ILAIBRI RỌHẸ INTANẸTI
Ilaibri
RỌHẸ INTANẸTI
Urhobo
  • BAIBOL
  • ẸBE
  • EMẸVWA
  • bm ẹbẹre 24 aruọbe 27-28
  • Pọl Si Ileta Vwo Rhe Ikoko Na

Ividio herọ vwọ kẹ ọnana wọ sanere naa.

Wọ ghwọọ, emuọvo shechọ ividio na vwọ guọnọ rhie.

  • Pọl Si Ileta Vwo Rhe Ikoko Na
  • Baibol Na—Ovuẹ Vọ Yehẹ Evun Rọyen?
  • Ọfa ro ji Vwo Ovuẹ Na
  • Uchebro ro Shekpahen Esegbuyota, Uruemu, vẹ Ẹguọnọ
    Baibol Na—Ovuẹ Vọ Yehẹ Evun Rọyen?
  • Ayen Ku Iparadaisi na Kufia
    Baibol Na—Ovuẹ Vọ Yehẹ Evun Rọyen?
  • Ọmemama Na Kẹ Ihworakpọ Iparadaisi
    Baibol Na—Ovuẹ Vọ Yehẹ Evun Rọyen?
Baibol Na—Ovuẹ Vọ Yehẹ Evun Rọyen?
bm ẹbẹre 24 aruọbe 27-28
Ọke ravwọ kanrọ phiyọ uwevwin, Pọl tota jẹ ohwo ọfa si ayen phiyotọ

ẸBẸRE 24

Pọl Si Ileta Vwo Rhe Ikoko Na

Ileta ri Pọl na vwẹ ọbọngan vwọ kẹ ukoko rẹ Inene-ri-Kristi

UKOKO kpokpọ nana vwo iruo ọghanghanre vwẹ orugba rẹ ọhọre ri Jihova. Ẹkẹvuọvo, ayen de rhi hirharoku omukpahen ọgangan. Kẹ ayen cha sẹro rẹ ọyọnregan rayen vwẹ ẹdia rẹ omukpahen nana ro nẹ otafe vẹ evunrẹ ukoko na cha na? Ileta 21 rehẹ ẹbẹre ri Baibol na ra vwẹ Grik si na, vwẹ uchebro vẹ ọbọngan rẹ ayen guọnọre vwọphia.

Pọl yin si 14 rẹ ileta nana, vwo nẹ ọbe ri Rom re te ọbe ri Hibru. A vwẹ odẹ rẹ ihwo yẹrẹ ikoko re si ayen rhe, vwo se ileta nana. Roro kpahen eta evo rẹ Pọl si kpahen vwẹ ileta rọyen na.

Uchebro ro shekpahen uruemu. Ihwo ri gbe ọfanrhiẹn, igberadja vẹ i ri ruẹ imwemwu efa, “cha sa reuku rẹ Uvie rẹ Ọghẹnẹ na-a.” (Galesha 5:19-21; 1 Kọrẹnt 6:9-11) Idibo rẹ Ọghẹnẹ uyota yerẹn kuẹgbe otoro asan rẹ ayen nurhe-e. (Rom 2:11; Ẹfesọs 4:1-6) Ayen vwẹ ẹwẹn rayen eje vwọ vwẹ ukẹcha kẹ iniọvo rayen re guọnọ ukẹcha. (2 Kọrẹnt 9:7) Pọl tare nẹ, “nẹ ẹrhovwo kẹdẹ kẹdẹ.” Vwọrẹ uyota, ofori nẹ idibo ri Jihova ta ẹwẹn rayen eje vwọ kẹ womarẹ ẹrhovwo. (1 Tẹsalonaika 5:17; 2 Tẹsalonaika 3:1; Filipae 4:6, 7) Ofori nẹ avwanre vwo esegbuyota, Ọghẹnẹ ki se nyo ẹrhovwo avwanre.—Hibru 11:6.

