Hwɔɔmi Mɔ INTANƐTI NƆ NITO HE
Hwɔɔmi Mɔ
INTANƐTI NƆ NITO HE
Dangme
Ɛ
  • ã
  • á
  • ɛ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ
  • ɔ́
  • í
  • ĩ
  • BAIBLO
  • WOMIHI
  • ASAFO MI KPEHI
  • nwt bf. 2357-2400
  • Baiblo Mi Munyu Komɛ A Sisi Tsɔɔmi

Ngmami nɛ ɔ he video be amlɔ nɛ ɔ.

Wa kpa mo pɛɛ nyagba ko he je ɔ, video ɔ hí jemi.

  • Baiblo Mi Munyu Komɛ A Sisi Tsɔɔmi
  • Ngmami Klɔuklɔu ɔ—Je Ehe Sisi Tsɔɔmi
  • Munyuyi Nyafinyafihi
  • A
  • B
  • D
  • E
  • F
  • G
  • H
  • I
  • J
  • K
  • L
  • M
  • N
  • O
  • P
  • R
  • S
  • T
  • W
  • Y
  • Z
Ngmami Klɔuklɔu ɔ—Je Ehe Sisi Tsɔɔmi
Baiblo Mi Munyu Komɛ A Sisi Tsɔɔmi

Baiblo Mi Munyu Komɛ A Sisi Tsɔɔmi

A B D E F G H I J K L M N O P R S T W Y Z

A

  • Aaron binyumu ɔmɛ.

    A ji Levi bibi Aaron sisi bimɛ. Aaron ji nɔ nɛ a hla lɛ kekle kaa osɔfo nɔkɔtɔma ngɛ Mose Mlaa a mi. Aaron bimɛ ɔmɛ lɛ a tsuɔ osɔfo ní tsumi ɔmɛ ngɛ bo tsu ɔ mi kɛ ngɛ sɔlemi we ɔ.—1Kr 23:28.

  • Ab.

    Benɛ Yudabi ɔmɛ je nyɔguɛ yemi mi ngɛ Babilon kɛ ba a, Ab ji nyɔhiɔ nɛ to nɔ enuɔ ngɛ kalenda nɛ Yudabi ɔmɛ kɛ tsu ní ngɛ a jami mi ɔ nɔ. Lɔ ɔ nɔuu ji nyɔhiɔ nɛ to nɔ 11 ngɛ kalenda nɛ́ Yudabi ɔmɛ kɛ tsu ní benɛ a ngɛ nyɔguɛ tsomi ɔ nɔ. E jeɔ sisi kɛ jeɔ July kpɛti kɛ ya siɔ August kpɛti. A kɛ biɛ nɛ ɔ tsu we ní ngɛ Baiblo ɔ mi; bɔ nɛ a tsɛɔ lɛ ha pɛ kɛkɛ ji “nyɔhiɔ enuɔne ɔ.” (4Mo 33:38; Ezr 7:9)—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B15.

  • Abadon.

    Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, Abadon sisi ji “hɛ mi kpatami” nɛ e ma nyɛ maa tsɔɔ “hɛ mi kpatami muɔ” hulɔ. Se pi he ko nɛ ngɛ nitsɛnitsɛ. E ngɛ heii kaa nɔ́ nɛ munyu nɛ ɔ tsɔɔ ji, ke nɔmlɔ gbo ɔ, e saa nɛ e plɛɔ peeɔ zu. (La 88:11; Hio 26:6; 28:22; Abɛ 15:11) Ngɛ Kpojemi 9:11 ɔ, biɛ nɛ a kɛ tsɛ “muɔ voo ɔ nya bɔfo ɔ” ji “Abadon.”

  • Abɛ.

    E ji juɛmi munyu aloo munyu kpiti ko nɛ tsɔɔ nɔ ní aloo munyu ko nɛ a kɛ jeɔ anɔkuale nɛ mi kuɔ ko kpo. Baiblo mi abɛ ma nyɛ maa pee ajo aloo munyu ko nɛ e sisi numi yee. Behi fuu ɔ, abɛ peeɔ anɔkuale munyu nɛ a de ngɛ blɔ ko nɔ. Ekomɛ hu ngɛ nɛ be komɛ ɔ, a buɔ kɛ yeɔ nihi a he fɛu aloo a kɛ gbeɔ nihi a he guɛ.—Fiɛ 12:9; 2Pe 2:22.

  • Abɛɛle.

    E ji nɔ́ ko nɛ a kɛ sika tsu pee, nɛ a kɛ gbeɔ kanehi nɛ a ngɛ bo tsu ɔ kɛ sɔlemi we ɔ mi ɔ a la amɛ.—2Mo 37:23.

  • Abib.

    E ji kekleekle biɛ nɛ a kɛ tsɛɔ kekleekle nyɔhiɔ nɛ ngɛ kalenda nɛ Yudabi ɔmɛ kɛ tsu ní ngɛ a jami mi ɔ nɔ. Lɔ ɔ nɔuu ji nyɔhiɔ nɛ to nɔ kpaago ngɛ kalenda nɛ́ Yudabi ɔmɛ kɛ tsu ní benɛ a ngɛ nyɔguɛ tsomi ɔ nɔ. E sisi ji “Ngma Mumu,” nɛ e jeɔ sisi kɛ jeɔ March kpɛti kɛ ya siɔ April kpɛti. Benɛ Yudabi ɔmɛ je Babilon kɛ ba a, a tsake biɛ nɛ ji Abib ɔ kɛ pee Nisan. (5Mo 16:1)—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B15.

  • Abolo Nɛ Masa Be Mi Gbijlɔ.

    E ji gbijlɔ nguanguahi etɛ nɛ Israelbi ɔmɛ yeɔ daa jeha a, a kpɛti kekleekle nɔ́. E jeɔ sisi ngɛ Nisan ligbi 15, ligbi nɛ nyɛɛ Hetsɔmi ɔ se ɔ, nɛ e tsaa nɔ ligbi kakaaka kpaago. Abolo nɛ masa be mi pɛ lɛ a ma nyɛ maa ye konɛ a kɛ kai be nɛ a je Egipt ɔ.—2Mo 23:15; Mar 14:1.

  • Abolo nɛ a kɛ maa Mawu hɛ mi; Hɛ mi mami abolo.

    Abolo kakaaka 12 nɛ́ a toɔ mɛ ekpaakpa ngɛ kuu enyɔ mi ngɛ okplɔɔ nɔ ngɛ He Klɔuklɔu ɔ ngɛ bo tsu ɔ mi kɛ sɔlemi we ɔ. Ngɛ He Jɔɔmi Ligbi fɛɛ He Jɔɔmi Ligbi nɔ ɔ, a jeɔ abolo nɛ ɔ nɛ a kɛ haa Mawu ɔ nɛ a ngɔɔ ehe kɛ ba toɔ nane mi. Osɔfo ɔmɛ pɛ lɛ a pɔɔ abolo ɔ nɛ a jeɔ kɛ jeɔ Mawu hɛ mi ɔ yemi. (2Kr 2:4; Mat 12:4; 2Mo 25:30; 3Mo 24:5-9; Heb 9:2)—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B5.

  • Abosiami.

    Biɛ nɛ a kɛ kaleɔ Satan ngɛ Hela Ngmami ɔ mi, nɛ e sisi ji “Nɔ He Guɛ Gbelɔ.” A ngɔ biɛ nɛ ji Abosiami ɔ kɛ wo Satan, ejakaa lɛ ji nɔ he guɛ gbelɔ kpanaku kɛ nɔ nɛ e po Yehowa nya nɛ e tu munyu kɛ si Mawu munyu kpakpa a, kɛ e biɛ klɔuklɔu ɔ.—Mat 4:1; Yoh 8:44; Kpo 12:9.

  • Adar.

    Benɛ Yudabi ɔmɛ je nyɔguɛ yemi mi ngɛ Babilon kɛ ba a, Adar ji nyɔhiɔ nɛ to nɔ 12 ngɛ kalenda nɛ Yudabi ɔmɛ kɛ tsu ní ngɛ a jami mi ɔ nɔ. Lɔ ɔ nɔuu ji nyɔhiɔ nɛ to nɔ ekpa ngɛ kalenda nɛ́ Yudabi ɔmɛ kɛ tsu ní benɛ a ngɛ nyɔguɛ tsomi ɔ nɔ. E jeɔ sisi kɛ jeɔ February kpɛti kɛ ya siɔ March kpɛti. (Est 3:7)—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B15.

  • Afɔle sami latɛ.

    E ji nɔ́ ko nɛ a pee nɛ e ya hiɔwe bɔɔ aloo kpoku ko nɛ a ngɔ zu, tɛsa, tɛhi nɛ a to, aloo tso nɛ a ngɔ dade kɛ ha he kɛ pee, nɛ a sãã afɔlehi aloo tsopa kɛ e he via ngɛ nɔ ngɛ jami mi. Ngɛ kekleekle tsu nɛ ngɛ bo tsu ɔ mi kɛ nɔ́ nɛ ngɛ sɔlemi we ɔ mi ɔ, “sika tsu afɔle sami latɛ” ko ngɛ lejɛ ɔ nɛ a kɛ sãã tsopa kɛ e he via. A kɛ tso lɛ pee nɛ a ngɔ sika tsu kɛ ha he. “Akɔblee afɔle sami latɛ” ngua ko nɛ a kɛ sãã afɔlehi maa si ngɛ kpo ɔ nɔ. A ngɔ afɔle sami latɛhi kɛ tsu ní ngɛ lakpa jami mi hulɔ. (2Mo 27:1; 39:38, 39; 1Mo 8:20; 1Ma 6:20; 2Kr 4:1; Luk 1:11)—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B5 kɛ B8.

  • Afɔle sami latɛ ɔ koli ɔmɛ.

    Níhi nɛ a ngɛ kaa kolihi nɛ a yi je kpo ngɛ afɔle sami latɛ komɛ a kɔ nya eywiɛ ɔmɛ. (3Mo 8:15; 1Ma 2:28)—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B5 kɛ B8.

  • Afɔle.

    E ji nɔ́ ko nɛ a kɛ haa Mawu kɛ naa lɛ si, aloo nɔ́ ko nɛ nɔ ko kɛ haa Mawu kɛ tsɔɔ kaa e ye fɔ, aloo e kɛ dlaa e kɛ Mawu a kpɛti. Habel ji kekleekle nɔ nɛ e sã afɔle, nɛ ngɛ lɔ ɔ se ɔ, adesahi je a suɔmi mi nɛ a ngɔ lohwehi kɛ ní kpahi kɛ sã afɔle slɔɔtohi hluu kɛ ba si be nɛ Mose Mlaa a tsɔɔ kaa e sa nɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ e pee jã. Kɛ je benɛ Yesu ngɔ e wami nɛ ye mluku ɔ kɛ sã afɔle ɔ, e he hia we hu nɛ a ngɔ lohwehi kɛ sã afɔle. Afɔlehi nɛ Kristofohi sãã a ji mumi mi afɔlehi nɛ́ a kɛ haa Mawu.—1Mo 4:4; Heb 13:15, 16; 1Yo 4:10.

  • Ajuama bɔmi.

    E ji Hela munyu nɛ ji porneiʹa a sisi tsɔɔmi, nɛ e ji munyungu nɛ a kɛ tsu ní ngɛ Ngmami ɔ mi nɛ́ e kɔɔ bɔmi nami ní peepee komɛ nɛ Mawu kplɛɛ we nɔ. Gba puɛmi, tuutuu pomi, ni enyɔ nɛ a sɛ we gba si himi mi nɛ a kɛ a sibi náa bɔmi, nyumu kɛ nyumu loo yo kɛ yo a bɔmi nami, nɛ nɔmlɔ kɛ lohwe a bɔmi nami hu piɛɛ he. A kɛ tsu ní ngɛ okadi peemi blɔ nɔ ngɛ Kpojemi womi ɔ mi kɛ kale Mawu jami mi tuutuu polɔ ko nɛ a tsɛɔ lɛ ke “Babilon Ngua” a, kɛ tsɔɔ kaa e kɛ je nɛ ɔ mi nɔ yeli ɔmɛ ngɛ bɔe ngɛ he wami kɛ he lo nya ní nami he je. (Kpo 14:8; 17:2; 18:3; Mat 5:32; Nít 15:29; Gal 5:19)—Hyɛ TUUTUU POLƆ.

  • Akaya.

    Ngɛ Hela Ngmami ɔ mi ɔ, e ji Romabi a nɔ yemi he nɛ ngɛ Hela woyi je nɛ́ e ma ngua ji Korinto ɔ. Peloponese tsuo kɛ mahi nɛ a ngɛ Hela zugba kpɔ ngua a kpɛti ɔ hu piɛɛ Akaya he. (Nít 18:12)—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B13.

  • Alabastro.

    E ji biɛ nɛ a kɛ tsɛɔ nu kɛ e he via tɔ tsɔwi nɛ a ngɔ tɛ ko nɛ a naa ngɛ Alabastron kasa nya ngɛ Egipt ɔ kɛ pee. Behi fuu ɔ, a peeɔ jamɛ a tɔ ɔmɛ kɛ a kuɛ nyafii konɛ a nyɛ nɛ a sɔu a nya nɛ nu kɛ e he via nɛ e he jua wa a nɛ ko be kɛ pue si. A ba le jamɛ a tɛ ɔ nitsɛ hu ke alabastro.—Mar 14:3.

  • Alamot.

    E ji munyungu ko nɛ a kɛ tsuɔ ní ngɛ la lami mi, nɛ e sisi ji “Yihewi loo Zangmawi.” E ma nyɛ maa pee kaa e ji gbi nɛ he wa nɛ yihewi kɛ laa. E ma nyɛ maa ba kaa ke a kɛ Alamot tsu ní ɔ, e tsɔɔ kaa á fia la a nɛ e nya nɛ wa loo a la la a kɛ gbi nɛ he wa.—1Kr 15:20; La 46:Yiti.

  • Alfa kɛ Omega.

    A ji biɛhi nɛ a kɛ tsɛɔ kekleekle kɛ nyagbe Hela ningma okadi ɔmɛ; a je kpo ngɛ he kake si etɛ ngɛ Kpojemi womi ɔ mi kaa Mawu sablai. Ngɛ hehi etɛ nɛ ɔmɛ tsuo ɔ, a tsɔɔ Alfa kɛ Omega sisi ke, “kekleekle nɔ ɔ kɛ sekpɛ nɔ ɔ,” kɛ “sisije ɔ kɛ nyagbe ɔ.”—Kpo 1:8; 21:6; 22:13.

  • Amanehlu ngua.

    Hela munyungu nɛ a tsɔɔ sisi ke “amanehlu” ɔ tsɔɔ haomi aloo nɔ́ nami nɛ jeɔ si fɔfɔɛhi nɛ a mi wa mi kɛ baa a. Yesu tu “amanehlu ngua” ko nɛ eko bɛ hyɛ nɛ e maa ba Yerusalem nɔ kɛ titli ɔ, nɔ́ nɛ e maa ba adesahi a nɔ ngɛ bami nɛ e maa ‘ba kɛ hɛ mi nyami’ hwɔɔ se ɔ he munyu. (Mat 24:21, 29-31) Paulo kale amanehlu nɛ ɔ kaa e ji nɔ́ nɛ da nɛ Mawu maa pee kɛ si ‘nihi nɛ a li Mawu kɛ nihi nɛ a bui Yesu Kristo he sane kpakpa a tue ɔ.’ Kpojemi yi 19 ɔ tu Yesu he munyu kaa nɔ ko nɛ e nyɛɛ hiɔwe tabo ɔmɛ a hɛ mi nɛ e kɛ “lohwe awi yelɔ ɔ kɛ zugba a nɔ matsɛmɛ ɔmɛ kɛ a tabuli ɔmɛ” yaa hwu ta. (2Te 1:6-8; Kpo 19:11-21) A tu “asafo kuu ngua ko” nɛ a baa a yi ngɛ amanehlu nɛ ɔ mi ɔ he munyu. (Kpo 7:9, 14)—Hyɛ HARMAGEDON.

  • Amen.

    “E ba mi jã,” aloo “kokooko.” Munyungu ɔ je Hebri munyungu ʼamanʹ nɛ e sisi ji “e pee anɔkuale, a ma nyɛ maa ngɔ hɛ kɛ fɔ nɔ” ɔ mi. A deɔ “Amen” kɛ tsɔɔ kaa a kplɛɛ kita ko, sɔlemi ko, aloo munyu ko nɔ. Ngɛ Kpojemi womi ɔ mi ɔ, a kɛ tsu ní kaa sablai kɛ ha Yesu.—5Mo 27:26; 1Kr 16:36; Kpo 3:14.

  • Amlaalo.

    E ji nɔ yelɔ titli nɛ e hyɛɔ kpokpa ko nɛ ngɛ Roma Nɔ Yemi ɔ sisi ɔ nɔ. E kojoɔ, nɛ e ngɛ tabuli hu a nɔ he wami. E ngɛ mi kaa Nɔ Yemi ɔ ngɛ he wami nɛ e maa hyɛ amlaalo ɔ ní peepeehi a mi ekohu mohu lɛɛ, se amlaalo ɔ ngɛ he wami ngɛ kpokpa a nɔ.—Nít 13:7; 18:12.

  • Amlami.

    E ji lohwe he womi tlalaa aloo níhi nɛ a ngɛ kaa lohwehi a pani, go aloo bwɔmi nɛ́ a lo. A kɛ nɔ́ nɛ a fɔɔ, nɛ́ behi fuu ɔ, e ji tɛ ɔ woɔ amlami ɔ kpɛti. A fiɔ amlami ɔ nya kake kɛ woɔ nine he aloo kɔni si nɛ a pɛtɛɔ e nya kaketsɛ ɔ he, kɛkɛ ke a fɔ ɔ, a ngmɛɔ e nya nɛ a pɛtɛ he ɔ he. Mahi nɛ a hi si blema a ngɔ nihi nɛ a le amlami fɔmi ɔ kɛ piɛ a tabuli a he.—Man 20:16; 1Sa 17:50.

  • Anɔkuale Mawu ɔ.

    Hebri munyu nɛ e sisi ji “Mawu ɔ” lɛ a tsɔɔ sisi ke “anɔkuale Mawu ɔ” nɛ. Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, behi fuu ɔ, a kɛ “ɔ” piɛɛɔ munyu nɛ ji “Mawu” he kɛ tsɔɔ kaa e slo Yehowa, nɛ ji anɔkuale Mawu kake too ɔ ngɛ lakpa mawuhi a he. Lɔ ɔ he ɔ, a tsɔɔ Hebri munyu nɛ ɔ sisi ke “anɔkuale Mawu ɔ” konɛ sisi numi nɛ ngɛ Hebri munyu ɔ mi ɔ nɛ je kpo heii.—1Mo 5:22, 24; 46:3; 5Mo 4:39.

  • Aram; Arambi.

    A ji Shem bi Aram sisi bimɛ. He nɛ a hi titli ji Lebanon Yoku ɔmɛ a nɔ kɛ ya si Mesopotamia, kɛ Taurus Yoku ɔmɛ nɛ a ngɛ yiti je ɔ, kɛ ya si Damasko, kɛ tsa nɔ kɛ ya su Damasko woyi je. A tsɛɔ hehi nɛ ɔmɛ ngɛ Hebri gbi mi ke Aram. Se pee se ɔ, a ba tsɛ lɛ ke Siria, nɛ a tsɛɔ nihi nɛ a ngɛ jamɛ a ma a mi ɔ ke Siriabi.—1Mo 25:20; 5Mo 26:5; Hos 12:12.

  • Aram gbi.

    E ji gbi ko nɛ e kɛ Hebri, Arabik, kɛ gbi kpahi nɛ a ngɛ kaa jã a je a he, nɛ mɛ tsuo a hɛɛ ningma okadihi kake. Sisije ɔ, Arambi lɛ a tuɔ gbi nɛ ɔ, se pee se ɔ, ngɛ Asiria kɛ Babilon nɔ yemi ɔmɛ a mi ɔ, e ba pee gbi titli nɛ a tuɔ kɛ gbi nɛ a kɛ yeɔ jua. E ji gbi titli hu nɛ a kɛ tsu ní ngɛ Persia Nɔ Yemi ɔ mi. (Ezr 4:7) A ngma Ezra, Yeremia, kɛ Daniel womi ɔmɛ fã komɛ ngɛ Aram gbi mi. A kɛ Aram munyu komɛ tsu ní ngɛ Hela Ngmami ɔ mi.—Ezr 4:8–6:18; 7:12-26; Yer 10:11; Dan 2:4b–7:28.

  • Areopago.

    E ji yoku ko nɛ e ngɛ Atene ngɛ Akropolis yiti je ngɛ pusinɔ he blɔ. A tsɛɔ kpe ngua a (kojoli) nɛ kpeɔ ngɛ lejɛ ɔ hu jã. Stoike kɛ Epikuro we bi nɛ a ji je mi ní leli ɔ ngɔ Paulo kɛ ya Areopago ɔ hɛ mi konɛ e ya tsɔɔ e hemi kɛ yemi ɔ nya.—Nít 17:19.

  • Asafo.

    Nimli a kuu ko nɛ a bua a he nya kɛ yi mi tomi pɔtɛɛ ko aloo konɛ a tsu ní tsumi pɔtɛɛ ko he ní. Ngɛ Hebri Ngmami ɔ mi ɔ, Israel ma a titli lɛ a tsɛɔ jã. Ngɛ Hela Ngmami ɔ mi ɔ, e daa si kɛ ha Kristofohi asafo kakaaka amɛ, se a pɔɔ kɛ ní tsumi ha Kristofohi asafo ɔ tsuo.—1Ma 8:22; Nít 9:31; Rom 16:5.

  • Asafo mi sɔmɔlɔ.

    E daa si kɛ ha Hela munyungu diaʹkonos ɔ. A pɔɔ sisi tsɔɔmi ke “sɔmɔlɔ” aloo “tsɔlɔ.” Asafo mi “sɔmɔlɔ” tsɔɔ nɔ ko nɛ e sɔmɔɔ kaa yemi kɛ bualɔ kɛ haa nikɔtɔmahi a kuu ɔ ngɛ asafo ɔ mi. E sa nɛ e su Baiblo ɔ mi hlami ní ɔmɛ a he konɛ e he nɛ su kɛ ha sɔmɔmi he blɔ nɛ ɔ.—1Ti 3:8-10, 12.

  • Aselgeia.—

    Hyɛ NÍ PEEPEE YAYAHI NƐ TSƆƆ KAA NƆ KO ZO TƆ YWIA.

  • Ashtoret.

    E ji Kaanan yo mawu nɛ a tsɔɔ kaa e haa nɛ a yeɔ kunimi ngɛ ta mi, nɛ e haa nɛ nɔ fɔɔ. E ji Baal yo.—1Sa 7:3.

  • Asia.

    Ngɛ Hela Ngmami ɔ mi ɔ, a kɛ biɛ nɛ ɔ tsɛɔ kpokpa ko nɛ Romabi ɔmɛ ye nɔ, nɛ́ mwɔnɛ ɔ be mi Türkiye pusinɔ he blɔ, kɛ zugba kpɔhi nɛ wo bɔle mɛ kaa Samos kɛ Patmo hu piɛɛ he ɔ. Asia ma ngua ji Efeso. (Nít 20:16; Kpo 1:4)—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B13.

  • Awaba.

    E ji nɔ́ ko nɛ́ nɔ ko ngɛ nɛ́ e kɛ ma ha nɔ ko nɛ e ya pa nɔ́ ko ngɛ e dɛ ɔ, kɛ ma nɔ mi kaa e maa kpale nɔ́ nɛ e pa a kɛ ba ekohu. A tsɛɔ lɛ ke awaba tomi nɔ́ hulɔ. Mose Mlaa a kɛ blɔ tsɔɔmi ha kɛ kɔ níhi nɛ a kɛ toɔ awaba a he, bɔ nɛ pee nɛ a kɛ po ma a mi bi ɔmɛ nɛ a ji ohiatsɛmɛ loo nihi nɛ a be nɔ́ ko ɔ a he piɛ, konɛ a ko sisi mɛ.—2Mo 22:26; Eze 18:7.

  • Aywilɛho yemi; Kɔmɔ yemi.

    Nɔ́ nɛ nɔ ko peeɔ kɛ tsɔɔ kaa e ngɛ haoe ngɛ nɔ ko nɛ́ e gbo aloo amanehlu ko nɛ ba a he. E ji kusumi ngɛ Baiblo be ɔ mi kaa a maa ye aywilɛho be saii kɛ ha nɔ ko nɛ e gbo. Nihi nɛ a yeɔ aywilɛho ɔ foɔ ya wawɛɛ, jehanɛ hu ɔ, a woɔ tade klɛdɛɛ komɛ, a kɛ lazu pueɔ a yi mi, a híaa a tade ɔmɛ nɛ a gbaa a gugue nɔ ma. Be komɛ ɔ, a fɔɔ nihi nɛ a he be kɛ ya fomi ɔ nine kɛ baa yahi a sisi.—1Mo 23:2; Est 4:3; Kpo 21:4.

  • Aywilɛho yemi la.

    E ji la ko nɛ a po, nɛ be komɛ ɔ, a laa e mi munyu ɔmɛ, aloo a kɛ la fiami níhi pɛ lɛ fiaa. La nɛ ɔ taa nɔ tsui he wawɛɛ, nɛ e haa nɛ nɔ yeɔ aywilɛho ngɛ e huɛ loo e suɔlɔ ko nɛ e gbo ɔ he je; e ji kɔmɔ yemi.—2Sa 1:17; La 7:Yiti.

  • Azazel.

    E ji Hebri biɛ ko nɛ eko ɔ, e sisi ji “Akpakpo Nɛ Laa.” Ngɛ Kpatami Ligbi ɔ nɔ ɔ, a kɛ akpakpo nɛ a je kɛ ha Azazel ɔ yaa nga a nɔ nɛ a ya ngmɛɔ e he konɛ e tloo yayamihi tsuo nɛ ma a pee jeha nɛ be ɔ kɛ ho ngɛ okadi peemi blɔ nɔ.—3Mo 16:8, 10.

B

  • Ba.

    Ngɛ Hela Ngmami ɔ mi he komɛ ɔ, munyu nɛ ɔ tsɔɔ bami nɛ Yesu Kristo ba kaa matsɛ ɔ. E je sisi kɛ je be nɛ a wo lɛ Mesia Matsɛ Yemi ɔ nya Matsɛ nɛ́ adesa ko nɛ kɛ e hɛngmɛ ɔ, nɛ e ma tsa nɔ hluu kɛ ya si je nɛ ɔ nyagbe ligbi ɔ. Bami nɛ Kristo ba a pee we bami nɛ e ba nɛ e maa kpale kɛ ho amlɔ nɔuu; mohu ɔ, e maa hi si kɛ ya si be ko.—Mat 24:3.

  • Baal.

    Kanaanbi a mawu ko nɛ a buɔ lɛ kaa e nɔ́ ji hiɔwe, nɛ lɛ nɛ e haa nɛ hiɔmi nɛɛ, nɛ e haa nɛ nihi fɔɔ. A tsɛɔ mawu tsɔwitsɔwi nɛ nihi jaa a hu ke “Baal.” Hebri munyungu ɔ sisi ji “Nɔtsɛ; Nyɔmtsɛ.”—1Ma 18:21; Rom 11:4.

  • Baalɛhi.

    Aga (tukpɛtukpɛ) henɔ slɔɔtohi babauu nɛ a teɔ kɛ blaa kɛ jeɔ he kake kɛ yaa he kpa. Ngɛ Mose Mlaa a nya a, a buɔ mɛ kaa niye ní nɛ e he tsɔ. A naa baalɛhi babauu nitsɛ nɛ́ a yeɔ nɔ́ fɛɛ nɔ́ ngɛ a blɔ mi, nɛ́ a puɛɔ ní wawɛɛ ɔ kaa haomi.—2Mo 10:14; Mat 3:4.

  • Baptisimi; Baptisi.

    Peemimunyu ɔ sisi ji, “nɛ́ a kɛ nɔ́ ko maa wo nɔ́ ko mi nɛ e yi maa laa,” aloo a maa ngɔ nɔ́ ko kɛ wo nyu sisi. Yesu tsɔɔ kaa e sa nɛ a baptisi e se nyɛɛli ɔmɛ. Ngmami ɔ tu Yohane nɔ baptisimi ɔ, mumi klɔuklɔu ɔ nɛ a kɛ maa baptisi nihi, la nɛ a kɛ maa baptisi nihi, kɛ baptisimi kpahi a he munyu.—Mat 3:11, 16; 28:19; Yoh 3:23; 1Pe 3:21.

  • Bat.

    E ji susumi nɔ́ nɛ a kɛ susuɔ nyu loo níhi nɛ a ngɛ kaa nyu. Nihi nɛ a tsuaa si kɛ hlaa blema níhi ɔ na blema buɛ ko nɛ ywia fã ko nɛ a ngma ngɛ nɔ ke bat, nɛ a tsɔɔ kaa nyu maa pee lita 22 (galɔn 5.81) lɛ maa ya mi. Susumi ní kpahi nɛ a kɛ susuɔ níhi nɛ a gbli kɛ níhi nɛ a ngɛ kaa nyu ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ, bat susumi nɔ́ ɔ nɔ lɛ a daa kɛ tsɔɔ bɔ nɛ e sa nɛ a kpɛti hiɛhiɛɛ nɛ a hi ha. (1Ma 7:38; Eze 45:14)—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B14.

  • Beelzebub.

    E ji biɛ ko nɛ a kɛ tsɛɔ Satan, nɛ ji daimonio ɔmɛ a nyatsɛ ɔ aloo a nɔ yelɔ ɔ. E ma nyɛ maa ba kaa biɛ Baalzebub, nɛ ji Baal nɛ Filistibi ɔmɛ jaa ngɛ Ekron ɔ e hɛ mi plɛmi.—2Ma 1:3; Mat 12:24.

  • Bɔfo.

    Munyungu nɛ ɔ sisi ji “nɔ ko nɛ a tsɔ lɛ,” nɛ a kɛ tsu ní kɛ ha Yesu kɛ ni komɛ nɛ a tsɔ mɛ kaa a ya sɔmɔ ni kpahi. A pɔɔ kaseli 12 ɔmɛ nɛ Yesu nitsɛ hla mɛ kaa e nane mi dali ɔ tsɛmi jã.—Mar 3:14; Nít 14:14.

  • Bɔfo nɔkɔtɔma.

    E sisi ji “hiɔwe bɔfohi a nyatsɛ.” Munyungu “nɔkɔtɔma” a tsɔɔ “nya dalɔ” aloo “nyatsɛ.” Ngɛ sisi tsɔɔmi nɛ ɔ nya kɛ jehanɛ se hu ɔ, akɛnɛ Baiblo ɔ kɛ munyu nɛ ji “bɔfo nɔkɔtɔma” a tsu we ní ngɛ hiɛhiɛɛ peemi mi he je ɔ, e tsɔɔ kaa bɔfo nɔkɔtɔma kake pɛ lɛ e ngɛ. Baiblo ɔ tsɔɔ kaa Mikael ji nɔ nɛ a tsɛɔ ke bɔfo nɔkɔtɔma a nɛ.—Dan 12:1; Yud 9; Kpo 12:7.

  • Blɔ, Blɔ ɔ.

