Konali Jehovovu vôľu

Odpustenie, ktoré viedlo k záchrane

DESIATI Jakobovi synovia, ktorí stáli pred ministerským predsedom Egypta, mali jedno hrozné spoločné tajomstvo. Pred rokmi predali svojho nevlastného brata Jozefa do otroctva s tým, že svojmu otcovi povedia, že Jozefa zabilo divé zviera. — 1. Mojžišova 37:18–35.

Teraz, po 20 rokoch, krutý hlad prinútil týchto desať mužov, aby zišli do Egypta nakúpiť obilie. No veci nešli hladko. Ministerský predseda, ktorého úlohou bolo aj rozdeľovať potraviny, ich obvinil, že sú špióni. Jedného z nich uväznil a žiadal, aby sa ostatní vrátili domov a priviedli so sebou svojho najmladšieho brata Benjamina. Keď ho priviedli, ministerský predseda uskutočnil svoj plán a Benjamina zatkol. — 1. Mojžišova 42:1–44:12.

Júda, jeden z Jakobových synov, proti tomu protestoval. ‚Ak prídeme domov bez Benjamina,‘ povedal, ‚náš otec zomrie.‘ Potom sa stalo niečo, čo Júda ani nikto z jeho spolupútnikov neočakával. Ministerský predseda prikázal, aby všetci okrem Jakobových synov opustili miestnosť, a potom začal hlasno plakať. Keď sa upokojil, povedal: „Som Jozef.“ — 1. Mojžišova 44:18–45:3.

Zhovievavosť a oslobodenie

„Je môj otec ešte živý?“ spýtal sa Jozef svojich nevlastných bratov. Oni však neodpovedali. Jozefovi nevlastní bratia úplne zanemeli. Mali by byť nadšení, alebo by mali byť zhrození? Koniec koncov, keď mali o 20 rokov menej, predali tohto muža do otroctva. Jozef mal právomoc uväzniť ich, poslať ich domov bez potravín alebo — hrôza pomyslieť — dať ich popraviť! Jozefovi nevlastní bratia mali dobrý dôvod na to, aby „mu neboli vôbec schopní odpovedať, lebo boli kvôli nemu znepokojení“. — 1. Mojžišova 45:3.

Jozef týchto mužov rýchlo upokojil. „Poďte až ku mne, prosím,“ povedal im. Poslúchli. Potom im povedal: „Som váš brat Jozef, ktorého ste predali do Egypta. Ale nech vás to teraz nebolí a nehnevajte sa na seba, že ste ma sem predali, lebo Boh ma poslal pred vami pre zachovanie života.“ — 1. Mojžišova 45:4, 5.

To, že im Jozef prejavil milosrdenstvo, nebolo bez opodstatneného dôvodu. Už predtým u nich pozoroval dôkaz pokánia. Keď napríklad obvinil svojich nevlastných bratov z toho, že sú špióni, začul, ako si medzi sebou hovoria: „Nepochybne sme vinní kvôli nášmu bratovi... Preto prišla na nás táto tieseň.“ (1. Mojžišova 42:21) Okrem toho, Júda sa ponúkol, že bude otrokom namiesto Benjamina, len aby sa ten mladý muž mohol vrátiť k svojmu otcovi. — 1. Mojžišova 44:33, 34.

A tak im Jozef oprávnene prejavil milosrdenstvo. Uvedomoval si, že by to mohlo viesť k záchrane celej jeho rodiny. Preto Jozef povedal svojim nevlastným bratom, aby sa vrátili k svojmu otcovi Jakobovi a povedali mu: „Tak povedal tvoj syn Jozef: ‚Boh ma ustanovil za pána nad celým Egyptom. Zídi ku mne. Neodkladaj. A budeš bývať v krajine Góšen a zostaneš blízko mňa, ty a tvoji synovia a synovia tvojich synov a tvoje stáda drobného dobytka a stáda dobytka a všetko, čo máš. A zaobstarám ti tam potravu.‘“ — 1. Mojžišova 45:9–11.

Väčší Jozef

Ježiša Krista možno nazvať Väčším Jozefom, lebo medzi týmito dvoma mužmi existuje nápadná podobnosť. Tak ako Jozef, aj Ježiš zakúsil zlé zaobchádzanie zo strany svojich bratov, potomkov Abraháma. (Porovnaj Skutky 2:14, 29, 37.) Obaja muži tiež zakúsili mimoriadnu zmenu. Jozefovo postavenie sa časom zmenilo z postavenia otroka na postavenie ministerského predsedu, druhého po faraónovi. Podobne Jehova vzkriesil Ježiša z mŕtvych a povýšil ho do nadradeného postavenia „po Božej pravici“. — Skutky 2:33; Filipanom 2:9–11.

Ako ministerský predseda Jozef mohol rozdeľovať potraviny všetkým, ktorí prišli do Egypta nakupovať obilie. Dnes má Väčší Jozef na zemi triedu verného a rozvážneho otroka, prostredníctvom ktorej rozdeľuje duchovný pokrm „v pravý čas“. (Matúš 24:45–47; Lukáš 12:42–44) Naozaj, tí, ktorí prichádzajú k Ježišovi, už „nebudú... hladní ani smädní... lebo Baránok, ktorý je uprostred trónu, ich bude pásť a povedie ich k prameňom vôd života“. — Zjavenie 7:16, 17.

Poučenie pre nás

Jozef je pre nás vynikajúcim príkladom v prejavovaní milosrdenstva. Striktná spravodlivosť by si vyžadovala trest pre tých, ktorí ho predali do otroctva. Naproti tomu sentimentálnosť by ho mohla podnietiť k tomu, aby jednoducho prehliadol ich priestupok. Jozef však neurobil ani jedno, ani druhé. Namiesto toho vyskúšal pravosť pokánia svojich nevlastných bratov. Keď videl, že ich ľútosť je skutočná, odpustil im.

My môžeme Jozefa napodobňovať. Keď niekto, kto proti nám zhrešil, prejavuje skutočnú zmenu v postoji srdca, mali by sme mu odpustiť. Samozrejme, nikdy by sme nemali dovoliť, aby nás sentimentálnosť urobila slepými voči závažnému previneniu. Na druhej strane by sme nemali dovoliť, aby nás pocity rozhorčenia zaslepili voči prejavom skutočného pokánia. Preto sa ‚ďalej navzájom znášajme a ochotne si vzájomne odpúšťajme‘. (Kolosanom 3:13) Keď to budeme robiť, budeme napodobňovať nášho Boha, Jehovu, ktorý je „pripravený odpúšťať“. — Žalm 86:5; Micheáš 7:18, 19.