Sierru Leone som si zamilovala

ANI nie dva týždne po mojom príchode som si Sierru Leone zamilovala. Obdivovala som, ako ľudia nosia na hlave ťažký náklad a pritom si vykračujú akoby nič. Na uliciach to žilo — deti sa hrali, tancovali, tlieskali a podupkávali si do rytmu. Kde som sa pozrela, všade boli pestré farby, rytmus a hudba.

No zo všetkého najviac som si zamilovala zvestovateľskú službu. Typickou črtou Sierraleončanov je pohostinnosť k cudzincom. Vážia si Bibliu a radi sa o nej rozprávajú. Často ma pozvú do svojho domu, a keď odchádzam, kus cesty ma odprevadia. Sú veľmi milí, čo mi pomáha vyrovnávať sa s menej príjemnými stránkami tunajšieho života, napríklad s nedostatkom vody či s výpadkami elektriny.

Keďže som slobodná, ľudia sa ma niekedy pýtajú, či sa necítim osamelá. No ja mám toľko práce, že na osamelosť nemám čas. Môj život je bohatý a zmysluplný.