ỌBE RẸ IVIE RIVẸ
1 Ehab vwo ghwu nu, Moab de gbe vwọso Izrẹl.
2 Ọke yena yen Ehazaya vwo she wan unu ra vwẹ irhe hwa rọhẹ uvun rẹ obenu rẹ uwevwin rọyen vwẹ Sameria, ọ da wan oma. Ọtiọyena o de ji ikọn, ọ da ta kẹ ayen nẹ: “Ovwan yanran ra nọ vwẹ obọ rẹ Bel-zibọb ọghẹnẹ rẹ Ẹkrọn sẹ omaẹwan na che kpo.” 3 Ẹkẹvuọvo amakashe ri Jihova da ta kẹ Ẹlaijah* ohwo ri Tishbi na nẹ: “Vrẹn wọ ra vwa ikọn rẹ ovie ri Sameria rere wọ ta kẹ ayen nẹ, ‘Ọghẹnẹ hẹ Izrẹẹl kọyensorọ rẹ ovwan vwọ yanran ra guọnọ otọ rẹ ota vwẹ obọ ri Bel-zibọb ọghẹnẹ rẹ Ẹkrọn? 4 Ọtiọyena ọnana yen oborẹ Jihova tare: “Wo che vrẹn nẹ ehwa ru wo sherhẹn naa, kidie wo che jeghwoo.”’” Etiyin Ẹlaijah da yanjẹ ayen vwo.
5 Ọke rẹ ikọn na vwo rhivwin bro rhe, ọ da ta kẹ ayen vwẹ ugege yena nẹ: “Diesorọ ovwan vwo rhivwin rhe?” 6 Ayen da kpahen kẹ nẹ: “Ọshare ọvo bru avwanre rhe, ọ da ta kẹ avwanre nẹ, ‘Ovwan rhivwin bru ovie ro ji ovwan na rere ovwan ta kẹ nẹ, “Ọnana yen oborẹ Jihova tare: ‘Ọghẹnẹ hẹ Izrẹẹl kọyensorọ wo vwo ji ihwo ra guọnọ otọ rẹ ota vwẹ obọ ri Bel-zibọb ọghẹnẹ rẹ Ẹkrọn? Ọtiọyena, wo che vrẹn nẹ ehwa ru wo sherhẹn naa, kidie wo che jeghwoo.’”’” 7 Ọtiọyena ọ da nọ ayen nẹ: “Mavọ yen ọshare rọ vwa ovwan je ta eta nana kẹ ovwan na hepha?” 8 Ọtiọyena ayen da ta kẹ nẹ: “Ọshare na ku ewun ẹton rẹ eranvwe phiyọ, ọ je vwẹ umuehun rẹ ophiẹn vwo mu ehun rọyen.” Ugege yena ọ da ta: “Ọyen Ẹlaijah ohwo ri Tishbi na.”
9 Ọyena vwọ wan nu, ovie na de ji onotu rẹ 50 vẹ eshare 50 rọyen bro ra. Ọke ro vwo bro ra, o chidia enu rẹ ugbenu. Ọ da ta kẹ nẹ: “Ohwo rẹ Ọghẹnẹ rẹ uyota na, ovie tare nẹ, ‘Wontọ rhe.’” 10 Ẹkẹvuọvo Ẹlaijah da kpahen kẹ onotu rẹ 50 na nẹ: “Me da dia ohwo rẹ Ọghẹnẹ, e jẹ erhanre nẹ idjuvwu na rhe rere ọ torhẹ owẹ vẹ eshare 50 wẹn.” Erhanre de nẹ idjuvwu na rhe, ọ da torhẹ vẹ eshare 50 rọyen na.
11 Ọtiọyena ovie na da rhoma ji onotu rẹ 50 ọfa vẹ eshare 50 rọyen. Ọ da yanran, ọ da ta kẹ nẹ: “Ohwo rẹ Ọghẹnẹ rẹ uyota na, ọnana yen oborẹ ovie tare, ‘Wontọ rhe kpakpata.’” 12 Ẹkẹvuọvo Ẹlaijah da kpahen kẹ ayen nẹ: “Me da dia ohwo rẹ Ọghẹnẹ rẹ uyota na, e jẹ erhanre nẹ idjuvwu na rhe rere ọ torhẹ owẹ vẹ eshare 50 wẹn.” Erhanre rẹ Ọghẹnẹ de nẹ idjuvwu na rhe, ọ da torhẹ vẹ eshare 50 rọyen na.
13 Ovie na da rhoma ji onotu rẹ 50 rerha vẹ eshare 50 rọyen. Ẹkẹvuọvo onotu rẹ 50 rerha na da yanran, o de shiguẹ totọ vwẹ obaro rẹ Ẹlaijah, kọ rẹ vwọ kẹ ẹroesiri, ọ da ta kẹ nẹ: “Ohwo rẹ Ọghẹnẹ rẹ uyota na, biko jẹ arhọ mẹ kugbe arhọ rẹ* idibo 50 wẹn nana ghanre vwẹ ẹro wẹn. 14 Erhanre nẹ idjuvwu na rhe je torhẹ inotu rẹ 50 ivẹ vẹ ẹko 50 rayen jovwo re, ẹkẹvuọvo asaọkiephana, jẹ arhọ* mẹ ghanre vwẹ ẹro wẹn.”
15 Ọtiọyena amakashe ri Jihova da ta kẹ Ẹlaijah nẹ: “Wontọ nene yanran. Wọ djoshọ rọyeen.” Ọtiọyena o de vrẹn, o de wontọ nene bru ovie na ra. 16 Etiyin Ẹlaijah da ta kẹ ovie na nẹ, “Ọnana yen oborẹ Jihova tare: ‘Wo ji ikọn ra guọnọ otọ rẹ ota vwẹ obọ ri Bel-zibọb ọghẹnẹ rẹ Ẹkrọn. Ọghẹnẹ hẹ Izrẹẹl yen sorọ? Diesorọ wọ rha guọnọ otọ rẹ ota vwẹ obọ rọyeen? Ọtiọyena wo che vrẹn nẹ ehwa wo sherhẹn naa, kidie wo che jeghwoo.’” 17 Ọtiọyena o de ghwu kirobo rẹ Jihova tare womarẹ Ẹlaijah; kidie nẹ o vwo ọmọsharee, Jehoram* da rhe dia ovie vwẹ ẹdia rọyen, vwẹ ukpe rivẹ ri Jehoram ọmọ ri Jẹhoshafat ovie ri Juda.
18 Ikuegbe rẹ akpeyeren rẹ Ehazaya ri chekọ, obo ro ruru, e rhe si ayen phiyọ ọbe rẹ ikuegbe rẹ ọke rẹ ivie rẹ Izrẹl?
2 Ọke rẹ Jihova vwọ guọnọ reyọ odju ọgangan vwo muẹ Ẹlaijah kpo idjuvwu* na, Ẹlaijah kugbe Ẹlaisha de vrẹn nẹ Gilga. 2 Ẹlaijah da ta kẹ Ẹlaisha nẹ: “Biko dia etinẹ, kidie Jihova ji vwe kpo Bẹtẹl.” Ẹkẹvuọvo Ẹlaisha da ta: “Rẹ Jihova vwọ herọ na, wọ* je vwọ herọ yerẹn na, me cha yanjẹ uwe vwoo.” Ọtiọyena ayen da yan kpo Bẹtẹl. 3 Ọtiọyena emọ rẹ emraro na* rehẹ Bẹtẹl da yan bru Ẹlaisha rhe, ayen da ta kẹ nẹ: “Wọ riẹnre nẹ Jihova cha reyọ onini wẹn rọ dia ọgbuyovwin wẹn juwe vwo nonẹna?” Ọtiọyena ọ da ta: “Me riẹnre. Ovwan fotovwin.”
4 Asaọkiephana Ẹlaijah da ta kẹ nẹ: “Ẹlaisha, biko dia etinẹ, kidie Jihova ji vwe kpo Jẹriko.” Ẹkẹvuọvo ọ da tanẹ: “Rẹ Jihova vwọ herọ na, wọ* je vwọ herọ yerẹn na, me cha yanjẹ uwe vwoo.” Ọtiọyena ayen da rhe Jẹriko. 5 Ọtiọyena emọ rẹ emraro na rehẹ Jẹriko da yan bru Ẹlaisha rhe, ayen da ta kẹ nẹ: “Wọ riẹnre nẹ Jihova cha reyọ onini wẹn rọ dia ọgbuyovwin wẹn juwe vwo nonẹna?” Ọtiọyena ọ da ta: “Me riẹnre. Ovwan fotovwin.”
6 Asaọkiephana Ẹlaijah da ta kẹ nẹ: “Biko dia etinẹ, kidie Jihova ji vwe kpo Jọdan.” Ẹkẹvuọvo ọ da tanẹ: “Rẹ Jihova vwọ herọ na, wọ* je vwọ herọ yerẹn na, me cha yanjẹ uwe vwoo.” Ọtiọyena ayen ihwo ivẹ da yanran. 7 Emọ rẹ emraro na 50 ji nene ayen, kẹ ayen mudia ugboko de nẹ ayen ọke rẹ ayen ihwo ivẹ vwo mudia kẹrẹ Jọdan na. 8 Etiyin Ẹlaijah da reyọ ewun* rọyen, o de kpirhon, ọ da vwọ fa ame na, ame na da hẹriẹ kpo obohwẹre vẹ obọrhen, ọtiọyena ayen ihwo ivẹ da wan otọ ọyaya vrẹ.
9 Ugege rẹ ayen vwọ shariẹ vrẹ nu, Ẹlaijah da ta kẹ Ẹlaisha nẹ: “Nọ oborẹ wọ guọnọre nẹ mi ru kẹ wẹ bẹsiẹ a vwọ reyọ ovwẹ juwe vwo.” Ọtiọyena Ẹlaisha da ta: “Biko, kẹ vwẹ ẹkẹn ivẹ rẹ ẹwẹn wẹn.” 10 Ọ da kpahen nẹ: “Oborẹ wọ nokpẹn rọyen na lọhọree. Wọ da mrẹ vwẹ ọke ra da reyọ ovwẹ juwe vwo, kọ cha phia kẹ wẹ ọtiọyen; ẹkẹvuọvo wọ rha mrẹ vwẹẹ, ọ cha phiaa.”
11 Ayen vwọ yanran na, jẹ ayen ta ota kuẹgbe, siẹvuọvo na, akpẹrẹ erhanre vẹ iyesi erhanre de phi ohẹriẹ phiyọ uvwre rẹ ayen ihwo ivẹ na, odju ọgangan de mu Ẹlaijah kpo idjuvwu* na. 12 Ẹlaisha vwo nẹ na, jẹ o kperẹ: “Ọsẹ mẹ, ọsẹ mẹ! Akpẹrẹ rẹ Izrẹl vẹ iguiyesi rọyen!” Ọke rọ gbe mrẹ ọfaa, ọ da yọnrọn iwun robọ rọyen, ọ da bẹrẹ ayen kpo ẹkẹn ivẹ. 13 Ọyena vwọ wan nu, ọ da tọrọ ewun* rẹ Ẹlaijah ro she no oma, o de rhivwin, o de mudia kẹrẹ orhoma ri Jọdan na. 14 Ọtiọyena ọ da reyọ ewun* rẹ Ẹlaijah ro she no oma na, ọ da reyọ vwọ fa ame na, ọ da ta: “Jihova Ọghẹnẹ rẹ Ẹlaijah rhọ?” Ọke rọ vwọ reyọ vwọ fa ame na, ame na da hẹriẹ kpo obohwẹre vẹ obọrhen, ọtiọyena Ẹlaisha da shariẹ vrẹn.
15 Ọke rẹ emọ rẹ emraro na rehẹ Jẹriko vwọ mrẹ vwẹ ugboko, ayen da ta: “Ẹwẹn rẹ Ẹlaijah ro oma rẹ Ẹlaisha re.” Ọtiọyena ayen da yanran ra vwa, ayen da vwẹ uyovwin kpotọ vwẹ obaro rọyen. 16 Ayen da ta kẹ nẹ: “Eshare 50 ri muwan vẹ idibo wẹn hẹ etinẹ. Biko jẹ ayen yanran ra guọnọ onini wẹn. Ọkiọvo ẹwẹn* ri Jihova muro kpenu, o de do phiyọ ọvo vwẹ usun rẹ igbenu na yẹrẹ ọvo vwẹ usun rẹ iyara na.” Ẹkẹvuọvo ọ da ta: “We ji ayeen.” 17 Ẹkẹvuọvo, kẹ ayen dje ekpekpokpo re te ọke rẹ ofu vwo dje, ọtiọyena ọ da ta: “We gbe ji ayen.” Ayen de ji eshare 50 re guọnerọ ẹdẹ erha, ẹkẹvuọvo ayen mrẹrẹẹ. 18 Ọke rẹ ayen vwo rhivwin bro rhe, jẹ ọ dia Jẹriko. Ọtiọyena ọ da ta kẹ ayen: “Me vuẹ ovwan nẹ ovwan raa?”
19 Ọke vwọ yan obaro, eshare rẹ orere na da ta kẹ Ẹlaisha nẹ: “Onini avwanre sa mrẹ nẹ asan rẹ orere na hepha nabọ yovwin; ẹkẹvuọvo ame na brare, otọ na ji yovwon emuu.”* 20 Ọtiọyena ọ da tanẹ: “Ovwan reyọ omoze okokodo ọkpokpọ rhe vwe rere ovwan ghwẹ ughwanka phiyọ.” Ọtiọyena ayen da reyọ rhe. 21 Etiyin ọ da yan kpo esiri rẹ ame na, o de tue ughwanka phiyọ, ọ da ta: “Ọnana yen oborẹ Jihova tare, ‘Mi sivwin ame na nure. Ọ rha so ughwu yẹrẹ jẹ emu eyovwon ọfaa.’”* 22 E sivwin ame na rhi te ọke na kirobo rẹ Ẹlaisha tare.
23 O de nẹ etiyin kpo Bẹtẹl. Ọ vwọ yanran vwẹ idjerhe, imitete evo re dia emeshare de nẹ evunrẹ orere na rhe, kẹ ayen reyọ vwọ jehwẹ, kẹ ayen ta kẹ: “Yerin kpenu, wẹ ro hwerhe akpan na! Yerin kpenu, wẹ ro hwerhe akpan na!” 24 Ukuotọ rọyen, o de kuomarhẹriẹ, o de ni ayen, ọ da vwẹ odẹ ri Jihova duvwun ayen iyorin. Etiyin ikorhi eya ivẹ de nẹ evunrẹ egbo na rhe, e da va emọ 42 vwẹ usun rayen chẹghẹchẹghẹ. 25 O de vrẹn nẹ etiyin kpo Ugbenu ri Kamẹl, o de rhe nẹ etiyin kpo Sameria.
3 Jehoram ọmọ rẹ Ehab da rhe dia ovie vwẹ enu rẹ Izrẹl vwẹ Sameria vwẹ ukpe 18 rẹ Ovie Jẹhoshafat ri Juda, o sunru ẹgbukpe 12. 2 Ko ruẹ obo re brare vwẹ ẹro ri Jihova, ẹkẹvuọvo ọrọyen bra te ọ rẹ ọsẹ yẹrẹ oni rọyeen, kidie o kporon uchivwo rẹ ẹga ri Bel rẹ ọsẹ rọyen vwo vi. 3 Ẹkẹvuọvo o churu mu imwemwu rẹ Jeroboam ọmọ ri Nibat nẹrhẹ Izrẹl ru. O kurhẹriẹ nẹ ayeen.
4 Asaọkiephana Misha ovie ri Moab churu igodẹ, o muẹ emọ rẹ igodẹ 100,000 kugbe egbon 100,000 re bru ẹton rayeen rhe ovie rẹ Izrẹl kerẹ arhọghọ. 5 Ugege rẹ Ehab vwo ghwu nu, ovie ri Moab de gbe vwọso ovie rẹ Izrẹl. 6 Ọtiọyena Ovie Jehoram da yan phia vwo nẹ Sameria vwẹ ẹdẹ yena, o de koko Izrẹl eje. 7 Ọ je vwẹ ovuẹ rhe Ovie Jẹhoshafat ri Juda nẹ: “Ovie ri Moab gbe vwọso ovwẹ. Wo che nene uvwe re nene Moab phi ofovwin?” Ọtiọyena ọ da tanẹ: “Me cha ra. Mẹvwẹ vẹ owẹ ọvo. Ihwo mẹ, ihwo wẹn. Iyesi mẹ, iyesi wẹn.” 8 Ọtiọyena ọ da nọ: “Idjerhe vọ yen avwanre cha wan?” Ọ da kpahen nẹ: “Idjerhe rẹ aton rẹ Idọm.”
9 Ọtiọyena ovie rẹ Izrẹl de mu oyan phiyọ vẹ ovie ri Juda kugbe ovie rẹ Idọm. Ayen vwọ yan riariẹ ẹdẹ ighwrẹn nu, ayen rha mrẹ ame vwọ kẹ isodje na kugbe eranvwe ri nene ayen naa. 10 Ovie rẹ Izrẹl da tanẹ: “Ọ brareọ! Jihova se ivie erha nana rere o phi ayen phiyọ obọ ri Moab!” 11 Etiyin Jẹhoshafat da tanẹ: “Ọmraro ri Jihova vuọvo hẹ etinẹ rẹ avwanre sa wan oma rọyen vwọ guọnọ otọ rẹ ota vwẹ obọ ri Jihova?” Ọtiọyena ọvo vwẹ usun rẹ idibo rẹ ovie rẹ Izrẹl da kpahen nẹ: “Ẹlaisha ọmọ ri Shefat ro kuẹ ame kuẹ abọ rẹ Ẹlaijah jovwo* na hẹ etinẹ.” 12 Etiyin Jẹhoshafat da tanẹ: “Jihova wan oma rọyen ta ota.” Ọtiọyena ovie rẹ Izrẹl vẹ Jẹhoshafat kugbe ovie rẹ Idọm da yan bro ra.
13 Ẹlaisha da ta kẹ ovie rẹ Izrẹl nẹ: “Die yen mẹ vẹ owẹ vwo kugbe?* Bru emraro rẹ ọsẹ wẹn kugbe emraro rẹ oni wẹn ra.” Ẹkẹvuọvo ovie rẹ Izrẹl da ta kẹ nẹ: “Ẹjo, kidie Jihova yen se ivie erha nana rere o phi ayen phiyọ obọ ri Moab.” 14 Ẹlaisha da tanẹ: “Rẹ Jihova rẹ otuofovwin re me ga* vwọ herọ na, ọ rha dia Ovie Jẹhoshafat ri Juda mi nẹẹ, mi rhe ni we yẹrẹ davwerhọ wẹẹn. 15 Asaọkiephana we se ohwo ro hworo ihapu* kẹ vwẹ.” Ugege rẹ ohwo ro hworo ihapu na vwọ tuẹn ihwehworo phiyọ, obọ ri Jihova da rhe enu rọyen. 16 Ọ da tanẹ, “Ọnana yen oborẹ Jihova tare: ‘Tọn ikpotọ vwẹ iyara* nana, 17 kidie ọnana yen oborẹ Jihova tare: “Ovwan cha mrẹ odjuu, ovwan je cha mrẹ osioo; dedena, iyara* nana cha vọn vẹ ame, ovwan cha da vwọ, ovwan kugbe eranvwe rẹ ovwan.”’ 18 Ẹkẹvuọvo ọnana emu otete vwẹ ẹro ri Jihova, kidie o ji che phi Moab phiyọ obọ rẹ ovwan. 19 Ovwan ghwọrọ korere korere ra gbogba riariẹ kugbe korere korere ro yovwirin, ovwan me gbọ kurhe kurhe oyoyovwin she, ovwan me da igbugbu rẹ ame na eje ji, ovwan me ghwẹ ibiukuta vọn otọ oyoyovwin eje.”
20 Vwẹ urhiọke, vwẹ ọke re vwo ze izobo rẹ eka rẹ urhiọke na, siẹvuọvo na ame kọ djẹ nẹ ẹbẹre rẹ Idọm cha, otọ na da rhe vọn vẹ ame.
21 Ihwo ri Moab eje de nyo nẹ ivie na kpare ohọnre bru ayen rhe, ọtiọyena ayen de se eshare eje ri se mu ekuakua ofovwin* koko, ayen de wonphiyọ* asan ughwru na. 22 Ọke rẹ ayen vwo vrẹn vwẹ edegburhiọke, rẹ ọnre na vwọ bẹrẹ muẹ ame na, ihwo ri Moab rehẹ ẹbẹre ro chekọ ke mrẹ ame na vwavware kerẹ ọbara. 23 Ayen da tanẹ: “Ọnana ọbara! O muẹro nẹ ivie na vwẹ ọlọkọ teyen ohwohwo hwe re. Ọtiọyena, gba ra ghwẹ ekuakua rayen, E Moab!” 24 Ọke rẹ ayen vwọ rhe asan rẹ ihwo rẹ Izrẹl wonphiyọ, ihwo rẹ Izrẹl na de vrẹn, kẹ ayen teyan ihwo ri Moab hwe, ihwo ri Moab na da mrẹ ayen djẹ. Ayen da vwọtua ayen ro Moab, kẹ ayen teyan ihwo ri Moab na hwe rẹ ayen vwọ tua ayen na. 25 Ayen da ghwọrọ irere na totọ, ohwo ọvuọvo de do ukuta phiyọ kotọ kotọ oyoyovwin, a da ghwẹ ikuta vọn; ayen da da kogbugbu kogbugbu rẹ ame ji, ayen da gbọ kurhe kurhe ro yovwirin she. Ukuotọ rọyen, igbẹhẹ ri Kiẹ-harisẹt ra vwẹ ukuta bọn ọvo kọyen chekọ ro mudia, ihwo ri phiẹ ukpokpo da gba riariẹ, ayen de kporon totọ.
26 Ọke rẹ ovie ri Moab vwọ mrẹ nẹ e phi ọyen kparobọ vwẹ ofovwin na re, ọ da reyọ eshare 700 re vwẹ ọlọkọ choma rere ọ wanvrẹ bru ovie rẹ Idọm ra; ẹkẹvuọvo ayen se ruoo. 27 Ọtiọyena ọ da reyọ ọmọkpako rọyen ro che sun vwẹ ẹdia rọyen, o de vwo ze izobo rẹ ẹtorhẹ vwẹ enu rẹ igbẹhẹ na. Ihwo na de muophu ọgangan kpahen Izrẹl, ọtiọyena ayen de siomareyọ vwo nẹ ovie ri Moab, ayen de rhivwin kpo otọ rayen.
4 Asaọkiephana ọvo vwẹ usun rẹ eya rẹ emọ rẹ emraro na de kperi se Ẹlaisha nẹ: “Odibo wẹn, ọshare mẹ ghwure, wọ nabọ riẹn nẹ odibo wẹn djoshọ rẹ Jihova ọkieje. Asaọkiephana ohwo rẹ odibo wẹn riosa rọyen rhere rhi mu emọ mẹ ivẹ kerẹ eviẹn rọyen.” 2 Ọtiọyena Ẹlaisha da ta kẹ nẹ: “Die yen mi se ru kẹ wẹ? Vuẹ vwẹ, die yen wo vwori vwẹ uwevwin?” Ọ da kpahen nẹ: “Odibo wẹn vwo emu vuọvo vwẹ uwevwiin, jokparẹ ochẹ rẹ evwri ọvo.” 3 Etiyin ọ da tanẹ: “Ro otafe ra yare echẹ vwo mie ihwo eje re dia kẹrẹ owẹ, echẹ ifefe. Wo siomauko wọ vwọ yare echẹ buebuun. 4 Wo de ru ọyena nu, gba ro uwevwin rere wọ kanre ẹchẹ gbe oma wẹn vẹ emọ wẹn. Wo vo echẹ nana eje vọn rere wo mu e re vọnre na phiyọ ọkọkọ.” 5 Aye na da yanjẹ Ẹlaisha vwo.
Ọke ro vwo bi ẹchẹ gbe oma rọyen vẹ emọ rọyen nu, kẹ ayen muẹ echẹ na vwọ kẹ, jẹ o kuẹ evwri phiyọ ayen. 6 Ọke rẹ echẹ na vwọ vọn nu, ọ da ta kẹ ọvo vwẹ usun rẹ emọ rọyen na nẹ: “Mu ochẹ ọfa kẹ vwẹ.” Ẹkẹvuọvo ọ da ta kẹ nẹ: “Echẹ rha herọọ.” Ọtiọyena evwri na da ka. 7 Ọ da rhe rhe vuẹ ohwo rẹ Ọghẹnẹ rẹ uyota na, ohwo rẹ Ọghẹnẹ rẹ uyota na da tanẹ: “Yanran, shẹ evwri na rere wọ hwa esa wọ rere, wẹ vẹ emọ wẹn sa vwẹ i ri chekọ vwọ ghẹrẹ oma.”
8 Ẹdẹ ọvo, Ẹlaisha de kpo Shunẹm, aye ọvo ro titiri hẹ etiyin, aye na da vuẹ nẹ ọ riemu vwẹ etiyin. Kọke kọke rọ da wanvrẹ, kọ domajẹ vwẹ etiyin rere ọ riemu. 9 Ọtiọyena aye na da ta kẹ ọshare rọyen nẹ: “Me riẹnre nẹ ọnana ohwo ọfuanfon rẹ Ọghẹnẹ yen wan idjerhe nana kọke kọke na. 10 Biko, jẹ a rhuẹrẹ uvun otete ọvo vwẹ obenu na rere e mu ehwa, imẹjẹ, agbara, kugbe urhukpẹ phiyọ kẹ. Ọke yena kọke kọke ro de bru avwanre rhe, kọ sa dia etiyin.”
11 Ẹdẹ ọvo, ọ da rhe etiyin, o de kpo uvun rẹ obenu na re sherhẹn. 12 Ọ da ta kẹ Gẹhezai odibo rọyen nẹ: “Se aye nana rọ dia ohwo ri Shunẹm na rhe.” Ọtiọyena o de se, aye na de mudia obaro rọyen. 13 Etiyin ọ da ta kẹ Gẹhezai nẹ: “Biko ta kẹ nẹ, ‘Wọ lagha oma gangan fikirẹ avwanre re. Die yen e se ru kẹ wẹ? Mi nene uwe ta ota kẹ ovie gbanẹ onotu rẹ otuofovwin?’” Ẹkẹvuọvo ọ da kpahen nẹ: “Ohri rẹ ihwo mẹ yen me dia.” 14 Ọtiọyena Ẹlaisha da tanẹ: “Kẹ die yen e se ru kẹ?” Gẹhezai da tanẹ: “Nighere, o vwo ọmọọ, ọshare rọyen je ghwore.” 15 Ugege yena Ẹlaisha da tanẹ: “Se rhe.” Ọtiọyena o de se, aye na de mudia anurhoro na. 16 Etiyin ọ da tanẹ: “Vwẹ ọke nana rẹ ukpe rọ cha na, wo che mu ọmọ.” Ẹkẹvuọvo aye na da tanẹ: “Ẹjo, onini mẹ, ohwo rẹ Ọghẹnẹ rẹ uyota na! Wo guẹn efian kẹ odibo wẹẹn.”
17 Ẹkẹvuọvo, aye na da mrevun, o de vwiẹ ọmọshare vwẹ ọke vuọvo na vwẹ ukpe rọ vwọ kpahọn, kirobo rẹ Ẹlaisha vuẹrẹ. 18 Ọmọ na da rho, ẹdẹ ọvo, o de bru ọsẹ rọyen rọ vẹ ihwo ri vuẹn orhọ gba herọ na ra. 19 Kọ ta kẹ ọsẹ rọyen nẹ: “Uyovwin mẹ, E uyovwin mẹ!” Ọsẹ rọyen da ta kẹ odibo ọvo nẹ: “Muo bru oni rọyen ra.” 20 Ọtiọyena o de muo bru oni rọyen ra, o de chidia awọ rẹ oni rọyen re te oghẹruvo, ọmọ na de ghwu. 21 Oni na de kpo obenu, o de mu ọmọ na sherhẹn ehwa rẹ ohwo rẹ Ọghẹnẹ rẹ uyota na, o de bi ẹchẹ na gbe, ọ da yanran. 22 O de se ọshare rọyen, ọ da tanẹ: “Biko, ji ọvo vwẹ usun rẹ idibo na vẹ ekẹkẹtẹ ọvo bru vwe rhe, rere mi brokpakpa bru ohwo rẹ Ọghẹnẹ rẹ uyota na ra ji rhivwin rhe.” 23 Ẹkẹvuọvo ọshare na da tanẹ: “Diesorọ wọ vwọ yanran ra mrẹ nonẹna? Nonẹna dia emeranvwe kpokpọọ yẹrẹ ẹdẹ urovwomaa.” Ẹkẹvuọvo aye na da tanẹ: “Erọnvwọn eje shephiyọ.” 24 Ọtiọyena o de muegbe rẹ ekẹkẹtẹ na, ọ da ta kẹ odibo rọyen nẹ: “Djẹ gan. Wọ djẹ ememerha fiki mẹẹ jokpanẹ ke me vuẹ wẹ nẹ wo ru ọtiọyen.”
25 Ọtiọyena ọ da yan bru ohwo rẹ Ọghẹnẹ rẹ uyota na ra vwẹ Ugbenu ri Kamẹl. Ugege rẹ ohwo rẹ Ọghẹnẹ rẹ uyota na vwọ mrẹ vwẹ ugboko, ọ da ta kẹ Gẹhezai odibo rọyen nẹ: “Nighere! Aye rọ dia ohwo ri Shunẹm na yen oboyin na. 26 Biko djẹ bro ra rere wọ nọ nẹ, ‘Oma wẹn ganre? Oma rẹ ọshare wẹn ganre? Oma rẹ ọmọ wẹn ganre?’” Aye na da kpahen nẹ: “Oma avwanre ganre.” 27 Ọke ro vwo bru ohwo rẹ Ọghẹnẹ rẹ uyota na rhe vwẹ ugbenu na, ọ da yọnrọn awọ rọyen siẹvuọvo. Etiyin Gẹhezai de sikẹrẹ ro vwo genre no, ẹkẹvuọvo ohwo rẹ Ọghẹnẹ rẹ uyota na da tanẹ: “Yan jovwo, kidie ọ hẹ ẹdia ofudjevwe ọgangan,* jẹ Jihova siro nu kẹ vwẹ, ọ je rhe vuẹ vwẹẹ.” 28 Ọtiọyena aye na da tanẹ: “Me nokpẹn rẹ ọmọ mie ọrovwovwe? Me vuẹ wẹ nẹ, ‘Wọ kẹ vwẹ iphiẹrophiyọ rẹ efiaan’?”
