Buď spokojný s tým, čo máš
1 Písmo nás nabáda, aby sme sa starali o hmotné potreby členov svojej domácnosti, ale nemalo by to byť naším hlavným cieľom v živote. Na prvom mieste musia byť duchovné veci. (Mat. 6:33; 1. Tim. 5:8) V týchto ‚kritických časoch, s ktorými sa dá ťažko vyrovnať‘, je náročné nájsť rovnováhu. (2. Tim. 3:1) Čo nám v tom pomôže?
2 Osvoj si biblický pohľad: Božie Slovo nás upozorňuje, že honba za bohatstvom môže viesť k duchovnej skaze. (Kaz. 5:10; Mat. 13:22; 1. Tim. 6:9, 10) V tomto rozhodujúcom čase by bolo katastrofálne, keby niekoho z nás začala natoľko zamestnávať svetská práca alebo finančné starosti, že by sme duchovné činnosti — zhromaždenia, štúdium a službu — odsunuli v živote do úzadia. (Luk. 21:34–36) Naopak, Biblia radí: „Ak máme živobytie a niečo na seba, budeme s tým spokojní.“ — 1. Tim. 6:7, 8.
3 To neznamená, že sa od kresťanov vyžaduje, aby dobrovoľne žili v chudobe. No pomáha nám to určiť, aké sú v skutočnosti naše hmotné potreby — jedlo, oblečenie a prístrešie primerané miestu, kde žijeme. Ak máme základné životné potreby, nemali by sme sa neprestajne usilovať o vyššiu životnú úroveň. Keď zvažujeme nejaký nákup alebo prijatie ďalšej práce, bude dobré položiť si otázku: ‚Je to naozaj potrebné?‘ To nám pomôže poslúchať inšpirovanú radu: „Nech je váš spôsob života bez lásky k peniazom a buďte spokojní s tým, čo je.“ — Hebr. 13:5.
4 Ak dôverujeme Jehovovi, požehná nás. (Prísl. 3:5, 6) Hoci musíme ťažko pracovať, aby sme získali veci dennej potreby, nesústreďujeme na ne svoj život. Či už toho máme málo, alebo veľa, spoliehame sa na to, že Jehova naše potreby uspokojí. (Fil. 4:11–13) Tak získame zbožnú spokojnosť a mnohé ďalšie požehnania.
5 Napodobňuj vieru iných: Istá osamelá matka, ktorá vychovávala dcéru tak, aby žila v súlade s pravdou, si postupne zjednodušovala život. Hoci mala komfortný dom, presťahovala sa do menšieho domu a neskôr do bytu. To jej umožnilo pracovať menej hodín a venovať viac času službe. Keď dcéra dospela a vydala sa, matka odišla do predčasného dôchodku, hoci to znamenalo ďalšie zníženie príjmu. Naša sestra teraz slúži už siedmy rok ako pravidelná priekopníčka a vôbec neľutuje obete, ktoré v hmotnom ohľade priniesla, aby dala Kráľovstvo na prvé miesto v živote.
6 Istý starší s manželkou vychovávali tri deti, a pritom mnoho rokov slúžili ako pravidelní priekopníci. Ako rodina sa naučili uspokojovať svoje potreby, nie priania. Brat hovorí: „Museli sme žiť jednoduchšie. Hoci niektoré obdobia boli náročné, Jehova sa nám vždy postaral o to, čo sme potrebovali... Keď vidím, ako moja rodina dáva duchovné záujmy na prvé miesto, cítim, že všetko je, ako má byť, a mám pocit uspokojenia.“ Jeho manželka dodáva: „Keď vidím, ako sa [môj manžel] zamestnáva duchovnými vecami, cítim hlboko vo svojom vnútri spokojnosť.“ Aj deti sú rady, že ich rodičia sa rozhodli slúžiť Jehovovi celým časom.
7 Všetkým, ktorí sa rozhodnú pre takýto spôsob života v súlade so zbožnou oddanosťou, a nie pre honbu za hmotnými vecami, Biblia sľubuje bohaté požehnania teraz i v živote, ktorý má prísť. — 1. Tim. 4:8.