Wi Lubele ma i LAIBRARI ME INTANET
Wi Lubele
LAIBRARI ME INTANET
Acholi
  • BAIBUL
  • BUKKE
  • COKKE
  • kl dul 3 pot 23-31
  • Lubanga me Ada En Nga?

Vidio mo pe kany.

Timwa kica, peko mo manok otimme i kom vidio.

  • Lubanga me Ada En Nga?
  • Ngec Ma Terowa i Kwo ma Per Tum
  • Wi lok matinotino
  • Pwony macok rom
  • LUBANGA ME ADA NYINGE TYE
  • GIN MA MIYO MYERO ITI KI NYING LUBANGA
  • KIT PA LUBANGA ME ADA
  • “LUBANGA MA LAKICA DOK PARO PI DANO”
  • KINIGA PE MAKO OYOT, PE POKO KIN DANO, KITE ATIR
  • ‘JEHOVAH LUBANGAWA EN ACEL’
  • Lubanga Tye ki Nyinge
    Nong Pwony ki Bot Lapwony Madit
  • Ket Deyo I Kom Nying Madit Pa Jehovah-ni
    Wi Lubele Tito pi Ker pa Jehovah—2013
  • Mi Deyo Bot Jehovah Calo Lubanga Acel me Ada
    Wor Lubanga Acel me Ada
Ngec Ma Terowa i Kwo ma Per Tum
kl dul 3 pot 23-31

Dul Me 3

Lubanga me Ada En Nga?

1. Pingo jo mapol ye gin ma Baibul waco i acakki lokke?

KA INENO malo i dyewor ma pol peke, pe ibedo ki ur me neno ni lakalatwe dwong ata? Itwero tito kit ma gucako bino kwede? Jami makwo ma tye i wi lobo-ni ature mabeco, winyi ki kokogi ma winyo mitti kono? Welgi pe kwan ne tum. Magi ducu pe gucakke ken-gi. Pi meno, pe obedo gin aura ka jo mapol ye gin ma Baibul waco i acakki lokke ni: “I acakki piny Lubanga [ocweyo] polo ki lobo”!—Acakki 1:1.

2. Baibul tito ngo i kom Lubanga, ki dok cuko cwinywa me timo ngo?

2 Ngec pa dano opokke mada i lok ma dok i kom Lubanga. Jo mogo tamo ni Lubanga obedo teko nono dok pe tye ki kite wa ki kome. Dano milion mapol gitamo ni Lubanga tye ka mabor tutwal ma pe gitwero nyiko cok bote, pi meno giworo kwarogi muto. Ento Baibul miyo wangeyo ni Lubanga me ada obedo ngat ma tye ada, dok ma tye ki miti i komwa ki acel acel. Pi meno, Baibul cuko cwinywa me “yenyo Lubanga” kun medo ni: “En pe tye cen ka mabor ki bot ngat acel acel i kinwa.”—Tic pa Lukwena 17:27.

3. Pingo pe twere me yubo cal pa Lubanga?

3 Lubanga obedo calo ngo? Jo manok keken i kin luticce aye guneno lanyut ma nyuto deyo madwong ka ma en tye iye. I lanyut magi en onen ma obedo i wi komker, kun kome onongo ryeny adada. Ento jo ma guneno lanyut magi pe gutito kit ma wange nen kwede. (Daniel 7:9, 10; Niyabo 4:2, 3) Man pien “Lubanga en cwiny”; pe tye ki kit kom me lobo man. (Jon 4:24) I ada, pe gitwero yubo gin mo ma cal ki Lacwecwa, pien “pe tye ngat mo ma yam oneno Lubanga.” (Jon 1:18; Nia 33:20) Kadi bed kumeno, Baibul pwonyowa lok mapol i kom Lubanga.

LUBANGA ME ADA NYINGE TYE

4. I Baibul nying dog tic mapatpat mene ma gitiyo kwedgi i kom Lubanga?

4 I Baibul, Lubanga me ada kiloko i kome i yo mapatpat macalo “Lubanga Matwero-ducu,” “En Mamalo Twal,” “Lacwec Madit,” “Lapwony Madit,” “Rwot Lubanga,” ki “Kabaka ma loyo kare ducu.” (Acakki 17:1; Jabuli 50:14; Latitlok 12:1, NW; Icaya 30:20, NW; Tic pa Lukwena 4:24; 1 Temceo 1:17) Tamo matut i kom nying dog tic magi miyo ngecwa mede i kom Lubanga.