29 Ẹlaisha da ta kẹ Gẹhezai ugege yena nẹ: “Vwẹ iwun wẹn vwọ chobiẹ ehun wẹn rere wọ reyọ ọkpọ mẹ wọ yanran. Wọ da mrẹ ohwo, wo yereen; ohwo de yeren uwe, wọ kpahan kẹẹ. Yanran, wo mu ọkpọ mẹ kpahen opharo rẹ ọmọ na.” 30 Ọtiọyena oni rẹ ọmọ na da tanẹ: “Rẹ Jihova vwọ herọ na, wẹ* komobọ je vwọ herọ yerẹn na, me cha yanjẹ uwe vwoo.” Ọtiọyena Ẹlaisha de vrẹn, o de nene yanran. 31 Gẹhezai da kobaro kẹ ayen, o de mu ọkpọ na kpahen opharo rẹ ọmọ na, ẹkẹvuọvo ọmọ na vwẹ edo vuọvo phia yẹrẹ kpogho omaa. O de rhivwin ra vwa Ẹlaisha, ọ da vuẹ nẹ: “Ọmọ na vrẹnree.”
32 Ọke rẹ Ẹlaisha vwọ ro uwevwin na, e mu orivwin rẹ ọmọ na sherhẹn ehwa rọyen. 33 Ọ da ro evunrẹ uwevwin, o de bi ẹchẹ na gbe oma rọyen vẹ ọmọ na, kọ nẹrhovwo rhe Jihova. 34 Etiyin Ẹlaisha da ro ehwa na, o de sherhẹn enu rẹ ọmọ na, o de mu unu rọyen kpahen unu rẹ ọmọ na, o de mu ẹro rọyen kpahen ẹro rẹ ọmọ na, o de mu ẹhẹrhabọ rọyen kpahen ẹhẹrhabọ rọyen, o de sherhẹn rhurho, oma rẹ ọmọ na da rhe rhorho. 35 Ọ da yan kpuko kparo vwẹ uwevwin na, ọ da ro ehwa na, ọ da rhoma sherhẹn rhurho, ọmọ na de ru tisio* abọ ighwrẹn, ọyena vwọ wan nu, o de rhiẹro rọyen. 36 Ẹlaisha de se Gẹhezai, ọ da tanẹ: “Se aye rọ dia ohwo ri Shunẹm na rhe.” Ọtiọyena o de se, ọ da ro uwevwin bro rhe. Ẹlaisha da tanẹ: “Mu ọmọ wẹn.” 37 Aye na da ro uwevwin, o de she teyen otọ vwẹ asan awọ rọyen, ọ da vwẹ uyovwin kpotọ vwẹ obaro rọyen, ọyena vwọ wan nu, o de mu ọmọ rọyen, ọ da ro otafe.
38 Ọke rẹ Ẹlaisha vwo rhivwin kpo Gilga, jẹ owẹnvwe fiẹ vwẹ otọ na. Emọ rẹ emraro na de chidia obaro rọyen, ọ da ta kẹ odibo rọyen nẹ: “Mu itaso rode na chere rere wo chere istiu kẹ emọ rẹ emraro na.” 39 Ọtiọyena ọvo vwẹ usun rayen de kpo aghwa re bru ifọ,* ọ da mrẹ ivaini ro mu djẹ, ọ da kọrọ emamọ rọyen, ọ da ghwẹ ayen vọn ewun rọyen. O de rhivwin kpo, ọ da biẹn ayen phiyọ itaso rẹ istiu na, jẹ ọ riẹn erọnvwọn rọ biẹn naa. 40 Ayen da jẹ kẹ eshare na rere ayen re, ẹkẹvuọvo ugege rẹ ayen vwọ davwen istiu na, ayen de kperi phia: “Eruan hẹ evunrẹ itaso na, E ohwo rẹ Ọghẹnẹ rẹ uyota na.” Ayen rha sa riọọ. 41 Ọtiọyena ọ da tanẹ: “Ovwan ghwẹ iflawa evo rhe.” Ọke ro vwo tue phiyọ itaso na, ọ da ta: “Jẹ kẹ ihwo na.” Eruan vuọvo hẹ evunrẹ itaso naa.
42 Ọshare ọvo de nẹ Bel-shalisha rhe, ọ ghwa ibrẹdi rẹ ibali 20 ra vwẹ emamọ rẹsosuọ re vware ru vwo rhe ohwo rẹ Ọghẹnẹ rẹ uyota na, ọtiọyen ji te esiso rẹ ibali kpokpọ ro mu rhe. Ọtiọyena Ẹlaisha da ta: “Vwọ kẹ ihwo na rere ayen re.” 43 Ẹkẹvuọvo odibo rọyen da tanẹ: “Mavọ me sa vwọ ghare ọnana kẹ eshare 100?” Ọtiọyena ọ da tanẹ: “Vwọ kẹ ihwo na rere ayen re, kidie ọnana yen oborẹ Jihova tare, ‘Ayen cha re, je re chekọ.’” 44 Ọtiọyena ọ da gharọ kẹ ayen, ayen da re, ayen da je re evo chekọ kirobo rẹ Jihova tare.
5 Asaọkiephana Neman onotu rẹ otuofovwin rẹ ovie ri Siria, ọyen ohwo rode rẹ ọrovwori rọyen nẹ ghanghanre, kidie oma rọyen yen Jihova wan vwẹ ophikparobọ* kẹ Siria. Ọyen ọgba ofovwin, dede nẹ ọhọnvwoti yen o ruẹ.* 2 Vwẹ ohọnre ọvo rẹ ayen rare, ihwo ri Siria na de mu ọmọtẹ otete ọvo nẹ otọ rẹ Izrẹl kpo ighuvwu, ọ da rhe dia odibo rẹ aye ri Neman. 3 Ọ da ta kẹ aye rẹ onini rọyen nẹ: “Mane kẹ ọrovwovwe se bru ọmraro na ra vwẹ Sameria! Ko rhe sivwin oti rọyen na kpo.” 4 Ọtiọyena ọ* da yanran ra niyẹnrẹn kẹ ọrovwori rọyen, ọ da vuẹ oborẹ ọmọtẹ ro nẹ Izrẹl rhe na tare.
5 Etiyin ovie ri Siria da tanẹ: “Yanran asaọkiephana! Me cha vwẹ ọbe rhe ovie rẹ Izrẹl.” Ọtiọyena ọ da yanran, ọ da ghwa italẹnti* ihwe rẹ idọnọ efuanfon, shẹkẹl rẹ oro 6,000 kugbe iwun ihwe nene oma. 6 Ọ da reyọ ọbe na bru ovie rẹ Izrẹl, e si phiyọ nẹ: “Vwo nene ọbe nana ro bru we rhe na, mi ji odibo mẹ Neman rere wo sivwin oti rọyen.” 7 Ugege rẹ ovie rẹ Izrẹl vwo se ọbe na, ọ da bẹrẹ iwun rọyen, ọ da ta: “Mẹvwẹ Ọghẹnẹ, ri mi vwo hwe je sẹro rẹ arhọ? Kidie o ji ọshare nana bru vwe rhe nẹ mi sivwin oti rọyen! Wọ sa mrẹ nẹ ọ guọnọ nene uvwe ghwọ.”
8 Ẹkẹvuọvo ọke rẹ Ẹlaisha ohwo rẹ Ọghẹnẹ rẹ uyota na vwo nyo nẹ ovie rẹ Izrẹl bẹrẹ iwun rọyen, ugege yena ọ da vwẹ ovuẹ rhe ovie na nẹ: “Diesorọ wọ vwọ bẹrẹ iwun wẹn? Biko jẹ o bru vwe rhe rere ọ sa vwọ riẹn nẹ ọmraro hẹ Izrẹl.” 9 Ọtiọyena Neman vẹ iyesi rọyen kugbe ekpẹrẹ rẹ ofovwin rọyen da rhe, ayen de mudia anurhoro rẹ uwevwin rẹ Ẹlaisha. 10 Ẹkẹvuọvo Ẹlaisha de ji ikọn ra vuẹ nẹ: “Yanran ra họ abọ ighwrẹn vwẹ Jọdan, ohọroma wẹn ko che rhivwin kpo obo rọ hepha jovwo, ku wọ cha fon.” 11 Ọtiọyena ivun de miovwo Neman gangan, ko rhivwin rọ vwọ tanẹ: “Me ta kẹ oma mẹ nẹ, ‘Ọ cha yan bru vwe rhe, ko che mudia etinẹ, o mi se odẹ ri Jihova Ọghẹnẹ rọyen, o mi dju obọ rọyen kpobaro kpobuko vwẹ enu rẹ oti na rere o sivwon.’ 12 Abena kugbe Fapa re dia irhie ri Damaskọs yovwin nọ irhie rẹ Izrẹl eje? Me gbe sa họ vwẹ evun rayen rẹ oma mẹ da fon?” Ọtiọyena o de kuomarhẹriẹ, ọ da yanran vẹ ophu.
13 Idibo rọyen de bro ra, ayen da tanẹ: “Ọsẹ mẹ, ọ da dianẹ ọmraro na vuẹ wẹ nẹ wo ru orọnvwọn rẹ oghẹresan ọvo, wo rhe ruo? Kẹ ọnana rọ vuẹ wẹ nẹ, ‘Họ rere oma wẹn fon’ na kọyen bẹn wẹ eruo?” 14 Ọtiọyena ọ da yanran re duvwun oma rọyen* phiyọ Jọdan na abọ ighwrẹn, vwo nene ota rẹ ohwo rẹ Ọghẹnẹ rẹ uyota na. Ọtiọyena ohọroma rọyen da rhoma rhivwin kpo obo rọ hepha jovwo kerẹ ohọroma rẹ omotete, ọ da fon.
15 Ọyena vwọ wan nu, o de rhivwin bru ohwo rẹ Ọghẹnẹ rẹ uyota na ra, ọyen vẹ usun rọyen eje, o de mudia obaro rọyen, ọ da tanẹ: “Asaọkiephana me riẹnre nẹ Ọghẹnẹ hẹ evunrẹ asan vuọvo vwevunrẹ akpọ na ejee, jokparẹ Izrẹl. Asaọkiephana biko, rhiabọreyọ okẹ* nana mie odibo wẹn.” 16 Ẹkẹvuọvo Ẹlaisha da tanẹ: “Rẹ Jihova re me ga* vwọ herọ na, me cha reyọọ.” Kọ rẹ nẹ ọ reyọ, jẹ ọ sian. 17 Ukuotọ rọyen, Neman da tanẹ: “Wọ rha rhọnvwee, biko, gbe jẹ a ghwẹ ekpẹn rẹ otọ nana rẹ eranvwe re se imiu* ivẹ se mu kẹ odibo wẹn, kidie odibo wẹn rhe che ze izobo rẹ ẹtorhẹ yẹrẹ izobo kẹ eghẹnẹ efaa, jokparẹ Jihova. 18 Ẹkẹvuọvo e jẹ Jihova vwo ghovwo odibo wẹn fikirẹ orọnvwọn nana: Ọke rẹ ọrovwovwe de kpo uwevwin* ri Rimọn ra vwẹ uyovwin kpotọ vwẹ etiyin, o rhirin oma nyẹ ugbobọ mẹ, ọtiọyena ke me je vwẹ uyovwin kpotọ vwẹ uwevwin ri Rimọn. Ọke me da vwẹ uyovwin kpotọ vwẹ uwevwin ri Rimọn, biko e jẹ Jihova vwo ghovwo odibo wẹn fikirẹ ọnana.” 19 Ọtiọyena Ẹlaisha da ta kẹ nẹ: “Yanran vwọrẹ ufuoma.” Ọke ro vwo vrẹn nẹ asan rẹ Ẹlaisha hepha je yan sheri emerha re, 20 Gẹhezai odibo rẹ Ẹlaisha ohwo rẹ Ọghẹnẹ rẹ uyota na da ta kẹ oma rọyen nẹ: ‘Nighere, onini mẹ siobọnu Neman ohwo ri Siria nana jẹ ọ rhọnvwe reyọ obo rọ ghwa rhe miee. Rẹ Jihova vwọ herọ na, me cha vwọ tua je reyọ orọnvwọn mie.’ 21 Ọtiọyena Gẹhezai da vwọtua Neman. Ọke rẹ Neman vwọ mrẹ nẹ ohwo ọvo djẹ nene ọyen, o de wontọ nẹ akpẹrẹ rọyen ra vwa, ọ da tanẹ: “Erọnvwọn eje shephiyọ?” 22 Ọtiọyena ọ da tanẹ: “Erọnvwọn eje shephiyọ. Onini mẹ ji vwe rhe, ọ nẹ, ‘Nighere! Ighene ivẹ vwẹ usun rẹ emọ rẹ emraro na vwẹ ekogho rẹ igbenu rẹ Ifrem bru vwe rhe nananana. Biko vwẹ italẹnti rẹ idọnọ ọfuanfon ọvo kugbe iwun ivẹ kẹ ayen.’” 23 Neman da tanẹ: “Reyọ, reyọ italẹnti ivẹ.” Neman kọ rẹ, ọ da phare italẹnti ivẹ rẹ idọnọ efuanfon vẹ iwun ivẹ phiyọ ekpu ivẹ, o de mu ayen kẹ ivẹ vwẹ usun rẹ idibo rọyen, ri mu ayen kobaro kẹ Gẹhezai.
24 Ọke ro vwo te Ofẹl,* o de mu ayen mie ayen, o de mu ayen phiyọ uwevwin, o de siobọnu eshare na yanran. Ọke rẹ ayen vwọ yanran nu, 25 ọ da ro uwevwin, o de mudia kẹrẹ onini rọyen. Ẹlaisha da nọ nẹ: “Tivọ wo nẹ cha Gẹhezai?” Ẹkẹvuọvo ọ da ta: “Odibo wẹn kpo asan vuọvoo.” 26 Ẹlaisha da ta kẹ nẹ: “Ubiudu mẹ vẹ owẹ hẹ etiyin ọke rẹ ọshare na vwo wontọ nẹ akpẹrẹ rọyen rhe vwa wẹ? Ọnana ọke ra vwọ reyọ idọnọ efuanfon yẹrẹ iwun yẹrẹ idju rẹ oliv yẹrẹ egba rẹ ivaini yẹrẹ igodẹ yẹrẹ erhuẹn yẹrẹ idibo eshare yẹrẹ e rẹ eya? 27 Asaọkiephana oti ri Neman che mu we kugbe emọ wẹn bẹdẹ.” Ugege yena ọ da ro otafe nẹ obaro rọyen kerẹ ọhọnvwoti, kọ fuan kerẹ imicho.
6 Emọ rẹ emraro na da ta kẹ Ẹlaisha nẹ: “Nighere! Asan rẹ avwanre vẹ owẹ dia na keke nọ kẹ avwanre. 2 Biko jẹ avwanre kpo Jọdan na. Jẹ avwanre ọvuọvo she urhe vwo nẹ etiyin rere avwanre bọn asan rẹ avwanre cha dia vwẹ etiyin.” Ọ da tanẹ: “Ovwan yanran.” 3 Ọvo vwẹ usun rayen da tanẹ: “Biko, wo che nene idibo wẹn yanran?” Ọtiọyena ọ da tanẹ: “Mi che nene ovwan.” 4 Ọtiọyena o de nene ayen yanran, ayen de te Jọdan na, kẹ ayen gbọ irhe na she. 5 Rẹ ọvo vwẹ usun rayen vwọ gbọ urhe, uyovwin rẹ ushurhe na de yoro she phiyọ ame, o de kperi phia nẹ: “Eghwo, onini mẹ, a yarerọ!” 6 Ohwo rẹ Ọghẹnẹ rẹ uyota na da tanẹ: “Tivọ yen o she phiyọ?” O de dje asan na kẹ. Ọ da nyavwe oghọn rẹ urhe, o de do phiyọ asan na, ọ da nẹrhẹ uyovwin rẹ ushurhe na phorhẹ. 7 Ọ da tanẹ: “Tọrọ rhe.” Ọtiọyena ọ da rionbọ rọyen phia, ọ da tọrọ.
8 Asaọkiephana ovie ri Siria yanran re nene Izrẹl phi ofovwin. Ọ vẹ idibo rọyen da jiroro kugbe, ọ da tanẹ: “Mẹ vẹ ovwan che wonphiyọ* asan tiọna tiọna.” 9 Etiyin ohwo rẹ Ọghẹnẹ rẹ uyota na da vwẹ ovuẹ rhe ovie rẹ Izrẹl nẹ: “Nomaso, wọ wan etinẹ naa, kidie ihwo ri Siria che rhi wonphiyọ etiyin.” 10 Ọtiọyena ovie rẹ Izrẹl de ji ihwo kpo asan rẹ ohwo rẹ Ọghẹnẹ rẹ uyota na vwẹ orhọesio kẹ kpahen na. Ọtiọyen kọyen Ẹlaisha vwẹ orhọesio kẹ ovie na, ọ da kẹnoma kẹ asan na vwẹ ọke sansan.*
11 Ọnana da nẹrhẹ ivun miovwo ovie* ri Siria na gangan, ọtiọyena o de se idibo rọyen, ọ da ta kẹ ayen nẹ: “Ovwan vuẹ vwẹ! Ono vwẹ usun rẹ avwanre na yehẹ ẹbẹre rẹ ovie rẹ Izrẹl?” 12 Ọvo vwẹ usun rẹ idibo na da tanẹ: “O vwo ohwo vuọvo vwẹ usun rẹ avwanree, ọrovwovwe ovie! Ẹlaisha rẹ ọmraro na vwẹ Izrẹl yen ohwo rọ vuẹ ovie rẹ Izrẹl erọnvwọn ru wọ tare vwevunrẹ uvun wẹn.” 13 Ọ da tanẹ: “Yanran ra guọnọ asan rọ hepha rere mi se vwo ji ihwo re muo.” Ọke vwọ yan obaro, a da niyẹnrẹn kẹ nẹ: “Ọ hẹ Dotan.” 14 Ugege yena, o de ji iyesi vẹ ekpẹrẹ rẹ ofovwin kpo etiyin, ọtiọyen ji te otuofovwin buebun; ayen da rhe vwẹ ason je gba riariẹ orere na.
15 Ọke rẹ odibo rẹ ohwo rẹ Ọghẹnẹ rẹ uyota na vwo vrẹn vwẹ edegburhiọke je ro otafe, ọ da mrẹ otuofovwin vẹ iyesi kugbe ekpẹrẹ rẹ ofovwin re riariẹ orere na phiyọ. Siẹvuọvo na, odibo na da ta kẹ nẹ: “E ghwuru o, onini mẹ! Die yen e che ru?” 16 Ẹkẹvuọvo ọ da tanẹ: “Wọ djoshọọ! Kidie ihwo re vẹ avwanre gba herọ bun nọ ihwo re vẹ ayen gba herọ.” 17 Etiyin Ẹlaisha da tuẹn ẹrhovwo ẹnẹ phiyọ, ọ da ta: “E Jihova, biko rhiẹro rọyen rere ọ mrẹ obo re riariẹ avwanre phiyọ.” Ugege yena, Jihova de rhiẹro rẹ odibo na, ọ da mrẹ, nighere! ekogho rẹ igbenu na vọnre vẹ iyesi kugbe ekpẹrẹ rẹ ofovwin rẹ erhanre re riariẹ Ẹlaisha phiyọ.
18 Ọke rẹ ihwo ri Siria na vwo bro rhe, Ẹlaisha da nẹrhovwo rhe Jihova nẹ: “Biko, rhuẹro rẹ ihwo* nana.” Ọtiọyena o de rhuẹro* rayen kirobo rẹ Ẹlaisha yare. 19 Ẹlaisha da ta kẹ ayen nẹ: “Ọnana dia idjerhe naa, ọnana je dia orere naa. Ovwan nene uvwe rere mi sun ovwan bru ohwo rẹ ovwan guọnọ na ra.” Ẹkẹvuọvo o de sun ayen kpo Sameria.
20 Ọke rẹ ayen vwo te Sameria, Ẹlaisha da tanẹ: “E Jihova, rhiẹro rayen rere ayen sa mrorẹ.” Ọtiọyena Jihova de rhiẹro rayen, ayen da mrẹ nẹ ayen hẹ uherevie ri Sameria. 21 Ọke rẹ ovie rẹ Izrẹl vwọ mrẹ ayen, ọ da ta kẹ Ẹlaisha nẹ: “Me teyen ayen hwe, me teyen ayen hwe, ọsẹ mẹ?” 22 Ẹkẹvuọvo ọ da tanẹ: “Wọ teyan ayen hwee. Wọ rhoma vwẹ ọlọkọ vẹ umurhabọ wẹn vwọ teyen ihwo ru wo muru ighuvwu hwe? Vwẹ ibrẹdi vẹ ame kẹ ayen rere ayen re je da, rere ayen rhivwin bru ọrovwori rayen.” 23 Ọtiọyena o de chere udemu rode vwọ kẹ ayen, ayen da re je da, ọyena vwọ wan nu, o de siobọnu ayen rhivwin bru ọrovwori rayen ra. Ẹko rẹ igborhugborho ri Siria rha rhe otọ rẹ Izrẹl ọfaa.
24 Ọke vwọ yan obaro, Bẹn-hedad ovie ri Siria de se otuofovwin rọyen eje koko, ayen da yanran ra gba riariẹ Sameria. 25 Ọtiọyena owẹnvwe ọgangan de rhi fi vwẹ Sameria, ayen gba riariẹ rhirin re te ọke rẹ uyovwin rẹ ekẹkẹtẹ rhe vwọ ghanre te idọnọ efuanfon 80, rẹ ẹkẹn ọvo rẹ ẹkẹ ẹne rẹ ovwanvwọ rẹ ikabu* rẹ isọn rẹ erurẹ da rhe ghanre te idọnọ efuanfon 5. 26 Rẹ ovie rẹ Izrẹl vwọ wan enu rẹ igbẹhẹ na wanvrẹ, aye ọvo de kperi se nẹ: “Cha avwanre uko, E ọrovwovwe ovie!” 27 Ọtiọyena ọ da tanẹ: “Jihova rha cha wẹ ukoo, tivọ me da sa mrẹ ukẹcha vwọ kẹ wẹ? Asan re de wonro ibi ekankọn? Gbanẹ asan re de miẹ iwaini yẹrẹ evwri?” 28 Ovie na da nọ aye na nẹ: “Die yen phiare?” Ọ da kpahen nẹ: “Aye nana ta kẹ vwẹ nẹ, ‘Vwẹ ọmọ wẹn kpahotọ rere a riọ nonẹna, odẹ rọ cha na ka cha re ọmọ mẹ.’ 29 Ọtiọyena avwanre de chere ọmọ mẹ, avwanre da riọ. Vwẹ ẹdẹ rọ vwọ kpahọn, me da ta kẹ nẹ, ‘Vwẹ ọmọ wẹn kpahotọ rere avwanre riọ.’ Ẹkẹvuọvo o de si ọmọ rọyen nu.”
30 Ugege rẹ ovie vwo nyo eta rẹ aye na, ọ da bẹrẹ iwun rọyen. Ọke rọ vwọ wan igbẹhẹ na vrẹ, ihwo na da mrẹ nẹ o ku ewun esiso phiyọ obevun rẹ iwun rọyen.* 31 Ọ da tanẹ: “E jẹ Ọghẹnẹ ru ọtiọyen kẹ vwẹ je vwọ ba, siẹrẹ mi rhe bru uyovwin rẹ Ẹlaisha ọmọ ri Shefat no nonẹnaa!”
32 Ẹlaisha chidia uwevwin rọyen, ekpako na ji chidia kẹrẹ. Ovie de ji ọshare ọvo kobaro kẹ, ẹkẹvuọvo tavwen ikọn na ke rhe, Ẹlaisha da ta kẹ ekpako na nẹ: “Ovwan mrẹ oborẹ ọmọ rẹ ozighẹ na ji ohwo rhe nẹ o rhi bru uyovwin mẹ no? Ovwan rhẹrẹ, ọke rẹ ikọn na da rhe, ovwan bi ẹchẹ na gbe rere ovwan vwẹ abọ tua ẹchẹ na o vwo jẹ uwevwin na ẹruọ. Ovwan nyo edo rẹ ichiyin rẹ ọrovwori rọyen rọ vwọ kpahọn kpakpakpa na?” 33 Ọke ro ji vwo nene ayen ta ota na, ikọn na de bro rhe, ovie na da tanẹ: “Okpetu nana obọ ri Jihova yen o nurhe. Diesorọ me je vwọ hẹrhẹ Jihova?”
7 Ẹlaisha da tanẹ, “Kerhọ rẹ ota ri Jihova. Ọnana yen oborẹ Jihova tare: ‘Vwẹ omarẹ ọke nana vwẹ odẹ rọ cha na vwẹ asan anurhoro* ri Sameria, ovwanvwọ ri siya* rẹ omamọ rẹ iflawa cha dia shẹkẹl* ọvo, ovwanvwọ ri siya ivẹ rẹ ibali cha dia shẹkẹl ọvo.’” 2 Etiyin onotu rẹ ovie na vwẹroso da ta kẹ ohwo rẹ Ọghẹnẹ rẹ uyota na nẹ: “Jihova da tobọ rhie evakpo rẹ idjuvwu na, ọnana ghene sa phia?”* Ọtiọyena Ẹlaisha da tanẹ: “Wọ cha vwẹ ẹro wẹn mrẹ, ẹkẹvuọvo wọ cha re vwọọ.”
3 Ehọnvwoti ẹne hẹ asan anurhoro rẹ orere na, ayen da ta kẹ ohwohwo nẹ: “Diesorọ avwanre vwo chidia etinẹ bẹsiẹ rẹ avwanre vwo ghwu? 4 Avwanre da tanẹ, ‘E jẹ avwanre ro evunrẹ orere na,’ rẹ owẹnvwe na je vwọ hẹ orere na, avwanre che ghwu vwẹ etiyin. Avwanre de chidia etinẹ, avwanre ji che ghwu ghene. Ọtiọyena e jẹ a ro asan rẹ ihwo ri Siria na wonphiyọ.* Ayen rha teyen avwanre hwee, kẹ avwanre dia, ẹkẹvuọvo ayen da teyen avwanre hwe, kẹ avwanre ghwu.” 5 Ayen de vrẹn vwẹ ovwọnvwọn vwẹ ọke rẹ ebri vwo muẹ re, ayen da ro asan rẹ ihwo ri Siria na wonphiyọ. Ọke rẹ ayen vwo te ughere rẹ asan rẹ ihwo ri Siria na wonphiyọ, ohwo vuọvo hẹ etiyiin.
6 Jihova nẹrhẹ ihwo ri Siria na nyo edo rẹ ekpẹrẹ rẹ ofovwin kugbe iyesi, edo rẹ otuofovwin buebun vwẹ asan rẹ ayen wonphiyọ na. Ọtiọyena ayen da ta kẹ ohwohwo nẹ: “Nighere! Ovie rẹ Izrẹl durhie ivie rẹ ihwo ri Hẹt kugbe ivie rẹ Ijipt rhi nene avwanre họnre!” 7 Ayen de vrẹn vwẹ ugege yena, ayen da djẹ vwẹ ovwọnvwọn vwẹ ọke rẹ ebri vwo muẹ re, ayen djẹ jẹ itughẹ, iyesi vẹ ekẹkẹtẹ rayen vwo, kugbe asan rẹ ayen wonphiyọ na eje, kirobo rọ ghwa hepha, ayen da djẹ fikirẹ arhọ* rayen.
8 Ọke rẹ ehọnvwoti nana vwo te ughere rẹ asan rẹ ihwo ri Siria na wonphiyọ na, ayen da ro ọvo vwẹ usun rẹ itughẹ na, kẹ ayen ria je da. Ayen da ghwẹ idọnọ efuanfon, iro, kugbe iwun vwo nẹ utughẹ na, ayen da yanran re si ayen nu. Ayen de rhivwin rhe, ayen da ro utughẹ ọfa, ayen de ji mu erọnvwọn vwo nẹ etiyin, ayen da yanran re si ayen nu.
9 Ukuotọ rọyen, ayen da ta kẹ ohwohwo nẹ: “Oborẹ avwanre ruẹ na yomaa. Ọnana ẹdẹ rẹ iyẹnrẹn esiri! Avwanre de gbeghẹrẹ je hẹrhẹ bẹsiẹ rẹ ọke vwo rhie, avwanre fo ihwo re gboja kẹ. E jẹ avwanre yanran vwẹ asaọkiephana ra niyẹnrẹn rẹ ọnana vwẹ uwevwin rẹ ovie.” 10 Ọtiọyena ayen da yanran, ayen de kperi se ihwo ri muẹdia phiyọ anurhoro rẹ orere na, ayen da niyẹnrẹn kẹ ayen nẹ: “Avwanre ro evunrẹ asan rẹ ihwo ri Siria na wonphiyọ, ẹkẹvuọvo ohwo vuọvo hẹ etiyiin—avwanre nyo umri rẹ ohwo vuọvo kakakaa. Iyesi vẹ ekẹkẹtẹ re churu si asan yehẹ etiyin, kugbe itughẹ ra djẹ jovwo.” 11 Siẹvuọvo na, ihwo ri muẹdia anurhoro rẹ orere na de kperi phia, a da niyẹnrẹn rọyen vwevunrẹ uwevwin rẹ ovie.
