Wi Lubele ma i LAIBRARI ME INTANET
Wi Lubele
LAIBRARI ME INTANET
Acholi
  • BAIBUL
  • BUKKE
  • COKKE
  • w14 1/1 pot 17-21
  • Mok Tam me Ryeko i Kare me Buluni

Vidio mo pe kany.

Timwa kica, peko mo manok otimme i kom vidio.

  • Mok Tam me Ryeko i Kare me Buluni
  • Wi Lubele Tito pi Ker pa Jehovah—2014
  • Wi lok matinotino
  • Pwony macok rom
  • TAMMI MA PIRE TEK LOYO
  • GIN ANGO MA IBITIMO I KARE ME BULUNI?
  • CIK ADEK MA IGI LAC MA GITWERO KONYI
  • TI KI CIK MA IGI LAC ME MOKO TAM ME RYEKO
  • NONGO YOMCWINY MACALO LAKRICITAYO MA PUD IBULU
  • Tika Lutinoni Gibitic pi Jehovah ka Gudongo?
    Wi Lubele Tito pi Ker pa Jehovah (Me Anyama)—2020
  • “Wek “En . . . Omi Yub Meri Ducu Ocobbe Kakare”
    Wi Lubele Tito pi Ker pa Jehovah (Me Anyama)—2017
  • Itwero Nongo Tira ma Genne ki Kwene i Kare-ni?
    Wi Lubele Tito pi Ker pa Jehovah (Pi Lwak)—2024
  • Wun Jo Matino, Lacwec Mito ni Wubed ki Yomcwiny
    Wi Lubele Tito pi Ker pa Jehovah (Me Anyama)—2018
Wi Lubele Tito pi Ker pa Jehovah—2014
w14 1/1 pot 17-21
Lakwena Paulo gin ki Temceo i yeya

Mok Tam me Ryeko i Kare me Buluni

‘Wun awobe ki anyira . . . wupak nying Jehovah.’​—JAB. 148:12, 13.

TIKA ITWERO TITONE?

  • Gin ango ma bulu gitwero timone i kareni wek ginongo yomcwiny i tic pi Jehovah i anyim?

  • Jo mogo gunongo yomcwiny i kare me bulugi nining?

  • Cik mene ma igi lac ma twero konyi me moko tam me ryeko i kwoni?

1. Yomcwiny ango ma awobe ki anyira mapol gitye ka nongone?

WATYE ka kwo i kare ma pire tek adada. Dano milion mapol ma gia ki i rok ducu gitye ka bino i woro me ada, makato kare mo keken. (Yabo 7:9, 10) Awobe ki anyira mapol gitye ka nongo yomcwiny madit i konyo jo mukene me niang lok ada me Baibul ma laro kwo. (Yabo 22:17) Bulu mogo gitye ka kwano Baibul ki dano kun bene gikonyogi me loko kwogi. Jo mukene gitye ka tero kwena maber-ri ki mit kom wa bot jo ma giloko leb mukene. (Jab. 110:3; Ic. 52:7) Ngo ma myero itim wek inong yomcwiny kun inywako i tic man ma jo pa Jehovah gitye ka timone-ni?

2. Lanen pa Temceo nyuto nining ni Jehovah tye atera me miyo tic me atiya i cing bulu? (Nen cal ma i pot karatac man.)

2 Macalo bulu, itwero moko tam me ryeko ma romo yabbi doggola me limo mot mapol i tic pa Lubanga. Me lapore, Temceo omoko tam me ryeko ma oweko en otiyo macalo lamiconari kun mwakane onongo tye apar ki wiye nyo pyeraryo ki wiye keken. (Tic 16:1-3) Paulo ooro Temceo me dok cen ka jingo cwiny omege ma i kacokke ma pud gicako nyen i Tecalonika. Nen calo man otimme i nge dwe manok keken ma Paulo oringo woko ki kunnu pi tim aranyi ma kiketo i kome. (Tic 17:5-15; 1 Tec. 3:1, 2, 6) Tam kong i kom kit ma Temceo cwinye obedo yom kwede i kare ma gimine tic man.

