Je pápež „nástupcom svätého Petra“?

V ROKU 2002 napísal pápež Ján Pavol II. limburskému biskupovi v Nemecku list, ktorým zrušil jeho rozhodnutie v súvislosti s poradenskými centrami v otázke potratov. Pápež uviedol svoje nariadenie vyhlásením, že je „podľa vôle Ježiša Krista zodpovedný za blaho a jednotu všetkých jednotlivých správnych jednotiek cirkvi“. Právo na zrušenie biskupovho rozhodnutia si uplatnil z pozície pápeža, ktorý sa považuje za „nástupcu svätého Petra“.

Podľa jednej rímskokatolíckej definície „Kristus ustanovil sv. Petra za hlavu všetkých apoštolov“. Katolícka cirkev ďalej tvrdí, že „Kristus stanovil, že Peter má mať v tomto najvyššom postavení trvalých nástupcov, a týmito nástupcami sú rímski biskupi“. (New Catholic Encyclopedia [2003], zväzok 11, strany 495 – 496)

To sú závažné tvrdenia. Preskúmali ste už niekedy ich opodstatnenosť? Pozývame vás pouvažovať o nasledujúcich troch otázkach: (1) Podporuje Biblia tvrdenie, že Peter bol prvým pápežom? (2) Čo sa o pôvode nástupníctva pápežov dozvedáme z dejín? (3) Podporuje správanie a učenie pápežov ich tvrdenie, že sú Petrovými nástupcami?

Bol Peter prvým pápežom?

Aby katolíci dokázali, že cirkev je založená na Petrovi, odvolávajú sa na Ježišove slová zaznamenané v Matúšovi 16:18: „Ty si Peter, a na tom skalnom masíve postavím svoj zbor.“ Tieto slová sú v latinčine napísané aj vnútri kupoly Chrámu sv. Petra v Ríme.

Uznávaný cirkevný otec Augustín nejaký čas tvrdil, že zbor bol vybudovaný na Petrovi. Ku koncu svojho života však zmenil názor na to, čo znamenali tieto Ježišove slová. Vo svojom diele Odvolania dokazoval, že to bol Ježiš, nie Peter, na kom bola vybudovaná cirkev, teda kresťanský zbor.a

Je pravda, že apoštol Peter sa v evanjeliách spomína často. Ježiš vybral troch zo svojich apoštolov — Jána, Jakuba a Petra —, aby s ním boli prítomní pri niektorých výnimočných udalostiach. (Marek 5:37, 38; 9:2; 14:33) Petrovi zveril „kľúče nebeského kráľovstva“, ktoré potom Peter použil na otvorenie cesty do tohto Kráľovstva — najprv Židom a prozelytom, potom Samaritánom a nakoniec pohanom. (Matúš 16:19; Skutky 2:5, 41; 8:14–17; 10:45) Peter bol priamy a otvorený človek, a preto občas slúžil ako hovorca apoštolov. (Skutky 1:15; 2:14) Ale znamená to, že Peter bol hlavou raného kresťanského zboru?

Apoštol Pavol napísal, že Petrovi bolo zverené „apoštolstvo pre obrezaných“. (Galaťanom 2:8) Kontext týchto slov však ukazuje, že Pavol nehovoril o tom, že by Peter riadil zbor. Hovoril o Petrovej úlohe vo zvestovaní Židom.

Hoci Petrovi bola zverená veľká zodpovednosť, nikde v Biblii nečítame, že by tvrdil, že je hlavou zboru, ani že by z takejto pozície robil rozhodnutia za učeníkov ako celok. Vo svojom liste nazval sám seba „apoštolom“ a „starším“ — a nič viac. (1. Petra 1:1; 5:1)

Čo sa o pôvode pápežstva dozvedáme z dejín?

Kedy a ako sa teda zrodila myšlienka pápežstva? Myšlienka, že je prijateľné, aby sa jeden človek usiloval o významné postavenie medzi spoluveriacimi, začala zapúšťať korene ešte za života apoštolov. Ako sa apoštoli pozerali na takéto uvažovanie?

Sám apoštol Peter povedal mužom, ktorí sa ujímali vedenia v zbore, že sa nemajú správať ako „panujúci nad tými, ktorí sú Božím dedičstvom“, ale že sa majú prepásať pokorou mysle k sebe navzájom. (1. Petra 5:1–5) Apoštol Pavol varoval, že priamo zo zboru povstanú muži, ktorí budú „hovoriť prevrátené veci, aby odviedli za sebou učeníkov“. (Skutky 20:30) Koncom 1. storočia n. l. apoštol Ján napísal list, v ktorom ostro odsúdil učeníka menom Diotrefes. Prečo? Jedným z dôvodov bolo, že tento muž ‚rád zaujímal prvé miesto‘ v zbore. (3. Jána 9) Takéto rady od apoštolov pôsobili ako prekážka a nejaký čas brzdili ambície tých, ktorí sa v zbore usilovali o významné postavenie. (2. Tesaloničanom 2:3–8)

Krátko po smrti posledného apoštola začali niektorí jednotlivci získavať v zbore vyššie postavenie. V diele The Cambridge History of Christianity (Cambridgeské dejiny kresťanstva) sa uvádza: „Pravdepodobne do polovice druhého storočia neexistoval v Ríme žiadny ‚monarchický‘ biskup.“ Koncom tretieho storočia sa rímsky biskup sám ustanovil za najvyššiu autoritu, prinajmenšom pre niektoré miestne cirkvi.b V snahe podporiť tvrdenie, že rímsky biskup má nadradenú autoritu, niektorí zostavili zoznam Petrových nástupcov.