    A pɔɔ munyungu nɛ ɔ kɛ ní tsumi ngɛ Ngmami ɔ mi ngɛ okadi peemi blɔ nɔ kɛ tsɔɔ ní peepee aloo je mi bami ko nɛ Yehowa kplɛɛ nɔ aloo e kplɛɛ we nɔ. A tu ni nɛmɛ nɛ a ba pee Yesu Kristo se nyɛɛli ɔ a he munyu kaa a ji nihi nɛ a piɛɛ “Blɔ ɔ” he, nɛ tsɔɔ kaa a baa a je mi ngɛ hemi kɛ yemi nɛ a ngɛ ngɛ Yesu Kristo mi ɔ nya, nɛ a nyɛɛɔ e nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ se.—Nít 19:9.

  • Bo tsu.

    E ji bo tsu ko nɛ Israelbi ɔmɛ jaa Mawu ngɛ mi benɛ a je Egipt ɔ. A nyɛɔ gbɛɔ bo tsu nɛ ɔ nɛ a ya maa ngɛ he kpa. A kɛ Yehowa somi daka nɛ tsɔɔ kaa Mawu ngɛ Israelbi ɔmɛ a kpɛti ɔ maa bo tsu nɛ ɔ mi, a sãã afɔle ngɛ mi nɛ a jaa Mawu ngɛ mi. Be komɛ hu ɔ, a tsɛɔ lɛ ke “kpe he bo tsu.” A kɛ tsohi lɛ pee, nɛ a ngɔ klalahi nɛ a pee Kerubhi a we okadihi kɛ wo mi ɔ kɛ ha he tsuo. A gba bo tsu ɔ mi enyɔ. A tsɛ kekleekle fã a ke He Klɔuklɔu, nɛ a tsɛ fã enyɔne ɔ ke He Klɔuklɔu Pe Kulaa. (Yos 18:1; 2Mo 25:9)—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B5.

  • Buɛ puɛlɔ.

    Nɔ ko nɛ e ngɔɔ zu kɛ puɛɔ buɛhi, kahi, kɛ ní kpahi. Hebri munyungu nɛ a tsɔɔ sisi ke buɛ puɛlɔ ɔ sisi tutuutu ji “peelɔ.” A pɔɔ he wami nɛ buɛ puɛlɔ ngɛ ngɛ zu ɔ nɔ ɔ ngɔmi kɛ toɔ he wami nɛ Yehowa ngɛ ngɛ ni kakaakahi kɛ je mahi a nɔ ɔ he.—Yes 64:8; Rom 9:21.

  • Bul.

    E ji nyɔhiɔ nɛ to nɔ kpaanyɔ ngɛ kalenda nɛ Yudabi ɔmɛ kɛ tsu ní ngɛ a jami mi ɔ nɔ. Lɔ ɔ nɔuu ji nyɔhiɔ nɛ to nɔ enyɔ ngɛ kalenda nɛ́ Yudabi ɔmɛ kɛ tsu ní benɛ a ngɛ nyɔguɛ tsomi ɔ nɔ. Munyu nɛ a ná munyungu nɛ ji Bul kɛ je mi ɔ sisi ji “wo yiblii; ba ní,” nɛ e jeɔ sisi kɛ jeɔ October kpɛti kɛ ya siɔ November kpɛti. (1Ma 6:38)—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B15.

  • Bulɔ.

    Nɔ ko nɛ e buɔ nihi a he konɛ nɔ́ ko nɛ ko pee mɛ aloo e buɔ weto ní he konɛ a ko ju, e pɔɔ jã peemi nyɔ mi, nɛ ke e na nyagba ko ɔ, e ma nyɛ ma kpa ngmlaa. Behi fuu ɔ, a ngɔɔ buli kɛ daa gbogbohi kɛ mɔhi a nɔ ngɛ ma nguahi a mi bɔ nɛ pee nɛ ke nihi ma ngɛ tsitsaa a, a nyɛ nɛ a na mɛ loko ji a su ma a he. Ngɛ tabuli a ní tsumi ɔ mi ɔ, a pɔɔ tabulɔ nɛ e buɔ nɔ́ ko he ɔ tsɛmi ke he bulɔ. Ngɛ okadi peemi mi ɔ, gbali sɔmɔ kaa buli kɛ ha Israel ma a, nɛ a bɔɔ ma a kɔkɔ ngɛ hɛ mi kpatami ko nɛ ma a nɔ ɔ he.—2Ma 9:20; Eze 3:17.

D

  • Dã afɔle.

    Wai nɛ́ a kɛ sãã afɔle nɛ a plɛɔ kɛ pueɔ afɔle sami latɛ ɔ nɔ, nɛ a kɛ piɛɛɔ afɔle kpahi fuu a he. Paulo kɛ tsu ní ngɛ okadi peemi blɔ nɔ kɛ tsɔɔ bɔ nɛ e suɔ wawɛɛ ha kaa e maa ngɔ e he kɛ ha ngɛ e nyɛmimɛ Kristofohi a he.—4Mo 15:5, 7; Flp 2:17.

  • Dagon.

    E ji Filistibi a mawu. A li he nɛ tutuutu nɛ biɛ nɛ ɔ je, se womi mi leli komɛ de ke e kɛ Hebri munyungu nɛ ji dagh (pa mi lo) ngɛ tsakpa.—Man 16:23; 1Sa 5:4.

  • Daimoniohi.

    Mumi mi adebɔ ní nɛ a peeɔ ní yayahi nɛ wa nɛ mɛ kɛ wa hɛngmɛ, nɛ a ngɛ he wami pe adesahi. Ngɛ 1 Mose 6:2 ɔ, a tsɛ mɛ ke ‘anɔkuale Mawu ɔ binyumu ɔmɛ,’ nɛ ngɛ Yuda 6, a tsɛ mɛ ke “hiɔwe bɔfo ɔmɛ.” A bɔɛ mɛ kaa bɔfo yayahi; mohu ɔ, a ji hiɔwe bɔfohi nɛ a pee a he Mawu he nyɛli. A gbo Mawu tue ngɛ Noa be ɔ mi, nɛ a piɛɛ Satan he kɛ tsɔ Yehowa hɛ mi atuã.—5Mo 32:17; Luk 8:30; Nít 16:16; Yak 2:19.

  • Dami ní peemi.

    Ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ, e ji nɔ́ nɛ da ngɛ mlaa nɛ Mawu wo ngɛ kpakpa kɛ yayami he ɔ nya.—1Mo 15:6; 5Mo 6:25; Abɛ 11:4; Zef 2:3; Mat 6:33.

  • Darik.

    E ji Persiabi a sika ko nɛ a kɛ sika tsu pee, nɛ e jiɔmi ji gram 8.4 (0.27 oz t). (1Kr 29:7)—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B14.

  • David bi.

    Behi fuu ɔ, a tsɛɔ Yesu jã, konɛ a kɛ ma nɔ mi kaa lɛ ji Matsɛ Yemi somi ɔ nɛ́ e maa gu nɔ ko nɛ e je David weku kpa a mi kɛ ba mi ɔ he gbosi ní yelɔ.—Mat 12:23; 21:9.

  • David ma.

    E ji biɛ nɛ a kɛ ha Yebus ma a benɛ David ye ma a nɔ kunimi nɛ e ma e matsɛ we ɔ ngɛ lejɛ ɔ. E biɛ kpa hu ji Zion. E ngɛ Yerusalem ma a woyi je kɛ yaa puje he blɔ, nɛ e ji Yerusalem ma a fã ko nɛ se kɛ wawɛɛ.—2Sa 5:7; 1Kr 11:4, 5.

  • Dekapoli.

    Helabi ɔmɛ a ma nguahi nɛ a bla mɛ kɛ pee kpokpa kake. Sisije ɔ, a ji ma nguahi kakaaka nyɔngma (Hela munyungu deʹka a sisi ji “nyɔngma,” nɛ poʹlis ɔ sisi ji “ma ngua”). E ji biɛ hu nɛ a kɛ tsɛɔ kpokpa nɛ ngɛ Galilea Wo ɔ puje he kɛ Yordan Pa a, he nɛ ma nɛ ɔmɛ a kpɛti hiɛhiɛɛ ngɛ ɔ. A ji ma nguahi nɛ Helabi a kusumi he si ngɛ mi wawɛɛ, nɛ a yeɔ jua hu ngɛ lejɛ ɔ. Yesu gu kpokpa nɛ ɔ mi, se a ngmɛ́ ngɛ he ko kaa e ya ma ngua nɛ ɔmɛ eko mi. (Mat 4:25; Mar 5:20)—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu A7 kɛ B10.

  • Denario.

    Romabi ɔmɛ a sika hiɔ nɛ e jiɔmi maa pee gram 3.85, nɛ Kaisare foni ngɛ kasa kake. E ji apaatsɛ ligbi kake hiɔwo, nɛ lɔ ɔ ji “tó” nɛ Romabi ɔmɛ heɔ ngɛ Yudano fɛɛ Yudano dɛ. (Mat 22:17; Luk 20:24)—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B14.

  • Dloomi.

    Hela munyungu nɛ a tsɔɔ sisi ke dloomi ɔ kɔɔ nɔ́ ko nɛ a kplɛɛɔ nɔ nɛ e ngɛ fɛu ɔ he. Behi fuu ɔ, a kɛ munyungu nɛ ɔ tsuɔ ní kɛ tsɔɔ nike ní nɛ a je mi mi jɔmi mi nɛ a kɛ ha aloo nɔ́ ko nɛ a je mi mi jɔmi mi nɛ a kɛ ha. Ke a ngɛ Mawu dloomi ɔ he munyu tue ɔ, e kɔɔ nike ní ko nɛ Mawu kɛ ha faa nɛ e hyɛ we blɔ kaa a ma ba to nane mi ɔ he. Lɔ ɔ he ɔ, e tsɔɔ níhi babauu nɛ Mawu haa nɔ kɛ suɔmi kɛ mi mi jɔmi nɛ e jeɔ kpo kɛ haa adesahi faa a. A tsɔɔ Hela munyungu ɔ sisi hu ke “mɔbɔ nami” kɛ “nike ní nɛ a jeɔ mi mi jɔmi mi kɛ haa.” Nɔ́ halɔ ɔ kɛ haa nɔ akɛnɛ e haa nɔ nɔ́ faa a he je, se pi ní tsumi nɔ nɛ a guɔ kɛ náa aloo akɛnɛ nɔ ko sa a he je nɛ e náa ngɛ.—2Ko 6:1; Efe 1:7.

  • Dodoe mi hyɛlɔ.

    Nɔ ko nɛ e hyɛɔ bɔ nɛ pu ɔ, nyɔhiɔ ɔ, kɛ dodoe ɔmɛ nyɛɛɔ ha, nɛ e daa lɔ ɔ nɔ kɛ tsɔɔ níhi nɛ maa ba hwɔɔ se.—Dan 2:27; Mat 2:1.

  • Dɔ.

    E ji dɔgba loo he ko nɛ nyu beɔ ngɛ, nɛ behi fuu ɔ, lejɛ ɔ gbliɔ, ja e su hiɔmi nɛmi be; munyungu nɛ ɔ ma nyɛ maa da si ha pa nitsɛ hulɔ. Pa komɛ ngɛ nɛ a náa nyu kɛ jeɔ nyu hɛngmɛhi a mi, nɛ be fɛɛ be ɔ, nyu ngɛ pa nɛ ɔmɛ a mi. Ngɛ ngmami kpahi a mi ɔ, a tsɛɔ “dɔ” ke “dɔgba.”—1Mo 26:19; 4Mo 34:5; 5Mo 8:7; 1Ma 18:5; Hio 6:15.

  • Drakma.

    Ngɛ Kristofohi A Hela Ngmami ɔ mi ɔ, munyungu nɛ ɔ daa si kɛ ha Helabi ɔmɛ a sika hiɔ nɛ jamɛ a be ɔ mi ɔ, e jiɔmi ji gram 3.4 ɔ. Ngɛ Hebri Ngmami ɔ mi ɔ, a tu drakma kpa ko he munyu. Lɔ ɔ lɛɛ sika tsu lɛ a kɛ pee, a yeɔ ngɛ Persiabi ɔmɛ a be ɔ mi. E kɛ darik ɔ tsuo a jiɔmi sɔ. (Neh 7:70; Mat 17:24)—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B14.

E

  • Edom.

    E ji biɛ kpa nɛ a kɛ tsɛɔ Isak bi Esau. Esau (Edom) sisi bimɛ ɔmɛ ya ngɔ Seir kpokpa a, nɛ ji yoku ɔmɛ nɛ a ngɛ Wo Gbogboe ɔ kɛ ‘Aqaba Wo ɔ a kpɛti ɔ nɛ a hi lejɛ ɔ. Pee se ɔ, a ba le kpokpa nɛ ɔ kaa Edom. (1Mo 25:30; 36:8)—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B3 kɛ B4.

  • Efa.

    E ji susumi nɔ́ nɛ a kɛ susuɔ ngma, whiit, blɛfo kɛ a he nɔ ɔmɛ. E kɛ bat nɛ́ a kɛ susuɔ nyu loo níhi nɛ a ngɛ kaa nyu ɔ sɔ pɛpɛɛpɛ, lɔ ɔ he ɔ, e peeɔ lita 22 (kwat gbigbli 20). (2Mo 16:36; Eze 45:10)—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B14.

  • Efɔd.

    E ji tade ko nɛ osɔfo ɔmɛ woɔ kɛ fɔɔ a tade nɔ. Osɔfo nɔkɔtɔma a woɔ efɔd klɛdɛɛ ko, nɛ a pee gugue nɔ hami nɔ́ kɛ mɛtɛ nɔ. Tɛhi 12 nɛ a he jua wa ngɛ gugue nɔ hami nɔ́ nɛ ɔ nɔ. (2Mo 28:4, 6)—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B5.

  • Efraim.

    E ji Yosef binyumu enyɔne ɔ biɛ; pee se ɔ, e ba pee Israel wɛtso ɔ kake biɛ. Benɛ Israel mi gba a, a tsɛ wɛtso nyɔngma matsɛ yemi ɔ tsuo ke Efraim, ejakaa lɔ ɔ ji wɛtso nyɔngma amɛ a kpɛti nɔ́ nɛ he biɛ wawɛɛ.—1Mo 41:52; Yer 7:15.

  • Elul.

    Benɛ Yudabi ɔmɛ je nyɔguɛ yemi mi ngɛ Babilon kɛ ba a, Elul ji nyɔhiɔ nɛ to nɔ ekpa ngɛ kalenda nɛ Yudabi ɔmɛ kɛ tsu ní ngɛ a jami mi ɔ nɔ. Lɔ ɔ nɔuu ji nyɔhiɔ nɛ to nɔ 12 ngɛ kalenda nɛ́ Yudabi ɔmɛ kɛ tsu ní benɛ a ngɛ nyɔguɛ tsomi ɔ nɔ. E jeɔ sisi kɛ jeɔ August kpɛti kɛ ya siɔ September kpɛti. (Neh 6:15)—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B15.

  • Epikuro we bi nɛ a ji je mi ní leli.

    A ji Helano Epikuro je mi ní lelɔ ɔ se nyɛɛli. (341-270 L.M.B.K.). A tsɔɔ kaa bua jɔmi nɛ nɔ ko ma ná ngɛ si himi mi ɔ ji nɔ́ titli nɛ e he hia. —Nít 17:18.

  • Etanim.

    E ji biɛ nɛ a kɛ tsɛɔ nyɔhiɔ nɛ to nɔ kpaago ngɛ kalenda nɛ Yudabi ɔmɛ kɛ tsuɔ ní ngɛ a jami mi ɔ nɔ. Lɔ ɔ nɔuu ji kekleekle nyɔhiɔ ngɛ kalenda nɛ́ Yudabi ɔmɛ kɛ tsu ní benɛ a ngɛ nyɔguɛ tsomi ɔ nɔ. E jeɔ sisi kɛ jeɔ September kpɛti kɛ ya siɔ October kpɛti. Benɛ Yudabi ɔmɛ je Babilon kɛ ba a, a tsake biɛ nɛ ji Etanim ɔ kɛ pee Tishri. (1Ma 8:2)—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B15.

  • Etiopia.

    E ji blema ma ko nɛ ngɛ Egipt woyi je. Blema Etiopia ma nɛ ɔ ya gu Egipt ma nɛ ngɛ mwɔnɛ ɔ woyi je, nɛ e tsa nɔ kɛ ya gu Sudan nɛ ngɛ mwɔnɛ ɔ. Be komɛ ɔ, a tsɔɔ Hebri munyungu nɛ ji “Kush” ɔ sisi ke Etiopia.—Est 1:1.

F

  • Farao.

    E ji sablai nɛ a kɛ tsɛɔ Egipt matsɛmɛ. A wo faraohi enuɔ a biɛ ta ngɛ Baiblo ɔ mi (Shishak, So, Tirhaka, Neko, kɛ Hofra), se a ti ni komɛ lɛɛ a wui a biɛ ta, ni nɛmɛ nɛ nɔ́ ko ya nɔ ngɛ a kɛ Abraham, Mose, kɛ Yosef a kpɛti be kɛkɛɛ ɔ hu piɛɛ he.—2Mo 15:4; Rom 9:17.

  • Farisi bi.

    A ji Yudabi Ɔmɛ A Jami ɔ mi kuu ko nɛ he biɛ nɛ hi si ngɛ Yesu kaseli ɔmɛ a be ɔ mi. A ji osɔfo yemi weku ɔ mi, se a yeɔ Mlaa a mi ní nyafinyafihi pe kulaa a po a nɔ sisiisi, nɛ a yeɔ kusumi nɛ a deɔ nɛ a buɔ tue ɔ nɔ jã nɔuu. (Mat 23:23) A teɔ si kɛ woɔ Hela kusumi fɛɛ ko nɛ ma nyɛ ma puɛ mɛɛ a kusumi ɔ, nɛ akɛnɛ a le Mlaa a kɛ kusumi ɔ saminya he je ɔ, a ngɛ ni ɔmɛ a nɔ he wami wawɛɛ nitsɛ. (Mat 23:2-6) A ti ni komɛ hu piɛɛ Sanhedri bi ɔmɛ a he. A pɔɔ si temi kɛ woɔ Yesu ngɛ He Jɔɔmi Ligbi ɔ yemi, kusumihi, kɛ yayami peeli kɛ tó tsuli nɛ e kɛ mɛ bɔɔ ɔ he. A ti ni komɛ ba pee Kristofohi, nɛ Saulo nɛ e je Tarso ɔ hu piɛɛ he.—Mat 9:11; 12:14; Mar 7:5; Luk 6:2; Nít 26:5.

  • Fig tso.

    E ji tso ko nɛ e pɔ he ngɛ Israel kɛ mahi nɛ bɔle mɛ ɔ a mi, nɛ e woɔ yiblii nɛ a yeɔ. E yiblii ɔ ngɛ kaa agowa.—Mat 21:19.

  • Filistia; Filistibi.

    E ji zugba nɛ ngɛ Israel woyi je wo ɔ nya nɛ́ pee se ɔ a ba le lɛ kaa Filistia a. A tsɛɔ nihi nɛ a je Kreta nɛ a ba hi lejɛ ɔ ke Filistibi. David ye a nɔ kunimi, se a ya nɔ nɛ a hi si kaa nihi nɛ yeɔ mɛ nitsɛmɛ a nɔ, nɛ be fɛɛ be ɔ, ninyɛ ngɛ a kɛ Israel a kpɛti. (2Mo 13:17; 1Sa 17:4; Amo 9:7) —Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B4.

  • Flɔɔnɔɔ.

    E ji nɔ́ nɛ a sileɔ tɛhi nɛ a he jua wa loo dadehi ngɛ mi; jehanɛ hu ɔ, a sãã buɛhi kɛ ní kpa komɛ nɛ a kɛ zu lɛ pee mɛ ngɛ mi. Ngɛ Baiblo be ɔ mi ɔ, bliikisi aloo tɛ lɛ a kɛ peeɔ flɔɔnɔɔ. —1Mo 15:17; Dan 3:17; Kpo 9:2.

  • Fɔ̃mi afɔle.

    E ji afɔle nɛ ke nɔ ko ma sami ɔ, osɔfo ɔ maa ngɔ e nine kɛ wo nɔ ɔ nine sisi be mi nɛ nɔ ɔ hɛɛ afɔle ɔ ngɛ e dɛ mi, nɛ e maa fɔ nɔ ɔ nine kɛ ya kɛ ba; aloo osɔfo ɔ nitsɛ ma wo afɔle ɔ nɛ e maa fɔ kɛ ya kɛ ba. Ní peemi nɛ ɔ tsɔɔ kaa a kɛ afɔle ɔ ngɛ Yehowa hae.—3Mo 7:30.

  • Fɔ yemi afɔle.

    E ji afɔle nɛ nɔ ko sãã kɛ biɔ konɛ a ngɔ e he yayami kɛ ke lɛ. Afɔle nɛ ɔ je ekpa bɔɔ ngɛ yayami afɔle kpahi a he. Nɔ́ he je nɛ e je ekpa bɔɔ ji kaa, ke nɔ ko pee yayami ɔ, he blɔ komɛ nɛ e ngɛ ngɛ Mose Mlaa a nya a jeɔ e dɛ. Se ke nɔ ɔ pia e he nɛ e sã fɔ yemi afɔle ɔ, e tsɔɔ kaa e kplɛɛ nɔ kaa e pee yayami kɛ si Mawu nɛ lɔ ɔ ha nɛ he blɔhi nɛ e ngɛ ɔ je e dɛ. Enɛ ɔ he ɔ, nɔ nɛ pee yayami ɔ náa he blɔ nɛ je e dɛ ɔ ekohu, nɛ e yeɔ e he ngɛ tue gblami nɛ jinɛ a kɛ ma ha lɛ ɔ he.—3Mo 7:37; 19:22; Yes 53:10.

G

  • Gbahi A Sisi Himi Gbijlɔ.

    A tsɛɔ lɛ hu ke Bo Tsuhi A Mi Himi Gbijlɔ, aloo Níhi A Nya Buami Gbijlɔ. A yeɔ gbijlɔ nɛ ɔ ngɛ nyɔhiɔ nɛ ji Etanim ɔ we ligbi 15 kɛ ya si 21 ɔ nɔ. A yeɔ gbijlɔ nɛ ɔ be mi nɛ a kpa ngmɔ ní ta nɛ́ Israelbi ɔmɛ a ngmɔ humi jeha a ba nyagbe. E ji be nɛ a kɛ nyaa nɛ a kɛ naa Yehowa si wawɛɛ ngɛ bɔ nɛ e ha nɛ a zugba amɛ ba ní fuu ha a he je. Ngɛ gbijlɔ ɔ yemi ligbi ɔmɛ a nɔ, nihi hiɔ gbahi a sisi, konɛ a kɛ kai be nɛ a je Egipt ɔ. E ji gbijlɔhi etɛ a kpɛti kake nɛ́ e biɔ nɛ nyumuhi nɛ a ya Yerusalem konɛ a ya ye.—3Mo 23:34; Ezr 3:4.

  • Gba puɛmi.

    Lɔ ɔ ji nɛ́ nyumu ko loo yo ko nɛ e sɛ gba si himi mi maa je blɔ nɛ e kɛ yo loo nyumu kpa ma ya ná bɔmi.—2Mo 20:14; Mat 5:27; 19:9.

  • Gbalɔ.

    Nɔ ko nɛ Mawu guɔ e nɔ kɛ haa nɛ a leɔ e yi mi tomihi. Gbali tsu ní kaa Mawu munyu nya jeli, nɛ tsa pi níhi nɛ maa ba hwɔɔ se ɔ pɛ nɛ a gbaa, mohu ɔ, a tsɔɔ Yehowa tsɔɔmi ɔmɛ, e mlaa amɛ kɛ e kojomi ɔmɛ.—Amo 3:7; 2Pe 1:21.

  • Gbami.

    E ji sɛ gbi nɛ je Mawu ngɔ. E ma nyɛ maa pee Mawu suɔmi nya ní kpo jemi aloo e jajemi. Gbami ma nyɛ maa pee tsɔɔmi ko nɛ kɔɔ je mi bami he nɛ je Mawu ngɔ, Mawu fami aloo e kojomi, aloo nɔ́ ko nɛ e maa ba hwɔɔ se nɛ a deɔ kɛ fɔɔ si.—Eze 37:9, 10; Dan 9:24; Mat 13:14; 2Pe 1:20, 21.

  • Gbenɔ hiɔ nɛ sãã nɔ.

    Hiɔ fɛɛ hiɔ nɛ sãã nɔ mlamlaamla nɛ e ma nyɛ maa gbɛ kɛ fia nɛ e gbe nɔ. Behi fuu ɔ, e piɛɛɔ níhi nɛ Mawu kɛ gblaa nihi a tue ɔ a he.—4Mo 14:12; Eze 38:22, 23; Amo 4:10.

  • Gbiɛmi.

    Nɔ he gbeye womi aloo nɔ́ yaya nɛ a deɔ kaa e ba nɔ ko aloo nɔ́ ko nɔ. E slo gbiɛmi ngɛ yakayaka munyu aloo abofu munyu he. Behi fuu ɔ, gbiɛmi ji nɔ́ yaya nɛ a deɔ kaa e ba nɔ ko nɔ, nɛ ke Mawu aloo nɔ ko nɛ e hɛɛ blɔ nya lɛ e gbiɛ nɔ ɔ, a buɔ e gbiɛmi ɔ kaa gbami.—1Mo 12:3; 4Mo 22:12; Gal 3:10.

  • Gbogboehi a si tlemi.

    Si temi kɛ je yɔkɔ mi. Hela munyungu anaʹstasis ɔ sisi tutuutu ji “si temi; si dami.” A tu gbogboehi a si tlemi kakaaka nɛɛ he munyu ngɛ Baiblo ɔ mi, Yesu nɛ Yehowa Mawu tle lɛ si ɔ hu piɛɛ he. E ngɛ mi kaa Eliya, Elisha, Yesu, Petro, kɛ Paulo hu tle nihi si mohu lɛɛ, se e ngɛ heii kaa jamɛ a nyakpɛ ní ɔmɛ ba ngɛ Mawu he wami nya. “Nihi nɛ a da kɛ nihi nɛ a dɛ tsuo” nɛ a ma tle mɛ si kɛ ba zugba a nɔ ɔ he hia ngɛ Mawu yi mi tomi ɔ mi. (Nít 24:15) Baiblo ɔ tsɔɔ hu kaa a ma tle ni komɛ si kɛ ya hiɔwe, nɛ e tsɛ lɛ ke gbogboehi a si tlemi nɛ “sɛ hlami” aloo “kekleekle” gbogboehi a si tlemi ɔ, nɛ Yesu nyɛmimɛ nɛ a pɔ mɛ nu ɔ lɛ a ma ná jamɛ a gbogboehi a si tlemi ɔ nɛ.—Flp 3:11; Kpo 20:5, 6; Yoh 5:28, 29; 11:25.

  • Gehena.

    E ji Hela biɛ nɛ a kɛ tsɛɔ Hinom Dɔgba a nɛ ngɛ blema Yerusalem ma a woyi je ngɛ pusinɔ he blɔ ɔ. (Yer 7:31) A tu lejɛ ɔ he munyu ngɛ gbami mi kaa e ji he ko nɛ a ma sake gbogboehi kɛ pue. (Yer 7:32; 19:6) Odase ko be nɛ tsɔɔ kaa a sake lohwehi aloo adesahi ngɔ fɔ Gehena hɛ ngmengmle nɛ a sã mɛ loo a pii mɛ. Enɛ ɔ tsɔɔ kaa, Gehena pi he ko nɛ a kɛ hɛngmɛ be nyɛe maa na nɛ a piiɔ adesahi ngɛ lejɛ ɔ kɛ yaa neneene ngɛ la mi. Mohu ɔ, Yesu kɛ e kaseli ɔmɛ ngɔ Gehena kɛ tsu ní kɛ pee neneene tue gblami nɛ ji “gbenɔ enyɔne” ɔ, nɛ daa si ha neneene hɛ mi kpatami ɔ he okadi.—Kpo 20:14; Mat 5:22; 10:28.

  • Gera.

    E ji sɛni tɛ nɛ a kɛ susuɔ nɔ́ ko mi jiɔmi. Gera kake mi jiɔmi ji gram 0.57 (oz t 0.01835). E peeɔ shekel mi gbami 20 mi 1. (3Mo 27:25)—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B14.

  • Gilead.

    Ke wa ma de tutuutu ɔ, e ji zugba nɛ baa ní nɛ ngɛ Yordan Pa a puje he, nɛ e tsa nɔ kɛ ya gu Yabok Dɔgba a yiti je kɛ woyi je. Be komɛ ɔ, a kɛ biɛ nɛ ɔ tsɛɔ Israel zugba kpɔ ɔ nɛ ngɛ Yordan Pa a puje he ɔ, he nɛ Ruben, Gad, kɛ Manase wɛtso fã a hi ɔ. (4Mo 32:1; Yos 12:2; 2Ma 10:33)—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B4.

  • Gitit.

    E ji munyungu ko nɛ a kɛ tsuɔ ní ngɛ la fiami mi, se a li nɔ́ tutuutu nɛ e tsɔɔ, eko ɔ, a je kɛ je Hebri munyungu nɛ ji gath ɔ mi. Ni komɛ susu kaa eko ɔ, la nɛ ɔ ji la nɛ a laa ke a ngɛ wai ngae, ejakaa gath sisi ji wai ngami he.—La 81:Yiti.

  • Glã.

    E ji biɛ nɛ a kɛ tsɛɔ tso komɛ nɛ a waa ngɛ hehi nɛ nyu ngɛ. Behi fuu ɔ, glã nɛ a tuɔ he munyu ji Arundo donax. (Hio 8:11; Yes 42:3; Mat 27:29; Kpo 11:1)—Hyɛ SUSUMI TSO.

  • Gugue.

    E ji susumi nɔ́ ko nɛ a kɛ susuɔ nyu mi kuɔ mi, nɛ e kami ji mita 1.8 (nanewɛɛ 6). (Nít 27:28)—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B14.

  • Gugue nɔ hami nɔ́.

    E ji nɔ́ ko nɛ a kpɛ nɛ a to tɛhi nɛ a he jua wa ngɛ nɔ. Israel osɔfo nɔkɔtɔma a woɔ kɛ haa e gugue nɔ be fɛɛ be nɛ e maa ya he klɔuklɔu ɔ. A tsɛɔ lɛ ke “kojomi gugue nɔ hami nɔ́” ejakaa lɔ ɔ mi lɛ Urim kɛ Tumim nɛ a guɔ nɔ kɛ leɔ bɔ nɛ Yehowa kojo sane ko ha a ngɛ. (2Mo 28:15-30)—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B5.

H

  • Hades.

    E ji Hela munyungu nɛ e kɛ Hebri munyungu “Sheol” ɔ kɔ. A tsɔɔ sisi ke “Yɔkɔ” (nɛ a kɛ ningma okadi agbo, nɛ ji “Y” lɛ je munyungu nɛ ɔ sisi). Enɛ ɔ tsɔɔ kaa a ngɛ adesahi a yɔkɔ he munyu tue, se pi muɔ nɛ a puɔ nihi ngɛ mi ɔ pɛ kɛkɛ.—Hyɛ YƆKƆ.

  • Harmagedon.

    A je kɛ je Hebri munyu nɛ ji Har Meghiddohnʹ ɔ mi, nɛ e sisi ji “Megido Yoku.” Munyu nɛ ɔ kɔɔ “Mawu Ope ɔ ligbi ngua a nɔ ta a” he, ta nɛ “matsɛmɛ ɔmɛ nɛ a ngɛ zugba a nɔ hehi tsuo ɔ” ma bua a he nya konɛ a kɛ Yehowa nɛ hwu ɔ. (Kpo 16:14, 16; 19:11-21)—Hyɛ AMANEHLU NGUA.