TAMMI MA PIRE TEK LOYO

3. Tam ango ma pire tek loyo ma itwero mokone i kwoni, dok awene ma itwero mokone?

3 Kare me bulu aye kare me moko tam ma pigi tego. Ento tam acel pire tek kato mukene-ni ducu​—tam me tic pi Jehovah. Awene ma obedo kare maber loyo me moko tam meno? Jehovah owaco ni: “I kare me tinoni, ber ipo i kom Lacwec mucweyo in.” (Latit. 12:1) Yo acel ma pire tek me ‘po’ i kom Jehovah aye me tic pire ki cwinyi ducu. (Nwo. 10:12) Tam ma imoko me tic pi Lubanga ki cwinyi ducu aye pud dong tam ma pire tek loyo ma imoko. Man biyubo kwoni me anyim.​—Jab. 71:5.

4. Mapat ki moko tam me tic pi Jehovah, tam mene ma pigi tego ma bigudo kit ma itiyo kwede pi Lubanga?

4 Ada, tic pi Jehovah keken aye pe obedo tam ma pire tek ma myero imoki ma gudo kwoni me anyim. Me lapore, itwero bene bedo ki tam ka ce ibinyomme, anga ma ibinyomo, ki dok dog tic ma ibibedo kwede. Magi jami ma pigi tego adada, ento obedo me ryeko ka kong imoko tammi ka ce imito tic pi Jehovah ki cwinyi ducu. (Nwo. 30:19, 20) Pingo? Pien tam magi ducu gigudo lawote. Ka imoko tammi me nyomme ki dong bedo ki dog tic, man bigudo kit ma itiyo kwede pi Lubanga. (Por ki Luka 14:16-20.) Ki tungcel, mitini me tic pi Lubanga gudo tam ma imoko me nyomme ki dong dog tic ma ibiyenyo. Pi meno, kwong moko tammi i kom jami ma pigi tego.​—Pil. 1:10.

GIN ANGO MA IBITIMO I KARE ME BULUNI?

5, 6. Mi lapor ma nyuto kit ma moko tam me ryeko twero kelo kwede yomcwiny i anyim.

5 Ka dong iyero me tic pi Lubanga, itwero lwodo lok i kom ngo ma en mito ni itim, ki dok itwero moko tammi i kom kit ma ibitiyo kwede pire. Omego mo ma obedo anywali me Japan ocoyo ni: “I kare ma onongo pud atye mwaka 14, acito woko ka pwonyo dano kacel ki laelda mo ma oniang ni pe atye ka nongo mit pa ticwa me pwony-nyi. En owacca i yo me mwolo ni: ‘Yuichiro, dok gang ci bed itam matut i kom gin ma Jehovah otimo piri.’ Atimo gin ma en owacca-ni. Ki lok ada, amedde ki lwodo lok ki bene lega pi nino mogo. Motmot, tamma olokke. I nge kare manok, acako nongo ni tic pi Jehovah kara mit adada. Onongo amaro kwano lok i kom lumiconari, dok acako tamo matut i kom kit ma atwero tic pi Lubanga pi kare malac.”

6 Yuichiro omedde ni “Acako moko tam ma gitwero konya i anyim me tic pi Jehovah i lobbe mukene. Me lapore, ayero me pwonyo leb Muno. I kare ma atyeko kwan, ayero me pwonyo dano ki leb Muno kicel kicel wek bene omiya kare me tic macalo painia. I kare ma dong atye ki mwaka 20, acako pwonyo leb Mongolian ki dok abedo ki kare me limo gurup pa lutit kwena ma giloko leb Mongolian. I nge mwaka aryo, i 2007 alimo lobo Mongolia. I kare ma awoto woko ki painia mogo ka tito kwena, ci aneno kit ma dano gitye ka tute kwede me ngeyo lok ada. Man omiyo abedo ki miti me kobo kunnu wek ami kony. Adok cen i lobo Japan wek ayubbe. Acako tic macalo painia i Monglia i dwe me April 2008. Kwo pe yot kany. Ento dano gitye ka jolo kwena maber-ri, ki dok bene atye ka konyogi me nyiko cok bot Jehovah. Awinyo ni ayero yo acel maber loyo ma myero akwo kwede.”

