ILAIBRI RỌHẸ INTANẸTI
Ilaibri
RỌHẸ INTANẸTI
Urhobo
  • BAIBOL
  • ẸBE
  • EMẸVWA
  • w17 May aruọbe 31-32
  • “Ubiudu Avwanre Vọnre vẹ Oruru Kugbe Ẹguọnọ Vwọ Vrẹ Obo ri Jovwo”

Ividio herọ vwọ kẹ ọnana wọ sanere naa.

Wọ ghwọọ, emuọvo shechọ ividio na vwọ guọnọ rhie.

  • “Ubiudu Avwanre Vọnre vẹ Oruru Kugbe Ẹguọnọ Vwọ Vrẹ Obo ri Jovwo”
  • Uwevwin Orhẹrẹ Ro Ghwoghwo Uvie Ri Jihova (Ọ re yono)—2017
Uwevwin Orhẹrẹ Ro Ghwoghwo Uvie Ri Jihova (Ọ re yono)—2017
w17 May aruọbe 31-32
Ihwo buebun ri kokori vwe[ ọguan re de ru ọghwẹkoko vwẹ Cedar Point, Ohio, vwẹ 1922

IRUERU AVWANRE VWẸ ỌKE OBUKO

“Ubiudu Avwanre Vọnre vẹ Oruru Kugbe Ẹguọnọ Vwọ Vrẹ Obo ri Jovwo”

UVO na ganre mamọ vwẹ urhiọke rẹ Friday rẹ September 1922, ihwo 8,000 siomakoko vwevunrẹ ọguan na. Ochidiagbara na de ghwoghwo nẹ vwevunrẹ irueru rẹ oghẹresan nana, ohwo sa ro otafe, ẹkẹvuọvo ọ cha sa rhoma rhivwin ruọ-ọ.

A vwọ so ine re vwo rhie omẹvwa na vwẹ ẹbẹre re se “Ine rẹ Ẹga” nu, Joseph F. Rutherford da ro umukpe na. Ihwo buebun vwẹ ẹro roro obo re cha phia. Jẹ evo yancha yankpo fikirẹ oheri na. Ọtota na da vuẹ ayen nẹ ayen chidia rere ayen kerhọ. Ota na vwọ yanran na, o muẹro nẹ ohwo vuọvo se vwo oniso rẹ amwa re kpirhin kpenu vwẹ enu rẹ umukpe na-a.

Oniọvo Rutherford ta ota ro vwo uyovwinrota na “Uvie rẹ odjuvwu sikẹri re.” Upho rọyen mrare gorigori vwẹ omarẹ unọke ọvo gbẹ ubro, ro vwo djekpahen oborẹ emraro na fiudugberi vwo ghwoghwo Uvie na. Ro vwo ku ota na phiyọ, ọ da nọ: “O mu ovwan ẹro nẹ Ovie rẹ urinrin na ton usuon phiyọ re?” Vẹ upho gorigori, otu na da kpahen: “E!”

Oniọvo Rutherford de kperi phia: “Ọtiọyena, gbe rhivwin kpo iruo aghwoghwo na, ovwan emọ rẹ Ọghẹnẹ! Nighe, Ovie na suẹn re! Ovwan kẹ ighwoghwota rọyen. Ọtiọyena, ghwoghwo, ghwoghwo, ghwoghwo.”

Ugege yena, a da rhan amwa re kpirhirin vwẹ obenu umukpe na, e si phiyọ nẹ, “Ghwoghwo Ovie na vẹ Uvie Rọyen.”

Ray Bopp da ta: “Oma vwerhen ihwo ejobi.” Anna Gardner djere nẹ, “Asan eje de kpogho fikirẹ abọ-ẹteyọn na.” Fred Twarosh je tanẹ: “Ihwo na eje de vrẹn mudia siẹvuọvo.” Evangelos Scouffas da je ta: “Ihwo ejobi de vrẹn mudia jẹ ame-oviẹ hẹ ẹro avwanre. Kọ ghwa họhọ nẹ ẹgba ọvo yen kpare avwanre vrẹn.”

Ihwo buebun rehẹ ọghwẹkoko na ọke yena nabọ ruiruo aghwoghwo na jovwo. Ẹkẹvuọvo, oruru rayen rhe ganphiyọ asaọkiephana. Vwọ kpahen Emọ-uyono rẹ Baibol na, Ethel Bennecoff da ta: “Ubiudu [rayen da vọn] vẹ oruru kugbe ẹguọnọ vwọ vrẹ obo ri jovwo.” Oruru rẹ Odessa Tuck, rọhẹ ẹgbukpe 18 ọke yena, da rhe ganphiyọ rọ vwọ kpahenphiyọ use na “Ono yen cha ra?” Ọ da ta: “Me riẹn asan re che ji ihwo na ra yẹrẹ obo ra cha vuẹ ayen nẹ ayen ru-u.” Ẹkẹvuọvo, me guọnọ vwẹrokere Aizaya, rọ tare nẹ ‘Mẹvwẹ na! Ji vwe.’” (Aiz. 6:8) Ralph Leffler da je ta: “A sa tanẹ ẹdẹ yena yen a tobọ ton aghwoghwo rẹ Uvie na phiyọ re ruẹ nonẹna vwẹ akpọneje.”

