ tsu ní ngɛ lakpa jami mi hulɔ. (2Mo 27:1; 39:38, 39; 1Mo 8:20; 1Ma 6:20; 2Kr 4:1; Luk 1:11)—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B5 kɛ B8.
Afɔle sami latɛ ɔ koli ɔmɛ.
Níhi nɛ a ngɛ kaa kolihi nɛ a yi je kpo ngɛ afɔle sami latɛ komɛ a kɔ nya eywiɛ ɔmɛ. (3Mo 8:15; 1Ma 2:28)—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B5 kɛ B8.
Afɔle.
E ji nɔ́ ko nɛ a kɛ haa Mawu kɛ naa lɛ si, aloo nɔ́ ko nɛ nɔ ko kɛ haa Mawu kɛ tsɔɔ kaa e ye fɔ, aloo e kɛ dlaa e kɛ Mawu a kpɛti. Habel ji kekleekle nɔ nɛ e sã afɔle, nɛ ngɛ lɔ ɔ se ɔ, adesahi je a suɔmi mi nɛ a ngɔ lohwehi kɛ ní kpahi kɛ sã afɔle slɔɔtohi hluu kɛ ba si be nɛ Mose Mlaa a tsɔɔ kaa e sa nɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ e pee jã. Kɛ je benɛ Yesu ngɔ e wami nɛ ye mluku ɔ kɛ sã afɔle ɔ, e he hia we hu nɛ a ngɔ lohwehi kɛ sã afɔle. Afɔlehi nɛ Kristofohi sãã a ji mumi mi afɔlehi nɛ́ a kɛ haa Mawu.—1Mo 4:4; Heb 13:15, 16; 1Yo 4:10.
Ajuama bɔmi.
E ji Hela munyu nɛ ji porneiʹa a sisi tsɔɔmi, nɛ e ji munyungu nɛ a kɛ tsu ní ngɛ Ngmami ɔ mi nɛ́ e kɔɔ bɔmi nami ní peepee komɛ nɛ Mawu kplɛɛ we nɔ. Gba puɛmi, tuutuu pomi, ni enyɔ nɛ a sɛ we gba si himi mi nɛ a kɛ a sibi náa bɔmi, nyumu kɛ nyumu loo yo kɛ yo a bɔmi nami, nɛ nɔmlɔ kɛ lohwe a bɔmi nami hu piɛɛ he. A kɛ tsu ní ngɛ okadi peemi blɔ nɔ ngɛ Kpojemi womi ɔ mi kɛ kale Mawu jami mi tuutuu polɔ ko nɛ a tsɛɔ lɛ ke “Babilon Ngua” a, kɛ tsɔɔ kaa e kɛ je nɛ ɔ mi nɔ yeli ɔmɛ ngɛ bɔe ngɛ he wami kɛ he lo nya ní nami he je. (Kpo 14:8; 17:2; 18:3; Mat 5:32; Nít 15:29; Gal 5:19)—Hyɛ TUUTUU POLƆ.
Akaya.
Ngɛ Hela Ngmami ɔ mi ɔ, e ji Romabi a nɔ yemi he nɛ ngɛ Hela woyi je nɛ́ e ma ngua ji Korinto ɔ. Peloponese tsuo kɛ mahi nɛ a ngɛ Hela zugba kpɔ ngua a kpɛti ɔ hu piɛɛ Akaya he. (Nít 18:12)—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B13.
Alabastro.
E ji biɛ nɛ a kɛ tsɛɔ nu kɛ e he via tɔ tsɔwi nɛ a ngɔ tɛ ko nɛ a naa ngɛ Alabastron kasa nya ngɛ Egipt ɔ kɛ pee. Behi fuu ɔ, a peeɔ jamɛ a tɔ ɔmɛ kɛ a kuɛ nyafii konɛ a nyɛ nɛ a sɔu a nya nɛ nu kɛ e he via nɛ e he jua wa a nɛ ko be kɛ pue si. A ba le jamɛ a tɛ ɔ nitsɛ hu ke alabastro.—Mar 14:3.
Alamot.
E ji munyungu ko nɛ a kɛ tsuɔ ní ngɛ la lami mi, nɛ e sisi ji “Yihewi loo Zangmawi.” E ma nyɛ maa pee kaa e ji gbi nɛ he wa nɛ yihewi kɛ laa. E ma nyɛ maa ba kaa ke a kɛ Alamot tsu ní ɔ, e tsɔɔ kaa á fia la a nɛ e nya nɛ wa loo a la la a kɛ gbi nɛ he wa.—1Kr 15:20; La 46:Yiti.
Alfa kɛ Omega.
Amanehlu ngua.
Hela munyungu nɛ a tsɔɔ sisi ke “amanehlu” ɔ tsɔɔ haomi aloo nɔ́ nami nɛ jeɔ si fɔfɔɛhi nɛ a mi wa mi kɛ baa a. Yesu tu “amanehlu ngua” ko nɛ eko bɛ hyɛ nɛ e maa ba Yerusalem nɔ kɛ titli ɔ, nɔ́ nɛ e maa ba adesahi a nɔ ngɛ bami nɛ e maa ‘ba kɛ hɛ mi nyami’ hwɔɔ se ɔ he munyu. (Mat 24:21, 29-31) Paulo kale amanehlu nɛ ɔ kaa e ji nɔ́ nɛ da nɛ Mawu maa pee kɛ si ‘nihi nɛ a li Mawu kɛ nihi nɛ a bui Yesu Kristo he sane kpakpa a tue ɔ.’ Kpojemi yi 19 ɔ tu Yesu he munyu kaa nɔ ko nɛ e nyɛɛ hiɔwe tabo ɔmɛ a hɛ mi nɛ e kɛ “lohwe awi yelɔ ɔ kɛ zugba a nɔ matsɛmɛ ɔmɛ kɛ a tabuli ɔmɛ” yaa hwu ta. (2Te 1:6-8; Kpo 19:11-21) A tu “asafo kuu ngua ko” nɛ a baa a yi ngɛ amanehlu nɛ ɔ mi ɔ he munyu. (Kpo 7:9, 14)—Hyɛ HARMAGEDON.
Amen.
“E ba mi jã,” aloo “kokooko.” Munyungu ɔ je Hebri munyungu ʼamanʹ nɛ e sisi ji “e pee anɔkuale, a ma nyɛ maa ngɔ hɛ kɛ fɔ nɔ” ɔ mi. A deɔ “Amen” kɛ tsɔɔ kaa a kplɛɛ kita ko, sɔlemi ko, aloo munyu ko nɔ. Ngɛ Kpojemi womi ɔ mi ɔ, a kɛ tsu ní kaa sablai kɛ ha Yesu.—5Mo 27:26; 1Kr 16:36; Kpo 3:14.
Amlaalo.
Amlami.
E ji lohwe he womi tlalaa aloo níhi nɛ a ngɛ kaa lohwehi a pani, go aloo bwɔmi nɛ́ a lo. A kɛ nɔ́ nɛ a fɔɔ, nɛ́ behi fuu ɔ, e ji tɛ ɔ woɔ amlami ɔ kpɛti. A fiɔ amlami ɔ nya kake kɛ woɔ nine he aloo kɔni si nɛ a pɛtɛɔ e nya kaketsɛ ɔ he, kɛkɛ ke a fɔ ɔ, a ngmɛɔ e nya nɛ a pɛtɛ he ɔ he. Mahi nɛ a hi si blema a ngɔ nihi nɛ a le amlami fɔmi ɔ kɛ piɛ a tabuli a he.—Man 20:16; 1Sa 17:50.
Anɔkuale Mawu ɔ.
Hebri munyu nɛ e sisi ji “Mawu ɔ” lɛ a tsɔɔ sisi ke “anɔkuale Mawu ɔ” nɛ. Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, behi fuu ɔ, a kɛ “ɔ” piɛɛɔ munyu nɛ ji “Mawu” he kɛ tsɔɔ kaa e slo Yehowa, nɛ ji anɔkuale Mawu kake too ɔ ngɛ lakpa mawuhi a he. Lɔ ɔ he ɔ, a tsɔɔ Hebri munyu nɛ ɔ sisi ke “anɔkuale Mawu ɔ” konɛ sisi numi nɛ ngɛ Hebri munyu ɔ mi ɔ nɛ je kpo heii.—1Mo 5:22, 24; 46:3; 5Mo 4:39.
Aram; Arambi.
A ji Shem bi Aram sisi bimɛ. He nɛ a hi titli ji Lebanon Yoku ɔmɛ a nɔ kɛ ya si Mesopotamia, kɛ Taurus Yoku ɔmɛ nɛ a ngɛ yiti je ɔ, kɛ ya si Damasko, kɛ tsa nɔ kɛ ya su Damasko woyi je. A tsɛɔ hehi nɛ ɔmɛ ngɛ Hebri gbi mi ke Aram. Se pee se ɔ, a ba tsɛ lɛ ke Siria, nɛ a tsɛɔ nihi nɛ a ngɛ jamɛ a ma a mi ɔ ke Siriabi.—1Mo 25:20; 5Mo 26:5; Hos 12:12.
Aram gbi.
E ji gbi ko nɛ e kɛ Hebri, Arabik, kɛ gbi kpahi nɛ a ngɛ kaa jã a je a he, nɛ mɛ tsuo a hɛɛ ningma okadihi kake. Sisije ɔ, Arambi lɛ a tuɔ gbi nɛ ɔ, se pee se ɔ, ngɛ Asiria kɛ Babilon nɔ yemi ɔmɛ a mi ɔ, e ba pee gbi titli nɛ a tuɔ kɛ gbi nɛ a kɛ yeɔ jua. E ji gbi titli hu nɛ a kɛ tsu ní ngɛ Persia Nɔ Yemi ɔ mi. (Ezr 4:7) A ngma Ezra, Yeremia, kɛ Daniel womi ɔmɛ fã komɛ ngɛ Aram gbi mi. A kɛ Aram munyu komɛ tsu ní ngɛ Hela Ngmami ɔ mi.—Ezr 4:8–6:18; 7:12-26; Yer 10:11; Dan 2:4b–7:28.
Areopago.
E ji yoku ko nɛ e ngɛ Atene ngɛ Akropolis yiti je ngɛ pusinɔ he blɔ. A tsɛɔ kpe ngua a (kojoli) nɛ kpeɔ ngɛ lejɛ ɔ hu jã. Stoike kɛ Epikuro we bi nɛ a ji je mi ní leli ɔ ngɔ Paulo kɛ ya Areopago ɔ hɛ mi konɛ e ya tsɔɔ e hemi kɛ yemi ɔ nya.—Nít 17:19.
Asafo.
Nimli a kuu ko nɛ a bua a he nya kɛ yi mi tomi pɔtɛɛ ko aloo konɛ a tsu ní tsumi pɔtɛɛ ko he ní. Ngɛ Hebri Ngmami ɔ mi ɔ, Israel ma a titli lɛ a tsɛɔ jã. Ngɛ Hela Ngmami ɔ mi ɔ, e daa si kɛ ha Kristofohi asafo kakaaka amɛ, se a pɔɔ kɛ ní tsumi ha Kristofohi asafo ɔ tsuo.—1Ma 8:22; Nít 9:31; Rom 16:5.
Asafo mi sɔmɔlɔ.
E daa si kɛ ha Hela munyungu diaʹkonos ɔ. A pɔɔ sisi tsɔɔmi ke “sɔmɔlɔ” aloo “tsɔlɔ.” Asafo mi “sɔmɔlɔ” tsɔɔ nɔ ko nɛ e sɔmɔɔ kaa yemi kɛ bualɔ kɛ haa nikɔtɔmahi a kuu ɔ ngɛ asafo ɔ mi. E sa nɛ e su Baiblo ɔ mi hlami ní ɔmɛ a he konɛ e he nɛ su kɛ ha sɔmɔmi he blɔ nɛ ɔ.—1Ti 3:8-10, 12.
Aselgeia.—
Ashtoret.
E ji Kaanan yo mawu nɛ a tsɔɔ kaa e haa nɛ a yeɔ kunimi ngɛ ta mi, nɛ e haa nɛ nɔ fɔɔ. E ji Baal yo.—1Sa 7:3.
Asia.
Ngɛ Hela Ngmami ɔ mi ɔ, a kɛ biɛ nɛ ɔ tsɛɔ kpokpa ko nɛ Romabi ɔmɛ ye nɔ, nɛ́ mwɔnɛ ɔ be mi Türkiye pusinɔ he blɔ, kɛ zugba kpɔhi nɛ wo bɔle mɛ kaa Samos kɛ Patmo hu piɛɛ he ɔ. Asia ma ngua ji Efeso. (Nít 20:16; Kpo 1:4)—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B13.
Awaba.
E ji nɔ́ ko nɛ́ nɔ ko ngɛ nɛ́ e kɛ ma ha nɔ ko nɛ e ya pa nɔ́ ko ngɛ e dɛ ɔ, kɛ ma nɔ mi kaa e maa kpale nɔ́ nɛ e pa a kɛ ba ekohu. A tsɛɔ lɛ ke awaba tomi nɔ́ hulɔ. Mose Mlaa a kɛ blɔ tsɔɔmi ha kɛ kɔ níhi nɛ a kɛ toɔ awaba a he, bɔ nɛ pee nɛ a kɛ po ma a mi bi ɔmɛ nɛ a ji ohiatsɛmɛ loo nihi nɛ a be nɔ́ ko ɔ a he piɛ, konɛ a ko sisi mɛ.—2Mo 22:26; Eze 18:7.
Aywilɛho yemi; Kɔmɔ yemi.
Nɔ́ nɛ nɔ ko peeɔ kɛ tsɔɔ kaa e ngɛ haoe ngɛ nɔ ko nɛ́ e gbo aloo amanehlu ko nɛ ba a he. E ji kusumi ngɛ Baiblo be ɔ mi kaa a maa ye aywilɛho be saii kɛ ha nɔ ko nɛ e gbo. Nihi nɛ a yeɔ aywilɛho ɔ foɔ ya wawɛɛ, jehanɛ hu ɔ, a woɔ tade klɛdɛɛ komɛ, a kɛ lazu pueɔ a yi mi, a híaa a tade ɔmɛ nɛ a gbaa a gugue nɔ ma. Be komɛ ɔ, a fɔɔ nihi nɛ a he be kɛ ya fomi ɔ nine kɛ baa yahi a sisi.—1Mo 23:2; Est 4:3; Kpo 21:4.
Aywilɛho yemi la.
Azazel.
B
Ba.
Ngɛ Hela Ngmami ɔ mi he komɛ ɔ, munyu nɛ ɔ tsɔɔ bami nɛ Yesu Kristo ba kaa matsɛ ɔ. E je sisi kɛ je be nɛ a wo lɛ Mesia Matsɛ Yemi ɔ nya Matsɛ nɛ́ adesa ko nɛ kɛ e hɛngmɛ ɔ, nɛ e ma tsa nɔ hluu kɛ ya si je nɛ ɔ nyagbe ligbi ɔ. Bami nɛ Kristo ba a pee we bami nɛ e ba nɛ e maa kpale kɛ ho amlɔ nɔuu; mohu ɔ, e maa hi si kɛ ya si be ko.—Mat 24:3.
Baal.
Kanaanbi a mawu ko nɛ a buɔ lɛ kaa e nɔ́ ji hiɔwe, nɛ lɛ nɛ e haa nɛ hiɔmi nɛɛ, nɛ e haa nɛ nihi fɔɔ. A tsɛɔ mawu tsɔwitsɔwi nɛ nihi jaa a hu ke “Baal.” Hebri munyungu ɔ sisi ji “Nɔtsɛ; Nyɔmtsɛ.”—1Ma 18:21; Rom 11:4.
Baalɛhi.
Aga (tukpɛtukpɛ) henɔ slɔɔtohi babauu nɛ a teɔ kɛ blaa kɛ jeɔ he kake kɛ yaa he kpa. Ngɛ Mose Mlaa a nya a, a buɔ mɛ kaa niye ní nɛ e he tsɔ. A naa baalɛhi babauu nitsɛ nɛ́ a yeɔ nɔ́ fɛɛ nɔ́ ngɛ a blɔ mi, nɛ́ a puɛɔ ní wawɛɛ ɔ kaa haomi.—2Mo 10:14; Mat 3:4.
Baptisimi; Baptisi.
Peemimunyu ɔ sisi ji, “nɛ́ a kɛ nɔ́ ko maa wo nɔ́ ko mi nɛ e yi maa laa,” aloo a maa ngɔ nɔ́ ko kɛ wo nyu sisi. Yesu tsɔɔ kaa e sa nɛ a baptisi e se nyɛɛli ɔmɛ. Ngmami ɔ tu Yohane nɔ baptisimi ɔ, mumi klɔuklɔu ɔ nɛ a kɛ maa baptisi nihi, la nɛ a kɛ maa baptisi nihi, kɛ baptisimi kpahi a he munyu.—Mat 3:11, 16; 28:19; Yoh 3:23; 1Pe 3:21.
Bat.
E ji susumi nɔ́ nɛ a kɛ susuɔ nyu loo níhi nɛ a ngɛ kaa nyu. Nihi nɛ a tsuaa si kɛ hlaa blema níhi ɔ na blema buɛ ko nɛ ywia fã ko nɛ a ngma ngɛ nɔ ke bat, nɛ a tsɔɔ kaa nyu maa pee lita 22 (galɔn 5.81) lɛ maa ya mi. Susumi ní kpahi nɛ a kɛ susuɔ níhi nɛ a gbli kɛ níhi nɛ a ngɛ kaa nyu ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ, bat susumi nɔ́ ɔ nɔ lɛ a daa kɛ tsɔɔ bɔ nɛ e sa nɛ a kpɛti hiɛhiɛɛ nɛ a hi ha. (1Ma 7:38; Eze 45:14)—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B14.
Beelzebub.
Bɔfo.
Bɔfo nɔkɔtɔma.
E sisi ji “hiɔwe bɔfohi a nyatsɛ.” Munyungu “nɔkɔtɔma” a tsɔɔ “nya dalɔ” aloo “nyatsɛ.” Ngɛ sisi tsɔɔmi nɛ ɔ nya kɛ jehanɛ se hu ɔ, akɛnɛ Baiblo ɔ kɛ munyu nɛ ji “bɔfo nɔkɔtɔma” a tsu we ní ngɛ hiɛhiɛɛ peemi mi he je ɔ, e tsɔɔ kaa bɔfo nɔkɔtɔma kake pɛ lɛ e ngɛ. Baiblo ɔ tsɔɔ kaa Mikael ji nɔ nɛ a tsɛɔ ke bɔfo nɔkɔtɔma a nɛ.—Dan 12:1; Yud 9; Kpo 12:7.
Blɔ, Blɔ ɔ.
A pɔɔ munyungu nɛ ɔ kɛ ní tsumi ngɛ Ngmami ɔ mi ngɛ okadi peemi blɔ nɔ kɛ tsɔɔ ní peepee aloo je mi bami ko nɛ Yehowa kplɛɛ nɔ aloo e kplɛɛ we nɔ. A tu ni nɛmɛ nɛ a ba pee Yesu Kristo se nyɛɛli ɔ a he munyu kaa a ji nihi nɛ a piɛɛ “Blɔ ɔ” he, nɛ tsɔɔ kaa a baa a je mi ngɛ hemi kɛ yemi nɛ a ngɛ ngɛ Yesu Kristo mi ɔ nya, nɛ a nyɛɛɔ e nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ se.—Nít 19:9.
Bo tsu.
E ji bo tsu ko nɛ Israelbi ɔmɛ jaa Mawu ngɛ mi benɛ a je Egipt ɔ. A nyɛɔ gbɛɔ bo tsu nɛ ɔ nɛ a ya maa ngɛ he kpa. A kɛ Yehowa somi daka nɛ tsɔɔ kaa Mawu ngɛ Israelbi ɔmɛ a kpɛti ɔ maa bo tsu nɛ ɔ mi, a sãã afɔle ngɛ mi nɛ a jaa Mawu ngɛ mi. Be komɛ hu ɔ, a tsɛɔ lɛ ke “kpe he bo tsu.” A kɛ tsohi lɛ pee, nɛ a ngɔ klalahi nɛ a pee Kerubhi a we okadihi kɛ wo mi ɔ kɛ ha he tsuo. A gba bo tsu ɔ mi enyɔ. A tsɛ kekleekle fã a ke He Klɔuklɔu, nɛ a tsɛ fã enyɔne ɔ ke He Klɔuklɔu Pe Kulaa. (Yos 18:1; 2Mo 25:9)—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B5.
Buɛ puɛlɔ.
Bul.
E ji nyɔhiɔ nɛ to nɔ kpaanyɔ ngɛ kalenda nɛ Yudabi ɔmɛ kɛ tsu ní ngɛ a jami mi ɔ nɔ. Lɔ ɔ nɔuu ji nyɔhiɔ nɛ to nɔ enyɔ ngɛ kalenda nɛ́ Yudabi ɔmɛ kɛ tsu ní benɛ a ngɛ nyɔguɛ tsomi ɔ nɔ. Munyu nɛ a ná munyungu nɛ ji Bul kɛ je mi ɔ sisi ji “wo yiblii; ba ní,” nɛ e jeɔ sisi kɛ jeɔ October kpɛti kɛ ya siɔ November kpɛti. (1Ma 6:38)—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B15.
Bulɔ.
Nɔ ko nɛ e buɔ nihi a he konɛ nɔ́ ko nɛ ko pee mɛ aloo e buɔ weto ní he konɛ a ko ju, e pɔɔ jã peemi nyɔ mi, nɛ ke e na nyagba ko ɔ, e ma nyɛ ma kpa ngmlaa. Behi fuu ɔ, a ngɔɔ buli kɛ daa gbogbohi kɛ mɔhi a nɔ ngɛ ma nguahi a mi bɔ nɛ pee nɛ ke nihi ma ngɛ tsitsaa a, a nyɛ nɛ a na mɛ loko ji a su ma a he. Ngɛ tabuli a ní tsumi ɔ mi ɔ, a pɔɔ tabulɔ nɛ e buɔ nɔ́ ko he ɔ tsɛmi ke he bulɔ. Ngɛ okadi peemi mi ɔ, gbali sɔmɔ kaa buli kɛ ha Israel ma a, nɛ a bɔɔ ma a kɔkɔ ngɛ hɛ mi kpatami ko nɛ ma a nɔ ɔ he.—2Ma 9:20; Eze 3:17.
D
Dã afɔle.
Dagon.
E ji Filistibi a mawu. A li he nɛ tutuutu nɛ biɛ nɛ ɔ je, se womi mi leli komɛ de ke e kɛ Hebri munyungu nɛ ji dagh (pa mi lo) ngɛ tsakpa.—Man 16:23; 1Sa 5:4.
Daimoniohi.
Mumi mi adebɔ ní nɛ a peeɔ ní yayahi nɛ wa nɛ mɛ kɛ wa hɛngmɛ, nɛ a ngɛ he wami pe adesahi. Ngɛ 1 Mose 6:2 ɔ, a tsɛ mɛ ke ‘anɔkuale Mawu ɔ binyumu ɔmɛ,’ nɛ ngɛ Yuda 6, a tsɛ mɛ ke “hiɔwe bɔfo ɔmɛ.” A bɔɛ mɛ kaa bɔfo yayahi; mohu ɔ, a ji hiɔwe bɔfohi nɛ a pee a he Mawu he nyɛli. A gbo Mawu tue ngɛ Noa be ɔ mi, nɛ a piɛɛ Satan he kɛ tsɔ Yehowa hɛ mi atuã.—5Mo 32:17; Luk 8:30; Nít 16:16; Yak 2:19.
Dami ní peemi.
Darik.
E ji Persiabi a sika ko nɛ a kɛ sika tsu pee, nɛ e jiɔmi ji gram 8.4 (0.27 oz t). (1Kr 29:7)—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B14.
David bi.
Behi fuu ɔ, a tsɛɔ Yesu jã, konɛ a kɛ ma nɔ mi kaa lɛ ji Matsɛ Yemi somi ɔ nɛ́ e maa gu nɔ ko nɛ e je David weku kpa a mi kɛ ba mi ɔ he gbosi ní yelɔ.—Mat 12:23; 21:9.
David ma.
E ji biɛ nɛ a kɛ ha Yebus ma a benɛ David ye ma a nɔ kunimi nɛ e ma e matsɛ we ɔ ngɛ lejɛ ɔ. E biɛ kpa hu ji Zion. E ngɛ Yerusalem ma a woyi je kɛ yaa puje he blɔ, nɛ e ji Yerusalem ma a fã ko nɛ se kɛ wawɛɛ.—2Sa 5:7; 1Kr 11:4, 5.
Dekapoli.
Helabi ɔmɛ a ma nguahi nɛ a bla mɛ kɛ pee kpokpa kake. Sisije ɔ, a ji ma nguahi kakaaka nyɔngma (Hela munyungu deʹka a sisi ji “nyɔngma,” nɛ poʹlis ɔ sisi ji “ma ngua”). E ji biɛ hu nɛ a kɛ tsɛɔ kpokpa nɛ ngɛ Galilea Wo ɔ puje he kɛ Yordan Pa a, he nɛ ma nɛ ɔmɛ a kpɛti hiɛhiɛɛ ngɛ ɔ. A ji ma nguahi nɛ Helabi a kusumi he si ngɛ mi wawɛɛ, nɛ a yeɔ jua hu ngɛ lejɛ ɔ. Yesu gu kpokpa nɛ ɔ mi, se a ngmɛ́ ngɛ he ko kaa e ya ma ngua nɛ ɔmɛ eko mi. (Mat 4:25; Mar 5:20)—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu A7 kɛ B10.
Denario.
Romabi ɔmɛ a sika hiɔ nɛ e jiɔmi maa pee gram 3.85, nɛ Kaisare foni ngɛ kasa kake. E ji apaatsɛ ligbi kake hiɔwo, nɛ lɔ ɔ ji “tó” nɛ Romabi ɔmɛ heɔ ngɛ Yudano fɛɛ Yudano dɛ. (Mat 22:17; Luk 20:24)—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B14.
Dloomi.
Hela munyungu nɛ a tsɔɔ sisi ke dloomi ɔ kɔɔ nɔ́ ko nɛ a kplɛɛɔ nɔ nɛ e ngɛ fɛu ɔ he. Behi fuu ɔ, a kɛ munyungu nɛ ɔ tsuɔ ní kɛ tsɔɔ nike ní nɛ a je mi mi jɔmi mi nɛ a kɛ ha aloo nɔ́ ko nɛ a je mi mi jɔmi mi nɛ a kɛ ha. Ke a ngɛ Mawu dloomi ɔ he munyu tue ɔ, e kɔɔ nike ní ko nɛ Mawu kɛ ha faa nɛ e hyɛ we blɔ kaa a ma ba to nane mi ɔ he. Lɔ ɔ he ɔ, e tsɔɔ níhi babauu nɛ Mawu haa nɔ kɛ suɔmi kɛ mi mi jɔmi nɛ e jeɔ kpo kɛ haa adesahi faa a. A tsɔɔ Hela munyungu ɔ sisi hu ke “mɔbɔ nami” kɛ “nike ní nɛ a jeɔ mi mi jɔmi mi kɛ haa.” Nɔ́ halɔ ɔ kɛ haa nɔ akɛnɛ e haa nɔ nɔ́ faa a he je, se pi ní tsumi nɔ nɛ a guɔ kɛ náa aloo akɛnɛ nɔ ko sa a he je nɛ e náa ngɛ.—2Ko 6:1; Efe 1:7.