12 Ugege yena, ovie na de vrẹn vwẹ ason, ọ da ta kẹ idibo rọyen nẹ: “Biko, juvwe vuẹ ovwan oborẹ ihwo ri Siria na ru avwanre na. Ayen riẹnre nẹ owẹnvwe hwe avwanre, ọtiọyena ayen de vrẹn nẹ asan rẹ ayen wonphiyọ na re siomanu vwevunrẹ aghwa, ayen tanẹ, ‘Ayen che vrẹn nẹ evunrẹ orere na rhe, kẹ avwanre che mu ayen ekpokpọ je ro evunrẹ orere na.’” 13 Etiyin ọvo vwẹ usun rẹ idibo rọyen da tanẹ: “Biko, e jẹ eshare evo reyọ iyesi iyorin ri chekọ vwẹ orere na. Nighere! Obo re cha phia kẹ ayen yen je cha phia kẹ ihwo rẹ Izrẹl buebun re daji etinẹ. Nighere! Ayen che ghwu kerẹ ihwo rẹ Izrẹl buebun ri ghwuru. Ọtiọyena jẹ avwanre ji ayen yanran re no.” 14 Ọtiọyena ayen de mu ekpẹrẹ ivẹ vẹ iyesi, ovie na de ji ayen kpo asan rẹ ihwo ri Siria na wonphiyọ, ọ da tanẹ: “Ovwan yanran re no.” 15 Ayen da vwọ kpahen ihwo ri Siria na rhirin re te Jọdan, idjerhe na eje vọnre vẹ iwun kugbe ekuakua rẹ ihwo ri Siria na do kufia rẹ ayen vwọ djẹ vẹ uguegue. Ikọn na de rhivwin ayen da niyẹnrẹn rọyen kẹ ovie na.
16 Ihwo na da yanran, ayen da ghwẹ ekuakua rehẹ asan rẹ ihwo ri Siria na wonphiyọ na fiotọ, te ẹdia rẹ ovwanvwọ ri siya rẹ omamọ rẹ iflawa da rhe dia shẹkẹl ọvo, ovwanvwọ ri siya ivẹ rẹ ibali da rhe dia shẹkẹl ọvo, kirobo rẹ Jihova tare. 17 Ovie na vwẹ onotu rọ vwẹroso na vwo mu kerẹ ohwo rọ rhẹrẹ anurhoro na, ẹkẹvuọvo ihwo na de chiyon hwe vwẹ asan anurhoro na, kirobo rẹ ohwo rẹ Ọghẹnẹ rẹ uyota na vuẹ ovie na ọke ro vwo bro rhe. 18 Ọ phiare kirobo rẹ ohwo rẹ Ọghẹnẹ rẹ uyota na vuẹ ovie na nẹ: “Ovwanvwọ ri siya ivẹ rẹ ibali cha dia shẹkẹl ọvo, ovwanvwọ ri siya rẹ omamọ rẹ iflawa cha dia shẹkẹl ọvo vwẹ omarẹ ọke tiọna vwẹ odẹ rọ cha na vwẹ asan anurhoro ri Sameria.” 19 Ẹkẹvuọvo onotu na ta kẹ ohwo rẹ Ọghẹnẹ rẹ uyota na jovwo nẹ: “Jihova da tobọ rhie evakpo rẹ idjuvwu na, emu ọtiọyena sa phia?”* Ọtiọyena Ẹlaisha da tanẹ: “Wọ cha vwẹ ẹro wẹn mrẹ, ẹkẹvuọvo wọ cha re vwọọ.” 20 Ọyena yen obo re ghwa phia kẹ, kidie ihwo na chiyinro hwe vwẹ asan anurhoro na.
8 Ẹlaisha da ta kẹ aye rọ nẹrhẹ ọmọ rọyen rhoma dia akpọ na* nẹ: “Vrẹn rere wọ yanran, wẹ vẹ evwruwevwin wẹn, rere wọ ra dia kasan kasan ru wọ sa dia kerẹ ọrhorha, kidie Jihova tarọ nure nẹ owẹnvwe che fi vwẹ otọ na vwẹ ẹgbukpe ighwrẹn.” 2 Ọtiọyena aye na de vrẹn, o de ru oborẹ ohwo rẹ Ọghẹnẹ rẹ uyota na tare. Ọ vẹ evwruwevwin rọyen da yanran ra dia otọ rẹ ihwo ri Filistia vwẹ ẹgbukpe ighwrẹn.
3 Vwẹ oba rẹ ẹgbukpe ighwrẹn na, aye na de rhivwin nẹ otọ rẹ ihwo ri Filistia rhe, o de bru ovie na ra, ra rẹ kpahen uwevwin vẹ otọ rọyen. 4 Asaọkiephana ovie na vẹ Gẹhezai odibo rẹ ohwo rẹ Ọghẹnẹ rẹ uyota na ta ota, ọ da tanẹ: “Biko gbe kẹ vwẹ, iruo ride eje rẹ Ẹlaisha ruru.” 5 Ọke ro ghwe vwo gbe kẹ ovie na kpahan oborẹ Ẹlaisha nẹrhẹ ohwo ro ghwuru rhoma dia akpọ, aye rẹ Ẹlaisha nẹrhẹ ọmọ rọyen rhoma dia akpọ na de bru ovie na rhe rọ vwọ rẹ kpahan uwevwin vẹ otọ rọyen. Siẹvuọvo na, Gẹhezai da tanẹ: “Ọrovwovwe ovie, aye na na, ọmọ rọyen rẹ Ẹlaisha rhoma nẹrhẹ ọ dia akpọ na ọna.” 6 Ọtiọyena ovie na da nọ aye na, aye na de gbikun na kẹ. Etiyin ovie de ji ọdiaguare* rọyen ọvo, ọ da vuẹ nẹ: “Vwẹ erọnvwọn eje re dia e rẹ aye na vẹ erọnvwọn eje ri nẹ otọ rọyen rhe vwo nẹ ẹdẹ rọ vwọ yanran rhirin rhi te ọke na vwọ kẹ.”
7 Ẹlaisha da rhe Damaskọs ọke rẹ Bẹn-hedad ovie ri Siria vwọ muọga. Ọtiọyena a da niyẹnrẹn na kẹ nẹ: “Ohwo rẹ Ọghẹnẹ rẹ uyota na rhe obonẹ.” 8 Ọtiọyena ovie na da ta kẹ Hazaẹl nẹ: “Reyọ okẹ nene oma rere wọ yanran ra vwa ohwo rẹ Ọghẹnẹ rẹ uyota na. Wan oma rọyen guọnọ otọ rẹ ota vwẹ obọ ri Jihova rere wọ nọ nẹ, ‘Mi che vrẹn nẹ ọga nana?’” 9 Hazaẹl da reyọ okẹ ri koka koka rẹ emu esiri ri Damaskọs, oghwa rẹ ikamẹl 40 nene oma, ọ da ra vwa. Ọ da rhe, o de mudia obaro rọyen, ọ da tanẹ: “Ọmọ wẹn Bẹn-hedad ovie ri Siria yen ji vwe bru we rhe, rhe nọ wẹ nẹ, ‘Mi che vrẹn nẹ ọga nana?’” 10 Ẹlaisha da kpahen kẹ nẹ: “Yanran ra vuẹ nẹ, ‘Wo che vrẹn nẹ ọga na,’ ẹkẹvuọvo Jihova djere kẹ vwẹ nure nẹ o che je ghwoo.” 11 Ọ da tẹnrovio te ẹdia rẹ oma da vuọ. Ohwo rẹ Ọghẹnẹ rẹ uyota na kọ viẹ. 12 Hazaẹl da nọ nẹ: “Diesorọ ọrovwovwe vwọ viẹ?” Ọ da kpahen nẹ: “Kidie me riẹn omaẹwan ru wọ cha so vwọ kẹ ihwo rẹ Izrẹl. Wo che phi erhanre phiyọ asan ra gbogba riariẹ rayen, eshare rayen re dia egba, wọ cha vwẹ ọlọkọ teyen ayen hwe, wọ cha vwẹ emọ rayen fotọ bẹre chẹghẹchẹghẹ, je bẹre evun rẹ eya rayen re mrevun rhiephiyọ.” 13 Hazaẹl da tanẹ: “Mavọ yen odibo wẹn rọ dia eranko ghevweghe se vwo ru oka rẹ emu ọtiọyen?” Ẹkẹvuọvo Ẹlaisha da tanẹ: “Jihova vwerọ phia kẹ vwẹ nure nẹ wọ cha dia ovie vwẹ enu ri Siria.”
14 Ọyena vwọ wan nu, ọ da yanjẹ Ẹlaisha vwo, o de rhivwin bru ọrovwori rọyen ra, ọrovwori rọyen da nọ nẹ: “Die yen Ẹlaisha vuẹ wẹ?” Ọ da kpahen nẹ: “Ọ vuẹ vwẹ nẹ wo che vrẹn nẹ ọga na.” 15 Ẹkẹvuọvo vwẹ ẹdẹ rọ vwọ kpahọn, Hazaẹl da reyọ amwa ehwa, o de duvwon phiyọ ame, o de vwo rhurhu* opharo rọyen bẹsiẹ ro vwo ghwu. Hazaẹl da rhe dia ovie vwẹ ẹdia rọyen.
16 Vwẹ ukpe riyorin ri Jehoram ọmọ rẹ Ehab ovie rẹ Izrẹl, rẹ Jẹhoshafat vwọ dia ovie ri Juda, Jehoram ọmọ rẹ Ovie Jẹhoshafat ri Juda da rhe dia ovie. 17 Ọ hẹ ẹgbukpe 32 vwẹ ọke rọ vwọ dia ovie, o sunru ẹgbukpe ẹrenren vwẹ Jerusalẹm. 18 Ọ yanre vwẹ idjerhe rẹ ivie rẹ Izrẹl, kirobo rẹ ihwo rẹ uwevwin rẹ Ehab ruru, kidie ọmọtẹ rẹ Ehab rhe dia aye rọyen; ko ruẹ obo re brare vwẹ ẹro ri Jihova. 19 Ẹkẹvuọvo Jihova guọnọ ghwọrọ Judaa fikirẹ Devid odibo rọyen, kidie o ve vwọ kẹ nẹ ọyen cha vwẹ urhukpẹ kẹ vẹ emọ rọyen ọkieje.
20 Vwẹ ọke rọyen Idọm gbe vwọso Juda, ọ da vwẹ ovie robọ rọyen vwo mu. 21 Ọtiọyena Jehoram da shariẹ vrẹ kpo Zeẹ vẹ ekpẹrẹ rọyen eje, o de vrẹn vwẹ ason, o de phi ihwo rẹ Idọm re riarierẹ phiyọ vẹ inotu re gua ekpẹrẹ na kparobọ; isodje na da djẹ kpo itughẹ rayen. 22 Ẹkẹvuọvo Idọm ji gbe vwọsua Juda rhi te ọke na. Libna ji gbe vwọso ovwẹ ọke yena.
23 Ikuegbe rẹ akpeyeren ri Jehoram ri chekọ, erọnvwọn eje ro ruru, e rhe si ayen phiyọ ọbe rẹ ikuegbe rẹ ọke rẹ ivie ri Juda? 24 Ọyena vwọ wan nu, Jehoram de ghwu kerẹ esẹ rọyen ride, e de sho kugbe esẹ rọyen ride vwẹ Orere ri Devid. Ọmọ rọyen Ehazaya da rhe dia ovie vwẹ ẹdia rọyen.
25 Vwẹ ukpe 12 ri Jehoram ọmọ rẹ Ehab ovie rẹ Izrẹl, Ehazaya ọmọ rẹ Ovie Jehoram ri Juda da rhe dia ovie. 26 Ehazaya hẹ ẹgbukpe 22 vwẹ ọke rọ vwọ dia ovie, o sunru ẹgbukpe ọvo vwẹ Jerusalẹm. Odẹ rẹ oni rọyen Atalaya uvwrọmọ* rẹ Ovie Ọmrai rẹ Izrẹl. 27 Ọ yanre vwẹ idjerhe rẹ uwevwin rẹ Ehab ji ru obo re brare vwẹ ẹro ri Jihova kirobo rẹ uwevwin rẹ Ehab ruẹ, kidie ọ vẹ uwevwin rẹ Ehab firi womarẹ orọnvwe. 28 Ọtiọyena o de nene Jehoram ọmọ rẹ Ehab re nene Ovie Hazaẹl ri Siria phi ofovwin vwẹ Remọt-giliẹd, ẹkẹvuọvo ihwo ri Siria na da wan Jehoram oma. 29 Ọtiọyena Ovie Jehoram de rhivwin kpo Jẹzriẹl re sivwin oma rẹ ihwo ri Siria wanrọ vwẹ Rema ọke ro vwo nene Ovie Hazaẹl ri Siria họnre. Ehazaya ọmọ ri Jehoram ovie ri Juda de kpo Jẹzriẹl ra mrẹ Jehoram ọmọ rẹ Ehab, kidie a wanrọ oma.*
9 Ọyena vwọ wan nu, Ẹlaisha ọmraro na de se ọvo vwẹ usun rẹ emọ rẹ emraro na, ọ da ta kẹ nẹ: “Vwẹ iwun wẹn vwọ chobiẹ ehun wẹn rere wọ reyọ ukoko rẹ evwri na nene oma, rere wo kpo Remọt-giliẹd kpakpata. 2 Ọke wo de te oboyin, guọnọ Jihu ọmọ ri Jẹhoshafat ọmọ ri Nimshai mrẹ; ro uwevwin wọ vuẹ nẹ o vrẹn nẹ ohri rẹ iniọvo rọyen rere wọ reyọ ro uvun rẹ obevun na. 3 Gba reyọ ukoko rẹ evwri na rere wo kuo ku uyovwin rọyen rere wọ ta, ‘Ọnana yen oborẹ Jihova tare: “Me jẹ wẹ reyọ kerẹ ovie vwẹ enu rẹ Izrẹl.”’ Wo de ru ọyena nu, gbe rhie ẹchẹ na rere wọ djẹ vwọrẹ jẹ ọke ẹghwọrọ.”
4 Ọtiọyena odibo rẹ ọmraro na da ro idjerhe kpo Remọt-giliẹd. 5 Ọke rọ vwọ rhe jẹ inotu rẹ otuofovwin na chidia etiyin. Ọ da tanẹ: “Me ghwa ovuẹ ọvo rhe we, E onotu.” Jihu da nọ nẹ: “Ono yen wọ ta ota kẹ vwẹ usun rẹ avwanre?” Ọ da tanẹ: “Wẹwẹ, E onotu.” 6 Ọtiọyena Jihu de vrẹn, ọ da ro evunrẹ uwevwin; odibo na de ku evwri ku uyovwin rọyen, ọ da ta kẹ nẹ, “Ọnana yen oborẹ Jihova Ọghẹnẹ rẹ Izrẹl tare: ‘Me jẹ wẹ reyọ kerẹ ovie vwẹ enu rẹ ihwo ri Jihova, vwẹ enu rẹ Izrẹl. 7 Wọ me teyen ihwo rẹ uwevwin rẹ Ehab ọrovwowe hwe, me cha reihri rẹ ọbara rẹ idibo mẹ emraro na vẹ ọ rẹ idibo ri Jihova eje ri ghwuru vwẹ obọ ri Jẹzibẹl. 8 Ihwo rẹ uwevwin rẹ Ehab eje che ghwu; me cha ghwọrọ kọmọshare kọmọshare* vwo nẹ uwevwin rẹ Ehab, te i ri jẹ ọchuko evwo kugbe evwiẹrẹ vwẹ Izrẹl. 9 Mi che ru uwevwin rẹ Ehab kerẹ uwevwin ri Jeroboam ọmọ ri Nibat kugbe kerẹ uwevwin ri Beasha ọmọ rẹ Ahaijah. 10 Vwọ kpahen Jẹzibẹl, eranko cha riọ vwẹ otọ rọhẹ Jẹzriẹl, ohwo vuọvo che shoo.’” Ọtiọyena o de rhie ẹchẹ na, ọ da djẹ.
11 Ọke rẹ Jihu vwo rhivwin bru idibo rẹ ọrovwori rọyen rhe, ayen da nọ nẹ: “Erọnvwọn eje shephiyọ? Diesorọ ọrhuẹ ọshare yena vwo bru we rhe?” Ọ da kpahen kẹ ayen nẹ: “Ovwan riẹn oka rẹ ohwo tiọyena vẹ eka rẹ eta rọ ta.” 12 Ẹkẹvuọvo ayen da tanẹ: “Ọyena dia uyotaa! Biko vuẹ avwanre.” Etiyin ọ da tanẹ: “Ọnana yen obo rọ ta kẹ vwẹ, ọ da je vwọ ba nẹ, ‘Ọnana yen oborẹ Jihova tare: “Me jẹ wẹ reyọ kerẹ ovie vwẹ enu rẹ Izrẹl.”’” 13 Ọtiọyena ayen ọvuọvo de brokpakpa reyọ iwun rayen, ayen da vwẹ ayen hwotọ kẹ chiyin wan, ayen de hworo ọgban, ayen da tanẹ: “Jihu dia ovie re!” 14 Ọtiọyena Jihu ọmọ ri Jẹhoshafat ọmọ ri Nimshai da ruero kpahen Jehoram.
Jehoram vẹ Izrẹl choma fia vwẹ Remọt-giliẹd fikirẹ Ovie Hazaẹl ri Siria. 15 Ọke vwọ yanran na, Ovie Jehoram de rhivwin kpo Jẹzriẹl re sivwin oma rẹ ihwo ri Siria wanrọ ọke ro vwo nene Ovie Hazaẹl ri Siria họnre.
Jihu da ta kẹ nẹ: “Ọ da dianẹ ovwan* rhọnvwere, ovwan jẹ ohwo vuọvo djẹ vabọ nẹ orere na rere ọ ra niyẹnrẹn rẹ ọnana vwẹ Jẹzriẹẹl.” 16 Etiyin Jihu da ro akpẹrẹ rọyen, o de kpo Jẹzriẹl, kidie Jehoram sherhẹn oboyin vẹ oma rọyen ra wanre, jẹ Ovie Ehazaya ri Juda kpo oboyin ra mrẹ Jehoram jovwo. 17 Rẹ ọrhẹrotọ na vwo mudia vwẹ enu rẹ uwevwin ro kpenu na vwẹ Jẹzriẹl, ọ da mrẹ eshare ri Jihu buebun re cha. Ugege yena ọ da tanẹ: “Me mrẹ eshare buebun.” Jehoram da tanẹ: “Se ọguiyesi ọvo rere wo jo ra vwa ayen, rere ọ nọ nẹ ‘Ẹcha rẹ ovwan na ọ rẹ ufuoma?’” 18 Ọtiọyena ọguiyesi ọvo da yanran ra vwa, ọ da tanẹ: “Ọnana yen oborẹ ovie tare, ‘Ẹcha rẹ ovwan na ọ rẹ ufuoma?’” Ẹkẹvuọvo Jihu da tanẹ: “Die yen te we te ‘ufuoma’? Kuomarhẹriẹ rere wo nene ihwo mẹ!”
Ọrhẹrotọ na da niyẹnrẹn nẹ: “Ikọn na te asan rẹ ayen hepha, ẹkẹvuọvo o ji rhi rhivwin rhee.” 19 Ọtiọyena o de ji ọguiyesi rivẹ yanran, ohwo rọ tare ọke ro vwo te asan rẹ ayen hepha nẹ: “Ọnana yen oborẹ ovie tare, ‘Ẹcha rẹ ovwan na ọ rẹ ufuoma?’” Ẹkẹvuọvo Jihu da tanẹ: “Die yen te we te ‘ufuoma’? Kuomarhẹriẹ rere wo nene ihwo mẹ!”
20 Ọrhẹrotọ na da niyẹnrẹn nẹ: “O te asan rẹ ayen hepha, ẹkẹvuọvo o ji rhi rhivwin rhee, edjadjẹ na pha kerẹ edjadjẹ ri Jihu uvwrọmọ* ri Nimshai, kidie ọ djẹ kerẹ ọrhuẹ.” 21 Jehoram da tanẹ: “Ovwan muegbe rẹ akpẹrẹ na!” Ọtiọyena e de muegbe rẹ akpẹrẹ rẹ ofovwin rọyen, Ovie Jehoram rẹ Izrẹl kugbe Ovie Ehazaya ri Juda da ro dohwo dakpẹrẹ rọyen ra vwa Jihu. Ayen da vwa vwẹ otọ ri Nebọt ohwo ri Jẹzriẹl.
22 Ugege rẹ Jehoram vwọ mrẹ Jihu, ọ da tanẹ: “Ẹcha wẹn na ọ rẹ ufuoma Jihu?” Ẹkẹvuọvo Jihu da tanẹ: “Mavọ yen ufuoma sa vwọ dia rẹ ọfanrhiẹn ri Jẹzibẹl oni wẹn na kugbe ephaẹbọ rọyen buebun je vwọ herọ na?” 23 Siẹvuọvo na Jehoram de ku akpẹrẹ rọyen rhẹriẹ rọ vwọ djẹ, ọ da ta kẹ Ehazaya nẹ: “A phiẹn avwanre, Ehazaya!” 24 Jihu da reyọ umurhabọ rọyen, ọ da sa Jehoram vwẹ uvwre rẹ igabọ rọyen, edada na de duvwun ubiudu rọyen fi, o de she teyen evunrẹ akpẹrẹ rẹ ofovwin rọyen. 25 Ọ da ta kẹ Bidka, ọchuko rẹ onotu rọyen nẹ: “Muo rere wo do phiyọ aghwa ri Nebọt ohwo ri Jẹzriẹl na. Karophiyọ, mẹ vẹ owẹ yen gba gua kuẹgbe vwẹ obuko rẹ Ehab ọsẹ rọyen ọke rẹ Jihova komobọ vwọ ta ota nana kpahọn nẹ: 26 ‘“Vwo imuẹro nẹ kirobo re me mrẹ ọbara ri Nebọt kugbe ọbara rẹ emọ rọyen odẹ ro kpori na,” ọtiọyen Jihova tare, “me cha hwosa rọyen kẹ wẹ vwẹ otọ nana,” ọtiọyen Jihova tare.’ Asaọkiephana muo rere wo do phiyọ otọ na kirobo rẹ Jihova tare.”
27 Ọke rẹ Ovie Ehazaya ri Juda vwọ mrẹ obo re phia, ọ da djẹ wan idjerhe rẹ uwevwin rọhẹ evunrẹ ogba na. (Ọke vwọ yan obaro, Jihu da vwọ tua, ọ da tanẹ: “Ovwan je teyọn hwe!” Ọtiọyena ayen da teyọn hwe vwevunrẹ akpẹrẹ na rọ vwọ hẹ idjerhe kpo Gọ, rọ kẹrẹ Ibliam. Ẹkẹvuọvo ọ je djẹ kpo Mẹgido, o de ghwu vwẹ oboyin. 28 Etiyin idibo rọyen de muo phiyọ akpẹrẹ kpo Jerusalẹm, ayen de sho phiyọ ushi rọyen kugbe esẹ rọyen ride vwẹ Orere ri Devid. 29 Ukpe 11 ri Jehoram ọmọ rẹ Ehab yen Ehazaya vwọ dia ovie vwẹ enu rẹ Juda.)
30 Ọke rẹ Jihu vwọ rhe Jẹzriẹl, Jẹzibẹl de nyo kpahọn. Ọtiọyena ọ da vwẹ ilẹdi obiebi* vwo si ẹro rọyen, o de ru ẹton rọyen fia, ọ da wan ovakpo na ni otafe. 31 Jihu vwọ ro anurhoro na, Jẹzibẹl da tanẹ: “Wọ karophiyọ obo re phia kẹ Zimrai ro hwe ọrovwori rọyen?” 32 Ọ vwọ kpare opharo kpenu ni ovakpo na, ọ da tanẹ: “Ono yehẹ ẹbẹre mẹ? Ono?” Ugege yena, ediaguare* ivẹ yẹrẹ erha de no vwẹ obotọ. 33 Ọ da tanẹ: “Ovwan do rhe!” Ọtiọyena ayen de do kpotọ, ọbara rọyen da sare ku igbẹhẹ na kugbe iyesi na, o de chiyon muotọ. 34 Ọyena vwọ wan nu, ọ da ro uwevwin, ọ da re je da. Ọ da tanẹ: “Biko, ovwan re mu aye nana re duvwun iyorin kẹ na rere we sho. Kidie ọmọtẹ rẹ ovie yen o ruẹ.” 35 Ẹkẹvuọvo ọke rẹ ayen vwọ yanran re sho, ayen mrẹ orọnvwọn vuọvoo jokparẹ ekpehruyovwin rọyen kugbe awọ vẹ ẹhẹrhabọ rọyen. 36 Ọke rẹ ayen vwo rhivwin je vuẹ, ọ da tanẹ: “Ọnana ru orugba rẹ ota rẹ Jihova womarẹ odibo rọyen Ẹlaijah ohwo ri Tishbi tanẹ, ‘Vwẹ otọ ọvo vwẹ Jẹzriẹl, eranko cha re uvwo ri Jẹzibẹl. 37 Orivwin ri Jẹzibẹl cha dia kerẹ imaniọ* vwẹ udju rọhẹ otọ ri Jẹzriẹl na, rere ayen vwo jẹ tanẹ: “Ọnana yen Jẹzibẹl.”’”
10 Asaọkiephana, Ehab vwo emeshare 70 vwẹ Sameria. Ọtiọyena Jihu de si ẹbe vwo kpo Sameria vwo rhe isun ri Jẹzriẹl, ekpako na, kugbe ihwo re vwẹrote emọ rẹ Ehab* nẹ: 2 “Asaọkiephana, ọke rẹ ọbe nana de te ovwan obọ, emọ rẹ ọrovwori rẹ ovwan vẹ ovwan herọ, ovwan ji vwo ekpẹrẹ rẹ ofovwin, iyesi, orere ra gbogba riariẹ, kugbe ekuakua ofovwin. 3 Ovwan sane ọ ro me yovwin* ro ji me fo vwẹ usun rẹ emọ rẹ ọrovwori rẹ ovwan na rere ovwan vwo chidia ekete rẹ ọsẹ rọyen. Ovwan de ru ọyena nu, ovwan gba họnre vwọ kẹ uwevwin rẹ ọrovwori rẹ ovwan.”
4 Ẹkẹvuọvo oshọ da ro ayen oma, ayen da tanẹ: “Nighere! Ọ da dianẹ ivie ivẹ se mudia vwọsuọọ, kẹ mavọ yen avwanre se vwo mudia vwọsuọ?” 5 Etiyin ọrọvwẹrote ọguan* rẹ ovie na, osun rẹ orere na, ekpako na, kugbe erevwẹrote emọ na da vwẹ ovuẹ nana vwo rhe Jihu nẹ: “Avwanre idibo wẹn, avwanre ji che ru erọnvwọn eje ru wọ vuẹ avwanre. Avwanre cha vwẹ ohwo vuọvo vwo mu oviee. Ru kemu kemu ru wo rorori nẹ oshephiyọ vwẹ ẹro wẹn.”
6 Ọtiọyena Jihu de si ọbe rivẹ vwo rhe ayen nẹ: “Ọ da dianẹ ovwan hẹ ẹbẹre mẹ, ovwan da guọnọ nyupho mẹ, ovwan reyọ iyovwin rẹ emeshare rẹ ọrovwori rẹ ovwan rhe, rere ovwan bru vwe rhe vwẹ Jẹzriẹl vwẹ ọke tiọna odẹ rọ cha na.”
Asaọkiephana emọ 70 rẹ ovie na vẹ eshare ri titiri vwẹ orere na re vwẹrote ayen vẹ ayen herọ. 7 Ugege rẹ ọbe na vwo te ayen obọ, ayen de mu emọ rẹ ovie na, ayen de hwe ayen, eshare 70, ayen de mu iyovwin rayen phiyọ evunrẹ ibere, ayen de mu ayen rhe Jihu vwẹ Jẹzriẹl. 8 Ikọn na de bro rhe, ọ da ta kẹ nẹ: “Ayen mu iyovwin rẹ emọ rẹ ovie na rhire.” Ọtiọyena Jihu da ta kẹ nẹ: “Mu ayen kpahen ohwohwo vwẹ ẹko ivẹ vwẹ asan ra wan rua orere na rere e dia etiyin bẹsiẹ ọke vwo rhie.” 9 Ọke rọ vwọ ro otafe rhe vwẹ urhiọke, o de mudia obaro rẹ ihwo na eje, ọ da tanẹ: “Abọ rẹ ovwan fonro.* Vwọrẹ uyota, me ruero kpahen ọrovwovwe, me da teyọn hwe, ẹkẹvuọvo kẹ ono rha teyen ihwo nana eje hwe? 10 Ọtiọyena, ovwan riẹn nẹ o vwo ọvuọvo vwẹ usun rẹ eta ri Jihova rẹ Jihova tare kpahen uwevwin rẹ Ehab ro che je ruẹgbaa,* Jihova ru obo rọ tare womarẹ odibo rọyen Ẹlaijah re.” 11 Vwọ vrẹ ọyena, Jihu teyen ihwo eje ri chekọ vwẹ uwevwin rẹ Ehab hwe vwẹ Jẹzriẹl, ọtiọyen ji te eshare rọyen eje ri titiri, igbeyan rọyen, kugbe irherẹn rọyen, bẹsiẹ ohwo rọyen vuọvo rhe chekọọ.
12 Ọyena vwọ wan nu, o de vrẹn, ọ da ro idjerhe kpo Sameria. Uwevwin rẹ isuigodẹ de brẹ ẹton rẹ igodẹ* hẹ idjerhe na. 13 Jihu da mrẹ iniọvo rẹ Ovie Ehazaya ri Juda vwẹ oboyin, ọ da ta kẹ ayen nẹ, “Ovwan amono?” Ayen da tanẹ: “Avwanre iniọvo rẹ Ehazaya, avwanre rhe obonẹ rhe nọ kpahen oborẹ erọnvwọn hepha vwọ kẹ emọ rẹ ovie na kugbe emọ rẹ oni rẹ ovie na.” 14 Ugege yena, ọ da tanẹ: “We mu ayen ọkpokpọ!” Ọtiọyena e de mu ayen ọkpokpọ, a da teyen ayen hwe vwẹ asan ukpotọ rẹ uwevwin re de brẹ ẹton rẹ igodẹ na, eshare 42. Ọ vwẹ uphẹn vwọ kẹ ọvuọvo rayen nẹ ọ rhọọ.
15 Ọke ro vwo vrẹn nẹ etiyin, ọ da mrẹ Jehonadab ọmọ ri Rikab, rọ cha cha rhe vwa. Ọke ro vwo yeren,* ọ da ta kẹ nẹ: “Ubiudu wẹn eje vẹ ovwẹ herọ,* kirobo rẹ ubiudu mẹ vẹ owẹ herọ na?”
Jehonadab da kpahen nẹ: “E.”