Die yen sa chọn erua uko vwo phikparobọ? Ofori nẹ eshare vwo ẹguọnọ rẹ eya rayen kerẹ oma rayen. Eya muọghọ okokodo vwọ kẹ eshare rayen. Emọ nyẹme rẹ esẹ vẹ ini rayen, kidie ọnana nẹrhẹ oma vwerhen Ọghẹnẹ. Ofori nẹ emiọvwọn vwẹ irhi ri Jihova vwo yono emọ rayen vwẹ idjerhe rẹ ẹguọnọ.—Ẹfesọs 5:22–6:4; Kọlose 3:18-21.

Imapu rẹ asan sansan rẹ Pọl de si ileta rọyen na

Odjefiotọ ra vwọphia kpahen ọhọre rẹ Ọghẹnẹ. Ẹkpo sansan vwẹ Urhi ri Mosis na vwẹ ọkpọvi vwọ kẹ ihwo rẹ Izrẹl, e je sẹro rayen hẹrhẹ ẹcha rẹ Kristi na. (Galesha 3:24) Ọ die ọnana mudiaphiyọ nẹ Inene-ri-Kristi ke cha yan nene Urhi ri Mosis na tavwen ayen ke sa ga Ọghẹnẹ-ẹ. Ro vwo siẹ vwo rhe Inene-ri-Kristi re dia ihwo ri Ju, Pọl da tota kpahen oborẹ Urhi na mudiaphiyọ vẹ oborẹ Jesu dia orugba rẹ ọhọre rẹ Ọghẹnẹ. Pọl djerephia nẹ ẹkpo sansan rẹ Urhi na vwẹ oborẹ ayen mudiaphiyọ vwẹ ọke rọ cha na. Kerẹ udje, izobo rẹ eranvwe rẹ ayen ruẹ mudiaphiyọ ughwu rẹ ọtanhirhe ri Jesu, rọ nẹrhẹ e vwo evwoghovwo rẹ imwemwu kare kare. (Hibru 10:1-4) Womarẹ ughwu ri Jesu, Ọghẹnẹ de phi oba phiyọ Urhi ri Mosis na.—Kọlose 2:13-17; Hibru 8:13.

Ukoko ọvo vwẹ ẹgbukpe ujorin ẹsosuọ, kerhọ ọke re vwo se ọvo usun rẹ ileta rẹ Pol siri na

Odjekẹ ro shekpahen omamọ rẹ ọrhuẹrẹphiyotọ rẹ ukoko. Eshare re guọnọ vwobọ vwẹ ewian rẹ ukoko na, me dia ihwo ri vwo omamọ uruemu, re je yan mu obo ra guọnọ mie ayen vwevunrẹ Baibol na. (1 Timoti 3:1-10, 12, 13; Taitọs 1:5-9) Ofori nẹ idibo rẹ Jihova Ọghẹnẹ vwoma kugbe ọkieje rẹ ayen vwo phiuduphiyọ ohwohwo awọ. (Hibru 10:24, 25) Emẹvwa tiọyena me je bọn iniọvo na gan, ji yono ayen.—1 Kọrẹnt 14:26, 31.

Ọke rẹ Pọl vwo si ileta rọyen rivẹ vwo rhe Timoti, jẹ ọ hẹ uwodi vwẹ Rom rọ vwọ hẹrhẹ ẹdjọeguo rọyen. Ihwo krẹn yin se fiudugberi kọn brora. Pọl riẹnre nẹ ọke rọyen rhe gro-on. Ọ da ta: “Me họnre omamọ rẹ ohọnre na nure, me djẹ onẹ na nure, me yọnre esegbuyota na nure.” (2 Timoti 4:7) O muẹro nẹ Pọl ghwuru fikirẹ esegbuyota rọyen, ọmọke krẹn ro ghwe vwo si ileta na nu. Jẹ ileta ro siri na, je vwẹ ukẹcha vwọ kẹ idibo rẹ Ọghẹnẹ re te nonẹna.

​—E muro kpahen ẹbe rẹ Rom; 1 Kọrẹnt; 2 Kọrẹnt; Galesha; Ẹfesọs; Filipae; Kọlose; 1 Tẹsalonaika 2 Tẹsalonaika; 1 Timoti; 2 Timoti; Taitọs; Filimọn; Hibru.