Dodoe mi hyɛlɔ.
Dɔ.
E ji dɔgba loo he ko nɛ nyu beɔ ngɛ, nɛ behi fuu ɔ, lejɛ ɔ gbliɔ, ja e su hiɔmi nɛmi be; munyungu nɛ ɔ ma nyɛ maa da si ha pa nitsɛ hulɔ. Pa komɛ ngɛ nɛ a náa nyu kɛ jeɔ nyu hɛngmɛhi a mi, nɛ be fɛɛ be ɔ, nyu ngɛ pa nɛ ɔmɛ a mi. Ngɛ ngmami kpahi a mi ɔ, a tsɛɔ “dɔ” ke “dɔgba.”—1Mo 26:19; 4Mo 34:5; 5Mo 8:7; 1Ma 18:5; Hio 6:15.
Drakma.
Ngɛ Kristofohi A Hela Ngmami ɔ mi ɔ, munyungu nɛ ɔ daa si kɛ ha Helabi ɔmɛ a sika hiɔ nɛ jamɛ a be ɔ mi ɔ, e jiɔmi ji gram 3.4 ɔ. Ngɛ Hebri Ngmami ɔ mi ɔ, a tu drakma kpa ko he munyu. Lɔ ɔ lɛɛ sika tsu lɛ a kɛ pee, a yeɔ ngɛ Persiabi ɔmɛ a be ɔ mi. E kɛ darik ɔ tsuo a jiɔmi sɔ. (Neh 7:70; Mat 17:24)—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B14.
E
Edom.
E ji biɛ kpa nɛ a kɛ tsɛɔ Isak bi Esau. Esau (Edom) sisi bimɛ ɔmɛ ya ngɔ Seir kpokpa a, nɛ ji yoku ɔmɛ nɛ a ngɛ Wo Gbogboe ɔ kɛ ‘Aqaba Wo ɔ a kpɛti ɔ nɛ a hi lejɛ ɔ. Pee se ɔ, a ba le kpokpa nɛ ɔ kaa Edom. (1Mo 25:30; 36:8)—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B3 kɛ B4.
Efa.
E ji susumi nɔ́ nɛ a kɛ susuɔ ngma, whiit, blɛfo kɛ a he nɔ ɔmɛ. E kɛ bat nɛ́ a kɛ susuɔ nyu loo níhi nɛ a ngɛ kaa nyu ɔ sɔ pɛpɛɛpɛ, lɔ ɔ he ɔ, e peeɔ lita 22 (kwat gbigbli 20). (2Mo 16:36; Eze 45:10)—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B14.
Efɔd.
E ji tade ko nɛ osɔfo ɔmɛ woɔ kɛ fɔɔ a tade nɔ. Osɔfo nɔkɔtɔma a woɔ efɔd klɛdɛɛ ko, nɛ a pee gugue nɔ hami nɔ́ kɛ mɛtɛ nɔ. Tɛhi 12 nɛ a he jua wa ngɛ gugue nɔ hami nɔ́ nɛ ɔ nɔ. (2Mo 28:4, 6)—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B5.
Efraim.
E ji Yosef binyumu enyɔne ɔ biɛ; pee se ɔ, e ba pee Israel wɛtso ɔ kake biɛ. Benɛ Israel mi gba a, a tsɛ wɛtso nyɔngma matsɛ yemi ɔ tsuo ke Efraim, ejakaa lɔ ɔ ji wɛtso nyɔngma amɛ a kpɛti nɔ́ nɛ he biɛ wawɛɛ.—1Mo 41:52; Yer 7:15.
Elul.
Benɛ Yudabi ɔmɛ je nyɔguɛ yemi mi ngɛ Babilon kɛ ba a, Elul ji nyɔhiɔ nɛ to nɔ ekpa ngɛ kalenda nɛ Yudabi ɔmɛ kɛ tsu ní ngɛ a jami mi ɔ nɔ. Lɔ ɔ nɔuu ji nyɔhiɔ nɛ to nɔ 12 ngɛ kalenda nɛ́ Yudabi ɔmɛ kɛ tsu ní benɛ a ngɛ nyɔguɛ tsomi ɔ nɔ. E jeɔ sisi kɛ jeɔ August kpɛti kɛ ya siɔ September kpɛti. (Neh 6:15)—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B15.
Epikuro we bi nɛ a ji je mi ní leli.
A ji Helano Epikuro je mi ní lelɔ ɔ se nyɛɛli. (341-270 L.M.B.K.). A tsɔɔ kaa bua jɔmi nɛ nɔ ko ma ná ngɛ si himi mi ɔ ji nɔ́ titli nɛ e he hia. —Nít 17:18.
Etanim.
E ji biɛ nɛ a kɛ tsɛɔ nyɔhiɔ nɛ to nɔ kpaago ngɛ kalenda nɛ Yudabi ɔmɛ kɛ tsuɔ ní ngɛ a jami mi ɔ nɔ. Lɔ ɔ nɔuu ji kekleekle nyɔhiɔ ngɛ kalenda nɛ́ Yudabi ɔmɛ kɛ tsu ní benɛ a ngɛ nyɔguɛ tsomi ɔ nɔ. E jeɔ sisi kɛ jeɔ September kpɛti kɛ ya siɔ October kpɛti. Benɛ Yudabi ɔmɛ je Babilon kɛ ba a, a tsake biɛ nɛ ji Etanim ɔ kɛ pee Tishri. (1Ma 8:2)—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B15.
Etiopia.
E ji blema ma ko nɛ ngɛ Egipt woyi je. Blema Etiopia ma nɛ ɔ ya gu Egipt ma nɛ ngɛ mwɔnɛ ɔ woyi je, nɛ e tsa nɔ kɛ ya gu Sudan nɛ ngɛ mwɔnɛ ɔ. Be komɛ ɔ, a tsɔɔ Hebri munyungu nɛ ji “Kush” ɔ sisi ke Etiopia.—Est 1:1.
F
Farao.
Farisi bi.
A ji Yudabi Ɔmɛ A Jami ɔ mi kuu ko nɛ he biɛ nɛ hi si ngɛ Yesu kaseli ɔmɛ a be ɔ mi. A ji osɔfo yemi weku ɔ mi, se a yeɔ Mlaa a mi ní nyafinyafihi pe kulaa a po a nɔ sisiisi, nɛ a yeɔ kusumi nɛ a deɔ nɛ a buɔ tue ɔ nɔ jã nɔuu. (Mat 23:23) A teɔ si kɛ woɔ Hela kusumi fɛɛ ko nɛ ma nyɛ ma puɛ mɛɛ a kusumi ɔ, nɛ akɛnɛ a le Mlaa a kɛ kusumi ɔ saminya he je ɔ, a ngɛ ni ɔmɛ a nɔ he wami wawɛɛ nitsɛ. (Mat 23:2-6) A ti ni komɛ hu piɛɛ Sanhedri bi ɔmɛ a he. A pɔɔ si temi kɛ woɔ Yesu ngɛ He Jɔɔmi Ligbi ɔ yemi, kusumihi, kɛ yayami peeli kɛ tó tsuli nɛ e kɛ mɛ bɔɔ ɔ he. A ti ni komɛ ba pee Kristofohi, nɛ Saulo nɛ e je Tarso ɔ hu piɛɛ he.—Mat 9:11; 12:14; Mar 7:5; Luk 6:2; Nít 26:5.
Fig tso.
E ji tso ko nɛ e pɔ he ngɛ Israel kɛ mahi nɛ bɔle mɛ ɔ a mi, nɛ e woɔ yiblii nɛ a yeɔ. E yiblii ɔ ngɛ kaa agowa.—Mat 21:19.
Filistia; Filistibi.
E ji zugba nɛ ngɛ Israel woyi je wo ɔ nya nɛ́ pee se ɔ a ba le lɛ kaa Filistia a. A tsɛɔ nihi nɛ a je Kreta nɛ a ba hi lejɛ ɔ ke Filistibi. David ye a nɔ kunimi, se a ya nɔ nɛ a hi si kaa nihi nɛ yeɔ mɛ nitsɛmɛ a nɔ, nɛ be fɛɛ be ɔ, ninyɛ ngɛ a kɛ Israel a kpɛti. (2Mo 13:17; 1Sa 17:4; Amo 9:7) —Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B4.
Flɔɔnɔɔ.
E ji nɔ́ nɛ a sileɔ tɛhi nɛ a he jua wa loo dadehi ngɛ mi; jehanɛ hu ɔ, a sãã buɛhi kɛ ní kpa komɛ nɛ a kɛ zu lɛ pee mɛ ngɛ mi. Ngɛ Baiblo be ɔ mi ɔ, bliikisi aloo tɛ lɛ a kɛ peeɔ flɔɔnɔɔ. —1Mo 15:17; Dan 3:17; Kpo 9:2.
Fɔ̃mi afɔle.
E ji afɔle nɛ ke nɔ ko ma sami ɔ, osɔfo ɔ maa ngɔ e nine kɛ wo nɔ ɔ nine sisi be mi nɛ nɔ ɔ hɛɛ afɔle ɔ ngɛ e dɛ mi, nɛ e maa fɔ nɔ ɔ nine kɛ ya kɛ ba; aloo osɔfo ɔ nitsɛ ma wo afɔle ɔ nɛ e maa fɔ kɛ ya kɛ ba. Ní peemi nɛ ɔ tsɔɔ kaa a kɛ afɔle ɔ ngɛ Yehowa hae.—3Mo 7:30.
Fɔ yemi afɔle.
E ji afɔle nɛ nɔ ko sãã kɛ biɔ konɛ a ngɔ e he yayami kɛ ke lɛ. Afɔle nɛ ɔ je ekpa bɔɔ ngɛ yayami afɔle kpahi a he. Nɔ́ he je nɛ e je ekpa bɔɔ ji kaa, ke nɔ ko pee yayami ɔ, he blɔ komɛ nɛ e ngɛ ngɛ Mose Mlaa a nya a jeɔ e dɛ. Se ke nɔ ɔ pia e he nɛ e sã fɔ yemi afɔle ɔ, e tsɔɔ kaa e kplɛɛ nɔ kaa e pee yayami kɛ si Mawu nɛ lɔ ɔ ha nɛ he blɔhi nɛ e ngɛ ɔ je e dɛ. Enɛ ɔ he ɔ, nɔ nɛ pee yayami ɔ náa he blɔ nɛ je e dɛ ɔ ekohu, nɛ e yeɔ e he ngɛ tue gblami nɛ jinɛ a kɛ ma ha lɛ ɔ he.—3Mo 7:37; 19:22; Yes 53:10.
G
Gbahi A Sisi Himi Gbijlɔ.
A tsɛɔ lɛ hu ke Bo Tsuhi A Mi Himi Gbijlɔ, aloo Níhi A Nya Buami Gbijlɔ. A yeɔ gbijlɔ nɛ ɔ ngɛ nyɔhiɔ nɛ ji Etanim ɔ we ligbi 15 kɛ ya si 21 ɔ nɔ. A yeɔ gbijlɔ nɛ ɔ be mi nɛ a kpa ngmɔ ní ta nɛ́ Israelbi ɔmɛ a ngmɔ humi jeha a ba nyagbe. E ji be nɛ a kɛ nyaa nɛ a kɛ naa Yehowa si wawɛɛ ngɛ bɔ nɛ e ha nɛ a zugba amɛ ba ní fuu ha a he je. Ngɛ gbijlɔ ɔ yemi ligbi ɔmɛ a nɔ, nihi hiɔ gbahi a sisi, konɛ a kɛ kai be nɛ a je Egipt ɔ. E ji gbijlɔhi etɛ a kpɛti kake nɛ́ e biɔ nɛ nyumuhi nɛ a ya Yerusalem konɛ a ya ye.—3Mo 23:34; Ezr 3:4.
Gba puɛmi.
Lɔ ɔ ji nɛ́ nyumu ko loo yo ko nɛ e sɛ gba si himi mi maa je blɔ nɛ e kɛ yo loo nyumu kpa ma ya ná bɔmi.—2Mo 20:14; Mat 5:27; 19:9.
Gbalɔ.
Gbami.
E ji sɛ gbi nɛ je Mawu ngɔ. E ma nyɛ maa pee Mawu suɔmi nya ní kpo jemi aloo e jajemi. Gbami ma nyɛ maa pee tsɔɔmi ko nɛ kɔɔ je mi bami he nɛ je Mawu ngɔ, Mawu fami aloo e kojomi, aloo nɔ́ ko nɛ e maa ba hwɔɔ se nɛ a deɔ kɛ fɔɔ si.—Eze 37:9, 10; Dan 9:24; Mat 13:14; 2Pe 1:20, 21.
Gbenɔ hiɔ nɛ sãã nɔ.
Hiɔ fɛɛ hiɔ nɛ sãã nɔ mlamlaamla nɛ e ma nyɛ maa gbɛ kɛ fia nɛ e gbe nɔ. Behi fuu ɔ, e piɛɛɔ níhi nɛ Mawu kɛ gblaa nihi a tue ɔ a he.—4Mo 14:12; Eze 38:22, 23; Amo 4:10.
Gbiɛmi.
Nɔ he gbeye womi aloo nɔ́ yaya nɛ a deɔ kaa e ba nɔ ko aloo nɔ́ ko nɔ. E slo gbiɛmi ngɛ yakayaka munyu aloo abofu munyu he. Behi fuu ɔ, gbiɛmi ji nɔ́ yaya nɛ a deɔ kaa e ba nɔ ko nɔ, nɛ ke Mawu aloo nɔ ko nɛ e hɛɛ blɔ nya lɛ e gbiɛ nɔ ɔ, a buɔ e gbiɛmi ɔ kaa gbami.—1Mo 12:3; 4Mo 22:12; Gal 3:10.
Gbogboehi a si tlemi.
Si temi kɛ je yɔkɔ mi. Hela munyungu anaʹstasis ɔ sisi tutuutu ji “si temi; si dami.” A tu gbogboehi a si tlemi kakaaka nɛɛ he munyu ngɛ Baiblo ɔ mi, Yesu nɛ Yehowa Mawu tle lɛ si ɔ hu piɛɛ he. E ngɛ mi kaa Eliya, Elisha, Yesu, Petro, kɛ Paulo hu tle nihi si mohu lɛɛ, se e ngɛ heii kaa jamɛ a nyakpɛ ní ɔmɛ ba ngɛ Mawu he wami nya. “Nihi nɛ a da kɛ nihi nɛ a dɛ tsuo” nɛ a ma tle mɛ si kɛ ba zugba a nɔ ɔ he hia ngɛ Mawu yi mi tomi ɔ mi. (Nít 24:15) Baiblo ɔ tsɔɔ hu kaa a ma tle ni komɛ si kɛ ya hiɔwe, nɛ e tsɛ lɛ ke gbogboehi a si tlemi nɛ “sɛ hlami” aloo “kekleekle” gbogboehi a si tlemi ɔ, nɛ Yesu nyɛmimɛ nɛ a pɔ mɛ nu ɔ lɛ a ma ná jamɛ a gbogboehi a si tlemi ɔ nɛ.—Flp 3:11; Kpo 20:5, 6; Yoh 5:28, 29; 11:25.
Gehena.
E ji Hela biɛ nɛ a kɛ tsɛɔ Hinom Dɔgba a nɛ ngɛ blema Yerusalem ma a woyi je ngɛ pusinɔ he blɔ ɔ. (Yer 7:31) A tu lejɛ ɔ he munyu ngɛ gbami mi kaa e ji he ko nɛ a ma sake gbogboehi kɛ pue. (Yer 7:32; 19:6) Odase ko be nɛ tsɔɔ kaa a sake lohwehi aloo adesahi ngɔ fɔ Gehena hɛ ngmengmle nɛ a sã mɛ loo a pii mɛ. Enɛ ɔ tsɔɔ kaa, Gehena pi he ko nɛ a kɛ hɛngmɛ be nyɛe maa na nɛ a piiɔ adesahi ngɛ lejɛ ɔ kɛ yaa neneene ngɛ la mi. Mohu ɔ, Yesu kɛ e kaseli ɔmɛ ngɔ Gehena kɛ tsu ní kɛ pee neneene tue gblami nɛ ji “gbenɔ enyɔne” ɔ, nɛ daa si ha neneene hɛ mi kpatami ɔ he okadi.—Kpo 20:14; Mat 5:22; 10:28.
Gera.
E ji sɛni tɛ nɛ a kɛ susuɔ nɔ́ ko mi jiɔmi. Gera kake mi jiɔmi ji gram 0.57 (oz t 0.01835). E peeɔ shekel mi gbami 20 mi 1. (3Mo 27:25)—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B14.
Gilead.
Ke wa ma de tutuutu ɔ, e ji zugba nɛ baa ní nɛ ngɛ Yordan Pa a puje he, nɛ e tsa nɔ kɛ ya gu Yabok Dɔgba a yiti je kɛ woyi je. Be komɛ ɔ, a kɛ biɛ nɛ ɔ tsɛɔ Israel zugba kpɔ ɔ nɛ ngɛ Yordan Pa a puje he ɔ, he nɛ Ruben, Gad, kɛ Manase wɛtso fã a hi ɔ. (4Mo 32:1; Yos 12:2; 2Ma 10:33)—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B4.
Gitit.
E ji munyungu ko nɛ a kɛ tsuɔ ní ngɛ la fiami mi, se a li nɔ́ tutuutu nɛ e tsɔɔ, eko ɔ, a je kɛ je Hebri munyungu nɛ ji gath ɔ mi. Ni komɛ susu kaa eko ɔ, la nɛ ɔ ji la nɛ a laa ke a ngɛ wai ngae, ejakaa gath sisi ji wai ngami he.—La 81:Yiti.
Glã.
E ji biɛ nɛ a kɛ tsɛɔ tso komɛ nɛ a waa ngɛ hehi nɛ nyu ngɛ. Behi fuu ɔ, glã nɛ a tuɔ he munyu ji Arundo donax. (Hio 8:11; Yes 42:3; Mat 27:29; Kpo 11:1)—Hyɛ SUSUMI TSO.
Gugue.
E ji susumi nɔ́ ko nɛ a kɛ susuɔ nyu mi kuɔ mi, nɛ e kami ji mita 1.8 (nanewɛɛ 6). (Nít 27:28)—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B14.
Gugue nɔ hami nɔ́.
E ji nɔ́ ko nɛ a kpɛ nɛ a to tɛhi nɛ a he jua wa ngɛ nɔ. Israel osɔfo nɔkɔtɔma a woɔ kɛ haa e gugue nɔ be fɛɛ be nɛ e maa ya he klɔuklɔu ɔ. A tsɛɔ lɛ ke “kojomi gugue nɔ hami nɔ́” ejakaa lɔ ɔ mi lɛ Urim kɛ Tumim nɛ a guɔ nɔ kɛ leɔ bɔ nɛ Yehowa kojo sane ko ha a ngɛ. (2Mo 28:15-30)—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B5.
H
Hades.
E ji Hela munyungu nɛ e kɛ Hebri munyungu “Sheol” ɔ kɔ. A tsɔɔ sisi ke “Yɔkɔ” (nɛ a kɛ ningma okadi agbo, nɛ ji “Y” lɛ je munyungu nɛ ɔ sisi). Enɛ ɔ tsɔɔ kaa a ngɛ adesahi a yɔkɔ he munyu tue, se pi muɔ nɛ a puɔ nihi ngɛ mi ɔ pɛ kɛkɛ.—Hyɛ YƆKƆ.
Harmagedon.
A je kɛ je Hebri munyu nɛ ji Har Meghiddohnʹ ɔ mi, nɛ e sisi ji “Megido Yoku.” Munyu nɛ ɔ kɔɔ “Mawu Ope ɔ ligbi ngua a nɔ ta a” he, ta nɛ “matsɛmɛ ɔmɛ nɛ a ngɛ zugba a nɔ hehi tsuo ɔ” ma bua a he nya konɛ a kɛ Yehowa nɛ hwu ɔ. (Kpo 16:14, 16; 19:11-21)—Hyɛ AMANEHLU NGUA.
Haomi; Kpa Fiaami.
Ngɛ Hebri Ngmami ɔ mi ɔ, behi fuu ɔ, munyungu nɛ ji haomi ɔ tsɔɔ hiɔ, aloo amanehlu nɛ́ Yehowa kɛ gblaa nihi a tue. Ngɛ Hela Ngmami ɔ mi ɔ, e kɔɔ kpahi kɛ a he kpɔhi aloo kpahi nɛ dade nyafinyafi ngɛ a nya nɛ a kɛ guaoɔ nihi ɔ he.—4Mo 16:49; Yoh 19:1.
Hebri; Hebrino.
Abram (Abraham) ji kekleekle nɔ nɛ a tsɛ lɛ ke Hebrino ngɛ Baiblo ɔ mi, nɛ lɔ ɔ ha nɛ e pee heii kaa, e je ekpa ngɛ Amorbi nɛ e kɛ mɛ hi he kake ɔ a he. Pee se ɔ, a ba tsɛ Abraham sisi bimɛ nɛ e ná kɛ gu e bibi Yakob nɔ ɔ ke Hebribi, nɛ a tsɛɔ gbi nɛ a tuɔ ɔ ke Hebri gbi. Benɛ e ke suɔ Yesu be ɔ mi ɔ, Aram gbi ɔ hiɛhiɛɛ ba tsaka Hebri gbi ɔ, nɛ lɔ ɔ ji nɔ́ nɛ Kristo kɛ e kaseli ɔmɛ tu.—1Mo 14:13; 2Mo 5:3; Nít 26:14.
He Dlami Ligbi.
E ji biɛ nɛ a kɛ tsɛɔ ligbi nɛ sɛɔ He Jɔɔmi Ligbi ɔ hlami ɔ. E ji ligbi nɛ Yudabi ɔmɛ dlaa níhi nɛ a he hia kɛ toɔ. Jamɛ a ligbi ɔ baa nyagbe ke pu nɔ si, ngɛ ligbi nɛ mwɔnɛ ɔ, wa tsɛɔ lɛ Soha a nɔ, kɛkɛ He Jɔɔmi Ligbi ɔ je sisi ngɛ jamɛ a be ɔ mi. Yudabi ɔmɛ a ligbi jeɔ sisi gbɔkuɛ nɛ e ya gbeɔ nya gbɔkuɛ.—Mar 15:42; Luk 23:54.
He Jɔɔmi Ligbi.
A je kɛ je Hebri munyungu nɛ e sisi ji “jɔɔ o he; kpa” a mi. E ji Yudabi ɔmɛ a otsi ɔ mi ligbi kpaagone (Soha gbɔkuɛ benɛ pu nɔ si kɛ ya si Hɔ gbɔkuɛ benɛ pu nɔ si). A kɛ tsɛɔ gbijlɔ yemi ligbi kpa komɛ ngɛ jeha a mi, nɛ a tsɛɔ jeha kpaagone ɔ kɛ jeha nyingmi enuɔne ɔ hu ke he jɔɔmi jehahi. Ngɛ He Jɔɔmi Ligbi ɔ nɔ ɔ, a tsu we ní tsumi kpa ko kaa ja ní tsumi nɛ osɔfo ɔmɛ tsuɔ ngɛ jami he ɔ pɛ. Ngɛ He Jɔɔmi jeha amɛ a mi ɔ, e sɛ kaa a peeɔ ngmɔ, nɛ e sɛ kaa nɔ ko nyɛɔ e nyɛmi Hebrino nɔ kaa e wo lɛ hiɔ. Ngɛ Mose Mlaa a nya a, sisi numi ngɛ nya tsimihi nɛ ngɛ kɛ ha He Jɔɔmi Ligbi ɔ nɔ ɔ he, se bɔɔbɔɔbɔɔ ɔ, jami nya dali ɔmɛ ngɔ ní kpa komɛ fuu kɛ ba piɛɛ he, enɛ ɔ he ɔ, ngɛ Yesu be ɔ mi ɔ, e he wa ha ni ɔmɛ kaa a maa ye he jɔɔmi ligbi ɔmɛ.—2Mo 20:8; 3Mo 25:4; Luk 13:14-16; Kol 2:16.
He Klɔuklɔu ɔ.
E ji kekleekle tsu ngua nɛ ngɛ kpe he bo tsu ɔ aloo sɔlemi we ɔ mi ɔ. E slo lejɛ ɔ ngɛ se tsu ɔ, nɛ ji He Klɔuklɔu Pe Kulaa a he. Ngɛ kpe he bo tsu ɔ mi ɔ, sika tsu kane tso ɔ, sika tsu afɔle sami latɛ ɔ, okplɔɔ nɛ a ngɔɔ abolo nɛ a kɛ maa Mawu hɛ mi ɔ kɛ pueɔ nɔ ɔ, kɛ sika tsu kplu ɔmɛ ngɛ He Klɔuklɔu ɔ; ngɛ sɔlemi we ɔ, sika tsu afɔle sami latɛ ɔ, sika tsu kane tso nyɔngma amɛ, kɛ okplɔɔ nyɔngma nɛ a ngɔɔ abolo nɛ a kɛ maa Mawu hɛ mi ɔ kɛ pueɔ a nɔ ɔ ngɛ He Klɔuklɔu ɔ. (2Mo 26:33; Heb 9:2)—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B5 kɛ B8.
He Klɔuklɔu Pe Kulaa a.
Bo tsu ɔ mi se tsu ɔ aloo sɔlemi we ɔ mi se tsu ɔ, he nɛ a ngɔ somi daka a kɛ to ɔ. Ngɛ Mose Mlaa a nya a, osɔfo nɔkɔtɔma a pɛ lɛ ngɛ he blɔ nɛ e sɛɔ He Klɔuklɔu Pe Kulaa a, nɛ e peeɔ jã si kake pɛ daa jeha ngɛ Kpatami Ligbi ɔ nɔ.—2Mo 26:33; 3Mo 16:2, 17; 1Ma 6:16; Heb 9:3.
Hela.
He nɛ ya hiɔwe.
E ji he nɛ nihi jaa ngɛ. Behi fuu ɔ, e hiɔ kponguhi, yokuhi aloo kpoku nɛ nihi je blɔ pee nɔ. E ngɛ mi kaa be komɛ ɔ, a jaa Mawu ngɛ hehi nɛ ya hiɔwe nɛ ɔmɛ ekomɛ a nɔ mohu lɛɛ, se behi fuu ɔ, hehi nɛ a ya hiɔwe nɛ ɔmɛ a kpɛti hiɛhiɛɛ ji he nɛ a jaa lakpa mawuhi ngɛ.—4Mo 33:52; 1Ma 3:2; Yer 19:5.
He nɔ jɔɔmi he okadi klɔuklɔu.
E ji sika tsu ngmingmiingmi nɛ a pee lɛ pɛtɛɛ nɛ ngɛ tsɛ̃e nɛ a kpɛ́ ní ngɛ nɔ ngɛ Hebri gbi mi ke, “Yehowa ji Nɔ Klɔuklɔu ɔ nɛ.” A fiɔ kɛ woɔ osɔfo nɔkɔtɔma a yi fimi nɔ́ ɔ hɛ mi. (2Mo 39:30)—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B5.
Hetsɔmi.