“Ọ da dia ọtiọyen, gba riẹn obọ wẹn kẹ vwẹ.”
Ọtiọyena ọ da riẹn obọ rọyen kẹ, Jihu de sio ro evunrẹ akpẹrẹ rọ hepha na. 16 Etiyin ọ da tanẹ: “Nene uvwe rere wọ mrẹ oruru ri mi vwo kpahen Jihova.” Ọtiọyena ayen da vuẹ nẹ ọ ro akpẹrẹ rọyen, ayen da gua yanran. 17 Ọ da rhe Sameria, ọ da teyen ihwo eje ri chekọ vwẹ uwevwin rẹ Ehab vwẹ Sameria hwe bẹsiẹ rọ vwọ ghwọrọ ayen karekare, kirobo rẹ Jihova womarẹ Ẹlaijah ta.
18 Kpobarophiyọ, Jihu de se ihwo na eje koko, ọ da ta kẹ ayen nẹ: “Ehab ga Bel emerha, ẹkẹvuọvo Jihu cha ga vrẹ ọtiọyen shesheri. 19 Ọtiọyena, se emraro ri Bel eje, ihwo eje re ga, vẹ irherẹn rọyen eje kẹ vwẹ. Wọ yanjẹ ọvuọvo vwoo, kidie mi vwo izobo rode mi che ze kẹ Bel. Kohwo kohwo rọ rheree, ka teyọn hwe.” Ẹkẹvuọvo Jihu hworo ona rọ vwọ ghwọrọ ihwo re ga Bel.
20 Jihu da je ta: “Ghwoghwo nẹ ọghwẹgbe ọfuanfon cha dia vwọ kẹ Bel.” Ọtiọyena ayen de ghwoghwo. 21 Ọyena vwọ wan nu, Jihu da vwẹ ovuẹ rhe Izrẹl eje, ihwo eje re ga Bel da rhe. O vwo ohwo vuọvo ro jẹ chaa. Ayen da ro uwevwin* ri Bel, ọ da vọn vwo nẹ oba re duvwun oba. 22 Ọ da ta kẹ ohwo rọ vwẹrote asan ra ghwẹ iwun phiyọ na nẹ: “Reyọ iwun rhe vwọ kẹ ihwo eje re ga Bel.” Ọtiọyena ọ da vwẹ iwun vwọ kẹ ayen. 23 Etiyin Jihu vẹ Jehonadab ọmọ ri Rikab da ro evunrẹ uwevwin ri Bel. Jihu da ta kẹ ihwo re ga Bel na nẹ: “Ovwan nabọ hiẹ asan eje rere ovwan vwo imuẹro nẹ ohwo vuọvo rọ ga Jihova hẹ etinẹẹ, jokparẹ ihwo re ga Bel ọvo.” 24 Ukuotọ rọyen, ayen da ro uwevwin rhi ze izobo kugbe izobo rẹ ẹtorhẹ. Jihu vwẹ eshare rọyen 80 vwo mudia otafe jovwo re je tanẹ: “Ọ da dianẹ ọvo vwẹ usun rẹ eshare nana ri mi phiẹ phiyọ obọ rẹ ovwan na djẹ vabọ, arhọ rẹ ovwan yen e che vwo wene ọrọyen.”*
25 Ugege ro vwo ze izobo rẹ ẹtorhẹ na nu, Jihu da ta kẹ ihwo re rhẹrẹ na* vẹ inotu na nẹ: “Ovwan ro uwevwin rere ovwan teyen ayen hwe! Ovwan jẹ ọvuọvo rayen djẹ vabọọ!” Ọtiọyena ihwo re rhẹrẹ na kugbe inotu na da vwẹ ọlọkọ teyen ayen hwe ji do ayen phiyọ otafe, ayen da ro obevun rẹ uwevwin na rhirin re te asan ọfuanfon* rọhẹ obevun rẹ uwevwin ri Bel na. 26 Ayen de mu ichivwo rẹ ẹga rẹ uwevwin ri Bel na ro otafe je torhẹ ayen ọvuọvo. 27 Ayen kporon uchivwo rẹ ẹga ri Bel totọ, ayen ji kporon uwevwin ri Bel totọ ji hirhephiyọ asan re de ne kirobo rọ hepha rhi te ọke na.
28 Enẹ kọyen Jihu ghwọrọ ẹga ri Bel vwo nẹ Izrẹl. 29 Ẹkẹvuọvo Jihu kuomarhẹriẹ nẹ umwemwu rẹ Jeroboam ọmọ ri Nibat nẹrhẹ Izrẹl ruu, ọ dobọ rẹ ẹga ra vwọ kẹ ọmọ rẹ erhuẹn rẹ oro rọhẹ Bẹtẹl vẹ ọ rọhẹ Dan na jii. 30 Ọtiọyena Jihova da ta kẹ Jihu nẹ: “Kidie nẹ wọ riẹn ru wo vwo ru obo ri shephiyọ vwẹ ẹro mẹ, ru wo vwo ru erọnvwọn eje rehẹ ẹwẹn mẹ re me guọnọ ru uwevwin rẹ Ehab na, uvwiẹ ẹne rẹ emọ wẹn che chidia ekete rẹ Izrẹl.” 31 Ẹkẹvuọvo Jihu jomaotọ rọ vwọ vwẹ ubiudu rọyen eje vwo nene urhi ri Jihova Ọghẹnẹ rẹ Izrẹẹl. O kuomarhẹriẹ vwo nẹ imwemwu rẹ Jeroboam nẹrhẹ Izrẹl ruu.
32 Vwẹ ọke yena, Jihova de phi uphẹn phiyotọ nẹ a rha reyọ ekogho rẹ Izrẹl ememerha.* Hazaẹl vwọsua ayen vwẹ ekogho rẹ Izrẹl eje, 33 vwo nẹ ẹbẹre ọnre va nẹcha ri Jọdan, otọ ri Giliẹd eje rẹ uvwiẹ ri Gad, uvwiẹ ri Rubẹn, kugbe uvwiẹ ri Manasẹ, vwo nẹ Aroa rọ kẹrẹ Iyara* rẹ Anọn re te Giliẹd kugbe Beshan.
34 Ikuegbe rẹ akpeyeren ri Jihu ri chekọ, erọnvwọn eje ro ruru kugbe ogangan rọyen eje, e rhe si ayen phiyọ ọbe rẹ ikuegbe rẹ ọke rẹ ivie rẹ Izrẹl? 35 Ọtiọyena Jihu de ghwu kerẹ esẹ rọyen ride, e de sho phiyọ Sameria; ọmọ rọyen Jehoahaz da rhe dia ovie vwẹ ẹdia rọyen. 36 Uchọke* rẹ Jihu sunru vwẹ enu rẹ Izrẹl vwẹ Sameria da dia ẹgbukpe 28.
11 Asaọkiephana ọke rẹ Atalaya, oni rẹ Ehazaya, vwọ mrẹ nẹ ọmọ rọyen ghwure, o de vrẹn, ọ da ghwọrọ urhiẹ rẹ ovie na ejobi.* 2 Ẹkẹvuọvo, Jẹhọshiba ọmọtẹ rẹ Ovie Jehoram, oniọvo rẹ Ehazaya rẹ ọmọtẹ da bẹbẹ mu* Jehoash ọmọ rẹ Ehazaya vwo nẹ ohri rẹ emọ rẹ ovie ra cha teyen hwe na, o de sionu vẹ ohwo rọ vwẹrote vwẹ uvun ọvo. Ayen siro nu kẹ Atalaya, ọtiọyena a rha teyọn hwee. 3 O de nene aye na dia ẹgbukpe esan, jẹ e siro nu vwẹ uwevwin ri Jihova, jẹ Atalaya suẹn otọ na.
4 Vwẹ ukpe righwrẹn, Jehoyada de ji ohwo re se inotu rẹ ujorin rẹ ihwo ri Keria re rhẹrẹ evwruwevwin rẹ ovie na* kugbe ihwo re rhẹrẹ ọguan rẹ ovie na,* nẹ ayen bru ọyen rhe vwẹ uwevwin ri Jihova. Ọ vẹ ayen de vwo ọrhọnvwekugbe,* ọ da nẹrhẹ ayen duvwun iyorin kpahọn vwẹ uwevwin ri Jihova, ayen vwo ru ọyena nu, o de dje ọmọ rẹ ovie na vwọ kẹ ayen. 5 Ọ da vwẹ iji kẹ ayen nẹ: “Ọnana yen oborẹ ovwan che ru: Ẹkẹn ọvo rẹ ẹkẹn erha rẹ ovwan che ruiruo vwẹ Ẹdẹ Urovwoma na je nabọ rhẹrẹ uwevwin* rẹ ovie na, 6 ẹkẹn ọvo rẹ ẹkẹn erha ọfa cha dia asan Anurhoro rẹ Uchivwo Na, ẹkẹn ọvo rẹ ẹkẹn erha ro chekọ me rha dia asan anurhoro rọhẹ obuko rẹ ihwo re rhẹrẹ ọguan rẹ ovie na. Ovwan che rhe wene ohwohwo rẹ ovwan vwọ rhẹrẹ uwevwin na. 7 Ẹko ivẹ rẹ ovwan ro fori nẹ e wian vwẹ Ẹdẹ Urovwoma naa me nabọ rhẹrẹ uwevwin ri Jihova na rere a sẹro rẹ ovie na. 8 Ovwan me riariẹ ovie na phiyọ vwẹ kẹbẹre kẹbẹre, ohwo ọvuọvo me yọnrọn ekuakua ofovwin rọyen vwẹ obọ. Kohwo kohwo rọ davwẹngba rọ vwọ wan ohri rẹ isodje na vrẹ, ka teyọn hwe. Ovwan nene ovie na vwẹ kasan kasan rọ ra.”*
9 Inotu rẹ ujorin na de ru oborẹ Jehoyada orherẹn na ghwe ji iji rọyen. Ọtiọyena ayen ọvuọvo da reyọ eshare rọyen ri ruiruo vwẹ Ẹdẹ Urovwoma na, kugbe i ri ruiruo vwẹ Ẹdẹ Urovwoma naa, ayen da ro uwevwin bru Jehoyada orherẹn na rhe. 10 Etiyin orherẹn na da vwẹ oshuẹ vẹ ekpọfia re pha ghorien ghorien rẹ Ovie Devid rehẹ uwevwin ri Jihova na kẹ inotu rẹ ujorin na. 11 Ihwo re rhẹrẹ ọguan rẹ ovie na de mudia ẹdia rayen, ọvuọvo vẹ ekuakua ofovwin rọyen vwẹ obọ, vwo nẹ obọrhen rẹ uwevwin na re te obohwẹre rẹ uwevwin na, vwẹ ọkọkọ rẹ agbada na vẹ ọkọkọ rẹ uwevwin na, ayen eje riariẹ ovie na phiyọ. 12 Jehoyada da reyọ ọmọ rẹ ovie na rhe otafe, o de ku erhu rẹ ovie* phiyọ je vwẹ Oseri* na kẹ, ayen de vwo mu ovie ji ku evwri kuo vwọ jẹreyọ. Ayen ke teyan abọ rayen je tanẹ: “E jẹ ovie sun tọn!”
13 Ọke rẹ Atalaya vwo nyo edo rẹ ihwo re djẹ, o de brokpakpa bru ihwo na rhe vwẹ uwevwin ri Jihova. 14 Ọ da mrẹ ovie na ro mudia kẹrẹ uchivwo na vwo nene ẹkuruemu na. Inotu na kugbe ihwo ri hworo ewanre na mudia kẹrẹ ovie na, ihwo rẹ otọ na eje ghọghọ jẹ ayen hworo ewanre na. Etiyin Atalaya da bẹrẹ iwun rọyen, o de kperi phia nẹ: “Ọnana ero! Ọnana ero!” 15 Ẹkẹvuọvo Jehoyada orherẹn na da vwẹ iji kẹ inotu rẹ ujorin na, ihwo re vwo mu vwẹ enu rẹ otuofovwin na, ọ da ta kẹ ayen nẹ: “Ovwan reyọ nẹ ohri rẹ isodje na, kohwo kohwo ro nenire, ovwan vwẹ ọlọkọ vwọ teyọn hwe!” Kidie orherẹn na tarọ jovwo nẹ: “Ovwan teyọn hwe vwẹ uwevwin ri Jihovaa.” 16 Ọtiọyena ayen de shabọ phiyọ, ọke rẹ ayen vwọ reyọ te asan rẹ iyesi wan rua uwevwin* rẹ ovie na, a da teyọn hwe vwẹ etiyin.
17 Ọyena vwọ wan nu, Jehoyada de nene Jihova, ovie na, kugbe ihwo na re ọphọ, nẹ ayen cha dia ihwo ri Jihova ọkieje, Jehoyada ji nene ovie na kugbe ihwo na re ọphọ. 18 Ọyena vwọ wan nu, ihwo rẹ otọ na eje da rhe uwevwin* ri Bel, ayen de kporon egbada rọyen she, guọghọ ema rọyen chẹghẹchẹghẹ, ji hwe Mattan orherẹn ri Bel vwẹ obaro rẹ egbada na.
Etiyin orherẹn na da vwẹ iniruo vwo mu vwẹ enu rẹ uwevwin ri Jihova. 19 Vwọba, ọ da reyọ inotu rẹ ujorin na, Keria re rhẹrẹ na, ihwo re rhẹrẹ ọguan rẹ ovie na, kugbe ihwo rẹ otọ na eje, rẹ ayen vwo sun ovie na vwo nẹ uwevwin ri Jihova, ayen da wan idjerhe rẹ anurhoro rẹ erhẹrotọ rẹ ọguan rẹ ovie na ro uwevwin* rẹ ovie na. Etiyin Jehoash de chidia ekete rẹ ivie na. 20 Ọtiọyena ihwo rẹ otọ na eje da ghọghọ, orere na de vwo ufuoma, kidie ayen vwẹ ọlọkọ vwọ teyen Atalaya hwe vwẹ uwevwin ovie na.
21 Jehoash hẹ ẹgbukpe ighwrẹn vwẹ ọke rọ vwọ dia ovie.
12 Vwẹ ukpe righwrẹn ri Jihu, Jehoash da dia ovie, o sunru ẹgbukpe 40 vwẹ Jerusalẹm. Odẹ rẹ oni rọyen Zibia ro nẹ Biẹ-shiba rhe. 2 Jehoash de ru obo ri shephiyọ vwẹ ẹro ri Jihova vwẹ ọkieje rẹ Jehoyada orherẹn na vwọ dia obruche rọyen. 3 Ẹkẹvuọvo e si asan ri kpenu na noo, ihwo na ji ze izobo je nẹrhẹ ivwirhi rẹ izobo brẹ kpenu vwẹ asan ri kpenu na.
4 Jehoash da ta kẹ irherẹn na nẹ: “Ovwan reyọ igho eje ra ghwẹ rhe uwevwin ri Jihova kerẹ izobo ọfuanfon, igho re bru kẹ ohwo ọvuọvo, igho rẹ irherẹn na reyọ mie ihwo* ri ve ive, kugbe igho eje rẹ ubiudu rẹ ohwo ọvuọvo muro vwọ reyọ rhe uwevwin ri Jihova. 5 Irherẹn na komobọ yen reyọ igho na mie ihwo ri toro ayen,* ayen me reyọ vwọ rhuẹrẹ uwevwin na, kasan kasan ra mrẹre nẹ ọ guọghọre.”*
6 Ẹkẹvuọvo vwẹ ukpe 23 rẹ ovie Jehoash, irherẹn na je rhe rhuẹrẹ asan re guọghọre vwẹ uwevwin naa. 7 Ọtiọyena Ovie Jehoash de se Jehoyada orherẹn na kugbe irherẹn ri chekọ na, ọ da ta kẹ ayen nẹ: “Diesorọ ovwan rhuẹrẹ asan re guọghọre vwẹ uwevwin naa? Ọtiọyena ovwan rha reyọ igho ọfa mie ihwo ri toro naa, jokpanẹ ovwan reyerọ vwọ rhuẹrẹ uwevwin na.” 8 Etiyin irherẹn na da rhọnvwe nẹ ayen rha cha reyọ igho ọfa vwo mie ihwo naa, nẹ a gbe je cha yọnrọn ayen vwọ kẹ ẹrhuẹrẹ rẹ uwevwin naa.
9 Etiyin Jehoyada orherẹn na de mu ekpeti, ọ da rharhe uphrophro phiyọ urhurho rọyen, o de muo kẹrẹ agbada rọhẹ obọrhen siẹrẹ a da rua uwevwin ri Jihova na. Etiyin kọyen irherẹn re ga kerẹ ihwo re rhẹrẹ anurhoro na phiẹ igho eje ra ghwa rhe uwevwin ri Jihova na phiyọ. 10 Kọke kọke rẹ ayen da mrẹ nẹ igho buebun hẹ evunrẹ ekpeti na, osiọbe rẹ ovie na vẹ orherẹn rode na me rhe rhe reyọ* ayen ji kere igho ra ghwa rhe uwevwin ri Jihova na. 11 Kẹ ayen vwẹ igho re keri nure na vwọ kẹ ihwo re vwo mu nẹ e vwẹrote owian ra wian vwẹ uwevwin ri Jihova na. Ihwo re vwo mu na me rha vwẹ igho na hwosa kẹ ekarirhe kugbe ihwo re bọn uwevwin re wian vwẹ uwevwin ri Jihova, 12 ọtiọyen ji te ihwo re vwẹ ikuta vwọ bọn uwevwin kugbe ihwo ri brẹ ikuta na. Ayen je dẹ igedu kugbe ikuta ra kare vwọ kẹ ẹrhuẹrẹ rẹ asan re guọghọre vwẹ uwevwin ri Jihova na, ayen da vwẹ igho na vwọ hwosa rẹ erọnvwọn efa eje ra ghwọrọ igho phiyọ vwọ rhuẹrẹ uwevwin na.
13 Ẹkẹvuọvo a vwẹ igho vuọvo vwẹ usun rẹ igho ra reyọ rhe uwevwin ri Jihova na vwo ru ize rẹ idọnọ efuanfon, utijoro* re vwo brẹ iwiki, imize ikokodo, ewanre, yẹrẹ koka koka rẹ ekuakua rẹ oro yẹrẹ idọnọ efuanfon vwọ kẹ uwevwin ri Jihova naa. 14 Ihwo ri ruiruo na ọvo yen ayen vwẹ igho na kẹ, ayen me vwẹ igho na vwọ rhuẹrẹ uwevwin ri Jihova. 15 Ayen nọ eshare na enọ kpahen igho ra vwọ kẹ ayen nẹ ayen vwọ kẹ ewiowian naa, kidie ayen ihwo ra vwẹroso. 16 Ẹkẹvuọvo, igho rẹ izobo rẹ abe kugbe igho rẹ izobo rẹ umwemwu na, a ghwa ayen rhe uwevwin ri Jihovaa; e rẹ irherẹn na.
17 Ọke yena yen Hazaẹl ovie ri Siria vwọ yanran re nene Gat họnre, ọ da reyọ, ọyena vwọ wan nu, o de brorhiẹn ro vwo nene Jerusalẹm họnre.* 18 Etiyin Ovie Jehoash ri Juda da reyọ izobo ọfuanfon eje rẹ esẹ rọyen ride Jẹhoshafat, Jehoram, kugbe Ehazaya, ivie ri Juda ru fon, ọtiọyen ji te izobo ọfuanfon robọ rọyen kugbe iro eje ra mrẹre vwẹ asan ra ghwẹ efe phiyọ vwẹ uwevwin ri Jihova kugbe uwevwin* rẹ ovie na, o de mu ayen rhe Hazaẹl ovie ri Siria. Ọtiọyena o de siomareyọ vwo nẹ Jerusalẹm.
19 Ikuegbe rẹ akpeyeren ri Jehoash ri chekọ, erọnvwọn eje ro ruru, e rhe si ayen phiyọ ọbe rẹ ikuegbe rẹ ọke rẹ ivie ri Juda? 20 Ẹkẹvuọvo idibo rọyen de kuomagbe ruero kpahọn, ayen da teyen Jehoash hwe vwẹ uwevwin rẹ Asan ro Kpenu na* vwẹ idjerhe ro kpo Sila. 21 Idibo rọyen Jozeka ọmọ ri Shimiat kugbe Jehọzabad ọmọ ri Shoma, ayen yen ihwo re ghwiẹrẹ je teyọn hwe. Ayen de sho kugbe esẹ rọyen ride phiyọ Orere ri Devid, ọmọ rọyen Amazaya da rhe dia ovie vwẹ ẹdia rọyen.
13 Vwẹ ukpe 23 ri Jehoash ọmọ rẹ Ehazaya ovie ri Juda, Jehoahaz ọmọ ri Jihu da dia ovie vwẹ enu rẹ Izrẹl vwẹ Sameria, o sunru ẹgbukpe 17. 2 O ru obo re brare vwẹ ẹro ri Jihova, ọ gbomavwra umwemwu rẹ Jeroboam ọmọ ri Nibat nẹrhẹ Izrẹl ru. O kuomarhẹriẹ noo. 3 Ọtiọyena ophu ri Jihova da tua kpahen Izrẹl, o de phi ayen phiyọ obọ rẹ Ovie Hazaẹl ri Siria vẹ Bẹn-hedad ọmọ ri Hazaẹl vwẹ ẹdẹ rẹ akpeyeren rayen eje.
4 Ọke vwọ yan obaro, Jehoahaz da rẹ vwọ kẹ ẹroesiri ri Jihova,* Jihova da kerhọ rọyen, kidie ọ mrẹ oborẹ ovie ri Siria shenyẹ Izrẹl. 5 Ọtiọyena Jihova da vwẹ osivwin ọvo kẹ Izrẹl ro sivwin ayen vwo nẹ obọ ri Siria, ihwo rẹ Izrẹl ke sa dia uwevwin robọ rayen kirobo ri jovwo.* 6 (Ẹkẹvuọvo, ayen siobọnu umwemwu rẹ uwevwin ri Jeroboam nẹrhẹ Izrẹl ruu. Ayen ji ru umwemwu nana,* ọkpọ rẹ ẹga* na ji mudia vwẹ Sameria.) 7 Otuofovwin rẹ iguiyesi 50, ekpẹrẹ 10, kugbe isodje re vwẹ owọ yan 10,000 ọvo kọyen chekọ vwẹ obọ ri Jehoahaz, kidie ovie ri Siria ghwọrọ ayen, o chiyin ayen muotọ kerẹ ekpẹn rẹ ọke re de wonro ibi ekankọn.
8 Ikuegbe rẹ akpeyeren ri Jehoahaz ri chekọ, erọnvwọn eje ro ruru vẹ ogangan rọyen, e rhe si ayen phiyọ ọbe rẹ ikuegbe rẹ ọke rẹ ivie rẹ Izrẹl? 9 Jehoahaz de ghwu kerẹ esẹ rọyen ride, ayen de sho vwẹ Sameria; ọmọ rọyen Jehoash da rhe dia ovie vwẹ ẹdia rọyen.
10 Vwẹ ukpe 37 rẹ Ovie Jehoash ri Juda, Jehoash ọmọ ri Jehoahaz da dia ovie vwẹ enu rẹ Izrẹl vwẹ Sameria, o sunru ẹgbukpe 16. 11 O ru obo re brare vwẹ ẹro ri Jihova, o kuomarhẹriẹ vwo nẹ imwemwu eje rẹ Jeroboam ọmọ ri Nibat nẹrhẹ Izrẹl ruu. O ru* imwemwu nana eje.
12 Ikuegbe rẹ akpeyeren ri Jehoash ri chekọ, erọnvwọn eje ro ruru vẹ ogangan rọyen kugbe obo ro nene Ovie Amazaya ri Juda họnre wan, e rhe si ayen phiyọ ọbe rẹ ikuegbe rẹ ọke rẹ ivie rẹ Izrẹl? 13 Jehoash de ghwu kerẹ esẹ rọyen ride, Jeroboam* de chidia ekete rọyen. E de shi Jehoash vwẹ Sameria kugbe ivie rẹ Izrẹl.
14 Asaọkiephana, ọke rẹ Ẹlaisha vwọ muọga rọ so ughwu rọyen ukuko na, Jehoash ovie rẹ Izrẹl de bro rhe, kọ viẹ vwẹ obaro rọyen nẹ: “Ọsẹ mẹ, ọsẹ mẹ! Akpẹrẹ rẹ Izrẹl vẹ iguiyesi rọyen!” 15 Etiyin Ẹlaisha da ta kẹ nẹ: “Reyọ umurhabọ vẹ edada.” Ọtiọyena ọ da reyọ umurhabọ vẹ edada. 16 Ọ da ta kẹ ovie rẹ Izrẹl nẹ: “Si umurhabọ na.” Ọtiọyena o de sio, Ẹlaisha da ghwabọ rọyen kpahen abọ rẹ ovie na. 17 Ẹlaisha da tanẹ: “Rhie ovakpo rẹ ẹbẹre ọnre va nẹcha na.” Ọtiọyena o de rhie. Ẹlaisha da tanẹ: “Sa!” Ọtiọyena ọ da sa. Ẹlaisha da tanẹ: “Odada rẹ ophikparobọ* ri Jihova, odada rẹ ophikparobọ vwẹ enu* ri Siria! Wo che phi Siria kparobọ vwẹ Efẹk bẹsiẹ wọ vwọ ghwọrọ re.”
18 Ọ da je ta: “Reyọ edada na,” ọ da reyọ ayen. Ẹlaisha da ta kẹ ovie rẹ Izrẹl nẹ: “Reyọ ayen vwọ fa otọ na.” Ọtiọyena ọ da reyọ ayen vwọ fa otọ na abọ erha, ọ da dobọji. 19 Ọtiọyena ophu de mu ohwo rẹ Ọghẹnẹ rẹ uyota na kpahọn, ọ da tanẹ: “Mane wọ fa otọ na abọ iyorin yẹrẹ abọ esan! Ọke yena, ku wo rhe phi Siria kparobọ bẹsiẹ wọ vwọ ghwọrọ re, ẹkẹvuọvo asaọkiephana abọ erha ọvo yen wo che phi Siria kparobọ.”
20 Ọyena vwọ wan nu, Ẹlaisha de ghwu, e de sho. O vwo ẹko rẹ igborhugborho rẹ ihwo ri Moab re cha otọ na vwẹ ọtonphiyọ rẹ ukpe.* 21 Ọke rẹ eshare evo vwo shẹ ọshare ọvo, ayen da mrẹ ẹko rẹ igborhugborho na, ayen de brokpakpa do ọshare na phiyọ asan ushi rẹ Ẹlaisha, ayen da djẹ jovwo. Ọke rẹ oma rẹ ọshare na vwo te ibeku rẹ Ẹlaisha, ọ da rhọvwọn, o de vrẹn mudia.
22 Asaọkiephana, Ovie Hazaẹl ri Siria shenyẹ Izrẹl vwẹ ẹdẹ rẹ akpọ ri Jehoahaz eje. 23 Ẹkẹvuọvo, Jihova dje ẹroesiri vẹ arodọnvwẹ rọyen kẹ ayen, ọ je davwerhọ rayen fikirẹ ọphọ ro nene Ebraham, Aizik, kugbe Jekọp re. Ọ guọnọ ghwọrọ ayeen, o ji rhi si ayen vwo nẹ obaro rọyen rhi te ọke naa. 24 Ọke rẹ Ovie Hazaẹl ri Siria vwo ghwu, ọmọ rọyen Bẹn-hedad da rhe dia ovie vwẹ ẹdia rọyen. 25 Jehoash ọmọ ri Jehoahaz da reyọ irere rẹ Bẹn-hedad ọmọ ri Hazaẹl vwẹ ofovwin vwọ reyọ mie Jehoahaz ọsẹ rọyen. Abọ erha yen Jehoash phiro kparobọ, ọ da reyọ irere rẹ Izrẹl rhivwin.
14 Vwẹ ukpe rivẹ ri Jehoash ọmọ ri Jehoahaz ovie rẹ Izrẹl, Amazaya ọmọ rẹ Ovie Jehoash ri Juda da dia ovie. 2 Ọ hẹ ẹgbukpe 25 vwẹ ọke rọ vwọ dia ovie, o sunru ẹgbukpe 29 vwẹ Jerusalẹm. Odẹ rẹ oni rọyen Jehoadin ri Jerusalẹm. 3 O ru obo ri shephiyọ vwẹ ẹro ri Jihova, ẹkẹvuọvo ọ dia kerẹ Devid ọsẹ rọyen rodee. O ru erọnvwọn eje kirobo rẹ Jehoash ọsẹ rọyen ruru. 4 Ẹkẹvuọvo e si asan ri kpenu na noo, ihwo na ji ze izobo je nẹrhẹ ivwirhi rẹ izobo brẹ kpenu vwẹ asan ri kpenu na. 5 Ugege rẹ uvie na vwọ ghwotọ vwẹ obọ rọyen re, o de hwe idibo rọyen re teyen ọsẹ rọyen ovie na hwe. 6 Ẹkẹvuọvo ọ teyen emọ rẹ izighẹ na hwee, vwo nene iji ri Jihova re si phiyọ ọbe rẹ Urhi ri Mosis nẹ: “A teyan esẹ hwe fikirẹ emọ rayeen, a je teyan emọ hwe fikirẹ esẹ rayeen; ẹkẹvuọvo ohwo ọvuọvo yen a cha teyen hwe fikirẹ umwemwu robọ rọyen.” 7 Ọ teyen ihwo rẹ Idọm hwe vwẹ Iyara rẹ Ughwanka na, eshare 10,000, o de ji phi Sila kparobọ vwẹ ofovwin, odẹ rẹ asan na da rhe dia Jọktiẹl rhi te ọke na.
8 Ọyena vwọ wan nu, Amazaya de ji ikọn bru Jehoash ọmọ ri Jehoahaz ọmọ ri Jihu ovie rẹ Izrẹl ra, nẹ: “Yanrhe, rere e phi ofovwin.”* 9 Ovie Jehoash rẹ Izrẹl da vwẹ ovuẹ nana rhe Ovie Amazaya ri Juda nẹ: “Odjigbẹn vwẹ Lẹbanọn vwẹ ovuẹ rhe isida vwẹ Lẹbanọn, ‘Vwẹ ọmọtẹ wẹn kẹ ọmọshare mẹ rọvwọn.’ Ẹkẹvuọvo eranvwe rẹ aghwa ri Lẹbanọn wanvrẹ o de chiyin idjigbẹn na muotọ. 10 Uyota, wo phi Idọm kparobọ re, ọtiọyena ku wọ kparoma. Riavwerhen rẹ urinrin wẹn, ẹkẹvuọvo daji uwevwin* robọ wẹn. Diesorọ wọ vwọ so okpetu ji she, rẹ wọ vwọ nẹrhẹ Juda she nene uwe?” 11 Ẹkẹvuọvo Amazaya kerhọọ.