5. Lubanga nyinge nga, dok nyinge okatti tyen adi i Ginacoya me leb Ibru?

5 Ento Lubanga tye ki nyinge kikome mapat ma okati cokcok tyen 7,000 kulu i Ginacoya me leb Ibru keken. Nying man gicoyo tyen mapol loyo nying dog ticce mo keken. I kine me mwaka 1,900 mukato angec, Lujudaya pi lworo ma tere pe guweko lwongo nying Lubanga woko. Leb Ibru me Baibul pe gicoyo ki nukuta a, e, i, o, u ma miyo dwan bot nyig lok. Pi meno, pe tye yo mo ma atir me ngeyo kit ma Moses, Daudi, nyo jo mukene me kare macon gulwongo kwede nukuta angwen (יהוה) ma pe miyo dwan bot nyig lok ma gitiyo kwedgi me coyo nying Lubanga. Lupwonye mogo mukwano ma ngene gitamo ni nying Lubanga oromo bedo ni yam gilwongo ni “Yahweh” ento gin bene pe gingeyo adane. I leb Munu gilwongo ni “Jehovah” dok bene gitiyo dong kwede pi mwaka mia mapol. I kare-ni jo mapol giye nying man kit ma gigonyo kwede i leb mapatpat.—Nen Nia 6:3 ki Icaya 26:4 i King James Version.

GIN MA MIYO MYERO ITI KI NYING LUBANGA

6. Jabuli 83:18 tito ngo i kom Jehovah, dok pingo myero wati ki nyinge?

6 Nying Lubanga, Jehovah, ma dok pat tutwalli, konyo me poko en ki i kom lubanga mapol mukene ducu. Man aye omiyo nying meno okatti tyen mapol mada i Baibul, polle i coc ma i leb Ibru. Lugony leb mapol pe gitiyo ki nying Lubanga, ento Jabuli 83:18, (NW) waco kamaleng ni: “Wek dano gunge ni in, ma nyingi Jehovah, in keni aye Ngat ma Malo ma loyo wi lobo-ni ducu.” Pi meno, pore piwa me tic ki nying Lubanga kikome ka watito lok i kome.

7. Tyen lok me nying Jehovah pwonyowa gin ango i kom Lubanga?

7 Nying me Jehovah-ni obedo nyig lok i leb Ibru ma te lokke ni “miyo timme.” Pi meno, nying Lubanga te lokke ni “En Miyo Timme.” I yo ma kit man, Jehovah nyute kene ni en ewon Yub Madit. En i kare ducu miyo yubbe cobbe kakare. Lubanga me ada kene aye i adane twero bedo ki nying man, pien dano pe twero ngeyo kace yubgi bicobbe kakare. (Yakobo 4:13, 14) Jehovah keken aye twero waco ni: “Lok ma a ki i doga bene bibedo kit meno. . . . dok bicobo gin ma acwale pire.”—Icaya 55:11.

8. Kwena me yub ango ma Jehovah omiyo kun wok ki bot Moses?

8 Luwi dog odi pa jo Ibru Abraim, Icaka ki Yakobo gin ducu gulwongo nying Jehovah ento pe guniang matut dit pa nying man. (Acakki 21:33; 26:25; 32:9; Nia 6:3) Lacen i kare ma Jehovah otito pi yubbe me laro likwayogi, jo Icrael, ki i opii i lobo Ejipt ki me miyogi “lobo ma mol cak ki moo kic,” lok man onen calo gin ma pe twere. (Nia 3:17) Lubanga oloko kun nwoyo pi dit me nyinge ma ri nakanaka bot Moses ni: “Wac man bot jo Icrael, ni, Rwot [“Jehovah,” NW] ma en Lubanga pa kwarowu, Lubanga pa Abraim, Lubanga pa Icaka, Lubanga pa Yakobo, ocwala botwu.’ Man aye nyinga matwal, dok wubipo i koma, wun ki likwayowu ducu kit man.”—Nia 3:15.

9. Parao obedo ka neno Jehovah nining?

9 Moses openyo Parao, kabaka me Ejipt wek oye ki jo Icrael me wot ka woro Jehovah i dye tim. Ento Parao, ma onongo bene giworo calo lubanga dok en bene onongo woro lubanga mukene me Ejipt, ogamo ni: “Rwot [“Jehovah,” NW] en anga, ma myero awiny doge, ci awek Icrael owot-ti? An pe angeyo Rwot [“Jehovah,” NW] meno, dok bene pe abiweko jo Icrael woto!” —Nia 5:1, 2. 