E ji gbijlɔ ko nɛ a yeɔ daa jeha ngɛ Abib (pee se ɔ, a ba tsɛ lɛ ke Nisan) nyɔhiɔ ɔ we ligbi 14 ɔ nɔ kɛ kaiɔ kpɔmi nɛ a kpɔ̃ Israelbi ɔmɛ kɛ je Egipt ɔ. A gbeɔ jijɔ bi (aloo apletsi bi), nɛ a sãã lɛ kɛ yeɔ jamɛ a gbijlɔ ɔ, nɛ ngɛ jamɛ a be ɔ mi ɔ, a ngɔɔ bahi nɛ a dooɔ kɛ abolo nɛ masa be mi kɛ piɛɛɔ he kɛ yeɔ.—2Mo 12:27; Yoh 6:4; 1Ko 5:7.
Hemi kɛ yemi kuami.
Hela munyu apostasiʹa a ji peemimunyu nɛ e sisi tutuutu ji “je e he kɛ je he.” Ke a kɛ tsu ní kaa biɛ ɔ, e hɛɛ sisi numi nɛ ji “nɔ́ ko he jemi, nɔ́ ko kuami, aloo atua tsɔmi.” Ngɛ Hela Ngmami ɔ mi ɔ, nihi nɛ a gba kɛ je anɔkuale jami he ɔ, a he titli nɛ munyu nɛ ji “hemi kɛ yemi kuami” ɔ kɔɔ.—Abɛ 11:9; Nít 21:21; 2Te 2:3.
Herme.
Helabi a mawu ko, nɛ ji Zeo binyumu. Ngɛ Listra a, nihi susu kaa Paulo ji Herme, nɛ a kɛ jamɛ a biɛ ɔ tsɛ lɛ. A susuɔ kaa Herme ji mawu ɔmɛ a tsɔlɔ, nɛ e ji mawu nɛ e haa nɛ nɔ leɔ munyu tumi saminya.—Nít 14:12.
Herode.
Weku ko nɛ e mi bimɛ yeɔ matsɛ ɔ biɛ. A hla mɛ kɛ je Roma nɛ a ye Yudabi ɔmɛ a nɔ. A le Herode Ngua a wawɛɛ, ejakaa lɛ nɛ e kpale ma Yerusalem sɔlemi we ɔ, nɛ lɛ nɛ e fã ke a gbe bimwɔwi bɔ nɛ pee nɛ e kɛ kpata Yesu hɛ mi ɔ nɛ. (Mat 2:16; Luk 1:5) A hla Herode Ngua a binyumuhi nɛ ji Herode Arkelao kɛ Herode Antipa kɛ da mahi nɛ a tsɛ ɔ ye a nɔ ɔ ekomɛ a nya. (Mat 2:22) Antipa ji tetrake, nɛ a pɔɔ lɛ tsɛmi ke “matsɛ.” Jeha etɛ kɛ fã nɛ Yesu kɛ ba tsu e sɔmɔmi ní tsumi ɔ kɛ ya si benɛ a bɔ níhi nɛ ya nɔ nɛ ngɛ Ní Tsumi yi 12 ɔ mi tsuo he amaniɛ ɔ, Antipa lɛ ngɛ nɔ yee. (Mar 6:14-17; Luk 3:1, 19, 20; 13:31, 32; 23:6-15; Nít 4:27; 13:1) Lɔ ɔ se ɔ, Mawu bɔfo ko gbe Herode Agripa I nɛ ji Herode Ngua a bibi ɔ benɛ e ye nɔ be kpiti ko ɔ. (Nít 12:1-6, 18-23) Herode Agripa I binyumu nɛ ji Herode Agripa II ba pee nɔ yelɔ, nɛ e ye nɔ hluu kɛ ya si be nɛ Yudabi ɔmɛ tsɔ Romabi ɔmɛ a hɛ mi atuã.—Nít 23:35; 25:13, 22-27; 26:1, 2, 19-32.
He tsɔ.
Ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ, ke a ke nɔ he tsɔ aloo nɔ́ ko he tsɔ ɔ, e tsɔɔ kaa nɔ ɔ he tsɔ ngɛ he lo mi nɛ mu ko be e he, aloo nɔ́ ɔ he tsɔ nɛ mu ko be he. Se tsa pi lɔ ɔ pɛ, e kɔɔ je mi bami kpakpa mi nɛ nɔ ko maa hɛɛ, loo nɛ e maa yu e he kɛ je nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ woɔ nɔ he mu ɔ he. Jehanɛ hu ɔ, e kɔɔ nɔ ko nɛ e maa yu e he ngɛ níhi nɛ puɛɔ nɔ ngɛ je mi bami mi loo Mawu jami mi ɔ he. Ngɛ Mose Mlaa a mi ɔ, ke a tu he tsɔmi he munyu ɔ, e tsɔɔ kaa a maa tsu nɔ ko aloo nɔ́ ko he ngɛ kusumi nya konɛ e he nɛ tsɔ ngɛ Mawu hɛ mi.—3Mo 10:10; La 51:7; Mat 8:2; 1Ko 6:11.
He tsɔ we.
Heyemi Jeha.
Benɛ Israelbi ɔmɛ ya su si womi zugba a nɔ ɔ, jeha 50 fɛɛ jeha 50 peeɔ heyemi jeha kɛ haa mɛ. Ke heyemi jeha a su ɔ, e sɛ nɛ a du nɔ́ ko ngɛ zugba a nɔ, nɛ e sa nɛ a ha nɛ nyɔguɛhi nɛ a ji Hebribi ɔ, nɛ a ye a he. E sa nɛ a kpale weku zugbahi nɛ a jua a hu kɛ ha nɔtsɛmɛ. Ke wa ma de ɔ, heyemi jeha a ji gbijlɔ nɛ a yeɔ ngɛ jeha tsuo mi. E ji jeha nɛ haa nɛ Israel ma a ná a heyemi, nɛ ma a kpaleɔ e se kɛ yaa si himi nɛ e ngɛ benɛ Mawu to sisi ɔ.—3Mo 25:10.
Hɛ Mi Nyɛɛlɔ Kpanaa.
Higayon.
E ji munyungu ko nɛ a kɛ tsuɔ ní ngɛ la fiami mi nɛ a kɛ tsɔɔ bɔ nɛ e sa kaa á la la ko ha. Ngɛ bɔ nɛ a kɛ tsu ní ngɛ La 9:16 nya a, e ma nyɛ maa tsɔɔ kaa á fia la a blɛuu, loo a mlɛ bɔɔ konɛ nɔ nɛ e ngɛ la a tue bue ɔ nɛ e susu la a he.
Hin.
E ji susumi nɔ́ nɛ a kɛ susuɔ níhi nɛ a ngɛ kaa nyu. Hin kake peeɔ lita 3.67 (pint 7.75). Yi nɔ sane ngmalɔ ko nɛ e biɛ ji Josephus de ke, hin kake peeɔ Atenebi a choes enyɔ. (2Mo 29:40)—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B14.
Hiɔwe bɔfohi.
Hebri munyungu malʼakhʹ kɛ Hela munyungu agʹgelos sisi ji hiɔwe bɔfohi. Munyungu enyɔ ɔmɛ tsuo a sisi tutuutu ji “tsɔlɔ,” se ke a ngɛ mumi mi tsɔli a he munyu tue ɔ, a kɛ “hiɔwe bɔfo” lɛ tsuɔ ní. (1Mo 16:7; 32:3; Yak 2:25; Kpo 22:8) Hiɔwe bɔfohi ji mumi mi adebɔ níhi nɛ a ngɛ he wami, nɛ Mawu bɔ mɛ momoomo loko e bɔ adesahi. A tu a he munyu ngɛ Baiblo ɔ mi ke “ni klɔuklɔu akpe nyɔngmahi abɔ,” “Mawu bimɛ,” kɛ ‘mɔtu dodoehi.’ (5Mo 33:2; Hio 1:6; 38:7) A bɔɛ mɛ kaa a nyɛ nɛ a fɔ a henɔ, mohu ɔ, a bɔ mɛ kakaaka. A he hiɛ pe ayɔ lafa. (Dan 7:10) Baiblo ɔ tsɔɔ kaa a ngɛ mɛ nitsɛmɛ a biɛhi kɛ su pɔtɛɛ komɛ, se kɛ̃ ɔ, a baa a he si nɛ a kplɛɛ we nɛ a ja mɛ, nɛ a ti nihi hiɛhiɛɛ kua kaa a ma ha nɛ nihi nɛ a le a biɛ. (1Mo 32:29; Luk 1:26; Kpo 22:8, 9) E slo a ti nɔ fɛɛ nɔ kɛ e blɔ nya, nɛ a ha mɛ blɔ nya ní tsumi slɔɔtoslɔɔtohi. A ti ni komɛ sɔmɔɔ ngɛ Yehowa matsɛ sɛ ɔ hɛ mi, ni komɛ ngɔɔ sɛ gbi kɛ ya haa, ni komɛ ya yeɔ bua Yehowa sɔmɔli nɛ a ngɛ zugba a nɔ ɔ, Mawu guɔ a ti ni komɛ a nɔ kɛ gblaa nihi a tue, nɛ a ti ni komɛ yeɔ bua ngɛ sane kpakpa a fiɛɛmi mi. (2Ma 19:35; La 34:7; Luk 1:30, 31; Kpo 5:11; 14:6) A maa piɛɛ Yesu he hwɔɔ se kɛ hwu Harmagedon ta a.—Kpo 19:14, 15.
Hiɔwe Manyɛ.
E ji biɛ nɛ a kɛ tsɛ yo mawu nɛ Israelbi nɛ a ji hemi kɛ yemi kuali ja ngɛ Yeremia be ɔ mi ɔ. Ni komɛ tsɔɔ kaa e daa si kɛ ha Babilonbi ɔmɛ a yo mawu nɛ́ e biɛ ji Ishtar a (Astarte). Sumerbi a yo mawu nɛ ngɛ loko Ishtar ba a ji Inanna, nɛ e sisi ji “Hiɔwe Manyɛ.” Ngɛ hiɔwe manyɛ nɛ a susu kaa e ji ɔ se ɔ, a susuɔ hu kaa, e ji yo mawu nɛ haa nɛ nɔ fɔɔ. Ngɛ Egiptbi a ningma mi ɔ, a tsɛɔ Astarte hu ke “Hiɔwe Alua.”—Yer 44:19.
Hisopo.
E ji tso ko nɛ ngɛ kaa su nɛ́ e gbaa kɔni tsɔwitsɔwihi, nɛ a kɛ fĩaa muɔ loo nyu kɛ pueɔ nimli, lohwehi aloo níhi a nɔ nɛ a kɛ tsuɔ a he. Hela kɛ Hebri munyuhi nɛ a kɛ tsu ní ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ ma nyɛ maa da si ha tso slɔɔtohi. “Hisopo” nɛ a tu he munyu ngɛ Yohane 19:29 ɔ ma nyɛ pee e henɔ pɔtɛɛ ko nɛ e kaa bɔ nɛ sa nɛ́ ke a ngɔ kutsa nɛ wai nɛ kuã pɔ lɛ tsɔtsɔɔtsɔ kɛ wo nya a, e ma nyɛ maa su Yesu nya he.—2Mo 12:22; La 51:7.
Homa.
E ji susumi nɔ́ nɛ a kɛ susuɔ níhi nɛ a gbli, nɛ e kɛ kor susumi nɔ́ ɔ klemi sɔ. Homa kake peeɔ lita 220 (kwat gbigbli 200), nɛ bat susumi nɔ́ ɔ nɔ lɛ a da kɛ ná enɛ ɔ. (3Mo 27:16)—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B14.
Horeb; Horeb Yoku.
Horeb ji yokuhi nɛ a bɔle Sinai Yoku ɔ. E ji biɛ kpa nɛ a kɛ tsɛɔ Sinai Yoku ɔ. (2Mo 3:1; 5Mo 5:2)—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B3.
Hwɔ hami.
Nɛ nɔ ko maa yu e he ngɛ niye ní fɛɛ ko he be bɔɔ ko. Israelbi ɔmɛ haa hwɔ ngɛ Kpatami Ligbi ɔ nɔ, he fimi behi a mi, kɛ be nɛ a hia Mawu blɔ tsɔɔmi. Yudabi ɔmɛ to hwɔ hami eywiɛ sisi ngɛ jeha a mi konɛ a kɛ kai haomihi nɛ a kɛ kpe ngɛ a yi nɔ sane mi. Hwɔ hami piɛɛ we níhi nɛ e biɔ nɛ Kristofohi nɛ a pee ɔ a he.—Ezr 8:21; Yes 58:6; Luk 18:12.
I
Ilirikum.
Roma nɔ yemi he ko nɛ ngɛ Hela yiti je ngɛ pusinɔ he blɔ. Paulo hia blɔ kɛ ya lejɛ ɔ tɔɔ ngɛ e sɔmɔmi ní tsumi ɔ mi, se a tsɔɔ we ke ji kaa e fiɛɛ ngɛ Ilirikum aloo e fiɛɛ kɛ ya su lejɛ ɔ kɛkɛ. (Rom 15:19)—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B13.
Israel.
E ji biɛ nɛ Mawu wo Yakob. E ba pee biɛ nɛ a kɛ tsɛ Yakob bimɛ ɔmɛ tsuo ngɛ be pɔtɛɛ komɛ a mi. A pɔɔ Yakob binyumu 12 ɔmɛ a bimɛ ɔmɛ hu tsɛmi ke Israel bimɛ, Israel we ɔ, Israel we bi, aloo Israelbi. A kɛ biɛ Israel ɔ hu tsɛ yiti je wɛtso nyɔngma nɔ yemi ɔ nɛ a tsɔ a he kɛ je woyi je nɔ yemi ɔ he ɔ, nɛ pee se ɔ, a kɛ biɛ ɔ tsɛ Kristofohi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ ke, “Mawu Israel.”—Gal 6:16; 1Mo 32:28; 2Sa 7:23; Rom 9:6.
J
Jami he.
Behi fuu ɔ, e ji he ko nɛ a to kɛ ha jami, e ji he klɔuklɔu. Se behi fuu ɔ, a tsɛɔ kpe he bo tsu ɔ aloo sɔlemi we ɔ ke jami he. A kɛ tsɛɔ Mawu hi he ngɛ hiɔwe ɔ hulɔ.—2Mo 25:8, 9; 2Ma 10:25; 1Kr 28:10; Kpo 11:19.
Jami kuu.
Nimli a kuu ko nɛ a fĩ tsɔɔmi ko aloo hɛ mi nyɛɛlɔ ko se, nɛ́ a nyɛɛɔ níhi nɛ mɛ nitsɛmɛ a he ye ɔ a se. A tsɛɔ Yudabi Ɔmɛ A Jami ɔ kɔni titli enyɔ ɔmɛ, nɛ ji Farisi bi ɔmɛ kɛ Saduki bi ɔmɛ ke jami kuuhi. Nihi nɛ a pi Kristofohi hu tsɛɔ Kristofohi ke “jami kuu” aloo “Nazaretbi ɔmɛ a jami kuu,” eko ɔ, a susu kaa e ji jami nɛ e je e he kɛ je Yudabi Ɔmɛ A Jami ɔ he. Nyagbe ɔ, jami kuuhi he si ngɛ Kristofohi asafo ɔ mi; a tsua kake biɛ tɛɛ ngɛ Kpojemi womi ɔ mi, lɔ ɔ ji “Nikolao jami kuu ɔ” nɛ.—Nít 5:17; 15:5; 24:5; 28:22; Kpo 2:6; 2Pe 2:1.
Je ɔ; Je nɛ ɔ.
Hela munyungu nɛ ji aionʹ nɛ a tsɔɔ sisi ke “je ɔ,” loo “je nɛ ɔ” kɔɔ bɔ nɛ níhi yaa nɔ ha a he aloo e kɔɔ níhi nɛ kadiɔ be aloo yi nɔ pɔtɛɛ ko he. Be komɛ ɔ, ke Baiblo ɔ tu “je ɔ,” loo “je nɛ ɔ” he munyu ɔ, e kɔɔ níhi nɛ pɔ he ngɛ je ɔ mi kɛ nihi nɛ a ngɛ je ɔ mi ɔ a si himi he. (2Ti 4:10) Kɛ gu Mlaa somi ɔ nɔ ɔ, Mawu ngɔ je ko kɛ ba, ni komɛ tsɛɔ jamɛ a je ɔ ke Israelbi aloo Yudabi a yi nɔ. Kɛ gu Yesu Kristo kpɔmi afɔle sami ɔ nɔ ɔ, Mawu ngɔ lɛ kɛ je je kpa ko sisi. Enɛ ɔ kɔɔ Kristofohi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ a we asafo ɔ he titli. Enɛ ɔ je yi nɔ ehe ko sisi, nɛ Mlaa somi ɔ mi ní ɔmɛ peeɔ lɔ ɔ nini. Ke a kɛ tsu ní ngɛ hiɛhiɛɛ peemi mi ɔ, e kɔɔ je slɔɔtohi, aloo ní slɔɔtohi nɛ pɔ he amlɔ nɛ ɔ aloo ní slɔɔtohi nɛ maa ba a he.—Mat 24:3; Mar 4:19; Rom 12:2; 1Ko 10:11.
Je ɔ nyagbe be.
Be nɛ maa sɛ je nɛ ɔ aloo Satan je ɔ nyagbe ɔ hlami. Be nɛ ɔ kɛ bami nɛ Kristo ba a tsuo maa ya nɔ ngɛ be kake too mi. Ngɛ Yesu blɔ tsɔɔmi nya a, hiɔwe bɔfohi “ma ya je nimli yayami ɔmɛ kɛ je dali ɔmɛ a kpɛti” nɛ a ma kpata a hɛ mi. (Mat 13:40-42, 49) Yesu kaseli ɔmɛ suɔ nɛ a le be nɛ jamɛ a “nyagbe be” ɔ maa ba. (Mat 24:3) Loko Yesu maa kpale kɛ ho hiɔwe ya a, e wo e se nyɛɛli ɔmɛ si kaa e kɛ mɛ maa hi si kɛ yaa si jamɛ a be ɔ.—Mat 28:20.
K
Kab.
E ji susumi nɔ́ ko nɛ a kɛ susuɔ níhi nɛ a gbli, nɛ e klemi ji lita 1.22 (kwat gbigbli 1.11). Bat susumi nɔ́ ɔ nɔ lɛ a da kɛ ná enɛ ɔ. (2Ma 6:25)—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B14.
Kaimi afɔle.
E ji afɔle ɔ fã nyafii ko nɛ daa si kɛ ha afɔle mluku ɔ tsuo. Hebri munyungu nɛ a kɛ tsu ní ɔ tsɔɔ kaa e ji kaimi afɔle, nɛ tsɔɔ kaa e gblaa Mawu juɛmi kɛ baa afɔle ɔ tsuo nɔ.
Kaimi yɔkɔ.
Muɔ nɛ a toɔ gbogboe ngɛ mi aloo a puɔ gbogboe ngɛ mi. A tsɔɔ munyuza nɛ ɔ sisi kɛ je Hela munyungu mnemeiʹon nɛ e je peemi munyu nɛ ji “konɛ a kɛ kai” ɔ mi ɔ mi, nɛ tsɔɔ kaa a hɛ ji nɔ nɛ e gbo ɔ nɔ.—Yoh 5:28, 29.
Kaisare.
Romabi a weku ko biɛ nɛ e ba plɛ Roma nɔ yeli ɔmɛ a sablai. A wo Augusto, Tiberio, kɛ Klaudio a biɛ ta ngɛ Baiblo ɔ mi. E ngɛ mi kaa a wui Nero ta mohu lɛɛ, se lɛ hu e hine sablai nɛ ɔ. Jehanɛ hu ɔ, a ngɔ “Kaisare” kɛ tsu ní ngɛ Hela Ngmami ɔ mi kɛ da si ha ma nɔ yeli aloo Ma a.—Mar 12:17; Nít 25:12.
Kaldea; Kaldeabi.
Blema a, zugba nɛ ngɛ Tigris pa a woyi je kɛ Yufrate pa a woyi je a kpɛti ɔ ji he nɛ a tsɛɔ ke Kaldea a nɛ, nɛ a tsɛɔ nihi nɛ a ngɛ lejɛ ɔ ke Kaldeabi. Pee se ɔ, a kɛ biɛ nɛ ɔmɛ tsɛ Babilonia zugba a tsuo kɛ nihi nɛ a ngɛ jamɛ a zugba a nɔ ɔ. Jehanɛ se hu ɔ, a kɛ biɛ nɛ ji “Kaldeabi” ɔ tsɛ ni komɛ nɛ a kase je mi si kpami he ní, yi nɔ sane, gbi slɔɔtohi, kɛ dodoehi a he ní, se ngɛ jamɛ a be ɔ mi nɔuu ɔ, a tsuɔ kunya nɛ a hyɛɔ dodoehi a mi ɔ.—Ezr 5:12; Dan 4:7; Nít 7:4.
Kanaan.
E ji Noa bibi, kɛ Ham bi eywiɛne. Wɛtso 11 lɛ a je Kanaan mi, nɛ se mi ɔ a hi ma nɛ ngɛ Mediterenia puje he blɔ ɔ, ngɛ Egipt kɛ Siria a kpɛti. A tsɛɔ he nɛ a hi ɔ ke “Kanaan zugba a.” (3Mo 18:3; 1Mo 9:18; Nít 13:19)—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B4.
Kasia.
E ji nɔ́ ko nɛ a náa kɛ jeɔ tso ko nɛ a tsɛɔ lɛ ke kasia (Cinnamomum cassia) a he. Tso nɛ ɔ ngɛ kaa sinamon tso. Blema a, a kɛ kasia peeɔ tsopa nɛ jeɔ via, nɛ e piɛɛ níhi nɛ a kɛ peeɔ nɔ pɔmi nu klɔuklɔu ɔ he.—2Mo 30:24; La 45:8; Eze 27:19.
Kekleekle bi; Bitɛte.
Nɔ́ nɛ e tsɔɔ titli ji, tsɛ ɔ binyumu nɔkɔtɔma (se pi nyɛ ɔ bi nɔkɔtɔma) Ngɛ blema Israelbi ɔmɛ a be ɔ mi ɔ, kekleekle binyumu ɔ hɛɛɔ blɔ nya nɛ hɛ mi ngɛ nyami ngɛ weku ɔ mi, nɛ ke tsɛ ɔ gbo ɔ, a ngɔɔ lɛ kɛ peeɔ weku ɔ yi. Jehanɛ hu ɔ, a kɛ tsɛɔ lohwehi a kekleekle bi nɛ ji eku.—2Mo 11:5; 13:12; 1Mo 25:33; Kol 1:15.
Kekle yiblii.
Kekleekle yiblii nɛ a kpaa ngɛ ní kpami be mi; kekleekle nɔ́ nɛ jeɔ nɔ́ ko mi kɛ baa. Yehowa hyɛ blɔ kaa Israelbi ɔmɛ nɛ a ngɔ a kekle yiblii ɔmɛ kɛ ba ha lɛ, nɔmlɔ jio, lohwe jio, zugba a nɔ niba ní jio. Israelbi ɔmɛ ngɔɔ a kekle yiblii ɔ kɛ ba haa Mawu ngɛ Abolo Nɛ Masa Be Mi Gbijlɔ ɔ kɛ Pentekoste Gbijlɔ ɔ nɔ. A tsɛ Kristo kɛ e se nyɛɛli nɛ a pɔ mɛ nu ɔ ngɛ okadi peemi blɔ nɔ ke “kekle yiblii.”—1Ko 15:23; 4Mo 15:21; Abɛ 3:9; Kpo 14:4.
Kemosh.
E ji Moabbi ɔmɛ a mawu ngua.—1Ma 11:33.
Kerubhi.
A ji hiɔwe bɔfohi nɛ a ngɛ blɔ nya nɛ nɔ kuɔ nɛ́ a tsuɔ ní tsumi klɛdɛɛhi. A je ekpa ngɛ seraf ɔmɛ a he.—1Mo 3:24; 2Mo 25:20; Yes 37:16; Heb 9:5.
Kislev.
Benɛ Yudabi ɔmɛ je nyɔguɛ yemi mi ngɛ Babilon kɛ ba a, biɛ nɛ ɔ lɛ a kɛ tsɛɔ nyɔhiɔ nɛ to nɔ nɛɛ nɛ ngɛ kalenda nɛ Yudabi ɔmɛ kɛ tsuɔ ní ngɛ a jami mi ɔ nɔ ɔ. Lɔ ɔ nɔuu ji nyɔhiɔ nɛ to nɔ etɛ ngɛ kalenda nɛ́ Yudabi ɔmɛ kɛ tsu ní benɛ a ngɛ nyɔguɛ tsomi ɔ nɔ. E jeɔ sisi kɛ jeɔ November kpɛti kɛ ya siɔ December kpɛti. (Neh 1:1; Zak 7:1)—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B15.
Kita kami.
Munyu nɛ a tuɔ nɛ a kɛ maa nɔ́ ko nɔ mi kaa e ji anɔkuale, aloo si ko nɛ hɛdɔ ngɛ he nɛ nɔ ko maa wo kaa e maa pee nɔ́ ko aloo e be nɔ́ ko pee. Behi fuu ɔ, e peeɔ si nɛ a woɔ nɔ ko nɛ e nɔ kuɔ, titli ɔ, Mawu. Yehowa kã kita nɛ e kɛ ma somi nɛ e kɛ Abraham so ɔ nɔ mi.—Yos 14:2; La 16:5; Abɛ 16:33; Mat 27:35; Heb 6:16, 17.
Klaa.
A pɔɔ Hebri munyungu neʹphesh kɛ Hela munyungu psykheʹ ɔ sisi tsɔɔmi ke klaa. Ngɛ bɔ nɛ a kɛ munyu nɛ ɔmɛ tsu ní ngɛ Baiblo ɔ mi ha a nya a, e ngɛ heii kaa nɔ́ nɛ a tsɔɔ kɛkɛ ji (1) nimli, (2) lohwehi, aloo (3) nɔmlɔ wami loo lohwe wami. (1Mo 1:20; 2:7; 4Mo 31:28; 1Pe 3:20; hyɛ sisi ningma amɛ) E slo bɔ nɛ Baiblo ɔ kɛ munyu nɛ ji “klaa” a tsu ní ha ngɛ bɔ nɛ jamihi fuu kɛ tsuɔ ní ha a he. Baiblo ɔ tsɔɔ kaa ke a kɛ neʹphesh kɛ psykheʹ tsuo tsu ní ngɛ adebɔ níhi nɛ a ngɛ zugba a nɔ ɔ a blɔ fa mi ɔ, e kɔɔ nɔ́ ko nɛ ngɛ he lo, nɔ́ ko nɛ a ma nyɛ maa pɛtɛ he, nɔ́ ko nɛ a naa kɛ hɛngmɛ, kɛ nɔ́ ko nɛ ma nyɛ ma gbo he. Ngɛ sisi tsɔɔmi nɛ ɔ mi ɔ, behi fuu ɔ, a da nɔ́ nɛ munyunguhi nɛ ji neʹphesh kɛ psykheʹ tsɔɔ ngɛ munyuza fɛɛ munyuza mi ɔ nɔ kɛ tsɔɔ sisi. A tsɔɔ sisi kaa “wami,” “adebɔ nɔ́,” “nɔmlɔ,” “nɔmlɔ mluku ɔ tsuo,” aloo kaa biɛ nane mi dalɔ kɛkɛ (kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, “ye” kɛ ha “ye klaa”). Ngɛ ngmamihi babauu a mi ɔ, a kɛ bɔ nɛ a ma nyɛ maa tsɔɔ “klaa” sisi ha a woɔ sisi ningma amɛ a mi. Ke munyu nɛ ji “klaa” a je kpo ngɛ ngmami ɔ nitsɛ mi aloo sisi ningma mi ɔ, mi tsɔɔmi nɛ a kɛ ha kɛ sɛ hlami ɔ maa ye kɛ bua mo konɛ o nu sisi. Ke a ke nɔ ko nɛ́ e tsu nɔ́ ko kɛ e klaa tsuo ɔ, nɔ́ nɛ lɔ ɔ tsɔɔ ji kaa e sa nɛ nɔ ɔ nɛ ngɔ e he wami tsuo, e tsui tsuo, aloo e wami tsuo kɛ tsu. (5Mo 6:5; Mat 22:37) He komɛ ngɛ nɛ ke a kɛ neʹphesh kɛ psykheʹ tsu ní ɔ, e ma nyɛ ma kɔ nɔ́ ko nɛ nɔ ko suɔ wawɛɛ, loo nɔ́ ko nɛ e jloɔ lɛ ɔ he. A ma nyɛ ma tsɛ nɔmlɔ nɛ e gbo loo lohwe nɛ e gbo hu ke klaa.—4Mo 6:6; Abɛ 23:2; Yes 56:11; Hag 2:13.