Kọyensorọ ọghwẹkoko nana re ruru vwẹ Cedar Point, Ohio, vwẹ 1922, vwọ dia emu oghẹresan vwẹ ikuegbe rẹ ukoko na. George Gangas da je ta: “Ọghwẹkoko nana nẹrhẹ mi brorhiẹn nẹ ọghwẹkoko vuọvo cha gbọ vwẹ-ẹ.” Kirobo rọ tare, ọvuọvo gbọrọ-ọ. Julia Wilcox de si: “Kọke kọke re de djunute ọghwẹkoko rẹ Cedar Point re ruru vwẹ 1922 vwẹ ọbe ukoko na, ọ kẹ vwẹ omavwerhovwẹn mamọ. Ke me vuẹ Jihova nẹ ‘Wẹ kobiruo wọ vwọ nẹrhẹ ovwẹ dia etiyin.’”

Buebun avwanre je sa karophiyọ ọghwẹkoko ọvo rọ kẹ avwanre omavwerhovwẹn, rọ je nẹrhẹ e vwo oruru vẹ ẹguọnọ ọgangan kpahen Ọghẹnẹ vẹ Ovie rọyen. Ọnana ji se mu avwanre vwọ vuẹ Jihova nẹ, “Wẹ kobiruo wọ vwọ nẹrhẹ ovwẹ dia etiyin!”

Ibieta ra Riẹn Otọ Rọye-en

E si “ADV” phiyọ kasan kasan, te irhe vẹ orhoma iwevwin na, a je tobọ si ayen phiyọ ọbe ọrhuẹrẹphiyotọ rẹ ọghwẹkoko na! Ihwo ke vwẹ ẹwẹn roro oborẹ eta na mudiaphiyọ.a

“A vwẹ ibieta ride re pha biebi vwo si ADV phiyọ ẹbe efuanfon vwọ tanmu ẹchẹ vẹ anurhoro na eje. Avwanre da nọ kpahen oborẹ ayen mudiaphiyọ, ẹkẹvuọvo ohwo vuọvo riẹn otọ raye-en, ayen da tobọ riẹn dede, ayen cha rhọnvwe ta-a.”​—Edith Brenisen

a Rhi te nonẹna, a je mrẹ ifoto vuọvo ra phagha ayen phiyọ-ọ.

A Kpahen Phiyọ Ẹrhovwo ra Nẹre Vwẹ Obenu rẹ Ọguan Na

Arthur Claus vẹ Nellie Claus fobọ te etiyin ayen sa vwọ mrẹ omamọ asan chidia. Arthur da ta: “Me nabọ kerhọ kẹ oborẹ ọtota na ta.” Siẹvuọvo na, evun ko kino. Vẹ ofudjevwe, o de vrẹn nẹ ọguan na, jẹ ọ riẹnre nẹ o che se rhivwin rhe-e. Oniọvo ọvo da nọ, “Tivọ wọ ra ọke nana?” Arthur riẹnre nẹ o vwo obo ro se ru-u.

Arthur vwo rhivwin rhe, o de nyo abọ-ẹteyọn ọgangan vwẹ ọguan na. Rọ vwọ guọnọ asan ro de se nyo obo ra ta vwẹ otafe rẹ ọguan na, ọ da mrẹ asan ro sa wan yerin kpo obenu rẹ ọguan na, asan na kpenu te ichiyin 16. O de yerin kpo ovakpọ ọvo ro rhiephiyọ vwẹ obenu na.

Arthur da mrẹ iniọvo evo vwẹ obenu na, re riẹn ohọre vwo nẹ ọtota na. A vuẹ ayen nẹ ayen bru ifi re vwo churu amwa rode ọvo vwẹ obenu, o de te ọke re vwo rhie phiyọ. Ẹkẹvuọvo, e ki se bru ifi na, ayen guọnọ aphia ọvo ra cha vwọba i ri rhe ayen na. Arthur ghwa aphia otete nene oma? Ẹwẹn rayen de totọ ọke rẹ ayen vwọ mrẹ nẹ ọ ghwa ọvo nene oma. Arthur vẹ ihwo ri chekọ na da yọnrọn ifi na rẹ ayen vwọ hẹrhẹ ọke rẹ ayen che vwo bro. Oniọvo Rutherford da ghwa tanẹ, “Ghwoghwo” obọ rivẹ, kẹ ayen che ghwe bru ifi na.

Ihwo re mrẹrẹ, djisẹ rẹ oborẹ amwa rode na nabọ rhiephiyọ siẹvuọvo. E si uhoho rẹ Jesu phiyọ uherevie rẹ amwa na.

E vwo ru nu, iniọvo na da vuẹ Arthur nẹ ohwo ọvo mu agbada rẹ ayen vwo yerin kpo obenu na nẹ etiyin. Rọ vwọ dianẹ ayen che se wontọ-ọ na, ayen da nẹrhovwo rhe Jihova nẹ o ji oniọvo ro vwo aphia rhe. O mu ayen ẹro dẹn nẹ Jihova yen kpahenphiyọ ẹrhovwo rayen vwẹ idjerhe rẹ igbevwunu.

    Ẹbe Urhobo Ejobi (2001-2026)
    Vrẹn No
    Ruọ
    • Urhobo
    • Vwọ kẹ Ohwo
    • Isẹtini Obo Wọ Guọnọre nẹ Ọ Dia
    • Copyright © 2026 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Obo re Vwo Ruiruo Wan
    • Urhi ro Suẹn Evuẹ rẹ Romobọ
    • Isẹtini Obo Wọ Guọnọre nẹ a Vwẹ Evuẹ Wẹn Ruiruo Wan
    • JW.ORG
    • Ruọ
    Vwọ kẹ Ohwo