  • Haomi; Kpa Fiaami.

    Ngɛ Hebri Ngmami ɔ mi ɔ, behi fuu ɔ, munyungu nɛ ji haomi ɔ tsɔɔ hiɔ, aloo amanehlu nɛ́ Yehowa kɛ gblaa nihi a tue. Ngɛ Hela Ngmami ɔ mi ɔ, e kɔɔ kpahi kɛ a he kpɔhi aloo kpahi nɛ dade nyafinyafi ngɛ a nya nɛ a kɛ guaoɔ nihi ɔ he.—4Mo 16:49; Yoh 19:1.

  • Hebri; Hebrino.

    Abram (Abraham) ji kekleekle nɔ nɛ a tsɛ lɛ ke Hebrino ngɛ Baiblo ɔ mi, nɛ lɔ ɔ ha nɛ e pee heii kaa, e je ekpa ngɛ Amorbi nɛ e kɛ mɛ hi he kake ɔ a he. Pee se ɔ, a ba tsɛ Abraham sisi bimɛ nɛ e ná kɛ gu e bibi Yakob nɔ ɔ ke Hebribi, nɛ a tsɛɔ gbi nɛ a tuɔ ɔ ke Hebri gbi. Benɛ e ke suɔ Yesu be ɔ mi ɔ, Aram gbi ɔ hiɛhiɛɛ ba tsaka Hebri gbi ɔ, nɛ lɔ ɔ ji nɔ́ nɛ Kristo kɛ e kaseli ɔmɛ tu.—1Mo 14:13; 2Mo 5:3; Nít 26:14.

  • He Dlami Ligbi.

    E ji biɛ nɛ a kɛ tsɛɔ ligbi nɛ sɛɔ He Jɔɔmi Ligbi ɔ hlami ɔ. E ji ligbi nɛ Yudabi ɔmɛ dlaa níhi nɛ a he hia kɛ toɔ. Jamɛ a ligbi ɔ baa nyagbe ke pu nɔ si, ngɛ ligbi nɛ mwɔnɛ ɔ, wa tsɛɔ lɛ Soha a nɔ, kɛkɛ He Jɔɔmi Ligbi ɔ je sisi ngɛ jamɛ a be ɔ mi. Yudabi ɔmɛ a ligbi jeɔ sisi gbɔkuɛ nɛ e ya gbeɔ nya gbɔkuɛ.—Mar 15:42; Luk 23:54.

  • He Jɔɔmi Ligbi.

    A je kɛ je Hebri munyungu nɛ e sisi ji “jɔɔ o he; kpa” a mi. E ji Yudabi ɔmɛ a otsi ɔ mi ligbi kpaagone (Soha gbɔkuɛ benɛ pu nɔ si kɛ ya si Hɔ gbɔkuɛ benɛ pu nɔ si). A kɛ tsɛɔ gbijlɔ yemi ligbi kpa komɛ ngɛ jeha a mi, nɛ a tsɛɔ jeha kpaagone ɔ kɛ jeha nyingmi enuɔne ɔ hu ke he jɔɔmi jehahi. Ngɛ He Jɔɔmi Ligbi ɔ nɔ ɔ, a tsu we ní tsumi kpa ko kaa ja ní tsumi nɛ osɔfo ɔmɛ tsuɔ ngɛ jami he ɔ pɛ. Ngɛ He Jɔɔmi jeha amɛ a mi ɔ, e sɛ kaa a peeɔ ngmɔ, nɛ e sɛ kaa nɔ ko nyɛɔ e nyɛmi Hebrino nɔ kaa e wo lɛ hiɔ. Ngɛ Mose Mlaa a nya a, sisi numi ngɛ nya tsimihi nɛ ngɛ kɛ ha He Jɔɔmi Ligbi ɔ nɔ ɔ he, se bɔɔbɔɔbɔɔ ɔ, jami nya dali ɔmɛ ngɔ ní kpa komɛ fuu kɛ ba piɛɛ he, enɛ ɔ he ɔ, ngɛ Yesu be ɔ mi ɔ, e he wa ha ni ɔmɛ kaa a maa ye he jɔɔmi ligbi ɔmɛ.—2Mo 20:8; 3Mo 25:4; Luk 13:14-16; Kol 2:16.

  • He Klɔuklɔu ɔ.

    E ji kekleekle tsu ngua nɛ ngɛ kpe he bo tsu ɔ aloo sɔlemi we ɔ mi ɔ. E slo lejɛ ɔ ngɛ se tsu ɔ, nɛ ji He Klɔuklɔu Pe Kulaa a he. Ngɛ kpe he bo tsu ɔ mi ɔ, sika tsu kane tso ɔ, sika tsu afɔle sami latɛ ɔ, okplɔɔ nɛ a ngɔɔ abolo nɛ a kɛ maa Mawu hɛ mi ɔ kɛ pueɔ nɔ ɔ, kɛ sika tsu kplu ɔmɛ ngɛ He Klɔuklɔu ɔ; ngɛ sɔlemi we ɔ, sika tsu afɔle sami latɛ ɔ, sika tsu kane tso nyɔngma amɛ, kɛ okplɔɔ nyɔngma nɛ a ngɔɔ abolo nɛ a kɛ maa Mawu hɛ mi ɔ kɛ pueɔ a nɔ ɔ ngɛ He Klɔuklɔu ɔ. (2Mo 26:33; Heb 9:2)—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B5 kɛ B8.

  • He Klɔuklɔu Pe Kulaa a.

    Bo tsu ɔ mi se tsu ɔ aloo sɔlemi we ɔ mi se tsu ɔ, he nɛ a ngɔ somi daka a kɛ to ɔ. Ngɛ Mose Mlaa a nya a, osɔfo nɔkɔtɔma a pɛ lɛ ngɛ he blɔ nɛ e sɛɔ He Klɔuklɔu Pe Kulaa a, nɛ e peeɔ jã si kake pɛ daa jeha ngɛ Kpatami Ligbi ɔ nɔ.—2Mo 26:33; 3Mo 16:2, 17; 1Ma 6:16; Heb 9:3.

  • Hela.

    E ji gbi nɛ Helabi tuɔ; jehanɛ hu ɔ, a tsɛɔ nɔ ko nɛ je Hela loo e wekuli je lejɛ ɔ ke Helano. Ngɛ Kristofohi A Hela Ngmami ɔ mi, a kɛ munyungu nɛ ɔ tsuɔ ní kɛ tsɛɔ nihi tsuo nɛ pi Yudabi ji mɛ, kɛ nihi nɛ Hela gbi ɔ kɛ a kusumi ɔmɛ ná a nɔ he wami ɔ.—Yoe 3:6; Yoh 12:20.

  • He nɛ ya hiɔwe.

    E ji he nɛ nihi jaa ngɛ. Behi fuu ɔ, e hiɔ kponguhi, yokuhi aloo kpoku nɛ nihi je blɔ pee nɔ. E ngɛ mi kaa be komɛ ɔ, a jaa Mawu ngɛ hehi nɛ ya hiɔwe nɛ ɔmɛ ekomɛ a nɔ mohu lɛɛ, se behi fuu ɔ, hehi nɛ a ya hiɔwe nɛ ɔmɛ a kpɛti hiɛhiɛɛ ji he nɛ a jaa lakpa mawuhi ngɛ.—4Mo 33:52; 1Ma 3:2; Yer 19:5.

  • He nɔ jɔɔmi he okadi klɔuklɔu.

    E ji sika tsu ngmingmiingmi nɛ a pee lɛ pɛtɛɛ nɛ ngɛ tsɛ̃e nɛ a kpɛ́ ní ngɛ nɔ ngɛ Hebri gbi mi ke, “Yehowa ji Nɔ Klɔuklɔu ɔ nɛ.” A fiɔ kɛ woɔ osɔfo nɔkɔtɔma a yi fimi nɔ́ ɔ hɛ mi. (2Mo 39:30)—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B5.

  • Hetsɔmi.

    E ji gbijlɔ ko nɛ a yeɔ daa jeha ngɛ Abib (pee se ɔ, a ba tsɛ lɛ ke Nisan) nyɔhiɔ ɔ we ligbi 14 ɔ nɔ kɛ kaiɔ kpɔmi nɛ a kpɔ̃ Israelbi ɔmɛ kɛ je Egipt ɔ. A gbeɔ jijɔ bi (aloo apletsi bi), nɛ a sãã lɛ kɛ yeɔ jamɛ a gbijlɔ ɔ, nɛ ngɛ jamɛ a be ɔ mi ɔ, a ngɔɔ bahi nɛ a dooɔ kɛ abolo nɛ masa be mi kɛ piɛɛɔ he kɛ yeɔ.—2Mo 12:27; Yoh 6:4; 1Ko 5:7.

  • Hemi kɛ yemi kuami.

    Hela munyu apostasiʹa a ji peemimunyu nɛ e sisi tutuutu ji “je e he kɛ je he.” Ke a kɛ tsu ní kaa biɛ ɔ, e hɛɛ sisi numi nɛ ji “nɔ́ ko he jemi, nɔ́ ko kuami, aloo atua tsɔmi.” Ngɛ Hela Ngmami ɔ mi ɔ, nihi nɛ a gba kɛ je anɔkuale jami he ɔ, a he titli nɛ munyu nɛ ji “hemi kɛ yemi kuami” ɔ kɔɔ.—Abɛ 11:9; Nít 21:21; 2Te 2:3.

  • Herme.

    Helabi a mawu ko, nɛ ji Zeo binyumu. Ngɛ Listra a, nihi susu kaa Paulo ji Herme, nɛ a kɛ jamɛ a biɛ ɔ tsɛ lɛ. A susuɔ kaa Herme ji mawu ɔmɛ a tsɔlɔ, nɛ e ji mawu nɛ e haa nɛ nɔ leɔ munyu tumi saminya.—Nít 14:12.

  • Herode.

    Weku ko nɛ e mi bimɛ yeɔ matsɛ ɔ biɛ. A hla mɛ kɛ je Roma nɛ a ye Yudabi ɔmɛ a nɔ. A le Herode Ngua a wawɛɛ, ejakaa lɛ nɛ e kpale ma Yerusalem sɔlemi we ɔ, nɛ lɛ nɛ e fã ke a gbe bimwɔwi bɔ nɛ pee nɛ e kɛ kpata Yesu hɛ mi ɔ nɛ. (Mat 2:16; Luk 1:5) A hla Herode Ngua a binyumuhi nɛ ji Herode Arkelao kɛ Herode Antipa kɛ da mahi nɛ a tsɛ ɔ ye a nɔ ɔ ekomɛ a nya. (Mat 2:22) Antipa ji tetrake, nɛ a pɔɔ lɛ tsɛmi ke “matsɛ.” Jeha etɛ kɛ fã nɛ Yesu kɛ ba tsu e sɔmɔmi ní tsumi ɔ kɛ ya si benɛ a bɔ níhi nɛ ya nɔ nɛ ngɛ Ní Tsumi yi 12 ɔ mi tsuo he amaniɛ ɔ, Antipa lɛ ngɛ nɔ yee. (Mar 6:14-17; Luk 3:1, 19, 20; 13:31, 32; 23:6-15; Nít 4:27; 13:1) Lɔ ɔ se ɔ, Mawu bɔfo ko gbe Herode Agripa I nɛ ji Herode Ngua a bibi ɔ benɛ e ye nɔ be kpiti ko ɔ. (Nít 12:1-6, 18-23) Herode Agripa I binyumu nɛ ji Herode Agripa II ba pee nɔ yelɔ, nɛ e ye nɔ hluu kɛ ya si be nɛ Yudabi ɔmɛ tsɔ Romabi ɔmɛ a hɛ mi atuã.—Nít 23:35; 25:13, 22-27; 26:1, 2, 19-32.

  • He tsɔ.

    Ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ, ke a ke nɔ he tsɔ aloo nɔ́ ko he tsɔ ɔ, e tsɔɔ kaa nɔ ɔ he tsɔ ngɛ he lo mi nɛ mu ko be e he, aloo nɔ́ ɔ he tsɔ nɛ mu ko be he. Se tsa pi lɔ ɔ pɛ, e kɔɔ je mi bami kpakpa mi nɛ nɔ ko maa hɛɛ, loo nɛ e maa yu e he kɛ je nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ woɔ nɔ he mu ɔ he. Jehanɛ hu ɔ, e kɔɔ nɔ ko nɛ e maa yu e he ngɛ níhi nɛ puɛɔ nɔ ngɛ je mi bami mi loo Mawu jami mi ɔ he. Ngɛ Mose Mlaa a mi ɔ, ke a tu he tsɔmi he munyu ɔ, e tsɔɔ kaa a maa tsu nɔ ko aloo nɔ́ ko he ngɛ kusumi nya konɛ e he nɛ tsɔ ngɛ Mawu hɛ mi.—3Mo 10:10; La 51:7; Mat 8:2; 1Ko 6:11.

  • He tsɔ we.

    E ma nyɛ maa pee nɔ ko aloo nɔ́ ko nɛ mu ngɛ e he aloo je mi bami he mlaahi a nɔ tɔmi. Se ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ, behi fuu ɔ, munyu nɛ ɔ kɔɔ nɔ́ ko nɛ a kplɛɛ we nɔ, aloo nɔ́ ko nɛ e he tsɔ we ngɛ Mose Mlaa a nya a he. (3Mo 5:2; 13:45; Mat 10:1; Nít 10:14; Efe 5:5)—Hyɛ HE TSƆ.

  • Heyemi Jeha.

    Benɛ Israelbi ɔmɛ ya su si womi zugba a nɔ ɔ, jeha 50 fɛɛ jeha 50 peeɔ heyemi jeha kɛ haa mɛ. Ke heyemi jeha a su ɔ, e sɛ nɛ a du nɔ́ ko ngɛ zugba a nɔ, nɛ e sa nɛ a ha nɛ nyɔguɛhi nɛ a ji Hebribi ɔ, nɛ a ye a he. E sa nɛ a kpale weku zugbahi nɛ a jua a hu kɛ ha nɔtsɛmɛ. Ke wa ma de ɔ, heyemi jeha a ji gbijlɔ nɛ a yeɔ ngɛ jeha tsuo mi. E ji jeha nɛ haa nɛ Israel ma a ná a heyemi, nɛ ma a kpaleɔ e se kɛ yaa si himi nɛ e ngɛ benɛ Mawu to sisi ɔ.—3Mo 25:10.

  • Hɛ Mi Nyɛɛlɔ Kpanaa.

    Hela munyu nɛ a tsɔɔ sisi ke “Hɛ Mi Nyɛɛlɔ Kpanaa” a tsɔɔ ní tsumi nɛ he hia nɛ Yesu Kristo ma tsu konɛ e kɛ ha nɛ adesahi anɔkualetsɛmɛ nɛ a ye a he ngɛ gbenɔ nɛ yayami ngɔ kɛ ba a he, nɛ́ e ha nɛ a ná neneene wami.—Nít 3:15; 5:31; Heb 2:10; 12:2.

  • Higayon.

    E ji munyungu ko nɛ a kɛ tsuɔ ní ngɛ la fiami mi nɛ a kɛ tsɔɔ bɔ nɛ e sa kaa á la la ko ha. Ngɛ bɔ nɛ a kɛ tsu ní ngɛ La 9:16 nya a, e ma nyɛ maa tsɔɔ kaa á fia la a blɛuu, loo a mlɛ bɔɔ konɛ nɔ nɛ e ngɛ la a tue bue ɔ nɛ e susu la a he.

  • Hin.

    E ji susumi nɔ́ nɛ a kɛ susuɔ níhi nɛ a ngɛ kaa nyu. Hin kake peeɔ lita 3.67 (pint 7.75). Yi nɔ sane ngmalɔ ko nɛ e biɛ ji Josephus de ke, hin kake peeɔ Atenebi a choes enyɔ. (2Mo 29:40)—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B14.

  • Hiɔwe bɔfohi.

    Hebri munyungu malʼakhʹ kɛ Hela munyungu agʹgelos sisi ji hiɔwe bɔfohi. Munyungu enyɔ ɔmɛ tsuo a sisi tutuutu ji “tsɔlɔ,” se ke a ngɛ mumi mi tsɔli a he munyu tue ɔ, a kɛ “hiɔwe bɔfo” lɛ tsuɔ ní. (1Mo 16:7; 32:3; Yak 2:25; Kpo 22:8) Hiɔwe bɔfohi ji mumi mi adebɔ níhi nɛ a ngɛ he wami, nɛ Mawu bɔ mɛ momoomo loko e bɔ adesahi. A tu a he munyu ngɛ Baiblo ɔ mi ke “ni klɔuklɔu akpe nyɔngmahi abɔ,” “Mawu bimɛ,” kɛ ‘mɔtu dodoehi.’ (5Mo 33:2; Hio 1:6; 38:7) A bɔɛ mɛ kaa a nyɛ nɛ a fɔ a henɔ, mohu ɔ, a bɔ mɛ kakaaka. A he hiɛ pe ayɔ lafa. (Dan 7:10) Baiblo ɔ tsɔɔ kaa a ngɛ mɛ nitsɛmɛ a biɛhi kɛ su pɔtɛɛ komɛ, se kɛ̃ ɔ, a baa a he si nɛ a kplɛɛ we nɛ a ja mɛ, nɛ a ti nihi hiɛhiɛɛ kua kaa a ma ha nɛ nihi nɛ a le a biɛ. (1Mo 32:29; Luk 1:26; Kpo 22:8, 9) E slo a ti nɔ fɛɛ nɔ kɛ e blɔ nya, nɛ a ha mɛ blɔ nya ní tsumi slɔɔtoslɔɔtohi. A ti ni komɛ sɔmɔɔ ngɛ Yehowa matsɛ sɛ ɔ hɛ mi, ni komɛ ngɔɔ sɛ gbi kɛ ya haa, ni komɛ ya yeɔ bua Yehowa sɔmɔli nɛ a ngɛ zugba a nɔ ɔ, Mawu guɔ a ti ni komɛ a nɔ kɛ gblaa nihi a tue, nɛ a ti ni komɛ yeɔ bua ngɛ sane kpakpa a fiɛɛmi mi. (2Ma 19:35; La 34:7; Luk 1:30, 31; Kpo 5:11; 14:6) A maa piɛɛ Yesu he hwɔɔ se kɛ hwu Harmagedon ta a.—Kpo 19:14, 15.

  • Hiɔwe Manyɛ.

    E ji biɛ nɛ a kɛ tsɛ yo mawu nɛ Israelbi nɛ a ji hemi kɛ yemi kuali ja ngɛ Yeremia be ɔ mi ɔ. Ni komɛ tsɔɔ kaa e daa si kɛ ha Babilonbi ɔmɛ a yo mawu nɛ́ e biɛ ji Ishtar a (Astarte). Sumerbi a yo mawu nɛ ngɛ loko Ishtar ba a ji Inanna, nɛ e sisi ji “Hiɔwe Manyɛ.” Ngɛ hiɔwe manyɛ nɛ a susu kaa e ji ɔ se ɔ, a susuɔ hu kaa, e ji yo mawu nɛ haa nɛ nɔ fɔɔ. Ngɛ Egiptbi a ningma mi ɔ, a tsɛɔ Astarte hu ke “Hiɔwe Alua.”—Yer 44:19.

  • Hisopo.

    E ji tso ko nɛ ngɛ kaa su nɛ́ e gbaa kɔni tsɔwitsɔwihi, nɛ a kɛ fĩaa muɔ loo nyu kɛ pueɔ nimli, lohwehi aloo níhi a nɔ nɛ a kɛ tsuɔ a he. Hela kɛ Hebri munyuhi nɛ a kɛ tsu ní ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ ma nyɛ maa da si ha tso slɔɔtohi. “Hisopo” nɛ a tu he munyu ngɛ Yohane 19:29 ɔ ma nyɛ pee e henɔ pɔtɛɛ ko nɛ e kaa bɔ nɛ sa nɛ́ ke a ngɔ kutsa nɛ wai nɛ kuã pɔ lɛ tsɔtsɔɔtsɔ kɛ wo nya a, e ma nyɛ maa su Yesu nya he.—2Mo 12:22; La 51:7.

  • Homa.

    E ji susumi nɔ́ nɛ a kɛ susuɔ níhi nɛ a gbli, nɛ e kɛ kor susumi nɔ́ ɔ klemi sɔ. Homa kake peeɔ lita 220 (kwat gbigbli 200), nɛ bat susumi nɔ́ ɔ nɔ lɛ a da kɛ ná enɛ ɔ. (3Mo 27:16)—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B14.

  • Horeb; Horeb Yoku.

    Horeb ji yokuhi nɛ a bɔle Sinai Yoku ɔ. E ji biɛ kpa nɛ a kɛ tsɛɔ Sinai Yoku ɔ. (2Mo 3:1; 5Mo 5:2)—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B3.

  • Hwɔ hami.

    Nɛ nɔ ko maa yu e he ngɛ niye ní fɛɛ ko he be bɔɔ ko. Israelbi ɔmɛ haa hwɔ ngɛ Kpatami Ligbi ɔ nɔ, he fimi behi a mi, kɛ be nɛ a hia Mawu blɔ tsɔɔmi. Yudabi ɔmɛ to hwɔ hami eywiɛ sisi ngɛ jeha a mi konɛ a kɛ kai haomihi nɛ a kɛ kpe ngɛ a yi nɔ sane mi. Hwɔ hami piɛɛ we níhi nɛ e biɔ nɛ Kristofohi nɛ a pee ɔ a he.—Ezr 8:21; Yes 58:6; Luk 18:12.

I

  • Ilirikum.

    Roma nɔ yemi he ko nɛ ngɛ Hela yiti je ngɛ pusinɔ he blɔ. Paulo hia blɔ kɛ ya lejɛ ɔ tɔɔ ngɛ e sɔmɔmi ní tsumi ɔ mi, se a tsɔɔ we ke ji kaa e fiɛɛ ngɛ Ilirikum aloo e fiɛɛ kɛ ya su lejɛ ɔ kɛkɛ. (Rom 15:19)—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B13.

  • Israel.

    E ji biɛ nɛ Mawu wo Yakob. E ba pee biɛ nɛ a kɛ tsɛ Yakob bimɛ ɔmɛ tsuo ngɛ be pɔtɛɛ komɛ a mi. A pɔɔ Yakob binyumu 12 ɔmɛ a bimɛ ɔmɛ hu tsɛmi ke Israel bimɛ, Israel we ɔ, Israel we bi, aloo Israelbi. A kɛ biɛ Israel ɔ hu tsɛ yiti je wɛtso nyɔngma nɔ yemi ɔ nɛ a tsɔ a he kɛ je woyi je nɔ yemi ɔ he ɔ, nɛ pee se ɔ, a kɛ biɛ ɔ tsɛ Kristofohi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ ke, “Mawu Israel.”—Gal 6:16; 1Mo 32:28; 2Sa 7:23; Rom 9:6.

J

  • Jami he.

    Behi fuu ɔ, e ji he ko nɛ a to kɛ ha jami, e ji he klɔuklɔu. Se behi fuu ɔ, a tsɛɔ kpe he bo tsu ɔ aloo sɔlemi we ɔ ke jami he. A kɛ tsɛɔ Mawu hi he ngɛ hiɔwe ɔ hulɔ.—2Mo 25:8, 9; 2Ma 10:25; 1Kr 28:10; Kpo 11:19.

  • Jami kuu.

    Nimli a kuu ko nɛ a fĩ tsɔɔmi ko aloo hɛ mi nyɛɛlɔ ko se, nɛ́ a nyɛɛɔ níhi nɛ mɛ nitsɛmɛ a he ye ɔ a se. A tsɛɔ Yudabi Ɔmɛ A Jami ɔ kɔni titli enyɔ ɔmɛ, nɛ ji Farisi bi ɔmɛ kɛ Saduki bi ɔmɛ ke jami kuuhi. Nihi nɛ a pi Kristofohi hu tsɛɔ Kristofohi ke “jami kuu” aloo “Nazaretbi ɔmɛ a jami kuu,” eko ɔ, a susu kaa e ji jami nɛ e je e he kɛ je Yudabi Ɔmɛ A Jami ɔ he. Nyagbe ɔ, jami kuuhi he si ngɛ Kristofohi asafo ɔ mi; a tsua kake biɛ tɛɛ ngɛ Kpojemi womi ɔ mi, lɔ ɔ ji “Nikolao jami kuu ɔ” nɛ.—Nít 5:17; 15:5; 24:5; 28:22; Kpo 2:6; 2Pe 2:1.

  • Je ɔ; Je nɛ ɔ.

    Hela munyungu nɛ ji aionʹ nɛ a tsɔɔ sisi ke “je ɔ,” loo “je nɛ ɔ” kɔɔ bɔ nɛ níhi yaa nɔ ha a he aloo e kɔɔ níhi nɛ kadiɔ be aloo yi nɔ pɔtɛɛ ko he. Be komɛ ɔ, ke Baiblo ɔ tu “je ɔ,” loo “je nɛ ɔ” he munyu ɔ, e kɔɔ níhi nɛ pɔ he ngɛ je ɔ mi kɛ nihi nɛ a ngɛ je ɔ mi ɔ a si himi he. (2Ti 4:10) Kɛ gu Mlaa somi ɔ nɔ ɔ, Mawu ngɔ je ko kɛ ba, ni komɛ tsɛɔ jamɛ a je ɔ ke Israelbi aloo Yudabi a yi nɔ. Kɛ gu Yesu Kristo kpɔmi afɔle sami ɔ nɔ ɔ, Mawu ngɔ lɛ kɛ je je kpa ko sisi. Enɛ ɔ kɔɔ Kristofohi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ a we asafo ɔ he titli. Enɛ ɔ je yi nɔ ehe ko sisi, nɛ Mlaa somi ɔ mi ní ɔmɛ peeɔ lɔ ɔ nini. Ke a kɛ tsu ní ngɛ hiɛhiɛɛ peemi mi ɔ, e kɔɔ je slɔɔtohi, aloo ní slɔɔtohi nɛ pɔ he amlɔ nɛ ɔ aloo ní slɔɔtohi nɛ maa ba a he.—Mat 24:3; Mar 4:19; Rom 12:2; 1Ko 10:11.

  • Je ɔ nyagbe be.

    Be nɛ maa sɛ je nɛ ɔ aloo Satan je ɔ nyagbe ɔ hlami. Be nɛ ɔ kɛ bami nɛ Kristo ba a tsuo maa ya nɔ ngɛ be kake too mi. Ngɛ Yesu blɔ tsɔɔmi nya a, hiɔwe bɔfohi “ma ya je nimli yayami ɔmɛ kɛ je dali ɔmɛ a kpɛti” nɛ a ma kpata a hɛ mi. (Mat 13:40-42, 49) Yesu kaseli ɔmɛ suɔ nɛ a le be nɛ jamɛ a “nyagbe be” ɔ maa ba. (Mat 24:3) Loko Yesu maa kpale kɛ ho hiɔwe ya a, e wo e se nyɛɛli ɔmɛ si kaa e kɛ mɛ maa hi si kɛ yaa si jamɛ a be ɔ.—Mat 28:20.

K

  • Kab.

    E ji susumi nɔ́ ko nɛ a kɛ susuɔ níhi nɛ a gbli, nɛ e klemi ji lita 1.22 (kwat gbigbli 1.11). Bat susumi nɔ́ ɔ nɔ lɛ a da kɛ ná enɛ ɔ. (2Ma 6:25)—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B14.

  • Kaimi afɔle.

    E ji afɔle ɔ fã nyafii ko nɛ daa si kɛ ha afɔle mluku ɔ tsuo. Hebri munyungu nɛ a kɛ tsu ní ɔ tsɔɔ kaa e ji kaimi afɔle, nɛ tsɔɔ kaa e gblaa Mawu juɛmi kɛ baa afɔle ɔ tsuo nɔ.

  • Kaimi yɔkɔ.

    Muɔ nɛ a toɔ gbogboe ngɛ mi aloo a puɔ gbogboe ngɛ mi. A tsɔɔ munyuza nɛ ɔ sisi kɛ je Hela munyungu mnemeiʹon nɛ e je peemi munyu nɛ ji “konɛ a kɛ kai” ɔ mi ɔ mi, nɛ tsɔɔ kaa a hɛ ji nɔ nɛ e gbo ɔ nɔ.—Yoh 5:28, 29.

  • Kaisare.

    Romabi a weku ko biɛ nɛ e ba plɛ Roma nɔ yeli ɔmɛ a sablai. A wo Augusto, Tiberio, kɛ Klaudio a biɛ ta ngɛ Baiblo ɔ mi. E ngɛ mi kaa a wui Nero ta mohu lɛɛ, se lɛ hu e hine sablai nɛ ɔ. Jehanɛ hu ɔ, a ngɔ “Kaisare” kɛ tsu ní ngɛ Hela Ngmami ɔ mi kɛ da si ha ma nɔ yeli aloo Ma a.—Mar 12:17; Nít 25:12.

  • Kaldea; Kaldeabi.

    Blema a, zugba nɛ ngɛ Tigris pa a woyi je kɛ Yufrate pa a woyi je a kpɛti ɔ ji he nɛ a tsɛɔ ke Kaldea a nɛ, nɛ a tsɛɔ nihi nɛ a ngɛ lejɛ ɔ ke Kaldeabi. Pee se ɔ, a kɛ biɛ nɛ ɔmɛ tsɛ Babilonia zugba a tsuo kɛ nihi nɛ a ngɛ jamɛ a zugba a nɔ ɔ. Jehanɛ se hu ɔ, a kɛ biɛ nɛ ji “Kaldeabi” ɔ tsɛ ni komɛ nɛ a kase je mi si kpami he ní, yi nɔ sane, gbi slɔɔtohi, kɛ dodoehi a he ní, se ngɛ jamɛ a be ɔ mi nɔuu ɔ, a tsuɔ kunya nɛ a hyɛɔ dodoehi a mi ɔ.—Ezr 5:12; Dan 4:7; Nít 7:4.

  • Kanaan.

    E ji Noa bibi, kɛ Ham bi eywiɛne. Wɛtso 11 lɛ a je Kanaan mi, nɛ se mi ɔ a hi ma nɛ ngɛ Mediterenia puje he blɔ ɔ, ngɛ Egipt kɛ Siria a kpɛti. A tsɛɔ he nɛ a hi ɔ ke “Kanaan zugba a.” (3Mo 18:3; 1Mo 9:18; Nít 13:19)—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B4.

  • Kasia.

    E ji nɔ́ ko nɛ a náa kɛ jeɔ tso ko nɛ a tsɛɔ lɛ ke kasia (Cinnamomum cassia) a he. Tso nɛ ɔ ngɛ kaa sinamon tso. Blema a, a kɛ kasia peeɔ tsopa nɛ jeɔ via, nɛ e piɛɛ níhi nɛ a kɛ peeɔ nɔ pɔmi nu klɔuklɔu ɔ he.—2Mo 30:24; La 45:8; Eze 27:19.

  • Kekleekle bi; Bitɛte.

    Nɔ́ nɛ e tsɔɔ titli ji, tsɛ ɔ binyumu nɔkɔtɔma (se pi nyɛ ɔ bi nɔkɔtɔma) Ngɛ blema Israelbi ɔmɛ a be ɔ mi ɔ, kekleekle binyumu ɔ hɛɛɔ blɔ nya nɛ hɛ mi ngɛ nyami ngɛ weku ɔ mi, nɛ ke tsɛ ɔ gbo ɔ, a ngɔɔ lɛ kɛ peeɔ weku ɔ yi. Jehanɛ hu ɔ, a kɛ tsɛɔ lohwehi a kekleekle bi nɛ ji eku.—2Mo 11:5; 13:12; 1Mo 25:33; Kol 1:15.