10. Jehovah otimo gin ango i Ejipt macon me cobo yubbe pi jo Icrael?

10 I nge meno, Jehovah ocako tic me yubbe ma tye lubbe aluba ma rwatte ki tyen lok me nyinge. Oketo can madongo apar i kom jo Ejipt. Can me agikki oneko lutino kayo pa jo Ejipt ducu, kacel ki wod pa Parao ma lawakke-ni. I nge man, jo Ejipt oye oyot ni jo Icrael dong owoti. Ento teko pa Jehovah ogudu cwiny jo Ejipt mogo mumiyo gin guweko Ejipt kacel ki jo Icrael.—Nia 12:35-38.

11. Tango ango ma Jehovah otimo i Nam Makwar, dok lukworre gidiyogi me ye gin ango?

11 Parao muding-ngi ki monye, ki gadigadi mia mapol me lweny, ocako lubo kor opiine me makogi dok odoco. I kare ma jo Ejipt gitye dong cok ki jo Icrael, Lubanga ki tangone opoko i Nam Makwar ci jo Icrael gungolo kun giwoto i wi ngom mutwo. I kare ma luryem korgi gudonyo i dye nam, Jehovah “ocako mako lawala me gadigadigi woko, mumiyo guywane mot.” Lumony me Ejipt gucako kok ni: “Waringu walwiyu woko ki i nyim jo Icrael; pien Rwot [“Jehovah,” NW] tye ka lweny i kom jo Ejipt pigi.” Ento kare onongo dong pe. Kicika me pii oony piny ci “omwonyo gadigadi ki wegi aguragura ki mony pa Parao ducu.” (Nia 14:22-25, 28) Kit meno, Jehovah otiyo twon yweka madit mada pi nyinge. Tim man pud pe owil ki i wi dano nio wa i kare-ni.—Yocwa 2:9-11.

12, 13. (a) Tyen lok me nying Lubanga konyowa nining i kare-ni? (b) Gin ango ma dano myero opwony pi oyot, ki dok pingo?

12 Nying man ma Lubanga otiyo-ni pire tek mada botwa i kare-ni. Nyinge me Jehovah-ni, cung macalo gin ma moko ni jami ducu ma tye i yubbe bicobbe kakare. Man tye iye cobbo yubbe macon ni lobowa-ni bidoko paradic. (Acakki 1:28; 2:8) Me timo meno, Lubanga bityeko jo ducu ma jemo i kom twero me locce i kare-ni, pien en owaco ni: “Man bimiyo gingeyo ni an aye Rwot [“Jehovah,” NW].” (Ejekiel 38:23) I kare meno Lubanga bicobo cikkene me laro jone ma wore me donyo i lobo manyen ka ma kit ma atir bibedo iye.—2 Petero 3:13.

13 Jo ducu ma gimito nongo cwak pa Lubanga myero gupwony lwongo nyinge ki niye. Baibul ocikke ni: “Jo ducu ma gilwongo nying Rwot [“Jehovah,” NW] gibilarogi.” (Jo Roma 10:13) Ada, nying me Jehovah-ni pire tek mada. Lwongo nying Jehovah macalo lalar ki Lubangani twero keli yomcwiny ma pe gik.

KIT PA LUBANGA ME ADA

14. Kit pa Lubanga mene ma pigi tego ma Baibul nyuto ka maleng?

14 Kwano lok i kom larre pa jo Icrael ki i Ejipt nyuto ka maleng kit Lubanga angwen madongo ma tye ma romrom. Kit ma en otiyo kwede ki Parao onyuto teko mere madwong tutwal. (Nia 9:16) Diro ma en otiyo kwede me tyeko tic meno matek tutwal-li onyuto ryekone ma pe pore ki ryeko mo. (Jo Roma 11:33) En onyuto ngolo kop atir mere i pwodo lupyem ma ludingo ma onongo gitye ka uno jone. (Nwoyo Cik 32:4) Kit pa Lubanga ma dong ngene ma loyo ducu aye mar. Jehovah onyuto mar madwong mada i cobo cikkene bot likwayo pa Abraim. (Nwoyo Cik 7:8) En bene onyuto mar pi ye ni jo Ejipt mogo guwek lubanga mapol me goba wek gunong gin maber pi woro Lubanga me ada.

15, 16. Lubanga onyuto mar mere i yo mene?