Ọtiọyena Ovie Jehoash rẹ Izrẹl da yanran, ọ vẹ Ovie Amazaya ri Juda de hirhe opharo ku ohwohwo vwẹ ofovwin vwẹ Bẹt-shimẹsh ri Juda. 12 Izrẹl de phi Juda kparobọ, ọtiọyena dohwo duwevwin* rọyen da djẹ ra. 13 Ovie Jehoash rẹ Izrẹl de mu Ovie Amazaya ri Juda, ọmọ ri Jehoash ọmọ rẹ Ehazaya, vwẹ Bẹt-shimẹsh. Ọyena vwọ wan nu, ayen da rhe Jerusalẹm, o de kporon igbẹhẹ ri Jerusalẹm she vwo nẹ Anurhoro rẹ Ifrem re te Anurhoro rẹ Ọkọkọ na, kubit 400.* 14 Ọ ghwẹ iro eje kugbe idọnọ efuanfon kugbe ekuakua eje ra mrẹre vwẹ uwevwin ri Jihova kugbe e rehẹ asan ra ghwẹ efe phiyọ vwẹ uwevwin* rẹ ovie na, o ji mu ihwo. Ọyena vwọ wan nu, o de rhivwin kpo Sameria.
15 Ikuegbe rẹ akpeyeren ri Jehoash ri chekọ, obo ro ruru, ogangan rọyen vẹ obo ro nene Ovie Amazaya ri Juda họnre wan, e rhe si ayen phiyọ ọbe rẹ ikuegbe rẹ ọke rẹ ivie rẹ Izrẹl? 16 Jehoash de ghwu kerẹ esẹ rọyen ride, e de sho kugbe ivie rẹ Izrẹl vwẹ Sameria; ọmọ rọyen Jeroboam* da rhe dia ovie vwẹ ẹdia rọyen.
17 Amazaya ọmọ ri Jehoash ovie ri Juda dia akpọ ikpe 15 vwẹ ọke rẹ Jehoash ọmọ ri Jehoahaz ovie rẹ Izrẹl vwo ghwu nu. 18 Ikuegbe rẹ akpeyeren rẹ Amazaya ri chekọ, e rhe si ayen phiyọ ọbe rẹ ikuegbe rẹ ọke rẹ ivie ri Juda? 19 Ọke vwọ yan obaro, a da ruero kpahọn vwẹ Jerusalẹm, ọ da djẹ kpo Lekish, ẹkẹvuọvo ayen de ji ihwo re muo vwẹ Lekish je teyọn hwe vwẹ oboyin. 20 Ọtiọyena ayen da vwẹ iyesi vwo muo rhe, ayen de sho kugbe esẹ rọyen ride vwẹ Jerusalẹm, Orere ri Devid. 21 Ọyena vwọ wan nu, ihwo ri Juda eje da reyọ Azaraya* rọhẹ ẹgbukpe 16, ayen de vwo mu ovie vwẹ ẹdia rẹ ọsẹ rọyen Amazaya. 22 Ọ rhoma bọn Ilat, ọ da rhoma vwọ kẹ Juda ọke rẹ ovie* na vwo ghwu kerẹ esẹ rọyen ride nu.
23 Vwẹ ukpe 15 rẹ Amazaya ọmọ ri Jehoash ovie ri Juda, Jeroboam ọmọ rẹ Ovie Jehoash rẹ Izrẹl da dia ovie vwẹ Sameria, o sunru ẹgbukpe 41. 24 O ru obo re brare vwẹ ẹro ri Jihova. O kuomarhẹriẹ vwo nẹ imwemwu eje rẹ Jeroboam ọmọ ri Nibat nẹrhẹ Izrẹl ruu. 25 Ọ reyọ ughwru rẹ Izrẹl rhivwin vwo nẹ Libo-hemat* re te Abadi rẹ Araba,* vwo nene ota rẹ Jihova Ọghẹnẹ rẹ Izrẹl tare womarẹ odibo rọyen Jona ọmọ rẹ Amitai, ọmraro ro nẹ Gat-hifa rhe. 26 Kidie Jihova mrẹ ojaẹriọ rẹ Izrẹl. Ohwo vuọvo chekọ rọ cha vwẹ ukẹcha kẹ Izrẹẹl, te i ri jẹ ọchuko evwo kugbe evwiẹrẹ dede. 27 Ẹkẹvuọvo Jihova veri jovwo nure nẹ ọyen che phoro odẹ rẹ Izrẹl vwo nẹ otọ rẹ idjuvwu naa. Ọtiọyena o de sivwin ayen womarẹ obọ ri Jeroboam ọmọ ri Jehoash.
28 Ikuegbe rẹ akpeyeren ri Jeroboam ri chekọ, erọnvwọn eje ro ruru kugbe ogangan rọyen, obo rọ họnre wan vẹ obo rọ reyọ Damaskọs kugbe Hemat rhivwin kẹ Juda vwẹ Izrẹl, e rhe si ayen phiyọ ọbe rẹ ikuegbe rẹ ọke rẹ ivie rẹ Izrẹl? 29 Jeroboam de ghwu kerẹ esẹ rọyen ride, kọyen ivie Izrẹl; ọmọ rọyen Zẹkaraya da rhe dia ovie vwẹ ẹdia rọyen.
15 Vwẹ ukpe 27 rẹ Ovie Jeroboam* rẹ Izrẹl, Azaraya* ọmọ rẹ Ovie Amazaya ri Juda da dia ovie. 2 Ọ hẹ ẹgbukpe 16 vwẹ ọke rọ vwọ dia ovie, o sunru ẹgbukpe 52 vwẹ Jerusalẹm. Odẹ rẹ oni rọyen Jẹkolaya ri Jerusalẹm. 3 O ru obo ri shephiyọ vwẹ ẹro ri Jihova, kirobo rẹ ọsẹ rọyen Amazaya ruru. 4 Ẹkẹvuọvo e si asan ri kpenu na noo, ihwo na ji ze izobo je nẹrhẹ ivwirhi rẹ izobo brẹ kpenu vwẹ asan ri kpenu na. 5 Jihova da ghwiẹ ovie na, ọ da dia ọhọnvwoti rhirin re te ẹdẹ ughwu rọyen; ọ dia uwevwin robọ rọyen san, jẹ Jotam ọmọ rẹ ovie na vwẹrote uwevwin* na, o ji guẹdjọ rẹ ihwo rẹ otọ na. 6 Ikuegbe rẹ akpeyeren rẹ Azaraya ri chekọ, erọnvwọn eje ro ruru, e rhe si ayen phiyọ ọbe rẹ ikuegbe rẹ ọke rẹ ivie ri Juda? 7 Azaraya de ghwu kerẹ esẹ rọyen ride, e de sho kugbe esẹ rọyen ride vwẹ Orere ri Devid; ọmọ rọyen Jotam da rhe dia ovie vwẹ ẹdia rọyen.
8 Vwẹ ukpe 38 rẹ Ovie Azaraya ri Juda, Zẹkaraya ọmọ ri Jeroboam da dia ovie vwẹ enu rẹ Izrẹl vwẹ Sameria, o sunru emeranvwe esan. 9 O ru obo re brare vwẹ ẹro ri Jihova kirobo rẹ esẹ rọyen ride ruru. O kuomarhẹriẹ vwo nẹ imwemwu rẹ Jeroboam ọmọ ri Nibat nẹrhẹ Izrẹl ruu. 10 Shalọm ọmọ ri Jebẹsh da ruero kpahọn, ọ da teyọn hwe vwẹ Ibliam. Ọ vwọ teyọn hwe nu, ọ da dia ovie vwẹ ẹdia rọyen. 11 Ikuegbe rẹ akpeyeren ri Zẹkaraya ri chekọ, e si ayen phiyọ ọbe rẹ ikuegbe rẹ ọke rẹ ivie rẹ Izrẹl. 12 Ọyena ru orugba rẹ ota rẹ Jihova ta kẹ Jihu nẹ: “Uvwiẹ ẹne rẹ emọ wẹn che chidia ekete rẹ Izrẹl.” Ọtiọyen yen ọ ghene phia.
13 Shalọm ọmọ ri Jebẹsh da dia ovie vwẹ ukpe 39 rẹ Ovie Ọzayah ri Juda, o sunru ọsoso rẹ emeranvwe ọvo vwẹ Sameria. 14 Mẹnahẹm ọmọ ri Gedai de nẹ Tiẹza rhe Sameria, ọ da teyen Shalọm ọmọ ri Jebẹsh hwe vwẹ Sameria. Ọ vwọ teyọn hwe nu, ọ da dia ovie vwẹ ẹdia rọyen. 15 Ikuegbe rẹ akpeyeren ri Shalọm ri chekọ kugbe ero rọ roro, e si ayen phiyọ ọbe rẹ ikuegbe rẹ ọke rẹ ivie rẹ Izrẹl. 16 Ọke yena yen Mẹnahẹm vwo nẹ Tiẹza rhe, ọ da ghwọrọ Tifsa je teyen ihwo eje rehẹ evun rọyen kugbe ekogho rọyen hwe, kidie ayen rhie ẹchẹ kẹẹ. Ọ ghwọrerọ je bẹrẹ evun rẹ eya re mrevun vwẹ evun rọyen rhiephiyọ.
17 Vwẹ ukpe 39 rẹ Ovie Azaraya ri Juda, Mẹnahẹm ọmọ ri Gedai da dia ovie vwẹ enu rẹ Izrẹl, o sunru ẹgbukpe ihwe vwẹ Sameria. 18 O ru obo re brare vwẹ ẹro ri Jihova. O kuomarhẹriẹ vwo nẹ imwemwu eje rẹ Jeroboam ọmọ ri Nibat nẹrhẹ Izrẹl ru vwẹ ẹdẹ rẹ akpọ rọyen ejee. 19 Ovie Pọ rẹ Asiria da rhe otọ na, Mẹnahẹm da vwẹ italẹnti* rẹ idọnọ efuanfon 1,000 vwọ kẹ Pọ rere ọ vwẹ ukẹcha kẹ vwọ nẹrhẹ uvie rọyen ghwotọ. 20 Ọtiọyena Mẹnahẹm de koko idọnọ efuanfon na vwo mie Izrẹl womarẹ ọ vwọ vwẹ ogangan vwọ reyọ mie edafe ri titiri. Ọ da vwẹ shẹkẹl* rẹ idọnọ efuanfon 50 rọ reyọ mie ọshare ọvuọvo vwọ kẹ ovie rẹ Asiria. Ọtiọyena ovie rẹ Asiria de rhivwin kpo, ọ rha dia otọ naa. 21 Ikuegbe rẹ akpeyeren ri Mẹnahẹm ri chekọ, erọnvwọn eje ro ruru, e rhe si ayen phiyọ ọbe rẹ ikuegbe rẹ ọke rẹ ivie rẹ Izrẹl? 22 Mẹnahẹm de ghwu kerẹ esẹ rọyen ride; ọmọ rọyen Pẹkahaya da rhe dia ovie vwẹ ẹdia rọyen.
23 Vwẹ ukpe 50 rẹ Ovie Azaraya ri Juda, Pẹkahaya ọmọ ri Mẹnahẹm da dia ovie vwẹ enu rẹ Izrẹl vwẹ Sameria, o sunru ẹgbukpe ivẹ. 24 O ru obo re brare vwẹ ẹro ri Jihova. O kuomarhẹriẹ vwo nẹ imwemwu rẹ Jeroboam ọmọ ri Nibat nẹrhẹ Izrẹl ruu. 25 Pika ọmọ ri Remalaya rọ dia isodje rọ vwẹ ukẹcha kẹ da ruero kpahọn, ọ da teyọn hwe vwẹ Sameria vwẹ uwevwin ro kpenu ra gbogba riariẹ vwẹ uwevwin* rẹ ovie na vẹ Agọb kugbe Araya.* Ọ vẹ eshare 50 ri Giliẹd yen gba herọ; ọ vwọ teyọn hwe nu, ọ da rhe dia ovie vwẹ ẹdia rọyen. 26 Ikuegbe rẹ akpeyeren ri Pẹkahaya ri chekọ, erọnvwọn eje ro ruru, e si ayen phiyọ ọbe rẹ ikuegbe rẹ ọke rẹ ivie rẹ Izrẹl.
27 Vwẹ ukpe 52 rẹ Ovie Azaraya ri Juda, Pika ọmọ ri Remalaya da dia ovie vwẹ enu rẹ Izrẹl vwẹ Sameria, o sunru ẹgbukpe 20. 28 O ru obo re brare vwẹ ẹro ri Jihova, o kuomarhẹriẹ vwo nẹ imwemwu rẹ Jeroboam ọmọ ri Nibat nẹrhẹ Izrẹl ruu. 29 Vwẹ ọke rẹ Ovie Pika rẹ Izrẹl, Ovie Tiglat-piliza rẹ Asiria da kpare ofovwin rhe, ọ da reyọ Aijọn, Ebẹl-bẹt-meaka, Jenoa, Kidẹsh, Hezọ, Giliẹd, kugbe Galili—otọ ri Naftalai eje—o de mu ihwo re dia ayen kpo ighuvwu vwẹ Asiria. 30 Etiyin Hoshia ọmọ rẹ Ilah da ruero kpahen Pika ọmọ ri Remalaya, ọ da ghwiẹ je teyọn hwe; ọ da rhe dia ovie vwẹ ẹdia rọyen vwẹ ẹgbukpe 20 ri Jotam ọmọ rẹ Ọzayah. 31 Ikuegbe rẹ akpeyeren ri Pika ri chekọ, erọnvwọn eje ro ruru, e si ayen phiyọ ọbe rẹ ikuegbe rẹ ọke rẹ ivie rẹ Izrẹl.
32 Vwẹ ukpe rivẹ ri Pika ọmọ ri Remalaya ovie rẹ Izrẹl, Jotam ọmọ rẹ Ovie Ọzayah ri Juda da dia ovie. 33 Ọ hẹ ẹgbukpe 25 vwẹ ọke rọ vwọ dia ovie, o sunru ẹgbukpe 16 vwẹ Jerusalẹm. Odẹ rẹ oni rọyen Jerusha ọmọtẹ ri Zedọk. 34 Ko ruẹ obo ri shephiyọ vwẹ ẹro ri Jihova kirobo rẹ ọsẹ rọyen Ọzayah ruru. 35 Ẹkẹvuọvo e si asan ri kpenu na noo, ihwo na ji ze izobo je nẹrhẹ ivwirhi rẹ izobo brẹ kpenu vwẹ asan ri kpenu na. Ọyen yen bọn anurhoro rẹ obenu rẹ uwevwin ri Jihova na. 36 Ikuegbe rẹ akpeyeren ri Jotam ri chekọ, obo ro ruru, e rhe si ayen phiyọ ọbe rẹ ikuegbe rẹ ọke rẹ ivie ri Juda? 37 Vwẹ ọke yena, Jihova ko jẹ Rizin ovie ri Siria kugbe Pika ọmọ ri Remalaya ra vwọso Juda. 38 Jotam de ghwu kerẹ esẹ rọyen ride, e de sho kugbe esẹ rọyen ride phiyọ Orere ri Devid ọsẹ rọyen rode. Ọmọ rọyen Ehaz da rhe dia ovie vwẹ ẹdia rọyen.
16 Vwẹ ukpe 17 ri Pika ọmọ ri Remalaya, Ehaz ọmọ rẹ Ovie Jotam ri Juda da dia ovie. 2 Ehaz hẹ ẹgbukpe 20 vwẹ ọke rọ vwọ dia ovie, o sunru ẹgbukpe 16 vwẹ Jerusalẹm. O ru obo ri shephiyọ vwẹ ẹro ri Jihova Ọghẹnẹ rọyen kirobo rẹ Devid ọsẹ rọyen rode ruruu. 3 Ukperẹ ọtiọyen, ọ yanre vwẹ idjerhe rẹ ivie rẹ Izrẹl, ọ tobọ torhẹ ọmọ robọ rọyen vwẹ erhanre* rọ vwọ vwẹrokere iruemu rẹ ẹgua rẹ ẹgborho rẹ Jihova djẹ nẹ obaro rẹ ihwo rẹ Izrẹl. 4 Ko ji ze izobo je nẹrhẹ ivwirhi rẹ izobo brẹ kpenu vwẹ asan ri kpenu na, vwẹ enu rẹ igbenu itete, kugbe vwẹ otọ rẹ kurhe kurhe rode.
5 Ọke yena yen Ovie Rizin ri Siria kugbe Pika ọmọ ri Remalaya ovie rẹ Izrẹl vwọ kpare rhe rhi nene Jerusalẹm phi ofovwin. Ayen gba riariẹ Ehaz, ẹkẹvuọvo ayen se phi orere na kparobọọ. 6 Ọke yena, Ovie Rizin ri Siria da rhoma reyọ Ilat vwọ kẹ Idọm, ọyena vwọ wan nu ọ da djẹ ihwo ri Ju* vwo nẹ Ilat. Ihwo rẹ Idọm da ro Ilat, etiyin kọyen ayen dia rhi te ọke na. 7 Ọtiọyena Ehaz de ji ikọn bru Ovie Tiglat-piliza rẹ Asiria ra nẹ: “Mẹvwẹ odibo wẹn kugbe ọmọ wẹn. Yanrhe wo rhi sivwin uvwe vwo nẹ obọ rẹ ovie ri Siria kugbe obọ rẹ ovie rẹ Izrẹl re vwọsua ovwẹ na.” 8 Etiyin Ehaz da reyọ idọnọ efuanfon kugbe iro rọ mrẹre vwẹ uwevwin ri Jihova kugbe asan ra ghwẹ efe phiyọ vwẹ uwevwin* rẹ ovie na, ọ da vwẹ ayen vwọ jẹ udi kẹ ovie rẹ Asiria. 9 Ovie rẹ Asiria da kpahen phiyọ oyare rọyen, o de kpo Damaskọs ọ da reyọ, o de mu ihwo rọyen kpo ighuvwu vwẹ Kiẹ, ọ da teyen Rizin hwe.
10 Etiyin Ovie Ehaz da yanran ra vwa Ovie Tiglat-piliza rẹ Asiria vwẹ Damaskọs. Ọke rọ vwọ mrẹ agbada rọhẹ Damaskọs, Ovie Ehaz da vwẹ uhoho* rẹ agbada na ro dje obo rọ hepha kugbe obo ra sorọ wan vwo rhe Yuraijah orherẹn na. 11 Yuraijah orherẹn na da so agbada ọvo vwo nene odjekẹ eje rẹ Ovie Ehaz vwo rhe nẹ Damaskọs rhe. Yuraijah orherẹn na de ruo re tavwen Ovie Ehaz ki rhivwin nẹ Damaskọs rhe. 12 Ọke rẹ ovie na vwo rhivwin nẹ Damaskọs rhe je mrẹ agbada na, o de kpo asan rẹ agbada na hepha ji ze izobo vwẹ enu rọyen. 13 Ko ze izobo rẹ ẹtorhẹ kugbe izobo rẹ eka robọ rọyen vwẹ enu rẹ agbada yena; o ji ku izobo rẹ udi je fẹrẹn ọbara rẹ izobo rẹ ọrekugbe rọyen vwẹ enu rọyen. 14 Ọtiọyena o de mu agbada ẹrovwo rọhẹ obaro ri Jihova na vwo nẹ asan rọ hepha vwẹ obaro rẹ uwevwin na, vwo nẹ uvwre rẹ agbada rọyen vẹ uwevwin ri Jihova na, o de muo phiyọ ẹbẹre rẹ obohwẹre ọnre rẹ agbada romobọ rọyen. 15 Ovie Ehaz da vwẹ iji kẹ Yuraijah orherẹn na nẹ: “Ze izobo rẹ ẹtorhẹ rẹ urhiọke vwẹ enu rẹ agbada rode na ji te izobo rẹ eka rẹ ovwọnvwọn na, izobo rẹ ẹtorhẹ rẹ ovie, kugbe izobo rẹ eka rọyen, ọtiọyen ji te izobo rẹ ẹtorhẹ na, izobo rẹ eka na, kugbe izobo rẹ udi rẹ ihwo na ejobi. Wọ me je fẹrẹn ọbara eje rẹ izobo rẹ ẹtorhẹ kugbe ọbara eje rẹ izobo ri chekọ ku enu rọyen. Vwọ kpahen agbada ẹrovwo na, ji mi brorhiẹn rẹ obo ra cha reyọ vwo ru.” 16 Yuraijah orherẹn na de ru erọnvwọn eje rẹ Ovie Ehaz ji iji rọyen.
17 Kpobarophiyọ, Ovie Ehaz da nyavwe erọnvwọn re họhọ itaizi rehẹ ọkọkọ rẹ erọnvwọn re vwo muẹ eghwa na ibribro, o de si ize na nẹ enu rayen, o de mu Abadi na nẹ enu rẹ erhuẹn rẹ ẹrovwo re yọnrerọ na, o de muo phiyọ asan ọvo ra vwẹ ikuta ru. 18 O de mu asan re rhurhuru ra bọn phiyọ uwevwin na vwọ kẹ Ẹdẹ Urovwoma na kugbe ẹchẹ rẹ asan rẹ ovie wan rua uwevwin rẹ ẹga ri Jihova na no phiyọ asan ọfa; o ru ọtiọyen fikirẹ ovie rẹ Asiria.
19 Ikuegbe rẹ akpeyeren rẹ Ehaz ri chekọ, obo ro ruru, e rhe si ayen phiyọ ọbe rẹ ikuegbe rẹ ọke rẹ ivie ri Juda? 20 Ehaz de ghwu kerẹ esẹ rọyen ride, e de sho kugbe esẹ rọyen ride vwẹ Orere ri Devid; ọmọ rọyen Hẹzikaya* da rhe dia ovie vwẹ ẹdia rọyen.
17 Vwẹ ukpe 12 rẹ Ovie Ehaz ri Juda, Hoshia ọmọ rẹ Ilah da dia ovie vwẹ enu ri Izrẹl vwẹ Sameria; o sunru ẹgbukpe irhirin. 2 O ru obo re brare vwẹ ẹro ri Jihova, ẹkẹvuọvo o ru te oborẹ ivie rẹ Izrẹl re kobaro kẹ ruruu. 3 Ovie Shalmaniza rẹ Asiria da kpare ofovwin bro rhe, Hoshia da rhe dia odibo rọyen, kọ jẹ arhọghọ kẹ. 4 Ẹkẹvuọvo, ovie rẹ Asiria de nyo nẹ Hoshia ruero kidie o ji ikọn bru Ovie So rẹ Ijipt ra, ọ rha jẹ arhọghọ kẹ ovie rẹ Asiria kirobo ro ruẹ vwẹ ikpe re wanree. Ọtiọyena ovie rẹ Asiria da kanrọ phiyọ uwodi.
5 Ovie rẹ Asiria da kpare ofovwin rhe otọ na ejobi, ọ da rhe Sameria je gba riariẹ ẹgbukpe erha. 6 Vwẹ ukpe rirhirin ri Hoshia, ovie rẹ Asiria de phi Sameria kparobọ. O de mu ihwo rẹ Izrẹl kpo ighuvwu vwẹ Asiria, ọ da nẹrhẹ ayen dia Hela kugbe Hebọ rọ kẹrẹ urhie ri Gozan kugbe irere rẹ ihwo ri Midia.
7 Ọnana phiare kidie ihwo rẹ Izrẹl ru umwemwu vwọso Jihova Ọghẹnẹ rayen, rọ reyọ ayen nẹ otọ rẹ Ijipt rhe, vwo nẹ otọ rẹ usuon ri Fero ovie rẹ Ijipt. Ayen ga* eghẹnẹ efa, 8 ayen nene ẹkuruemu rẹ ẹgborho rẹ Jihova djẹ nẹ obaro rẹ ihwo rẹ Izrẹl, ayen ji nene ẹkuruemu rẹ ivie rẹ Izrẹl.
9 Ihwo rẹ Izrẹl ke vwọtua erọnvwọn rẹ Jihova Ọghẹnẹ rayen tare nẹ i yovwiriin. Kẹ ayen bọn asan ri kpenu phiyọ irere rayen eje, vwo nẹ uwevwin orhẹrẹ re te orere ra gbogba riariẹ.* 10 Kẹ ayen vwẹ ichivwo rẹ ẹga vẹ ekpọ rẹ ẹga* vwo viẹ kẹ oma rayen vwẹ enu rẹ kugbenu kugbenu otete ro kpenu kugbe vwẹ otọ rẹ kurhe kurhe rode; 11 ayen ke nẹrhẹ ivwirhi rẹ izobo brẹ kpenu vwẹ asan ri kpenu na eje kirobo rẹ ẹgborho rẹ Jihova djẹ nẹ obaro rayen* ruru. Ayen ki ruẹ obo re brare vwọ kpara ophu ri Jihova.
12 Ayen ke ga edjọ ri tuẹn ohwo oma* rẹ Jihova vuẹ ayen kpahen nẹ: “Ovwan ruẹ ọnanaa!” 13 Jihova kọ womarẹ emraro rọyen eje kugbe kọmremramrẹ kọmremramrẹ vwọ vwẹ orhọesio vwọ kẹ Izrẹl vẹ Juda nẹ: “Ovwan kuomarhẹriẹ nẹ idjerhe umwemwu rẹ ovwan, ovwan yọnrọn irhi mẹ kugbe iji mẹ vwo nene irhi eje ri mi ji iji rọyen kẹ esẹ rẹ ovwan ride kugbe e re me womarẹ idibo mẹ emraro na vuẹ ovwan.” 14 Ẹkẹvuọvo ayen kerhọọ, ayen ru uyovwin gangan kerẹ* esẹ rayen ride ri dje esegbuyota phia kpahen Jihova Ọghẹnẹ rayeen. 15 Ayen ke sian iji rọyen kugbe ọphọ rọ vẹ esẹ rayen ride rere kugbe ẹkarophiyọ ro vwo si ayen orhọ, ayen ki nene edjọ ri fiemuu, ayen da rhe dia ihwo re che se vwo ru emuọvoo, kẹ ayen vwẹrokere ẹgborho re riariẹ ayen phiyọ rẹ Jihova ji iji kẹ ayen nẹ ayen vwẹrokeree.
16 Kẹ ayen sian iji ri Jihova Ọghẹnẹ rayen eje, ayen ru ema rẹ utehru rẹ* emọ rẹ erhuẹn ivẹ kugbe ọkpọ rẹ ẹga,* ayen da vwẹ uyovwin kpotọ kẹ ọnre, emeranvwe kugbe isio eje rehẹ idjuvwu na je ga Bel. 17 Ayen je torhẹ emeshare vẹ emetẹ rayen vwẹ erhanre,* ayen bọ epha je vwẹ oka vwọ guọnọ obo re cha phia vwẹ obaro, ayen ke vwẹ oma rayen kpahotọ* vwo ruẹ obo re brare vwẹ ẹro ri Jihova, rẹ ayen vwọ kparọ ophu.
18 Ọtiọyena Jihova de muophu kpahen Izrẹl gangan, o de si ayen nẹ obaro rọyen. Ọ rha vwẹ uphẹn vwọ kẹ ọvuọvo nẹ ọ diaa, jokparẹ uvwiẹ ri Juda ọvo.
19 Juda dede yọnrọn iji ri Jihova Ọghẹnẹ rayeen; ayen ji ru nene ẹkuruemu rẹ Izrẹl neneri. 20 Jihova sen emọ rẹ Izrẹl eje, ọ phọphọ ayen ji phi ayen phiyọ obọ rẹ ihwo ri gborho ihwo bẹsiẹ rọ vwọ djẹ ayen nẹ obaro rọyen. 21 Ọ bẹrẹ Izrẹl vwo nẹ uwevwin ri Devid, ayen da vwẹ Jeroboam ọmọ ri Nibat mu ovie. Ẹkẹvuọvo Jeroboam da nẹrhẹ Izrẹl bo nẹ idjerhe ri Jihova, ọ da nẹrhẹ ayen ru umwemwu rode. 22 Ihwo rẹ Izrẹl ke yan vwẹ imwemwu eje rẹ Jeroboam ruru. Ayen kuomarhẹriẹ nẹ ayeen 23 bẹsiẹ Jihova vwo si Izrẹl vwo nẹ obaro rọyen, kirobo ro ghwoghwori womarẹ idibo rọyen eje, emraro na. Ọtiọyena e de mu Izrẹl vwo nẹ otọ rọyen kpo ighuvwu vwẹ Asiria, rọ dia asan rẹ ayen hepha rhi te ọke na.
24 Ọtiọyena ovie rẹ Asiria de mu ihwo vwo nẹ Babilọn, Kiuta, Ava, Hemat, kugbe Sẹfaveim rhe, o de phi ayen phiyọ irere ri Sameria vwẹ ẹdia rẹ ihwo rẹ Izrẹl; ayen reyọ Sameria je dia irere rayen. 25 Ọke rẹsosuọ rẹ ayen vwọ dia etiyin, ayen djoshọ ri* Jihovaa. Ọtiọyena Jihova de ji ikpohrokpo ro ohri rayen, ayen de hwe evo vwẹ usun rẹ ihwo na. 26 A da niyẹnrẹn kẹ ovie rẹ Asiria nẹ: “Ẹgborho ru wo mu kpo ighuvwu ji phi phiyọ irere ri Sameria na riẹn ẹga* rẹ Ọghẹnẹ rẹ otọ naa. Ọtiọyena ko jẹ ikpohrokpo rua ohri rayen re teyan ayen hwe, kidie o vwo ọvuọvo vwẹ usun rayen rọ riẹn ẹga rẹ Ọghẹnẹ rẹ otọ naa.”