  • Kekle yiblii.

    Kekleekle yiblii nɛ a kpaa ngɛ ní kpami be mi; kekleekle nɔ́ nɛ jeɔ nɔ́ ko mi kɛ baa. Yehowa hyɛ blɔ kaa Israelbi ɔmɛ nɛ a ngɔ a kekle yiblii ɔmɛ kɛ ba ha lɛ, nɔmlɔ jio, lohwe jio, zugba a nɔ niba ní jio. Israelbi ɔmɛ ngɔɔ a kekle yiblii ɔ kɛ ba haa Mawu ngɛ Abolo Nɛ Masa Be Mi Gbijlɔ ɔ kɛ Pentekoste Gbijlɔ ɔ nɔ. A tsɛ Kristo kɛ e se nyɛɛli nɛ a pɔ mɛ nu ɔ ngɛ okadi peemi blɔ nɔ ke “kekle yiblii.”—1Ko 15:23; 4Mo 15:21; Abɛ 3:9; Kpo 14:4.

  • Kemosh.

    E ji Moabbi ɔmɛ a mawu ngua.—1Ma 11:33.

  • Kerubhi.

    A ji hiɔwe bɔfohi nɛ a ngɛ blɔ nya nɛ nɔ kuɔ nɛ́ a tsuɔ ní tsumi klɛdɛɛhi. A je ekpa ngɛ seraf ɔmɛ a he.—1Mo 3:24; 2Mo 25:20; Yes 37:16; Heb 9:5.

  • Kislev.

    Benɛ Yudabi ɔmɛ je nyɔguɛ yemi mi ngɛ Babilon kɛ ba a, biɛ nɛ ɔ lɛ a kɛ tsɛɔ nyɔhiɔ nɛ to nɔ nɛɛ nɛ ngɛ kalenda nɛ Yudabi ɔmɛ kɛ tsuɔ ní ngɛ a jami mi ɔ nɔ ɔ. Lɔ ɔ nɔuu ji nyɔhiɔ nɛ to nɔ etɛ ngɛ kalenda nɛ́ Yudabi ɔmɛ kɛ tsu ní benɛ a ngɛ nyɔguɛ tsomi ɔ nɔ. E jeɔ sisi kɛ jeɔ November kpɛti kɛ ya siɔ December kpɛti. (Neh 1:1; Zak 7:1)—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B15.

  • Kita kami.

    Munyu nɛ a tuɔ nɛ a kɛ maa nɔ́ ko nɔ mi kaa e ji anɔkuale, aloo si ko nɛ hɛdɔ ngɛ he nɛ nɔ ko maa wo kaa e maa pee nɔ́ ko aloo e be nɔ́ ko pee. Behi fuu ɔ, e peeɔ si nɛ a woɔ nɔ ko nɛ e nɔ kuɔ, titli ɔ, Mawu. Yehowa kã kita nɛ e kɛ ma somi nɛ e kɛ Abraham so ɔ nɔ mi.—Yos 14:2; La 16:5; Abɛ 16:33; Mat 27:35; Heb 6:16, 17.

  • Klaa.

    A pɔɔ Hebri munyungu neʹphesh kɛ Hela munyungu psykheʹ ɔ sisi tsɔɔmi ke klaa. Ngɛ bɔ nɛ a kɛ munyu nɛ ɔmɛ tsu ní ngɛ Baiblo ɔ mi ha a nya a, e ngɛ heii kaa nɔ́ nɛ a tsɔɔ kɛkɛ ji (1) nimli, (2) lohwehi, aloo (3) nɔmlɔ wami loo lohwe wami. (1Mo 1:20; 2:7; 4Mo 31:28; 1Pe 3:20; hyɛ sisi ningma amɛ) E slo bɔ nɛ Baiblo ɔ kɛ munyu nɛ ji “klaa” a tsu ní ha ngɛ bɔ nɛ jamihi fuu kɛ tsuɔ ní ha a he. Baiblo ɔ tsɔɔ kaa ke a kɛ neʹphesh kɛ psykheʹ tsuo tsu ní ngɛ adebɔ níhi nɛ a ngɛ zugba a nɔ ɔ a blɔ fa mi ɔ, e kɔɔ nɔ́ ko nɛ ngɛ he lo, nɔ́ ko nɛ a ma nyɛ maa pɛtɛ he, nɔ́ ko nɛ a naa kɛ hɛngmɛ, kɛ nɔ́ ko nɛ ma nyɛ ma gbo he. Ngɛ sisi tsɔɔmi nɛ ɔ mi ɔ, behi fuu ɔ, a da nɔ́ nɛ munyunguhi nɛ ji neʹphesh kɛ psykheʹ tsɔɔ ngɛ munyuza fɛɛ munyuza mi ɔ nɔ kɛ tsɔɔ sisi. A tsɔɔ sisi kaa “wami,” “adebɔ nɔ́,” “nɔmlɔ,” “nɔmlɔ mluku ɔ tsuo,” aloo kaa biɛ nane mi dalɔ kɛkɛ (kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, “ye” kɛ ha “ye klaa”). Ngɛ ngmamihi babauu a mi ɔ, a kɛ bɔ nɛ a ma nyɛ maa tsɔɔ “klaa” sisi ha a woɔ sisi ningma amɛ a mi. Ke munyu nɛ ji “klaa” a je kpo ngɛ ngmami ɔ nitsɛ mi aloo sisi ningma mi ɔ, mi tsɔɔmi nɛ a kɛ ha kɛ sɛ hlami ɔ maa ye kɛ bua mo konɛ o nu sisi. Ke a ke nɔ ko nɛ́ e tsu nɔ́ ko kɛ e klaa tsuo ɔ, nɔ́ nɛ lɔ ɔ tsɔɔ ji kaa e sa nɛ nɔ ɔ nɛ ngɔ e he wami tsuo, e tsui tsuo, aloo e wami tsuo kɛ tsu. (5Mo 6:5; Mat 22:37) He komɛ ngɛ nɛ ke a kɛ neʹphesh kɛ psykheʹ tsu ní ɔ, e ma nyɛ ma kɔ nɔ́ ko nɛ nɔ ko suɔ wawɛɛ, loo nɔ́ ko nɛ e jloɔ lɛ ɔ he. A ma nyɛ ma tsɛ nɔmlɔ nɛ e gbo loo lohwe nɛ e gbo hu ke klaa.—4Mo 6:6; Abɛ 23:2; Yes 56:11; Hag 2:13.

  • Klalɔ.

    E ji nɔ ko nɛ e tsɔɔ kaa e ngɛ nyɛmi nɛ e ma nyɛ kɛ tsɔɔ níhi nɛ maa ba hwɔɔ se. Baiblo ɔ kale wɔnɔhi, dodoe mi hyɛli kɛ ni kpa komɛ kaa jã.—3Mo 19:31; 5Mo 18:11; Nít 16:16.

  • Klɔuklɔu; Klɔuklɔu peemi.

    E tsɔɔ bɔ nɛ Yehowa ngɛ ha; e tsɔɔ je mi bami mi nɛ he tsɔ kɛ pi si. (2Mo 28:36; 1Sa 2:2; Abɛ 9:10; Yes 6:3) Ke a kɛ blema Hebri kɛ Hela munyuhi nɛ a tsɔɔ sisi kaa klɔuklɔu aloo klɔuklɔu peemi ɔ kale adesahi (2Mo 19:6; 2Ma 4:9), lohwehi (4Mo 18:17), níhi (2Mo 28:38; 30:25; 3Mo 27:14), hehi (2Mo 3:5; Yes 27:13), behi (2Mo 16:23; 3Mo 25:12), kɛ ní peepeehi ɔ, (2Mo 36:4) e tsɔɔ nɔ ko aloo nɔ́ ko nɛ a je kɛ ma si banee aloo nɔ́ ko nɛ a ha nɛ e he tsɔ kɛ ha Mawu nɛ e ngɛ klɔuklɔu ɔ; e tsɔɔ nɔ́ ko nɛ a je kɛ ma si kɛ ha Yehowa sɔmɔmi. Ngɛ Hela Ngmami ɔ mi ɔ, munyunguhi nɛ a tsɔɔ sisi ke “klɔuklɔu” kɛ “klɔuklɔu peemi” ɔ tsɔɔ nɔ ko nɛ e je mi bami he tsɔ hulɔ.—Mar 6:20; 2Ko 7:1; 1Pe 1:15, 16.

  • Kojomi Ligbi.

    E ji ligbi pɔtɛɛ ko aloo be pɔtɛɛ ko nɛ Mawu kɛ kojoɔ kuu pɔtɛɛ ko, ma pɔtɛɛ komɛ, aloo adesahi tsuo. E ma nyɛ maa pee be nɛ a kɛ maa gbe ni nɛmɛ nɛ a kojo mɛ nɛ a na kaa a sa gbenɔ ɔ, aloo kojomi ɔ ma nyɛ ma bli blɔ kɛ ha ni komɛ konɛ a he a yi wami nɛ a ná neneene wami. Yesu Kristo kɛ e bɔfo ɔmɛ tu hwɔɔ se “Kojomi Ligbi” ko he munyu, nɛ pi nihi nɛ a ngɛ wami mi ɔ pɛ nɛ a maa kojo, se mohu ni nɛmɛ nɛ a gbo blema a hulɔ.—Mat 12:36.

  • Kojomi sɛ.

    Behi fuu ɔ, e ji kpoku ko nɛ e ya hiɔwe ngɛ kpo nɔ nɛ a kɛ atlaakpe lɛ kuɔɔ, he nɛ ma nikɔtɔmahi ma nyɛ maa hi si ngɛ konɛ a kɛ asafo kuuhi nɛ tu munyu nɛ a de mɛ yi mi kpɔhi nɛ a mwɔ. Munyuhi nɛ ji “Mawu kojomi sɛ ɔ” kɛ “Kristo kojomi sɛ ɔ” peeɔ Yehowa blɔ nya tomi nɛ e kɛ maa kojo adesahi ɔ he okadi.—Rom 14:10; 2Ko 5:10; Yoh 19:13.

  • Koli.

    E ji lohwehi a koli. A nyɛɔ nɛ a kɛ nuɔ nyu kɛ dã. A nyɛɔ nɛ a kɛ nu, ní ngmami nyu, kɛ he dlami níhi woɔ mi. A kɛ fiaa la hulɔ. Jehanɛ hu, a kpaa kɛ tsɛɔ ma bi loo kɛ bɔɔ nihi kɔkɔ. (1Sa 16:1, 13; 1Ma 1:39; Eze 9:2) A pɔɔ “koli” kɛ ní tsumi ngɛ okadi peemi blɔ nɔ kɛ tsɔɔ he wami kɛ kunimi yemi.—5Mo 33:17; Mik 4:13; Zak 1:19.

  • Kor.

    E ji susumi nɔ́ nɛ a kɛ susuɔ níhi nɛ a ngɛ kaa nyu kɛ níhi nɛ a gbli. Kor kake peeɔ lita 220 (galɔn 58.1/kwat gbigbli 200), nɛ bat susumi nɔ́ ɔ nɔ lɛ a da kɛ ná enɛ ɔ. (1Ma 5:11) —Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B14.

  • Kora tɛ.

    E ji nɔ́ ko nɛ e he wa nɛ ngɛ kaa tɛ. Wo mi lohwe tsɔwi komɛ a wuhi lɛ peeɔ tɛ nɛ ɔ. E ngɛ kɔla slɔɔtohi. Ekomɛ tsuɔ, ekomɛ ngɛ futaa, nɛ ekomɛ yuɔ. Tɛ nɛ ɔmɛ hiɛ babauu ngɛ Wo Tsu ɔ mi. Ngɛ Baiblo be ɔ mi ɔ, a naa kora tɛ tsutsu ɔ kaa e he jua wa wawɛɛ, nɛ a kɛ peeɔ muɛ, tue nya ní kɛ ní kpahi.—Abɛ 8:11.

  • Kɔmɔ yemi.

    Nɔ́ nɛ nɔ ko peeɔ kɛ tsɔɔ kaa e nɔ ko gbo aloo haomi ko ba e nɔ. Ngɛ blema Israelbi ɔmɛ a be ɔ mi ɔ, nihi pɔɔ kɔmɔ yemi kɛ ya siɔ be ko. Ngɛ ya fomi boboobo se ɔ, kɔmɔ yeli woɔ tade pɔtɛɛ komɛ, a ngɔɔ lazu kɛ pueɔ a yi mi, a hiaa a he bohi, nɛ a gbeɔ a gugue. Be komɛ ɔ, a fɔɔ kɔmɔ yeli nɛ a le ya fomi ɔ nine kɛ baa yahi a sisi.—1Mo 23:2; Est 4:3; Kpo 21:4.

  • Kɔni fã.

    E ji susumi nɔ́ nɛ e kami ji kɛ je kɔni kpɔmi kɛ ya si kpɛti nine nguɛ ɔ yi mi nɛ a kɛ susuɔ nɔ́ kami. Israelbi ɔmɛ pɔɔ sɛntimita 44.5 kɛ ní tsumi kaa kɔni fã kake (intsisi 17.5), se a kɛ kɔni fã ngua nɛ ji kɔni fã kake kɛ dɛ mi blimi kake, maa pee sɛntimita 51.8 (intsisi 20.4) hu susuɔ nɔ́. (1Mo 6:15; Luk 12:25)—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B14.

  • Kɔ nya tɛ.

    E ji tɛ nɛ a kɛ fɔɔ tsu kɔ nya he nɛ gbogbo enyɔ kpe ngɛ. Tɛ nɛ ɔ haa nɛ gbogbo enyɔ ɔmɛ nyɛɔ nɛ a tsaa saminya. Kɔ nya tɛ nɛ he hia wawɛɛ ji sisi tomi kɔ nya tɛ ɔ; behi fuu ɔ, ke a ngɛ ma a tsu nguahi mae aloo a ngɛ ma a gbogbohi fiae ɔ, a kɛ sisi tomi kɔ nya tɛ nɛ he wa wawɛɛ lɛ tsuɔ ní. A kɛ munyu nɛ ɔ tsuɔ ní ngɛ okadi peemi blɔ nɔ ke a ngɛ zugba a sisi tomi he munyu tue ɔ, nɛ a tu Yesu he munyu kaa lɛ ji Kristofohi asafo ɔ nɛ́ a kɛ to mumi mi we he ɔ “sisi tomi kɔ nya tɛ” ɔ nɛ.—Efe 2:20; Hio 38:6.

  • Kpakpa kɛ yayami lemi tso.

    E ji tso ko nɛ ngɛ Eden abɔɔ ɔ mi nɛ Mawu kɛ to okadi kɛ tsɔɔ kaa e ngɛ he blɔ nɛ e woɔ adesahi mlaa ngɛ nɔ́ “kpakpa” kɛ nɔ́ “yaya” he.—1Mo 2:9, 17.

  • Kpatami.

    Ngɛ Hebri Ngmami ɔmɛ a mi ɔ, a kɛ munyungu nɛ ɔ tsu ní kɛ kɔ afɔlehi nɛ a sãã konɛ a kɛ ha nɛ nihi nɛ a nyɛ nɛ a hɛ kɛ su Mawu he nɛ a sɔmɔ lɛ ɔ he. Benɛ a kɛ Mose Mlaa a ngɛ ní tsue ɔ, nihi sãã afɔlehi, titli ɔ ngɛ Kpatami Ligbi ɔ nɔ daa jeha, konɛ a kɛ dla ni kakaakahi aloo ma a tsuo kɛ Mawu a kpɛti ngɛ yayamihi nɛ a pee ɔ he je. Jamɛ a afɔle ɔmɛ daa si kɛ ha afɔle nɛ Yesu ma ba sã a. Yesu maa sã e we afɔle ɔ si kake kɛ kpata ha yayami peeli, bɔ nɛ pee nɛ e kɛ bli blɔ ha adesahi nɛ a kɛ dla a kɛ Yehowa a kpɛti.—3Mo 5:10; 23:28; Kol 1:20; Heb 9:12.

  • Kpatami Ligbi.

    E ji Israelbi ɔmɛ a ligbi klɔuklɔu nɛ e he hia pe kulaa. A tsɛɔ lɛ hu ke Yom Kippur (a je kɛ je Hebri munyu nɛ ji yohm hakkippurimʹ ɔ mi, “níhi a nɔ hami ligbi”), a yeɔ ngɛ Etanim nyɔhiɔ ɔ we ligbi nɛ ji 10 nɔ. Ngɛ jeha mi ɔ, ligbi nɛ ɔ pɛ ji ligbi nɛ osɔfo nɔkɔtɔma a sɛɔ he Klɔuklɔu Pe Kulaa a ngɛ bo tsu ɔ mi, kɛ pee se ɔ, ngɛ sɔlemi we ɔ, nɛ e ngɔɔ afɔle sami muɔ ɔ kɛ ya haa ngɛ e yayamihi, kɛ Levibi kpa amɛ a yayamihi kɛ ma mi bi ɔmɛ yayamihi a he. Jamɛ a ligbi ɔ ji be nɛ a kɛ peeɔ kpe klɔuklɔu, nɛ a haa hwɔ, nɛ e ji he jɔɔmi ligbi, ligbi nɛ a tsu we níhi nɛ a tsuɔ daa a.—3Mo 23:27, 28.

  • Kpatami nya nɔ́.

    E ji somi daka a nya nɔ́. Osɔfo nɔkɔtɔma a daa somi daka a hɛ mi nɛ e fĩaa yayami afɔle sami muɔ ɔ ngɛ Kpatami Ligbi ɔ nɔ. A je Hebri munyu nɛ a tsɔɔ sisi ke “kpatami nya nɔ́ ɔ” kɛ je peemimunyu ko nɛ e sisi ji “a maa ha (yayami) nɔ” aloo eko ɔ, “a ma tsu (yayami) kɛ je” ɔ mi. A kɛ sika tsu ngmingmiingmi lɛ pee, nɛ kerubihi enyɔ ngɛ daka a nɔ, kake ngɛ daka a nyagbe he kake, nɛ kake hu ngɛ daka a nyagbe he kpa. Be komɛ ɔ, a tsɛɔ lɛ ke “nya nɔ́ ɔ.” (2Mo 25:17-22; 1Kr 28:11; Heb 9:5)—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B5.

  • Kpe he.

    Munyu nɛ a tsɔɔ sisi ke kpe he ɔ sisi ji “he nya buami; kpe,” se ngɛ ngmamihi fuu a mi ɔ, a tsɛɔ tsu nɛ Yudabi ɔmɛ kpeɔ ngɛ mi aloo he nɛ a kpeɔ ngɛ kɛ haa Ngmami ɔ kanemi, blɔ tsɔɔmi, fiɛɛmi, kɛ sɔlemi ɔ ke kpe he. Ngɛ Yesu be ɔ mi ɔ, ma fɛɛ ma nɛ e kle saii ngɛ Israel ɔ ngɛ e kpe he, nɛ ma ngua amɛ ngɛ kpe hehi nɛ hiɛ pe kake.—Luk 4:16; Nít 13:14, 15.

  • Kpe he bo tsu.

    E ji biɛ nɛ a kɛ tsɛɔ Mose bo tsu ɔ kɛ bo tsu klɔuklɔu ɔ nɛ a ma ngɛ nga a nɔ ɔ.—2Mo 33:7; 39:32.

  • Kpekpe.

    E ji bo ko nɛ e he wa nɛ a kɛ peeɔ kotokuhi, aloo baagihi, kaa nɔ́ nɛ a kɛ ngma woɔ mi ɔ. Behi fuu ɔ, a ngɔɔ apletsi he bwɔmi yumu kɛ loɔ, nɛ e ji bo nɛ nihi haa ke a ngɛ aywilɛho yee.—1Mo 37:34; Luk 10:13.

  • Kpiti; Kpititsɛ.

    He womi nɔ hiɔ yaya ko. Ngɛ Ngmami ɔ mi ɔ, pi hiɔ nɛ a kɛ biɛ nɛ ɔ tsɛɔ lɛ mwɔnɛ ɔ pɛ he nɛ e kɔɔ, ejakaa pi adesahi pɛ nɛ e ma nyɛ maa nu mɛ, se mohu e pueɔ tadehi a mi kɛ wehi a he hulɔ. A tsɛɛ nɔmlɔ nɛ hiɔ nɛ ɔ nu lɛ ɔ ke kpititsɛ.—3Mo 14:54, 55; Luk 5:12.

  • Kpokpa nɔ hyɛlɔ.

    E ji amlaalo aloo nɔ ko nɛ hyɛɔ kpokpa ko nɔ ngɛ Babilon kɛ Persia nɔ yemi he ɔmɛ. Matsɛ ɔ lɛ hlaa kpokpa nɔ hyɛlɔ kaa nɔ yelɔ.—Ezr 8:36; Dan 6:1.

  • Kpɔmi nɔ́.

    E ji hiɔ nɛ a woɔ konɛ a kɛ je nɔ ko kɛ je nyɔguɛ yemi, tue gblami, nɔ́ nami, kɛ yayami mi, aloo konɛ a kɛ je blɔ nya ní tsumi ko po ngɛ nɔ ko nɔ. Pi be fɛɛ be nɛ a kɛ sika woɔ hiɔ nɛ ɔ. (Yes 43:3) Kpɔmi nɔ́ he ma nyɛ maa hia ngɛ si fɔfɔɛ slɔɔtohi a mi. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Yehowa nɔ́ ji kekleekle binyumuhi kɛ kekleekle lohwe kuhi tsuo ngɛ Israel, nɛ e he hia nɛ a wo kpɔmi nɔ́ aloo sika ko konɛ lɔ ɔ nɛ ha nɛ a ye a he ngɛ ní nɛ e sa kaa a kɛ mɛ nɛ tsu ngɛ Yehowa sɔmɔmi mi pɛ ɔ he. (4Mo 3:45, 46; 18:15, 16) Ke a hyɛ we na ku ko nɛ e hɛ mi jɔɛ nɔ saminya nɛ e gbe nɔ ko ɔ, a tsɔɔ kpɔmi nɔ́ nɛ e sa kaa nɔtsɛ ɔ nɛ ha konɛ e ye e he kɛ je gbenɔ fɔ bumi sisi. (2Mo 21:29, 30) Se ke nɔ ko je blɔ nɛ e gbe nɔ ɔ, a be kpɔmi nɔ́ ko nɔ kplɛɛe. (4Mo 35:31) Nɔ́ nɛ he hia pe kulaa ji kaa Baiblo ɔ ma kpɔmi nɔ́ nɛ Kristo wo kɛ gu e he nɛ e kɛ sã afɔle konɛ adesahi nɛ a peeɔ tue bumi ɔ nɛ a ye a he ngɛ yayami kɛ gbenɔ he ɔ nɔ mi.—La 49:7, 8; Mat 20:28; Efe 1:7.

  • Kristo.

    Yesu sablai nɛ a tsɔɔ sisi kɛ je Hela munyu nɛ ji Khristosʹ ɔ mi. E kɛ Hebri munyungu nɛ a tsɔɔ sisi ke “Mesia,” aloo “Nɔ Nɛ A Pɔ Lɛ Nu” ɔ sɔ.—Mat 1:16; Yoh 1:41.

  • Kristofono.

    E ji biɛ nɛ Mawu kɛ wo Yesu Kristo se nyɛɛli ɔmɛ.—Nít 11:26; 26:28.

  • Kristo he nyɛlɔ.

    Hela munyu nɛ a tsɔɔ sisi ke Kristo he nyɛlɔ ɔ hɛɛ sisi numi enyɔ. E sisi numi kake ji nɔ ko nɛ e kɛ Kristo yi aloo e teɔ si kɛ woɔ lɛ. E ma nyɛ maa da si hu kɛ ha lakpa Kristo, nɔ ko nɛ e tsɔɔ kaa e ji Kristo. E da blɔ kaa a ma tsɛ nihi aloo blɔ nya tomihi aloo kuuhi tsuo nɛ a bua deɔ ke a daa si ngɛ Kristo nane mi, aloo a tsɔɔ kaa mɛ ji Mesia a, aloo a teɔ si kɛ woɔ Kristo kɛ e kaseli ɔmɛ ɔ ke Kristo he nyɛli.—1Yo 2:22.

  • Kuɛpã tso.

    E ji tso ko nɛ nɔ kɛ fɔɔ e kuɛ nya nɛ e ngɔɔ tlomi kɛ kplaa he ngɛ hiɛ kɛ hiɛ, tso ko nɛ a kɛ fɔɔ lohwehi enyɔ a kuɛ mi (behi fuu ɔ nahi) ke a ngɛ ngmɔ humi klama ko aloo zugba lɛ ko gblae. Akɛnɛ nyɔguɛhi pɔɔ kuɛpã tso ngɔmi kɛ tlooɔ tlomihi he je ɔ, a ngɔɔ kuɛpã tso ɔ kɛ tsuɔ ní ngɛ okadi peemi blɔ nɔ kɛ tsɔɔ nyɔguɛ yemi aloo nɔ ko he nɛ e kɛ woɔ nɔ ko sisi, kɛ yi mi wami kɛ nɔ́ nami. Ke a ke a je kuɛpã tso ngɛ nɔ ko nɔ ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa nɔ ɔ ye e he kɛ je nya tsimi, yi mi wami, aloo sisimi he.—3Mo 26:13; Mat 11:29, 30.

  • Kunya tsumi.

    He wami nɛ a tsɔɔ kaa e je mumi yayahi a ngɔ nɛ a kɛ tsuɔ ní.—2Kr 33:6.

L

  • La.

    La nɛ a kɛ jeɔ Mawu yi. A fiaa saku kɛ toɔ la he, nɛ nihi laa kɛ jaa Mawu, nɛ la nɛ a laa ke a ngɛ Yehowa Mawu jae ngɛ ma hɛ mi ngɛ sɔlemi we ɔ ngɛ Yerusalem ɔ hu piɛɛ he.—Luk 20:42; Nít 13:33; Yak 5:13.

  • La jemi níhi.

    Tsesi ko nɛ a kɛ sika tsu, sika hiɔ aloo akɔblee lɛ pee nɛ a kɛ sãã tsopa kɛ e he via ngɛ bo tsu ɔ kɛ sɔlemi we ɔ mi. Jehanɛ se hu ɔ, a kɛ jeɔ hã ngɛ afɔle sami latɛ ɔ mi, nɛ a kɛ jeɔ kane mi tako ngɛ sika tsu kane tso ɔ mi. A tsɛɔ lɛ hu ke tsopa kɛ e he via sami nɔ́.—2Mo 37:23; 2Kr 26:19; Heb 9:4.

  • La nɔ hyɛlɔ.

    Kaa bɔ nɛ a kɛ tsu ní ngɛ La womi ɔ mi ɔ, e ma nyɛ maa ba kaa, Hebri munyu nɛ a tsɔɔ sisi ke la nɔ hyɛlɔ ɔ daa si kɛ ha nɔ ko nɛ ngɛ blɔ ko nɔ ɔ, e toɔ lahi a nya nɛ e tsɔɔ bɔ nɛ e sa nɛ a la mɛ ha. Jehanɛ ɔ, e tsɔseɔ Levibi nɛ́ a laa a, nɛ e piɛɛɔ a he kɛ kaseɔ la amɛ. Nɛ ke a ma la ngɛ ní peemi klɛdɛɛ ko sisi ɔ, e nyɛɛɔ lali ɔmɛ a hɛ mi. Sisi tsɔɔmi kpa komɛ tsɔɔ munyu nɛ ɔ sisi ke “lalɔ nɔkɔtɔma.”—La 4:Yiti; 5:Yiti.

  • La taku.

    Okadi peemi he ko nɛ ‘la kɛ sɔlfa ngɛ tsoe’ ngɛ, nɛ a kaleɔ lɛ hu kaa “gbenɔ enyɔne ɔ.” A ma sake yayami peeli nɛ a tsakee we a tsui, Abosiami, kɛ gbenɔ kɛ gbeje (aloo Hades) tete po kɛ fɔ mi. Mumi mi adebɔ nɔ́, kɛ jehanɛ se hu gbenɔ kɛ Hades nɛ a ji níhi nɛ la be nyɛe maa sã, nɛ a ma sake mɛ kɛ pue mi ɔ tsɔɔ kaa taku nɛ ɔ ji okadi ko, se pi neneene piimi, mohu ɔ, e ji neneene hɛ mi kpatami he okadi.—Kpo 19:20; 20:14, 15; 21:8.

  • Laami sane nɛ e ngɛ klɔuu.

    E ji Mawu yi mi tomi ɔ he nɔ́ ko nɛ jeɔ Mawu ngɔ. E tsiɔ nya kɛ ya siɔ lɛ nitsɛ e be mi, nɛ e jeɔ kpo kɛ tsɔɔ ni nɛmɛ nɛ e suɔ kaa e ma ha nɛ a le ɔ pɛ.—Mar 4:11; Kol 1:26.

  • La gbemi níhi.

    A ji dɛ mi dade komɛ nɛ a kɛ sika tsu loo akɔblee lɛ pee mɛ nɛ a kɛ tsuɔ ní ngɛ bo tsu ɔ kɛ sɔlemi we ɔ mi. Eko ɔ, a ngɛ kaa sakisi nɛ a kɛ poɔ kane mi tako nɔ.—2Ma 25:14.

  • Lepta.

    Ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ, e ji Yudabi ɔmɛ a sika nyafii pe kulaa nɛ a kɛ akɔblee aloo sika hiɔ pee. A tsɔɔ sisi ke “mite” ngɛ Baiblo sisi tsɔɔmi komɛ a mi. (Mar 12:42; Luk 21:2; sisi ningma amɛ)—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B14.

  • Levi; Levino.

    Yakob kɛ e yo Lea a binyumu etɛne; jehanɛ se hu wɛtso ɔ nɛ a kɛ e biɛ ɔ wo lɛ ɔ. Levi binyumu etɛ ɔmɛ lɛ a ba pee kuu titli etɛ ɔmɛ nɛ a ba tsɛ mɛ ke Levibi ɔmɛ a nyatsɛmɛ ɔ nɛ. Be komɛ ɔ, munyu nɛ ji “Levibi” ɔ kɔɔ wɛtso ɔ tsuo he, se behi fuu ɔ, a kɛ Aaron weku ɔ mi osɔfo ɔmɛ piɛɛ we he. Levi wɛtso ɔ nine sui zugba a nɛ a gba ngɛ Si Womi Zugba a nɔ ɔ eko nɔ, se mohu a ha mɛ ma nguahi 48 ngɛ zugbahi nɛ a ngɔ kɛ ha wɛtso kpa amɛ ɔ a huzu ɔmɛ a mi.—5Mo 10:8; 1Kr 6:1; Heb 7:11.

  • Leviatan.

    E ji lohwe ko nɛ behi fuu ɔ, a kaleɔ lɛ kaa e hiɔ nyu mi, e ma nyɛ maa pee kaa e ji pa mi lohwe ko. Leviatan nɛ a kɛ tsu ní ngɛ Hiob 3:8 kɛ 41:1 ɔ ma nyɛ maa pee nyaka loo pa mi lohwe kpa ko nɛ e kle, nɛ e ngɛ he wami wawɛɛ. Ngɛ La 104:26, e ma nyɛ maa pee kaa wo mi boso he nɔ ko he munyu lɛ a tu ngɛ lejɛ ɔ nɛ. Ngɛ Baiblo ɔ mi he kpahi ɔ, a kɛ Leviatan da si kɛ ha ní kpahi, se pi lohwe pɔtɛɛ ko.—La 74:14; Yes 27:1.