15 Ka itye ka kwano Baibul, ibineno ni mar aye kit pa Lubanga madit loyo ducu, dok en nyuto mar i yo mapol. Me lapore, mar en aye omiyo en odoko Lacwec ci okwongo onywako yomcwiny me kwo ki gin acweya me cwiny. Milion mia ki mia pa lumalaika magi gimaro Lubanga dok gipako en bene. (Yubu 38:4, 7; Daniel 7:10) Lubanga bene onyuto mar i cweyo lobo ki yubone me bedo ka ma dano kwo iye ki yomcwiny.—Acakki 1:1, 26-28; Jabuli 115:16.

16 Wanongo kony ma a ki i mar pa Lubanga i yo mapol ma pe waromo lok iye ducu. Mukwongo, Lubanga oyubo komwa i yo me aura mada ma miyo wanongo kwo mit. (Jabuli 139:14) Marre nen i kit ma en miyo ‘kot cwer ki i polo, dok miyowa kit cam mapatpat ma cek ka karegi oromo ma miyo wayeng ki cam, cwinywa bene bedo yom.’ (Tic pa Lukwena 14:17) Lubanga bene “miyo cengnge tuc bot jo maraco ki jo mabeco bene, dok miyo kot cwer bot dano ma kitgi atir, ki bot jo ma pe kitgi atir bene.” (Matayo 5:45) Mar bene miyo Lacwecwa konyowa me nongo ngec pa Lubanga ki tic bote ki yomcwiny macalo jo ma wore. I ada, “Lubanga en mar.” (1 Jon 4:8) Lubanga tye ki kite mukene mapol.

“LUBANGA MA LAKICA DOK PARO PI DANO”

17. Wapwonyo lok ango i kom Lubanga ki i Nia 34:6, 7?

17 I nge ngolo Nam Makwar, onongo pud mitte ni jo Icrael myero gunge Lubanga maber. Moses owinyo man ki i cwinye ci olego ni: “Koni dong alegi, ka onongo ayomo cwinyi, nyutta kiti, wek angeyi, anong gum ki boti.” (Nia 33:13) Moses ongeyo Lubanga maber i kare ma owinyo dwan Lubanga kikome ka tye ka lok ni: ‘Rwot, Rwot, Lubanga ma lakica dok paro pi dano, kiniga pe make oyot, marre ma pe lokke dwong, en lagen mada. En gwoko mar ma pe lokke pi jo alip ki alip, kun weko rocgi, ki tim aranyigi ki balgi. En pe kwanyo kop i kom lubalo, ento keto can.’ (Nia 34:6, 7) Lubanga tiyo ki mar mere ki ngolo kop atirne iyo maber. En pe gengo nge lutim bal akaka ki i adwogi me balgi.

18. Jehovah onyuto nining ni en lakica?

18 Kit ma Moses oniang kwede, Jehovah timo kica. Ngat ma lakica, kica mako i kom jo ma tye ka deno can dok temme me kwanyo can-gi woko. Lubanga onyuto kica bot wan dano i keto yub ma bikeliwa yweyo matwal ki i kom can, two ki to. (Niyabo 21:3-5) Jo ma woro Lubanga romo nongo peko pi kit ma kwo tye kwede marac i lobo-ni, nyo giromo timo gin mo labongo ryeko ci keligi ayela. Ento ka guloke gudok bot Jehovah ka nongo kony kun gimwole, en kweyo cwinygi dok konyogi. Pingo? Pien en timo kica dok tamo pi jo ma wore.—Jabuli 86:15; 1 Petero 5:6, 7.

19. Pingo watwero waco ni Lubanga paro pi dano?

19 Jo mapol ma tye ki twero tero jo mukene ki gero. Ento, Jehovah paro pi luticce mamwol! Kadi bed en obedo won twer ma loyo ducu i polo ki i lobo, ento en timo kica bot dano ducu ma romrom. (Jabuli 8:3, 4; Luka 6:35) Jehovah bene paro pi dano acel acel, omiyo en gamo bako doggi bote pi kica. (Nia 22:26, 27; Luka 18:13, 14) Kono ngene gire kene ni, Lubanga pe tye i te cik mo me timo ngati mo kica. (Nia 33:19) Pi meno, omyero wanyut pwoc madwong tutwal pi kica pa Lubanga ki kit ma en paro kwede pi dano.—Jabuli 145:1, 8.