27 Etiyin ovie rẹ Asiria da vwẹ iji phia nẹ: “We jẹ ọvo vwẹ usun rẹ irherẹn ru we mu nẹ oboyin kpo ighuvwu na rhivwin ra dia oboyin, rere o yono ayen ẹga rẹ Ọghẹnẹ rẹ otọ na.” 28 Ọtiọyena ọvo vwẹ usun rẹ irherẹn re mu nẹ Sameria kpo ighuvwu de rhivwin ra dia Bẹtẹl, ko yono ayen oborẹ ayen djoshọ ri* Jihova wan.
29 Ẹkẹvuọvo ẹgborho ọvuọvo de ru ọghẹnẹ* romobọ rayen, ayen de mu ayen phiyọ iwevwin rẹ ẹga rehẹ enu rẹ asan ri kpenu na rẹ ihwo ri Sameria bọnre; ọvuọvo rẹ ẹgborho na ru ọtiọyen vwẹ irere rayen rẹ ayen dia na. 30 Ihwo ri Babilọn ma Sokọt-binọt, ihwo ri Kiuta ma Nẹgal, ihwo ri Hemat ma Ashaima, 31 ihwo ri Ava ma Nibhaz kugbe Tatak. Ihwo ri Sẹfaveim ke torhẹ emọ rayen vwẹ erhanre kẹ Adramẹlẹk kugbe Anamẹlẹk, eghẹnẹ ri Sẹfaveim. 32 Dede nẹ ayen djoshọ ri Jihova, ayen vwẹ evo vwẹ usun rẹ ihwo na vwo mu irherẹn kẹ asan ri kpenu na, ihwo nana keyen ga kerẹ irherẹn kẹ ayen vwẹ iwevwin rẹ ẹga rehẹ asan ri kpenu na. 33 Ọtiọyena, ayen djoshọ ri Jihova, ẹkẹvuọvo ayen ga eghẹnẹ robọ rayen vwo nene ẹga* rẹ ẹgborho re mu ayen nurhe na.
34 Ayen nene ẹga* rayen ri jovwo rhi te ọke na. O vwo ọvuọvo vwẹ usun rayen rọ ga* Jihova, nene irhi rọyen, muọghọ kẹ orhiẹn-ebro rọyen, Urhi na, kugbe iji rẹ Jihova ji kẹ emọ ri Jekọp ro wene odẹ rọyen kpo Izrẹl naa. 35 Ọke rẹ Jihova vwo nene ayen re ọphọ, o de jurhi kẹ ayen nẹ: “Ovwan djoshọ rẹ eghẹnẹ efaa, ovwan je vwẹ uyovwin kpotọ kẹ ayen yẹrẹ ga ayen yẹrẹ ze izobo kẹ ayeen. 36 Ẹkẹvuọvo Jihova rọ reyọ ovwan vwo nẹ otọ rẹ Ijipt rhe vẹ ẹgba rode kugbe ugbobọ rọ riẹn phia Ọyen ovwan djoshọ rọyen, ọyen ovwan vwẹ uyovwin kpotọ kẹ, ọyen ovwan ji ze izobo kẹ. 37 Ovwan jomaotọ nene irhi, orhiẹn-ebro, Urhi na, kugbe iji ro si phiyotọ kẹ ovwan na ọkieje, ovwan djoshọ rẹ eghẹnẹ efaa. 38 We jẹ ọphọ rẹ omẹ vẹ ovwan rere na chọrọ ovwan ẹroo, ovwan djoshọ rẹ eghẹnẹ efaa. 39 Ẹkẹvuọvo Jihova Ọghẹnẹ rẹ ovwan yen ovwan djoshọ rọyen, kidie ọyen yen ohwo ro che sivwin ovwan vwo nẹ obọ rẹ ivwighrẹn rẹ ovwan eje.”
40 Ẹkẹvuọvo ayen kerhọọ, ayen nene ẹga* rayen ri jovwo na. 41 Ọtiọyena ẹgborho nana da djoshọ ri Jihova, ẹkẹvuọvo ayen je ga ema robọ rayen rẹ ayen kare. Kirobo rẹ esẹ rayen ride ruru, ọtiọyen yen emọ rayen kugbe ivwrọmọ rayen ji ruẹ rhi te ọke na.
18 Vwẹ ukpe rerha ri Hoshia ọmọ rẹ Ilah ovie rẹ Izrẹl, Hẹzikaya ọmọ rẹ Ovie Ehaz ri Juda da dia ovie. 2 Ọ hẹ ẹgbukpe 25 vwẹ ọke rọ vwọ dia ovie, o sunru ẹgbukpe 29 vwẹ Jerusalẹm. Odẹ rẹ oni rọyen Ebai* ọmọtẹ ri Zẹkaraya. 3 Ko ruẹ obo ri shephiyọ vwẹ ẹro ri Jihova kirobo rẹ Devid ọsẹ rọyen rode ruru. 4 Ọyen yen si asan ri kpenu na no, o kporon ichivwo rẹ ẹga na je nyavwe ọkpọ rẹ ẹga* na she. Ọ je guọghọ ọrọdekọ ẹrovwo rẹ Mosis ruru na chẹghẹchẹghẹ; kidie rhi te ọke yena, ihwo rẹ Izrẹl nẹrhẹ ivwirhi rẹ izobo brẹ kpenu kẹ, e sere ẹdjọ rẹ ọrọdekọ ẹrovwo.* 5 Ọ vwẹroso Jihova Ọghẹnẹ rẹ Izrẹl; o vwo ohwo vuọvo rọ họherọ vwẹ usun rẹ ivie ri Juda eje re vwọ kpahọn yẹrẹ re kobaro kẹẹ. 6 O tinkamu Jihova. O kuomarhẹriẹ ro vwo jẹ enenee; ọ yọnrọn iji rẹ Jihova vwọ kẹ Mosis. 7 Jihova vẹ ọyen herọ. Kasan kasan rọ rare, o dje uruemu rẹ aghwanre phia. O gbe vwọso ovie rẹ Asiria, ọ je rhọnvwe gaa. 8 O ji phi ihwo ri Filistia kparobọ re te Gaza kugbe ekogho rọyen, vwo nẹ uwevwin orhẹrẹ re te orere ra gbogba riariẹ.*
9 Vwẹ ukpe rẹne rẹ Ovie Hẹzikaya, kọyen ukpe righwrẹn ri Hoshia ọmọ rẹ Ilah ovie rẹ Izrẹl, Ovie Shalmaniza rẹ Asiria de rhi nene Sameria họnre, ọ da gba riariẹ phiyọ. 10 Ayen phiro kparobọ vwẹ oba rẹ ẹgbukpe erha; vwẹ ukpe resan ri Hẹzikaya rọ dia ukpe rirhirin rẹ Ovie Hoshia rẹ Izrẹl, e de phi Sameria kparobọ. 11 Ovie rẹ Asiria de mu Izrẹl kpo ighuvwu vwẹ Asiria, o de phi ayen phiyọ Hela kugbe Hebọ rọ kẹrẹ urhie ri Gozan, kugbe irere rẹ ihwo ri Midia. 12 Ọnana phiare kidie ayen nyupho ri Jihova Ọghẹnẹ rayeen, ẹkẹvuọvo kẹ ayen gbe ọphọ rọyen kuẹ, erọnvwọn eje rẹ Mosis odibo ri Jihova ji iji rọyen. Ayen kerhọ yẹrẹ nyẹmee.
13 Vwẹ ukpe 14 rẹ Ovie Hẹzikaya, Sẹnakẹrib ovie rẹ Asiria da rhe rhe vwọso irere ri Juda eje ra gbogba riariẹ, o de phi ayen kparobọ. 14 Ọtiọyena Ovie Hẹzikaya ri Juda da vwẹ ovuẹ rhe ovie rẹ Asiria vwẹ Lekish nẹ: “Mẹvwẹ yen ru chọ. Kuomarhẹriẹ wọ yanjẹ uvwe vwo, me cha kẹ wẹ kemu kemu ru wọ nokpẹn rọyen mie vwe.” Ovie rẹ Asiria de bru eho rẹ italẹnti* rẹ idọnọ efuanfon 300 kugbe italẹnti rẹ oro 30 vwọ kẹ Ovie Hẹzikaya ri Juda. 15 Ọtiọyena Hẹzikaya da vwẹ idọnọ efuanfon eje rehẹ uwevwin ri Jihova kugbe e rehẹ asan ra ghwẹ efe phiyọ vwẹ uwevwin* rẹ ovie na vwọ kẹ. 16 Vwẹ ọke yena, Hẹzikaya de si* ẹchẹ rẹ uwevwin rẹ ẹga ri Jihova na no ọtiọyen ji te edovi rẹ Ovie Hẹzikaya ri Juda komobọ vwẹ oro vwọ phare, o de mu ayen rhe ovie rẹ Asiria.
17 Etiyin ovie rẹ Asiria de ji Tatan na,* Rabsaris na,* kugbe Rabsheka na,* vẹ otuofovwin buebun vwo nẹ Lekish bru Ovie Hẹzikaya ra vwẹ Jerusalẹm. Ayen de kpo Jerusalẹm, ayen de mudia obotọ rẹ ugbo rẹ ẹtẹrhe ame rọhẹ obenu rọ kẹrẹ idjerhe rode rẹ aghwa rẹ ohwo rọ fọnrhọn emwa na. 18 Ọke rẹ ayen vwo kperi se ovie na nẹ ọ ro otafe rhe, Ẹlayakim ọmọ ri Hilkaya rọ vwẹrote evwruwevwin* na, Shẹbnah osiọbe na, kugbe Joah ọmọ rẹ Esaf ro siẹ obo re phiare vwẹ otọ na phiyotọ de bru ayen rhe.
19 Ọtiọyena Rabsheka na da ta kẹ ayen: “Biko, ovwan ta kẹ Hẹzikaya, ‘Ọnana yen oborẹ ovie rode, ovie rẹ Asiria tare: “Die yen wọ vwẹroso rọ nẹrhẹ wo vwo udu na? 20 Wọ tanẹ, ‘Mi vwo ona kugbe ẹgba re vwo phi ofovwin,’ ẹkẹvuọvo enana eta ifefe. Ono yen wọ vwẹroso rọ nẹrhẹ wọ gbaudu gbe vwọsua ovwẹ? 21 Nighere! Wọ vwẹroso obicha rẹ ugbẹn nana rọ guọghọre na, Ijipt, rẹ ohwo da yọnrọn vwọ kẹ ukẹcha, o mi vwirhin ji duvwun ẹhẹrhabọ rọyen. Ọtiọyen yen Fero ovie rẹ Ijipt hepha vwọ kẹ ihwo eje re vwẹrosuọ. 22 Ọ da rha dianẹ wọ ta kẹ vwẹ nẹ, ‘Avwanre vwẹroso Jihova Ọghẹnẹ rẹ avwanre,’ ọ dia ọyen vwo asan ri kpenu kugbe egbada rẹ Hẹzikaya si no, rọ vwọ ta kẹ Juda vẹ Jerusalẹm nẹ, ‘Ovwan vwẹ uyovwin kpotọ vwẹ obaro rẹ agbada nana vwẹ Jerusalẹm’?”’ 23 Asaọkiephana, biko wẹ vẹ ọrovwovwe ovie rẹ Asiria yan eyan: Me cha vwẹ iyesi 2,000 kẹ wẹ sẹ wọ sa mrẹ ihwo ri che te vwọ gua ayen. 24 Kẹ, mavọ wọ sa vwọ djẹ osun ọvo rọ ma hanvwe vwẹ usun rẹ idibo rẹ ọrovwovwe rhivwin dede, jẹ wọ vwẹroso Ijipt vwọ kẹ ekpẹrẹ vẹ iguiyesi? 25 Wo rorori nẹ ababọ rẹ uturhi ri Jihova me vwọ rhe etinẹ na rhe ghwọrọ? Jihova komobọ yen ta kẹ vwẹ nẹ, ‘Yanran ra vwọso otọ nana rere wọ ghwọrọ.’”
26 Etiyin Ẹlayakim ọmọ ri Hilkaya, vẹ Shẹbnah kugbe Joah da ta kẹ Rabsheka na: “Biko ta ota kẹ idibo wẹn vwẹ ephẹrẹ* rẹ Arameik,* kidie avwanre nyo Arameik; wọ ta ota kẹ avwanre vwẹ ephẹrẹ ri Ju rẹ ihwo rehẹ asan igbẹhẹ na de nyoo.” 27 Ẹkẹvuọvo Rabsheka na da ta kẹ ayen: “Ovwan rorori nẹ ọrovwovwe ji vwe rhe rhe ta eta nana kẹ ovwan kugbe ọrovwori rẹ ovwan ọvo? Ọ rha je dia fikirẹ eshare nana ri chidia enu rẹ igbẹhẹ na re vẹ ovwan gbe cha re isọn robọ rayen je da ephẹ robọ rayen na?”
28 Etiyin Rabsheka na de mudia, o de kperi phia gangan vwẹ ephẹrẹ rẹ ihwo ri Ju: “Ovwan nyo ota rẹ ovie rode na, ovie rẹ Asiria. 29 Ọnana yen oborẹ ovie tare, ‘Ovwan jẹ Hẹzikaya phiẹn ovwaan, kidie o che se sivwin ovwan nẹ obọ mẹẹ. 30 Ovwan jẹ Hẹzikaya nẹrhẹ ovwan vwẹrosua Jihovaa, rọ vwọ ta: “Jihova che jẹ avwanre esivwoon, o ji che phi orere nana phiyọ obọ rẹ ovie rẹ Asiriaa.” 31 Ovwan kerhọ rẹ Hẹzikayaa, kidie ọnana yen oborẹ ovie rẹ Asiria tare: “Ovwan nene uvwe rhuẹrẹ kugbe rere ovwan vwẹ oma rẹ ovwan kpahotọ,* ovwan ọvuọvo kọ cha re vwo nẹ urhe rẹ ivaini robọ rọyen kugbe urhe rẹ ifigi robọ rọyen je da ame rẹ orhare robọ rọyen, 32 bẹsiẹ me vwọ rhe rhe reyọ ovwan kpo otọ rọ họhọ otọ robọ rẹ ovwan, otọ rẹ ibali kugbe iwaini kpokpọ, otọ rẹ ibrẹdi vẹ egba rẹ ivaini, otọ rẹ irhe rẹ oliv kugbe ame ọnyọn. Ọke yena kẹ ovwan cha dia akpọ, ovwan rhe ghwuu. Ovwan kerhọ kẹ Hẹzikayaa, kidie ọ phiẹn ovwan rọ vwọ tanẹ, ‘Jihova che sivwin avwanre.’ 33 O vwo ọvo vwẹ usun rẹ eghẹnẹ rẹ ẹgborho na ro se sivwin otọ rọyen vwo nẹ obọ rẹ ovie rẹ Asiria jovwo re? 34 Eghẹnẹ ri Hemat kugbe Apad rhọ? Eghẹnẹ ri Sẹfaveim, Hina, kugbe Iva rhọ? Ayen se sivwin Sameria vwo nẹ obọ mẹ re? 35 Ọvọ vwẹ usun rẹ eghẹnẹ rẹ etọ na eje yen se sivwin otọ rayen vwo nẹ obọ mẹ re, rẹ Jihova vwo sivwin Jerusalẹm vwo nẹ obọ mẹ?”’”
36 Ẹkẹvuọvo ihwo na fọre gbiẹi, ayen kpahen ota vuọvo kẹẹ, kidie ovie ji iji kẹ ayen nẹ, “Ovwan kpahan ota kẹẹ.” 37 Ẹkẹvuọvo Ẹlayakim ọmọ ri Hilkaya rọ vwẹrote evwruwevwin* na, Shẹbnah osiọbe na, kugbe Joah ọmọ rẹ Esaf ro siẹ obo re phiare vwẹ otọ na phiyotọ de bru Hẹzikaya rhe vẹ iwun rayen rẹ ayen bẹre, ayen da vuẹ eta ri Rabsheka na.
19 Ugege rẹ Ovie Hẹzikaya vwo nyo ọnana, ọ da bẹrẹ iwun rọyen, o de ku iwun rẹ esiso phiyọ, ọ da ro evunrẹ uwevwin ri Jihova. 2 Etiyin o de ji Ẹlayakim rọ vwẹrote evwruwevwin* na, Shẹbnah osiọbe na, kugbe irherẹn re kpakore, ri ku iwun rẹ esiso phiyọ, bru ọmraro Aizaya ọmọ rẹ Emọz ra. 3 Ayen da ta kẹ: “Ọnana yen oborẹ Hẹzikaya tare, ‘Ẹdẹ nana ẹdẹ rẹ ofudjevwe, ọ rẹ ọghwọku,* kugbe ophọphọvwe; kidie ọke re vwo vwiẹ emọ na te re,* ẹkẹvuọvo ẹgba herọ ra vwọ chuvwiẹẹ. 4 Ọkiọvo Jihova Ọghẹnẹ wẹn che nyo eta ri Rabsheka na eje, rẹ ovie rẹ Asiria ọrovwori rọyen ji rhe rhe vwẹ Ọghẹnẹ ro jeghwo na jehwẹ, rọ da reyọ vwo guẹdjọ fikirẹ eta rẹ Jihova Ọghẹnẹ wẹn nyori na. Ọtiọyena gba nẹrhovwo vwọ kẹ uchekotọ ri sivwin rhọ na.’”
5 Ọtiọyena idibo rẹ Ovie Hẹzikaya de bru Aizaya ra, 6 Aizaya da ta kẹ ayen nẹ: “Ọnana yen oborẹ ovwan ta kẹ ọrovwori rẹ ovwan, ‘Ọnana yen oborẹ Jihova tare: “Wo jẹ oshọ mu we fikirẹ eta ru wo nyori naa, eta rẹ ẹgua rẹ idibo rẹ ovie rẹ Asiria ta kpahen ovwẹ. 7 Mi phiẹ iroro phiyọ ẹwẹn rọyen,* o che nyo iyẹnrẹn, o mi rhivwin kpo otọ robọ rọyen; me cha nẹrhẹ o ghwu ughwu rẹ ọlọkọ vwẹ otọ robọ rọyen.”’”
8 Ọke rẹ Rabsheka na vwo nyo nẹ ovie rẹ Asiria siomareyọ vwo nẹ Lekish re, o de rhivwin bro ra, ọ da mrẹ nẹ o nene Libna họnra. 9 Asaọkiephana ovie na de nyo ra vwọ ta kpahen Ovie Tiẹheka rẹ Itiopia: “Ọ rhere rhi nene uwe họnre.” Ọtiọyena ọ da rhoma ji ikọn bru Hẹzikaya ra, rọ vwọ ta: 10 “Ọnana yen oborẹ ovwan ta kẹ Ovie Hẹzikaya ri Juda, ‘Wo jẹ Ọghẹnẹ wẹn ru wọ vwẹroso na phiẹn wẹẹ rọ vwọ ta: “E che phi Jerusalẹm phiyọ obọ rẹ ovie rẹ Asiriaa.” 11 Nighere! Wo nyo kpahen oborẹ ivie rẹ Asiria ru etọ na eje rọ vwọ ghwọrọ ayen karekare. Kẹ owẹ ọvo yen e che sivwin? 12 Eghẹnẹ rẹ ẹgborho rẹ esẹ mẹ ride ghwọrọre na sivwin ayen? Kẹ Gozan, Heran, Rizẹf, kugbe ihwo rẹ Idẹn re dia Tẹl-asa rhọ? 13 Kẹ ovie ri Hemat, ovie rẹ Apad, ovie rẹ irere ri Sẹfaveim, ọ ri Hina, kugbe ọ rẹ Iva rhọ?’”
14 Hẹzikaya da reyọ ẹbe na nẹ obọ rẹ ikọn na, o de se ayen. Etiyin Hẹzikaya da yan kpo uwevwin ri Jihova, o de rhie ayen* phiyọ vwẹ obaro ri Jihova. 15 Hẹzikaya da tuẹn ẹrhovwo ẹnẹ phiyọ vwẹ obaro ri Jihova, ọ da ta: “E Jihova Ọghẹnẹ rẹ Izrẹl, ro chidia ekete vwẹ enu* ri chẹrub na, wẹ ọvo yen Ọghẹnẹ rẹ uyota rẹ kuvie kuvie rẹ akpọ na eje. Wẹ yen ma idjuvwu na kugbe otọrakpọ na. 16 Rhie erhọ wẹn phiyọ, E Jihova rere wo nyo! Rhiẹro wẹn phiyọ, E Jihova rere wọ mrẹ! Nyo eta rẹ Sẹnakẹrib vuẹ rhe rhe vwọ reyọ Ọghẹnẹ ro jeghwo na jehwẹ. 17 Ghini uyota, E Jihova, nẹ ivie rẹ Asiria ghwọrọ ẹgborho na kugbe etọ rayen re. 18 Ayen do eghẹnẹ rayen phiyọ erhanre, kidie ayen dia eghẹnẹẹ, ẹkẹvuọvo owian rẹ obọ rẹ ihworakpọ, urhe kugbe ukuta. Ọyensorọ ayen sa vwọ ghwọrọ ayen. 19 Ẹkẹvuọvo asaọkiephana, E Jihova Ọghẹnẹ rẹ avwanre, biko sivwin avwanre vwo nẹ obọ rọyen, rere kuvie kuvie rẹ akpọ na eje sa vwọ riẹn nẹ owẹ ọvo yen Ọghẹnẹ, E Jihova.”
20 Aizaya ọmọ rẹ Emọz da vwẹ ovuẹ nana vwo rhe Hẹzikaya nẹ: “Ọnana yen oborẹ Jihova Ọghẹnẹ rẹ Izrẹl tare, ‘Mi nyo ẹrhovwo ru wọ nẹ rhe vwe kpahen Ovie Sẹnakẹrib rẹ Asiria. 21 Ọnana yen ota rẹ Jihova ta kpahọn:
“Ọmọtobẹ ri Zayọn jẹ wẹ fia, ọ vwẹ owẹ jehwẹ.
Ọmọtẹ ri Jerusalẹm kpogho uyovwin rọyen hwẹ wẹ.
22 Ono yen wọ vwọ jehwẹ je ta ota rẹ ẹgua kpahen?
Ono yen wọ kpare upho wẹn kpenu vwọso
Je wiẹn ẹro ni?
Vwọ kpahen Ohwo Ọfuanfon rẹ Izrẹl na!
23 Wọ vwẹ Jihova jehwẹ womarẹ ikọn wẹn, wọ vwọ tanẹ,
‘Mi che yerin kpenu rẹ igbenu na
Vẹ ekpẹrẹ rẹ ofovwin mẹ buebun,
Kpo ẹbẹre ri me sheri ri Lẹbanọn.
Me cha gbọ irhe rẹ isida igrongron rọyen she, irhe ri junipa iyoyovwin rọyen.
Me cha ro asan adjarhọ rọyen ri me sheri, asan rọ ma dia oghwaghwo rọyen.
24 Me cha tọn erhare je da ame ọrhorha;
Me cha vwẹ ẹhẹrhawọ mẹ vwọ nẹrhẹ ivwori* rẹ Ijipt eje kpọ yamu.’
25 Wo ji rhi nyo? Vwo nẹ ọke grongron rhire yen e vwo brorhiẹn rọyen.*
Nẹ obuko rhe ọyen mi vwo muegbe rọyen.*
Asaọkiephana mi che ruo.
Wọ cha rhẹriẹ irere ra gbogba riariẹ kpo irere ra ghwọrọre.
26 Ihwo re dia ayen che vwo ọchukoo;
A cha djẹ uguegue mu ayen je phọphọ ayen.
Ayen cha dia kerẹ ẹbe rẹ aghwa kugbe odin ekpokpọ,
Kerẹ odin rọhẹ enu rẹ iwevwin rẹ odju rẹ ẹbẹre ọnre va nẹcha dju ya.
27 Ẹkẹvuọvo me nabọ riẹn ọke wo de chidia, ọke wọ da ro otafe, ọke wọ da ro uwevwin,
Kugbe ọke wo de muophu kpahan ovwẹ,
28 Kidie wo muophu kpahen ovwẹ, mi nyo edo rẹ ovan wẹn.
Me cha jẹ oghọre mẹ phiyọ uwen wẹn je vwẹ ufi* mẹ vwọ gba ẹbẹrunu wẹn,
Me cha nẹrhẹ wọ wan idjerhe ru wọ wan rhe rhivwin.”
29 “‘Ọnana cha dia oka vwọ kẹ wẹ:* Ukpe nana wọ cha re oborẹ ọyen ọvo mu djẹ rhe;* vwẹ ukpe rivẹ, wọ cha re iwiti re djẹ nẹ evun rọyen rhe; ẹkẹvuọvo vwẹ ukpe rerha, ovwan cha kọn ubi ji vuon, ovwan je cha kọn egba rẹ ivaini je re emamọ rayen. 30 Ihwo rẹ uwevwin ri Juda re djẹ vabọ, i ri chekọ, awọ rayen cha ro otọ, e me mọ emamọ vwẹ obenu. 31 Uchekotọ che nẹ Jerusalẹm rhe, ihwo ri sivwin rhọ ji che nẹ Ugbenu ri Zayọn rhe. Oruru ri Jihova rẹ otuofovwin na yen che ru ọnana.
32 “‘Ọtiọyena ọnana yen oborẹ Jihova ta kpahen ovie rẹ Asiria:
“Ọ cha ro evunrẹ orere nanaa
Yẹrẹ sa odada vwẹ etiyiin
Yẹrẹ vwẹ ekpọfia nene họnree
Yẹrẹ gbogba riariẹ vwọsuọọ.
33 Idjerhe rọ wan rhe yen ọ cha wan rhivwin;
Ọ cha ro evunrẹ orere nanaa,” ọtiọyen Jihova tare.
34 “Me cha chochọn rẹ orere nana ji sivwon fikirẹ odẹ mẹ
Kugbe fikirẹ odibo mẹ Devid.”’”
35 Vwẹ ason yena amakashe ri Jihova da yanran, ọ da teyen eshare 185,000 hwe vwẹ asan rẹ ihwo rẹ Asiria wonphiyọ* na. Ọke rẹ ihwo vwo vrẹn vwẹ edegburhiọke, ayen da mrẹ irivwin vwẹ asan eje. 36 Ọtiọyena Ovie Sẹnakẹrib rẹ Asiria de vrẹn, o de rhivwin kpo Niniva, ọ da dia oboyin. 37 Rọ vwọ vwẹ uyovwin kpotọ vwẹ uwevwin* rẹ ọghẹnẹ rọyen Nisrọk, emọ robọ rọyen Adramẹlẹk kugbe Shariza da vwẹ ọlọkọ teyọn hwe, ayen da djẹ kpo otọ rẹ Ararat. Ọmọ rọyen Isahadọn da rhe dia ovie vwẹ ẹdia rọyen.
20 Vwẹ ọke yena, Hẹzikaya de rhi shero ọga te ẹdia rẹ ughwu. Ọmraro Aizaya ọmọ rẹ Emọz da rhe, ọ da ta kẹ nẹ, “Ọnana yen oborẹ Jihova tare: ‘Vwẹ odjekẹ kẹ evwruwevwin wẹn kidie wo che ghwu; wo che vrẹn nẹ ọga naa.’” 2 Etiyin o de hirhe opharo rọyen ku igbẹhẹ, kọ nẹrhovwo rhe Jihova: 3 “Me rẹ wẹ, E Jihova, biko karophiyọ obo re me fuevun yan vwẹ obaro wẹn vẹ ubiudu ọsoso, mi ji ru obo ri shephiyọ vwẹ ẹro wẹn.” Hẹzikaya kọ viẹ gangan.
4 Aizaya je rhe yan te uherevie rẹ otafe re egodo naa ọke rẹ ota ri Jihova vwo bro rhe nẹ: 5 “Rhivwin rere wọ ta kẹ Hẹzikaya osun rẹ ihwo mẹ nẹ, ‘Ọnana yen oborẹ Jihova Ọghẹnẹ ri Devid ọsẹ wẹn rode tare: “Mi nyo ẹrhovwo wẹn. Me mrẹ ameoviẹ wẹn. Mi sivwẹn ọga wẹn asaọkiephana. Vwẹ ẹdẹ rerha, wo che kpo uwevwin ri Jihova. 6 Me cha vwẹ ikpe 15 vwọ ba arhọ* wẹn, mi che sivwin uwe vẹ orere nana vwo nẹ obọ rẹ ovie rẹ Asiria, me je cha chochọn rẹ orere nana fikirẹ odẹ mẹ vẹ fikirẹ Devid odibo mẹ.”’”
7 Aizaya da tanẹ: “Ovwan reyọ ifigi ọyaya ra nyẹ koko rhe.” Ọtiọyena ayen da reyọ rhe ji vwo ghworo irubẹ na, e vwo ru ọyena nu, oma rọyen ko kpo ememerha.
8 Hẹzikaya nọ Aizaya jovwo re: “Ọrhọ yen oka ro che djephia nẹ Jihova che sivwin uvwe, nẹ mi ji che kpo uwevwin ri Jihova vwẹ ẹdẹ rerha?” 9 Aizaya da kpahen: “Ọnana yen oka ro nẹ obọ ri Jihova rhe ro vwo dje kẹ wẹ nẹ Jihova che ru obo rọ tare na gba: Wọ guọnọre nẹ uhoho rọhẹ enu rẹ istẹpu* na vwẹ ichiyin ihwe vwo kpo obaro gbanẹ ọ vwẹ ichiyin ihwe vwo kpo obuko?” 10 Hẹzikaya da ta: “Ọ lọhọ vwọ kẹ uhoho na rọ vwọ vwẹ ichiyin ihwe vwo gro kpo obaro, ẹkẹvuọvo ọ dia ọyen ọ vwọ vwẹ ichiyin ihwe vwo rhivwin kpukoo.” 11 Ọtiọyena Aizaya ọmraro na de kperi se Jihova, Ọ da nẹrhẹ uhoho ro shekpotọ jovwo re rọhẹ enu rẹ istẹpu rẹ Ehaz na vwẹ ichiyin ihwe vwo rhivwin kpuko vwẹ enu rẹ istẹpu na.