  • Log.

    E ji susumi níhi nɛ a kɛ susuɔ níhi nɛ a ngɛ kaa nyu ɔ a kpɛti nyafii pe kulaa nɛ a wo tã ngɛ Baiblo ɔ mi. Ngɛ Yudabi a womi ko nɛ ji Talmud ɔ mi ɔ, a tsɔɔ kaa log ji hin mi gbami 12 mi 1. Ke jã a, lɛɛ log kake peeɔ lita 0.31 (pint 0.66). (3Mo 14:10)—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B14.

  • Lohwe he womi wai tɔ.

    E ji tɔ ko nɛ a kɛ wai woɔ mi, nɛ a kɛ lohwehi kaa apletsi aloo jijɔ he womi ngmingmiingmi lɛ pee. A ngɔɔ wai ehe kɛ woɔ lohwe he womi wai tɔ ehe mi, ejakaa ke e kuã a, e fiaa nɛ e haa wai tɔ ɔ fuɔ. Lohwe he womi tɔ ehehi ngɛ kpiãa; lohwe he womi tɔ momohi be kpiãa nɛ a pɛ́ɔ ke kɔɔhiɔ da mi.—Yos 9:4; Mat 9:17.

  • Lohwehi a tsɔ̃mi tso.

    E ji tso gagaaga ko nɛ dade piɔpiɔɔpiɔ ko ngɛ nya nɛ ngmɔ huli kɛ kpakaa lohwe. A ngɔ lohwehi a tsɔ̃mi tso ɔ kɛ to munyu nɛ juɛmitsɛ tuɔ nɛ e haa nɛ tue bulɔ ɔ kɛ ga womi kpakpa tsuɔ ní ɔ he. ‘Lohwehi a tsɔ̃mi tso ɔmɛ atia simi ɔ’ tsɔɔ bɔ nɛ na ku nɛ e tue mi ti nɛ e sume kaa a kpaka lɛ ɔ peeɔ e ní ha, nɛ lɔ ɔ haa nɛ e plaa e he.—Nít 26:14; Man 3:31.

M

  • Mahalat.

    E ji munyungu nɛ a kɛ tsuɔ ní ngɛ la lami mi, nɛ e je kpo ngɛ La 53 kɛ 88 ɔ yiti blɔ ningma amɛ a mi. E ma nyɛ maa pee kaa e kɛ Hebri munyungu ko nɛ e sisi ji “gbɔjɔ; nu hiɔ” ngɛ tsakpa, nɛ́ tsɔɔ kaa e sa kaa a kɛ aywilɛho gbi nɛ la, loo a la la a mɔbɔmɔbɔ. Ke o hyɛ munyuhi nɛ ngɛ La 53 kɛ 88 ɔ, o maa na kaa la a mi munyu ɔmɛ ngɛ mɔbɔ.

  • Makedonia.

    Kpokpa ko nɛ e ngɛ Hela yiti je nɛ e he biɛ wawɛɛ ngɛ Aleksanda Ngua a sisi nɛ́ e ya nɔ nɛ e ye e he hluu kɛ ya si be nɛ Romabi ɔmɛ ye e nɔ kunimi. Makedonia ji Roma nɔ yemi he ko benɛ bɔfo Paulo ya Yuropa kekleekle ɔ. Paulo ya jamɛ a kpokpa a mi si etɛ. (Nít 16:9)—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B13.

  • Malkam.

    E ma nyɛ maa pee kaa lɛ nɔuu ji Molek, nɛ ji Ammonbi ɔmɛ a mawu ngua a. (Zef 1:5)—Hyɛ MOLEK.

  • Mana.

    Niye ní titli nɛ Israelbi ɔmɛ ye ngɛ a jeha 40 blɔ hiami ngɛ nga kplanaa a nɔ ɔ. Yehowa lɛ e ngɔ kɛ ha mɛ. E ba pueɔ si ngɛ zugba ngɛ nyakpɛ blɔ nɔ daa mɔtu, nɛ bɔ́ haa nɔ, lɛɛ ja He Jɔɔmi Ligbi ɔ nɔ pɛ. Kekleekle be nɛ Israelbi ɔmɛ na mana a, a de ke, “Mɛni ji nɛ ɔ?” aloo, ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “man huʼ?” (2Mo 16:13-15, 35) Ngɛ Baiblo ɔ mi he komɛ ɔ, a tsɛ lɛ ke “hiɔwe ngma” (La 78:24), ‘niye ní nɛ je hiɔwe’ (La 105:40) kɛ “he wali a niye ní” (La 78:25). Yesu hu tu mana a he munyu ngɛ okadi peemi blɔ nɔ.—Yoh 6:49, 50.

  • Manyadali.

    A ji nyumuhi nɛ Yehowa hla kɛ kpɔ̃ e we bi loko a bɔni adesa matsɛmɛ hlami ha Israelbi ɔmɛ.—Man 2:16.

  • Masa.

    Nɔ́ ko nɛ a kɛ woɔ mamu aloo ma aloo nyu níhi a mi konɛ e fu aloo e gbo; titli ɔ, ma nɛ e gbo momo ɔ eko nɛ e piɛ. A kɛ pɔɔ ní tsumi ngɛ Baiblo ɔ mi kaa yayami kɛ puɛmi he okadi, nɛ a kɛ tsɔɔ bɔ nɛ nɔ́ ko waa kɛ haa si ngɛ laami mi ha hulɔ.—2Mo 12:20; Mat 13:33; Gal 5:9.

  • Masa be mi.

    E kɔɔ abolo nɛ a pee nɛ a kɛ masa wui mi ɔ he.—5Mo 16:3; Mar 14:12; 1Ko 5:8.

  • Maskil.

    E ji Hebri munyungu ko nɛ a li nɔ́ tutuutu nɛ e tsɔɔ, nɛ e je kpo ngɛ la kakaaka 13 a yiti blɔ ningma amɛ a mi. E ma nyɛ maa pee kaa e sisi ji “asilɛ nɛ haa nɛ nɔ pueɔ e yi mi tɛ.” Ni komɛ susu kaa Maskil kɛ munyungu ko nɛ a ma nyɛ maa tsɔɔ sisi ke ‘kɛ hɛsi kami nɛ sɔmɔ’ ɔ ngɛ tsakpa.—2Kr 30:22; La 32:Yiti.

  • Matsɛ tso.

    E ji tso kpiti aloo tso nɛ nɔ yelɔ ko hɛɛɔ kɛ peeɔ he wami nɛ e ngɛ kaa matsɛ ɔ he okadi.—1Mo 49:10; Heb 1:8.

  • Mawu jami; Mawu gbeye yemi.

    Bumi nɛ mi kuɔ nɛ nɔ ko ngɛ kɛ ha Yehowa Mawu, jami nɛ e jaa lɛ, kɛ sɔmɔmi nɛ e sɔmɔɔ lɛ, nɛ e fĩɔ e je mluku nɔ yemi ɔ se.—1Ti 4:8; 2Ti 3:12.

  • Mawu Matsɛ Yemi ɔ.

    A kɛ munyu nɛ ɔ tsuɔ ní kɛ haa Mawu nɔ yemi ɔ nɛ e Bi Kristo Yesu ji e nya matsɛ ɔ titli.—Mat 12:28; Luk 4:43; 1Ko 15:50.

  • Mɔtu dodoe.—

    Hyɛ NƆKƆ.

  • Mediabi.

    A ji Yafet binyumu Madai sisi bimɛ; a po ma ngɛ yokuhi nɛ a ngɛ Iran yoku zugba amɛ nɛ pee se ɔ, e ba pee Media ma a, a nɔ. Mediabi ɔmɛ piɛɛ Babilonbi ɔmɛ a he kɛ ye Asiriabi ɔmɛ a nɔ kunimi. Jamɛ a be ɔ mi ɔ, Persia ji kpokpa ngɛ Media nɔ yemi ɔ sisi, se Sirus tsɔ atuã nɛ lɔ ɔ ha nɛ Media kɛ Persia bla kɛ pee Medo-Persia Nɔ Yemi, nɛ a ye Neo-Babylonian Nɔ Yemi ɔ nɔ kunimi ngɛ jeha 539 L.M.B.K. Mediabi hu ngɛ Yerusalem ngɛ Pentekoste ligbi ɔ nɔ ngɛ jeha 33 M.B.K. ɔ mi. (Dan 5:28, 31; Nít 2:9)—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B9.

  • Merodak.

    E ji Babilonbi a mawu ngua. Benɛ Babilonia matsɛ kɛ mlaa wolɔ nɛ e biɛ ji Hammurabi ngɔ Babilon kɛ pee Babilonia ma ngua se ɔ, Merodak (aloo, Marduk) ba pee mawu nɛ he biɛ wawɛɛ pe mawu kpa amɛ nɛ a sɛ e hlami ɔ. Nyagbenyagbe ɔ, e ba pee Babiloniabi a mawu ngua nɛ a buu lɛ wawɛɛ. Pee se ɔ, a kɛ sablai nɛ ji “Belu” (“Nɔtsɛ”) ɔ tsɛɔ Merodak (aloo Marduk), nɛ a pɔɔ Merodak tsɛmi ke Bel.—Yer 50:2.

  • Mesia.

    A je munyungu nɛ ɔ kɛ je Hebri munyungu nɛ a tsɔɔ sisi ke “a pɔ lɛ nu” aloo “nɔ nɛ a pɔ lɛ nu” ɔ mi. Lɔ ɔ nɔuu ji “Kristo” nɛ́ a tsɔɔ sisi kɛ je Hela gbi mi ɔ nɛ.—Dan 9:25; Yoh 1:41.

  • Mi dalɔ.

    Nɔ ko nɛ e daa kuuhi enyɔ a kpɛti konɛ e dla a kpɛti. Ngɛ Ngmami ɔ mi ɔ, Mose ji mi dalɔ kɛ ha Mlaa somi ɔ, nɛ Yesu hu ji mi dalɔ kɛ ha somi ehe ɔ.—Gal 3:19; 1Ti 2:5.

  • Mi dlami nyɔngma mi kake.

    Nɔ́ ko mi dlami nyɔngma mi kake, aloo nɔ́ ko mi dlami lafa mi nyɔngma nɛ ni kakaaka woɔ, titli ɔ, ngɛ jami he je. (Mal 3:10; 5Mo 26:12; Mat 23:23) Ngɛ Mose Mlaa a nya a, nihi ngɔɔ ngmɔ ní mi dlami nyɔngma mi kakaaka kɛ lohwe lɛlɛɛhi nɛ a ná kɛ piɛɛ ní nɛmɛ nɛ a ngɛ momo ɔmɛ a he ɔ mi dlami nyɔngma mi kakaaka kɛ ya haa Levibi ɔmɛ daa jeha konɛ a kɛ ye bua mɛ. Levibi ɔmɛ ngɔɔ mi dlami nyɔngma mi kakaaka nɛ ɔ mi mi dlami nyɔngma mi kakaaka kɛ ya haa Aaron weku ɔ mi osɔfo ɔmɛ konɛ a kɛ ye bua mɛ. Mi dlami nyɔngma mi kakaaka kpahi hu ngɛ. A hyɛ we blɔ kaa Kristofohi nɛ a wo mi dlami nyɔngma mi kakaaka.

  • Miktam.

    E ji munyungu ko nɛ a kɛ tsu ní ngɛ la kakaaka ekpa yiti blɔ ningma amɛ a mi (La 16, 56-60). A li nɔ́ tutuutu nɛ e tsɔɔ, se e kɛ munyungu nɛ ji “ningma” ngɛ tsakpa.

  • Milkom.

    E ji mawu nɛ Ammonbi ɔmɛ jaa, nɛ e ma nyɛ maa pee kaa lɔ ɔ nɔuu ji Molek mawu ɔ nɛ. (1Ma 11:5, 7) Benɛ e piɛ bɔɔ nɛ Salomo nɔ yemi ɔ maa ba nyagbe ɔ, e ma hehi nɛ a ya hiɔwe kɛ ha lakpa mawu nɛ ɔ.—Hyɛ MOLEK.

  • Milo.

    E ji Hebri munyu nɛ e tsɔɔ “nɔ́ ko nɛ a bua” nya kaa kpongu. Septuagint ɔ tsɔɔ sisi ke “mɔ ngua.” E ma nyɛ maa pee kaa, e ji nɔ́ ko nɛ ngɛ David ma a mi se nɔ ko li bɔ nɛ e ngɛ ha tutuutu.—2Sa 5:9; 1Ma 11:27.

  • Mimɛ.

    Yafoyafo ko nɛ e jeɔ via nɛ a náa kɛ jeɔ hu aloo nga slɔɔtoslɔɔtohi nɛ mio ngɛ a he aloo Commiphora tso ɔ henɔ tsɔwitsɔwi komɛ a mi. Mimɛ piɛɛ níhi nɛ a kɛ peeɔ nɔ pɔmi nu klɔuklɔu ɔ a he. A ngɔɔ mimɛ kɛ woɔ bohi aloo sa nɔ bohi a mi bɔ nɛ pee nɛ a he nɛ je via, nɛ a kɛ woɔ nu nɛ a kɛ gbɔleɔ (nyɔɔ) nɔ kɛ nu nɛ a kpaa a mi. A kɛ futuɔ wai mi nɛ a kɛ peeɔ dã nɛ deɔ nɔ. A kɛ mimɛ dlaa gbogboehi hulɔ.—2Mo 30:23; Abɛ 7:17; Yoh 19:39.

  • Mina.

    A tsɛɔ lɛ hu ke manɛ ngɛ Ezekiel womi ɔ mi. E ji susumi nɔ́ nɛ a kɛ leɔ nɔ́ ko mi jiɔmi aloo nɔ́ ko he jua. Nihi nɛ a tsuaa si kɛ hlaa blema níhi ɔ tsɔɔ kaa, mina kake ji shekel 50, nɛ shekel kake jiɔmi ji gram 11.4. Mina nɛ a tu he munyu ngɛ Hebri Ngami ɔ mi ɔ, kake mi jiɔmi ji gram 570 (18.35oz t). Eko ɔ, mina ko ngɛ nɛ odehehi lɛ a kɛ tsuɔ ní, kaa bɔ nɛ e ji ngɛ kɔni fã blɔ fa mi ɔ. Ngɛ Hela Ngmami ɔ mi ɔ, mina kake peeɔ drakma 100. E jiɔmi ji gram 340. Mina 60 lɛ peeɔ talɛnt kake. (Ezr 2:69; Luk 19:13)—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B14.

  • Mlaa.

    Ke a ngɔ ningma okadi ngua kɛ je e ngmami sisi ɔ, behi fuu ɔ, munyu nɛ ɔ daa si kɛ haa Mose Mlaa a aloo Baiblo ɔ mi kekleekle womi enuɔ ɔmɛ. Ke a ngɔ ningma okadi wayo kɛ ngma a, e ma nyɛ maa da si kɛ ha mlaa kakaakahi nɛ a ngɛ Mose Mlaa a mi ɔ aloo mlaa a mi sisi tomi mlaa ko.—4Mo 15:16; 5Mo 4:8; Mat 7:12; Gal 3:24.

  • Molek.

    E ji Ammonbi ɔmɛ a mawu ko; e ma nyɛ maa pee kaa jamɛ a mawu ɔ nɔuu kɛ̃ ji Malkam, Milkom, aloo Molok ɔ nɛ. Eko ɔ, e ji mawu pɔtɛɛ ko sablai mohu pe mawu biɛ nitsɛ. Mose Mlaa a tsɔɔ kaa e sa nɛ a gbe nɔ fɛɛ nɔ nɛ e kɛ e bi maa sã afɔle kɛ ha Molek ɔ.—3Mo 20:2; Yer 32:35; Nít 7:43.

  • Molok.—

    Hyɛ MOLEK.

  • Mose Mlaa a.

    Mlaa a nɛ Yehowa ngɔ kɛ ha Israel kɛ gu Mose nɔ ngɛ Sinai nga kplanaa a nɔ ngɛ jeha 1513 L.M.B.K. ɔ mi ɔ. A pɔɔ Baiblo ɔ mi kekleekle womi enuɔ ɔmɛ tsɛmi ke Mlaa a.—Yos 23:6; Luk 24:44.

  • Muɔ voo.

    E ji Hela munyungu aʹbyssos ɔ sisi tsɔɔmi, nɛ nɔ́ nɛ e tsɔɔ ji “nɔ́ nɛ e mi kuɔ wawɛɛ nitsɛ” aloo “nɔ́ voo nɛ e nya be tami.” A kɛ tsu ní ngɛ Hela Ngmami ɔ mi kɛ tsɔɔ nɔ nya tsimi he ko, aloo si fɔfɔɛ ko nɛ nɔ ko ya jeɔ mi nɛ ngɛ kaa nɔ́ nɛ a tsi e nya. E kɔɔ yɔkɔ he, se pi lɔ ɔ pɛ he nɛ e kɔɔ.—Luk 8:31; Rom 10:7; Kpo 20:3.

  • Mumi klɔuklɔu.

    E ji he wami ko nɛ woɔ nɔ he wami nɛ adesa hɛngmɛ be nyɛe maa na nɛ Mawu kɛ tsuɔ e yi mi tomihi a he ní. E ngɛ klɔuklɔu ejakaa e je Yehowa, nɔ nɛ e he tsɔ nɛ e da kɛ pi si ɔ ngɔ, nɛ jehanɛ se hu, akɛnɛ e ji nɔ́ nɛ Yehowa kɛ tsuɔ níhi nɛ a ngɛ klɔuklɔu ɔ he je.—Luk 1:35; Nít 1:8.

  • Mumi yayami kɛ ní tsumi.

    Hemi kɛ yemi nɛ nihi ngɛ kaa ke adesa gbo ɔ, e mumi ɔ gbo we nɛ e jeɔ nɔmlɔ tso ɔ mi, nɛ e ma nyɛ nɛ e kɛ nihi nɛ a ngɛ wami mi ɔ nɛ a sɛɛ ní. A tsɔɔ kaa e peeɔ jã, titli ɔ, kɛ guɔ nɔ ko (ní peelɔ ko) nɛ mumi yayami ɔmɛ ma nyɛ kɛ maa gu e nɔ kɛ tu munyu ɔ nɔ. Nɔ́ nɛ Hela munyungu nɛ ji pharmakiʹa nɛ a tsɔɔ sisi ke “mumi yayami kɛ ní tsumi” tsɔɔ tutuutu ji “tsopa kɛ ní tsumi.” Munyu nɛ ɔ kɛ mumi yayami kɛ ní tsumi ngɛ tsakpa, ejakaa blema a, ke nihi ngɛ daimoniohi a he wami hlae konɛ a kɛ tsu kunya a, a kɛ tsopa tsuɔ ní.—Gal 5:20; Kpo 21:8.

  • Mumi.

    Hebri munyungu ruʹach kɛ Hela munyungu pneuʹma nɛ a pɔɔ sisi tsɔɔmi ke “mumi” ɔ hɛɛ sisi numihi fuu. Kulaa kɔɔ nɔ́ ko nɛ adesa be nyɛe maa na kɛ e hɛ ngmɛ ɔ he, nɛ e tsɔɔ he wami nɛ ngɛ nyɛɛe. A kɛ Hebri munyungu ruʹach kɛ Hela munyungu pneuʹma a tsuɔ ní kɛ haa (1) kɔɔhiɔ, (2) wami he wami nɛ ngɛ adebɔ níhi nɛ a ngɛ zugba a nɔ ɔ a mi, (3) he wami nɛ jeɔ adesa okadi peemi tsui ɔ mi nɛ haa nɛ e náa he wami kɛ deɔ nɔ́ ko aloo kɛ peeɔ nɔ́ ko ngɛ blɔ ko nɔ, (4) munyuhi nɛ jeɔ nɔ ko nɛ a nɛ lɛ kɛ hɛngmɛ ɔ ngɔ, (5) mumi mi nimli, kɛ (6) he wami nɛ Mawu kɛ tsuɔ ní, aloo mumi klɔuklɔu ɔ.—2Mo 35:21; La 104:29; Mat 12:43; Luk 11:13.

  • Mut Laben.

    E ji munyungu ko nɛ ngɛ La 9 yiti blɔ ningma a mi. E sisi ji “e kɔɔ binyumu ɔ gbenɔ ɔ he.” Ni komɛ deɔ ke e ji biɛ loo nya blimi munyu kɛ ha la ko nɛ nihi le wawɛɛ, nɛ e sa kaa a kɛ tsu ní ke a ngɛ La 9 ɔ lae.

N

  • Nado.

    Nu ko nɛ e jeɔ via nɛ e he jua wa nɛ e tsuɔ bɔɔ. A náa kɛ jeɔ spikenard tso (Nardostachys jatamansi) ɔ mi. Akɛnɛ nado he jua wa he je ɔ, a kɛ nu yayahi pɔɔ mi futumi, nɛ be komɛ po ɔ, nihi peeɔ abisinia nado. Mo kadi kaa Marko kɛ Yohane tsuo de kaa a ngɔ “nado nu ngmingmiingmi” kɛ pue Yesu nɔ.—Mar 14:3; Yoh 12:3.

  • Nazaretno.

    Biɛ nɛ a kɛ tsɛ Yesu kɛ tsɔɔ kaa e je Nazaret ma a mi. Eko ɔ, biɛ nɛ ɔ kɛ Hebri munyungu nɛ a tsɔɔ sisi ke “tsɛ̃” ngɛ Yesaya 11:1 ɔ kɔ. Pee se ɔ, a tsɛ Yesu se nyɛɛli ɔmɛ hu jã.—Mat 2:23; Nít 24:5.

  • Nazirno.

    E ji munyungu nɛ a ná kɛ je Hebri munyungu ko mi. Nɔ́ nɛ jamɛ a munyungu ɔ tsɔɔ ji, “Nɔ Nɛ A Hla Lɛ Ngɔ Ha,” “Nɔ Nɛ A Jɔɔ E Nɔ.” Nazirno peemi kuu slɔɔto enyɔ lɛ ngɛ. Kuu kake ji nihi nɛ mɛ nitsɛmɛ a ngɔ a he kɛ ha, nɛ kuu kake hu ji nihi nɛ Mawu nitsɛ hla mɛ. Nyumu ko aloo yo ko ma nyɛ maa wo Yehowa si klɛdɛɛ ko kaa e maa hi si kaa Nazirno kɛ ya si be ko. Níhi etɛ komɛ ngɛ nɛ e sa nɛ nihi nɛ a je a tsui mi nɛ a wo jamɛ a si ɔ nɛ a ye nɔ, lɔ ɔ mɛ ji: e sɛ nɛ a nu dã nɛ nya wa aloo a ye nɔ́ ko nɛ a kɛ wai yiblii ko pee, e sɛ nɛ a sɛ a yi, nɛ e sɛ nɛ a ta gbogboe ko he. Nihi nɛ Mawu hla mɛ kaa a sɔmɔ kaa Nazirbi ɔ hiɔ si jã a wami be tsuo, nɛ Yehowa nitsɛ lɛ tsɔɔ mɛ nɔ́ nɛ e sa nɛ a pee kɛ nɔ́ nɛ e sɛ nɛ a pee.—4Mo 6:2-7; Man 13:5.

  • Nefilim.

    Mɛ ji bimɛ yiwutsotsɛmɛ nɛ bɔfohi nɛ a plɛ a he kɛ pee nimli ɔ kɛ yihi ba fɔ loko Nyu Kpekpemi ɔ ba.—1Mo 6:4.

  • Nehilot.

    E ji munyungu ko nɛ a li nɔ́ tutuutu nɛ e tsɔɔ, nɛ e je kpo ngɛ La 5 ɔ yiti blɔ ningma a mi. Ni komɛ susu kaa e ji nɔ́ ko nɛ a kpaa ngɛ la fiami mi. A tsɔɔ kaa Nehilot kɛ Hebri munyungu nɛ ji cha·lilʹ (bɛ) ɔ ngɛ tsakpa. Se e ma nyɛ maa da si ha la a nitsɛ hulɔ.

  • Netinim.

    A ji nihi nɛ a pi Israelbi nɛ́ a sɔmɔɔ ngɛ sɔlemi we ɔ. Hebri munyungu nɛ a kɛ tsu ní ɔ sisi ji “Nihi Nɛ A Kɛ Mɛ Ha,” nɛ tsɔɔ kaa a ngɔ mɛ kɛ ha konɛ a sɔmɔ ngɛ sɔlemi we ɔ. Eko ɔ, Netinimbi ɔmɛ a ti ni komɛ ji Gibeonbi ɔmɛ a sisi bimɛ, nihi nɛ Yoshua pee mɛ “lɛ́ nya buali kɛ nyu sali kɛ ha asafo ɔ kɛ Yehowa afɔle sami latɛ ɔ.”—Yos 9:23, 27; 1Kr 9:2; Ezr 8:17.

  • Ngma fiaami (mi sami); Ngma fiaami he (mi sami he).

    E ji blɔ nɔ nɛ a guɔ kɛ jeɔ ngma kɛ jeɔ ngma tso ɔ he kɛ tsakati ɔ mi; he nɛ a saa ngma mi ngɛ. Blema a, ke ngma a pi ɔ, a ngɔɔ tso kɛ fiaa nɔ nɛ a saa mi, se ke ngma a hiɛ ɔ, a ngɔɔ klama klɛdɛɛhi kaa ní nɛmɛ nɛ lohwehi gblaa kɛ tsuɔ he ní. A toɔ ngma a ngɛ zugba nɛ klama a nyɛɛɔ nɔ. Behi fuu ɔ, ngma mi sami he ɔ ngɛ he ko tɛtlɛɛ nɛ e ya hiɔwe ngɛ he nɛ kɔɔhiɔ fiaa ngɛ.—3Mo 26:5; Yes 41:15; Mat 3:12.

  • Ngmami ɔ.

    Mawu Munyu klɔuklɔu nɛ a ngma a. Hela Ngmami ɔ mi pɛ lɛ munyu nɛ ɔ je kpo ngɛ.—Luk 24:27; 2Ti 3:16.

  • Ngmɛdu.

    A kɛ munyungu nɛ ɔ tsuɔ ní ngɛ blɔ slɔɔtohi a nɔ ngɛ Ngmami ɔ mi. E ma nyɛ maa daa si kɛ ha: (a) wu nɛ a duɔ (b) nɔ ko sisi bimɛ aloo e nina.

  • Ngɔwu.

    E ji glã henɔ ko nɛ waa ngɛ hehi nɛ nyu daa si ngɛ, nɛ a kɛ peeɔ ní komɛ kaa kusii aloo kɛtɛ kɛ a henɔhi, kɛ lɛhi. Jehanɛ hu ɔ, a kɛ peeɔ níhi nɛ a ngmaa ní ngɛ nɔ nɛ́ a ngɛ kaa womi, nɛ a kɛ peeɔ womi kpohi fuu.—2Mo 2:3.

  • Ninehi nɛ a kɛ pueɔ nɔ nɔ.

    A ngɔɔ ninehi kɛ pueɔ nɔ ko nɔ nɛ a kɛ hlaa lɛ kɛ haa ní tsumi klɛdɛɛ ko aloo a hlaa nɔ ɔ konɛ a jɔɔ lɛ, konɛ a tsa lɛ, aloo konɛ a ha lɛ mumi klɔuklɔu ɔ nike ní ɔ eko. Be komɛ ɔ, a kɛ nine pueɔ lohwe ko nɔ loko a gbeɔ lɛ kɛ sãã afɔle.—2Mo 29:15; 4Mo 27:18; Nít 19:6; 1Ti 5:22.

  • Nihi nɛ a fĩ Herode ma kudɔmi kuu ɔ se.

    A tsɛɔ mɛ ke Herode we bi hulɔ. A ji ma kudɔmi kuu ko nɛ a fĩ otihi nɛ Herode ɔmɛ nɛ a ye nɔ ngɛ Roma nɔ yemi ɔ sisi ɔ kɛ ma a hɛ mi ɔ se. Eko ɔ, Saduki bi komɛ hu piɛɛ ma kudɔmi kuu nɛ ɔ he. Herode we bi ɔmɛ kɛ Farisi bi ɔmɛ ya pee kake nɛ a te si kɛ wo Yesu.—Mar 3:6.

  • Nihi nɛ a hyɛɔ konɛ mlaa nɛ tsu ní.

    A ji mlaa leli nɛ a ngɛ he blɔ komɛ, nɛ a tsuɔ ní ngɛ kpokpahi nɛ a ngɛ Babilon nɔ yemi ɔ sisi ɔ mi. Ngɛ mahi nɛ Romabi ye a nɔ ɔ mi ɔ, nihi nɛ a hyɛɔ konɛ mlaa nɛ tsu ní ɔ sɔmɔ kaa ma ní tsumi nya dali kɛ ha nɔ yelɔ ɔ. A ní tsumi ɔ ekomɛ ji kaa, a hyɛɔ konɛ basabasa peemi nɛ ko ba ma a mi, a hyɛɔ sika blɔ nya tomihi a nɔ, a kojoɔ nihi nɛ a tɔ̃ɔ mlaa nɔ ɔ, nɛ a fãa konɛ a gbla nihi a tue.—Dan 3:2; Nít 16:20.

  • Níhi nɛ da; dami ní peemi.

    Ngɛ Ngmami ɔ mi ɔ, e ji nɔ́ nɛ da ngɛ blɔ tsɔɔmi nɛ Mawu kɛ ha ngɛ nɔ́ nɛ da kɛ nɔ́ nɛ dɛ he ɔ nya.—1Mo 15:6; 5Mo 6:25; Abɛ 11:4; Zef 2:3; Mat 6:33.

  • Nike ní nɛ a kɛ haa nɔ nɛ e ní ngɛ mɔbɔ.

    E ji nike ní nɛ a kɛ haa nɔ ko nɛ e hia yemi kɛ buami. Hebri Ngmami ɔmɛ tui enɛ ɔ he munyu tɛɛ, se Mlaa a kɛ blɔ tsɔɔmi pɔtɛɛ ha Israelbi ɔmɛ ngɛ bɔ nɛ e sa kaa a kɛ ohiatsɛmɛ nɛ hi si ha a he.—Mat 6:2.

  • Ní Kpami Gbijlɔ; Otsihi Gbijlɔ.—

    Hyɛ PENTEKOSTE.

  • Ní kpɛtemi.

    Ke ní kpali ɔmɛ je ngmɔ ní ɔ eko he, a je blɔ jio, a ji blɔ jio, nɛ nɔ ko muɔɔ ngɛ a se ɔ, e ji ní kpɛtemi. Mose Mlaa a tsɔɔ kaa, e sɛ nɛ a kpa ní kɛ ya su ngmɔ ɔ tue aloo a kpa oliv loo wai yiblii tsuo ngɛ ngmɔ ɔ nɔ. E ji he blɔ nɛ Mawu ha ohiatsɛmɛ, nɔ́ nali, ma se bi, awusahi kɛ yalɔyihi kaa a kpɛte ngmɔ ní nɛ piɛ ngɛ ní kpami ɔ se ɔ.—Rut 2:7.

  • Nine mi blimi.

    Susumi nɔ́ nɛ e kami maa pee kɛ je nine nguɛ gɔleku ɔ nya kɛ ya si sekpɛ nguɛ ɔ nya ke ji kaa nɔ ɔ gbɛ e nguɛ ɔmɛ a mi. Ke kɔni fã peeɔ sɛntimita 44.5 (intsisi 17.5) ɔ, lɛɛ nine mi blimi maa pee sɛntimita 22.2 (intsisi 8.75). (2Mo 28:16; 1Sa 17:4) —Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B14.