7. Gin ango ma myero wayer wan kikomwa, ki dok lanen ango ma Moses oweko piwa?

7 Ngat acel acel myero oyer pire kene kit ma ebitiyo kwede ki kwone macalo Lacaden pa Jehovah. (Yoc. 24:15) Pe watwero titi ka myero inyomme, ngat myero i nyom, nyo tic ma myero iti. Tika ibiyero tic ma pe cwalo kare malac me pwonyone? Wun jo mukene matino wukwo i kabedo ma can tye iye; mogo gikwo i boma madongo ma jone gulony. I twok lobo lung, wun ducu kitwu, kerowu, ngecwu, mitiwu ki dong niyewu patpat. Oromo bedo ni kwowu pat kit macalo kwo pa bulu ma Luibru onongo pat kwede ki pa Moses. Macalo wod pa nya Parao, Moses onongo lalonyo, ento Luibru mukene-ni onongo gubedo opii. (Nia 1:13, 14; Tic 7:21, 22) Calo wun, gin bene gukwo i kare ma pire tek adada. (Nia 19:4-6) Ngat acel acel i kingi onongo myero oyer gin ma ebitimo ki kwone. Moses omoko tam matir.​—Kwan Jo Ibru 11:24-27.

8. Bulu ma gimito moko tam me ryeko gitwero nongo kony kikwene?

8 Jehovah konyi me moko tam me ryeko i kare me buluni. En mini tira kun tiyo ki cik ma igi lac ma twero cimmi yo ma lubbe ki kit kwo ma itye iye. (Jab. 32:8) Medo i kom meno, lunyodoni ma Lukricitayo kacel ki luelda gitwero konyi me tam matut i kom kit ma itwero keto kwede cik magi ma igi lac-ci i tic. (Car. 1:8, 9) Kong dong wanenu cik adek ma igi lac ma gitwero konyi me moko tam me ryeko ma bikeli adwogi maber i anyim.

CIK ADEK MA IGI LAC MA GITWERO KONYI

9. (a) Ma lubbe ki bedo agonya me yero gin ma wamito, Jehovah keto deyo i komwa nining? (b) ‘Keto pi Ker-ri mukwongo’ miniwa kare me timo gin ango?

9 Wukwong keto cwinywu i kom Ker pa Lubanga, ki nongo kit ma atir ma en tye kwede. (Kwan Matayo 6:19-21, 24-26, 31-34.) Jehovah keto deyo i komwa kun weko wabedo agonya me yero gin ma wamito. En pe titti cawa ma myero iter i tic me tito kwena me ker-ri i kare me buluni. Ento, Yecu ominiwa cik ma iye lac me keto pi Ker-ri mukwongo i kwowa. Kit ma itiyo kwede ki cik man ma Yecu omiyo-ni bikonyi me nyuto marri pi Lubanga i yo mapol, keto cwinyi i kom jirani-ni, ki dong nyuto pwoc-ci pi gen me kwo ma pe tum. Ka imito nyom ki dong nongo tic, lwod ka tammi-ni biweko ibedo ki par me yenyo jami me kom nyo binyuto arima ma itye kwede pi Ker pa Lubanga ki dong nongo kit ma atir ma en tye kwede.

10. Gin ango ma oweko cwiny Yecu obedo yom, ki dok gin ango ma bikeli yomcwiny?

10 Nong yomcwiny i tic pi jo mukene. (Tic 20:20, 21, 24, 35.) Yecu opwonyowa ki cik man ma iye lac dok ma pire tek tutwal-li. En onongo cwinye yom adada pien otimo miti pa Wonne ma ka mitine. Cwiny Yecu obedo yom me neno ka jo mamwol gijolo kwena maber. (Luka 10:21; Jon 4:34) Twero bedo ni dong inongo yomcwiny ma bino pi konyo jo mukene. Ka imoko tammi ma pigi tego kun jenge i cik ma igi lac ma Yecu opwonyogi-ni, ci ibibedo ki yomcwiny kadiwa Jehovah bene.​—Car. 27:11.

