Môže vás bohatstvo urobiť šťastným?

Kráľ Šalamún poznal cenu peňazí. Napísal: „Chlieb je na to, aby sa robotníci smiali, a víno obveseľuje život; ale peniaze, tie nájdu odozvu vo všetkom.“ (Kazateľ 10:19) Stolovať s priateľmi môže byť veľmi príjemné, ale na získanie chleba alebo vína potrebujete peniaze. Keďže peniaze sú prostriedkom, ktorým sa získavajú hmotné veci, „nájdu odozvu vo všetkom“.

AJ KEĎ Šalamún bol rozprávkovo bohatý, vedel, že bohatstvo má svoje obmedzenia. Uznával, že hmotársky spôsob života neodomyká dvere k šťastiu. Napísal: „Kto miluje striebro, nenasýti sa striebrom, ani nikto, kto miluje bohatstvo, príjmom.“ — Kazateľ 5:10.

Predstavme si, že bohatý človek získa ešte väčšie bohatstvo. Šalamún hovorí: „Keď pribúdajú dobré veci, určite pribúda tých, ktorí ich jedia.“ (Kazateľ 5:11) Ako pribúdajú „dobré veci“ čiže majetok nejakého človeka, je potrebných aj viac ľudí, aby sa oň starali. Opravári, správcovia, služobníci, strážnici a ďalší — tí všetci musia byť za svoje služby platení. To si zas vyžaduje stále viac peňazí.

Taká situácia má priamy vplyv na šťastie človeka. Grécky historik Xenofón, ktorý žil v štvrtom storočí pred n. l., zapísal vyjadrenia jedného chudobného muža, ktorý zbohatol:

„Nuž, vy sa skutočne nazdávate... že čím viac mám, tým šťastnejšie žijem? Neviete,“ pokračoval, „že mi to nedáva ani o kúštik väčšie potešenie z jedenia a pitia a spánku, než to bolo vtedy, keď som bol chudobný. Mojím jediným ziskom z toho, že mám tak veľa, je, že sa musím o viac vecí starať, viac rozdeľovať druhým a mať problémy z toho, že musím dohliadať na viac než predtým. Teraz odo mňa očakávajú mnohí sluhovia jedlo, pitie a oblečenie, zatiaľ čo niektorí potrebujú lekára; a niekto ku mne príde a rozpráva mi o tom, že vlci napadli ovce, alebo o tom, že sa voly zabili pádom zo zrázu, alebo aby mi oznámil, že medzi dobytkom prepukla nejaká choroba. A tak sa mi zdá... akoby som mal viac problémov teraz, odkedy vlastním veľa, než som mával vtedy, keď som vlastnil málo.“

Ďalším dôvodom, prečo sa ľudia ženú za tým, aby mali stále viac bohatstva, je, že sú zlákaní tým, čo Ježiš Kristus nazval „podvodná moc bohatstva“. (Matúš 13:22) Sú oklamaní, lebo v bohatstve, ktoré tak dychtivo hľadajú, nikdy nenájdu to uspokojenie či šťastie, ktoré očakávali. Usudzujú, že čo nedokáže skromné bohatstvo, dokáže väčšie bohatstvo. Preto sa neustále usilujú mať viac.

Láska k peniazom nevedie k šťastiu

Starosti s majetkom môžu bohatému človeku brániť, aby sa tešil z pokojného nočného odpočinku. Šalamún napísal: „Sladký je spánok slúžiaceho bez ohľadu na to, či jedáva málo alebo veľa; ale nadbytok patriaci boháčovi mu nedovoľuje spať.“ — Kazateľ 5:12.

Ak sa človek príliš znepokojuje nad možnou stratou bohatstva, zapríčiní si viac než len nedostatok spánku. Šalamún, opisujúc lakomca, píše: „Po všetky svoje dni jedáva v tme s množstvom trápenia, s chorobou pri sebe a príčinou k rozhorčeniu.“ (Kazateľ 5:17) Namiesto toho, aby našiel šťastie, jedáva ‚s trápením‘, akoby nerád dával aj peniaze, ktoré má minúť za jedlo. Také chorobné zmýšľanie môže prispieť k zlému zdraviu. Zlé zdravie zas pridáva k lakomcovej úzkosti, lebo mu prekáža v hromadení väčšieho bohatstva.