  • Ní peepee yayahi nɛ tsɔɔ kaa nɔ ko zo tɔ ywia.

    E ji Hela munyu nɛ ji aselʹgeia a sisi tsɔɔmi. Munyuza nɛ ɔ kɔɔ ní peepeehi nɛ ngɛ hɛdɔ nɛ nɔ ko peeɔ kɛ tɔ̃ɔ Mawu mlaa amɛ a nɔ ɔ he. Nɔ nɛ e kɛ e he woɔ ní peepee nɛ ɔ mi ɔ jeɔ blɔ paa kɛ peeɔ jã nɛ nɔ́ ko pee we lɛ zo. Bɔ nɛ jamɛ a nɔ ɔ peeɔ e ní ha a tsɔɔ kaa e be bumi kake po kɛ ha blɔ nya, mlaahi, kɛ sisi tomi mlaahi. Munyu nɛ ɔ kɔ we ní peepee tsɔwitsɔwihi nɛ a dɛ ɔ he.—Gal 5:19; 2Pe 2:7.

  • Ní nalɔ.

    E ji nɔ ko nɛ Mawu haa nɛ e yɔseɔ lɛ Mawu ɔ e suɔmi nya ní, nɔ ko nɛ a bli e hɛngmɛ konɛ e na aloo e nu níhi nɛ tsa pi adesahi tsuo nɛ a naa loo a nuɔ ɔ a sisi. A ná Hebri munyuza nɛ ji “ní nalɔ” ɔ kɛ je munyungu ko nɛ e sisi ji “ní nami” ɔ mi, nɛ e ji nɔ́ nɛ a naa nitsɛnitsɛ aloo okadi peemi nɔ́. Ke nihi kɛ nyagba ko ngɛ kpee ɔ, a ya naa ní nalɔ kɛ ha ga womi nɛ sa.—1Sa 9:9.

  • Ní peelɔ.

    E ji nɔ ko nɛ e deɔ ke e kɛ gbogboehi tuɔ munyu.—3Mo 20:27; 5Mo 18:10-12; 2Ma 21:6.

  • Nisan.

    Benɛ Yudabi ɔmɛ je nyɔguɛ yemi mi ngɛ Babilon kɛ ba a, Nisan ji biɛ ehe nɛ a kɛ tsɛɔ Abib, nɛ ji kekleekle nyɔhiɔ nɛ ngɛ kalenda nɛ Yudabi ɔmɛ kɛ tsu ní ngɛ a jami mi ɔ nɔ. Lɔ ɔ nɔuu ji nyɔhiɔ nɛ to nɔ kpaago ngɛ kalenda nɛ́ Yudabi ɔmɛ kɛ tsu ní ngɛ a nyɔguɛ tsomi ɔ nɔ. E jeɔ sisi kɛ jeɔ March kpɛti kɛ ya siɔ April kpɛti. (Neh 2:1)—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B15.

  • Nɔ hyɛlɔ.

    Nyumu nɛ e blɔ nya ní tsumi titli ji kaa e maa hyɛ asafo ɔ nɔ nɛ e bu he. Hela munyu epiʹskopos ɔ sisi tutuutu ji kaa nɛ́ o maa hyɛ nɔ́ ko nɔ nɛ o maa po he piɛ. Munyu nɛ ji “nɔ hyɛlɔ” kɛ “nɔkɔtɔma” a (presbyʹteros) kɔɔ blɔ nya kake nɔuu he ngɛ Kristofohi asafo ɔ mi. Munyu nɛ ji “nɔkɔtɔma” a tsɔɔ kaa nɔ nɛ a hla lɛ kaa jã a ngɛ suhi nɛ tsɔɔ kaa e wa, nɛ munyu nɛ ji “nɔ hyɛlɔ” ɔ tsɔɔ ní tsumihi a he je nɛ a hla lɛ ngɛ ɔ.—Nít 20:28; 1Ti 3:2-7; 1Pe 5:2.

  • Nɔkɔ.

    A tsɛɔ lɛ ke “mɔtu dodoe” hulɔ. Lɔ ɔ ji nyagbe dodoe nɛ teɔ si ngɛ puje he loko pu ɔ jeɔ kpo. Jamɛ a dodoe ɔ lɛ tsɔɔ kaa je na.—Kpo 22:16; 2Pe 1:19.

  • Nɔkɔtɔma; Nyumu nɔkɔtɔma.

    Nyumu nɛ e wa, se ngɛ Ngmami ɔ mi ɔ, e kɔɔ nɔ ko nɛ e hɛɛ blɔ nya aloo he blɔ ngɛ kpɔ ko mi aloo ma ko mi ɔ he titli. A tsɛ hiɔwe adebɔ níhi hu jã ngɛ Kpojemi womi ɔ mi. A tsɔɔ Hela munyu presbyʹteros ɔ sisi kaa “nɔkɔtɔma” ke e kɔɔ nihi nɛ a ní tsumi ji kaa a nyɛɛ hɛ mi ngɛ asafo ɔ mi ɔ a he.—2Mo 4:29; Abɛ 31:23; 1Ti 5:17; Kpo 4:4.

  • Nɔmlɔ Bi.

    Munyu nɛ ɔ je kpo maa pee si 80 ngɛ Sane Kpakpa amɛ a mi. E kɔɔ Yesu Kristo he, nɛ e tsɔɔ kaa kɛ gu fɔmi nɛ a fɔ lɛ ngɛ he lo nya a nɔ ɔ, e ba plɛ adesa, se pi mumi mi adebɔ nɔ́ ko nɛ e tsake e nɔmlɔ tso kɛkɛ. Munyu nɛ ji nɔmlɔ Bi ɔ hu tsɔɔ kaa Yesu ma ha nɛ gbami nɛ a ngma ngɛ Daniel 7:13, 14 ɔ maa ba mi. Ngɛ Hebri Ngmami ɔ mi ɔ, a tsɛ Ezekiel kɛ Daniel hu ke nɔmlɔ bi kɛ tsɔɔ slɔɔto nɛ ngɛ adesahi nɛ a daa Mawu nane mi kɛ tuɔ munyu ɔ kɛ Mawu ɔ nɛ e ngɔ sɛ gbi kɛ ha mɛ ɔ a kpɛti.—Eze 3:17; Dan 8:17; Mat 19:28; 20:28.

  • Nɔ́ nɛ dooɔ; Tso nɛ dooɔ.

    A ji tso slɔɔtohi nɛ a dooɔ wawɛɛ nɛ a jeɔ via liliili. A kɛ tsu ní ngɛ okadi peemi blɔ nɔ ngɛ Baiblo ɔ mi kɛ kale ní yayahi nɛ jeɔ ajuama bɔmi, nyɔguɛ yemi, dami sane nɛ a yi kɛ hemi kɛ yemi kuami mi kɛ baa a he. “Nɔ́ nɛ dooɔ” nɛ́ a kɛ tsu ní ngɛ Kpojemi 8:11 ɔ, ji duɔ ko nɛ dooɔ nɛ a tsɛɔ lɛ hu ke absinte.—5Mo 29:18; Abɛ 5:4; Yer 9:15; Amo 5:7.

  • Nɔ nɛ a tsake lɛ.

    Ngɛ Ngmami ɔ mi ɔ, e kɔɔ nɔ nɛ e tsake kɛ ba Yuda jami ɔ mi ɔ he, nɛ ke nyumu ji lɛ ɔ, lɛɛ e biɔ nɛ a po lɛ.—Mat 23:15; Nít 13:43.

  • Nɔ nɛ e deɔ níhi nɛ maa ba hwɔɔ se.

    Nɔ ko nɛ e tsɔɔ kaa e ngɛ nyɛmi nɛ a kɛ deɔ níhi nɛ maa ba hwɔɔ se. Baiblo ɔ tu kunya yeli, klali, dodoe mi hyɛli kɛ ni kpahi a he munyu kaa a ji nihi nɛ a tsɔɔ kaa a deɔ níhi nɛ maa ba hwɔɔ se.—3Mo 19:31; 5Mo 18:11; Nít 16:16.

  • Nɔ pomi.

    E ji mɔmlɔtɔ ɔ jemi. E ji nɔ́ ko nɛ a kɛ fɔ Abraham kɛ e bimɛ a nɔ kaa a pee, se a bi we jamɛ a nɔ́ ɔ ngɛ Kristofohi a dɛ. A kɛ tsu ní ngɛ okadi peemi blɔ nɔ ngɛ ngmami slɔɔtohi a mi.—1Mo 17:10; 1Ko 7:19; Flp 3:3.

  • Nɔ yayami ɔ.

    E ji biɛ nɛ a kɛ tsɛɔ Satan Abosiami, nɔ nɛ e teɔ si kɛ woɔ Mawu kɛ e dami tɛ popoe ɔmɛ ɔ.—Mat 6:13; 1Yo 5:19.

  • Nu pɔmi.

    Nɔ́ nɛ Hebri munyungu ɔ tsɔɔ tutuutu ji “nɛ a ma kpa nɔ ko nu.” A ngɔɔ nu kɛ kpaa nɔ ko aloo nɔ́ ko he kɛ tsɔɔ kaa a jɔɔ nɔ kɛ ha sɔmɔmi klɛdɛɛ ko. Ngɛ Hela Ngmami ɔ mi ɔ, a kɛ munyungu ɔ tsuɔ ní ngɛ mumi klɔuklɔu ɔ nɛ a plɛɔ kɛ pueɔ ni nɛmɛ nɛ a hla mɛ kɛ ha hiɔwe hɛ kɛ nɔ fɔmi ɔ a blɔ fa mi.—2Mo 28:41; 1Sa 16:13; 2Ko 1:21.

  • Nyagbe ligbi ɔmɛ.

    A kɛ munyu nɛ ɔ kɛ munyuhi kaa jã, nɛ eko ji ‘ligbi ɔmɛ a nyagbe’ tsuɔ ní ngɛ Baiblo gbami mi kɛ tsɔɔ be nɛ níhi nɛ a ya nɔ ngɛ yi nɔ sanehi a mi ɔ ya suɔ a nyagbe kulaa. (Eze 38:16; Dan 10:14; Nít 2:17) Nɔ́ nɛ gbami ɔ kɔ he ɔ lɛ maa tsɔɔ kaa be ɔ ma nyɛ kɔ jeha bɔɔ komɛ aloo jehahi fuu a he. Nɔ́ nɛ e sa kadimi pe kulaa ji kaa, Baiblo ɔ ngɔɔ munyu nɛ ɔ kɛ tsuɔ ní kɛ kɔɔ níhi a blɔ nya tomi nɛ ngɛ amlɔ nɛ ɔ “nyagbe ligbi ɔmɛ” a he, ngɛ bami nɛ Yesu ba nɛ a nɛ kɛ hɛngmɛ ɔ mi.—2Ti 3:1; Yak 5:3; 2Pe 3:3.

  • Nyakpɛ níhi; He wami ní tsumihi.

    Ní peepeehi aloo níhi nɛ a yaa nɔ nɛ pe he wamihi tsuo nɛ adesahi le, nɛ a tsɔɔ kaa e je nɔ ko nɛ e ngɛ he wami pe adesahi a ngɔ. Be komɛ ɔ, ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ, a nyɛɔ tuɔ nyakpɛ níhi a he munyu kaa “okadihi.”—2Mo 4:21; Nít 4:22; Heb 2:4.

  • Nya sɔumi ga.

    E ji nɔ́ nya sɔumi nɔ́ ko nɛ a woɔ ngɛ nine nguɛ he. Be komɛ ɔ, a kɛ kpa woɔ he nɛ a kɛ woɔ kuɛ. E ji okadi nɛ tsɔɔ he blɔ nɛ nɔ yelɔ ko aloo ma nɔkɔtɔma ko ngɛ. (1Mo 41:42)—Hyɛ NƆ́ NYA SƆUMI NƆ́.

  • Nyɛminyumu nɛ́ gbo ɔ yo nɛ fɔ we nɛ́ a kɛ lɛ sɛɔ gba si himi mi.

    Ke yo ko huno gbo nɛ e kɛ lɛ fɔ we binyumu ɔ, nɔ nɛ gbo ɔ nyɛminyumu ɔ ngɔɔ yo ɔ kaa e yo konɛ e kɛ lɛ nɛ fɔ bimɛ kɛ ha e nyɛminyumu ɔ nɛ e gbo ɔ, konɛ e weku kpa a nɛ tsa nɔ. Pee se ɔ, a kɛ kusumi nɛ ɔ piɛɛ Mose Mlaa a he.—1Mo 38:8; 5Mo 25:5.

  • Nɔ́ nya sɔumi nɔ́.

    E ji nɔ́ ko nɛ a kɛ peeɔ okadi ngɛ nɔ́ ko he (behi fuu ɔ, ngɛ zu aloo hwo gbaku nɔ) kɛ tsɔɔ nɔtsɛ, bɔ nɛ nɔ́ ɔ hi ha, aloo kaa a kplɛɛ nɔ. Blema a, a kɛ níhi nɛ a he wa (tɛ, suɔ wu, aloo tso) lɛ peeɔ níhi nɛ a kɛ sɔuɔ níhi a nya, nɛ a kpɛ́ ningma okadihi aloo a tɛni níhi senyasenya ngɛ a nɔ. A kɛ nya sɔumi nɔ́ tsuɔ ní ngɛ okadi peemi mi kɛ tsɔɔ nɔ́ ko nɛ e hi, aloo kɛ tsɔɔ nɔtsɛ, aloo nɔ́ ko nɛ a ngɔ kɛ laa aloo e ji laami sane.—2Mo 28:11; Neh 9:38; Kpo 5:1; 9:4.

  • Nyɔguɛ tso mi.

    E tsɔɔ nɔ ko nɛ a je lɛ kɛ je lɛ nitsɛ e zugba nɔ loo e we mi kɛ ho he kpa ya. Behi fuu ɔ, nihi nɛ a ye ni ɔmɛ a nɔ kunimi lɛ a kɛ fami haa nihi nɛ a nuu mɛ nyɔguɛ ɔ. Hebri munyungu nɛ ɔ sisi ji “je mi.” Israelbi ɔmɛ ya pee nyɔguɛhi ngɛ ma kpahi a mi, nɛ a kpɛti enyɔ nɛ sa kadimi ji; benɛ a nuu yiti je wɛtso nyɔngma matsɛ yemi ɔ kɛ ho nyɔguɛ tso mi ya ngɛ Asiria, kɛ pee se benɛ a nuu woyi je wɛtso enyɔ matsɛ yemi ɔ kɛ ho nyɔguɛ tso mi ya ngɛ Babilon ɔ. Benɛ Persia matsɛ Koresh ngɛ nɔ yee ɔ, a kpale Israel matsɛ yemi enyɔ nɛ ɔmɛ a mi bi ɔmɛ nɛ́ a piɛ ɔ kɛ ho a zugba amɛ a nɔ ya.—2Ma 17:6; 24:16; Ezr 6:21.

  • Nyɔhiɔ ehe.

    Kekleekle ligbi ngɛ nyɔhiɔ fɛɛ nyɔhiɔ nɛ e ngɛ Yudabi ɔmɛ a kalenda a nɔ, nɛ a yeɔ ligbi nɛ ɔ kaa he nya buami ligbi ko, a yeɔ ní, nɛ a sãã afɔle klɛdɛɛhi. Be komɛ a se ɔ, ligbi ɔ ba pee ma a gbijlɔ ko nɛ e he hia, nɛ nihi tsu we ní ngɛ nɔ.—4Mo 10:10; 2Kr 8:13; Kol 2:16.

  • Nyɔmtsɛ ɔ Gbɔkuɛ Niye Ní ɔ.

    Niye ní nitsɛnitsɛ nɛ ji abolo nɛ masa be mi kɛ wai, nɛ e peeɔ Kristo nɔmlɔ tso ɔ kɛ e muɔ he okadi; Yesu gbenɔ ɔ kaimi. Akɛnɛ enɛ ɔ ji gbijlɔ ko nɛ Ngmami ɔ tsɔɔ kaa e sa nɛ Kristofohi nɛ a ye he je ɔ, e da blɔ kaa a tsɛɔ lɛ ke “Kaimi ɔ.”—1Ko 11:20, 23-26.

  • Nyuami.

    E ji he wami nɛ a kɛ tsuɔ ní nɛ́ nihi le kaa e je mumi yayahi a ngɔ.—2Kr 33:6.

  • Nyumu nɛ e ye e he; nyumu nɛ a ngmɛɛ e he.

    Benɛ Romabi ɔmɛ ngɛ nɔ yee ɔ, “nyumu nɛ e ye e he” ɔ ji nɔ nɛ a fɔ lɛ kaa he yelɔ, nɛ e ngɛ ma mi no peemi he blɔhi tsuo. Se “nyumu nɛ a ngmɛɛ e he” ɔ ji nyɔguɛ nɛ a ngmɛɛ e he. Ke a ngmɛɛ nɔ ko he ngɛ mlaa nya a, e náa he blɔ nɛ e ba peeɔ Roma ma a mi no, se a be nyɛe ma ha lɛ ma kudɔmi blɔ nya. Ke a ngmɛɛ nɔ ko he kɛkɛ ɔ, e ye e he ngɛ nyɔguɛ yemi mi, se pi ma mi no peemi he blɔhi tsuo nɛ e ngɛ.—1Ko 7:22.

O

  • Odase.

    Behi fuu ɔ, munyungu nɛ ji “Odase ɔ” daa si kɛ ha Kita Nyɔngma a nɛ a ngma ngɛ tɛ tɛtlɛɛ enyɔ ɔmɛ a nɔ kɛ ha Mose ɔ.—2Mo 31:18.

  • Ohɛ.

    E ji nyu nɛ gbli (yafoyafo) nɛ jeɔ tsohi aloo nga loo hu komɛ nɛ a piɛɛ Boswellia tsohi a kuu ɔ he ɔ a mi. Ke a sã a, e jeɔ via liliili. E piɛɛ níhi nɛ a kɛ peeɔ tsopa kɛ e he via klɔuklɔu ɔ nɛ a kɛ tsuɔ ní ngɛ kpe he bo tsu ɔ kɛ sɔlemi we ɔ mi ɔ a he. A ngɔɔ kɛ piɛɛɔ ngma afɔlehi a he, nɛ a toɔ kɛ piɛɛɔ abolo nɛ a kɛ maa Mawu hɛ mi ngɛ He Klɔuklɔu ɔ he.—2Mo 30:34-36; 3Mo 2:1; 24:7; Mat 2:11.

  • Okadi.

    Nɔ́ ko, ní peepee ko, si fɔfɔɛ ko, aloo nɔ́ ko nɛ ngɛ nyakpɛ, nɛ he hia, nɛ daa si kɛ ha nɔ́ ko nɛ ngɛ amlɔ nɛ ɔ aloo nɔ́ ko nɛ maa ba hwɔɔ se.—1Mo 9:12, 13; 2Ma 20:9; Mat 24:3; Kpo 1:1.

  • Omer.

    E ji susumi nɔ́ nɛ a kɛ susuɔ níhi nɛ a gbli. Omer kake peeɔ Lita 2.2 (2 kwat gbigbli), aloo efa mi dlami nyɔngma mi kake. (2Mo 16:16, 18)—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B14.

  • Oniks.

    E ji tɛ ko nɛ he jua ba si bɔɔ pɛ pe tɛ kpahi nɛ a he jua wa a, e ji agate tɛ henɔ ko nɛ he wa, aloo chalcedony tɛ nɛ kɔlahi fiamifiami. Ke o hyɛ oniks tɛ ɔ, o maa na kaa kɔlahi komɛ kaa futaa, yumu, ba gbigbli su, tsutsu, lazu, aloo ba mumu suhi nyɛɛ mi. E piɛɛ tɛhi nɛ a to ngɛ tade klɛdɛɛ nɛ a pee kɛ ha osɔfo nɔkɔtɔma a nɔ ɔ he.—2Mo 28:9, 12; 1Kr 29:2; Hio 28:16.

  • Osɔfo.

    Nyumu nɛ e daa si ngɛ Mawu nane mi kɛ haa nihi nɛ e ngɛ sɔmɔe ɔ, nɛ e tsɔɔ ni ɔmɛ Mawu he ní kɛ Mawu mlaahi. Jehanɛ hu ɔ, osɔfohi daa ni ɔmɛ a nane mi ngɛ Mawu hɛ mi, a sãã afɔlehi nɛ a daa mi nɛ a kpaa pɛɛ ha ni ɔmɛ. Loko Mose Mlaa a maa ba a, wekuyi ɔ lɛ e sɔmɔɔ kaa osɔfo kɛ haa e weku ɔ. Ngɛ Mose Mlaa a nya a, nyumuhi nɛ a je Aaron weku ɔ mi ngɛ Levi wɛtso ɔ mi ɔ lɛ a yeɔ osɔfo. Nyumu kpahi nɛ a je Levi wɛtso ɔ mi ɔ yeɔ bua mɛ. Benɛ somi ehe ɔ bɔni ní tsumi ɔ, mumi mi Israel ba pee osɔfohi a ma, nɛ Yesu Kristo ji Osɔfo Nɔkɔtɔma.—2Mo 28:41; Heb 9:24; Kpo 5:10.

  • Osɔfo nɔkɔtɔma.

    Ngɛ Mose Mlaa a nya a, lɛ ji osɔfo titli nɛ e daa ni ɔmɛ a nane mi ngɛ Mawu hɛ mi nɛ e hyɛɔ osɔfo kpa amɛ a nɔ. Lɛ pɛ lɛ e ngɛ he blɔ kaa e sɛɔ He Klɔuklɔu Pe Kulaa a, nɛ ji se tsu nɛ ngɛ kpe he bo tsu ɔ kɛ pee se ɔ sɔlemi we ɔ mi. E peeɔ jã daa jeha ngɛ Kpatami Ligbi ɔ pɛ nɔ. A tsɛɔ Yesu Kristo hu ke “osɔfo nɔkɔtɔma.”—3Mo 16:2, 17; 21:10; Mat 26:3; Heb 4:14.

P

  • Pã.

    E ji nɔ́ ko nɛ a kɛ woɔ nɔ kɛ tsiɔ e nya konɛ a kɛ gbla e tue. Ekomɛ ngɛ nɛ a kɛ woɔ nɔ nane pɛ, se ekpa komɛ ngɛ nɛ a kɛ woɔ nɔ ɔ nanehi, ninehi, kɛ e kuɛ nɛ e haa nɛ nɔ ɔ mi dɔɔ.—Yer 20:2; Nít 16:24.

  • Paradeiso.

    E ji paaki ko nɛ e ngɛ fɛu, aloo abɔɔ ko nɛ e ngɛ kaa paaki. Paradeiso nɛ sɛ hlami ji Eden abɔɔ ɔ nɛ́ Yehowa pee kɛ ha Adam kɛ Hawa a. Benɛ Yesu kɛ juli enyɔ ɔmɛ nɛ a ngɛ e kasa nya ngɛ sɛumi tso ɔ nɔ ɔ ngɛ munyu tue ɔ, e tsɔɔ kaa zugba a ma ba plɛ pee paradeiso. Ngɛ 2 Korintobi 12:4 ɔ, atsinyɛ jemi ko be he kaa munyungu ɔ kɔɔ paradeiso ko nɛ maa ba hwɔɔ se ɔ he, nɛ ngɛ Kpojemi 2:7 ɔ, e kɔɔ hiɔwe paradeiso he.—Lah 4:13; Luk 23:43.

  • Pentekoste.

    E ji gbijlɔ enyɔne ngɛ gbijlɔ ngua etɛ ɔmɛ a kpɛti, nɛ e biɔ nɛ nyumuhi tsuo nɛ a ji Yudabi ɔ nɛ a ya ye ngɛ Yerusalem. Pentekoste sisi ji “(Ligbi) Nyingmi Enuɔne,” nɛ ngɛ Hela Ngmami ɔ mi ɔ, lɔ ɔ ji biɛ nɛ a kɛ tsɛɔ Ngma Kpami Gbijlɔ aloo Otsihi A Gbijlɔ ɔ nɛ a tu a he munyu ngɛ Hebri Ngmami ɔ mi ɔ nɛ. A yeɔ gbijlɔ nɛ ɔ ngɛ ligbi nyingmi enuɔne ɔ nɔ, nɛ a jeɔ be ɔ kanemi sisi ngɛ Nisan ligbi 16 nɔ.—2Mo 23:16; 34:22; Nít 2:1.

  • Persia; Persiabi.

    E ji zugba ko kɛ e nɔ bi nɛ́ a pɔɔ a he munyu tumi kɛ piɛɛɔ Mediabi ɔmɛ a he, nɛ e ma nyɛ maa ba kaa weku kpa ko ngɛ a kɛ mɛ a kpɛti. Sisije ɔ, Persiabi ɔmɛ hi Iran yoku nɛ e yi mi fɔɔ si tɛtlɛɛ woyi je kɛ yaa pusinɔ he blɔ. E ngɛ mi kaa Media kɛ Persia tsuo pee kake kɛ ye mahi nɛ a ye a nɔ ɔ a nɔ mohu lɛɛ, se benɛ Sirus Ngua a (nɔ nɛ blema yi nɔ sane ngmali tsɔɔ kaa e tsɛ ji Persiano nɛ e nyɛ ji Mediano) ɔ ngɛ nɔ yee ɔ, Persiabi ɔmɛ ba ná blɔ nya pe Mediabi ɔmɛ. Sirus ye Babilonia Nɔ Yemi ɔ nɔ kunimi ngɛ jeha 539 L.M.B.K. nɛ e ha nɛ Yudabi ɔmɛ kpale kɛ ho a zugba a nɔ ya. Persia Nɔ Yemi He ɔ je sisi kɛ je Indus Pa a he ngɛ puje he blɔ, kɛ ya si Aegea Wo ɔ he ngɛ pusinɔ he. Persiabi ɔmɛ ye Yudabi ɔmɛ a nɔ kɛ ya si benɛ Aleksanda Ngua a ye Persiabi ɔmɛ a nɔ kunimi ngɛ jeha 331 L.M.B.K. Daniel na Persia Nɔ Yemi ɔ he nina, nɛ a tu he munyu ngɛ Baiblo ɔ womihi nɛ ji Ezra, Nehemia kɛ Ester hu a mi. (Ezr 1:1; Dan 5:28; 8:20)—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B9.

  • Pim.

    E ji sɛni tɛ kɛ sika nɛ Filistibi ɔmɛ heɔ ke a duɔ dade saisaa ko nya. Nihi nɛ a tsuaa si kɛ hlaa blema níhi ɔ na sɛni tɛ komɛ ngɛ Israel nɛ a kɛ Hebri pɛlɔkuhi ngma “pim” ngɛ a nɔ; eko fɛɛ eko mi jiɔmi ji gram 7.8 (oz t 0.2508), nɛ e maa pee shekel mi gbami etɛ mi enyɔ.—1Sa 13:20, 21.

  • Pomegranet.

    E ji tso yiblii ko nɛ ngɛ kaa apol, nɛ e sisi ɔ ngɛ kaa jlasi. E toto ɔ he wa, nɛ ní tsɔwitsɔwi lokotoo komɛ ngɛ mi. Wu nyafinyafi nɛ a tsuɔ kɛ nyu ngɛ ní tsɔwitsɔwi ɔmɛ a mi. A pee ní komɛ kaa pomegranet kɛ wo osɔfo nɔkɔtɔma a tade klɔii nɛ kɔni be he ɔ nya fiami ɔ nya, nɛ a pee eko hu kɛ wo titimahi nɛ ji Yakin kɛ Boaz nɛ ngɛ sɔlemi we ɔ hɛ mi ɔ a yi mi kpɔ ɔmɛ a he.—2Mo 28:34; 4Mo 13:23; 1Ma 7:18.

  • Porneia.—

    Hyɛ AJUAMA BƆMI.

  • Pratorio Buli.

    Roma tabuli a kuu ko nɛ a hla mɛ kaa a bu Roma nɔ yelɔ ɔ he. Tabuli a kuu nɛ ɔ ba ná he wami ngɛ ma kudɔmi sanehi a mi nɛ a nyɛɔ fiɔ nɔ yelɔ ko se aloo a jeɔ lɛ ngɛ sɛ ɔ nɔ.—Flp 1:13.

  • Puɛ; Sɔmɔlɔ nɛ a ta lɛ loo a sa lɛ.

    E sisi numi tutuutu ji nyumu nɛ a puɛ lɛ aloo a ta lɛ. A pɔɔ nyumuhi kaa jã a ní tsumi hami ngɛ matsɛmɛ a wehi a mi, nɛ a sɔmɔɔ kaa manyɛ ɔ kɛ matsɛ yi kpa amɛ a tsɔli aloo a nɔ hyɛli. A tsɛɔ nyumu nɛ pi nɛ a puɛ lɛ, se e ji ma nɔkɔtɔma nɛ e tsuɔ ní ngɛ matsɛ we mi ɔ hu jã. A kɛ tsu ní ngɛ okadi peemi blɔ nɔ kɛ ha nɔ nɛ e ji ‘puɛ ngɛ Matsɛ Yemi ɔ’ he je, nɔ nɛ e yeɔ e he nɔ konɛ e nyɛ nɛ e ngɔ e he tsuo kɛ ha Mawu sɔmɔmi.—Mat 19:12; Est 2:15; Nít 8:27.

  • Purim.

    E ji gbijlɔ nɛ a yeɔ daa jeha ngɛ Ada nyɔhiɔ ɔ we ligbi 14 kɛ 15 ɔ nɔ. A kɛ kaiɔ kpɔmi nɛ a kpɔ̃ Yudabi ɔmɛ kɛ je hɛ mi kpatami mi ngɛ Manyɛ Ester be ɔ mi. Munyungu nɛ ji pu·rimʹ ɔ pi Hebri munyungu, nɛ e sisi ji “sɔ.” A ná Purim Gbijlɔ aloo Sɔ Gbijlɔ kɛ je Pur (Sɔ) nɛ Haman ha nɛ a fɔ konɛ a kɛ le ligbi nɛ a kɛ ma kpata Yudabi ɔmɛ a hɛ mi ɔ mi.—Est 3:7; 9:26.

R

  • Rahab.

    E ji biɛ nɛ a kɛ tsu ní ngɛ okadi peemi blɔ nɔ ngɛ Hiob womi ɔ, La womi ɔ, kɛ Yesaya womi ɔ mi (tsa pi Rahab nɛ ji yo nɛ Yoshua womi ɔ tu e he munyu ɔ he munyu nɛ a ngɛ tue ngɛ hiɛ ɔ). Ngɛ Hiob womi ɔ mi ɔ, hehi nɛ biɛ nɛ ji Rahab je kpo ngɛ ɔ ha nɛ wa na kaa e ji wo mi lohwe ngua ko; ngɛ Baiblo ɔ mi he komɛ ɔ, a kɛ wo mi lohwe ngua nɛ ɔ tsu ní kɛ da si ha Egipt.—Hio 9:13; La 87:4; Yes 30:7; 51:9, 10.

S

  • Saduki bi.

    E ji Yudabi ɔmɛ a jami kuu ko nɛ e he biɛ wawɛɛ, nɛ nihi nɛ a ngɛ blɔ nya kɛ osɔfohi nɛ a ngɛ he wami ngɛ níhi nɛ yaa nɔ ngɛ sɔlemi we ɔ ji kuu nɛ ɔ mi bimɛ. A kua kusumihi fuu nɛ a deɔ kɛ nya nɛ Farisi bi ɔmɛ ye nɔ ɔ, nɛ a kplɛɛ we Farisi bi ɔmɛ a hemi kɛ yemi komɛ hu a nɔ. A he we gbogboehi a si tlemi ɔ yi, nɛ a he we yi hu kaa hiɔwe bɔfohi ngɛ. A te si kɛ wo Yesu.—Mat 16:1; Nít 23:8.