Klalɔ.
E ji nɔ ko nɛ e tsɔɔ kaa e ngɛ nyɛmi nɛ e ma nyɛ kɛ tsɔɔ níhi nɛ maa ba hwɔɔ se. Baiblo ɔ kale wɔnɔhi, dodoe mi hyɛli kɛ ni kpa komɛ kaa jã.—3Mo 19:31; 5Mo 18:11; Nít 16:16.
Klɔuklɔu; Klɔuklɔu peemi.
E tsɔɔ bɔ nɛ Yehowa ngɛ ha; e tsɔɔ je mi bami mi nɛ he tsɔ kɛ pi si. (2Mo 28:36; 1Sa 2:2; Abɛ 9:10; Yes 6:3) Ke a kɛ blema Hebri kɛ Hela munyuhi nɛ a tsɔɔ sisi kaa klɔuklɔu aloo klɔuklɔu peemi ɔ kale adesahi (2Mo 19:6; 2Ma 4:9), lohwehi (4Mo 18:17), níhi (2Mo 28:38; 30:25; 3Mo 27:14), hehi (2Mo 3:5; Yes 27:13), behi (2Mo 16:23; 3Mo 25:12), kɛ ní peepeehi ɔ, (2Mo 36:4) e tsɔɔ nɔ ko aloo nɔ́ ko nɛ a je kɛ ma si banee aloo nɔ́ ko nɛ a ha nɛ e he tsɔ kɛ ha Mawu nɛ e ngɛ klɔuklɔu ɔ; e tsɔɔ nɔ́ ko nɛ a je kɛ ma si kɛ ha Yehowa sɔmɔmi. Ngɛ Hela Ngmami ɔ mi ɔ, munyunguhi nɛ a tsɔɔ sisi ke “klɔuklɔu” kɛ “klɔuklɔu peemi” ɔ tsɔɔ nɔ ko nɛ e je mi bami he tsɔ hulɔ.—Mar 6:20; 2Ko 7:1; 1Pe 1:15, 16.
Kojomi Ligbi.
E ji ligbi pɔtɛɛ ko aloo be pɔtɛɛ ko nɛ Mawu kɛ kojoɔ kuu pɔtɛɛ ko, ma pɔtɛɛ komɛ, aloo adesahi tsuo. E ma nyɛ maa pee be nɛ a kɛ maa gbe ni nɛmɛ nɛ a kojo mɛ nɛ a na kaa a sa gbenɔ ɔ, aloo kojomi ɔ ma nyɛ ma bli blɔ kɛ ha ni komɛ konɛ a he a yi wami nɛ a ná neneene wami. Yesu Kristo kɛ e bɔfo ɔmɛ tu hwɔɔ se “Kojomi Ligbi” ko he munyu, nɛ pi nihi nɛ a ngɛ wami mi ɔ pɛ nɛ a maa kojo, se mohu ni nɛmɛ nɛ a gbo blema a hulɔ.—Mat 12:36.
Kojomi sɛ.
Behi fuu ɔ, e ji kpoku ko nɛ e ya hiɔwe ngɛ kpo nɔ nɛ a kɛ atlaakpe lɛ kuɔɔ, he nɛ ma nikɔtɔmahi ma nyɛ maa hi si ngɛ konɛ a kɛ asafo kuuhi nɛ tu munyu nɛ a de mɛ yi mi kpɔhi nɛ a mwɔ. Munyuhi nɛ ji “Mawu kojomi sɛ ɔ” kɛ “Kristo kojomi sɛ ɔ” peeɔ Yehowa blɔ nya tomi nɛ e kɛ maa kojo adesahi ɔ he okadi.—Rom 14:10; 2Ko 5:10; Yoh 19:13.
Koli.
E ji lohwehi a koli. A nyɛɔ nɛ a kɛ nuɔ nyu kɛ dã. A nyɛɔ nɛ a kɛ nu, ní ngmami nyu, kɛ he dlami níhi woɔ mi. A kɛ fiaa la hulɔ. Jehanɛ hu, a kpaa kɛ tsɛɔ ma bi loo kɛ bɔɔ nihi kɔkɔ. (1Sa 16:1, 13; 1Ma 1:39; Eze 9:2) A pɔɔ “koli” kɛ ní tsumi ngɛ okadi peemi blɔ nɔ kɛ tsɔɔ he wami kɛ kunimi yemi.—5Mo 33:17; Mik 4:13; Zak 1:19.
Kor.
E ji susumi nɔ́ nɛ a kɛ susuɔ níhi nɛ a ngɛ kaa nyu kɛ níhi nɛ a gbli. Kor kake peeɔ lita 220 (galɔn 58.1/kwat gbigbli 200), nɛ bat susumi nɔ́ ɔ nɔ lɛ a da kɛ ná enɛ ɔ. (1Ma 5:11) —Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B14.
Kora tɛ.
E ji nɔ́ ko nɛ e he wa nɛ ngɛ kaa tɛ. Wo mi lohwe tsɔwi komɛ a wuhi lɛ peeɔ tɛ nɛ ɔ. E ngɛ kɔla slɔɔtohi. Ekomɛ tsuɔ, ekomɛ ngɛ futaa, nɛ ekomɛ yuɔ. Tɛ nɛ ɔmɛ hiɛ babauu ngɛ Wo Tsu ɔ mi. Ngɛ Baiblo be ɔ mi ɔ, a naa kora tɛ tsutsu ɔ kaa e he jua wa wawɛɛ, nɛ a kɛ peeɔ muɛ, tue nya ní kɛ ní kpahi.—Abɛ 8:11.
Kɔmɔ yemi.
Nɔ́ nɛ nɔ ko peeɔ kɛ tsɔɔ kaa e nɔ ko gbo aloo haomi ko ba e nɔ. Ngɛ blema Israelbi ɔmɛ a be ɔ mi ɔ, nihi pɔɔ kɔmɔ yemi kɛ ya siɔ be ko. Ngɛ ya fomi boboobo se ɔ, kɔmɔ yeli woɔ tade pɔtɛɛ komɛ, a ngɔɔ lazu kɛ pueɔ a yi mi, a hiaa a he bohi, nɛ a gbeɔ a gugue. Be komɛ ɔ, a fɔɔ kɔmɔ yeli nɛ a le ya fomi ɔ nine kɛ baa yahi a sisi.—1Mo 23:2; Est 4:3; Kpo 21:4.
Kɔni fã.
E ji susumi nɔ́ nɛ e kami ji kɛ je kɔni kpɔmi kɛ ya si kpɛti nine nguɛ ɔ yi mi nɛ a kɛ susuɔ nɔ́ kami. Israelbi ɔmɛ pɔɔ sɛntimita 44.5 kɛ ní tsumi kaa kɔni fã kake (intsisi 17.5), se a kɛ kɔni fã ngua nɛ ji kɔni fã kake kɛ dɛ mi blimi kake, maa pee sɛntimita 51.8 (intsisi 20.4) hu susuɔ nɔ́. (1Mo 6:15; Luk 12:25)—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B14.
Kɔ nya tɛ.
E ji tɛ nɛ a kɛ fɔɔ tsu kɔ nya he nɛ gbogbo enyɔ kpe ngɛ. Tɛ nɛ ɔ haa nɛ gbogbo enyɔ ɔmɛ nyɛɔ nɛ a tsaa saminya. Kɔ nya tɛ nɛ he hia wawɛɛ ji sisi tomi kɔ nya tɛ ɔ; behi fuu ɔ, ke a ngɛ ma a tsu nguahi mae aloo a ngɛ ma a gbogbohi fiae ɔ, a kɛ sisi tomi kɔ nya tɛ nɛ he wa wawɛɛ lɛ tsuɔ ní. A kɛ munyu nɛ ɔ tsuɔ ní ngɛ okadi peemi blɔ nɔ ke a ngɛ zugba a sisi tomi he munyu tue ɔ, nɛ a tu Yesu he munyu kaa lɛ ji Kristofohi asafo ɔ nɛ́ a kɛ to mumi mi we he ɔ “sisi tomi kɔ nya tɛ” ɔ nɛ.—Efe 2:20; Hio 38:6.
Kpakpa kɛ yayami lemi tso.
Kpatami.
Ngɛ Hebri Ngmami ɔmɛ a mi ɔ, a kɛ munyungu nɛ ɔ tsu ní kɛ kɔ afɔlehi nɛ a sãã konɛ a kɛ ha nɛ nihi nɛ a nyɛ nɛ a hɛ kɛ su Mawu he nɛ a sɔmɔ lɛ ɔ he. Benɛ a kɛ Mose Mlaa a ngɛ ní tsue ɔ, nihi sãã afɔlehi, titli ɔ ngɛ Kpatami Ligbi ɔ nɔ daa jeha, konɛ a kɛ dla ni kakaakahi aloo ma a tsuo kɛ Mawu a kpɛti ngɛ yayamihi nɛ a pee ɔ he je. Jamɛ a afɔle ɔmɛ daa si kɛ ha afɔle nɛ Yesu ma ba sã a. Yesu maa sã e we afɔle ɔ si kake kɛ kpata ha yayami peeli, bɔ nɛ pee nɛ e kɛ bli blɔ ha adesahi nɛ a kɛ dla a kɛ Yehowa a kpɛti.—3Mo 5:10; 23:28; Kol 1:20; Heb 9:12.
Kpatami Ligbi.
E ji Israelbi ɔmɛ a ligbi klɔuklɔu nɛ e he hia pe kulaa. A tsɛɔ lɛ hu ke Yom Kippur (a je kɛ je Hebri munyu nɛ ji yohm hakkippurimʹ ɔ mi, “níhi a nɔ hami ligbi”), a yeɔ ngɛ Etanim nyɔhiɔ ɔ we ligbi nɛ ji 10 nɔ. Ngɛ jeha mi ɔ, ligbi nɛ ɔ pɛ ji ligbi nɛ osɔfo nɔkɔtɔma a sɛɔ he Klɔuklɔu Pe Kulaa a ngɛ bo tsu ɔ mi, kɛ pee se ɔ, ngɛ sɔlemi we ɔ, nɛ e ngɔɔ afɔle sami muɔ ɔ kɛ ya haa ngɛ e yayamihi, kɛ Levibi kpa amɛ a yayamihi kɛ ma mi bi ɔmɛ yayamihi a he. Jamɛ a ligbi ɔ ji be nɛ a kɛ peeɔ kpe klɔuklɔu, nɛ a haa hwɔ, nɛ e ji he jɔɔmi ligbi, ligbi nɛ a tsu we níhi nɛ a tsuɔ daa a.—3Mo 23:27, 28.
Kpatami nya nɔ́.
E ji somi daka a nya nɔ́. Osɔfo nɔkɔtɔma a daa somi daka a hɛ mi nɛ e fĩaa yayami afɔle sami muɔ ɔ ngɛ Kpatami Ligbi ɔ nɔ. A je Hebri munyu nɛ a tsɔɔ sisi ke “kpatami nya nɔ́ ɔ” kɛ je peemimunyu ko nɛ e sisi ji “a maa ha (yayami) nɔ” aloo eko ɔ, “a ma tsu (yayami) kɛ je” ɔ mi. A kɛ sika tsu ngmingmiingmi lɛ pee, nɛ kerubihi enyɔ ngɛ daka a nɔ, kake ngɛ daka a nyagbe he kake, nɛ kake hu ngɛ daka a nyagbe he kpa. Be komɛ ɔ, a tsɛɔ lɛ ke “nya nɔ́ ɔ.” (2Mo 25:17-22; 1Kr 28:11; Heb 9:5)—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B5.
Kpe he.
Munyu nɛ a tsɔɔ sisi ke kpe he ɔ sisi ji “he nya buami; kpe,” se ngɛ ngmamihi fuu a mi ɔ, a tsɛɔ tsu nɛ Yudabi ɔmɛ kpeɔ ngɛ mi aloo he nɛ a kpeɔ ngɛ kɛ haa Ngmami ɔ kanemi, blɔ tsɔɔmi, fiɛɛmi, kɛ sɔlemi ɔ ke kpe he. Ngɛ Yesu be ɔ mi ɔ, ma fɛɛ ma nɛ e kle saii ngɛ Israel ɔ ngɛ e kpe he, nɛ ma ngua amɛ ngɛ kpe hehi nɛ hiɛ pe kake.—Luk 4:16; Nít 13:14, 15.
Kpe he bo tsu.
Kpekpe.
E ji bo ko nɛ e he wa nɛ a kɛ peeɔ kotokuhi, aloo baagihi, kaa nɔ́ nɛ a kɛ ngma woɔ mi ɔ. Behi fuu ɔ, a ngɔɔ apletsi he bwɔmi yumu kɛ loɔ, nɛ e ji bo nɛ nihi haa ke a ngɛ aywilɛho yee.—1Mo 37:34; Luk 10:13.
Kpiti; Kpititsɛ.
He womi nɔ hiɔ yaya ko. Ngɛ Ngmami ɔ mi ɔ, pi hiɔ nɛ a kɛ biɛ nɛ ɔ tsɛɔ lɛ mwɔnɛ ɔ pɛ he nɛ e kɔɔ, ejakaa pi adesahi pɛ nɛ e ma nyɛ maa nu mɛ, se mohu e pueɔ tadehi a mi kɛ wehi a he hulɔ. A tsɛɛ nɔmlɔ nɛ hiɔ nɛ ɔ nu lɛ ɔ ke kpititsɛ.—3Mo 14:54, 55; Luk 5:12.
Kpokpa nɔ hyɛlɔ.
Kpɔmi nɔ́.
E ji hiɔ nɛ a woɔ konɛ a kɛ je nɔ ko kɛ je nyɔguɛ yemi, tue gblami, nɔ́ nami, kɛ yayami mi, aloo konɛ a kɛ je blɔ nya ní tsumi ko po ngɛ nɔ ko nɔ. Pi be fɛɛ be nɛ a kɛ sika woɔ hiɔ nɛ ɔ. (Yes 43:3) Kpɔmi nɔ́ he ma nyɛ maa hia ngɛ si fɔfɔɛ slɔɔtohi a mi. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Yehowa nɔ́ ji kekleekle binyumuhi kɛ kekleekle lohwe kuhi tsuo ngɛ Israel, nɛ e he hia nɛ a wo kpɔmi nɔ́ aloo sika ko konɛ lɔ ɔ nɛ ha nɛ a ye a he ngɛ ní nɛ e sa kaa a kɛ mɛ nɛ tsu ngɛ Yehowa sɔmɔmi mi pɛ ɔ he. (4Mo 3:45, 46; 18:15, 16) Ke a hyɛ we na ku ko nɛ e hɛ mi jɔɛ nɔ saminya nɛ e gbe nɔ ko ɔ, a tsɔɔ kpɔmi nɔ́ nɛ e sa kaa nɔtsɛ ɔ nɛ ha konɛ e ye e he kɛ je gbenɔ fɔ bumi sisi. (2Mo 21:29, 30) Se ke nɔ ko je blɔ nɛ e gbe nɔ ɔ, a be kpɔmi nɔ́ ko nɔ kplɛɛe. (4Mo 35:31) Nɔ́ nɛ he hia pe kulaa ji kaa Baiblo ɔ ma kpɔmi nɔ́ nɛ Kristo wo kɛ gu e he nɛ e kɛ sã afɔle konɛ adesahi nɛ a peeɔ tue bumi ɔ nɛ a ye a he ngɛ yayami kɛ gbenɔ he ɔ nɔ mi.—La 49:7, 8; Mat 20:28; Efe 1:7.
Kristo.
Kristofono.
E ji biɛ nɛ Mawu kɛ wo Yesu Kristo se nyɛɛli ɔmɛ.—Nít 11:26; 26:28.
Kristo he nyɛlɔ.
Hela munyu nɛ a tsɔɔ sisi ke Kristo he nyɛlɔ ɔ hɛɛ sisi numi enyɔ. E sisi numi kake ji nɔ ko nɛ e kɛ Kristo yi aloo e teɔ si kɛ woɔ lɛ. E ma nyɛ maa da si hu kɛ ha lakpa Kristo, nɔ ko nɛ e tsɔɔ kaa e ji Kristo. E da blɔ kaa a ma tsɛ nihi aloo blɔ nya tomihi aloo kuuhi tsuo nɛ a bua deɔ ke a daa si ngɛ Kristo nane mi, aloo a tsɔɔ kaa mɛ ji Mesia a, aloo a teɔ si kɛ woɔ Kristo kɛ e kaseli ɔmɛ ɔ ke Kristo he nyɛli.—1Yo 2:22.
Kuɛpã tso.
E ji tso ko nɛ nɔ kɛ fɔɔ e kuɛ nya nɛ e ngɔɔ tlomi kɛ kplaa he ngɛ hiɛ kɛ hiɛ, tso ko nɛ a kɛ fɔɔ lohwehi enyɔ a kuɛ mi (behi fuu ɔ nahi) ke a ngɛ ngmɔ humi klama ko aloo zugba lɛ ko gblae. Akɛnɛ nyɔguɛhi pɔɔ kuɛpã tso ngɔmi kɛ tlooɔ tlomihi he je ɔ, a ngɔɔ kuɛpã tso ɔ kɛ tsuɔ ní ngɛ okadi peemi blɔ nɔ kɛ tsɔɔ nyɔguɛ yemi aloo nɔ ko he nɛ e kɛ woɔ nɔ ko sisi, kɛ yi mi wami kɛ nɔ́ nami. Ke a ke a je kuɛpã tso ngɛ nɔ ko nɔ ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa nɔ ɔ ye e he kɛ je nya tsimi, yi mi wami, aloo sisimi he.—3Mo 26:13; Mat 11:29, 30.
Kunya tsumi.
He wami nɛ a tsɔɔ kaa e je mumi yayahi a ngɔ nɛ a kɛ tsuɔ ní.—2Kr 33:6.
L
La.
La nɛ a kɛ jeɔ Mawu yi. A fiaa saku kɛ toɔ la he, nɛ nihi laa kɛ jaa Mawu, nɛ la nɛ a laa ke a ngɛ Yehowa Mawu jae ngɛ ma hɛ mi ngɛ sɔlemi we ɔ ngɛ Yerusalem ɔ hu piɛɛ he.—Luk 20:42; Nít 13:33; Yak 5:13.
La jemi níhi.
Tsesi ko nɛ a kɛ sika tsu, sika hiɔ aloo akɔblee lɛ pee nɛ a kɛ sãã tsopa kɛ e he via ngɛ bo tsu ɔ kɛ sɔlemi we ɔ mi. Jehanɛ se hu ɔ, a kɛ jeɔ hã ngɛ afɔle sami latɛ ɔ mi, nɛ a kɛ jeɔ kane mi tako ngɛ sika tsu kane tso ɔ mi. A tsɛɔ lɛ hu ke tsopa kɛ e he via sami nɔ́.—2Mo 37:23; 2Kr 26:19; Heb 9:4.
La nɔ hyɛlɔ.
Kaa bɔ nɛ a kɛ tsu ní ngɛ La womi ɔ mi ɔ, e ma nyɛ maa ba kaa, Hebri munyu nɛ a tsɔɔ sisi ke la nɔ hyɛlɔ ɔ daa si kɛ ha nɔ ko nɛ ngɛ blɔ ko nɔ ɔ, e toɔ lahi a nya nɛ e tsɔɔ bɔ nɛ e sa nɛ a la mɛ ha. Jehanɛ ɔ, e tsɔseɔ Levibi nɛ́ a laa a, nɛ e piɛɛɔ a he kɛ kaseɔ la amɛ. Nɛ ke a ma la ngɛ ní peemi klɛdɛɛ ko sisi ɔ, e nyɛɛɔ lali ɔmɛ a hɛ mi. Sisi tsɔɔmi kpa komɛ tsɔɔ munyu nɛ ɔ sisi ke “lalɔ nɔkɔtɔma.”—La 4:Yiti; 5:Yiti.
La taku.
Okadi peemi he ko nɛ ‘la kɛ sɔlfa ngɛ tsoe’ ngɛ, nɛ a kaleɔ lɛ hu kaa “gbenɔ enyɔne ɔ.” A ma sake yayami peeli nɛ a tsakee we a tsui, Abosiami, kɛ gbenɔ kɛ gbeje (aloo Hades) tete po kɛ fɔ mi. Mumi mi adebɔ nɔ́, kɛ jehanɛ se hu gbenɔ kɛ Hades nɛ a ji níhi nɛ la be nyɛe maa sã, nɛ a ma sake mɛ kɛ pue mi ɔ tsɔɔ kaa taku nɛ ɔ ji okadi ko, se pi neneene piimi, mohu ɔ, e ji neneene hɛ mi kpatami he okadi.—Kpo 19:20; 20:14, 15; 21:8.
Laami sane nɛ e ngɛ klɔuu.
La gbemi níhi.
A ji dɛ mi dade komɛ nɛ a kɛ sika tsu loo akɔblee lɛ pee mɛ nɛ a kɛ tsuɔ ní ngɛ bo tsu ɔ kɛ sɔlemi we ɔ mi. Eko ɔ, a ngɛ kaa sakisi nɛ a kɛ poɔ kane mi tako nɔ.—2Ma 25:14.
Lepta.
Ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ, e ji Yudabi ɔmɛ a sika nyafii pe kulaa nɛ a kɛ akɔblee aloo sika hiɔ pee. A tsɔɔ sisi ke “mite” ngɛ Baiblo sisi tsɔɔmi komɛ a mi. (Mar 12:42; Luk 21:2; sisi ningma amɛ)—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B14.
Levi; Levino.
Yakob kɛ e yo Lea a binyumu etɛne; jehanɛ se hu wɛtso ɔ nɛ a kɛ e biɛ ɔ wo lɛ ɔ. Levi binyumu etɛ ɔmɛ lɛ a ba pee kuu titli etɛ ɔmɛ nɛ a ba tsɛ mɛ ke Levibi ɔmɛ a nyatsɛmɛ ɔ nɛ. Be komɛ ɔ, munyu nɛ ji “Levibi” ɔ kɔɔ wɛtso ɔ tsuo he, se behi fuu ɔ, a kɛ Aaron weku ɔ mi osɔfo ɔmɛ piɛɛ we he. Levi wɛtso ɔ nine sui zugba a nɛ a gba ngɛ Si Womi Zugba a nɔ ɔ eko nɔ, se mohu a ha mɛ ma nguahi 48 ngɛ zugbahi nɛ a ngɔ kɛ ha wɛtso kpa amɛ ɔ a huzu ɔmɛ a mi.—5Mo 10:8; 1Kr 6:1; Heb 7:11.
Leviatan.
E ji lohwe ko nɛ behi fuu ɔ, a kaleɔ lɛ kaa e hiɔ nyu mi, e ma nyɛ maa pee kaa e ji pa mi lohwe ko. Leviatan nɛ a kɛ tsu ní ngɛ Hiob 3:8 kɛ 41:1 ɔ ma nyɛ maa pee nyaka loo pa mi lohwe kpa ko nɛ e kle, nɛ e ngɛ he wami wawɛɛ. Ngɛ La 104:26, e ma nyɛ maa pee kaa wo mi boso he nɔ ko he munyu lɛ a tu ngɛ lejɛ ɔ nɛ. Ngɛ Baiblo ɔ mi he kpahi ɔ, a kɛ Leviatan da si kɛ ha ní kpahi, se pi lohwe pɔtɛɛ ko.—La 74:14; Yes 27:1.
Log.
E ji susumi níhi nɛ a kɛ susuɔ níhi nɛ a ngɛ kaa nyu ɔ a kpɛti nyafii pe kulaa nɛ a wo tã ngɛ Baiblo ɔ mi. Ngɛ Yudabi a womi ko nɛ ji Talmud ɔ mi ɔ, a tsɔɔ kaa log ji hin mi gbami 12 mi 1. Ke jã a, lɛɛ log kake peeɔ lita 0.31 (pint 0.66). (3Mo 14:10)—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B14.
Lohwe he womi wai tɔ.
E ji tɔ ko nɛ a kɛ wai woɔ mi, nɛ a kɛ lohwehi kaa apletsi aloo jijɔ he womi ngmingmiingmi lɛ pee. A ngɔɔ wai ehe kɛ woɔ lohwe he womi wai tɔ ehe mi, ejakaa ke e kuã a, e fiaa nɛ e haa wai tɔ ɔ fuɔ. Lohwe he womi tɔ ehehi ngɛ kpiãa; lohwe he womi tɔ momohi be kpiãa nɛ a pɛ́ɔ ke kɔɔhiɔ da mi.—Yos 9:4; Mat 9:17.
Lohwehi a tsɔ̃mi tso.
E ji tso gagaaga ko nɛ dade piɔpiɔɔpiɔ ko ngɛ nya nɛ ngmɔ huli kɛ kpakaa lohwe. A ngɔ lohwehi a tsɔ̃mi tso ɔ kɛ to munyu nɛ juɛmitsɛ tuɔ nɛ e haa nɛ tue bulɔ ɔ kɛ ga womi kpakpa tsuɔ ní ɔ he. ‘Lohwehi a tsɔ̃mi tso ɔmɛ atia simi ɔ’ tsɔɔ bɔ nɛ na ku nɛ e tue mi ti nɛ e sume kaa a kpaka lɛ ɔ peeɔ e ní ha, nɛ lɔ ɔ haa nɛ e plaa e he.—Nít 26:14; Man 3:31.
M
Mahalat.
E ji munyungu nɛ a kɛ tsuɔ ní ngɛ la lami mi, nɛ e je kpo ngɛ La 53 kɛ 88 ɔ yiti blɔ ningma amɛ a mi. E ma nyɛ maa pee kaa e kɛ Hebri munyungu ko nɛ e sisi ji “gbɔjɔ; nu hiɔ” ngɛ tsakpa, nɛ́ tsɔɔ kaa e sa kaa a kɛ aywilɛho gbi nɛ la, loo a la la a mɔbɔmɔbɔ. Ke o hyɛ munyuhi nɛ ngɛ La 53 kɛ 88 ɔ, o maa na kaa la a mi munyu ɔmɛ ngɛ mɔbɔ.
Makedonia.
