Rob v službe pokroky
1 Náš nebeský Otec sa teší, keď vidí duchovný pokrok svojich služobníkov. Taký pokrok sa prejavuje aj tým, že sa z nich stávajú zrelší a efektívnejší hlásatelia dobrého posolstva. Pavol povzbudil dozorcu Timoteja usilovať sa tak, aby bol jeho pokrok zjavný. (1. Tim. 4:13–15) O skvalitnenie svojej služby by sme sa mali usilovať všetci, a to aj tí z nás, ktorí už máme v službe veľa skúseností.
2 Daj si osobné ciele: Kto chce robiť pokroky, musí si dať osobné ciele. Napríklad aké ciele by sme si mohli dať? Mohli by sme sa usilovať naučiť lepšie používať náš duchovný meč, Bibliu. (Ef. 6:17) Azda by sme sa mohli zlepšiť v niektorom odvetví služby, povedzme v službe na ulici, vo vydávaní svedectva cez telefón alebo v službe v obvode s obchodmi a firmami. Alebo by sme sa mohli naučiť efektívnejšie vykonávať opätovné návštevy. Ďalším vynikajúcim cieľom by mohlo byť zlepšiť sa v zavádzaní a vedení biblických štúdií.
3 Čo ti pomôže: Obsah zborových zhromaždení, zvlášť teokratickej školy kazateľskej služby a služobného zhromaždenia, je zostavovaný tak, aby nám pomáhal robiť pokroky v službe. Čím viac úsilia vynakladáme, keď sa na ne pripravujeme, keď sa na nich zúčastňujeme a keď uplatňujeme rady, ktoré na nich dostávame, tým väčší úžitok z nich máme. — 2. Kor. 9:6.
4 Okrem toho si v dosahovaní pokroku potrebujeme navzájom pomáhať. (Prísl. 27:17) Zlepšiť sa môžeme tak, že budeme pozorne počúvať, ako sa prihovárajú zvestovatelia, s ktorými sme v službe. Navyše, náš dozorca štúdia knihy nám môže zariadiť aj osobnú pomoc. Akým požehnaním je spolupracovať so skúseným priekopníkom alebo zvestovateľom, ktorý nám pomôže byť v službe produktívnejší a mať z nej väčšiu radosť! V našej študijnej skupine je možno nový zvestovateľ. Nemohli by sme sa ujať iniciatívy a pozvať ho do služby?
5 Zvestovateľská služba je tou najdôležitejšou prácou, aká sa dnes koná. Chceme, aby „obeť chvály“, ktorú Jehovovi prinášame, bola čo najlepšia. (Hebr. 13:15) Ak sa usilujeme robiť v službe pokroky, budeme robotníkmi, ktorí ‚sa nemajú za čo hanbiť a správne zaobchádzajú so slovom pravdy‘. — 2. Tim. 2:15.