11. Pingo Baruk orwenyo yomcwinye, ki dok tira ango ma Jehovah omine?

11 Yomcwinywa madit loyo bino ki i tic pi Jehovah. (Car. 16:20) Nen calo Baruk, karan pa Jeremia, onongo wiye owil woko i kom lok meno. I kare mo i kwone, en onongo dong pe tye ki yomcwiny i tiyo tic pa Jehovah. Jehovah owacce ni: “Itye ka yenyo gin mogo madito piri keni? Pe iyenygi. Pien nen, abekelo can i kom dano ducu ma bedo i lobo, . . . abimiyo kwoni bedo boti macalo mot me lweny i kabedo ducu ma icito iye.” (Jer. 45:3, 5) Itamo ningo? Ngo ma onongo biweko cwiny Baruk bedo yom​—yenyo jami madito nyo kece bwot macalo latic ma lagen bot Lubanga ka nongo kibijwero Jerucalem?​—Yak. 1:12.

12. Tam ango ma Ramiro omoko ma okele yomcwiny?

12 Omego mo acel ma onongo yomcwiny i tic pi jo mukene aye Ramiro. En owaco ni: “A ki i paco ma jone lucan dok gibedo i caro mo ma tye i lobo Bolivia. I kare ma omera madit owacci ebicula i univaciti, anongo ni man obedo mot madit adada. Ento, onongo pud anongo batija anonga macalo ngat acel i kin Lucaden pa Jehovah, ci dok gin mukene ongolle​—painia mo acel olwonga ni atit kwena kacel kwede i taun mo matidi. Acito kunnu, apwonyo kit me ngado wic, ci acako ka ngado wic wek centene okonya. Pien watute me pwonyo dano ki Baibul, gin gujolo ki yomcwiny adada. Lacen, acako wot i kacokke ma pud kicako nyen dok kitiyo iye ki leb ma mega. Dong atiyo tic pi kare malac pi mwaki apar kulu. Pe tye tic mo keken ma onongo romo kela yomcwiny ka aporo ki konyo dano wek gunge kwena maber-ri i lebgi.”

Ramiro omoko tamme me tic pi Jehovah nicakke i kare me bulune

Ramiro obedo ka nongo yomcwiny i tic pi Jehovah cakke wa i kare me bulune (Nen paragraf me 12)

13. Pingo kare me bulu obedo kare maber me tic pi Jehovah ki cwinyi ducu?

13 Bed ki yomcwiny me tic pi Jehovah i kare me buluni. (Kwan Latitlok 12:1.) Pe myero ibed ki tam ni myero kong inong tic maber ka dong lacen icak tic pi Jehovah. Kare me buluni aye obedo kare maber me tic pi Jehovah ki cwinyi ducu. Pol pa bulu pe gigwoko jo me pacogi, komgi yot wingwing dok gitye ki kero muromo me tiyo tic mo keken. Gin ango ma imito timone pi Jehovah i kare me buluni? Gwok nyo mitini tye me tic calo painia. Twero bedo ni imito tic i kabedo ma kiloko iye leb mapat. Oromo bedo ni itye ka neno yo me medo ticci i kacokke ma itye iye-ni. Ma lubbe ki yub mo keken ma itye kwede i tic pa Lubanga, penye kekeni ni: Tic ango ma abiyero? Dok pwonyone tero kare ma rom mene?

TI KI CIK MA IGI LAC ME MOKO TAM ME RYEKO

14. Gin ango ma myero igwokke kwede adada ka itye ka yenyo tic?

14 Cik adek ma igi lac ma wanenogi-ni twero konyi me moko tam maber ma lubbe ki tic ma ibiyero. Twero bedo ni lapwony-nyi tye ki ngec i kom dog tic ma gitye i kabedowu. Gwok nyo odi poko lok angeya, gajeti akwana, ki dok luremi gitwero titti dog tic ma tye nyo ka ma itwero tic iye. Kadi bed kumeno, omyero igwokke. Jo ma pe gimaro Jehovah gitwero cako dongo miti me loboni i cwinyi. (1 Jon 2:15-17) Ka ineno jami ma tye i loboni, cwinyi twero bwoli oyotoyot adada.​—Kwan Carolok 14:15; Jer. 17:9.