  • Salomo Ablanaa a.

    Ngɛ Yesu be ɔ mi ɔ, e ji he ko nɛ a pee ngɛ sɔlemi we ɔ ngɛ kpo ɔ nɔ pusinɔ he blɔ nɛ a bu yi mi nɛ nihi nyɛɛɔ lejɛ ɔ. Nihi fuu he ye kaa sɔlemi we ɔ nɛ Salomo ma a fã ko nɛ piɛ ji lɔ ɔ nɛ. Yesu nyɛɛ ngɛ lejɛ ɔ ngɛ “ahlabata be mi,” nɛ Kristofohi nɛ a hi si ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ hu kpe ngɛ lejɛ ɔ nɛ a ja Mawu. (Yoh 10:22, 23; Nít 5:12)—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B11.

  • Samaria.

    E ji ma ngua kɛ ha wɛtso nyɔngma amɛ ngɛ Israel ma a yiti je. A kɛ biɛ nɛ ɔ tsɛ ma ngua a kɛ wɛtso nyɔngma amɛ tsuo maa pee jeha 200. A to ma ngua nɛ ɔ sisi ngɛ yoku ko nɛ a tsɛɛ ke Samaria a nɔ. Ngɛ Yesu be ɔ mi ɔ, Samaria ji biɛ nɛ a kɛ tsɛɔ Roma kpokpa nɛ ngɛ Galilea ngɛ yiti je ɔ kɛ Yudea ngɛ woyi je ɔ a kpɛti. Yesu pɔɛ fiɛɛmi ngɛ kpokpa nɛ ɔ mi ngɛ e blɔ hiami mi, se be komɛ ngɛ nɛ e guɔ kpokpa a mi nɛ e kɛ nihi nɛ a ngɛ lejɛ ɔ sɛɛɔ ní. Petro ngɔ okadi peemi Matsɛ Yemi ɔ nya safe enyɔne ɔ kɛ tsu ní benɛ Samariabi ɔmɛ a nine su mumi klɔuklɔu ɔ nɔ ɔ. (1Ma 16:24; Yoh 4:7; Nít 8:14) —Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B10.

  • Samariabi.

    Sisije ɔ, jinɛ a kɛ biɛ nɛ ɔ tsɛɔ Israelbi ɔmɛ a wɛtso nyɔngma matsɛ yemi ɔ nɛ ngɛ yiti je ɔ, se benɛ Asiriabi ɔmɛ ba ye a nɔ kunimi ngɛ jeha 740 L.M.B.K. se ɔ, a kɛ biɛ nɛ ɔ tsɛɔ ma se bi nɛ Asiriabi ɔmɛ ngɔ mɛ kɛ ba hi lejɛ ɔ hulɔ. Ngɛ Yesu be ɔ mi ɔ, a kɛ biɛ nɛ ɔ tsu we ní ngɛ blɔ yaya nɔ kɛ kɔ ma nɛ nɔ ko je mi aloo ma kudɔmi he, mohu ɔ, a kɛ tsɛ nihi nɛ a ngɛ jami kuu nɛ kɛ blema Shekem kɛ Samaria he kɛ we ɔ mi ɔ. Nihi nɛ a hi jamɛ a jami kuu ɔ mi ɔ ngɛ jami mi hemi kɛ yemi komɛ nɛ ngɛ kpa kulaa ngɛ Yudabi Ɔmɛ A Jami ɔ he.—Yoh 8:48.

  • Sami afɔle.

    E ji afɔle nɛ a kɛ lohwehi sãã kɛ haa Mawu; a sãã lohwe ɔ tsuo ngɛ afɔle sami latɛ nɔ (na ku, agbosu, akpakpo, lahuɛ, aloo beleku lahuɛ), nɛ nɔ nɛ ma afɔle sami ɔ si we lohwe ɔ he ko he ko kɛ ha e he.—2Mo 29:18; 3Mo 6:9.

  • Sane kpakpa a.

    Ngɛ Hela Ngmami ɔ mi ɔ, e ji Mawu Matsɛ Yemi ɔ he sane kpakpa a kɛ sane kpakpa nɛ kɔɔ yi wami hemi kɛ gu hemi kɛ yemi ngɛ Yesu Kristo mi ɔ nɔ ɔ he.—Luk 4:18, 43; Nít 5:42; Kpo 14:6.

  • Sanhedri.

    Yudabi ɔmɛ a kojomi he ngua ngɛ Yerusalem. Ngɛ Yesu be ɔ mi ɔ, nimli 71 lɛ a sɔmɔɔ kaa kojomi he nɛ ɔ mi bi. Nihi nɛ a piɛɛ he ɔ a ti ni komɛ ji, osɔfo nɔkɔtɔma a kɛ ni kpahi nɛ a hɛɛ jamɛ a blɔ nya a hyɛ, wekuhi nɛ a hlaa osɔfo nɔkɔtɔma kɛ jeɔ mi ɔ mi bimɛ, nikɔtɔmahi, wɛtso nya dali kɛ wekuyihi, kɛ womi ngmali.—Mar 15:1; Nít 5:34; 23:1, 6.

  • Satan.

    Hebri munyungu nɛ e sisi ji “Nɔ Nɛ E Teɔ Si Kɛ Woɔ Nɔ.” Ke a gbɔ he nine ngɛ Hebri kɛ Hela gbi ɔmɛ a mi ɔ, e kɔɔ Satan Abosiami, Mawu He Nyɛlɔ kpanaku ɔ he.—Hio 1:6; Mat 4:10; Kpo 12:9.

  • Seah.

    E ji susumi nɔ́ nɛ a kɛ susuɔ níhi nɛ a gbli. Ke a kɛ seah susumi nɔ́ ɔ to bat susumi nɔ́ nɛ a kɛ susuɔ níhi nɛ a ngɛ kaa nyu ɔ he ɔ, e maa pee lita 7.33 (kwat gbigbli 6.66). (2Ma 7:1) —Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B14.

  • Sela.

    E ji munyungu ko nɛ a kɛ tsuɔ ní ngɛ la fiami loo la lami mi. E je kpo ngɛ La womi ɔ kɛ Habakuk womi ɔ mi. E ma nyɛ maa tsɔɔ kaa ke a ngɛ lae nɛ a su lejɛ ɔ, a mlɛ bɔɔ konɛ a susu la nɛ a la a he, aloo a ha nɛ he numi nɛ ngɛ la a mi ɔ nɛ je kpo heii. Greek Septuagint ɔ tsɔɔ Sela sisi ke di·aʹpsal·ma, nɛ e sisi ji “mlɛmi nɛ a maa mlɛ ke a ngɛ lae.”—La 3:4; Hab 3:3.

  • Serafhi.

    A ji mumi mi bɔ níhi nɛ a bɔle Yehowa matsɛ sɛ ɔ kɛ kpe ngɛ hiɔwe. Hebri munyungu nɛ ji sera·phimʹ ɔ sisi tutuutu ji “nihi nɛ a ngɛ tsoe.”—Yes 6:2, 6.

  • Sɛumi tso.

    A tsɔɔ Hela munyungu nɛ ji staurosʹ ɔ sisi ke sɛumi tso, nɛ e tsɔɔ tso jai kaa nɔ́ nɛ a gbe Yesu ngɛ nɔ ɔ. Odase ko be nɛ tsɔɔ kaa Hela munyungu staurosʹ ɔ sisi ji klɔɔs nɛ ngɛ kaa nɔ́ nɛ wɔ jali kɛ tsu ní kaa jami mi okadi jeha lafahi abɔ loko Kristo ba a. “Sɛumi tso” ji Hela munyungu ɔ sisi tsɔɔmi nɛ da saminya, ejakaa a kɛ munyungu nɛ ji staurosʹ ɔ hu tsu ní kɛ tsɔɔ bɔ nɛ a ma pii Yesu se nyɛɛli ɔmɛ, nɛ a maa na nɔ́, nɛ a ma pue a hɛ mi si ha. (Mat 16:24; Heb 12:2)—Hyɛ TSO.

  • Shebat.

    Benɛ Yudabi ɔmɛ je nyɔguɛ yemi mi ngɛ Babilon kɛ ba a, Shebat ji nyɔhiɔ nɛ to nɔ 11 ngɛ kalenda nɛ Yudabi ɔmɛ kɛ tsu ní ngɛ a jami mi ɔ nɔ. Lɔ ɔ nɔuu ji nyɔhiɔ nɛ to nɔ enuɔ ngɛ kalenda nɛ́ Yudabi ɔmɛ kɛ tsu ní benɛ a ngɛ nyɔguɛ tsomi ɔ nɔ. E jeɔ sisi kɛ jeɔ January kpɛti kɛ ya siɔ February kpɛti. (Zak 1:7)—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B15.

  • Shekel.

    E ji susumi nɔ́ nɛ Hebribi kɛ susuɔ nɔ́ ko mi jiɔmi kɛ nɔ́ ko he jua. Shekel kake mi jiɔmi ji gram 11.4 (oz 0.403; oz t 0.367). Eko ɔ, a kɛ munyu nɛ ji “shekel nɛ a po fɔ si ngɛ he klɔuklɔu ɔ” tsu ní kɛ tsɔɔ kaa e sa nɛ nɔ́ ɔ mi jiɔmi ɔ nɛ da aloo e kɛ nɔ́ mi jiɔmi nɛ a po fɔ si ngɛ sɔlemi we ɔ nɛ a kɛ susuɔ nɔ́ ɔ nɛ sɔ. Eko ɔ, shekel ko ngɛ nɛ odehehi lɛ a kɛ tsuɔ ní (lɔ ɔ je ekpa ngɛ shekel nɛ nɔ fɛɛ nɔ kɛ tsuɔ ní ɔ he), aloo bɔ nɛ a susuɔ nɔ́ ko mi jiɔmi ha ngɛ matsɛ we ɔ.—2Mo 30:13.

  • Sheminit.

    E ji munyungu ko nɛ a kɛ tsuɔ ní ngɛ la fiami mi, nɛ ke a tsɔɔ sisi tɛɛ ɔ, e sisi ji “kpaanyɔne.” E ma nyɛ maa tsɔɔ kaa e sɛ nɛ la a nɛ a ngɛ lae ɔ nya nɛ wa. Ke e kɔɔ la fiami níhi a he ɔ, e ma nyɛ maa tsɔɔ kaa á ngɔ la fiami níhi nɛ a nya wɛ kɛ tsu ní. Nɛ ke nya lɛ a kɛ ngɛ lae ɔ, e ma nyɛ maa tsɔɔ kaa a ngɔ la fiami níhi nɛ a nya wɛ kɛ fia konɛ a kɛ gbi blɛuu nɛ la kɛ nyɛɛ se.—1Kr 15:21; La 6:Yiti; 12:Yiti.

  • Sheol.

    E ji Hebri munyungu nɛ kɛ Hela munyungu “Hades” ngɛ tsakpa. A tsɔɔ sisi ke “Yɔkɔ” (nɛ a kɛ ningma okadi agbo, nɛ ji “Y” lɛ je munyungu nɛ ɔ sisi). Enɛ ɔ tsɔɔ kaa a ngɛ adesahi a yɔkɔ he munyu tue, se pi muɔ nɛ a puɔ nihi ngɛ mi ɔ pɛ kɛkɛ.—1Mo 37:35; La 16:10; Nít 2:31 (sisi ningma amɛ).

  • Sina afɔle.

    E ji tue mi jɔmi afɔle nɛ nɔ ko kɛ haa Mawu konɛ e kɛ je e yi ngɛ níhi nɛ Mawu ha lɛ kɛ suɔmi nɛ se pui nɛ e je kpo kɛ tsɔɔ lɛ ɔ he. A yeɔ lohwe ɔ nɛ a kɛ ba sã afɔle ɔ eko, nɛ a yeɔ abolo nɛ masa ngɛ mi kɛ nɔ́ nɛ masa be mi ɔ hu eko. E sa nɛ a ye lo ɔ jamɛ a ligbi ɔ nɔuu.—2Kr 29:31.

  • Siria; Siriabi.—

    Hyɛ ARAM; ARAMBI.

  • Sirti.

    Wo kɔni nguanguahi enyɔ nɛ a mi kuɔ we nɛ́ a ngɛ ma nɛ mwɔnɛ ɔ, a tsɛɔ ke Tunisia kɛ Libia wo ɔ nya ngɛ Afrika Yiti Je ɔ. Blema mele mi ní tsuli yeɔ lejɛ ɔ gbeye, ejakaa wo ɔ fiami ɔ haa nɛ zia nɛ ngɛ wo ɔ nya fɔɔ be fɛɛ be. (Nít 27:17)—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B13.

  • Si tomi.

    Blɔ mi kami susumi nɛ e je kpo si kake pɛ ngɛ blema Hela Ngmami ɔ mi ngɛ Mateo 5:41, eko ɔ, e kɔɔ Romabi a si tomi kake nɛ e peeɔ mita 1,479.5 (nanewɛɛ 4,854) ɔ he. He kpahi etɛ nɛ́ “si tomi” je kpo ngɛ ji Luka 24:13, Yohane 6:19, kɛ Yohane 11:18. Munyu nɛ a kɛ tsu ní ngɛ ngmami nɛ ɔmɛ a mi ji fiɛmi he, se a buu nya ngɛ si tomi mi.—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B14.

  • Si womi.

    E ji si nɛ hɛdɔ ngɛ he nɛ nɔ ko woɔ Mawu kaa e maa pee nɔ́ ko kɛ ha lɛ, e maa sã afɔle ko loo e ma ha lɛ nike ní ko, e ma tsu ní tsumi ko, aloo e maa yu e he kɛ je ní komɛ nɛ tɔmi be a he ɔ a he. E ngɛ kaa kita nɔuu.—4Mo 6:2; Fiɛ 5:4; Mat 5:33.

  • Si womi afɔle.

    Afɔle nɛ nɔ ko nɛ e wo Mawu si ɔ jeɔ e tsui mi faa nɛ e sãã.—3Mo 23:38; 1Sa 1:21.

  • Sivan.

    Benɛ Yudabi ɔmɛ je nyɔguɛ yemi mi ngɛ Babilon kɛ ba a, Sivan ji nyɔhiɔ nɛ to nɔ etɛ ngɛ kalenda nɛ Yudabi ɔmɛ kɛ tsu ní ngɛ a jami mi ɔ nɔ. Lɔ ɔ nɔuu ji nyɔhiɔ nɛ to nɔ nɛɛ ngɛ kalenda nɛ́ Yudabi ɔmɛ kɛ tsu ní benɛ a ngɛ nyɔguɛ tsomi ɔ nɔ. E jeɔ sisi kɛ jeɔ May kpɛti kɛ ya siɔ June kpɛti. (Est 8:9)—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B15.

  • Somi.

    E ji nɔ́ ko nɛ yaa nɔ ngɛ Mawu kɛ adesahi a kpɛti aloo nɔ́ ko nɛ yaa nɔ ngɛ adesahi sɔuu a kpɛti nɛ tsɔɔ kaa a kplɛɛ nɔ kaa a maa pee nɔ́ ko aloo a be nɔ́ ko pee. Be komɛ ɔ, nihi nɛ a so ɔ a ti nɔ kake pɛ lɛ e sa kaa e tsu nɔ́ nɛ a kplɛɛ nɔ kaa a ma tsu ɔ he ní (nɔ kake somi, nɛ nɔ́ nɛ e tsɔɔ tutuutu ji si womi). Ngɛ be komɛ a mi hu ɔ, nihi nɛ a so ɔ tsuo tsuɔ nɔ́ ko ngɛ somi ɔ he (ni enyɔ a somi). Ngɛ somihi nɛ Mawu kɛ adesahi so ɔ a se ɔ, Baiblo ɔ tu somihi nɛ ya nɔ ngɛ nɔ ko kɛ nɔ ko a kpɛti, wɛtsohi a kpɛti, mahi a kpɛti, kɛ kuuhi a kpɛti ɔ he munyu. Ngɛ somi nɛ ɔmɛ tsuo a kpɛti ɔ, somi nɛ Mawu kɛ Abraham, David, Israel ma a (Mlaa somi ɔ), kɛ Mawu Israel ɔ (somi ehe ɔ) so ɔ ji somihi nɛ a he hia wawɛɛ.—1Mo 9:11; 15:18; 21:27; 2Mo 24:7; 2Kr 21:7.

  • Somi daka.

    Daka nɛ a kɛ akasia tso pee nɛ a ngɔ sika tsu kɛ kpa he nɛ a kɛ to ngɛ kpe he bo tsu ɔ mi He Klɔuklɔu Pe Kulaa a, nɛ pee se ɔ, a kɛ to He Klɔuklɔu Pe Kulaa a ngɛ sɔlemi we ɔ nɛ Salomo ma a mi. A kɛ sika tsu ngmingmiingmi lɛ pee e nya nɔ́ ɔ nɛ, nɛ kerubihi enyɔ nɛ a plɛ a hɛ mi kɛ tsɔɔ a sibi ngɛ e nya nɔ́ ɔ nɔ. Tɛ tɛtlɛɛ enyɔ ɔmɛ nɛ a ngma Kita Nyɔngma amɛ ngɛ a nɔ ɔ ji níhi titli nɛ ngɛ mi. (5Mo 31:26; 1Ma 6:19; Heb 9:4)—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B5 kɛ B8.

  • Sɔ fɔmi.

    Tɛ longolongohi aloo tso tsɔwitsɔwi nɛ a poo aloo tɛhi nɛ a kɛ maa juɛmi nya si. A buaa ní nɛ ɔmɛ a nya kɛ woɔ bo nɛ a ku mi ɔ mi aloo buɛ ko mi kɛkɛ a mimiɛ lɛ. Nɔ́ nɛ e maa je bo ɔ loo buɛ ɔ mi kɛ nɔ si aloo nɔ́ nɛ a ma je ngɛ mi ɔ ji nɔ́ nɛ a hla a nɛ. A pɔɔ sɔlemi ngɛ enɛ ɔ peemi mi.—Yos 14:2; La 16:5; Abɛ 16:33; Mat 27:35.

  • Sɔlemi we.

    We nɛ a ma ngɛ Yerusalem nɛ Israelbi ɔmɛ jaa Mawu ngɛ mi nɛ a kɛ da kpe he bo tsu ɔ nane mi. Salomo ji nɔ nɛ ma kekleekle sɔlemi we ɔ, nɛ pee se ɔ, Babilonbi ɔmɛ hule lɛ ngɔ pue si. Zerubabel lɛ ma sɔlemi we enyɔne ɔ benɛ a kpale kɛ je Babilon nyɔguɛ yemi mi kɛ ba a, nɛ pee se ɔ, Herode Ngua a kpale ma. Be komɛ ɔ, a tsɛɔ lɛ ke “Yehowa we” ɔ. (Ezr 1:3; 6:14, 15; 1Kr 29:1; 2Kr 2:4; Mat 24:1)—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B8 kɛ B11.

  • Sɔlemi We ɔ Nɔ Jɔɔmi Gbijlɔ.

    E ji nɔ́ nɛ a peeɔ daa jeha nɛ a kɛ kaiɔ sɔlemi we ɔ he nɛ a tsukɔ benɛ Antiochus Epiphanes ba ble sɔlemi we ɔ se ɔ. Nyami ɔ jeɔ sisi ngɛ Kislev ligbi 25 nɔ, nɛ a kɛ ligbi kpaanyɔ lɛ yeɔ gbijlɔ nɛ ɔ.—Yoh 10:22.

  • Sɔmɔmi ngɛ blɔ klɔuu nɔ.

    Sɔmɔmi ní tsumi, aloo ní tsumi nɛ ngɛ klɔuu nɛ e piɛɛ jami nɛ nɔ ko jaa Mawu ɔ he.—Rom 12:1; Kpo 7:15.

  • Spɛlt.

    E ji hwiit henɔ ko (Triticum spelta), nɛ e he wa kaa o ma je e he toto ɔ kɛ je he.—2Mo 9:32.

  • Stoike je mi ní leli.

    Hela je mi ní leli a kuu ko nɛ a tsɔɔ kaa nɔ́ nɛ haa nɔ bua jɔmi ji níhi a he susumi kɛ adebɔ mlaa nɛ a kɛ ma tsu ní. Ngɛ a susumi nya a, juɛmitsɛ nitsɛnitsɛ ji nɔ ko nɛ pi e kɔmɔ ji nɔ́ yeyee aloo bua jɔmi nami.—Nít 17:18.

  • Suɔmi nɛ se pui.

    A pɔɔ Hebri munyungu nɛ ji cheʹsedh ɔ sisi tsɔɔmi ke “suɔmi nɛ se pui.” Ke nɔ ko ngɛ suɔmi nɛ se pui ɔ, e tsɔɔ kaa e ngɛ suɔmi nɛ mi wa kɛ ha nɔ ko, nɛ e maa ya nɔ maa ye nɔ ɔ anɔkuale nɛ e maa mɛtɛ nɔ ɔ he be fɛɛ be. Behi fuu ɔ, a kɛ suɔmi nɛ ɔ kaleɔ suɔmi nɛ Mawu ngɛ kɛ ha adesahi ɔ, se a kɛ kaleɔ suɔmi nɛ hiɔ adesahi a kpɛti ɔ hulɔ.—2Mo 34:6; Rut 3:10.

  • Susumi tso.

    Susumi tso kami ji kɔni fã ekpa. Ke kɔni fã nɛ nihi fuu le he munyu lɛ a ngɛ tue ɔ, lɛɛ e kami ji mita 2.67 (nanewɛɛ 8.75). Se ke kɔni fã gagaa he munyu lɛ a ngɛ tue ɔ, lɛɛ e kami ji mita 3.11 (nanewɛɛ 10.2). (Eze 40:3, 5; Kpo 11:1) —Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B14.

T

  • Tabuli a he piɛ pomi níhi.

    Níhi nɛ tabuli woɔ aloo a hɛɛɔ kɛ poɔ a he piɛ. Jamɛ a ní ɔmɛ ji dade pɛɛ, dade tade, mlɛ mi fimi nɔ́, nane he piɛ pomi nɔ́, kɛ tsɛ̃i.—1Sa 31:9; Efe 6:13-17.

  • Talɛnt.

    E ji Hebribi ɔmɛ a sɛni tɛ nɛ mi jiɔ pe kulaa kɛ a sika nɛ kle pe kulaa. E jiɔmi ji kilogram 34.2 (oz t 1,101). Helabi ɔmɛ a talɛnt ɔ klee we, e jiɔmi maa pee kilogram 20.4 (oz t 645). (1Kr 22:14; Mat 18:24)—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B14.

  • Tamuz.

    (1) E ji biɛ a kɛ tsɛɔ mawu ko nɛ Hebri yihi nɛ a ji hemi kɛ yemi kuali nɛ a hi Yerusalem ɔ fo ya kɛ ha lɛ ɔ. Ni komɛ tsɔɔ kaa Tamuz ji matsɛ, se e gbenɔ se ɔ, a bu lɛ kaa mawu nɛ a ja lɛ. Ngɛ Sumerbi a ningma mi ɔ, a tsɛɔ Tamuz ke Dumuzi, nɛ a tsɔɔ kaa e suɔlɔ ji yo mawu nɛ a tsɛɔ ke Inanna (Babilonia yo mawu Ishtar). (Eze 8:14) (2) Benɛ Yudabi ɔmɛ je nyɔguɛ yemi mi ngɛ Babilon kɛ ba a, lɔ ɔ ji nyɔhiɔ nɛ to nɔ eywiɛ ngɛ kalenda nɛ Yudabi ɔmɛ kɛ tsu ní ngɛ a jami mi ɔ nɔ. Lɔ ɔ nɔuu ji nyɔhiɔ nɛ to nɔ nyɔngma ngɛ kalenda nɛ́ Yudabi ɔmɛ kɛ tsu ní benɛ a ngɛ nyɔguɛ tsomi ɔ nɔ. E jeɔ sisi kɛ jeɔ June kpɛti kɛ ya si July kpɛti.—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B15.

  • Tarshish melehi.

    Be ko nɛ be ɔ, e ji biɛ nɛ a kɛ tsɛɔ melehi nɛ a hiaa blɔ kɛ yaa blema Tarshish ɔ (mwɔnɛ ɔ, a tsɛɔ lɛ ke Spania). E ngɛ kaa nɔ́ nɛ pee se ɔ, a kɛ biɛ nɛ ɔ tsɛɔ mele nguahi nɛ a hiaa blɔ kɛ yaa hehi nɛ a kɛ ɔ. Salomo kɛ Yehoshafat kɛ melehi kaa kikɛ ɔ tsu ní kɛ ye jua.—1Ma 9:26; 10:22; 22:48.

  • Tataros.

    Ngɛ Hela Ngmami ɔ mi ɔ, e ji si fɔfɔɛ ko nɛ ke nɔ ko ya je mi ɔ, e ngɛ kaa nɔ́ nɛ a wo lɛ tsu nɛ a ba lɛ si. Lejɛ ɔ nɛ a sake hiɔwe bɔfohi nɛ a gbo tue ngɛ Noa be ɔ mi ɔ ngɔ wo. Hela peemimunyu tartaroʹo (“sake mɛ ngɔ wo Tataros mi”) nɛ a kɛ tsu ní ngɛ 2 Petro 2:4 tsɔɔ we kaa a sake “hiɔwe bɔfo ɔmɛ nɛ a pee yayami ɔ” ngɔ wo wɔ jali a nyazia mi Tataros (nɛ ji tsu womi he ko ngɛ zugba a sisi nɛ mi wo diblii nɛ e ngɛ kɛ ha mawu tsɔwi ɔmɛ ɔ) ko mi. Mohu ɔ, nɔ́ nɛ e tsɔɔ ji kaa Mawu ba mɛ si kɛ je a hiɔwe blɔ he ɔ kɛ blɔ nyahi nɛ jinɛ a ngɛ ɔ, nɛ e ngɔ mɛ kɛ wo juɛmi mi diblii nɛ mi ti si himi ko mi konɛ a ko le Mawu yi mi tomihi nɛ hɛ mi ngɛ nyami ɔ. Diblii mi nɛ a kɛ mɛ wo ɔ hu tsɔɔ bɔ nɛ a nyagbe maa ba ha. Ngmami ɔ tsɔɔ kaa a kɛ a nɔ yelɔ Satan Abosiami ɔ maa ya neneene hɛ mi kpatami mi. Enɛ ɔ he ɔ, Tataros nɛ a ngɔ jamɛ a hiɔwe bɔfo atuã tsɔli ɔmɛ kɛ wo mi ɔ tsɔɔ kaa a ba mɛ si kulaa. E slo Tataros ngɛ “muɔ voo” ɔ nɛ a wo ta ngɛ Kpojemi 20:1-3 ɔ he.

  • Ta yibu ní.

    Nɔ ko níhi aloo we mi níhi, lohwehi aloo ní kpahi nɛ a he jua wa nɛ a kpɔ̃ɔ ngɛ nihi nɛ a ye a nɔ kunimi ɔ a dɛ.—Yos 7:21; 22:8; Heb 7:4.

  • Ta zugba lɛ.

    E ji tlɔɔke nane enyɔtsɛ nɛ okpɔngɔhi gblaa nɛ a kɛ yaa ta titli.—2Mo 14:23; Man 4:13; Nít 8:28.

  • Tebet.

    Benɛ Yudabi ɔmɛ je nyɔguɛ yemi mi ngɛ Babilon kɛ ba a, Tebet ji nyɔhiɔ nɛ to nɔ nyɔngma ngɛ kalenda nɛ Yudabi ɔmɛ kɛ tsu ní ngɛ a jami mi ɔ nɔ. Lɔ ɔ nɔuu ji nyɔhiɔ nɛ to nɔ eywiɛ ngɛ kalenda nɛ́ Yudabi ɔmɛ kɛ tsu ní benɛ a ngɛ nyɔguɛ tsomi ɔ nɔ. E jeɔ sisi kɛ jeɔ December kpɛti kɛ ya siɔ January kpɛti. Bɔ nɛ a tsɛɔ lɛ ha pɛ kɛkɛ ji “nyɔhiɔ nyɔngmane ɔ.” (Est 2:16)—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B15.

  • Terafim.

    E ji weku mawuhi aloo amagahi, nɛ be komɛ ɔ, a ya biɔ ní ngɛ a ngɔ. (Eze 21:21) Ekomɛ a klemi kɛ a blimi ngɛ kaa nɔmlɔ, nɛ ekomɛ hu klee we. (1Mo 31:34; 1Sa 19:13, 16) Nihi nɛ a tsuaa si kɛ hlaa blema níhi ɔ na ní komɛ ngɛ Mesopotamia nɛ tsɔɔ kaa ke terafim amaga a ya je nɔ ko dɛ ɔ, weku ɔ weto ní ɔ ma ba pee e nɔ́. (Eko ɔ, enɛ ɔ he je lɛ Rahel wo e tsɛ ɔ terafim ɔ nɛ.) E ngɛ mi kaa ngɛ manyadali ɔmɛ kɛ matsɛmɛ ɔmɛ a be ɔ mi ɔ, ni komɛ ja terafim amagahi, nɛ e piɛɛ níhi nɛ Matsɛ Yosia nɛ e yeɔ anɔkuale ɔ kpata a hɛ mi ɔ a he mohu lɛɛ, se e ngɛ kaa nɔ́ nɛ Israelbi ɔmɛ kɛ terafim amagahi tsu we ní kaa okadi nɛ tsɔɔ nɔ nɛ weku ɔ weto ní ma ya je e dɛ.—Man 17:5; 2Ma 23:24; Hos 3:4.

  • Titima.

    E ji nɔ́ ko nɛ a pee nɛ e daa si jai nɛ e hɛɛ nɔ́ ko. A kɛ ekomɛ ma si konɛ a kɛ kai ní aloo ní komɛ nɛ ya nɔ. A kɛ titimahi tsu ní ngɛ sɔlemi we ɔ kɛ matsɛ we ɔ nɛ Salomo ma a mi. A kɛ tsu ní ngɛ okadi peemi blɔ nɔ kɛ tsɔɔ se fimi (1Ti 3:15) aloo nɔ́ ko nɛ e maa hi he nɛ e ngɛ ɔ daa (Kpo 3:12) ngɛ Hela Ngmami ɔ mi. Wɔ jali kɛ titimahi maa si kaa amagahi ngɛ a jami mi, nɛ Israelbi ɔmɛ hu peeɔ jã be komɛ. (1Ki 7:16)—Hyɛ TITIMA YI MI KPƆ.

  • Titima yi mi kpɔ.

    E ji nɔ́ ko nɛ ngɛ titima a yi mi. Titima yi mi kpɔ agbohi maa si ngɛ titima enyɔ nɛ a tsɛɔ mɛ ke Yakin kɛ Boaz, nɛ́ a ngɛ Salomo sɔlemi we ɔ hɛ mi ɔ a yi mi. (1Ki 7:16)—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B8.

  • Titimati.

