Wọ Karophiyọ?
Wọ nabọ frẹkotọ se iyovwinreta re vwomaphia vwẹ Uwevwin Orhẹrẹ rẹ enukpe na re? Ọ da dia ọtiọyen, gba davwẹngba sẹ wọ sa kpahenphiyọ enọ nana:
Udje vọ yen Jihova phi phiyotọ kpahen obo re nene eya yerin wan?
Jihova ghwomaphiyọ ẹbẹre rẹ eshare vrẹ eyaa, o siẹkẹrẹ eshare vrẹ eyaa. Ọghẹnẹ kerhọ rẹ eya, ọ je davwerhọ rẹ ọdavwẹ vẹ iroro rayen. Ọ vwẹroso ayen nẹ ayen cha wian owian rọyen.—w24.01, aruẹbe 15-16.
Mavọ yen a sa vwọ vwẹ Ẹfesọs 5:7, ro tare nẹ: “Ovwan vwẹrokere aye-en” vwo ruiruo?
Pọl si avwanre orhọ nẹ, a vwẹ ugbeyan mu ihwo re sa nẹrhẹ ọ bẹn avwanre vwọ yan nene iwan ri Jihovaa. Ọnana ji churobọ si ihwo rẹ avwanre mrẹ, re nene ghwọrọ ọke kuẹgbe vẹ ihwo rẹ avwanre nene ta ota kuẹgbe vwẹ itanẹti.—w24.03, aruẹbe 22-23.
Ikuegbe rẹ efian vọ yen o fori nẹ a kẹnoma kẹ?
O fori nẹ a kẹnoma kẹ ikuegbe ra riẹn otọ rọyeen rẹ igbeyan ri vwo ẹguọnọ rẹ avwanre vuẹ avwanre, ihwo efa re vugherii je sa vwẹ evuẹ rẹ ikuegbe rẹ efian rhe avwanre. E ji se nyo ikuegbe ọtiọyen womarẹ ihwo ri she nẹ ukoko na ri siẹ oka rẹ ohwo rẹ ayen hepha nẹ.—w24.04, aruọbe 12.
Die yen avwanre riẹnre, kẹ die yen avwanre jẹ ẹriẹn kpahen oborẹ Jihova che gun ẹdjọ rẹ Ovie Solomọn, ihwo ri Sodọm vẹ Gomora ra ghwọre vẹ ihwo ri ghwu phiyọ Oghwe na?
Avwanre ghwa riẹn sẹ Jihova brorhiẹn rẹ oghwọrọ ri bẹdẹ hwe ihwo nana ejee. Ẹkẹvuọvo, avwanre riẹnre nẹ o vwo oborẹ Ọghẹnẹ jẹ ẹriẹẹn, ọ ke rha dia Ọghẹnẹ ro gbe arodọnvwẹ.—w24.05, aruẹbe 3-4.
Imuẹro vọ yen avwanre vwori nẹ Ọghẹnẹ yen “Oragha na”? (Urh 32:4)
Jihova ọyen odjahọn rẹ avwanre. Ọyen ohwo ra sa vwẹrosua, ọkieje yen o vwo ru ive rọyen gba. O wenee, uruemu kugbe ọhọre rọyen wenee.—w24.06, aruẹbe 26-28.
Die yen sa vwẹ ukẹcha kẹ wẹ vwo ru ewene siẹrẹ wọ da kua kpo ukoko ọfa?
Vwẹroso Jihova, ọ cha vwẹ ukẹcha kẹ wẹ kirobo rọ vwẹ ukẹcha kẹ idibo rọyen vwẹ obuko re. Wọ vwẹ ukoko kpokpọ na vwọ vwanvwẹ ọ ri jovwo naa. Davwẹngba wẹ vẹ iniọvo na vwọ nabọ riẹrioma, wo ji mu igbeyan kpokpọ.—w24.07, aruẹbe 26-28.
Die yen e yonori vwo nẹ itẹ erha rehẹ Matiu uyovwin 25?
Itẹ rẹ igegede kugbe ẹvwe na kanrunumu obo ra vwọ dia ohwo rọ fuevun. Itẹ rẹ emetobẹ ri vwo aghwanre kugbe i ri jẹ ọhọ evwo na kanrunumu a vwọ choma je rhẹrẹ. Itẹ rẹ italẹnti na djunute ọghanrovwẹ ra vwọ dia ọgbowian.—w24.09, aruẹbe 20-24.
Mavọ yen umubruwevwin rọhẹ uwevwin ẹga rẹ Solomọn bọnre na kpenu te?
Vwẹ 2 Ikun Rivie 3:4, e seri vwẹ imanuskripti awanre evo nẹ o te “kubit 120,” ro mudiaphiyọ nẹ umubruwevwin na kpenu te imita 53 yẹrẹ (ichiyin 175). Ẹkẹvuọvo, isiesi efa ra vwẹroso tare nẹ “kubit 20,” kọyen o kpenu te imita 9 (yẹrẹ ichiyin 30). Ovwanvwe rẹ obotọ na vẹ ọkpan rẹ igbẹhẹ rẹ ọguan na ghwa abavo.—w24.10, aruọbe 31.
Die yen o mudiaphiyọ rẹ odibo rowian vwọ dia “ọshare ro vwo aye ọvo”? (1Ti 3:12)
O mudiaphiyọ nẹ aye vuọvo yen ọ cha rọvwọn, o ji fo nẹ o gbe igberadjaa. Vwọba, ọ nama djephia nẹ ọyen vwo urhurusivwe rẹ ehware kpahen eya efaa.—w24.11, aruọbe 19.
Diesorọ a sa vwọ tanẹ ota rẹ Jọn 6:53 dia udje rẹ obo re ruẹ Emu Ovwọnvwọn rẹ Ọrovwori na waan?
Jọn 6:53 tare nẹ ofori a re uvwo ri Jesu je da ọbara rọyen. Jesu ta eta yena vwẹ 32 C.E, vwọ kẹ ihwo ri Ju ri ji rhi segbuyotaa. Ẹkẹvuọvo, ẹgbukpe ọvo wanvrẹ nu tavwen ọ ke vwẹ Emu Ovwọnvwọn rẹ Ọrovwori Na vwo mu vwẹ Jerusalẹm. Jesu ta ota nana vwọ kẹ ihwo ri che nene sun vwẹ obodjuvwu.—w24.12, aruẹbe 10-11