12 Vwẹ ọke yena, ovie ri Babilọn, Birodak-baladan ọmọ ri Baladan de si ẹbe je vwẹ okẹ rhe Hẹzikaya, kidie o nyori nẹ Hẹzikaya muọga. 13 Hẹzikaya de rhiabọdede* ayen, o de dje uwevwin rẹ efe rọyen eje vwọ kẹ ayen—idọnọ efuanfon, iro, evwri ri balsam vẹ evwri eghanghanre efa, ekuakua ofovwin rọyen, kugbe erọnvwọn eje rehẹ asan ra ghwẹ efe rọyen phiyọ. O vwo orọnvwọn vuọvo rẹ Hẹzikaya je dje kẹ ayen vwẹ uwevwin* robọ rọyen kugbe vwẹ usuon rọyen ejee.
14 Ọyena vwọ wan nu, Aizaya ọmraro na de bru Ovie Hẹzikaya rhe, ọ da nọ: “Die yen eshare nana tare, tivọ yen ayen nurhe?” Hẹzikaya da ta: “Babilọn rọ dia asan oshesheri yen ayen nurhe.” 15 Ọ da je nọ: “Die yen ayen mrẹre vwẹ uwevwin* wẹn?” Hẹzikaya da kpahen: “Ayen mrẹ erọnvwọn eje rehẹ uwevwin* mẹ. O vwo emu vuọvo ri mi je dje kẹ ayen vwẹ asan re me ghwẹ efe mẹ phiyọọ.”
16 Aizaya da ta kẹ Hẹzikaya: “Nyo oborẹ Jihova tare, 17 ‘Nighere! Ẹdẹ cha re che vwo mu erọnvwọn eje rehẹ uwevwin* wẹn kugbe erọnvwọn eje rẹ esẹ wẹn ride sẹro rọyen rhi te ọke na kpo Babilọn. A cha yanjẹ emu vuọvo vwoo,’ ọtiọyen Jihova tare. 18 ‘E che mu emọ wẹn evo rẹ wọ cha dia ọsẹ kẹ reyọ, ayen je cha dia ediaguare* vwẹ ọguan rẹ ovie ri Babilọn.’”
19 Ọtiọyena Hẹzikaya da ta kẹ Aizaya: “Ota ri Jihova rẹ wọ tare na yoma.” Ọ da je ta: “O yovwirin ọ da dianẹ ufuoma kugbe omafuvwe* cha dia vwẹ uvwre rẹ ọke* re me je vwọ hẹ akpọ na.”
20 Ikuegbe rẹ akpeyeren ri Hẹzikaya ri chekọ, ogangan rọyen eje kugbe obo ro ru ẹtẹrhe ame na vẹ ugbo rọ tọnre vwọ kpọ ame rhe orere na, e rhe si ayen phiyọ ọbe rẹ ikuegbe rẹ ọke rẹ ivie ri Juda? 21 Hẹzikaya de ghwu kerẹ esẹ rọyen ride; ọmọ rọyen Manasẹ da rhe dia ovie vwẹ ẹdia rọyen.
21 Manasẹ hẹ ẹgbukpe 12 vwẹ ọke rọ vwọ dia ovie, o sunru ẹgbukpe 55 vwẹ Jerusalẹm. Odẹ rẹ oni rọyen Hẹfziba. 2 O ru obo re brare vwẹ ẹro ri Jihova, ro vwo ru nene iruemu rẹ ẹgua rẹ ẹgborho rẹ Jihova djẹ nẹ obaro rẹ ihwo rẹ Izrẹl. 3 Ọ rhoma bọn asan ri kpenu rẹ ọsẹ rọyen Hẹzikaya guọghọre, ọ da so egbada kẹ Bel ji ru ọkpọ rẹ ẹga,* kirobo Ehab ovie rẹ Izrẹl ruru. Ọ je vwẹ uyovwin kpotọ vwọ kẹ ọnre, emeranvwe, kugbe isio eje rẹ idjuvwu na je ga ayen. 4 Ọ je so egbada phiyọ uwevwin ri Jihova rẹ Jihova ta kpahen nẹ: “Vwevunrẹ Jerusalẹm, ọyen mi che phi odẹ mẹ phiyọ.” 5 Ọ so egbada kẹ ọnre, emeranvwe, kugbe isio eje rehẹ idjuvwu na vwẹ otegodo ivẹ rẹ uwevwin ri Jihova na. 6 Ọ torhẹ ọmọ robọ rọyen vwẹ erhanre;* o ru imajiki, ọ bọ epha, ọ vwẹ ihwo ri nene emekashe rẹ Idẹbono ruẹ kuẹgbe kugbe ebọepha vwo mu. O ru obo re brare gangan vwẹ ẹro ri Jihova rọ vwọ kparọ ophu.
7 O mu oma rẹ ọkpọ rẹ ẹga* rọ kare phiyọ uwevwin rẹ Jihova ta kẹ Devid vẹ ọmọ rọyen Solomọn kpahen nẹ: “Vwevunrẹ uwevwin nana kugbe vwevunrẹ Jerusalẹm re me sanere vwo nẹ ivwiẹ rẹ Izrẹl eje yen mi che phi odẹ mẹ phiyọ bẹdẹ. 8 Me rha cha nẹrhẹ awọ rẹ Izrẹl ghoro vwo nẹ otọ re me vwọ kẹ esẹ rayen ride naa, takpe nẹ ayen jomaotọ ru erọnvwọn eje re me vuẹ ayen, Urhi na eje rẹ odibo mẹ Mosis ji iji kẹ ayen nẹ ayen nene.” 9 Ẹkẹvuọvo ayen kerhọọ, Manasẹ ko suẹn ayen ghwrẹ, womarẹ ọ vwọ nẹrhẹ ayen ruẹ umwemwu rọ gan vrẹ ọ rẹ ẹgborho rẹ Jihova ghwọrọ vwo nẹ obaro rẹ ihwo rẹ Izrẹl.
10 Jihova kọ womarẹ idibo rọyen emraro na tanẹ: 11 “Manasẹ ovie ri Juda ru erọnvwọn ẹgua eje nana; o ru obo re brare mamọ vwọ vrẹ ihwo rẹ Amọ eje rehẹ obaro rọyen, ọ je vwẹ edjọ rọyen ri tuẹn ohwo oma* na vwọ nẹrhẹ Juda ru umwemwu. 12 Ọtiọyena, ọnana yen oborẹ Jihova Ọghẹnẹ rẹ Izrẹl tare: ‘Me reyọ okpetu brẹ Jerusalẹm kugbe Juda cha rọ cha nẹrhẹ erhọ ghẹnghẹn kohwo kohwo ro nyo kpahọn. 13 Me cha riẹn nene Jerusalẹm, ufi rẹ ovwanvwọ re me vwọ vwanvwe Sameria kugbe orọnvwọn ra vwọ vwanvwan emu sẹ ọ phiọnre* re me vwọ vwanvwe uwevwin rẹ Ehab, mi che rien Jerusalẹm fon kirobo rẹ ohwo rien omoze fuan, mi che rien je bọvwọn rhuotọ. 14 Me cha kpairoro vrẹ uchekotọ rẹ uku mẹ, ki mi che phi ayen phiyọ obọ rẹ ivwighrẹn rayen, ayen ke cha dia ihwo re gborhori kugbe ekuakua ra ghwẹ reyọ vwọ kẹ ivwighrẹn rayen eje, 15 kidie ayen ru obo re brare vwẹ ẹro mẹ, ayen ji muomaphiyọ obo re brare eruo vwọ kpare ovwẹ ophu vwo nẹ ẹdẹ rẹ esẹ rayen ride vwo nẹ Ijipt rhe rhi te ọke na,’”
16 Manasẹ ji ku ọbara rẹ ihwo buebun rẹ abọ rayen fonro kuotọ bẹsiẹ re vwọ vọn Jerusalẹm vwo nẹ oba re te oba, ọtiọyen ji te imwemwu rọ nẹrhẹ Juda ru ro vwo ru obo re brare vwẹ ẹro ri Jihova. 17 Ikuegbe rẹ akpeyeren ri Manasẹ ri chekọ, erọnvwọn eje ro ruru kugbe umwemwu ro ruru, e rhe si ayen phiyọ ọbe rẹ ikuegbe rẹ ọke rẹ ivie ri Juda? 18 Manasẹ de ghwu kerẹ esẹ rọyen ride, e de sho phiyọ udju rẹ uwevwin rọyen, vwẹ udju rẹ Ọza; ọmọ rọyen Emọn da rhe dia ovie vwẹ ẹdia rọyen.
19 Emọn hẹ ẹgbukpe 22 vwẹ ọke rọ vwọ dia ovie, o sunru ẹgbukpe ivẹ vwẹ Jerusalẹm. Odẹ rẹ oni rọyen Mẹshulẹmẹt ọmọtẹ ri Herọz ro nẹ Jọtba rhe. 20 O ru obo re brare vwẹ ẹro ri Jihova kirobo rẹ ọsẹ rọyen Manasẹ ruru. 21 Kọ yan vwẹ idjerhe eje rẹ ọsẹ rọyen yanre, kọ ga je vwẹ uyovwin kpotọ kẹ edjọ ri tuẹn ohwo oma rẹ ọsẹ rọyen gare. 22 Ọtiọyena, ọ da kpairoro vrẹ Jihova Ọghẹnẹ rẹ esẹ rọyen ride, ọ rha yan nene idjerhe ri Jihovaa. 23 Ọke vwọ yan obaro, idibo rẹ Emọn da ruero kpahọn, ayen da teyen ovie na hwe vwẹ uwevwin robọ rọyen. 24 Ẹkẹvuọvo ihwo rẹ otọ na da teyen ihwo eje re ruero kpahen Ovie Emọn hwe, ayen da vwẹ ọmọ rọyen Josaya vwo mu ovie vwẹ ẹdia rọyen. 25 Ikuegbe rẹ akpeyeren rẹ Emọn ri chekọ, obo ro ruru, e rhe si ayen phiyọ ọbe rẹ ikuegbe rẹ ọke rẹ ivie ri Juda? 26 Ọtiọyena ayen de sho phiyọ ushi rọyen vwẹ udju rẹ Ọza; ọmọ rọyen Josaya da rhe dia ovie vwẹ ẹdia rọyen.
22 Josaya hẹ ẹgbukpe ẹrenren vwẹ ọke rọ vwọ dia ovie, o sunru ẹgbukpe 31 vwẹ Jerusalẹm. Odẹ rẹ oni rọyen Jedaida ọmọtẹ rẹ Adaya ro nẹ Bọzkat rhe. 2 O ru obo ri shephiyọ vwẹ ẹro ri Jihova, ọ yanre vwẹ idjerhe ri Devid eje ọsẹ rọyen rode, ọ vwẹriẹ kpo obọrhen yẹrẹ obohwẹree.
3 Vwẹ ukpe 18 rẹ Ovie Josaya, ovie na de ji Shefan osiọbe na, ọmọ rẹ Azalaya ọmọ ri Mẹshọlam kpo uwevwin ri Jihova nẹ: 4 “Yan bru Hilkaya orherẹn rode na rere ọ reyọ igho eje ra ghwa rhe uwevwin ri Jihova na, rẹ ihwo re rhẹrẹ anurhoro na reyọ mie ihwo na. 5 Jẹ a vwẹ ayen kẹ ihwo re vwo mu vwẹ enu rẹ owian na vwẹ uwevwin ri Jihova, ayen me rha vwọ kẹ ihwo re wiowian vwẹ uwevwin ri Jihova re cha rhuẹrẹ asan re guọghọre* vwẹ uwevwin na, 6 kọyen vwọ kẹ ewena na, ihwo re bọn uwevwin na, kugbe ihwo re vwẹ ukuta vwọ bọn uwevwin; ayen me reyọ vwọ dẹ igedu kugbe ikuta ra nabọ kare vwọ rhuẹrẹ uwevwin na. 7 Ẹkẹvuọvo, e jẹ a nọ ayen enọ kpahan igho ra vwọ kẹ ayen naa, kidie ayen ihwo ra vwẹroso.”
8 Ọke vwọ yan obaro, Hilkaya orherẹn rode na da ta kẹ Shefan osiọbe na nẹ: “Me mrẹ ọbe rẹ Urhi na vwẹ uwevwin ri Jihova.” Ọtiọyena Hilkaya da vwẹ ọbe na kẹ Shefan, ọ da tuẹn ese rọyen phiyọ. 9 Etiyin Shefan osiọbe na da yan bru ovie na ra, ọ da vuẹ nẹ: “Idibo wẹn ku igho ra mrẹre vwẹ uwevwin na phiyotọ re, ayen je vwẹ igho na vwọ kẹ ihwo re vwo mu vwẹ enu rẹ owian rẹ uwevwin ri Jihova na re.” 10 Shefan osiọbe na da je vuẹ ovie na nẹ: “O vwo ọbe ọvo rẹ Hilkaya orherẹn na vwọ kẹ vwẹ.” Etiyin Shefan da tuẹn ese rọyen phiyọ vwẹ obaro rẹ ovie na.
11 Ugege rẹ ovie na vwo nyo eta rẹ ọbe rẹ Urhi na, ọ da bẹrẹ iwun rọyen. 12 Etiyin ovie na da vwẹ iji nana kẹ Hilkaya orherẹn na, Ahaikam ọmọ ri Shefan, Akbọ ọmọ ri Mikaya, Shefan osiọbe na, kugbe Asaya odibo rẹ ovie na nẹ: 13 “Ovwan yanran, rere ovwan nọ mie Jihova kẹ vwẹ, vwọ kẹ ihwo na, kugbe Juda eje kpahen eta rẹ ọbe nana ra mrẹre na; kidie ophu ri Jihova rọ tua kpahen avwanre na ganre mamọ, kidie esẹ rẹ avwanre ride ru nene eta rẹ ọbe nanaa, ayen ru erọnvwọn eje re si kpahen avwanree.”
14 Ọtiọyena Hilkaya orherẹn na, Ahaikam, Akbọ, Shefan, kugbe Asaya de bru Họda ọmraro rẹ aye na ra. Ọyen aye ri Shalọm ọmọ ri Tikva ọmọ ri Hahas, rọ vwẹrote asan ra ghwẹ iwun phiyọ na, Họda dia Ubrakpọ Kpokpọ ri Jerusalẹm; ayen de nene ta ota vwẹ oboyin. 15 Aye na da ta kẹ ayen nẹ: “Ọnana yen oborẹ Jihova Ọghẹnẹ rẹ Izrẹl tare, ‘Ovwan ta kẹ ọshare ro ji ovwan bru vwe rhe na nẹ: 16 “Ọnana yen oborẹ Jihova tare, ‘Me cha ghwa okpetu rhe etinẹ na kugbe ihwo re dia evun rọyen, eta eje rehẹ ọbe rẹ ovie ri Juda seri na che rugba. 17 Kidie ayen kpairoro vrẹ vwẹ, ayen da nẹrhẹ ivwirhi rẹ izobo bru kpenu kẹ eghẹnẹ efa, rere ayen vwẹ iruo rẹ abọ rayen eje vwọ kpare ovwẹ ophu, ophu mẹ cha tua kpahen asan nana, e che se fuoon.’” 18 Ẹkẹvuọvo, ọnana yen oborẹ ovwan ta kẹ ovie ri Juda ro ji ovwan rhe rhe nọ mie Jihova na, “Ọnana yen oborẹ Jihova Ọghẹnẹ rẹ Izrẹl tare: ‘Vwọ kpahen eta ru wo nyori na, 19 kidie nẹ ubiudu wẹn nyẹme,* wọ je vwẹ oma wẹn vwo kpotọ vwẹ obaro ri Jihova ọke ru wo vwo nyo oborẹ me ta kpahen asan nana kugbe ihwo re dia evun rọyen nẹ ayen cha dia obo ri muẹ ohwo oshọ kugbe ekan, wọ da je bẹrẹ iwun wẹn je viẹ vwẹ obaro mẹ, mi ji nyo ẹrhovwo wẹn re, ọtiọyen Jihova tare. 20 Ọyena yen sorọ mi che vwo koko uwe bru esẹ wẹn ride,* e che shi we phiyọ ushi wẹn vwọrẹ ufuoma, ẹro wẹn cha mrẹ okpetu na eje re me cha reyọ rhe etinẹ naa.’”’” Ọyena vwọ wan nu, ayen de rhivwin rhe rhe vuẹ ovie na eta nana.
23 Ọtiọyena ovie na da tanẹ ayen se ekpako ri Juda eje kugbe Jerusalẹm koko. 2 Ọyena vwọ wan nu, ovie na da yan kpo uwevwin ri Jihova vẹ eshare ri Juda eje, ihwo re dia Jerusalẹm eje, irherẹn na, kugbe emraro na—ihwo na eje vwo nẹ ọ rẹ otete re te ọrode.* O de se eta eje rehẹ ọbe rẹ ọphọ ra mrẹre vwẹ uwevwin ri Jihova na kẹ ayen nyo. 3 Ovie na de mudia kẹrẹ uchivwo na, ọ da re ọphọ* vwẹ obaro ri Jihova, nẹ ọyen che nene Jihova je yọnrọn iji rọyen, ẹkarophiyọ rọyen, kugbe irhi rọyen vẹ ubiudu rọyen eje kugbe erhi* rọyen eje, womarẹ o che vwo ru nene eta rẹ ọphọ nana re si phiyọ ọbe nana. Ihwo na eje da rhọnvwephiyọ ọphọ na.
4 Ovie na da vwẹ iji kẹ Hilkaya orherẹn rode na, irherẹn re vwẹ ukẹcha kẹ orherẹn rode na, kugbe ihwo re rhẹrẹ anurhoro na nẹ ayen mu ekuakua eje re ru kẹ Bel, ọkpọ rẹ ẹga* na, ọnre na, emeranvwe na kugbe isio na eje rehẹ idjuvwu na ro otafe nẹ uwevwin rẹ ẹga ri Jihova na. Josaya da torhẹ ayen vwẹ otafe ri Jerusalẹm, vwẹ ọghwrọrọ ri Kidrọn, ọ da ghwẹ iwurhie rayen kpo Bẹtẹl. 5 Ọtiọyena ọ da djẹ irherẹn rẹ eghẹnẹ erhorha na nẹ iruo, ihwo rẹ ivie ri Juda vwo mu nẹ e nẹrhẹ ivwirhi rẹ izobo bru kpenu vwẹ asan ri kpenu na vwẹ irere ri Juda kugbe asan re riariẹ Jerusalẹm phiyọ, ọtiọyen ji te ihwo re nẹrhẹ ivwirhi rẹ izobo brẹ kpenu kẹ Bel, ọnre na, emeranvwe na, ẹko rẹ isio ri zodiak, kugbe isio ri chekọ eje rehẹ idjuvwu na. 6 O de mu ọkpọ rẹ ẹga* na ro otafe nẹ uwevwin ri Jihova kpo ughere ri Jerusalẹm, kpo Iyara ri Kidrọn, ọ da torhẹ vwẹ Iyara ri Kidrọn je lọ vworovworo hirhe iwurhie, o de tue iwurhie rọyen phiyọ enu rẹ ishi rẹ ihwo ghevweghe na. 7 O ji kporon iwevwin rẹ eshare ri gbe igberadja vwẹ asan rẹ ayen da ga ẹga* she, rehẹ uwevwin ri Jihova kugbe asan rẹ eya de rhuẹn uwọrhan kẹ ọkpọ rẹ ẹga* na.
8 Ọyena vwọ wan nu, ọ da reyọ irherẹn na eje ro otafe nẹ irere ri Juda, o de gbe asan ri kpenu rẹ irherẹn na da nẹrhẹ ivwirhi rẹ izobo brẹ kpenu na ẹgua, vwo nẹ Giba re te Biẹ-shiba. O ji kporon asan ri kpenu rẹ anurhoro rehẹ asan ra wan rua anurhoro ri Joshua osun rẹ orere na, rehẹ obohwẹre siẹrẹ ohwo da rua anurhoro rẹ orere na. 9 Irherẹn rẹ asan ri kpenu na gare vwẹ agbada ri Jihova vwẹ Jerusalẹmuu, ẹkẹvuọvo ayen nene iniọvo rayen re ibrẹdi ro jephuo. 10 O ji gbe Tofẹt rọhẹ Iyara rẹ Emọ ri Hinọm* ẹgua, rere ohwo vuọvo vwo jẹ ọmọshare yẹrẹ ọmọtẹ rọyen ẹtorhẹ vwẹ erhanre* kẹ Molẹk. 11 Ọ rhọnvwere nẹ iyesi rẹ ivie ri Juda vwọ kpahotọ kẹ* ọnre na nẹ e wan uvun* ri Netan-mẹlẹk ọdiaguare* na ro uwevwin ri Jihovaa, uvun na hẹ asan ugana rẹ ihwo wan; ọ torhẹ ekpẹrẹ rẹ ọnre na vwẹ erhanre. 12 Ovie na ji kporon egbada rẹ ivie ri Juda soro vwẹ enu rẹ uvun rẹ obenu rẹ Ehaz she, ọtiọyen ji te egbada rẹ Manasẹ soro vwẹ otegodo ivẹ rẹ uwevwin ri Jihova. O kporon ayen chẹghẹchẹghẹ je ghwẹ ekpẹn rayen phiyọ Iyara ri Kidrọn. 13 Ovie na gbe asan ri kpenu rehẹ obaro ri Jerusalẹm vwẹ ẹbẹre rẹ obọrhen ọnre* rẹ Ugbenu rẹ Oghwọrọ* na ẹgua, rẹ Solomọn ovie rẹ Izrẹl bọnre kẹ Ashtorẹt ọghẹnẹ aye ro tuẹn ohwo oma rẹ ihwo ri Saidọn; vwọ kẹ Kimọsh ọghẹnẹ ro tuẹn ohwo oma ri Moab; kugbe vwọ kẹ Milkọm ọghẹnẹ rẹ ẹgua rẹ ihwo rẹ Amọn. 14 Ọ guọghọ ichivwo rẹ ẹga na chẹghẹchẹghẹ je nyavwe ekpọ rẹ ẹga* na she, ọ da vwẹ ibeku rẹ ihworakpọ vwo gbe asan rẹ ayen hepha. 15 O ji kporon agbada rọhẹ Bẹtẹl she, asan ro kpenu rẹ Jeroboam ọmọ ri Nibat ruru rọ nẹrhẹ Izrẹl ru umwemwu. Ọ vwọ guọghọ agbada yena vẹ asan ro kpenu na nu, ọ da torhẹ asan ro kpenu na, lọ vworovworo, je torhẹ ọkpọ rẹ ẹga* na.
16 Ọke rẹ Josaya vwo kuomarhẹriẹ je mrẹ ishi vwẹ enu rẹ ugbenu na, ọ da tanẹ a ghwẹ ibeku na nẹ ishi na je torhẹ ayen vwẹ enu rẹ agbada na, ro vwo gbe ẹgua vwo nene ota rẹ Jihova tare womarẹ ohwo rẹ Ọghẹnẹ rẹ uyota na rọ mraro nẹ erọnvwọn nana cha phia. 17 Etiyin ọ da tanẹ: “Ukuta rẹ ushi vọ yen me mrẹ vwẹ oboyin na?” Eshare rẹ orere na da ta kẹ nẹ: “Ọyen ushi rẹ ohwo rẹ Ọghẹnẹ rẹ uyota na ro nẹ Juda rhe, rọ mraro rẹ erọnvwọn nana ru wo ru kpahen agbada ri Bẹtẹl na.” 18 Ọtiọyena ọ da tanẹ: “We jẹ o rovwoma. Ovwan jẹ ohwo vuọvo kpokpo ibeku rọyeen.” Ọtiọyena ayen rhe kpokpo ibeku rọyen vẹ ibeku rẹ ọmraro ro nẹ Sameria rhe naa.
19 Josaya ji si iwevwin rẹ ẹga eje rehẹ asan ri kpenu rehẹ irere ri Sameria no, rẹ ivie rẹ Izrẹl bọnre vwọ kpare Ọghẹnẹ ophu, o ru ayen kirobo ro ruru vwẹ Bẹtẹl. 20 Ọtiọyena ọ da vwẹ irherẹn eje rẹ asan ri kpenu rehẹ etiyin vwo ze izobo vwẹ enu rẹ egbada na je torhẹ ibeku rẹ ihworakpọ vwẹ enu rayen. O vwo ru ọyena nu, o de rhivwin kpo Jerusalẹm.
21 Asaọkiephana, ovie na de ji iji kẹ ihwo na eje nẹ: “Ovwan ru orẹ rẹ Ọwanvrẹ kẹ Jihova Ọghẹnẹ rẹ ovwan kirobo re siro phiyọ ọbe rẹ ọphọ nana.” 22 E ji rhi ru orẹ rẹ Ọwanvrẹ rọ họhọ ọnana rhanvwẹ ọke rẹ iguẹdjọ vwo guẹdjọ rẹ Izrẹl yẹrẹ vwẹ ẹdẹ rẹ ivie rẹ Izrẹl kugbe ivie ri Juda ejobii. 23 Ẹkẹvuọvo, vwẹ ukpe 18 rẹ Ovie Josaya, e de ru Orẹ rẹ Ọwanvrẹ nana kẹ Jihova vwẹ Jerusalẹm.
24 Josaya ji si ihwo ri nene emekashe rẹ Idẹbono ruẹ kuẹgbe, ebọepha, ema ri tẹrafim,* edjọ ri tuẹn ohwo oma,* kugbe erọnvwọn eje ri tuẹn ohwo oma rehẹ otọ ri Juda kugbe Jerusalẹm no, rere o vwo ru nene eta rẹ Urhi re si phiyọ ọbe rẹ Hilkaya orherẹn na mrẹre vwẹ uwevwin ri Jihova na. 25 O vwo ovie vuọvo rọ kobaro kẹ rọ họherọọ, ro rhivwin bru Jihova rhe je ga vẹ ubiudu rọyen eje, erhi* rọyen eje, kugbe ogangan rọyen eje, vwo nene Urhi ri Mosis ejee; yẹrẹ ohwo vuọvo rọ họherọ ro vwo no nuu.
26 Dedena Jihova si ophu rọyen ọtuatua na reyọọ, rọ tua kpahen Juda fikirẹ erọnvwọn ebrabra eje rẹ Manasẹ ruru vwọ kparọ ophu. 27 Jihova da tanẹ: “Mi ji che si Juda vwo nẹ obaro mẹ, kirobo ri mi si Izrẹl nẹ obaro mẹ; me cha sen Jerusalẹm, orere nana re me jẹreyọ na, kugbe uwevwin re me tare nẹ, ‘Odẹ mẹ cha dia ọkieje na.’”
28 Ikuegbe rẹ akpeyeren ri Josaya ri chekọ, erọnvwọn eje ro ruru, e rhe si ayen phiyọ ọbe rẹ ikuegbe rẹ ọke rẹ ivie ri Juda? 29 Vwẹ ọke rọyen, Fero Niko ovie rẹ Ijipt de bru ovie rẹ Asiria rhe vwẹ asan rọ kẹrẹ Urhie ri Yufretis, Ovie Josaya da yanran re nene họnre; ẹkẹvuọvo ọke rẹ Niko vwọ mrẹ, ọ da teyọn hwe vwẹ Mẹgido. 30 Ọtiọyena idibo rọyen da vwẹ akpẹrẹ vwo mu orivwin rọyen vwo nẹ Mẹgido, ayen de muo kpo Jerusalẹm ji sho phiyọ ushi rọyen. Etiyin ihwo rẹ otọ na da reyọ Jehoahaz ọmọ ri Josaya, ayen de ku evwri kuo uyovwin vwọ jẹreyọ, ayen de vwo mu ovie vwẹ ẹdia rẹ ọsẹ rọyen.
31 Jehoahaz hẹ ẹgbukpe 23 vwẹ ọke rọ vwọ dia ovie, o sunru emeranvwe erha vwẹ Jerusalẹm. Odẹ rẹ oni rọyen Hamuta ọmọtẹ ri Jerimaya ro nẹ Libna rhe. 32 Ko ruẹ obo re brare vwẹ ẹro ri Jihova, vwo nene erọnvwọn eje rẹ esẹ rọyen ride ruru. 33 Fero Niko de muo phiyọ uwodi vwẹ Ribla vwẹ otọ ri Hemat, rọ vwọ nẹrhẹ o je suon vwẹ Jerusalẹm, o de bru eho rẹ italẹnti* 100 rẹ idọnọ efuanfon kugbe italẹnti ọvo rẹ oro kẹ Juda. 34 Kpobarophiyọ, Fero Niko da vwẹ Elayakim ọmọ ri Josaya vwo mu ovie vwẹ ẹdia rẹ ọsẹ rọyen Josaya, o de wene odẹ rọyen kpo Jehoyakim; ẹkẹvuọvo ọ da reyọ Jehoahaz rhe Ijipt, rọ dia asan ro de ghwu vwẹ ukuko na. 35 Jehoyakim da vwẹ idọnọ efuanfon kugbe iro na vwọ kẹ Fero, ẹkẹvuọvo o mie ihwo rẹ otọ na osa uyovwin rere ọ sa vwọ mrẹ idọnọ efuanfon rẹ Fero nokpẹn rọyen na vwo rhe. O mie ohwo ọvuọvo rẹ otọ na uchunu rẹ idọnọ efuanfon kugbe iro buebun ro bru kẹ ayen rere ọ vwẹ ayen kẹ Fero Niko.
36 Jehoyakim hẹ ẹgbukpe 25 vwẹ ọke rọ vwọ dia ovie, o sunru ẹgbukpe 11 vwẹ Jerusalẹm. Odẹ rẹ oni rọyen Zẹbaida ọmọtẹ ri Pẹdaya ro nẹ Rumah rhe. 37 Ko ruẹ obo re brare vwẹ ẹro ri Jihova vwo nene erọnvwọn eje rẹ esẹ rọyen ride ruru.
24 Vwẹ ọke ri Jehoyakim, Ovie Nẹbukadnẹza ri Babilọn da rhe vwọsuọ, Jehoyakim da dia odibo rọyen ẹgbukpe erha. Ẹkẹvuọvo Jehoyakim de gbe vwọsuọ. 2 Jihova ko jẹ ẹko rẹ igborhugborho rẹ ihwo ri Kaldia, ihwo ri Siria, ihwo ri Moab, kugbe ihwo rẹ Amọn bro ra re nene họnre. Ko jẹ ayen yanran re nene Juda họnre rere ayen ghwọrọ, vwo nene ota rẹ Jihova tare womarẹ idibo rọyen emraro na. 3 Vwọrẹ uyota, Jihova yen jurhi nẹ ọnana phia kẹ Juda, rere o vwo si ayen vwo nẹ obaro rọyen fikirẹ imwemwu eje rẹ Manasẹ ruru, 4 kugbe ọbara rẹ ihwo rẹ abọ rayen fonro ro ku kuotọ, kidie ọ nẹrhẹ ọbara rẹ ihwo rẹ abọ rayen fonro vọn Jerusalẹm, Jihova je guọnọ vwo ghovwoo.