KINIGA PE MAKO OYOT, PE POKO KIN DANO, KITE ATIR

20. Ngo ma nyuto ni kiniga pe mako Jehovah oyot, ki dok ni en pe poko kin dano?

20 Jehovah kiniga pe mako oyot. Kono man pe te lokke ni en pe timo gin mo, en romo timo gin mo, pien en oneko Parao ki monye i Nam Makwar. Jehovah bene pe poko kin dano. Pi meno, jo Icrael ma onongo en cwako, mot mot gurwenyo cwakke woko pi balgi ma obedo ka medde ameda. Lubanga ye jo me rok ducu me wore, ento en jolo jo ma lubo yone ma atir keken.—Tic pa Lukwena 10:34, 35.

21. (a) Niyabo 15:2-4 pwonyo wa gin ango i kom Lubanga? (b) Ngo ma miyo bibedo yot ki botwa me timo gin ma Jehovah waco ni tye atir?

21 Buk me Niyabo i Baibul, nyuto ni pire tek me ngeyo ‘cik pa Lubanga ma tye atir.’ Titiwa ni gin acweya me polo wero ni: “Ticci ducu ma itiyo bedo me aura dok gidito, ai Lubanga Jehovah, Won Twer Ducu! Kiti ducu tye atir dok me ada, in Kabaka ma iloyo rok ducu! Anga mono ma pe bilwori, ai Jehovah? Anga kono ma pe bipako nyingi? Pien in keni aye ileng. Rok ducu gibibino wa i nyimi, gin ducu biwori, pien cikki ma atir dong onen woko kamaleng.” (Niyabo 15: 2-4, NW) Wanyuto lworo mupore onyo woro bot Jehovah ka walubo ngo ma en waco ni tye atir. Man bedo yot ka wapoyo wiwa i kom ryeko ki mar pa Lubanga. Cikke ducu tye pi ber bedowa. —Icaya 48:17, 18.

‘JEHOVAH LUBANGAWA EN ACEL’

22. Pingo jo ma ye Baibul pe giworo Triniti?

22 Jo Ejipt macon guworo lubanga mapol, ento Jehovah obedo “Lubanga ma lanyeko.” (Nia 20:5) Moses opoyo wi jo Icrael ni ‘Rwot Lubanga en Rwot acel.’ (Nwoyo Cik 6:4) Yecu onwoyo en lok acel-li. (Marako 12:28, 29) Pi meno, jo ma ye ni Baibul obedo lok pa Lubanga pe giworo Triniti ma tye iye jo nyo lubanga adek i acel. I ada, nyig lok me “Triniti” pe tye i Baibul. Lubanga me ada obedo Ngat acel keken dok bene pat ki Yecu Kricito. (Jon 14:28; 1 Jo Korint 15:28) Cwiny maleng pa Lubanga pe obedo ngat mo. Cwiny maleng obedo teko pa Jehovah, ma Won Twer Ducu tiyo kwede me cobo yub ma mere.—Acakki 1:2; Tic pa Lukwena 2:1-4, 32, 33; 2 Petero 1:20, 21.

23. (a) Marri i kom Lubanga bidongo nining? (b) Ngo ma Yecu owaco i kom maro Lubanga, ki ngo ma omyero wange i kom Kricito?

23 Ka itamo kit ma Jehovah ber kwede pe iye ni en opore me aworani? Ka ikwano Baibul, ci ibingeye maber dok ibingeyo ngo ma en mito ni itim pi ber bedoni matwal dok ki yomcwiny. (Matayo 5:3, 6) Medo i kom meno, marri i kom Lubanga bidongo. Man pore, pien Yecu otito ni: ‘Mar Rwot Lubangani ki cwinyi ducu, ki [kwoni] ducu, ki tammi ducu ki tekki ducu.’ (Marako 12:30) Ngene kene ni, Yecu onongo tye ki kit mar meno i kom Lubanga. Baibul mono titwa ngo i kom Yecu? En tye ki ngo me atima i yub pa Jehovah?

TEM NGECCI

Lubanga nyinge nga, dok nyinge nonge tyen adi i Ginacoya me leb Ibru?

Pingo myero iti ki nying Lubanga?

Kit pa Lubanga Jehovah mene ma yomo cwinyi tutwal?

[Cal ma tye i pot karatac 29]

Lacwec ma ocweyo jami ducu in ingeyo maber?

    Gin akwana i leb Acholi (1996-2026)
    Kat Woko
    Dony i Iye
    • Acholi
    • Nywakki
    • Jami ma imito
    • Copyright © 2026 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Cik pi Tic Kwede
    • Privacy Policy
    • Privacy Settings
    • JW.ORG
    • Dony i Iye
    Nywakki