Kpokpa ko nɛ e ngɛ Hela yiti je nɛ e he biɛ wawɛɛ ngɛ Aleksanda Ngua a sisi nɛ́ e ya nɔ nɛ e ye e he hluu kɛ ya si be nɛ Romabi ɔmɛ ye e nɔ kunimi. Makedonia ji Roma nɔ yemi he ko benɛ bɔfo Paulo ya Yuropa kekleekle ɔ. Paulo ya jamɛ a kpokpa a mi si etɛ. (Nít 16:9)—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B13.
Malkam.
Mana.
Niye ní titli nɛ Israelbi ɔmɛ ye ngɛ a jeha 40 blɔ hiami ngɛ nga kplanaa a nɔ ɔ. Yehowa lɛ e ngɔ kɛ ha mɛ. E ba pueɔ si ngɛ zugba ngɛ nyakpɛ blɔ nɔ daa mɔtu, nɛ bɔ́ haa nɔ, lɛɛ ja He Jɔɔmi Ligbi ɔ nɔ pɛ. Kekleekle be nɛ Israelbi ɔmɛ na mana a, a de ke, “Mɛni ji nɛ ɔ?” aloo, ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “man huʼ?” (2Mo 16:13-15, 35) Ngɛ Baiblo ɔ mi he komɛ ɔ, a tsɛ lɛ ke “hiɔwe ngma” (La 78:24), ‘niye ní nɛ je hiɔwe’ (La 105:40) kɛ “he wali a niye ní” (La 78:25). Yesu hu tu mana a he munyu ngɛ okadi peemi blɔ nɔ.—Yoh 6:49, 50.
Manyadali.
A ji nyumuhi nɛ Yehowa hla kɛ kpɔ̃ e we bi loko a bɔni adesa matsɛmɛ hlami ha Israelbi ɔmɛ.—Man 2:16.
Masa.
Nɔ́ ko nɛ a kɛ woɔ mamu aloo ma aloo nyu níhi a mi konɛ e fu aloo e gbo; titli ɔ, ma nɛ e gbo momo ɔ eko nɛ e piɛ. A kɛ pɔɔ ní tsumi ngɛ Baiblo ɔ mi kaa yayami kɛ puɛmi he okadi, nɛ a kɛ tsɔɔ bɔ nɛ nɔ́ ko waa kɛ haa si ngɛ laami mi ha hulɔ.—2Mo 12:20; Mat 13:33; Gal 5:9.
Masa be mi.
E kɔɔ abolo nɛ a pee nɛ a kɛ masa wui mi ɔ he.—5Mo 16:3; Mar 14:12; 1Ko 5:8.
Maskil.
E ji Hebri munyungu ko nɛ a li nɔ́ tutuutu nɛ e tsɔɔ, nɛ e je kpo ngɛ la kakaaka 13 a yiti blɔ ningma amɛ a mi. E ma nyɛ maa pee kaa e sisi ji “asilɛ nɛ haa nɛ nɔ pueɔ e yi mi tɛ.” Ni komɛ susu kaa Maskil kɛ munyungu ko nɛ a ma nyɛ maa tsɔɔ sisi ke ‘kɛ hɛsi kami nɛ sɔmɔ’ ɔ ngɛ tsakpa.—2Kr 30:22; La 32:Yiti.
Matsɛ tso.
E ji tso kpiti aloo tso nɛ nɔ yelɔ ko hɛɛɔ kɛ peeɔ he wami nɛ e ngɛ kaa matsɛ ɔ he okadi.—1Mo 49:10; Heb 1:8.
Mawu jami; Mawu gbeye yemi.
Mawu Matsɛ Yemi ɔ.
A kɛ munyu nɛ ɔ tsuɔ ní kɛ haa Mawu nɔ yemi ɔ nɛ e Bi Kristo Yesu ji e nya matsɛ ɔ titli.—Mat 12:28; Luk 4:43; 1Ko 15:50.
Mɔtu dodoe.—
Hyɛ NƆKƆ.
Mediabi.
A ji Yafet binyumu Madai sisi bimɛ; a po ma ngɛ yokuhi nɛ a ngɛ Iran yoku zugba amɛ nɛ pee se ɔ, e ba pee Media ma a, a nɔ. Mediabi ɔmɛ piɛɛ Babilonbi ɔmɛ a he kɛ ye Asiriabi ɔmɛ a nɔ kunimi. Jamɛ a be ɔ mi ɔ, Persia ji kpokpa ngɛ Media nɔ yemi ɔ sisi, se Sirus tsɔ atuã nɛ lɔ ɔ ha nɛ Media kɛ Persia bla kɛ pee Medo-Persia Nɔ Yemi, nɛ a ye Neo-Babylonian Nɔ Yemi ɔ nɔ kunimi ngɛ jeha 539 L.M.B.K. Mediabi hu ngɛ Yerusalem ngɛ Pentekoste ligbi ɔ nɔ ngɛ jeha 33 M.B.K. ɔ mi. (Dan 5:28, 31; Nít 2:9)—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B9.
Merodak.
E ji Babilonbi a mawu ngua. Benɛ Babilonia matsɛ kɛ mlaa wolɔ nɛ e biɛ ji Hammurabi ngɔ Babilon kɛ pee Babilonia ma ngua se ɔ, Merodak (aloo, Marduk) ba pee mawu nɛ he biɛ wawɛɛ pe mawu kpa amɛ nɛ a sɛ e hlami ɔ. Nyagbenyagbe ɔ, e ba pee Babiloniabi a mawu ngua nɛ a buu lɛ wawɛɛ. Pee se ɔ, a kɛ sablai nɛ ji “Belu” (“Nɔtsɛ”) ɔ tsɛɔ Merodak (aloo Marduk), nɛ a pɔɔ Merodak tsɛmi ke Bel.—Yer 50:2.
Mesia.
Mi dalɔ.
Mi dlami nyɔngma mi kake.
Nɔ́ ko mi dlami nyɔngma mi kake, aloo nɔ́ ko mi dlami lafa mi nyɔngma nɛ ni kakaaka woɔ, titli ɔ, ngɛ jami he je. (Mal 3:10; 5Mo 26:12; Mat 23:23) Ngɛ Mose Mlaa a nya a, nihi ngɔɔ ngmɔ ní mi dlami nyɔngma mi kakaaka kɛ lohwe lɛlɛɛhi nɛ a ná kɛ piɛɛ ní nɛmɛ nɛ a ngɛ momo ɔmɛ a he ɔ mi dlami nyɔngma mi kakaaka kɛ ya haa Levibi ɔmɛ daa jeha konɛ a kɛ ye bua mɛ. Levibi ɔmɛ ngɔɔ mi dlami nyɔngma mi kakaaka nɛ ɔ mi mi dlami nyɔngma mi kakaaka kɛ ya haa Aaron weku ɔ mi osɔfo ɔmɛ konɛ a kɛ ye bua mɛ. Mi dlami nyɔngma mi kakaaka kpahi hu ngɛ. A hyɛ we blɔ kaa Kristofohi nɛ a wo mi dlami nyɔngma mi kakaaka.
Miktam.
Milkom.
Milo.
Mimɛ.
Yafoyafo ko nɛ e jeɔ via nɛ a náa kɛ jeɔ hu aloo nga slɔɔtoslɔɔtohi nɛ mio ngɛ a he aloo Commiphora tso ɔ henɔ tsɔwitsɔwi komɛ a mi. Mimɛ piɛɛ níhi nɛ a kɛ peeɔ nɔ pɔmi nu klɔuklɔu ɔ a he. A ngɔɔ mimɛ kɛ woɔ bohi aloo sa nɔ bohi a mi bɔ nɛ pee nɛ a he nɛ je via, nɛ a kɛ woɔ nu nɛ a kɛ gbɔleɔ (nyɔɔ) nɔ kɛ nu nɛ a kpaa a mi. A kɛ futuɔ wai mi nɛ a kɛ peeɔ dã nɛ deɔ nɔ. A kɛ mimɛ dlaa gbogboehi hulɔ.—2Mo 30:23; Abɛ 7:17; Yoh 19:39.
Mina.
A tsɛɔ lɛ hu ke manɛ ngɛ Ezekiel womi ɔ mi. E ji susumi nɔ́ nɛ a kɛ leɔ nɔ́ ko mi jiɔmi aloo nɔ́ ko he jua. Nihi nɛ a tsuaa si kɛ hlaa blema níhi ɔ tsɔɔ kaa, mina kake ji shekel 50, nɛ shekel kake jiɔmi ji gram 11.4. Mina nɛ a tu he munyu ngɛ Hebri Ngami ɔ mi ɔ, kake mi jiɔmi ji gram 570 (18.35oz t). Eko ɔ, mina ko ngɛ nɛ odehehi lɛ a kɛ tsuɔ ní, kaa bɔ nɛ e ji ngɛ kɔni fã blɔ fa mi ɔ. Ngɛ Hela Ngmami ɔ mi ɔ, mina kake peeɔ drakma 100. E jiɔmi ji gram 340. Mina 60 lɛ peeɔ talɛnt kake. (Ezr 2:69; Luk 19:13)—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B14.
Mlaa.
Ke a ngɔ ningma okadi ngua kɛ je e ngmami sisi ɔ, behi fuu ɔ, munyu nɛ ɔ daa si kɛ haa Mose Mlaa a aloo Baiblo ɔ mi kekleekle womi enuɔ ɔmɛ. Ke a ngɔ ningma okadi wayo kɛ ngma a, e ma nyɛ maa da si kɛ ha mlaa kakaakahi nɛ a ngɛ Mose Mlaa a mi ɔ aloo mlaa a mi sisi tomi mlaa ko.—4Mo 15:16; 5Mo 4:8; Mat 7:12; Gal 3:24.
Molek.
E ji Ammonbi ɔmɛ a mawu ko; e ma nyɛ maa pee kaa jamɛ a mawu ɔ nɔuu kɛ̃ ji Malkam, Milkom, aloo Molok ɔ nɛ. Eko ɔ, e ji mawu pɔtɛɛ ko sablai mohu pe mawu biɛ nitsɛ. Mose Mlaa a tsɔɔ kaa e sa nɛ a gbe nɔ fɛɛ nɔ nɛ e kɛ e bi maa sã afɔle kɛ ha Molek ɔ.—3Mo 20:2; Yer 32:35; Nít 7:43.
Molok.—
Hyɛ MOLEK.
Mose Mlaa a.
Muɔ voo.
E ji Hela munyungu aʹbyssos ɔ sisi tsɔɔmi, nɛ nɔ́ nɛ e tsɔɔ ji “nɔ́ nɛ e mi kuɔ wawɛɛ nitsɛ” aloo “nɔ́ voo nɛ e nya be tami.” A kɛ tsu ní ngɛ Hela Ngmami ɔ mi kɛ tsɔɔ nɔ nya tsimi he ko, aloo si fɔfɔɛ ko nɛ nɔ ko ya jeɔ mi nɛ ngɛ kaa nɔ́ nɛ a tsi e nya. E kɔɔ yɔkɔ he, se pi lɔ ɔ pɛ he nɛ e kɔɔ.—Luk 8:31; Rom 10:7; Kpo 20:3.
Mumi klɔuklɔu.
Mumi yayami kɛ ní tsumi.
Hemi kɛ yemi nɛ nihi ngɛ kaa ke adesa gbo ɔ, e mumi ɔ gbo we nɛ e jeɔ nɔmlɔ tso ɔ mi, nɛ e ma nyɛ nɛ e kɛ nihi nɛ a ngɛ wami mi ɔ nɛ a sɛɛ ní. A tsɔɔ kaa e peeɔ jã, titli ɔ, kɛ guɔ nɔ ko (ní peelɔ ko) nɛ mumi yayami ɔmɛ ma nyɛ kɛ maa gu e nɔ kɛ tu munyu ɔ nɔ. Nɔ́ nɛ Hela munyungu nɛ ji pharmakiʹa nɛ a tsɔɔ sisi ke “mumi yayami kɛ ní tsumi” tsɔɔ tutuutu ji “tsopa kɛ ní tsumi.” Munyu nɛ ɔ kɛ mumi yayami kɛ ní tsumi ngɛ tsakpa, ejakaa blema a, ke nihi ngɛ daimoniohi a he wami hlae konɛ a kɛ tsu kunya a, a kɛ tsopa tsuɔ ní.—Gal 5:20; Kpo 21:8.
Mumi.
Hebri munyungu ruʹach kɛ Hela munyungu pneuʹma nɛ a pɔɔ sisi tsɔɔmi ke “mumi” ɔ hɛɛ sisi numihi fuu. Kulaa kɔɔ nɔ́ ko nɛ adesa be nyɛe maa na kɛ e hɛ ngmɛ ɔ he, nɛ e tsɔɔ he wami nɛ ngɛ nyɛɛe. A kɛ Hebri munyungu ruʹach kɛ Hela munyungu pneuʹma a tsuɔ ní kɛ haa (1) kɔɔhiɔ, (2) wami he wami nɛ ngɛ adebɔ níhi nɛ a ngɛ zugba a nɔ ɔ a mi, (3) he wami nɛ jeɔ adesa okadi peemi tsui ɔ mi nɛ haa nɛ e náa he wami kɛ deɔ nɔ́ ko aloo kɛ peeɔ nɔ́ ko ngɛ blɔ ko nɔ, (4) munyuhi nɛ jeɔ nɔ ko nɛ a nɛ lɛ kɛ hɛngmɛ ɔ ngɔ, (5) mumi mi nimli, kɛ (6) he wami nɛ Mawu kɛ tsuɔ ní, aloo mumi klɔuklɔu ɔ.—2Mo 35:21; La 104:29; Mat 12:43; Luk 11:13.
Mut Laben.
E ji munyungu ko nɛ ngɛ La 9 yiti blɔ ningma a mi. E sisi ji “e kɔɔ binyumu ɔ gbenɔ ɔ he.” Ni komɛ deɔ ke e ji biɛ loo nya blimi munyu kɛ ha la ko nɛ nihi le wawɛɛ, nɛ e sa kaa a kɛ tsu ní ke a ngɛ La 9 ɔ lae.
N
Nado.
Nu ko nɛ e jeɔ via nɛ e he jua wa nɛ e tsuɔ bɔɔ. A náa kɛ jeɔ spikenard tso (Nardostachys jatamansi) ɔ mi. Akɛnɛ nado he jua wa he je ɔ, a kɛ nu yayahi pɔɔ mi futumi, nɛ be komɛ po ɔ, nihi peeɔ abisinia nado. Mo kadi kaa Marko kɛ Yohane tsuo de kaa a ngɔ “nado nu ngmingmiingmi” kɛ pue Yesu nɔ.—Mar 14:3; Yoh 12:3.
Nazaretno.
Biɛ nɛ a kɛ tsɛ Yesu kɛ tsɔɔ kaa e je Nazaret ma a mi. Eko ɔ, biɛ nɛ ɔ kɛ Hebri munyungu nɛ a tsɔɔ sisi ke “tsɛ̃” ngɛ Yesaya 11:1 ɔ kɔ. Pee se ɔ, a tsɛ Yesu se nyɛɛli ɔmɛ hu jã.—Mat 2:23; Nít 24:5.
Nazirno.
E ji munyungu nɛ a ná kɛ je Hebri munyungu ko mi. Nɔ́ nɛ jamɛ a munyungu ɔ tsɔɔ ji, “Nɔ Nɛ A Hla Lɛ Ngɔ Ha,” “Nɔ Nɛ A Jɔɔ E Nɔ.” Nazirno peemi kuu slɔɔto enyɔ lɛ ngɛ. Kuu kake ji nihi nɛ mɛ nitsɛmɛ a ngɔ a he kɛ ha, nɛ kuu kake hu ji nihi nɛ Mawu nitsɛ hla mɛ. Nyumu ko aloo yo ko ma nyɛ maa wo Yehowa si klɛdɛɛ ko kaa e maa hi si kaa Nazirno kɛ ya si be ko. Níhi etɛ komɛ ngɛ nɛ e sa nɛ nihi nɛ a je a tsui mi nɛ a wo jamɛ a si ɔ nɛ a ye nɔ, lɔ ɔ mɛ ji: e sɛ nɛ a nu dã nɛ nya wa aloo a ye nɔ́ ko nɛ a kɛ wai yiblii ko pee, e sɛ nɛ a sɛ a yi, nɛ e sɛ nɛ a ta gbogboe ko he. Nihi nɛ Mawu hla mɛ kaa a sɔmɔ kaa Nazirbi ɔ hiɔ si jã a wami be tsuo, nɛ Yehowa nitsɛ lɛ tsɔɔ mɛ nɔ́ nɛ e sa nɛ a pee kɛ nɔ́ nɛ e sɛ nɛ a pee.—4Mo 6:2-7; Man 13:5.
Nefilim.
Mɛ ji bimɛ yiwutsotsɛmɛ nɛ bɔfohi nɛ a plɛ a he kɛ pee nimli ɔ kɛ yihi ba fɔ loko Nyu Kpekpemi ɔ ba.—1Mo 6:4.
Nehilot.
E ji munyungu ko nɛ a li nɔ́ tutuutu nɛ e tsɔɔ, nɛ e je kpo ngɛ La 5 ɔ yiti blɔ ningma a mi. Ni komɛ susu kaa e ji nɔ́ ko nɛ a kpaa ngɛ la fiami mi. A tsɔɔ kaa Nehilot kɛ Hebri munyungu nɛ ji cha·lilʹ (bɛ) ɔ ngɛ tsakpa. Se e ma nyɛ maa da si ha la a nitsɛ hulɔ.
Netinim.
A ji nihi nɛ a pi Israelbi nɛ́ a sɔmɔɔ ngɛ sɔlemi we ɔ. Hebri munyungu nɛ a kɛ tsu ní ɔ sisi ji “Nihi Nɛ A Kɛ Mɛ Ha,” nɛ tsɔɔ kaa a ngɔ mɛ kɛ ha konɛ a sɔmɔ ngɛ sɔlemi we ɔ. Eko ɔ, Netinimbi ɔmɛ a ti ni komɛ ji Gibeonbi ɔmɛ a sisi bimɛ, nihi nɛ Yoshua pee mɛ “lɛ́ nya buali kɛ nyu sali kɛ ha asafo ɔ kɛ Yehowa afɔle sami latɛ ɔ.”—Yos 9:23, 27; 1Kr 9:2; Ezr 8:17.
Ngma fiaami (mi sami); Ngma fiaami he (mi sami he).
E ji blɔ nɔ nɛ a guɔ kɛ jeɔ ngma kɛ jeɔ ngma tso ɔ he kɛ tsakati ɔ mi; he nɛ a saa ngma mi ngɛ. Blema a, ke ngma a pi ɔ, a ngɔɔ tso kɛ fiaa nɔ nɛ a saa mi, se ke ngma a hiɛ ɔ, a ngɔɔ klama klɛdɛɛhi kaa ní nɛmɛ nɛ lohwehi gblaa kɛ tsuɔ he ní. A toɔ ngma a ngɛ zugba nɛ klama a nyɛɛɔ nɔ. Behi fuu ɔ, ngma mi sami he ɔ ngɛ he ko tɛtlɛɛ nɛ e ya hiɔwe ngɛ he nɛ kɔɔhiɔ fiaa ngɛ.—3Mo 26:5; Yes 41:15; Mat 3:12.
Ngmami ɔ.
Mawu Munyu klɔuklɔu nɛ a ngma a. Hela Ngmami ɔ mi pɛ lɛ munyu nɛ ɔ je kpo ngɛ.—Luk 24:27; 2Ti 3:16.
Ngmɛdu.
A kɛ munyungu nɛ ɔ tsuɔ ní ngɛ blɔ slɔɔtohi a nɔ ngɛ Ngmami ɔ mi. E ma nyɛ maa daa si kɛ ha: (a) wu nɛ a duɔ (b) nɔ ko sisi bimɛ aloo e nina.
Ngɔwu.
E ji glã henɔ ko nɛ waa ngɛ hehi nɛ nyu daa si ngɛ, nɛ a kɛ peeɔ ní komɛ kaa kusii aloo kɛtɛ kɛ a henɔhi, kɛ lɛhi. Jehanɛ hu ɔ, a kɛ peeɔ níhi nɛ a ngmaa ní ngɛ nɔ nɛ́ a ngɛ kaa womi, nɛ a kɛ peeɔ womi kpohi fuu.—2Mo 2:3.
Ninehi nɛ a kɛ pueɔ nɔ nɔ.
A ngɔɔ ninehi kɛ pueɔ nɔ ko nɔ nɛ a kɛ hlaa lɛ kɛ haa ní tsumi klɛdɛɛ ko aloo a hlaa nɔ ɔ konɛ a jɔɔ lɛ, konɛ a tsa lɛ, aloo konɛ a ha lɛ mumi klɔuklɔu ɔ nike ní ɔ eko. Be komɛ ɔ, a kɛ nine pueɔ lohwe ko nɔ loko a gbeɔ lɛ kɛ sãã afɔle.—2Mo 29:15; 4Mo 27:18; Nít 19:6; 1Ti 5:22.
Nihi nɛ a fĩ Herode ma kudɔmi kuu ɔ se.
A tsɛɔ mɛ ke Herode we bi hulɔ. A ji ma kudɔmi kuu ko nɛ a fĩ otihi nɛ Herode ɔmɛ nɛ a ye nɔ ngɛ Roma nɔ yemi ɔ sisi ɔ kɛ ma a hɛ mi ɔ se. Eko ɔ, Saduki bi komɛ hu piɛɛ ma kudɔmi kuu nɛ ɔ he. Herode we bi ɔmɛ kɛ Farisi bi ɔmɛ ya pee kake nɛ a te si kɛ wo Yesu.—Mar 3:6.
Nihi nɛ a hyɛɔ konɛ mlaa nɛ tsu ní.
A ji mlaa leli nɛ a ngɛ he blɔ komɛ, nɛ a tsuɔ ní ngɛ kpokpahi nɛ a ngɛ Babilon nɔ yemi ɔ sisi ɔ mi. Ngɛ mahi nɛ Romabi ye a nɔ ɔ mi ɔ, nihi nɛ a hyɛɔ konɛ mlaa nɛ tsu ní ɔ sɔmɔ kaa ma ní tsumi nya dali kɛ ha nɔ yelɔ ɔ. A ní tsumi ɔ ekomɛ ji kaa, a hyɛɔ konɛ basabasa peemi nɛ ko ba ma a mi, a hyɛɔ sika blɔ nya tomihi a nɔ, a kojoɔ nihi nɛ a tɔ̃ɔ mlaa nɔ ɔ, nɛ a fãa konɛ a gbla nihi a tue.—Dan 3:2; Nít 16:20.
Níhi nɛ da; dami ní peemi.
Nike ní nɛ a kɛ haa nɔ nɛ e ní ngɛ mɔbɔ.
E ji nike ní nɛ a kɛ haa nɔ ko nɛ e hia yemi kɛ buami. Hebri Ngmami ɔmɛ tui enɛ ɔ he munyu tɛɛ, se Mlaa a kɛ blɔ tsɔɔmi pɔtɛɛ ha Israelbi ɔmɛ ngɛ bɔ nɛ e sa kaa a kɛ ohiatsɛmɛ nɛ hi si ha a he.—Mat 6:2.
Ní Kpami Gbijlɔ; Otsihi Gbijlɔ.—
Hyɛ PENTEKOSTE.
Ní kpɛtemi.
Ke ní kpali ɔmɛ je ngmɔ ní ɔ eko he, a je blɔ jio, a ji blɔ jio, nɛ nɔ ko muɔɔ ngɛ a se ɔ, e ji ní kpɛtemi. Mose Mlaa a tsɔɔ kaa, e sɛ nɛ a kpa ní kɛ ya su ngmɔ ɔ tue aloo a kpa oliv loo wai yiblii tsuo ngɛ ngmɔ ɔ nɔ. E ji he blɔ nɛ Mawu ha ohiatsɛmɛ, nɔ́ nali, ma se bi, awusahi kɛ yalɔyihi kaa a kpɛte ngmɔ ní nɛ piɛ ngɛ ní kpami ɔ se ɔ.—Rut 2:7.
Nine mi blimi.
Susumi nɔ́ nɛ e kami maa pee kɛ je nine nguɛ gɔleku ɔ nya kɛ ya si sekpɛ nguɛ ɔ nya ke ji kaa nɔ ɔ gbɛ e nguɛ ɔmɛ a mi. Ke kɔni fã peeɔ sɛntimita 44.5 (intsisi 17.5) ɔ, lɛɛ nine mi blimi maa pee sɛntimita 22.2 (intsisi 8.75). (2Mo 28:16; 1Sa 17:4) —Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B14.
Ní peepee yayahi nɛ tsɔɔ kaa nɔ ko zo tɔ ywia.
E ji Hela munyu nɛ ji aselʹgeia a sisi tsɔɔmi. Munyuza nɛ ɔ kɔɔ ní peepeehi nɛ ngɛ hɛdɔ nɛ nɔ ko peeɔ kɛ tɔ̃ɔ Mawu mlaa amɛ a nɔ ɔ he. Nɔ nɛ e kɛ e he woɔ ní peepee nɛ ɔ mi ɔ jeɔ blɔ paa kɛ peeɔ jã nɛ nɔ́ ko pee we lɛ zo. Bɔ nɛ jamɛ a nɔ ɔ peeɔ e ní ha a tsɔɔ kaa e be bumi kake po kɛ ha blɔ nya, mlaahi, kɛ sisi tomi mlaahi. Munyu nɛ ɔ kɔ we ní peepee tsɔwitsɔwihi nɛ a dɛ ɔ he.—Gal 5:19; 2Pe 2:7.
Ní nalɔ.
E ji nɔ ko nɛ Mawu haa nɛ e yɔseɔ lɛ Mawu ɔ e suɔmi nya ní, nɔ ko nɛ a bli e hɛngmɛ konɛ e na aloo e nu níhi nɛ tsa pi adesahi tsuo nɛ a naa loo a nuɔ ɔ a sisi. A ná Hebri munyuza nɛ ji “ní nalɔ” ɔ kɛ je munyungu ko nɛ e sisi ji “ní nami” ɔ mi, nɛ e ji nɔ́ nɛ a naa nitsɛnitsɛ aloo okadi peemi nɔ́. Ke nihi kɛ nyagba ko ngɛ kpee ɔ, a ya naa ní nalɔ kɛ ha ga womi nɛ sa.—1Sa 9:9.
Ní peelɔ.
E ji nɔ ko nɛ e deɔ ke e kɛ gbogboehi tuɔ munyu.—3Mo 20:27; 5Mo 18:10-12; 2Ma 21:6.
Nisan.
Benɛ Yudabi ɔmɛ je nyɔguɛ yemi mi ngɛ Babilon kɛ ba a, Nisan ji biɛ ehe nɛ a kɛ tsɛɔ Abib, nɛ ji kekleekle nyɔhiɔ nɛ ngɛ kalenda nɛ Yudabi ɔmɛ kɛ tsu ní ngɛ a jami mi ɔ nɔ. Lɔ ɔ nɔuu ji nyɔhiɔ nɛ to nɔ kpaago ngɛ kalenda nɛ́ Yudabi ɔmɛ kɛ tsu ní ngɛ a nyɔguɛ tsomi ɔ nɔ. E jeɔ sisi kɛ jeɔ March kpɛti kɛ ya siɔ April kpɛti. (Neh 2:1)—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B15.
Nɔ hyɛlɔ.