15, 16. Anga ma twero konyi maber adada me yero tic?

15 Tekki dong iniang dog tic ma tye, omyero inongo tam maber. (Car. 1:5) Anga ma romo konyi me ngiyo tic ma imito kun wutiyo ki cik ma igi lac me Baibul? Winy tam pa jo ma gimaro Jehovah, gimari, dok gingeyi maber adada. Gibikonyi me niang keroni ki gin ma imito timone. Gwok nyo gin ma gibiwacci twero konyi me tam odoco i kom yub ma itye kwede. Ka lunyodoni gimaro Jehovah, man pud dong obedo mot madit ya! Ki bene, luelda ma i kacokkeni gitwero konyi pien guteggi i yo me cwiny. Medo i kom meno, lok ki painia kacel ki luneno ma giwoto awota. Pingo gumoko tam me tic pi Jehovah pi kare malac? Gin gucako tic macalo painia nining, dok ginongo jami ma mitte me kom nining? Yomcwiny ango ma ginongo ki i ticgi me pwony?​—Car. 15:22.

16 Jo ma gingeyi maber adada aye gitwero mini tam me ryeko. Me labolle, ket kong ni imito weko kwanni woko wek iti macalo painia, pien ilworo tic matek i cukul. Ngat ma mari twero ngeyo tammi ci konyi me niang ni bedo i cukul konyi pe me ilo cingi woko cutcut, dok man pire tek adada ka imito tic pi Jehovah ki cwinyi ducu.​—Jab. 141:5; Car. 6:6-10.

17. Tam ango ma myero wagwokke kwede?

17 Dano ducu ma gitiyo pi Jehovah gibirwatte ki jami ma twero weko niyegi doko goro, ci nyikogi cen ki bot Jehovah. (1 Kor. 15:33; Kol. 2:8) Ento tye tic mukene ma keto niyeni ka mading adada. Tika tye “Jo mogo [ma] niyegi oballe woko” i nge yero tic me atiya? (1 Tem. 1:19) Bibedo me ryeko ka imoko tam ma pe keto watti ki Lubanga ka mading.​—Car. 22:3.

NONGO YOMCWINY MACALO LAKRICITAYO MA PUD IBULU

18, 19. Ka ngat moni winyo ni pe emito tic pi Jehovah, ngo ma myero en otim?

18 Ka ce idongo miti me tic pi Jehovah i cwinyi, ti ki kare man ma en omini me tic pire ma nongo pud itidi-ni. Mok tam ma biweko inongo adwogi maber ma bino ka itiyo pi Jehovah i kare man ma pire tek adada-ni.​—Jab. 148:12, 13.

19 Ki tung cel, ngo ma myero itim ka iwinyo ni pe imito tic pi Jehovah? Tute me jingo niyeni. I nge tito tutene me kwo i yo ma yomo cwiny Lubanga, lakwena Paulo ocoyo ni: “Ka tamwu opokke woko i lok mo, Lubanga binyuto man bene botwu. Gin ma mitte keken aye ni myero wamedde me cung matek i yo ma dong wao iye.” (Pil. 3:15, 16) Medde ki tamo lok i kom mar pa Lubanga kacel ki tirane me ryeko. Jehovah keken aye twero konyi me moko tam me ryeko i kare me buluni makato ngat mo keken.

    Gin akwana i leb Acholi (1996-2026)
    Kat Woko
    Dony i Iye
    • Acholi
    • Nywakki
    • Jami ma imito
    • Copyright © 2026 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Cik pi Tic Kwede
    • Privacy Policy
    • Privacy Settings
    • JW.ORG
    • Dony i Iye
    Nywakki