    Nɔ́ ko nɛ a kɛ dade pee nɛ a kpaa kɛ tsɔɔ nɔ́ nɛ e sa kaa nihi nɛ a pee, nɛ a ngɔɔ kɛ laa hulɔ. Ngɛ 4 Mose 10:2 ɔ, Yehowa kɛ fami ha kaa á pee sika hiɔ titimati enyɔ nɛ́ a kpa ngɛ blɔ pɔtɛɛ ko nɔ kɛ bua ma a mi bi ɔmɛ a nya, kɛ ha nɛ a bɔni nyɛɛmi aloo kɛ ha nɛ a dla a he kɛ ha ta. E ma nyɛ maa pee kaa titimati nɛ ɔmɛ ngɛ tlɔmɔɔ, nɛ a be kaa ní nɛmɛ nɛ a mi dɔ nɛ a kɛ lohwehi a koli pee ɔ. Titimati komɛ ngɛ nɛ a tsɔɔ we bɔ nɛ a ngɛ ha tutuutu, nɛ a piɛɛ la fiami ní ɔmɛ a he ngɛ sɔlemi we ɔ. Behi fuu ɔ, ngɛ okadi peemi blɔ nɔ ɔ, titimatihi a kpami kɛ Yehowa kojomi sɛ gbihi a jajemi aloo ní kpa komɛ nɛ a he hia nɛ a je Mawu ngɔ ɔ lɛ nyɛɛɔ.—2Kr 29:26; Ezr 3:10; 1Ko 15:52; Kpo 8:7–11:15.

  • Tó.

    E ji hiɔ nɛ ma ko aloo nɔ yelɔ ko woɔ kɛ haa ma kpa aloo nɔ yelɔ kpa, kɛ tsɔɔ kaa e ngɔ e he kɛ wo e sisi, bɔ nɛ pee nɛ tue mi jɔmi nɛ hi a kpɛti aloo konɛ e kɛ ná he piɛ pomi. (2Ma 3:4; 18:14-16; 2Kr 17:11) E daa si hu kɛ ha tó nɛ a po kɛ ha ni kakaakahi nɛ a woɔ.—Neh 5:4; Rom 13:7.

  • Tɔ̃ mlaa nɔ (Tɔmi; yayami).

    Nɛ́ nɔ ko maa je mlaa ko nɛ a wo ɔ se; ní peepee nɛ tsɔɔ kaa nɔ ko je mlaa ko se. Ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ, e ngɛ kaa “yayami” nɔuu kɛ̃.—La 51:3; Rom 5:14.

  • Tsakati; Jakati.

    A ji dwɔmi nɛ teɔ aloo níhi nɛ a yi nɛ́ a jeɔ ngɛ ngma mi ke a ngɛ ngma mi sae. A ngɔɔ tsakati kɛ tsuɔ ní kaa aguasemi gbi kɛ tsɔɔ nɔ́ ko nɛ se nami be he aloo e hí.—La 1:4; Mat 3:12.

  • Tso.

    Tso jai nɛ a fiɔ yayami peelɔ kɛ woɔ he. Blema a, je ma komɛ gbeɔ nihi ngɛ tso jai nɔ aloo a fiɔ gbogboe kɛ woɔ tso jai he konɛ a kɛ bɔ ni kpahi kɔkɔ aloo a kɛ pue nɔ ɔ hɛ mi si. A le Asiriabi ɔmɛ kaa a ji nihi nɛ a peeɔ nihi yiwutso ní ngɛ ta hwumi mi. A ngɔɔ tso jai kɛ e nya piɔpiɔɔpiɔ kɛ gbɔɔ nihi nɛ a nuɔ mɛ ngɛ ta mi ɔ a mi mi nɛ e ya jeɔ kpo ngɛ a gugue nɔ nɛ a kɛ mɛ kplaa si. Se ngɛ Yudabi ɔmɛ a mlaa a nya a, nihi nɛ a pee yayami nguahi kaa musu bɔmi aloo wɔ jami ɔ, kekleekle nɔ́ nɛ a peeɔ ji kaa a fiaa mɛ tɛ nɛ a gboɔ aloo a guɔ blɔ kpahi a nɔ kɛ gbeɔ mɛ, nɛ lɔ ɔ se ɔ, a ngɔɔ a gbogboe ɔmɛ kɛ kplaa tsohi a he konɛ a kɛ bɔ ni kpahi kɔkɔ. (5Mo 21:22, 23; 2Sa 21:6, 9) Be komɛ ɔ, Romabi ɔmɛ fiɔ yayami peelɔ kɛ woɔ tso jai he kɛkɛ, nɛ e hiɔ tso ɔ nɔ be saii loko piimi, kuma, hwɔ, kɛ pu la haa nɛ e gboɔ. Ngɛ si fɔfɔɛ kpa komɛ a mi ɔ, a ngɔɔ plɛɛko kɛ kaa nɔ nɛ a po e nya a ninehi kɛ e nanehi kɛ woɔ tso jai ɔ he, kaa bɔ nɛ e ba be nɛ a gbe Yesu ɔ. (Luk 24:20; Yoh 19:14-16; 20:25; Nít 2:23, 36)—Hyɛ SƐUMI TSO.

  • Tsopa kɛ e he via.

    Yafoyafohi nɛ a jeɔ via slɔɔtohi kɛ balsam nɛ a futu mɛ nɛ a sãã blɛuu nɛ a jeɔ via liliili. A kɛ ní eywiɛ pɔtɛɛ komɛ lɛ peeɔ tsopa kɛ e he via slɔɔto ko nɛ a sãã ngɛ kpe he bo tsu ɔ kɛ sɔlemi we ɔ. A sãã tsopa kɛ e he via nɛ ɔ mɔtu kɛ gbɔkuɛ ngɛ tsopa kɛ e he via sami latɛ nɛ ngɛ He Klɔuklɔu ɔ nɔ, nɛ ngɛ Kpatami Ligbi ɔ nɔ ɔ, a sãã tsopa kɛ e he via a ngɛ He Klɔuklɔu Pe Kulaa a. Ngɛ okadi peemi blɔ nɔ ɔ, e daa si kɛ ha Mawu sɔmɔli anɔkualetsɛmɛ a sɔlemihi nɛ e buɔ tue ɔ. A hyɛ we blɔ kaa Kristofohi nɛ a ngɔ tsopa kɛ e he via kɛ tsu ní.—2Mo 30:34, 35; 3Mo 16:13; Kpo 5:8.

  • Tsu mi pomi bo.

    Bo saminyayoo ko nɛ a lo nɛ a tɛni kerubihi ngɛ mi nɛ a kɛ po He Klɔuklɔu kɛ He Klɔuklɔu Pe Kulaa a a kpɛti ngɛ kpe he bo tsu ɔ mi kɛ sɔlemi we ɔ. (2Mo 26:31; 2Kr 3:14; Mat 27:51; Heb 9:3)—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B5.

  • Tsui tsakemi.

    Ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ, e tsɔɔ nɔ ko nɛ e tsake e juɛmi, nɛ e pia e he ngɛ e tsui mi ngɛ e sa je mi bami, ní yayahi nɛ e pee, aloo nɔ́ ko nɛ e pee we ɔ he. Tsui tsakemi nitsɛnitsɛ woɔ yiblii, nɛ e haa nɔ tsakeɔ e je mi bami.—Mat 3:8; Nít 3:19; 2Pe 3:9.

  • Tue mi jɔmi afɔle.

    E ji afɔle nɛ nɔ ko sãã kɛ hlaa tue mi jɔmi ngɛ e kɛ Yehowa a kpɛti. Nɔ nɛ yaa sã afɔle ɔ, e we mi bimɛ, osɔfo ɔ nɛ yaa sã afɔle ɔ, kɛ osɔfohi nɛ a ngɛ sɔmɔe ngɛ jamɛ a be ɔ mi ɔ tsuo yeɔ eko. A sãã lohwe ɔ zɔ ɔ kɛ haa Yehowa kaa lasuku nɛ jeɔ via, nɛ a kɛ lohwe ɔ muɔ ɔ nɛ daa si kɛ haa e wami ɔ hu haa lɛ. Ngɛ blɔ ko nɔ ɔ, e ngɛ kaa nɔ́ nɛ osɔfo ɔ kɛ nihi nɛ a ma afɔle ɔ sami ɔ, kɛ Yehowa pee kake kɛ ngɛ ní yee, nɛ lɔ ɔ tsɔɔ kaa tue mi jɔmi ngɛ a kpɛti.—3Mo 7:29, 32; 5Mo 27:7.

  • Tuutuu polɔ.

    Nɔ ko nɛ e kɛ nɔ kpa nɛ e pi e huno aloo e yo náa bɔmi konɛ nɔ ɔ nɛ ha lɛ sika. (A je Hela munyungu porʹne nɛ a tsɔɔ sisi ke “tuutuu polɔ” ɔ kɛ je munyungu ko nɛ e sisi ji “nɔ́ juami” ɔ mi.) E ngɛ mi kaa Baiblo ɔ tu nyumu tuutuu poli a he munyu mohu lɛɛ, se behi fuu ɔ, munyungu nɛ ɔ kɔɔ yo he. Mose Mlaa a kplɛɛ we tuutuu pomi nɔ, nɛ ke tuutuu polɔ ngɔ e ní tsumi ɔ mi hiɔwo ɔ eko kɛ ba ha Yehowa ngɛ jami he ɔ, a ngɔɛ, se wɔ jali lɛɛ a guɔ tuutuu poli nɛ a ngɛ a jami he ɔmɛ ɔ a nɔ kɛ náa sika. (5Mo 23:17, 18; 1Ma 14:24) Baiblo ɔ kɛ munyu nɛ ɔ tsuɔ ní ngɛ okadi peemi blɔ nɔ ke e ngɛ nihi, je mahi, aloo blɔ nya tomi ko nɛ e deɔ ke e jaa Mawu se e jaa wɔ ɔ he munyu tue ɔ hulɔ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, a kale jami blɔ nya tomi nɛ ji “Babilon Ngua a” ngɛ Kpojemi womi ɔ mi kaa tuutuu polɔ, ejakaa e kɛ je nɛ ɔ mi nɔ yeli ɔmɛ pee kake ngɛ he wami kɛ ní nami he je.—Kpo 17:1-5; 18:3; 1Kr 5:25.

W

  • Wai ngami muɔ.

    Behi fuu ɔ, e ji muɔhi enyɔ nɛ a kpɛ́ ngɛ tɛsa mi, kake ngɛ hiɔwe pe kake, nɛ a jeɔ puɔ nyafii kɛ jeɔ kake he kɛ ya sɛɔ kake mi. Ke a naa wai ɔ nɔ ngɛ muɔ ɔ nɛ ngɛ hiɔwe ɔ mi ɔ, e mi nyu ɔ beɔ kɛ ya sɛɔ muɔ ɔ nɛ ngɛ sisi ɔ mi. A kɛ munyu nɛ ɔ tsuɔ ní ngɛ okadi peemi blɔ nɔ kɛ tsɔɔ Mawu kojomi.—Yes 5:2; Kpo 19:15.

  • Wami tso.

    Tso ko nɛ e hi Eden abɔɔ ɔ mi. Baiblo ɔ tsɔɔ we kaa níhi nɛ a haa wami ngɛ tso ɔ yiblii ɔ nitsɛ mi; mohu ɔ, e daa si kɛ ha neneene wami nɛ ni nɛmɛ nɛ Mawu maa ngmɛ mɛ blɔ nɛ a maa ye tso ɔ yiblii ɔ ma ná a he nɔ mi mami.—1Mo 2:9; 3:22.

  • Wesa he mahi.

    A ji Levibi a ma komɛ nɛ́ ke nɔ ko ji blɔ nɛ e gbe nɔ ko nɛ e gbo ɔ, e maa ma fo kɛ ya jamɛ a ma a eko mi konɛ muɔ he lue yelɔ ɔ nɛ ko gbe lɛ. Yehowa ha nɛ Mose hla mahi etɛ kaa wesa he mahi, nɛ pee se ɔ, e ha nɛ Yoshua hu hla mahi etɛ kɛ piɛɛ he ngɛ Si Womi Zugba a nɔ hehi slɔɔtohi. Ke nɔ nɛ yaa sa we ɔ ya su ma a agbo ɔ nya a, e bɔɔ nikɔtɔmahi nɛ a ngɛ agbo ɔ nya a nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ ba a, nɛ a heɔ lɛ atuu. Bɔ nɛ pee nɛ nihi nɛ a je blɔ nɛ a gbe nɔmlɔ ɔ nɛ a ko ná blɔ nya tomi nɛ ɔ he se ɔ, a kɛ nɔ nɛ ma we sami ɔ yaa ma a mi he nɛ e gbe nɔ ɔ ngɛ ɔ nɛ a ya yeɔ e sane ɔ ngɛ lejɛ ɔ. Ke e ba kaa e yi fɔ ɔ, a kpaleɔ lɛ kɛ yaa wesa he ma a mi, nɛ e ya hiɔ ma a mi e wami be tsuo aloo kɛ yaa si benɛ osɔfo nɔkɔtɔma a ma gbo.—4Mo 35:6, 11-15, 22-29; Yos 20:2-8.

  • Wɛ tɛ.

    Tɛ longoo ko nɛ a kɛ fɔɔ tɛ ko nɛ e ngɛ kaa lɔ ɔ nɔuu ɔ yi mi, nɛ a ngɔɔ kɛ wɛɛɔ ngma kɛ peeɔ mamu. A ngɔɔ tso kɛ woɔ sisi tɛ ɔ kpɛti konɛ e ha nɛ tɛ longoo ɔ nɛ e ngɛ yi nɔ ɔ nɛ e nyɛ nɛ e po e he. Ngɛ blema Israelbi ɔmɛ a be ɔ mi ɔ, tɛhi nɛ yihi ngɔɔ a ninehi kɛ wɛɛ níhi ngɛ a nɔ ɔ ngɛ wehi fuu a mi. Akɛnɛ wɛ tɛhi nɛ a kɛ nine wɛɛɔ níhi ngɛ nɔ ɔ lɛ yeɔ buaa weku ɔmɛ nɛ a náa a nya mi ngma daa ligbi he je ɔ, Mose Mlaa a ngmɛ́ blɔ kaa a kpɔ̃ wɛ tɛ kɛ e mi bi ngɛ nɔ ko dɛ aloo kaa a ngɔ wɛ tɛ mi bi kɛ to awaba. Lohwehi plɛɔ wɛ tɛ nguahi nɛ́ a pee mɛ ngɛ jamɛ a blɔ ɔ nɔ hulɔ.—5Mo 24:6; Mar 9:42.

  • Womi kpo.

    E ji lohwe he womi gagaaga aloo ngɔwu nɛ a ngma ní ngɛ e hɛ mi, nɛ behi fuu ɔ, a kokloɔ kɛ woɔ tso he. A ngma Ngmami ɔ ngɛ womi kpohi a nɔ, nɛ a hyɛ nɔ kɛ ngma e henɔhi kɛ fɔ womi kpo kpahi a nɔ. Benɛ a ngɛ Baiblo ɔ ngmae ɔ, lɔ ɔ ji womi nɛ a ngmaa ní ngɛ nɔ.—Yer 36:4, 18, 23; Luk 4:17-20; 2Ti 4:13.

  • Womi kpo nɛ a kɛ lohwe he womi pee.

    E ji jijɔ, apletsi, aloo na bi he womi nɛ a je blɔ nɛ a pee lɛ nɛ a ngmaa ní ngɛ nɔ. E he wa pe ngɔwu nɛ a ngɔ kɛ pee womi kpohi nɛ́ a kɛ ngma Baiblo ɔ. E ma nyɛ maa pee kaa womi kpohi nɛ a kɛ lohwe he womi pee nɛ Paulo de Timoteo ke e ngɔ kɛ ba ha lɛ ɔ ji Hebri Ngmami ɔ fã komɛ. A ngma Ngo Wo ɔ womi kpo ɔ ekomɛ ngɛ womi kpohi nɛ a kɛ lohwe he womi pee a nɔ.—2Ti 4:13.

  • Womi ngmalɔ.

    Nɔ nɛ e hyɛɛ Hebri Ngmami ɔ nɔ nɛ e ngmaa e henɔ kɛ fɔɔ womi kpa nɔ. Benɛ Yesu ba zugba a nɔ ɔ, a kɛ biɛ nɛ ɔ tsɛ nyumu pɔtɛɛ komɛ nɛ a le Mlaa a saminya. A te si kɛ wo Yesu.—Ezr 7:6, sisi ningma; Mar 12:38, 39; 14:1.

  • Wɔ; Wɔ jami.

    Wɔ ji amaga, nɔ́ ko henɔ, nɔ́ nitsɛ aloo nɔ́ ko nɛ a susu kaa e ngɛ nɛ nihi ma nyɛ ma ja. Wɔ jami ji bumi kɛ suɔmi nɛ a náa kɛ haa wɔ, aloo jami nɛ a jaa wɔ nɛ a woɔ e hɛ mi nyami.—La 115:4; Nít 17:16; 1Ko 10:14.

  • Wɔ titima.

    Behi fuu ɔ, e ji tɛ ko nɛ maa si kaa tso jai, e ma nyɛ maa pee kaa e ji Baal loo lakpa mawu kpa komɛ a he amagahi nɛ a pee mɛ kaa nyumutso.—2Mo 23:24.

  • Wɔ Tso.

    Hebri munyungu nɛ ji (ʼashe·rahʹ) tsɔɔ (1) wɔ tso nɛ daa si kɛ ha Ashera, nɛ ji Kanaanbi a yo mawu nɛ a susu kaa e haa nɛ nɔ fɔɔ, loo (2) yo mawu nɛ ji Ashera a nitsɛ he amaga. E ma nyɛ maa ba kaa wɔ tso ɔmɛ daa si jai, nɛ eko ɔ, a kɛ tso pee e fã ko. E ma nyɛ maa ba kaa e ji tso nɛ a hlɔ loo a kpɛ́, aloo tso nitsɛ nɛ maa si.—5Mo 16:21; Man 6:26; 1Ma 15:13.

Y

  • Yakob.

    Isak kɛ Rebeka a binyumu. Pee se ɔ, Mawu wo lɛ biɛ nɛ ji Israel ɔ, nɛ e ba pee Israelbi ɔmɛ a blematsɛ (a tsɛɛ mɛ ke Israelbi, nɛ pee se ɔ, a ba tsɛ mɛ ke, Yudabi). E fɔ binyumuhi 12, nɛ ji nihi nɛ a kɛ a bimɛ ɔmɛ ba pee Israel ma a wɛtso 12 ɔmɛ ɔ. A ya nɔ nɛ a kɛ biɛ Yakob ɔ tsɛ Israel ma a aloo Israelbi ɔmɛ.—1Mo 32:28; Mat 22:32.

  • Yale.

    Bo tsu ɔ se he nɛ a po piɛ kɛ wo ɔ, he nɛ pee se be nɛ a ma sɔlemi tsu ɔ, a fia gbogbo kɛ bɔle ɔ. Afɔle sami latɛ nɛ a kɛ sãã sami afɔle hi bo tsu ɔ kpo ɔ nɔ kɛ sɔlemi we ɔ kpɛti kpo ɔ nɔ. (Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B5, B8, B11.) Baiblo ɔ tu yalehi nɛ ngɛ wehi kɛ matsɛmɛ a wehi a mi ɔ a he munyu hulɔ.—2Mo 8:13; 27:9; 1Ma 7:12; Est 4:11; Mat 26:3.

  • Yayami afɔle.

    Afɔle nɛ a sãã ngɛ yayami nɛ tsa pi nɛ nɔ ɔ je blɔ nɛ e pee, se mohu he lo nɛ yi mluku ɔ gbɔjɔmi lɛ ha nɛ e pee ɔ he. A ngɔɔ lohwe slɔɔtohi kɛ sãã afɔle nɛ ɔ, kɛ je na ku nɔ kɛ ya si beleku lahuɛ nɔ, e daa si ngɛ nɔ nɛ a ngɛ e yayami ɔ kpatae ɔ blɔ nya kɛ e si fɔfɔɛ nɔ.—3Mo 4:27, 29; Heb 10:8.

  • Yedutun.

    E ji munyungu ko nɛ a li nɔ́ tutuutu nɛ e tsɔɔ, nɛ e je kpo ngɛ La 39, 62 kɛ 77 yiti blɔ ningma amɛ a mi. La nɛ ɔmɛ a yiti blɔ ningma amɛ ji blɔ tsɔɔmi nɛ tsɔɔ bɔ nɛ e sa kaa a la la nɛ ɔmɛ ha. Eko ɔ, e tsɔɔ blɔ nɔ nɛ e sa kaa a gu kɛ la la a, loo la fiami níhi nɛ e sa kaa a kɛ tsu ní. A tsɛɔ Levino ko nɛ e laa ke Yedutun. Lɔ ɔ he ɔ, e ma nyɛ maa pee kaa lɛ, loo e binyumu ɔmɛ lɛ a toɔ bɔ nɛ a laa Yedutun ha a he blɔ nya, loo mɛ lɛ a pee la fiami níhi nɛ a kɛ fiaa la nɛ ɔmɛ.

  • Yehowa.

    Bɔ nɛ a ngmaa Tetragrammaton ɔ (nɛ ji, Mawu biɛ ɔ nɛ a ngɔ Hebri ningma okadi eywiɛ יהוה ɔmɛ kɛ ngma a) ngɛ Dangme mi. E je kpo pe si 7,000 ngɛ sisi tsɔɔmi nɛ ɔ mi.—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu A4 kɛ A5.

  • Yi fimi nɔ́.

    E ji bo nɛ a kɛ fiɔ yi, nɛ a nyɛɔ buɔ ngɛ yi hulɔ. Osɔfo nɔkɔtɔma a ngɔɔ yi fimi nɔ́ nɛ a kɛ klala kpakpa pee ɔ kɛ fiɔ e yi, nɛ a kɛ kpa bluu fi nɔ́ pɛtɛɛ nɛ a kɛ sika tsu pee ɔ kɛ mɛtɛ yi fimi nɔ́ ɔ hɛ mi ngɛ e hɛ nya. Matsɛ ɔ kɛ yi fimi nɔ́ fiɔ e yi loko e buɔ e matsɛ pɛɛ ɔ. Hiob kɛ dami sane nɛ e yeɔ to yi fimi nɔ́ he.—2Mo 28:36, 37; Hio 29:14; Eze 21:26.

  • Yiti blɔ ningma.

    E ji munyuyi ngɛ la ko sisije nɛ tsɔɔ nɔ nɛ ngma jamɛ a la a, nɔ́ nɛ he nɛ jamɛ a la a kɔɔ, bɔ nɛ e sa nɛ a la jamɛ a la a ha, aloo nɔ́ nɛ a kɛ la a maa pee loo yi mi tomi he je nɛ a po la a.—Hyɛ La 3; 4, 5, 6, 7, 30, 38, 60, 92, 102 yiti blɔ ningma amɛ.

  • Yo kpa.

    Ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ, behi fuu ɔ, yo kpa ji nyɔguɛ yo nɛ nyumu nɛ e ngɛ yo loo yihi momo ɔ kɛ lɛ sɛɔ gba si himi mi loo e ngɔɔ lɛ kaa e yo. Akɛnɛ e ji nyɔguɛ yo he je ɔ, e ná we nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ nyumu ɔ yo ɔ loo e yi ɔmɛ ná a eko.—2Mo 21:8; 2Sa 5:13; 1Ma 11:3.

  • Yoku Kuɔmi La.

    E ji La 120-134 ɔ yiti blɔ ningma. E ngɛ mi kaa e slo bɔ nɛ nihi nu munyu nɛ ɔ sisi ha mohu lɛɛ, se nihi fuu susu kaa Israelbi ɔmɛ kɛ bua jɔmi laa la 15 nɛ ɔmɛ ke a ngɛ kuɔe kɛ yaa Yerusalem nɛ ngɛ Yuda a konɛ a ya ye gbijlɔ titli etɛ nɛ a yeɔ daa jeha a.

  • Yɔkɔ.

    Ke ningma okadi wayo lɛ je sisi ɔ (yɔkɔ), e daa si kɛ ha gɔ aloo sãamuɔ. Ke ningma okadi ngua lɛ je sisi ɔ (Yɔkɔ), e daa si kɛ ha okadi peemi he ko nɛ gbogboe ɔmɛ ngɛ, nɛ e kɛ Hebri munyungu “Sheol” kɛ Hela munyungu “Hades” kɔ. A kale lɛ ngɛ Baiblo ɔ mi kaa e ji si fɔfɔɛ ko nɛ ní tsumi ko aloo nile ko be lejɛ ɔ.—1Mo 47:30; Fiɛ 9:10; Nít 2:31.

  • Yuda.

    Yakob kɛ e yo Lea a binyumu eywiɛne. Benɛ Yakob ngɛ e gbenɔ sa nɔ nɛ e ngɛ gbae ɔ, e de to kaa nɔ yelɔ ngua ko nɛ e maa hi si daa a maa je Yuda weku kpa a mi kɛ ba. Yuda weku ɔ mi lɛ Yesu je kɛ ba kaa adesa. A tsɛ wɛtso ɔ ke Yuda, nɛ pee se ɔ, a tsɛ matsɛ yemi ɔ hu ke Yuda. Israel wɛtsohi enyɔ nɛ ji Yuda kɛ Benyamin lɛ a peeɔ woyi je matsɛ yemi ɔ, nɛ osɔfo ɔmɛ kɛ Levibi ɔmɛ hu piɛɛ a he. Yudabi ɔmɛ hi ma a woyi je, nɛ lejɛ ɔ lɛ Yerusalem kɛ sɔlemi we ɔ ngɛ.—1Mo 29:35; 49:10; 1Ma 4:20; Heb 7:14.

  • Yudano.

    Benɛ Israel wɛtso nyɔngma nɔ yemi ɔ nɔ si ɔ se ɔ, biɛ nɛ ɔ ji biɛ nɛ a kɛ tsɛɔ nɔ ko nɛ e je Yuda wɛtso ɔ mi. (2Ma 16:6) Benɛ a je Babilon nyɔguɛ yemi ɔ mi kɛ ba a, biɛ nɛ ɔ lɛ a kɛ tsɛɔ Israelbi nɛ a je wɛtso slɔɔto ɔmɛ a mi nɛ a kpale kɛ ba Israel ekohu ɔ. (Ezr 4:12) Pee se ɔ, a kɛ biɛ Yudano ɔ tsu ní ngɛ je ɔ mi tsuo nɛ a kɛ tsɔɔ slɔɔto nɛ ngɛ Israelbi ɔmɛ kɛ ni nɛmɛ nɛ a je Ma Je Li a mahi a mi ɔmɛ a kpɛti. (Est 3:6) Bɔfo Paulo hu kɛ biɛ nɛ ɔ tsu ní ngɛ okadi peemi blɔ nɔ benɛ e ngɛ tsɔɔe kaa ma nɛ nɔ ko je mi ɔ he hia we ngɛ Kristofohi asafo ɔ mi ɔ.—Rom 2:28, 29; Gal 3:28.

  • Yufrate Pa.

    E ji pa nɛ ka pe kulaa nɛ he hia pe kulaa ngɛ Asia woyi je ngɛ pusinɔ he blɔ, nɛ e ji pa nguahi enyɔ ngɛ Mesopotamia a a kpɛti kake. A tu he munyu kekleekle ngɛ 1 Mose 2:14 ɔ kaa e ji pahi eywiɛ nɛ a ngɛ Eden ɔ a kpɛti kake. A pɔɔ lɛ tsɛmi ke ‘Pa a.’ (1Mo 31:21) Lejɛ ɔ ji zugba nɛ a kɛ ha Israelbi ɔmɛ ɔ yiti je huzu. (1Mo 15:18; Kpo 16:12)—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B2.

  • Yurim kɛ Tumim.

    A ji ní komɛ nɛ osɔfo nɔkɔtɔma a kɛ tsuɔ ní ke ma a sane ko nɛ he hia te si nɛ a ngɛ Yehowa juɛmi hlae ngɛ sane ɔ he. A kɛ tsuɔ ní kaa bɔ nɛ a fɔ̃ɔ sɔ kɛ hlaa sanehi a mi ɔ. Be fɛɛ be nɛ osɔfo nɔkɔtɔma a maa ya bo tsu ɔ mi ɔ, a kɛ Yurim kɛ Tumim woɔ e tade ɔ gugue nɔ hami nɔ́ ɔ mi. E ngɛ kaa nɔ́ nɛ a kɛ Yurim kɛ Tumim kpa ní tsumi kɛ je be nɛ Babilonbi ɔmɛ kpata Yerusalem hɛ mi ɔ.—2Mo 28:30; Neh 7:65.

Z

  • Zeo.

    Ngɛ mawuhi babauu nɛ Helabi ɔmɛ jaa a a kpɛti ɔ, mawu nɛ ɔ ji nɔ́ nɛ pe kulaa. Ngɛ Listra ma a mi ɔ, nihi ná susumi nɛ dɛ kaa Barnaba ji Zeo. Blema ningmahi nɛ a na ngɛ Listra ma a kasa nya a tu “Zeo osɔfohi” kɛ “pu mawu Zeo” a he munyu. A to mele nɛ Paulo kɛ hia blɔ kɛ je zugba kpɔ nɛ nyu bɔle lɛ nɛ a tsɛɔ ke Malta a nɔ ɔ he so ke “Zeo Binyumu Ɔmɛ,” nɛ ji hawi Kastor kɛ Poluks.—Nít 14:12; 28:11.

  • Zion; Zion Yoku.

    E ji biɛ nɛ a kɛ tsɛɔ Yebusbi ɔmɛ a ma ngua Yebus nɛ a fia gbogbo kɛ wo he nɛ ngɛ yoku nɔ ngɛ Yerusalem woyi je ngɛ puje he. Benɛ David nine su jamɛ a ma a nɔ ɔ, e po e matsɛ we ɔ ngɛ lejɛ ɔ, nɛ a tsɛɔ lejɛ ɔ ke “David ma ngua.” (2Sa 5:7, 9) Zion ba pee yoku klɔuklɔu kɛ ha Yehowa, titli ɔ, benɛ David ha nɛ a ngɔ Daka a kɛ ho lejɛ ɔ ya a. Pee se ɔ, a tsɛɔ sɔlemi we ɔ nɛ ngɛ Moria Yoku ɔ nɔ ɔ, kɛ be komɛ hu Yerusalem ma a tsuo ke Zion. A kɛ pɔɔ ní tsumi ngɛ okadi peemi blɔ nɔ ngɛ Kristofohi A Hela Ngmami ɔ mi.—La 2:6; 1Pe 2:6; Kpo 14:1.

  • Ziv.

    E ji kekleekle biɛ nɛ a kɛ tsɛɔ nyɔhiɔ enyɔne nɛ ngɛ kalenda nɛ Yudabi ɔmɛ kɛ tsu ní ngɛ a jami mi ɔ nɔ, Lɔ ɔ nɔuu ji nyɔhiɔ nɛ to nɔ kpaanyɔ ngɛ kalenda nɛ́ Yudabi ɔmɛ kɛ tsu ní benɛ a ngɛ nyɔguɛ tsomi ɔ nɔ. E jeɔ sisi kɛ jeɔ April kpɛti kɛ ya siɔ May kpɛti. A tsɛɔ nyɔhiɔ nɛ ji Ziv ɔ ke Iyar ngɛ Yudabi a womi ko nɛ a tsɛɔ lɛ ke Talmud, kɛ womi kpahi nɛ a ngma benɛ Yudabi ɔmɛ je nyɔguɛ tso mi ngɛ Babilon kɛ ba a mi. (1Ma 6:37)—Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B15.

    Dangme Womihi Tsuo (2000-2026)
    Moo Je Mi
    Moo Sɛ Mi
    • Dangme
    • Kɛ Mane
    • Bɔ Nɛ O Suɔ Lɛ Ha
    • Copyright © 2026 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • E He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Blɔ Nya Tomi
    • JW.ORG
    • Moo Sɛ Mi
    Kɛ Mane