  • Uchebro vọ yen Pọl si kpahen uruemu vwevunrẹ ileta rọyen na?

  • Odjefiotọ vọ yen Pọl vwọphia kpahen orugba rẹ ọhọre rẹ Ọghẹnẹ womarẹ Kristi?

  • Odjekẹ vọ yen Pọl vwọphia kpahen omamọ rẹ ọrhuẹrẹphiyotọ rẹ ukoko na?

ONO YEN ỌMỌ RE VERI NA?

Adam vẹ Ivi vwo ru umwemwu nu, Ọghẹnẹ da vuẹ ọrọdekọ na nẹ: “Ki mi phi eghrẹ phihọ uvwre wẹn vẹ ọ rẹ aye na, Te uvwre rẹ emọ wẹn vẹ ere aye na; kọ ghwiẹ wẹ uyovwi, ku wọ rhovwọ uchukowọ.” (Jẹnẹsis 3:15) Baibol na djerephia nẹ “ọrọdekọ rẹ awanre na,” ọyen Idẹbono. (Ẹvwọphia 12:9) Jẹ ohwo rọ cha dia Ọmọ rẹ Ọghẹnẹ veri na, yẹrẹ Osivwin na, ọyen odjahọn rẹ Baibol na djephia ememerha ọke vwọ yanran na.

Omarẹ ikpe 2,000 rẹ Adam vẹ Ivi vwo ru umwemwu nu, Jihova da tanẹ Ọmọ re veri na che nẹ uvwiẹ rẹ Ebraham rhe. (Jẹnẹsis 22:17, 18) Ikpe buebun vwọ wan nu, ọyinkọn Pọl de djephia nẹ ẹbẹre ẹsosuọ rẹ Ọmọ na yen Mesaya na, Jesu Kristi. (Galesha 3:16) Vwo nene oborẹ Jẹnẹsis 3:15 tare, a rhovwo “uchukowọ” ri Jesu ọke re vwo hwe. Ẹkẹvuọvo, Ọghẹnẹ rhọvwọn Jesu nẹ ushi, ohwo rọ “rhọre vwẹ evun rẹ erhi [ẹwẹn, NW].”—1 Pita 3:18.

Ọghẹnẹ ji vwo ẹwẹn nẹ ihworakpọ ri te 144,000, yen cha dia ẹbẹre rivẹ rẹ Ọmọ na. (Galesha 3:29; Ẹvwọphia 14:1) A cha rhọvwọn ayen nẹ ushi kerẹ ihwo rẹ ẹwẹn rẹ ayen che vwo nene Kristi sun vwẹ Uvie rẹ odjuvwu na.—Rom 8:16, 17.

O rhe che kri-i, Jesu kerẹ Ovie rode vwẹ odjuvwu, cha ghwọrọ Idẹbono vẹ emọ rọyen, eyehẹ ihworakpọ vẹ emekashe rọyen. (Jọn 8:44; Ẹfesọs 6:12) Usuon ri Jesu cha hwarhiẹ ufuoma vẹ aghọghọ vwo rhe ihworakpọ eje ri nyẹme. Ọtiọyena, kọ cha ghwiẹ ọrọdekọ na vwẹ “uyovwi,” rọ dia oghwọrọ ri bẹdẹ vwọ kẹ Idẹbono.—Hibru 2:14.

    Ẹbe Urhobo Ejobi (2001-2026)
    Vrẹn No
    Ruọ
    • Urhobo
    • Vwọ kẹ Ohwo
    • Isẹtini Obo Wọ Guọnọre nẹ Ọ Dia
    • Copyright © 2026 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Obo re Vwo Ruiruo Wan
    • Urhi ro Suẹn Evuẹ rẹ Romobọ
    • Isẹtini Obo Wọ Guọnọre nẹ a Vwẹ Evuẹ Wẹn Ruiruo Wan
    • JW.ORG
    • Ruọ
    Vwọ kẹ Ohwo