Nyumu nɛ e blɔ nya ní tsumi titli ji kaa e maa hyɛ asafo ɔ nɔ nɛ e bu he. Hela munyu epiʹskopos ɔ sisi tutuutu ji kaa nɛ́ o maa hyɛ nɔ́ ko nɔ nɛ o maa po he piɛ. Munyu nɛ ji “nɔ hyɛlɔ” kɛ “nɔkɔtɔma” a (presbyʹteros) kɔɔ blɔ nya kake nɔuu he ngɛ Kristofohi asafo ɔ mi. Munyu nɛ ji “nɔkɔtɔma” a tsɔɔ kaa nɔ nɛ a hla lɛ kaa jã a ngɛ suhi nɛ tsɔɔ kaa e wa, nɛ munyu nɛ ji “nɔ hyɛlɔ” ɔ tsɔɔ ní tsumihi a he je nɛ a hla lɛ ngɛ ɔ.—Nít 20:28; 1Ti 3:2-7; 1Pe 5:2.
Nɔkɔ.
A tsɛɔ lɛ ke “mɔtu dodoe” hulɔ. Lɔ ɔ ji nyagbe dodoe nɛ teɔ si ngɛ puje he loko pu ɔ jeɔ kpo. Jamɛ a dodoe ɔ lɛ tsɔɔ kaa je na.—Kpo 22:16; 2Pe 1:19.
Nɔkɔtɔma; Nyumu nɔkɔtɔma.
Nyumu nɛ e wa, se ngɛ Ngmami ɔ mi ɔ, e kɔɔ nɔ ko nɛ e hɛɛ blɔ nya aloo he blɔ ngɛ kpɔ ko mi aloo ma ko mi ɔ he titli. A tsɛ hiɔwe adebɔ níhi hu jã ngɛ Kpojemi womi ɔ mi. A tsɔɔ Hela munyu presbyʹteros ɔ sisi kaa “nɔkɔtɔma” ke e kɔɔ nihi nɛ a ní tsumi ji kaa a nyɛɛ hɛ mi ngɛ asafo ɔ mi ɔ a he.—2Mo 4:29; Abɛ 31:23; 1Ti 5:17; Kpo 4:4.
Nɔmlɔ Bi.
Munyu nɛ ɔ je kpo maa pee si 80 ngɛ Sane Kpakpa amɛ a mi. E kɔɔ Yesu Kristo he, nɛ e tsɔɔ kaa kɛ gu fɔmi nɛ a fɔ lɛ ngɛ he lo nya a nɔ ɔ, e ba plɛ adesa, se pi mumi mi adebɔ nɔ́ ko nɛ e tsake e nɔmlɔ tso kɛkɛ. Munyu nɛ ji nɔmlɔ Bi ɔ hu tsɔɔ kaa Yesu ma ha nɛ gbami nɛ a ngma ngɛ Daniel 7:13, 14 ɔ maa ba mi. Ngɛ Hebri Ngmami ɔ mi ɔ, a tsɛ Ezekiel kɛ Daniel hu ke nɔmlɔ bi kɛ tsɔɔ slɔɔto nɛ ngɛ adesahi nɛ a daa Mawu nane mi kɛ tuɔ munyu ɔ kɛ Mawu ɔ nɛ e ngɔ sɛ gbi kɛ ha mɛ ɔ a kpɛti.—Eze 3:17; Dan 8:17; Mat 19:28; 20:28.
Nɔ́ nɛ dooɔ; Tso nɛ dooɔ.
A ji tso slɔɔtohi nɛ a dooɔ wawɛɛ nɛ a jeɔ via liliili. A kɛ tsu ní ngɛ okadi peemi blɔ nɔ ngɛ Baiblo ɔ mi kɛ kale ní yayahi nɛ jeɔ ajuama bɔmi, nyɔguɛ yemi, dami sane nɛ a yi kɛ hemi kɛ yemi kuami mi kɛ baa a he. “Nɔ́ nɛ dooɔ” nɛ́ a kɛ tsu ní ngɛ Kpojemi 8:11 ɔ, ji duɔ ko nɛ dooɔ nɛ a tsɛɔ lɛ hu ke absinte.—5Mo 29:18; Abɛ 5:4; Yer 9:15; Amo 5:7.
Nɔ nɛ a tsake lɛ.
Ngɛ Ngmami ɔ mi ɔ, e kɔɔ nɔ nɛ e tsake kɛ ba Yuda jami ɔ mi ɔ he, nɛ ke nyumu ji lɛ ɔ, lɛɛ e biɔ nɛ a po lɛ.—Mat 23:15; Nít 13:43.
Nɔ nɛ e deɔ níhi nɛ maa ba hwɔɔ se.
Nɔ ko nɛ e tsɔɔ kaa e ngɛ nyɛmi nɛ a kɛ deɔ níhi nɛ maa ba hwɔɔ se. Baiblo ɔ tu kunya yeli, klali, dodoe mi hyɛli kɛ ni kpahi a he munyu kaa a ji nihi nɛ a tsɔɔ kaa a deɔ níhi nɛ maa ba hwɔɔ se.—3Mo 19:31; 5Mo 18:11; Nít 16:16.
Nɔ pomi.
E ji mɔmlɔtɔ ɔ jemi. E ji nɔ́ ko nɛ a kɛ fɔ Abraham kɛ e bimɛ a nɔ kaa a pee, se a bi we jamɛ a nɔ́ ɔ ngɛ Kristofohi a dɛ. A kɛ tsu ní ngɛ okadi peemi blɔ nɔ ngɛ ngmami slɔɔtohi a mi.—1Mo 17:10; 1Ko 7:19; Flp 3:3.
Nɔ yayami ɔ.
Nu pɔmi.
Nɔ́ nɛ Hebri munyungu ɔ tsɔɔ tutuutu ji “nɛ a ma kpa nɔ ko nu.” A ngɔɔ nu kɛ kpaa nɔ ko aloo nɔ́ ko he kɛ tsɔɔ kaa a jɔɔ nɔ kɛ ha sɔmɔmi klɛdɛɛ ko. Ngɛ Hela Ngmami ɔ mi ɔ, a kɛ munyungu ɔ tsuɔ ní ngɛ mumi klɔuklɔu ɔ nɛ a plɛɔ kɛ pueɔ ni nɛmɛ nɛ a hla mɛ kɛ ha hiɔwe hɛ kɛ nɔ fɔmi ɔ a blɔ fa mi.—2Mo 28:41; 1Sa 16:13; 2Ko 1:21.
Nyagbe ligbi ɔmɛ.
A kɛ munyu nɛ ɔ kɛ munyuhi kaa jã, nɛ eko ji ‘ligbi ɔmɛ a nyagbe’ tsuɔ ní ngɛ Baiblo gbami mi kɛ tsɔɔ be nɛ níhi nɛ a ya nɔ ngɛ yi nɔ sanehi a mi ɔ ya suɔ a nyagbe kulaa. (Eze 38:16; Dan 10:14; Nít 2:17) Nɔ́ nɛ gbami ɔ kɔ he ɔ lɛ maa tsɔɔ kaa be ɔ ma nyɛ kɔ jeha bɔɔ komɛ aloo jehahi fuu a he. Nɔ́ nɛ e sa kadimi pe kulaa ji kaa, Baiblo ɔ ngɔɔ munyu nɛ ɔ kɛ tsuɔ ní kɛ kɔɔ níhi a blɔ nya tomi nɛ ngɛ amlɔ nɛ ɔ “nyagbe ligbi ɔmɛ” a he, ngɛ bami nɛ Yesu ba nɛ a nɛ kɛ hɛngmɛ ɔ mi.—2Ti 3:1; Yak 5:3; 2Pe 3:3.
Nyakpɛ níhi; He wami ní tsumihi.
Nya sɔumi ga.
E ji nɔ́ nya sɔumi nɔ́ ko nɛ a woɔ ngɛ nine nguɛ he. Be komɛ ɔ, a kɛ kpa woɔ he nɛ a kɛ woɔ kuɛ. E ji okadi nɛ tsɔɔ he blɔ nɛ nɔ yelɔ ko aloo ma nɔkɔtɔma ko ngɛ. (1Mo 41:42)—Hyɛ NƆ́ NYA SƆUMI NƆ́.
Nyɛminyumu nɛ́ gbo ɔ yo nɛ fɔ we nɛ́ a kɛ lɛ sɛɔ gba si himi mi.
Nɔ́ nya sɔumi nɔ́.
E ji nɔ́ ko nɛ a kɛ peeɔ okadi ngɛ nɔ́ ko he (behi fuu ɔ, ngɛ zu aloo hwo gbaku nɔ) kɛ tsɔɔ nɔtsɛ, bɔ nɛ nɔ́ ɔ hi ha, aloo kaa a kplɛɛ nɔ. Blema a, a kɛ níhi nɛ a he wa (tɛ, suɔ wu, aloo tso) lɛ peeɔ níhi nɛ a kɛ sɔuɔ níhi a nya, nɛ a kpɛ́ ningma okadihi aloo a tɛni níhi senyasenya ngɛ a nɔ. A kɛ nya sɔumi nɔ́ tsuɔ ní ngɛ okadi peemi mi kɛ tsɔɔ nɔ́ ko nɛ e hi, aloo kɛ tsɔɔ nɔtsɛ, aloo nɔ́ ko nɛ a ngɔ kɛ laa aloo e ji laami sane.—2Mo 28:11; Neh 9:38; Kpo 5:1; 9:4.
Nyɔguɛ tso mi.
E tsɔɔ nɔ ko nɛ a je lɛ kɛ je lɛ nitsɛ e zugba nɔ loo e we mi kɛ ho he kpa ya. Behi fuu ɔ, nihi nɛ a ye ni ɔmɛ a nɔ kunimi lɛ a kɛ fami haa nihi nɛ a nuu mɛ nyɔguɛ ɔ. Hebri munyungu nɛ ɔ sisi ji “je mi.” Israelbi ɔmɛ ya pee nyɔguɛhi ngɛ ma kpahi a mi, nɛ a kpɛti enyɔ nɛ sa kadimi ji; benɛ a nuu yiti je wɛtso nyɔngma matsɛ yemi ɔ kɛ ho nyɔguɛ tso mi ya ngɛ Asiria, kɛ pee se benɛ a nuu woyi je wɛtso enyɔ matsɛ yemi ɔ kɛ ho nyɔguɛ tso mi ya ngɛ Babilon ɔ. Benɛ Persia matsɛ Koresh ngɛ nɔ yee ɔ, a kpale Israel matsɛ yemi enyɔ nɛ ɔmɛ a mi bi ɔmɛ nɛ́ a piɛ ɔ kɛ ho a zugba amɛ a nɔ ya.—2Ma 17:6; 24:16; Ezr 6:21.
Nyɔhiɔ ehe.
Kekleekle ligbi ngɛ nyɔhiɔ fɛɛ nyɔhiɔ nɛ e ngɛ Yudabi ɔmɛ a kalenda a nɔ, nɛ a yeɔ ligbi nɛ ɔ kaa he nya buami ligbi ko, a yeɔ ní, nɛ a sãã afɔle klɛdɛɛhi. Be komɛ a se ɔ, ligbi ɔ ba pee ma a gbijlɔ ko nɛ e he hia, nɛ nihi tsu we ní ngɛ nɔ.—4Mo 10:10; 2Kr 8:13; Kol 2:16.
Nyɔmtsɛ ɔ Gbɔkuɛ Niye Ní ɔ.
Niye ní nitsɛnitsɛ nɛ ji abolo nɛ masa be mi kɛ wai, nɛ e peeɔ Kristo nɔmlɔ tso ɔ kɛ e muɔ he okadi; Yesu gbenɔ ɔ kaimi. Akɛnɛ enɛ ɔ ji gbijlɔ ko nɛ Ngmami ɔ tsɔɔ kaa e sa nɛ Kristofohi nɛ a ye he je ɔ, e da blɔ kaa a tsɛɔ lɛ ke “Kaimi ɔ.”—1Ko 11:20, 23-26.
Nyuami.
E ji he wami nɛ a kɛ tsuɔ ní nɛ́ nihi le kaa e je mumi yayahi a ngɔ.—2Kr 33:6.
Nyumu nɛ e ye e he; nyumu nɛ a ngmɛɛ e he.
Benɛ Romabi ɔmɛ ngɛ nɔ yee ɔ, “nyumu nɛ e ye e he” ɔ ji nɔ nɛ a fɔ lɛ kaa he yelɔ, nɛ e ngɛ ma mi no peemi he blɔhi tsuo. Se “nyumu nɛ a ngmɛɛ e he” ɔ ji nyɔguɛ nɛ a ngmɛɛ e he. Ke a ngmɛɛ nɔ ko he ngɛ mlaa nya a, e náa he blɔ nɛ e ba peeɔ Roma ma a mi no, se a be nyɛe ma ha lɛ ma kudɔmi blɔ nya. Ke a ngmɛɛ nɔ ko he kɛkɛ ɔ, e ye e he ngɛ nyɔguɛ yemi mi, se pi ma mi no peemi he blɔhi tsuo nɛ e ngɛ.—1Ko 7:22.
O
Odase.
Behi fuu ɔ, munyungu nɛ ji “Odase ɔ” daa si kɛ ha Kita Nyɔngma a nɛ a ngma ngɛ tɛ tɛtlɛɛ enyɔ ɔmɛ a nɔ kɛ ha Mose ɔ.—2Mo 31:18.
Ohɛ.
E ji nyu nɛ gbli (yafoyafo) nɛ jeɔ tsohi aloo nga loo hu komɛ nɛ a piɛɛ Boswellia tsohi a kuu ɔ he ɔ a mi. Ke a sã a, e jeɔ via liliili. E piɛɛ níhi nɛ a kɛ peeɔ tsopa kɛ e he via klɔuklɔu ɔ nɛ a kɛ tsuɔ ní ngɛ kpe he bo tsu ɔ kɛ sɔlemi we ɔ mi ɔ a he. A ngɔɔ kɛ piɛɛɔ ngma afɔlehi a he, nɛ a toɔ kɛ piɛɛɔ abolo nɛ a kɛ maa Mawu hɛ mi ngɛ He Klɔuklɔu ɔ he.—2Mo 30:34-36; 3Mo 2:1; 24:7; Mat 2:11.
Okadi.
Nɔ́ ko, ní peepee ko, si fɔfɔɛ ko, aloo nɔ́ ko nɛ ngɛ nyakpɛ, nɛ he hia, nɛ daa si kɛ ha nɔ́ ko nɛ ngɛ amlɔ nɛ ɔ aloo nɔ́ ko nɛ maa ba hwɔɔ se.—1Mo 9:12, 13; 2Ma 20:9; Mat 24:3; Kpo 1:1.
Omer.
E ji susumi nɔ́ nɛ a kɛ susuɔ níhi nɛ a gbli. Omer kake peeɔ Lita 2.2 (2 kwat gbigbli), aloo efa mi dlami nyɔngma mi kake. (2Mo 16:16, 18)—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B14.
Oniks.
E ji tɛ ko nɛ he jua ba si bɔɔ pɛ pe tɛ kpahi nɛ a he jua wa a, e ji agate tɛ henɔ ko nɛ he wa, aloo chalcedony tɛ nɛ kɔlahi fiamifiami. Ke o hyɛ oniks tɛ ɔ, o maa na kaa kɔlahi komɛ kaa futaa, yumu, ba gbigbli su, tsutsu, lazu, aloo ba mumu suhi nyɛɛ mi. E piɛɛ tɛhi nɛ a to ngɛ tade klɛdɛɛ nɛ a pee kɛ ha osɔfo nɔkɔtɔma a nɔ ɔ he.—2Mo 28:9, 12; 1Kr 29:2; Hio 28:16.
Osɔfo.
Nyumu nɛ e daa si ngɛ Mawu nane mi kɛ haa nihi nɛ e ngɛ sɔmɔe ɔ, nɛ e tsɔɔ ni ɔmɛ Mawu he ní kɛ Mawu mlaahi. Jehanɛ hu ɔ, osɔfohi daa ni ɔmɛ a nane mi ngɛ Mawu hɛ mi, a sãã afɔlehi nɛ a daa mi nɛ a kpaa pɛɛ ha ni ɔmɛ. Loko Mose Mlaa a maa ba a, wekuyi ɔ lɛ e sɔmɔɔ kaa osɔfo kɛ haa e weku ɔ. Ngɛ Mose Mlaa a nya a, nyumuhi nɛ a je Aaron weku ɔ mi ngɛ Levi wɛtso ɔ mi ɔ lɛ a yeɔ osɔfo. Nyumu kpahi nɛ a je Levi wɛtso ɔ mi ɔ yeɔ bua mɛ. Benɛ somi ehe ɔ bɔni ní tsumi ɔ, mumi mi Israel ba pee osɔfohi a ma, nɛ Yesu Kristo ji Osɔfo Nɔkɔtɔma.—2Mo 28:41; Heb 9:24; Kpo 5:10.
Osɔfo nɔkɔtɔma.
Ngɛ Mose Mlaa a nya a, lɛ ji osɔfo titli nɛ e daa ni ɔmɛ a nane mi ngɛ Mawu hɛ mi nɛ e hyɛɔ osɔfo kpa amɛ a nɔ. Lɛ pɛ lɛ e ngɛ he blɔ kaa e sɛɔ He Klɔuklɔu Pe Kulaa a, nɛ ji se tsu nɛ ngɛ kpe he bo tsu ɔ kɛ pee se ɔ sɔlemi we ɔ mi. E peeɔ jã daa jeha ngɛ Kpatami Ligbi ɔ pɛ nɔ. A tsɛɔ Yesu Kristo hu ke “osɔfo nɔkɔtɔma.”—3Mo 16:2, 17; 21:10; Mat 26:3; Heb 4:14.
P
Pã.
Paradeiso.
E ji paaki ko nɛ e ngɛ fɛu, aloo abɔɔ ko nɛ e ngɛ kaa paaki. Paradeiso nɛ sɛ hlami ji Eden abɔɔ ɔ nɛ́ Yehowa pee kɛ ha Adam kɛ Hawa a. Benɛ Yesu kɛ juli enyɔ ɔmɛ nɛ a ngɛ e kasa nya ngɛ sɛumi tso ɔ nɔ ɔ ngɛ munyu tue ɔ, e tsɔɔ kaa zugba a ma ba plɛ pee paradeiso. Ngɛ 2 Korintobi 12:4 ɔ, atsinyɛ jemi ko be he kaa munyungu ɔ kɔɔ paradeiso ko nɛ maa ba hwɔɔ se ɔ he, nɛ ngɛ Kpojemi 2:7 ɔ, e kɔɔ hiɔwe paradeiso he.—Lah 4:13; Luk 23:43.
Pentekoste.
E ji gbijlɔ enyɔne ngɛ gbijlɔ ngua etɛ ɔmɛ a kpɛti, nɛ e biɔ nɛ nyumuhi tsuo nɛ a ji Yudabi ɔ nɛ a ya ye ngɛ Yerusalem. Pentekoste sisi ji “(Ligbi) Nyingmi Enuɔne,” nɛ ngɛ Hela Ngmami ɔ mi ɔ, lɔ ɔ ji biɛ nɛ a kɛ tsɛɔ Ngma Kpami Gbijlɔ aloo Otsihi A Gbijlɔ ɔ nɛ a tu a he munyu ngɛ Hebri Ngmami ɔ mi ɔ nɛ. A yeɔ gbijlɔ nɛ ɔ ngɛ ligbi nyingmi enuɔne ɔ nɔ, nɛ a jeɔ be ɔ kanemi sisi ngɛ Nisan ligbi 16 nɔ.—2Mo 23:16; 34:22; Nít 2:1.
Persia; Persiabi.
E ji zugba ko kɛ e nɔ bi nɛ́ a pɔɔ a he munyu tumi kɛ piɛɛɔ Mediabi ɔmɛ a he, nɛ e ma nyɛ maa ba kaa weku kpa ko ngɛ a kɛ mɛ a kpɛti. Sisije ɔ, Persiabi ɔmɛ hi Iran yoku nɛ e yi mi fɔɔ si tɛtlɛɛ woyi je kɛ yaa pusinɔ he blɔ. E ngɛ mi kaa Media kɛ Persia tsuo pee kake kɛ ye mahi nɛ a ye a nɔ ɔ a nɔ mohu lɛɛ, se benɛ Sirus Ngua a (nɔ nɛ blema yi nɔ sane ngmali tsɔɔ kaa e tsɛ ji Persiano nɛ e nyɛ ji Mediano) ɔ ngɛ nɔ yee ɔ, Persiabi ɔmɛ ba ná blɔ nya pe Mediabi ɔmɛ. Sirus ye Babilonia Nɔ Yemi ɔ nɔ kunimi ngɛ jeha 539 L.M.B.K. nɛ e ha nɛ Yudabi ɔmɛ kpale kɛ ho a zugba a nɔ ya. Persia Nɔ Yemi He ɔ je sisi kɛ je Indus Pa a he ngɛ puje he blɔ, kɛ ya si Aegea Wo ɔ he ngɛ pusinɔ he. Persiabi ɔmɛ ye Yudabi ɔmɛ a nɔ kɛ ya si benɛ Aleksanda Ngua a ye Persiabi ɔmɛ a nɔ kunimi ngɛ jeha 331 L.M.B.K. Daniel na Persia Nɔ Yemi ɔ he nina, nɛ a tu he munyu ngɛ Baiblo ɔ womihi nɛ ji Ezra, Nehemia kɛ Ester hu a mi. (Ezr 1:1; Dan 5:28; 8:20)—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B9.
Pim.
E ji sɛni tɛ kɛ sika nɛ Filistibi ɔmɛ heɔ ke a duɔ dade saisaa ko nya. Nihi nɛ a tsuaa si kɛ hlaa blema níhi ɔ na sɛni tɛ komɛ ngɛ Israel nɛ a kɛ Hebri pɛlɔkuhi ngma “pim” ngɛ a nɔ; eko fɛɛ eko mi jiɔmi ji gram 7.8 (oz t 0.2508), nɛ e maa pee shekel mi gbami etɛ mi enyɔ.—1Sa 13:20, 21.
Pomegranet.
E ji tso yiblii ko nɛ ngɛ kaa apol, nɛ e sisi ɔ ngɛ kaa jlasi. E toto ɔ he wa, nɛ ní tsɔwitsɔwi lokotoo komɛ ngɛ mi. Wu nyafinyafi nɛ a tsuɔ kɛ nyu ngɛ ní tsɔwitsɔwi ɔmɛ a mi. A pee ní komɛ kaa pomegranet kɛ wo osɔfo nɔkɔtɔma a tade klɔii nɛ kɔni be he ɔ nya fiami ɔ nya, nɛ a pee eko hu kɛ wo titimahi nɛ ji Yakin kɛ Boaz nɛ ngɛ sɔlemi we ɔ hɛ mi ɔ a yi mi kpɔ ɔmɛ a he.—2Mo 28:34; 4Mo 13:23; 1Ma 7:18.
Porneia.—
Hyɛ AJUAMA BƆMI.
Pratorio Buli.
Roma tabuli a kuu ko nɛ a hla mɛ kaa a bu Roma nɔ yelɔ ɔ he. Tabuli a kuu nɛ ɔ ba ná he wami ngɛ ma kudɔmi sanehi a mi nɛ a nyɛɔ fiɔ nɔ yelɔ ko se aloo a jeɔ lɛ ngɛ sɛ ɔ nɔ.—Flp 1:13.
Puɛ; Sɔmɔlɔ nɛ a ta lɛ loo a sa lɛ.
E sisi numi tutuutu ji nyumu nɛ a puɛ lɛ aloo a ta lɛ. A pɔɔ nyumuhi kaa jã a ní tsumi hami ngɛ matsɛmɛ a wehi a mi, nɛ a sɔmɔɔ kaa manyɛ ɔ kɛ matsɛ yi kpa amɛ a tsɔli aloo a nɔ hyɛli. A tsɛɔ nyumu nɛ pi nɛ a puɛ lɛ, se e ji ma nɔkɔtɔma nɛ e tsuɔ ní ngɛ matsɛ we mi ɔ hu jã. A kɛ tsu ní ngɛ okadi peemi blɔ nɔ kɛ ha nɔ nɛ e ji ‘puɛ ngɛ Matsɛ Yemi ɔ’ he je, nɔ nɛ e yeɔ e he nɔ konɛ e nyɛ nɛ e ngɔ e he tsuo kɛ ha Mawu sɔmɔmi.—Mat 19:12; Est 2:15; Nít 8:27.
Purim.
E ji gbijlɔ nɛ a yeɔ daa jeha ngɛ Ada nyɔhiɔ ɔ we ligbi 14 kɛ 15 ɔ nɔ. A kɛ kaiɔ kpɔmi nɛ a kpɔ̃ Yudabi ɔmɛ kɛ je hɛ mi kpatami mi ngɛ Manyɛ Ester be ɔ mi. Munyungu nɛ ji pu·rimʹ ɔ pi Hebri munyungu, nɛ e sisi ji “sɔ.” A ná Purim Gbijlɔ aloo Sɔ Gbijlɔ kɛ je Pur (Sɔ) nɛ Haman ha nɛ a fɔ konɛ a kɛ le ligbi nɛ a kɛ ma kpata Yudabi ɔmɛ a hɛ mi ɔ mi.—Est 3:7; 9:26.
R
Rahab.
E ji biɛ nɛ a kɛ tsu ní ngɛ okadi peemi blɔ nɔ ngɛ Hiob womi ɔ, La womi ɔ, kɛ Yesaya womi ɔ mi (tsa pi Rahab nɛ ji yo nɛ Yoshua womi ɔ tu e he munyu ɔ he munyu nɛ a ngɛ tue ngɛ hiɛ ɔ). Ngɛ Hiob womi ɔ mi ɔ, hehi nɛ biɛ nɛ ji Rahab je kpo ngɛ ɔ ha nɛ wa na kaa e ji wo mi lohwe ngua ko; ngɛ Baiblo ɔ mi he komɛ ɔ, a kɛ wo mi lohwe ngua nɛ ɔ tsu ní kɛ da si ha Egipt.—Hio 9:13; La 87:4; Yes 30:7; 51:9, 10.
S
Saduki bi.
E ji Yudabi ɔmɛ a jami kuu ko nɛ e he biɛ wawɛɛ, nɛ nihi nɛ a ngɛ blɔ nya kɛ osɔfohi nɛ a ngɛ he wami ngɛ níhi nɛ yaa nɔ ngɛ sɔlemi we ɔ ji kuu nɛ ɔ mi bimɛ. A kua kusumihi fuu nɛ a deɔ kɛ nya nɛ Farisi bi ɔmɛ ye nɔ ɔ, nɛ a kplɛɛ we Farisi bi ɔmɛ a hemi kɛ yemi komɛ hu a nɔ. A he we gbogboehi a si tlemi ɔ yi, nɛ a he we yi hu kaa hiɔwe bɔfohi ngɛ. A te si kɛ wo Yesu.—Mat 16:1; Nít 23:8.
Salomo Ablanaa a.
Ngɛ Yesu be ɔ mi ɔ, e ji he ko nɛ a pee ngɛ sɔlemi we ɔ ngɛ kpo ɔ nɔ pusinɔ he blɔ nɛ a bu yi mi nɛ nihi nyɛɛɔ lejɛ ɔ. Nihi fuu he ye kaa sɔlemi we ɔ nɛ Salomo ma a fã ko nɛ piɛ ji lɔ ɔ nɛ. Yesu nyɛɛ ngɛ lejɛ ɔ ngɛ “ahlabata be mi,” nɛ Kristofohi nɛ a hi si ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ hu kpe ngɛ lejɛ ɔ nɛ a ja Mawu. (Yoh 10:22, 23; Nít 5:12)—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B11.
