Otázky čitateľov

Čo v starovekom Izraeli znamenalo zázračné svetlo, niekedy nazývané šechina, ktoré sa objavovalo v Najsvätejšej svätostánku a chrámu?

Jehova, láskavý Otec a Ochranca svojho ľudu, umožňoval Izraelitom jasne vnímať, že je medzi nimi prítomný. Robil to napríklad pomocou žiarivého oblaku, ktorý bol úzko spojený s miestom, kde ľudia uctievali Jehovu.

Toto výrazné svetlo predstavovalo Jehovovu neviditeľnú prítomnosť. Zjavovalo sa v Najsvätejšej vo svätostánku i v chráme, ktorý postavil Šalamún. Zázračné svetlo neznamenalo, že by tam bol Jehova doslovne prítomný. Boha nemožno uzavrieť v žiadnej stavbe postavenej ľudskými rukami. (2. Paralipomenon 6:18; Skutky 17:24) Táto nadprirodzená žiara v Božej svätyni ubezpečovala veľkňaza a prostredníctvom neho aj všetkých Izraelitov, že Jehova je medzi nimi, že ich chráni a uspokojuje ich potreby.

V postbiblickej aramejčine sa toto svetlo nazývalo šechina, čo znamená „to, čo prebýva“ alebo „prebývanie“. V Biblii tento výraz nenájdeme, ale obsahujú ho aramejské preklady Hebrejských Písiem známe ako targumy.

Keď Jehova dával Mojžišovi pokyny na výstavbu svätostánku, povedal: „Vrchnák položíš zhora na Truhlu a do Truhly uložíš svedectvo, ktoré ti dám. A ja sám sa ti tam predstavím a budem hovoriť s tebou z miesta nad vrchnákom, spomedzi dvoch cherubínov, ktorí sú na truhle.“ ​(2. Mojžišova 25:21, 22) Spomínanou truhlou bola truhlica potiahnutá zlatom umiestnená v Najsvätejšej. Na veku truhly boli dvaja cherubíni zo zlata.

Odkiaľ mal Jehova hovoriť? Boh dal na túto otázku odpoveď, keď Mojžišovi povedal: „Budem [sa] nad vrchnákom objavovať v oblaku.“ ​(3. Mojžišova 16:2) Tento oblak sa vznášal nad posvätnou truhlou medzi dvoma cherubínmi zo zlata. V Biblii sa nepíše, v akej výške bol oblak ani aký vysoký bol.

Tento žiarivý oblak osvetľoval Najsvätejšiu. Bol v tej miestnosti jediným zdrojom svetla. Toto svetlo mohol vidieť veľkňaz, keď vošiel do miestnosti v Deň zmierenia. Vtedy stál v Jehovovej prítomnosti.

Má toto zázračné svetlo pre kresťanov nejaký význam? Apoštol Ján mal videnie mesta, v ktorom ‚nebude noci‘. Tým mestom je Nový Jeruzalem pozostávajúci z pomazaných kresťanov, ktorí boli vzkriesení, aby vládli s Ježišom. Svetlo tohto symbolického mesta nepochádza zo slnka ani z mesiaca. Túto organizáciu osvetľuje priamo sláva Jehovu Boha, rovnako ako šechina osvetľovala Najsvätejšiu. „Lampou“ tohto mesta je aj Baránok, Ježiš Kristus. A toto „mesto“ zas duchovným svetlom vedie vykúpených ľudí, ktorí pochádzajú zo všetkých národov, a prejavuje im priazeň. — Zjavenie 21:22–25.

Keďže Jehovovi ctitelia dostávajú z nebies toľko požehnaní, môžu mať istotu, že Jehova je ich starostlivým Pastierom a láskavým Otcom.