Tento zoznam je však chabou podporou tohto tvrdenia. Prečo? Po prvé, mená, ktoré sú na ňom uvedené, sa nedajú overiť. Ale čo je ešte dôležitejšie, samotný základ tohto zoznamu je chybný. Ako to? Aj keby bola pravda, že Peter zvestoval v Ríme, ako naznačujú niektoré svetské zdroje z prvého a druhého storočia, neexistujú žiadne dôkazy, že bol hlavou tamojšieho zboru.

Jedným z dôkazov, že Peter nebol hlavou zboru v Ríme, je, že keď apoštol Pavol písal list Rimanom, zahrnul doň dlhý zoznam tamojších kresťanov, ale Petra vôbec nespomenul. (Rimanom 16:1–23) No ak bol Peter hlavou zboru v Ríme, viete si predstaviť, že by sa o ňom Pavol či už zámerne, alebo nechtiac nezmienil?

Všimnite si tiež, že asi v tom čase, keď Peter napísal svoj prvý inšpirovaný list, Pavol napísal druhý list Timotejovi. V celom tomto liste sa zmieňoval o Ríme. Pavol v skutočnosti napísal z Ríma šesť listov, ale ani v jednom Petra nespomenul.

Asi 30 rokov po tom, ako Pavol napísal svoje listy, napísal apoštol Ján tri listy a knihu Zjavenie. Nikde v týchto spisoch sa Ján nezmieňoval, že by bol zbor v Ríme najvýznamnejší zo všetkých zborov, ani nehovoril o nejakom vodcovi cirkvi, ktorý by bol iným nadradený a zastával by úrad údajného Petrovho nástupcu. Ani Biblia, ani historické záznamy nepodporujú tvrdenie, že Peter ustanovil sám seba za prvého biskupa zboru v Ríme.

Podporuje správanie a učenie pápežov ich tvrdenie?

Od toho, kto o sebe tvrdí, že je „nástupca svätého Petra“ a „Kristov zástupca“, určite právom očakávame, že sa bude v konaní a učení držať vzoru Petra aj Krista. Napríklad prijímal Peter od svojich spoluveriacich nejaké zvláštne zaobchádzanie? Nie. Peter nedovolil, aby mu niekto prejavoval výnimočnú úctu. (Skutky 10:25, 26) A čo Ježiš? Povedal, že prišiel nato, aby slúžil, nie aby mu slúžili. (Matúš 20:28) Čo však môžeme povedať o pápežoch? Odmietajú významné postavenie a honosné tituly a vyhýbajú sa okázalému vystavovaniu bohatstva a moci?

Peter aj Kristus boli mravne bezúhonní muži, ktorí podporovali mier a pokoj medzi ľuďmi. Porovnajme to, čo o nich vieme, napríklad s tým, čo hovorí katolícka encyklopédia Lexikon für Theologie und Kirche (Lexikón pre teológiu a cirkev) o pápežovi Levovi X.: „Bol zapletený do politických machinácií, často spojených s nepotizmom, a oddával sa hýrivým svetským radovánkam, a tak zanedbal naliehavé úlohy duchovnej povahy.“ A Karl Amon, katolícky kňaz a profesor cirkevných dejín, hovorí, že overené záznamy o pápežovi Alexandrovi VI. svedčia o „obrovskej bezohľadnosti, zneužívaní úradu, predaji cirkevných hodností a nemravnosti“.

A čo učenie pápežov? Je v súlade s učením Petra a Krista? Peter neveril, že všetci dobrí ľudia idú do neba. O dobrom kráľovi Dávidovi jasne povedal: „Dávid nevystúpil do nebies.“ ​(Skutky 2:34) Peter neučil ani to, že krstené majú byť malé deti. Učil, že krst je krok, ktorý by mal veriaci človek urobiť po svedomitom zvážení. (1. Petra 3:21)

Ježiš učil, že žiaden z jeho učeníkov sa nemá snažiť byť významnejší ako ostatní. Povedal: „Ak chce byť niekto prvý, nech je posledný zo všetkých a služobníkom všetkých.“ ​(Marek 9:35) Krátko pred svojou smrťou dal svojim nasledovníkom jasný pokyn: „Vy sa nedajte nazývať Rabbi, lebo jeden je váš učiteľ, kým vy všetci ste bratia. Okrem toho nenazývajte nikoho na zemi svojím otcom, lebo jeden je váš Otec, Ten nebeský. Ani nech vás nenazývajú ‚vodcami‘, lebo jeden je váš Vodca, Kristus.“ ​(Matúš 23:1, 8–10) Zdá sa vám, že pápeži sa pridržiavajú učenia Petra a Krista?

Niektorí hovoria, že pápež je právoplatným Petrovým nástupcom, aj keď nevedie kresťanský život. Je podľa vás tento názor rozumný? Ježiš povedal: „Každý dobrý strom nesie znamenité ovocie, ale každý skazený strom nesie bezcenné ovocie; dobrý strom nemôže niesť bezcenné ovocie, ani skazený strom nemôže niesť znamenité ovocie.“ Keď zvážite uvedené fakty, myslíte si, že Peter alebo Kristus by chceli mať niečo spoločné s ovocím, ktoré prinášajú pápeži? (Matúš 7:17, 18, 21–23)

[Poznámky pod čiarou]

[Obrázky na strane 25]

Nasledujú pápeži Petrov príklad? Čo hovoria fakty?