Samaria.
E ji ma ngua kɛ ha wɛtso nyɔngma amɛ ngɛ Israel ma a yiti je. A kɛ biɛ nɛ ɔ tsɛ ma ngua a kɛ wɛtso nyɔngma amɛ tsuo maa pee jeha 200. A to ma ngua nɛ ɔ sisi ngɛ yoku ko nɛ a tsɛɛ ke Samaria a nɔ. Ngɛ Yesu be ɔ mi ɔ, Samaria ji biɛ nɛ a kɛ tsɛɔ Roma kpokpa nɛ ngɛ Galilea ngɛ yiti je ɔ kɛ Yudea ngɛ woyi je ɔ a kpɛti. Yesu pɔɛ fiɛɛmi ngɛ kpokpa nɛ ɔ mi ngɛ e blɔ hiami mi, se be komɛ ngɛ nɛ e guɔ kpokpa a mi nɛ e kɛ nihi nɛ a ngɛ lejɛ ɔ sɛɛɔ ní. Petro ngɔ okadi peemi Matsɛ Yemi ɔ nya safe enyɔne ɔ kɛ tsu ní benɛ Samariabi ɔmɛ a nine su mumi klɔuklɔu ɔ nɔ ɔ. (1Ma 16:24; Yoh 4:7; Nít 8:14) —Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B10.
Samariabi.
Sisije ɔ, jinɛ a kɛ biɛ nɛ ɔ tsɛɔ Israelbi ɔmɛ a wɛtso nyɔngma matsɛ yemi ɔ nɛ ngɛ yiti je ɔ, se benɛ Asiriabi ɔmɛ ba ye a nɔ kunimi ngɛ jeha 740 L.M.B.K. se ɔ, a kɛ biɛ nɛ ɔ tsɛɔ ma se bi nɛ Asiriabi ɔmɛ ngɔ mɛ kɛ ba hi lejɛ ɔ hulɔ. Ngɛ Yesu be ɔ mi ɔ, a kɛ biɛ nɛ ɔ tsu we ní ngɛ blɔ yaya nɔ kɛ kɔ ma nɛ nɔ ko je mi aloo ma kudɔmi he, mohu ɔ, a kɛ tsɛ nihi nɛ a ngɛ jami kuu nɛ kɛ blema Shekem kɛ Samaria he kɛ we ɔ mi ɔ. Nihi nɛ a hi jamɛ a jami kuu ɔ mi ɔ ngɛ jami mi hemi kɛ yemi komɛ nɛ ngɛ kpa kulaa ngɛ Yudabi Ɔmɛ A Jami ɔ he.—Yoh 8:48.
Sami afɔle.
E ji afɔle nɛ a kɛ lohwehi sãã kɛ haa Mawu; a sãã lohwe ɔ tsuo ngɛ afɔle sami latɛ nɔ (na ku, agbosu, akpakpo, lahuɛ, aloo beleku lahuɛ), nɛ nɔ nɛ ma afɔle sami ɔ si we lohwe ɔ he ko he ko kɛ ha e he.—2Mo 29:18; 3Mo 6:9.
Sane kpakpa a.
Sanhedri.
Yudabi ɔmɛ a kojomi he ngua ngɛ Yerusalem. Ngɛ Yesu be ɔ mi ɔ, nimli 71 lɛ a sɔmɔɔ kaa kojomi he nɛ ɔ mi bi. Nihi nɛ a piɛɛ he ɔ a ti ni komɛ ji, osɔfo nɔkɔtɔma a kɛ ni kpahi nɛ a hɛɛ jamɛ a blɔ nya a hyɛ, wekuhi nɛ a hlaa osɔfo nɔkɔtɔma kɛ jeɔ mi ɔ mi bimɛ, nikɔtɔmahi, wɛtso nya dali kɛ wekuyihi, kɛ womi ngmali.—Mar 15:1; Nít 5:34; 23:1, 6.
Satan.
Seah.
E ji susumi nɔ́ nɛ a kɛ susuɔ níhi nɛ a gbli. Ke a kɛ seah susumi nɔ́ ɔ to bat susumi nɔ́ nɛ a kɛ susuɔ níhi nɛ a ngɛ kaa nyu ɔ he ɔ, e maa pee lita 7.33 (kwat gbigbli 6.66). (2Ma 7:1) —Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B14.
Sela.
E ji munyungu ko nɛ a kɛ tsuɔ ní ngɛ la fiami loo la lami mi. E je kpo ngɛ La womi ɔ kɛ Habakuk womi ɔ mi. E ma nyɛ maa tsɔɔ kaa ke a ngɛ lae nɛ a su lejɛ ɔ, a mlɛ bɔɔ konɛ a susu la nɛ a la a he, aloo a ha nɛ he numi nɛ ngɛ la a mi ɔ nɛ je kpo heii. Greek Septuagint ɔ tsɔɔ Sela sisi ke di·aʹpsal·ma, nɛ e sisi ji “mlɛmi nɛ a maa mlɛ ke a ngɛ lae.”—La 3:4; Hab 3:3.
Serafhi.
Sɛumi tso.
A tsɔɔ Hela munyungu nɛ ji staurosʹ ɔ sisi ke sɛumi tso, nɛ e tsɔɔ tso jai kaa nɔ́ nɛ a gbe Yesu ngɛ nɔ ɔ. Odase ko be nɛ tsɔɔ kaa Hela munyungu staurosʹ ɔ sisi ji klɔɔs nɛ ngɛ kaa nɔ́ nɛ wɔ jali kɛ tsu ní kaa jami mi okadi jeha lafahi abɔ loko Kristo ba a. “Sɛumi tso” ji Hela munyungu ɔ sisi tsɔɔmi nɛ da saminya, ejakaa a kɛ munyungu nɛ ji staurosʹ ɔ hu tsu ní kɛ tsɔɔ bɔ nɛ a ma pii Yesu se nyɛɛli ɔmɛ, nɛ a maa na nɔ́, nɛ a ma pue a hɛ mi si ha. (Mat 16:24; Heb 12:2)—Hyɛ TSO.
Shebat.
Benɛ Yudabi ɔmɛ je nyɔguɛ yemi mi ngɛ Babilon kɛ ba a, Shebat ji nyɔhiɔ nɛ to nɔ 11 ngɛ kalenda nɛ Yudabi ɔmɛ kɛ tsu ní ngɛ a jami mi ɔ nɔ. Lɔ ɔ nɔuu ji nyɔhiɔ nɛ to nɔ enuɔ ngɛ kalenda nɛ́ Yudabi ɔmɛ kɛ tsu ní benɛ a ngɛ nyɔguɛ tsomi ɔ nɔ. E jeɔ sisi kɛ jeɔ January kpɛti kɛ ya siɔ February kpɛti. (Zak 1:7)—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B15.
Shekel.
E ji susumi nɔ́ nɛ Hebribi kɛ susuɔ nɔ́ ko mi jiɔmi kɛ nɔ́ ko he jua. Shekel kake mi jiɔmi ji gram 11.4 (oz 0.403; oz t 0.367). Eko ɔ, a kɛ munyu nɛ ji “shekel nɛ a po fɔ si ngɛ he klɔuklɔu ɔ” tsu ní kɛ tsɔɔ kaa e sa nɛ nɔ́ ɔ mi jiɔmi ɔ nɛ da aloo e kɛ nɔ́ mi jiɔmi nɛ a po fɔ si ngɛ sɔlemi we ɔ nɛ a kɛ susuɔ nɔ́ ɔ nɛ sɔ. Eko ɔ, shekel ko ngɛ nɛ odehehi lɛ a kɛ tsuɔ ní (lɔ ɔ je ekpa ngɛ shekel nɛ nɔ fɛɛ nɔ kɛ tsuɔ ní ɔ he), aloo bɔ nɛ a susuɔ nɔ́ ko mi jiɔmi ha ngɛ matsɛ we ɔ.—2Mo 30:13.
Sheminit.
E ji munyungu ko nɛ a kɛ tsuɔ ní ngɛ la fiami mi, nɛ ke a tsɔɔ sisi tɛɛ ɔ, e sisi ji “kpaanyɔne.” E ma nyɛ maa tsɔɔ kaa e sɛ nɛ la a nɛ a ngɛ lae ɔ nya nɛ wa. Ke e kɔɔ la fiami níhi a he ɔ, e ma nyɛ maa tsɔɔ kaa á ngɔ la fiami níhi nɛ a nya wɛ kɛ tsu ní. Nɛ ke nya lɛ a kɛ ngɛ lae ɔ, e ma nyɛ maa tsɔɔ kaa a ngɔ la fiami níhi nɛ a nya wɛ kɛ fia konɛ a kɛ gbi blɛuu nɛ la kɛ nyɛɛ se.—1Kr 15:21; La 6:Yiti; 12:Yiti.
Sheol.
E ji Hebri munyungu nɛ kɛ Hela munyungu “Hades” ngɛ tsakpa. A tsɔɔ sisi ke “Yɔkɔ” (nɛ a kɛ ningma okadi agbo, nɛ ji “Y” lɛ je munyungu nɛ ɔ sisi). Enɛ ɔ tsɔɔ kaa a ngɛ adesahi a yɔkɔ he munyu tue, se pi muɔ nɛ a puɔ nihi ngɛ mi ɔ pɛ kɛkɛ.—1Mo 37:35; La 16:10; Nít 2:31 (sisi ningma amɛ).
Sina afɔle.
E ji tue mi jɔmi afɔle nɛ nɔ ko kɛ haa Mawu konɛ e kɛ je e yi ngɛ níhi nɛ Mawu ha lɛ kɛ suɔmi nɛ se pui nɛ e je kpo kɛ tsɔɔ lɛ ɔ he. A yeɔ lohwe ɔ nɛ a kɛ ba sã afɔle ɔ eko, nɛ a yeɔ abolo nɛ masa ngɛ mi kɛ nɔ́ nɛ masa be mi ɔ hu eko. E sa nɛ a ye lo ɔ jamɛ a ligbi ɔ nɔuu.—2Kr 29:31.
Siria; Siriabi.—
Hyɛ ARAM; ARAMBI.
Sirti.
Wo kɔni nguanguahi enyɔ nɛ a mi kuɔ we nɛ́ a ngɛ ma nɛ mwɔnɛ ɔ, a tsɛɔ ke Tunisia kɛ Libia wo ɔ nya ngɛ Afrika Yiti Je ɔ. Blema mele mi ní tsuli yeɔ lejɛ ɔ gbeye, ejakaa wo ɔ fiami ɔ haa nɛ zia nɛ ngɛ wo ɔ nya fɔɔ be fɛɛ be. (Nít 27:17)—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B13.
Si tomi.
Blɔ mi kami susumi nɛ e je kpo si kake pɛ ngɛ blema Hela Ngmami ɔ mi ngɛ Mateo 5:41, eko ɔ, e kɔɔ Romabi a si tomi kake nɛ e peeɔ mita 1,479.5 (nanewɛɛ 4,854) ɔ he. He kpahi etɛ nɛ́ “si tomi” je kpo ngɛ ji Luka 24:13, Yohane 6:19, kɛ Yohane 11:18. Munyu nɛ a kɛ tsu ní ngɛ ngmami nɛ ɔmɛ a mi ji fiɛmi he, se a buu nya ngɛ si tomi mi.—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B14.
Si womi.
Si womi afɔle.
Afɔle nɛ nɔ ko nɛ e wo Mawu si ɔ jeɔ e tsui mi faa nɛ e sãã.—3Mo 23:38; 1Sa 1:21.
Sivan.
Benɛ Yudabi ɔmɛ je nyɔguɛ yemi mi ngɛ Babilon kɛ ba a, Sivan ji nyɔhiɔ nɛ to nɔ etɛ ngɛ kalenda nɛ Yudabi ɔmɛ kɛ tsu ní ngɛ a jami mi ɔ nɔ. Lɔ ɔ nɔuu ji nyɔhiɔ nɛ to nɔ nɛɛ ngɛ kalenda nɛ́ Yudabi ɔmɛ kɛ tsu ní benɛ a ngɛ nyɔguɛ tsomi ɔ nɔ. E jeɔ sisi kɛ jeɔ May kpɛti kɛ ya siɔ June kpɛti. (Est 8:9)—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B15.
Somi.
E ji nɔ́ ko nɛ yaa nɔ ngɛ Mawu kɛ adesahi a kpɛti aloo nɔ́ ko nɛ yaa nɔ ngɛ adesahi sɔuu a kpɛti nɛ tsɔɔ kaa a kplɛɛ nɔ kaa a maa pee nɔ́ ko aloo a be nɔ́ ko pee. Be komɛ ɔ, nihi nɛ a so ɔ a ti nɔ kake pɛ lɛ e sa kaa e tsu nɔ́ nɛ a kplɛɛ nɔ kaa a ma tsu ɔ he ní (nɔ kake somi, nɛ nɔ́ nɛ e tsɔɔ tutuutu ji si womi). Ngɛ be komɛ a mi hu ɔ, nihi nɛ a so ɔ tsuo tsuɔ nɔ́ ko ngɛ somi ɔ he (ni enyɔ a somi). Ngɛ somihi nɛ Mawu kɛ adesahi so ɔ a se ɔ, Baiblo ɔ tu somihi nɛ ya nɔ ngɛ nɔ ko kɛ nɔ ko a kpɛti, wɛtsohi a kpɛti, mahi a kpɛti, kɛ kuuhi a kpɛti ɔ he munyu. Ngɛ somi nɛ ɔmɛ tsuo a kpɛti ɔ, somi nɛ Mawu kɛ Abraham, David, Israel ma a (Mlaa somi ɔ), kɛ Mawu Israel ɔ (somi ehe ɔ) so ɔ ji somihi nɛ a he hia wawɛɛ.—1Mo 9:11; 15:18; 21:27; 2Mo 24:7; 2Kr 21:7.
Somi daka.
Daka nɛ a kɛ akasia tso pee nɛ a ngɔ sika tsu kɛ kpa he nɛ a kɛ to ngɛ kpe he bo tsu ɔ mi He Klɔuklɔu Pe Kulaa a, nɛ pee se ɔ, a kɛ to He Klɔuklɔu Pe Kulaa a ngɛ sɔlemi we ɔ nɛ Salomo ma a mi. A kɛ sika tsu ngmingmiingmi lɛ pee e nya nɔ́ ɔ nɛ, nɛ kerubihi enyɔ nɛ a plɛ a hɛ mi kɛ tsɔɔ a sibi ngɛ e nya nɔ́ ɔ nɔ. Tɛ tɛtlɛɛ enyɔ ɔmɛ nɛ a ngma Kita Nyɔngma amɛ ngɛ a nɔ ɔ ji níhi titli nɛ ngɛ mi. (5Mo 31:26; 1Ma 6:19; Heb 9:4)—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B5 kɛ B8.
Sɔ fɔmi.
Tɛ longolongohi aloo tso tsɔwitsɔwi nɛ a poo aloo tɛhi nɛ a kɛ maa juɛmi nya si. A buaa ní nɛ ɔmɛ a nya kɛ woɔ bo nɛ a ku mi ɔ mi aloo buɛ ko mi kɛkɛ a mimiɛ lɛ. Nɔ́ nɛ e maa je bo ɔ loo buɛ ɔ mi kɛ nɔ si aloo nɔ́ nɛ a ma je ngɛ mi ɔ ji nɔ́ nɛ a hla a nɛ. A pɔɔ sɔlemi ngɛ enɛ ɔ peemi mi.—Yos 14:2; La 16:5; Abɛ 16:33; Mat 27:35.
Sɔlemi we.
We nɛ a ma ngɛ Yerusalem nɛ Israelbi ɔmɛ jaa Mawu ngɛ mi nɛ a kɛ da kpe he bo tsu ɔ nane mi. Salomo ji nɔ nɛ ma kekleekle sɔlemi we ɔ, nɛ pee se ɔ, Babilonbi ɔmɛ hule lɛ ngɔ pue si. Zerubabel lɛ ma sɔlemi we enyɔne ɔ benɛ a kpale kɛ je Babilon nyɔguɛ yemi mi kɛ ba a, nɛ pee se ɔ, Herode Ngua a kpale ma. Be komɛ ɔ, a tsɛɔ lɛ ke “Yehowa we” ɔ. (Ezr 1:3; 6:14, 15; 1Kr 29:1; 2Kr 2:4; Mat 24:1)—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B8 kɛ B11.
Sɔlemi We ɔ Nɔ Jɔɔmi Gbijlɔ.
E ji nɔ́ nɛ a peeɔ daa jeha nɛ a kɛ kaiɔ sɔlemi we ɔ he nɛ a tsukɔ benɛ Antiochus Epiphanes ba ble sɔlemi we ɔ se ɔ. Nyami ɔ jeɔ sisi ngɛ Kislev ligbi 25 nɔ, nɛ a kɛ ligbi kpaanyɔ lɛ yeɔ gbijlɔ nɛ ɔ.—Yoh 10:22.
Sɔmɔmi ngɛ blɔ klɔuu nɔ.
Spɛlt.
E ji hwiit henɔ ko (Triticum spelta), nɛ e he wa kaa o ma je e he toto ɔ kɛ je he.—2Mo 9:32.
Stoike je mi ní leli.
Hela je mi ní leli a kuu ko nɛ a tsɔɔ kaa nɔ́ nɛ haa nɔ bua jɔmi ji níhi a he susumi kɛ adebɔ mlaa nɛ a kɛ ma tsu ní. Ngɛ a susumi nya a, juɛmitsɛ nitsɛnitsɛ ji nɔ ko nɛ pi e kɔmɔ ji nɔ́ yeyee aloo bua jɔmi nami.—Nít 17:18.
Suɔmi nɛ se pui.
A pɔɔ Hebri munyungu nɛ ji cheʹsedh ɔ sisi tsɔɔmi ke “suɔmi nɛ se pui.” Ke nɔ ko ngɛ suɔmi nɛ se pui ɔ, e tsɔɔ kaa e ngɛ suɔmi nɛ mi wa kɛ ha nɔ ko, nɛ e maa ya nɔ maa ye nɔ ɔ anɔkuale nɛ e maa mɛtɛ nɔ ɔ he be fɛɛ be. Behi fuu ɔ, a kɛ suɔmi nɛ ɔ kaleɔ suɔmi nɛ Mawu ngɛ kɛ ha adesahi ɔ, se a kɛ kaleɔ suɔmi nɛ hiɔ adesahi a kpɛti ɔ hulɔ.—2Mo 34:6; Rut 3:10.
Susumi tso.
Susumi tso kami ji kɔni fã ekpa. Ke kɔni fã nɛ nihi fuu le he munyu lɛ a ngɛ tue ɔ, lɛɛ e kami ji mita 2.67 (nanewɛɛ 8.75). Se ke kɔni fã gagaa he munyu lɛ a ngɛ tue ɔ, lɛɛ e kami ji mita 3.11 (nanewɛɛ 10.2). (Eze 40:3, 5; Kpo 11:1) —Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B14.
T
Tabuli a he piɛ pomi níhi.
Níhi nɛ tabuli woɔ aloo a hɛɛɔ kɛ poɔ a he piɛ. Jamɛ a ní ɔmɛ ji dade pɛɛ, dade tade, mlɛ mi fimi nɔ́, nane he piɛ pomi nɔ́, kɛ tsɛ̃i.—1Sa 31:9; Efe 6:13-17.
Talɛnt.
E ji Hebribi ɔmɛ a sɛni tɛ nɛ mi jiɔ pe kulaa kɛ a sika nɛ kle pe kulaa. E jiɔmi ji kilogram 34.2 (oz t 1,101). Helabi ɔmɛ a talɛnt ɔ klee we, e jiɔmi maa pee kilogram 20.4 (oz t 645). (1Kr 22:14; Mat 18:24)—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B14.
Tamuz.
(1) E ji biɛ a kɛ tsɛɔ mawu ko nɛ Hebri yihi nɛ a ji hemi kɛ yemi kuali nɛ a hi Yerusalem ɔ fo ya kɛ ha lɛ ɔ. Ni komɛ tsɔɔ kaa Tamuz ji matsɛ, se e gbenɔ se ɔ, a bu lɛ kaa mawu nɛ a ja lɛ. Ngɛ Sumerbi a ningma mi ɔ, a tsɛɔ Tamuz ke Dumuzi, nɛ a tsɔɔ kaa e suɔlɔ ji yo mawu nɛ a tsɛɔ ke Inanna (Babilonia yo mawu Ishtar). (Eze 8:14) (2) Benɛ Yudabi ɔmɛ je nyɔguɛ yemi mi ngɛ Babilon kɛ ba a, lɔ ɔ ji nyɔhiɔ nɛ to nɔ eywiɛ ngɛ kalenda nɛ Yudabi ɔmɛ kɛ tsu ní ngɛ a jami mi ɔ nɔ. Lɔ ɔ nɔuu ji nyɔhiɔ nɛ to nɔ nyɔngma ngɛ kalenda nɛ́ Yudabi ɔmɛ kɛ tsu ní benɛ a ngɛ nyɔguɛ tsomi ɔ nɔ. E jeɔ sisi kɛ jeɔ June kpɛti kɛ ya si July kpɛti.—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B15.
Tarshish melehi.
Tataros.
Ngɛ Hela Ngmami ɔ mi ɔ, e ji si fɔfɔɛ ko nɛ ke nɔ ko ya je mi ɔ, e ngɛ kaa nɔ́ nɛ a wo lɛ tsu nɛ a ba lɛ si. Lejɛ ɔ nɛ a sake hiɔwe bɔfohi nɛ a gbo tue ngɛ Noa be ɔ mi ɔ ngɔ wo. Hela peemimunyu tartaroʹo (“sake mɛ ngɔ wo Tataros mi”) nɛ a kɛ tsu ní ngɛ 2 Petro 2:4 tsɔɔ we kaa a sake “hiɔwe bɔfo ɔmɛ nɛ a pee yayami ɔ” ngɔ wo wɔ jali a nyazia mi Tataros (nɛ ji tsu womi he ko ngɛ zugba a sisi nɛ mi wo diblii nɛ e ngɛ kɛ ha mawu tsɔwi ɔmɛ ɔ) ko mi. Mohu ɔ, nɔ́ nɛ e tsɔɔ ji kaa Mawu ba mɛ si kɛ je a hiɔwe blɔ he ɔ kɛ blɔ nyahi nɛ jinɛ a ngɛ ɔ, nɛ e ngɔ mɛ kɛ wo juɛmi mi diblii nɛ mi ti si himi ko mi konɛ a ko le Mawu yi mi tomihi nɛ hɛ mi ngɛ nyami ɔ. Diblii mi nɛ a kɛ mɛ wo ɔ hu tsɔɔ bɔ nɛ a nyagbe maa ba ha. Ngmami ɔ tsɔɔ kaa a kɛ a nɔ yelɔ Satan Abosiami ɔ maa ya neneene hɛ mi kpatami mi. Enɛ ɔ he ɔ, Tataros nɛ a ngɔ jamɛ a hiɔwe bɔfo atuã tsɔli ɔmɛ kɛ wo mi ɔ tsɔɔ kaa a ba mɛ si kulaa. E slo Tataros ngɛ “muɔ voo” ɔ nɛ a wo ta ngɛ Kpojemi 20:1-3 ɔ he.
Ta yibu ní.
Ta zugba lɛ.
E ji tlɔɔke nane enyɔtsɛ nɛ okpɔngɔhi gblaa nɛ a kɛ yaa ta titli.—2Mo 14:23; Man 4:13; Nít 8:28.
Tebet.
Benɛ Yudabi ɔmɛ je nyɔguɛ yemi mi ngɛ Babilon kɛ ba a, Tebet ji nyɔhiɔ nɛ to nɔ nyɔngma ngɛ kalenda nɛ Yudabi ɔmɛ kɛ tsu ní ngɛ a jami mi ɔ nɔ. Lɔ ɔ nɔuu ji nyɔhiɔ nɛ to nɔ eywiɛ ngɛ kalenda nɛ́ Yudabi ɔmɛ kɛ tsu ní benɛ a ngɛ nyɔguɛ tsomi ɔ nɔ. E jeɔ sisi kɛ jeɔ December kpɛti kɛ ya siɔ January kpɛti. Bɔ nɛ a tsɛɔ lɛ ha pɛ kɛkɛ ji “nyɔhiɔ nyɔngmane ɔ.” (Est 2:16)—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B15.
Terafim.
E ji weku mawuhi aloo amagahi, nɛ be komɛ ɔ, a ya biɔ ní ngɛ a ngɔ. (Eze 21:21) Ekomɛ a klemi kɛ a blimi ngɛ kaa nɔmlɔ, nɛ ekomɛ hu klee we. (1Mo 31:34; 1Sa 19:13, 16) Nihi nɛ a tsuaa si kɛ hlaa blema níhi ɔ na ní komɛ ngɛ Mesopotamia nɛ tsɔɔ kaa ke terafim amaga a ya je nɔ ko dɛ ɔ, weku ɔ weto ní ɔ ma ba pee e nɔ́. (Eko ɔ, enɛ ɔ he je lɛ Rahel wo e tsɛ ɔ terafim ɔ nɛ.) E ngɛ mi kaa ngɛ manyadali ɔmɛ kɛ matsɛmɛ ɔmɛ a be ɔ mi ɔ, ni komɛ ja terafim amagahi, nɛ e piɛɛ níhi nɛ Matsɛ Yosia nɛ e yeɔ anɔkuale ɔ kpata a hɛ mi ɔ a he mohu lɛɛ, se e ngɛ kaa nɔ́ nɛ Israelbi ɔmɛ kɛ terafim amagahi tsu we ní kaa okadi nɛ tsɔɔ nɔ nɛ weku ɔ weto ní ma ya je e dɛ.—Man 17:5; 2Ma 23:24; Hos 3:4.
Titima.
E ji nɔ́ ko nɛ a pee nɛ e daa si jai nɛ e hɛɛ nɔ́ ko. A kɛ ekomɛ ma si konɛ a kɛ kai ní aloo ní komɛ nɛ ya nɔ. A kɛ titimahi tsu ní ngɛ sɔlemi we ɔ kɛ matsɛ we ɔ nɛ Salomo ma a mi. A kɛ tsu ní ngɛ okadi peemi blɔ nɔ kɛ tsɔɔ se fimi (1Ti 3:15) aloo nɔ́ ko nɛ e maa hi he nɛ e ngɛ ɔ daa (Kpo 3:12) ngɛ Hela Ngmami ɔ mi. Wɔ jali kɛ titimahi maa si kaa amagahi ngɛ a jami mi, nɛ Israelbi ɔmɛ hu peeɔ jã be komɛ. (1Ki 7:16)—Hyɛ TITIMA YI MI KPƆ.
Titima yi mi kpɔ.
E ji nɔ́ ko nɛ ngɛ titima a yi mi. Titima yi mi kpɔ agbohi maa si ngɛ titima enyɔ nɛ a tsɛɔ mɛ ke Yakin kɛ Boaz, nɛ́ a ngɛ Salomo sɔlemi we ɔ hɛ mi ɔ a yi mi. (1Ki 7:16)—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B8.
Titimati.