Možno vám to pripomína to, čo napísal apoštol Pavol: „Tí, ktorí sú rozhodnutí zbohatnúť, upadajú do pokušenia a osídla a do mnohých nezmyselných a škodlivých žiadostí, ktoré vrhajú ľudí do zničenia a skazy. Lebo láska k peniazom je koreňom škodlivých vecí každého druhu a tým, že sa niektorí o túto lásku usilovali... celí sa prebodali mnohými bolesťami.“ (1. Timotejovi 6:9, 10) V honbe za peniazmi ľudia podvádzajú, klamú, kradnú, vykonávajú prostitúciu, a dokonca vraždia. Výsledkom je, že človek sa prebodá citovými, fyzickými a duchovnými bolesťami, lebo sa snaží získať a udržať si bohatstvo. Vyzerá to ako cesta k šťastiu? Sotva!

Byť spokojní s tým, čo máme

Šalamún mohol povedať o vyrovnanom pohľade na bohatstvo ešte viac. Napísal: „Tak ako človek vyšiel z brucha svojej matky, opäť odíde nahý, tak ako prišiel; a za svoju tvrdú prácu si nemôže odniesť vôbec nič, čo by si mohol vziať so sebou do ruky. Hľa, najlepšie, čo som videl, čo je pekné, je to, aby človek jedol a pil a videl dobré za všetku svoju tvrdú prácu, ktorou sa namáha pod slnkom v počte dní svojho života, ktoré mu dal pravý Boh, pretože to je jeho podiel.“ — Kazateľ 5:15, 18.

Tieto slová ukazujú, že šťastie nespočíva v úsilí o hromadenie bohatstva na čas, ktorého sa možno ani nedožijeme. Oveľa lepšie je byť spokojný a tešiť sa z výsledkov svojej tvrdej práce. Apoštol Pavol vyjadril podobnú myšlienku vo svojom inšpirovanom liste Timotejovi, keď povedal: „Nič [sme si] nepriniesli na svet a ani si nemôžeme nič odniesť. Preto ak máme živobytie a niečo na seba, budeme s tým spokojní.“ — 1. Timotejovi 6:7, 8; porovnaj Lukáša 12:16–21.

Kľúč k šťastiu

Šalamún mal hojnosť bohatstva i zbožnej múdrosti. Ale šťastie spojil s múdrosťou, nie s peniazmi. Povedal: „Šťastný je človek, ktorý našiel múdrosť, a človek, ktorý získava rozlišovaciu schopnosť, lebo mať ju ako zisk je lepšie, než mať ako zisk striebro, a mať ju ako výnos, než mať samotné zlato. Je drahocennejšia ako koraly a všetky ostatné potešenia sa jej nemôžu vyrovnať. Dĺžku dní má v pravici, v ľavici má bohatstvo a slávu. Jej cesty sú príjemné a všetky jej vozové cesty sú pokoj. Je stromom života pre tých, ktorí ju uchopia, a tí, ktorí ju stále pevne držia, sú nazvaní šťastnými.“ — Príslovia 3:13–18.

Prečo je múdrosť cennejšia ako hmotný majetok? Šalamún napísal: „Múdrosť je na ochranu, tak ako peniaze sú na ochranu, ale výhoda poznania je v tom, že múdrosť zachová nažive tých, ktorí ju majú.“ (Kazateľ 7:12) Kým peniaze poskytujú istú mieru ochrany tak, že vlastníkovi umožňujú kúpiť si, čo potrebuje, múdrosť môže ochrániť človeka pred riskovaním, ktoré môže ohroziť jeho život. Pravá múdrosť nielenže môže ochrániť človeka pred predčasnou smrťou, ale keďže je založená na správnej bázni pred Bohom, povedie k získaniu večného života.

Prečo zbožná múdrosť vedie k šťastiu? Pretože skutočné šťastie môže prísť len od Jehovu Boha. Skúsenosti dokazujú, že pravé šťastie možno dosiahnuť len poslušnosťou voči Najvyššiemu. Trvalé šťastie závisí od schváleného postavenia pred Bohom. (Matúš 5:3–10) Keď budeme uplatňovať to, čo sa učíme štúdiom Biblie, budeme si rozvíjať „múdrosť zhora“. (Jakub 3:17) To nám prinesie šťastie, ktoré bohatstvo nikdy nemôže priniesť.

[Obrázky na stranách 4, 5]

Kráľ Šalamún vedel, čo robí človeka šťastným. Viete to aj vy?