5 Ikuegbe rẹ akpeyeren ri Jehoyakim ri chekọ, erọnvwọn eje ro ruru, e rhe si ayen phiyọ ọbe rẹ ikuegbe rẹ ọke rẹ ivie ri Juda? 6 Jehoyakim de ghwu kerẹ esẹ rọyen ride; ọmọ rọyen Jehoyakin da rhe dia ovie vwẹ ẹdia rọyen.
7 Ovie rẹ Ijipt rha vwẹ ọke vuọvo ji otuofovwin rọyen vwo nẹ otọ rọyen rhe ọfaa, kidie ovie ri Babilọn reyọ etọ rẹ ovie rẹ Ijipt eje kẹ oma rọyen, vwo nẹ Iwadi* rẹ Ijipt re te Urhie ri Yufretis.
8 Jehoyakin hẹ ẹgbukpe 18 vwẹ ọke rọ vwọ dia ovie, o sunru emeranvwe erha vwẹ Jerusalẹm. Odẹ rẹ oni rọyen Nahọshta ọmọtẹ rẹ Ẹlnetan ri Jerusalẹm. 9 O ru obo re brare vwẹ ẹro ri Jihova, vwo nene erọnvwọn eje rẹ ọsẹ rọyen ruru. 10 Vwẹ ọke yena, idibo rẹ Ovie Nẹbukadnẹza ri Babilọn da kpare rhe rhi nene Jerusalẹm họnre, ayen da gba riariẹ orere na phiyọ. 11 Ovie Nẹbukadnẹza ri Babilọn rhe orere na ọke rẹ idibo rọyen vwọ gba riariẹ phiyọ.
12 Ovie Jehoyakin ri Juda vẹ oni rọyen, idibo rọyen, isun rọyen, kugbe ediaguare* rọyen de bru ovie ri Babilọn ra; ovie ri Babilọn de muo vwẹ ukpe rẹrenren rẹ usuon rọyen. 13 Etiyin ọ da ghwẹ efe rẹ uwevwin ri Jihova eje kugbe efe rẹ uwevwin* rẹ ovie na reyọ. Ọ da guọghọ ekuakua rẹ oro eje rẹ Solomọn ovie ri Izrẹl ruru vwẹ uwevwin rẹ ẹga ri Jihova na chẹghẹchẹghẹ kirobo rẹ Jihova tare. 14 O de mu Jerusalẹm eje, isun na eje, egba ofovwin na eje, kugbe kọwena kọwena vẹ kodjogun kodjogun* kpo ighuvwu—ihwo 10,000 yen o mu kpo ighuvwu. Ọ yanjẹ ohwo vuọvo vwoo, jokparẹ ihwo re ma dia igbere vwẹ otọ na. 15 Ọtiọyen kọyen o mu Jehoyakin kpo ighuvwu vwẹ Babilọn; o ji mu oni rẹ ovie na, eya rẹ ovie na, ediaguare rọyen, kugbe ihwo ri titiri vwẹ otọ na nẹ Jerusalẹm kpo ighuvwu vwẹ Babilọn. 16 Ovie ri Babilọn de ji mu egba ofovwin na eje 7,000 kpo ighuvwu vwẹ Babilọn, ọtiọyen ji te ewena vẹ idjogun* 1,000, ayen eje egba eshare re ji yono vwọ kẹ ofovwin. 17 Ovie ri Babilọn da vwẹ Matanaya oniọvo rẹ ọsẹ ri Jehoyakin vwo mu ovie vwẹ ẹdia rọyen, o de wene odẹ rọyen kpo Zẹdikaya.
18 Zẹdikaya hẹ ẹgbukpe 21 vwẹ ọke rọ vwọ dia ovie, o sunru ẹgbukpe 11 vwẹ Jerusalẹm. Odẹ rẹ oni rọyen Hamuta ọmọtẹ ri Jerimaya ro nẹ Libna rhe. 19 O ru obo re brare vwẹ ẹro ri Jihova vwo nene erọnvwọn eje rẹ Jehoyakim ruru. 20 Erọnvwọn nana phiare vwẹ Jerusalẹm vẹ Juda fikirẹ ophu ri Jihova, bẹsiẹ ro vwo si ayen nẹ obaro rọyen. Zẹdikaya de gbe vwọso ovie ri Babilọn.
25 Vwẹ ukpe rirhirin rẹ usuon ri Zẹdikaya, vwẹ emeranvwe rihwe vwẹ ẹdẹ rihwe rẹ emeranvwe na, Ovie Nẹbukadnẹza ri Babilọn vẹ otuofovwin rọyen eje da rhe rhi nene Jerusalẹm họnre. O wonphiyọ* etiyin rere o nene họnre, ọ da je bọn igbẹhẹ riariẹ phiyọ, 2 a da gba riariẹ orere na phiyọ rhirin re te ukpe rẹ 11 rẹ Ovie Zẹdikaya. 3 Vwẹ ẹdẹ rirhirin rẹ emeranvwe rẹne na, owẹnvwe na da rhe gan mamọ vwẹ orere na, emuọre vuọvo rha herọ vwọ kẹ ihwo rẹ otọ naa. 4 Ihwo ri Kaldia na de kporon igbẹhẹ rẹ orere na, isodje na eje da djẹ wan anurhoro rẹ uherevie rẹ igbẹhẹ ivẹ rọ kẹrẹ udju rẹ ovie na vwẹ ason, jẹ ihwo ri Kaldia gba riariẹ orere na phiyọ; ovie na da wan idjerhe rẹ Araba djẹ. 5 Ẹkẹvuọvo otuofovwin ri Kaldia na da vwọtua ovie na, ayen da djẹ mu vwẹ aton ri Jẹriko, isodje rọyen eje da hrabọ jovwo. 6 Etiyin ayen de mu ovie na, ayen da reyọ rhe ovie ri Babilọn vwẹ Ribla, ayen de brorhiẹn hwe. 7 Ayen hwe emọ ri Zẹdikaya vwẹ irharo rọyen; Nẹbukadnẹza de rhuẹro ri Zẹdikaya je vwẹ igoni rẹ ẹrovwo vwọ kanrọ, o de muo kpo Babilọn.
8 Vwẹ emeranvwe riyorin, vwẹ ẹdẹ righwrẹn rẹ emeranvwe na, kọyen vwẹ ukpe 19 rẹ Ovie Nẹbukadnẹza ovie ri Babilọn, Nẹbuzaradan onotu rẹ ihwo re rhẹrẹ na, odibo rẹ ovie ri Babilọn, da rhe Jerusalẹm. 9 Ọ da torhẹ uwevwin ri Jihova, uwevwin* rẹ ovie na, kugbe iwevwin ri Jerusalẹm eje; ọ je torhẹ uwevwin ri kọshare kọshare ro titiri. 10 Otuofovwin ri Kaldia eje re vẹ onotu rẹ ihwo re rhẹrẹ na gba herọ de kporon igbẹhẹ re riariẹ Jerusalẹm totọ. 11 Nẹbuzaradan rọ dia onotu rẹ ihwo re rhẹrẹ na de mu ihwo ri chekọ ra yan jovwo vwẹ orere na, ihwo re djẹ bru ovie ri Babilọn ra ra vwomaba ẹbẹre rọyen, kugbe ihwo ri chekọ na eje kpo ighuvwu. 12 Ẹkẹvuọvo onotu rẹ ihwo re rhẹrẹ na da yanjẹ evo vwo vwẹ usun rẹ ihwo re ma dia igbere vwẹ otọ na rere ayen dia ihwo re vwẹrote ivaini kugbe ihwo ra gba vwo ruiruo. 13 Ihwo ri Kaldia na da guọghọ ichivwo rẹ ẹrovwo rẹ uwevwin ri Jihova na chẹghẹchẹghẹ kugbe erọnvwọn re vwo muẹ eghwa na vẹ Abadi rẹ ẹrovwo rehẹ uwevwin ri Jihova na, ayen de mu ẹrovwo na kpo Babilọn. 14 Ayen je kua igogono na, isaboro na, itijoro re vwo brẹ iwiki na, iko na, kugbe ekuakua rẹ ẹrovwo eje ra reyọ vwo ruiruo vwẹ uwevwin rẹ ẹga na. 15 Onotu rẹ ihwo re rhẹrẹ na kua erọnvwọn ra wan erhanre phiyọ na kugbe imize ikokodo ra vwẹ uvi rẹ oro kugbe idọnọ efuanfon vwo ru na. 16 Vwọ kpahen ichivwo ivẹ na, Abadi na, kugbe erọnvwọn re vwo muẹ eghwa rẹ Solomọn ru phiyọ uwevwin ri Jihova na, a sa vwanvwe ọnyẹ rẹ ẹrovwo re vwo ru ayen ejee kidie i bun nọ. 17 Uchivwo ọvuọvo kpenu te kubit* 18, ẹrovwo yen e vwo ru uyovwin rọhẹ enu rọyen; ugrongron rẹ uyovwin na kubit erha, ẹrovwo yen e vwo ru orọnvwọn rọ họhọ ariri na kugbe ipọmigranẹti re riariẹ uyovwin na phiyọ. Uchivwo ivẹ na oka vuọvo.
18 Onotu rẹ ihwo re rhẹrẹ na ji mu Sẹraya orherẹn rode na, Zẹfanaya orherẹn rọ vwẹ ukẹcha kẹ na, kugbe ihwo erha re rhẹrẹ anurhoro na. 19 Ọ da dia evunrẹ orere na de mu ọdiaguare* ọvo rọ dia onotu vwẹ enu rẹ isodje na, ihwo iyorin re ma kẹrẹ ovie na ra mrẹre vwẹ orere na, ọtiọyen ji te osiọbe rẹ onotu rẹ otuofovwin na ro koko ihwo na kẹ ofovwin vwẹ otọ na kugbe eshare 60 rẹ ihwo ghevweghe rẹ otọ na ra je mrẹ vwẹ orere na. 20 Nẹbuzaradan onotu rẹ ihwo re rhẹrẹ na de mu ayen bru ovie ri Babilọn ra vwẹ Ribla. 21 Ovie ri Babilọn da teyen ayen hwe vwẹ Ribla vwẹ otọ ri Hemat. Enẹ kọyen e mu Juda vwo nẹ otọ rọyen kpo ighuvwu.
22 Ovie Nẹbukadnẹza ri Babilọn da vwẹ Gẹdalaya ọmọ rẹ Ahaikam ọmọ ri Shefan vwo mu vwẹ enu rẹ ihwo rọ yan jovwo vwẹ otọ ri Juda. 23 Ọke rẹ inotu rẹ otuofovwin na eje vẹ eshare rayen vwo nyo nẹ ovie ri Babilọn vwẹ Gẹdalaya vwo mu, ayen de brokpakpa bru Gẹdalaya rhe vwẹ Mizpa. Ihwo na yen Ishmẹl ọmọ ri Nẹtanaya, Johenan ọmọ ri Kariya, Sẹraya ọmọ ri Tanhumẹt rẹ ohwo ri Nẹtofa, kugbe Jehazanaya ọmọ ri Meakat, vẹ eshare rayen. 24 Gẹdalaya de duvwun iyorin kẹ ayen vẹ eshare rayen, ọ da ta kẹ ayen nẹ: “We jẹ oshọ muẹ ovwan rẹ ovwan vwọ dia idibo rẹ ihwo ri Kaldiaa. Ovwan dia otọ na je ga ovie ri Babilọn, ko che yovwin kẹ ovwan.”
25 Vwẹ emeranvwe righwrẹn, Ishmẹl ọmọ ri Nẹtanaya ọmọ rẹ Ẹlishama rọ dia ohwo ro nẹ orua rẹ ovie na* rhe vẹ eshare ihwe efa da rhe, ayen da teyen Gẹdalaya she, o de ghwu vẹ ihwo ri Ju kugbe ihwo ri Kaldia re vẹ ọyen gba herọ vwẹ Mizpa. 26 Ọyena vwọ wan nu, ihwo na eje, nẹ ọ rẹ otete re te ọrode, ji te inotu rẹ otuofovwin na de vrẹn, ayen de kpo Ijipt, kidie ayen djoshọ rẹ ihwo ri Kaldia na.
27 Vwẹ ukpe 37 rẹ Ovie Jehoyakin ri Juda vwọ hẹ ighuvwu, vwẹ emeranvwe 12, vwẹ ẹdẹ 27 rẹ emeranvwe na, Ovie Ivu-mẹrodak ri Babilọn de siobọnu* Ovie Jehoyakin ri Juda vwo nẹ uwodi, ọyena yen ukpe rẹ Ivu-mẹrodak vwọ dia ovie. 28 O de nene ta ota vwẹ idjerhe rẹ ọghọ, ọ da nẹrhẹ ekete rọyen kpenu nọ ekete rẹ ivie ri chekọ re vẹ ọyen gba hẹ Babilọn. 29 Ọtiọyena Jehoyakin de ku iwun rẹ uwodi rọyen nu, ọ da riemu vwẹ imẹjẹ rẹ ovie na kẹdi kẹdẹ vwẹ ẹdẹ rẹ akpọ rọyen eje. 30 Kẹdi kẹdẹ kọyen a vwọ vwẹ uchunu rẹ emu rẹ ovie na tare nẹ a vwọ kẹ vwọ kẹ vwẹ ẹdẹ rẹ akpọ rọyen eje.
O mudiaphiyọ “Jihova Yen Ọghẹnẹ Mẹ.”
Yẹrẹ “jẹ erhi mẹ kugbe erhi rẹ.”
Yẹrẹ “erhi.”
Kọyen, oniọvo rẹ Ehazaya.
Yẹrẹ “ophephe.”
Yẹrẹ “erhi wẹn.”
“Emọ rẹ emraro na” ọ họhọre nẹ ọ ta ota kpahen isikuru rẹ odjekẹ vwọ kẹ emraro yẹrẹ vwọ kẹ ẹko rẹ emraro.
Yẹrẹ “erhi wẹn.”
Yẹrẹ “erhi wẹn.”
Yẹrẹ “ewun ọmraro.”
Yẹrẹ “ophephe.”
Yẹrẹ “ewun ọmraro.”
Yẹrẹ “ewun ọmraro.”
Yẹrẹ “odju.”
Yẹrẹ ọ sa dia, “otọ na je nẹrhẹ evun she.”
Yẹrẹ ọ sa dia, “yẹrẹ nẹrhẹ evun shee.”
Yẹrẹ “Ẹlaisha ọmọ ri Shefat rọ dia odibo rẹ Ẹlaijah jovwo.”
Vwẹ Hibru, “Die yen te vwe te we?”
Vwẹ Hibru, “ri mi mudia obaro rọyen.”
Yẹrẹ “se ohworihwehworo.”
Yẹrẹ “iwadi.”
Yẹrẹ “iwadi.”
Yẹrẹ “se ihwo eje re vwẹ umuehun vwo muẹ ehun.”
Yẹrẹ “de mu erhọn phiyọ.”
Yẹrẹ “kidie ivun miovwẹ erhi rọyen gangan vwẹ evun rọyen.”
Yẹrẹ “erhi wẹn.”
Yẹrẹ “da rhẹvwiẹ.”
Yẹrẹ “ẹbe.”
Yẹrẹ “usivwin.”
Yẹrẹ “dede nẹ a vwẹ ọga rẹ ohọroma vwọ ghwiẹ.”
Ọ sa dianẹ Neman yen ọ ta ota kpahan.
Italẹnti ọvo vẹ ikilogramu 34.2 abavo. Ni Apẹndis B14.
Yẹrẹ “re bru oma rọyen.”
Vwẹ Hibru, “ebruphiyọ.”
Vwẹ Hibru, “ri mi mudia obaro rọyen na.”
Enana eranvwe rẹ ekẹkẹtẹ vẹ iyesi koko vwiẹ.
Yẹrẹ “uwevwin rẹ ẹga.”
Asan ọvo vwẹ Sameria, ọ sa dia ugbenu otete yẹrẹ asan ra gbogba riariẹ.
Yẹrẹ “che mu erhọn phiyọ.”
Yẹrẹ “asan na vrẹ obọ ọvo yẹrẹ abọ ivẹ.”
Vwẹ Hibru, “ubiudu rẹ ovie.”
Vwẹ Hibru, “ẹgborho.”
Ọkiọvo ọ dia ẹro ro rhuru yen ọ ta ota kpahaan; ọ sa dianẹ Ọghẹnẹ rhurhu ọhọ rẹ ayen vwo vughe emu.
Ikabu ọvo vẹ Ilita 1.22 abavo. Ni Apẹndis B14.
Yẹrẹ “phiyọ obevun; tamu ohọroma rọyen.”
Yẹrẹ “vwẹ eki.”
Siya ọvo vẹ Ilita 7.33 abavo. Ni Apẹndis B14.
Shẹkẹl ọvo vẹ igramu 11.4 abavo. Ni Apẹndis B14.
Yẹrẹ “ota nana se rugba?”
Yẹrẹ “na mu erhọn phiyọ.”
Yẹrẹ “erhi.”
Yẹrẹ “ota ọtiọyena se rugba?”
Yẹrẹ “rọ rhọvwọn ọmọ rọyen na.”
Ọnana ohwo rode vwẹ usuon.
Yẹrẹ “o de muo kpahen.”
Vwẹ Hibru, “ọmọtẹ.”
Yẹrẹ “kidie ọ muọga.”
Vwẹ Hibru, “kohwo kohwo rọ phẹ kuẹ igbẹhẹ.” Ota ri Hibru ra vwọ ta ota rẹ ọjẹfia kpahan eshare.
Yẹrẹ “erhi ovwan.”
Vwẹ Hibru, “ọmọ.”
Yẹrẹ “vwẹ orọnvwọn re vwo gbe ikpẹro.”
Enana ihwo ride vwẹ usuon.
Yẹrẹ “ifatalaiza.”
Vwẹ Hibru, “ihwo re vwẹrote Ehab.”
Yẹrẹ “ọ rọ ma dia ọsoso.”
Vwẹ Hibru, “uwevwin.”
Yẹrẹ “Ovwan evwata.”
Yẹrẹ “che shefiaa.”
Ọ sa dianẹ ọyen asan re muẹ igodẹ phiyọ rere e bru ẹton rayen.
Yẹrẹ “vwo bruba kẹ.”
Vwẹ Hibru, “wẹn dia ọsoso kpahen ovwẹ.”
Yẹrẹ “uwevwin rẹ ẹga.”
Yẹrẹ “erhi rẹ ovwan yen e che vwo wene erhi rọyen.”
Vwẹ Hibru, “ihwo re djẹ kobaro kẹ.”
Vwẹ Hibru, “orere,” ọkiọvo ọ pha kerẹ uwevwin ra gbogba riariẹ.
Yẹrẹ “Jihova ko siẹ uchunu rẹ Izrẹl kpotọ.”
Yẹrẹ “Iwadi.”
Vwẹ Hibru, “Uchẹdẹ.”
Vwẹ Hibru, “ghwọrọ ubi rẹ uvie na ejobi.”
Vwẹ Hibru, “de cho.”
Ọ sa dianẹ ọyen odẹ ọfa re vwo se ihwo ri Kẹrẹt yẹrẹ ọkiọvo o churobọ si ubrotọ rẹ ihwo ri Keria rẹ awanre vwẹ obọrhen ọnre vwẹ ẹbẹre ọnre shera.
Vwẹ Hibru, “ihwo re djẹ kobaro na.”
Yẹrẹ “da re ọphọ.”
Yẹrẹ “ọguan.”
Vwẹ Hibru, “vwẹ ọke rọ da ro otafe vẹ ọke rọ da ro uwevwin.”
Yẹrẹ “o de ku idayadẹm.”
Ọ sa dianẹ orherẹn na mu ukpirhin re si Urhi na phiyọ kpahen uyovwin rẹ ovie na rere ọ vwọ karophiyọ nẹ o ru nene obo rehẹ evun rọyen.
Yẹrẹ “ọguan.”
Yẹrẹ “uwevwin rẹ ẹga.”
Yẹrẹ “ọguan.”
Yẹrẹ “erhi.”
Yẹrẹ “mie ihwo rẹ ayen vugheri.”
Yẹrẹ “ọ vare.”
Yẹrẹ “rhe ghwẹ ayen phiyọ ekpu.” Vwẹ Hibru, “gba.”
Yẹrẹ “isizọsi.”
Vwẹ Hibru, “Hazaẹl da gare opharo vi Jerusalem rọ vwọ yanran ra vwọsuọ.”
Yẹrẹ “ọguan.”
Yẹrẹ “vwẹ Bẹt-milo.”
Yẹrẹ “Jehoahaz de ru opharo ri Jihova lọhọ.”
Kọyen, vwọrẹ ufuoma kugbe ofuvwegbe.
Vwẹ Hibru, “Ọ yanre vwẹ evun rọyen.”
Ni Eta re Vwomaphia.
Vwẹ Hibru, “Ọ yanre vwevunrẹ.”
Kọyen, Jeroboam II.
Yẹrẹ “usivwin.”
Yẹrẹ “usivwin vwo nẹ obọ.”
Vwẹ Hibru, “vwẹ ẹcha rẹ ukpe,” ọkiọvo, ọke rẹ ọke ekpahen de nẹ otọ nu. Ọnana emeranvwe ri March yẹrẹ April. Ni Apẹndis B15.
Yẹrẹ “rere a mrẹ ohwohwo vwẹ opharo.”
Yẹrẹ “ọguan.”
Vwẹ Hibru, “dutughẹ.”
Omarẹ imita 178 (ichiyin 584). Ni Apẹndis B14.
Yẹrẹ “ọguan.”
Kọyen, Jeroboam II.
O mudiaphiyọ “Jihova Vwẹ Ukẹcha Phia Nure.” E sere Ọzayah vwẹ 2Iv 15:13; 2Ik 26:1-23; Aiz 6:1; kugbe Zẹk 14:5.
Kọyen, ọsẹ rọyen Amazaya.
Yẹrẹ “nẹ asan ra wan rua Hemat.”
Kọyen, Abadi rẹ Ughwanka, yẹrẹ Dead Sea. Ni Eta re Vwomaphia.
Kọyen, Jeroboam II.
O mudiaphiyọ “Jihova Vwẹ Ukẹcha Phia Nure.” E sere Ọzayah vwẹ 2Iv 15:13; 2Ik 26:1-23; Aiz 6:1; kugbe Zẹk 14:5.
Yẹrẹ “vwẹrote ọguan rẹ ovie.”
Italẹnti ọvo vẹ ikilogramu 34.2 abavo. Ni Apẹndis B14.
Shẹkẹl ọvo vẹ igramu 11.4 abavo. Ni Apẹndis B14.
Yẹrẹ “ọguan.”
Yẹrẹ ọ sa dia, “Pika ọmọ ri Remalaya vẹ Agọb kugbe Araya da ruero kpahọn, ayen da teyọn hwe.”
Vwẹ Hibru, “tobọ nẹrhẹ ọmọ robọ rọyen wan erhanre vrẹ.”
Yẹrẹ “ihwo ri Juda.”
Yẹrẹ “ọguan.”
Yẹrẹ “iplani.”
O mudiaphiyọ “Jihova Yen kẹ Ohwo Ẹgba.”
Vwẹ Hibru, “djoshọ rẹ.”
Kọyen, kasan kasan, te ọ dia asan rẹ imihwo dia yẹrẹ ihwo buebun dia.
Ni Eta re Vwomaphia.
Vwẹ Hibru, “djẹ kpo ighuvwu nẹ obaro rayen.”
Ota ri Hibru nana se churobọ si ota ọvo ra fan phiyọ ”isọn.” A reyọ vwo ruiruo kerẹ ota rẹ ọjẹfia.
Vwẹ Hibru, “de ru ohọre rayen ghọnghọn kerẹ ohọre rẹ.”
Yẹrẹ “ema ra vwẹ erọnvwọn ra wranre vwo ru.”
Ni Eta re Vwomaphia.
Vwẹ Hibru, “je nẹrhẹ emeshare vẹ emetẹ rayen wan erhanre vrẹ.”
Vwẹ Hibru, “ayen ke shẹ oma rayen.”
Yẹrẹ “ayen ga.”
Yẹrẹ “riẹn obo ra ga ẹga.”
Yẹrẹ “oborẹ ayen ga.”
Yẹrẹ “eghẹnẹ.”
Yẹrẹ “nene obo ra ga ẹga.”
Yẹrẹ “nene obo ra ga ẹga.”
Vwẹ Hibru, “djoshọ rẹ.”
Yẹrẹ “nene obo ra ga ẹga.”
Ọyen osikrẹ rẹ Abaijah.
Ni Eta re Vwomaphia.
Yẹrẹ “se Nẹhọshtan.”
Kọyen, kasan kasan, te ọ dia asan rẹ imihwo dia yẹrẹ ihwo buebun dia.
Italẹnti ọvo vẹ ikilogramu 34.2 abavo. Ni Apẹndis B14.
Yẹrẹ “ọguan.”
Vwẹ Hibru, “da nyavwe.”
Yẹrẹ “osun na.”
Yẹrẹ “onotu rẹ ediaguare na.”
Yẹrẹ “onotu rẹ omuidi na.”
Yẹrẹ “vwẹrote ọguan rẹ ovie.”
Yẹrẹ “ejajẹ.”
Yẹrẹ “Siria.”
Vwẹ Hibru, “Ovwan guọnọ ebruphiyọ vwẹ obọ mẹ rere ovwan bru vwe rhe.”
Yẹrẹ “vwẹrote ọguan rẹ ovie.”
Yẹrẹ “vwẹrote ọguan rẹ ovie.”
Yẹrẹ “ekan.”
Vwẹ Hibru, “kidie emọ na te unu rẹ uwevwiẹ na re.”
Vwẹ Hibru, “phiẹ ẹwẹn phiyọ oma rọyen.”
Vwẹ Hibru, “o de rhie.”
Yẹrẹ ọ sa dia, “uvwre.”
Yẹrẹ “nẹrhẹ ugbo ri Nail.”
Vwẹ Hibru, “e vwo ruo.”
Yẹrẹ “vwo ruo.”
Ota re vwo ruiruo vwẹ etinẹ na ta ota kpahan ufi ra reyọ vwo suẹn iyesi. A gba ufi na muẹ ẹbẹre rẹ utehru re phi phiyọ unu rẹ iyesi na.
Kọyen, Hẹzikaya.
Yẹrẹ “wọ cha re obo re djẹ nẹ iwiti ri tue she rhe.”
Yẹrẹ “Asiria mu erhọn phiyọ.”
Yẹrẹ “uwevwin rẹ ẹga.”
Vwẹ Hibru, “ẹdẹ.”
Ọkiọvo a reyọ istẹpu nana vwo kere ọke, kirobo rẹ ihwo awanre reyọ uvo vwo nẹ ọke.
Yẹrẹ “Hẹzikaya da kerhọ kẹ.”
Yẹrẹ “ọguan.”
Yẹrẹ “ọguan.”
Yẹrẹ “ọguan.”
Yẹrẹ “ọguan.”
Enana ihwo ride vwẹ usuon.
Yẹrẹ “uyota.”
Vwẹ Hibru, “ẹdẹ.”
Ni Eta re Vwomaphia.
Vwẹ Hibru, “Ọ nẹrhẹ ọmọ robọ rọyen wan erhanre vrẹ.”
Ni Eta re Vwomaphia.
Ota ri Hibru nana se churobọ si ota ọvo ra fan phiyọ ”isọn.” A reyọ vwo ruiruo kerẹ ota rẹ ọjẹfia.
Yẹrẹ “kugbe iplọmu.”
Yẹrẹ “asan re bẹrẹre.”
Vwẹ Hibru, “lọhọre.”
Ọnana ota rẹ une aghwanre ro shekpahen ughwu.
Yẹrẹ “eje te imitete te ekpako.”
Yẹrẹ “da vwanriẹn ọphọ na.”
Ni Eta re Vwomaphia.
Ni Eta re Vwomaphia.
Ni Eta re Vwomaphia.
Yẹrẹ “eshare re dia igberadja rẹ uwevwin rẹ ẹga na.”
Ni Eta re Vwomaphia.
Ni Eta re Vwomaphia, “Gehina.”
Vwẹ Hibru, “jẹ nẹrhẹ ọmọshare yẹrẹ ọmọtẹ rọyen wan erhanre vrẹ.”
Vwẹ Hibru, “vwọ kẹ.”
Yẹrẹ “wan uvun ra da riemu.”
Ọnana ohwo rode vwẹ usuon.
Vwẹ Hibru, “obọrhen.” Kọyen, obọrhen ọnre siẹrẹ e de hirharoku ẹbẹre ọnre va nẹcha.
Kọyen, Ugbenu rẹ Oliv, ma rho kẹ oboba rọyen vwẹ ẹbẹre ọnre shera ra je riẹn phiyọ Ugbenu rẹ Ogbeku.
Ni Eta re Vwomaphia.
Ni Eta re Vwomaphia.
Yẹrẹ “eghẹnẹ rẹ evwruwevwin; edjọ.”
Ota ri Hibru nana se churobọ si ota ọvo ra fan phiyọ ”isọn.” A reyọ vwo ruiruo kerẹ ota rẹ ọjẹfia.
Ni Eta re Vwomaphia.
Italẹnti ọvo vẹ ikilogramu 34.2 abavo. Ni Apẹndis B14.
Ni Eta re Vwomaphia.
Enana ihwo ride vwẹ usuon.
Yẹrẹ “ọguan.”
Yẹrẹ ọ sa dia, “vẹ ihwo re bọn igbẹhẹ.”
Yẹrẹ ọ sa dia, “ihwo re bọn igbẹhẹ.”
Yẹrẹ “O mu erhọn phiyọ.”
Yẹrẹ “ọguan.”
Kubit ọvo vẹ isẹntimita 44.5 (inshisi 17.5) abavo. Ni Apẹndis B14.
Ọnana ohwo rode vwẹ usuon.
Vwẹ Hibru, “nẹ ubi rẹ uvie na.”
Vwẹ Hibru, “Babilọn da kpare uyovwin rẹ.”