Nɔ́ ko nɛ a kɛ dade pee nɛ a kpaa kɛ tsɔɔ nɔ́ nɛ e sa kaa nihi nɛ a pee, nɛ a ngɔɔ kɛ laa hulɔ. Ngɛ 4 Mose 10:2 ɔ, Yehowa kɛ fami ha kaa á pee sika hiɔ titimati enyɔ nɛ́ a kpa ngɛ blɔ pɔtɛɛ ko nɔ kɛ bua ma a mi bi ɔmɛ a nya, kɛ ha nɛ a bɔni nyɛɛmi aloo kɛ ha nɛ a dla a he kɛ ha ta. E ma nyɛ maa pee kaa titimati nɛ ɔmɛ ngɛ tlɔmɔɔ, nɛ a be kaa ní nɛmɛ nɛ a mi dɔ nɛ a kɛ lohwehi a koli pee ɔ. Titimati komɛ ngɛ nɛ a tsɔɔ we bɔ nɛ a ngɛ ha tutuutu, nɛ a piɛɛ la fiami ní ɔmɛ a he ngɛ sɔlemi we ɔ. Behi fuu ɔ, ngɛ okadi peemi blɔ nɔ ɔ, titimatihi a kpami kɛ Yehowa kojomi sɛ gbihi a jajemi aloo ní kpa komɛ nɛ a he hia nɛ a je Mawu ngɔ ɔ lɛ nyɛɛɔ.—2Kr 29:26; Ezr 3:10; 1Ko 15:52; Kpo 8:7–11:15.
Tó.
Tɔ̃ mlaa nɔ (Tɔmi; yayami).
Tsakati; Jakati.
Tso.
Tso jai nɛ a fiɔ yayami peelɔ kɛ woɔ he. Blema a, je ma komɛ gbeɔ nihi ngɛ tso jai nɔ aloo a fiɔ gbogboe kɛ woɔ tso jai he konɛ a kɛ bɔ ni kpahi kɔkɔ aloo a kɛ pue nɔ ɔ hɛ mi si. A le Asiriabi ɔmɛ kaa a ji nihi nɛ a peeɔ nihi yiwutso ní ngɛ ta hwumi mi. A ngɔɔ tso jai kɛ e nya piɔpiɔɔpiɔ kɛ gbɔɔ nihi nɛ a nuɔ mɛ ngɛ ta mi ɔ a mi mi nɛ e ya jeɔ kpo ngɛ a gugue nɔ nɛ a kɛ mɛ kplaa si. Se ngɛ Yudabi ɔmɛ a mlaa a nya a, nihi nɛ a pee yayami nguahi kaa musu bɔmi aloo wɔ jami ɔ, kekleekle nɔ́ nɛ a peeɔ ji kaa a fiaa mɛ tɛ nɛ a gboɔ aloo a guɔ blɔ kpahi a nɔ kɛ gbeɔ mɛ, nɛ lɔ ɔ se ɔ, a ngɔɔ a gbogboe ɔmɛ kɛ kplaa tsohi a he konɛ a kɛ bɔ ni kpahi kɔkɔ. (5Mo 21:22, 23; 2Sa 21:6, 9) Be komɛ ɔ, Romabi ɔmɛ fiɔ yayami peelɔ kɛ woɔ tso jai he kɛkɛ, nɛ e hiɔ tso ɔ nɔ be saii loko piimi, kuma, hwɔ, kɛ pu la haa nɛ e gboɔ. Ngɛ si fɔfɔɛ kpa komɛ a mi ɔ, a ngɔɔ plɛɛko kɛ kaa nɔ nɛ a po e nya a ninehi kɛ e nanehi kɛ woɔ tso jai ɔ he, kaa bɔ nɛ e ba be nɛ a gbe Yesu ɔ. (Luk 24:20; Yoh 19:14-16; 20:25; Nít 2:23, 36)—Hyɛ SƐUMI TSO.
Tsopa kɛ e he via.
Yafoyafohi nɛ a jeɔ via slɔɔtohi kɛ balsam nɛ a futu mɛ nɛ a sãã blɛuu nɛ a jeɔ via liliili. A kɛ ní eywiɛ pɔtɛɛ komɛ lɛ peeɔ tsopa kɛ e he via slɔɔto ko nɛ a sãã ngɛ kpe he bo tsu ɔ kɛ sɔlemi we ɔ. A sãã tsopa kɛ e he via nɛ ɔ mɔtu kɛ gbɔkuɛ ngɛ tsopa kɛ e he via sami latɛ nɛ ngɛ He Klɔuklɔu ɔ nɔ, nɛ ngɛ Kpatami Ligbi ɔ nɔ ɔ, a sãã tsopa kɛ e he via a ngɛ He Klɔuklɔu Pe Kulaa a. Ngɛ okadi peemi blɔ nɔ ɔ, e daa si kɛ ha Mawu sɔmɔli anɔkualetsɛmɛ a sɔlemihi nɛ e buɔ tue ɔ. A hyɛ we blɔ kaa Kristofohi nɛ a ngɔ tsopa kɛ e he via kɛ tsu ní.—2Mo 30:34, 35; 3Mo 16:13; Kpo 5:8.
Tsu mi pomi bo.
Bo saminyayoo ko nɛ a lo nɛ a tɛni kerubihi ngɛ mi nɛ a kɛ po He Klɔuklɔu kɛ He Klɔuklɔu Pe Kulaa a a kpɛti ngɛ kpe he bo tsu ɔ mi kɛ sɔlemi we ɔ. (2Mo 26:31; 2Kr 3:14; Mat 27:51; Heb 9:3)—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B5.
Tsui tsakemi.
Tue mi jɔmi afɔle.
E ji afɔle nɛ nɔ ko sãã kɛ hlaa tue mi jɔmi ngɛ e kɛ Yehowa a kpɛti. Nɔ nɛ yaa sã afɔle ɔ, e we mi bimɛ, osɔfo ɔ nɛ yaa sã afɔle ɔ, kɛ osɔfohi nɛ a ngɛ sɔmɔe ngɛ jamɛ a be ɔ mi ɔ tsuo yeɔ eko. A sãã lohwe ɔ zɔ ɔ kɛ haa Yehowa kaa lasuku nɛ jeɔ via, nɛ a kɛ lohwe ɔ muɔ ɔ nɛ daa si kɛ haa e wami ɔ hu haa lɛ. Ngɛ blɔ ko nɔ ɔ, e ngɛ kaa nɔ́ nɛ osɔfo ɔ kɛ nihi nɛ a ma afɔle ɔ sami ɔ, kɛ Yehowa pee kake kɛ ngɛ ní yee, nɛ lɔ ɔ tsɔɔ kaa tue mi jɔmi ngɛ a kpɛti.—3Mo 7:29, 32; 5Mo 27:7.
Tuutuu polɔ.
Nɔ ko nɛ e kɛ nɔ kpa nɛ e pi e huno aloo e yo náa bɔmi konɛ nɔ ɔ nɛ ha lɛ sika. (A je Hela munyungu porʹne nɛ a tsɔɔ sisi ke “tuutuu polɔ” ɔ kɛ je munyungu ko nɛ e sisi ji “nɔ́ juami” ɔ mi.) E ngɛ mi kaa Baiblo ɔ tu nyumu tuutuu poli a he munyu mohu lɛɛ, se behi fuu ɔ, munyungu nɛ ɔ kɔɔ yo he. Mose Mlaa a kplɛɛ we tuutuu pomi nɔ, nɛ ke tuutuu polɔ ngɔ e ní tsumi ɔ mi hiɔwo ɔ eko kɛ ba ha Yehowa ngɛ jami he ɔ, a ngɔɛ, se wɔ jali lɛɛ a guɔ tuutuu poli nɛ a ngɛ a jami he ɔmɛ ɔ a nɔ kɛ náa sika. (5Mo 23:17, 18; 1Ma 14:24) Baiblo ɔ kɛ munyu nɛ ɔ tsuɔ ní ngɛ okadi peemi blɔ nɔ ke e ngɛ nihi, je mahi, aloo blɔ nya tomi ko nɛ e deɔ ke e jaa Mawu se e jaa wɔ ɔ he munyu tue ɔ hulɔ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, a kale jami blɔ nya tomi nɛ ji “Babilon Ngua a” ngɛ Kpojemi womi ɔ mi kaa tuutuu polɔ, ejakaa e kɛ je nɛ ɔ mi nɔ yeli ɔmɛ pee kake ngɛ he wami kɛ ní nami he je.—Kpo 17:1-5; 18:3; 1Kr 5:25.
W
Wai ngami muɔ.
Behi fuu ɔ, e ji muɔhi enyɔ nɛ a kpɛ́ ngɛ tɛsa mi, kake ngɛ hiɔwe pe kake, nɛ a jeɔ puɔ nyafii kɛ jeɔ kake he kɛ ya sɛɔ kake mi. Ke a naa wai ɔ nɔ ngɛ muɔ ɔ nɛ ngɛ hiɔwe ɔ mi ɔ, e mi nyu ɔ beɔ kɛ ya sɛɔ muɔ ɔ nɛ ngɛ sisi ɔ mi. A kɛ munyu nɛ ɔ tsuɔ ní ngɛ okadi peemi blɔ nɔ kɛ tsɔɔ Mawu kojomi.—Yes 5:2; Kpo 19:15.
Wami tso.
Wesa he mahi.
A ji Levibi a ma komɛ nɛ́ ke nɔ ko ji blɔ nɛ e gbe nɔ ko nɛ e gbo ɔ, e maa ma fo kɛ ya jamɛ a ma a eko mi konɛ muɔ he lue yelɔ ɔ nɛ ko gbe lɛ. Yehowa ha nɛ Mose hla mahi etɛ kaa wesa he mahi, nɛ pee se ɔ, e ha nɛ Yoshua hu hla mahi etɛ kɛ piɛɛ he ngɛ Si Womi Zugba a nɔ hehi slɔɔtohi. Ke nɔ nɛ yaa sa we ɔ ya su ma a agbo ɔ nya a, e bɔɔ nikɔtɔmahi nɛ a ngɛ agbo ɔ nya a nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ ba a, nɛ a heɔ lɛ atuu. Bɔ nɛ pee nɛ nihi nɛ a je blɔ nɛ a gbe nɔmlɔ ɔ nɛ a ko ná blɔ nya tomi nɛ ɔ he se ɔ, a kɛ nɔ nɛ ma we sami ɔ yaa ma a mi he nɛ e gbe nɔ ɔ ngɛ ɔ nɛ a ya yeɔ e sane ɔ ngɛ lejɛ ɔ. Ke e ba kaa e yi fɔ ɔ, a kpaleɔ lɛ kɛ yaa wesa he ma a mi, nɛ e ya hiɔ ma a mi e wami be tsuo aloo kɛ yaa si benɛ osɔfo nɔkɔtɔma a ma gbo.—4Mo 35:6, 11-15, 22-29; Yos 20:2-8.
Wɛ tɛ.
Tɛ longoo ko nɛ a kɛ fɔɔ tɛ ko nɛ e ngɛ kaa lɔ ɔ nɔuu ɔ yi mi, nɛ a ngɔɔ kɛ wɛɛɔ ngma kɛ peeɔ mamu. A ngɔɔ tso kɛ woɔ sisi tɛ ɔ kpɛti konɛ e ha nɛ tɛ longoo ɔ nɛ e ngɛ yi nɔ ɔ nɛ e nyɛ nɛ e po e he. Ngɛ blema Israelbi ɔmɛ a be ɔ mi ɔ, tɛhi nɛ yihi ngɔɔ a ninehi kɛ wɛɛ níhi ngɛ a nɔ ɔ ngɛ wehi fuu a mi. Akɛnɛ wɛ tɛhi nɛ a kɛ nine wɛɛɔ níhi ngɛ nɔ ɔ lɛ yeɔ buaa weku ɔmɛ nɛ a náa a nya mi ngma daa ligbi he je ɔ, Mose Mlaa a ngmɛ́ blɔ kaa a kpɔ̃ wɛ tɛ kɛ e mi bi ngɛ nɔ ko dɛ aloo kaa a ngɔ wɛ tɛ mi bi kɛ to awaba. Lohwehi plɛɔ wɛ tɛ nguahi nɛ́ a pee mɛ ngɛ jamɛ a blɔ ɔ nɔ hulɔ.—5Mo 24:6; Mar 9:42.
Womi kpo.
E ji lohwe he womi gagaaga aloo ngɔwu nɛ a ngma ní ngɛ e hɛ mi, nɛ behi fuu ɔ, a kokloɔ kɛ woɔ tso he. A ngma Ngmami ɔ ngɛ womi kpohi a nɔ, nɛ a hyɛ nɔ kɛ ngma e henɔhi kɛ fɔ womi kpo kpahi a nɔ. Benɛ a ngɛ Baiblo ɔ ngmae ɔ, lɔ ɔ ji womi nɛ a ngmaa ní ngɛ nɔ.—Yer 36:4, 18, 23; Luk 4:17-20; 2Ti 4:13.
Womi kpo nɛ a kɛ lohwe he womi pee.
E ji jijɔ, apletsi, aloo na bi he womi nɛ a je blɔ nɛ a pee lɛ nɛ a ngmaa ní ngɛ nɔ. E he wa pe ngɔwu nɛ a ngɔ kɛ pee womi kpohi nɛ́ a kɛ ngma Baiblo ɔ. E ma nyɛ maa pee kaa womi kpohi nɛ a kɛ lohwe he womi pee nɛ Paulo de Timoteo ke e ngɔ kɛ ba ha lɛ ɔ ji Hebri Ngmami ɔ fã komɛ. A ngma Ngo Wo ɔ womi kpo ɔ ekomɛ ngɛ womi kpohi nɛ a kɛ lohwe he womi pee a nɔ.—2Ti 4:13.
Womi ngmalɔ.
Nɔ nɛ e hyɛɛ Hebri Ngmami ɔ nɔ nɛ e ngmaa e henɔ kɛ fɔɔ womi kpa nɔ. Benɛ Yesu ba zugba a nɔ ɔ, a kɛ biɛ nɛ ɔ tsɛ nyumu pɔtɛɛ komɛ nɛ a le Mlaa a saminya. A te si kɛ wo Yesu.—Ezr 7:6, sisi ningma; Mar 12:38, 39; 14:1.
Wɔ; Wɔ jami.
Wɔ ji amaga, nɔ́ ko henɔ, nɔ́ nitsɛ aloo nɔ́ ko nɛ a susu kaa e ngɛ nɛ nihi ma nyɛ ma ja. Wɔ jami ji bumi kɛ suɔmi nɛ a náa kɛ haa wɔ, aloo jami nɛ a jaa wɔ nɛ a woɔ e hɛ mi nyami.—La 115:4; Nít 17:16; 1Ko 10:14.
Wɔ titima.
Behi fuu ɔ, e ji tɛ ko nɛ maa si kaa tso jai, e ma nyɛ maa pee kaa e ji Baal loo lakpa mawu kpa komɛ a he amagahi nɛ a pee mɛ kaa nyumutso.—2Mo 23:24.
Wɔ Tso.
Hebri munyungu nɛ ji (ʼashe·rahʹ) tsɔɔ (1) wɔ tso nɛ daa si kɛ ha Ashera, nɛ ji Kanaanbi a yo mawu nɛ a susu kaa e haa nɛ nɔ fɔɔ, loo (2) yo mawu nɛ ji Ashera a nitsɛ he amaga. E ma nyɛ maa ba kaa wɔ tso ɔmɛ daa si jai, nɛ eko ɔ, a kɛ tso pee e fã ko. E ma nyɛ maa ba kaa e ji tso nɛ a hlɔ loo a kpɛ́, aloo tso nitsɛ nɛ maa si.—5Mo 16:21; Man 6:26; 1Ma 15:13.
Y
Yakob.
Isak kɛ Rebeka a binyumu. Pee se ɔ, Mawu wo lɛ biɛ nɛ ji Israel ɔ, nɛ e ba pee Israelbi ɔmɛ a blematsɛ (a tsɛɛ mɛ ke Israelbi, nɛ pee se ɔ, a ba tsɛ mɛ ke, Yudabi). E fɔ binyumuhi 12, nɛ ji nihi nɛ a kɛ a bimɛ ɔmɛ ba pee Israel ma a wɛtso 12 ɔmɛ ɔ. A ya nɔ nɛ a kɛ biɛ Yakob ɔ tsɛ Israel ma a aloo Israelbi ɔmɛ.—1Mo 32:28; Mat 22:32.
Yale.
Bo tsu ɔ se he nɛ a po piɛ kɛ wo ɔ, he nɛ pee se be nɛ a ma sɔlemi tsu ɔ, a fia gbogbo kɛ bɔle ɔ. Afɔle sami latɛ nɛ a kɛ sãã sami afɔle hi bo tsu ɔ kpo ɔ nɔ kɛ sɔlemi we ɔ kpɛti kpo ɔ nɔ. (Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B5, B8, B11.) Baiblo ɔ tu yalehi nɛ ngɛ wehi kɛ matsɛmɛ a wehi a mi ɔ a he munyu hulɔ.—2Mo 8:13; 27:9; 1Ma 7:12; Est 4:11; Mat 26:3.
Yayami afɔle.
Yedutun.
E ji munyungu ko nɛ a li nɔ́ tutuutu nɛ e tsɔɔ, nɛ e je kpo ngɛ La 39, 62 kɛ 77 yiti blɔ ningma amɛ a mi. La nɛ ɔmɛ a yiti blɔ ningma amɛ ji blɔ tsɔɔmi nɛ tsɔɔ bɔ nɛ e sa kaa a la la nɛ ɔmɛ ha. Eko ɔ, e tsɔɔ blɔ nɔ nɛ e sa kaa a gu kɛ la la a, loo la fiami níhi nɛ e sa kaa a kɛ tsu ní. A tsɛɔ Levino ko nɛ e laa ke Yedutun. Lɔ ɔ he ɔ, e ma nyɛ maa pee kaa lɛ, loo e binyumu ɔmɛ lɛ a toɔ bɔ nɛ a laa Yedutun ha a he blɔ nya, loo mɛ lɛ a pee la fiami níhi nɛ a kɛ fiaa la nɛ ɔmɛ.
Yehowa.
Bɔ nɛ a ngmaa Tetragrammaton ɔ (nɛ ji, Mawu biɛ ɔ nɛ a ngɔ Hebri ningma okadi eywiɛ יהוה ɔmɛ kɛ ngma a) ngɛ Dangme mi. E je kpo pe si 7,000 ngɛ sisi tsɔɔmi nɛ ɔ mi.—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu A4 kɛ A5.
Yi fimi nɔ́.
E ji bo nɛ a kɛ fiɔ yi, nɛ a nyɛɔ buɔ ngɛ yi hulɔ. Osɔfo nɔkɔtɔma a ngɔɔ yi fimi nɔ́ nɛ a kɛ klala kpakpa pee ɔ kɛ fiɔ e yi, nɛ a kɛ kpa bluu fi nɔ́ pɛtɛɛ nɛ a kɛ sika tsu pee ɔ kɛ mɛtɛ yi fimi nɔ́ ɔ hɛ mi ngɛ e hɛ nya. Matsɛ ɔ kɛ yi fimi nɔ́ fiɔ e yi loko e buɔ e matsɛ pɛɛ ɔ. Hiob kɛ dami sane nɛ e yeɔ to yi fimi nɔ́ he.—2Mo 28:36, 37; Hio 29:14; Eze 21:26.
Yiti blɔ ningma.
Yo kpa.
Yoku Kuɔmi La.
E ji La 120-134 ɔ yiti blɔ ningma. E ngɛ mi kaa e slo bɔ nɛ nihi nu munyu nɛ ɔ sisi ha mohu lɛɛ, se nihi fuu susu kaa Israelbi ɔmɛ kɛ bua jɔmi laa la 15 nɛ ɔmɛ ke a ngɛ kuɔe kɛ yaa Yerusalem nɛ ngɛ Yuda a konɛ a ya ye gbijlɔ titli etɛ nɛ a yeɔ daa jeha a.
Yɔkɔ.
Ke ningma okadi wayo lɛ je sisi ɔ (yɔkɔ), e daa si kɛ ha gɔ aloo sãamuɔ. Ke ningma okadi ngua lɛ je sisi ɔ (Yɔkɔ), e daa si kɛ ha okadi peemi he ko nɛ gbogboe ɔmɛ ngɛ, nɛ e kɛ Hebri munyungu “Sheol” kɛ Hela munyungu “Hades” kɔ. A kale lɛ ngɛ Baiblo ɔ mi kaa e ji si fɔfɔɛ ko nɛ ní tsumi ko aloo nile ko be lejɛ ɔ.—1Mo 47:30; Fiɛ 9:10; Nít 2:31.
Yuda.
Yakob kɛ e yo Lea a binyumu eywiɛne. Benɛ Yakob ngɛ e gbenɔ sa nɔ nɛ e ngɛ gbae ɔ, e de to kaa nɔ yelɔ ngua ko nɛ e maa hi si daa a maa je Yuda weku kpa a mi kɛ ba. Yuda weku ɔ mi lɛ Yesu je kɛ ba kaa adesa. A tsɛ wɛtso ɔ ke Yuda, nɛ pee se ɔ, a tsɛ matsɛ yemi ɔ hu ke Yuda. Israel wɛtsohi enyɔ nɛ ji Yuda kɛ Benyamin lɛ a peeɔ woyi je matsɛ yemi ɔ, nɛ osɔfo ɔmɛ kɛ Levibi ɔmɛ hu piɛɛ a he. Yudabi ɔmɛ hi ma a woyi je, nɛ lejɛ ɔ lɛ Yerusalem kɛ sɔlemi we ɔ ngɛ.—1Mo 29:35; 49:10; 1Ma 4:20; Heb 7:14.
Yudano.
Benɛ Israel wɛtso nyɔngma nɔ yemi ɔ nɔ si ɔ se ɔ, biɛ nɛ ɔ ji biɛ nɛ a kɛ tsɛɔ nɔ ko nɛ e je Yuda wɛtso ɔ mi. (2Ma 16:6) Benɛ a je Babilon nyɔguɛ yemi ɔ mi kɛ ba a, biɛ nɛ ɔ lɛ a kɛ tsɛɔ Israelbi nɛ a je wɛtso slɔɔto ɔmɛ a mi nɛ a kpale kɛ ba Israel ekohu ɔ. (Ezr 4:12) Pee se ɔ, a kɛ biɛ Yudano ɔ tsu ní ngɛ je ɔ mi tsuo nɛ a kɛ tsɔɔ slɔɔto nɛ ngɛ Israelbi ɔmɛ kɛ ni nɛmɛ nɛ a je Ma Je Li a mahi a mi ɔmɛ a kpɛti. (Est 3:6) Bɔfo Paulo hu kɛ biɛ nɛ ɔ tsu ní ngɛ okadi peemi blɔ nɔ benɛ e ngɛ tsɔɔe kaa ma nɛ nɔ ko je mi ɔ he hia we ngɛ Kristofohi asafo ɔ mi ɔ.—Rom 2:28, 29; Gal 3:28.
Yufrate Pa.
E ji pa nɛ ka pe kulaa nɛ he hia pe kulaa ngɛ Asia woyi je ngɛ pusinɔ he blɔ, nɛ e ji pa nguahi enyɔ ngɛ Mesopotamia a a kpɛti kake. A tu he munyu kekleekle ngɛ 1 Mose 2:14 ɔ kaa e ji pahi eywiɛ nɛ a ngɛ Eden ɔ a kpɛti kake. A pɔɔ lɛ tsɛmi ke ‘Pa a.’ (1Mo 31:21) Lejɛ ɔ ji zugba nɛ a kɛ ha Israelbi ɔmɛ ɔ yiti je huzu. (1Mo 15:18; Kpo 16:12)—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B2.
Yurim kɛ Tumim.
A ji ní komɛ nɛ osɔfo nɔkɔtɔma a kɛ tsuɔ ní ke ma a sane ko nɛ he hia te si nɛ a ngɛ Yehowa juɛmi hlae ngɛ sane ɔ he. A kɛ tsuɔ ní kaa bɔ nɛ a fɔ̃ɔ sɔ kɛ hlaa sanehi a mi ɔ. Be fɛɛ be nɛ osɔfo nɔkɔtɔma a maa ya bo tsu ɔ mi ɔ, a kɛ Yurim kɛ Tumim woɔ e tade ɔ gugue nɔ hami nɔ́ ɔ mi. E ngɛ kaa nɔ́ nɛ a kɛ Yurim kɛ Tumim kpa ní tsumi kɛ je be nɛ Babilonbi ɔmɛ kpata Yerusalem hɛ mi ɔ.—2Mo 28:30; Neh 7:65.
Z
Zeo.
Ngɛ mawuhi babauu nɛ Helabi ɔmɛ jaa a a kpɛti ɔ, mawu nɛ ɔ ji nɔ́ nɛ pe kulaa. Ngɛ Listra ma a mi ɔ, nihi ná susumi nɛ dɛ kaa Barnaba ji Zeo. Blema ningmahi nɛ a na ngɛ Listra ma a kasa nya a tu “Zeo osɔfohi” kɛ “pu mawu Zeo” a he munyu. A to mele nɛ Paulo kɛ hia blɔ kɛ je zugba kpɔ nɛ nyu bɔle lɛ nɛ a tsɛɔ ke Malta a nɔ ɔ he so ke “Zeo Binyumu Ɔmɛ,” nɛ ji hawi Kastor kɛ Poluks.—Nít 14:12; 28:11.
Zion; Zion Yoku.
E ji biɛ nɛ a kɛ tsɛɔ Yebusbi ɔmɛ a ma ngua Yebus nɛ a fia gbogbo kɛ wo he nɛ ngɛ yoku nɔ ngɛ Yerusalem woyi je ngɛ puje he. Benɛ David nine su jamɛ a ma a nɔ ɔ, e po e matsɛ we ɔ ngɛ lejɛ ɔ, nɛ a tsɛɔ lejɛ ɔ ke “David ma ngua.” (2Sa 5:7, 9) Zion ba pee yoku klɔuklɔu kɛ ha Yehowa, titli ɔ, benɛ David ha nɛ a ngɔ Daka a kɛ ho lejɛ ɔ ya a. Pee se ɔ, a tsɛɔ sɔlemi we ɔ nɛ ngɛ Moria Yoku ɔ nɔ ɔ, kɛ be komɛ hu Yerusalem ma a tsuo ke Zion. A kɛ pɔɔ ní tsumi ngɛ okadi peemi blɔ nɔ ngɛ Kristofohi A Hela Ngmami ɔ mi.—La 2:6; 1Pe 2:6; Kpo 14:1.
Ziv.
E ji kekleekle biɛ nɛ a kɛ tsɛɔ nyɔhiɔ enyɔne nɛ ngɛ kalenda nɛ Yudabi ɔmɛ kɛ tsu ní ngɛ a jami mi ɔ nɔ, Lɔ ɔ nɔuu ji nyɔhiɔ nɛ to nɔ kpaanyɔ ngɛ kalenda nɛ́ Yudabi ɔmɛ kɛ tsu ní benɛ a ngɛ nyɔguɛ tsomi ɔ nɔ. E jeɔ sisi kɛ jeɔ April kpɛti kɛ ya siɔ May kpɛti. A tsɛɔ nyɔhiɔ nɛ ji Ziv ɔ ke Iyar ngɛ Yudabi a womi ko nɛ a tsɛɔ lɛ ke Talmud, kɛ womi kpahi nɛ a ngma benɛ Yudabi ɔmɛ je nyɔguɛ tso mi ngɛ Babilon kɛ ba a mi. (1Ma 6:37)—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B15.