Prežiť ‚Jehovov deň‘

„Jehovov deň je veľký a veľmi vzbudzuje bázeň, a kto môže obstáť?“ — JOEL 2:11.

1. Prečo má byť ‚Jehovov deň, ktorý vzbudzuje bázeň‘ dôvodom na radosť?

„VZBUDZUJE bázeň“! Takto Boží prorok Joel opisuje veľký „Jehovov deň“. Ale my, ktorí milujeme Jehovu a prišli sme k nemu v oddanosti na základe Ježišovej výkupnej obete, sa nemusíme krčiť od strachu pred blížiacim sa Jehovovým dňom. Naozaj to bude deň vzbudzujúci bázeň, no zároveň i deň veľkej záchrany, deň oslobodenia od zlého systému vecí, ktorý už tisícročia sužuje ľudstvo. S vyhliadkou na tento deň Joel vyzýva Boží ľud, aby ‚sa tešil a plesal, veď Jehova skutočne urobí veľkú vec‘, a pripája uistenie: „Stane sa, že každý, kto vzýva Jehovovo meno, bezpečne vyviazne.“ Potom, v usporiadaní pod Božím Kráľovstvom, „budú tí, ktorí unikli, tak ako povedal Jehova, a medzi prežijúcimi, ktorých Jehova povoláva“. — Joel 2:11, 21, 22, 32.

2. Čo prebieha pri uskutočňovaní Božích predsavzatí a) v „Pánovom dni“ b) v „Jehovovom dni“?

² Jehovov deň, ktorý vzbudzuje bázeň, sa nemá zamieňať s „Pánovým dňom“ zo Zjavenia 1:10. Súčasťou toho druhého dňa je spĺňanie 16 videní opísaných v 1. až 22. kapitole Zjavenia. „Pánov deň“ je časom spĺňania všetkých udalostí, ktoré predpovedal Ježiš v odpovedi na otázku svojich učeníkov: „Kedy to bude a čo bude znamením tvojej prítomnosti a záveru systému vecí?“ Ježišova nebeská prítomnosť sa na zemi vyznačuje hroznými ‚vojnami, hladomormi, nenávisťou, morovými nákazami a nezákonnosťou‘. Zároveň ako sa tieto trápenia znásobujú, Ježiš zaobstaráva bohabojným ľuďom útechu tým, že vysiela svojich novodobých učeníkov kázať „toto dobré posolstvo o kráľovstve... po celej obývanej zemi na svedectvo všetkým národom“. Potom, ako vyvrcholenie Pánovho dňa, prepukne „koniec“ súčasného systému vecí, Jehovov deň, ktorý vzbudzuje bázeň. (Matúš 24:3–14; Lukáš 21:11) To bude Jehovov deň na vykonanie rýchleho súdu nad Satanovým skazeným svetom. „Nebo a zem sa budú kymácať; ale Jehova bude útočišťom pre svoj ľud.“ — Joel 3:16.

Jehova koná v Noachových dňoch

3. Ako dnešná situácia zodpovedá situácii v Noachových dňoch?

³ Dnešná situácia vo svete zodpovedá situácii v „Noachových dňoch“ pred vyše 4000 rokmi. (Lukáš 17:26, 27) V 1. Mojžišovej 6:5 čítame: „Jehova [videl], že zlo človeka na zemi je obzvlášť veľké a že každý sklon myšlienok jeho srdca je po celý čas len zlý.“ Aké podobné dnešnému svetu! Skazenosť, chamtivosť a nedostatok lásky sa rozmáha na každom kroku. Niekedy si azda myslíme, že skazenosť ľudstva dosiahla krajnú mieru. No iba sa ďalej spĺňa proroctvo apoštola Pavla o „posledných dňoch“: „Zlí ľudia a podvodníci budú postupovať od zlého k horšiemu a budú zvádzať a budú zvádzaní.“ — 2. Timotejovi 3:1, 13.

4. Aký vplyv na ľudí malo falošné uctievanie v ranej dobe?

⁴ Mohlo náboženstvo v Noachovej dobe priniesť ľudstvu úľavu? Naopak, odpadlícke náboženstvo, ktoré existovalo v tom čase, značne prispelo k úpadkovým pomerom. Naši prví rodičia podľahli falošnému učeniu ‚prahada, ktorý sa nazýva Diabol a Satan‘. V druhom pokolení od Adama „sa začalo vzývať Jehovovo meno“, a to zjavne rúhavým spôsobom. (Zjavenie 12:9; 1. Mojžišova 3:3–6; 4:26) Neskôr sa spurní anjeli, ktorí sa zriekli výlučnej oddanosti Bohu, zhmotňovali do ľudských tiel, aby mohli mať nezákonné sexuálne styky so vzhľadnými ľudskými dcérami. Tieto ženy sa stali matkami hybridných obrov nazývaných Nefilim, ktorí utláčali a tyranizovali ľudstvo. Pod týmto démonským vplyvom „každé telo skazilo svoju cestu na zemi“. — 1. Mojžišova 6:1–12.

5. Aké varovné nabádanie vzhľadom na udalosti v Noachových dňoch nám dáva Ježiš?

⁵ Jedna rodina si však zachovala rýdzosť pred Jehovom. Preto Boh zachoval „Noacha, zvestovateľa spravodlivosti... v bezpečí so siedmimi inými, keď uviedol potopu na svet bezbožných ľudí“. (2. Petra 2:5) Potopa predobrazovala Jehovov deň vzbudzujúci bázeň, ktorý znamená koniec tohto systému vecí a o ktorom Ježiš prorokoval: „O tom dni a hodine nevie nikto, ani nebeskí anjeli, ani Syn, iba Otec. Lebo ako boli Noachove dni, práve taká bude aj prítomnosť Syna človeka. Lebo akí boli v tých dňoch pred potopou, keď jedli a pili, muži sa ženili a ženy sa vydávali, až do dňa, keď Noach vstúpil do korábu; a nevšimli si, kým neprišla potopa a všetkých ich nezmietla, taká bude prítomnosť Syna človeka.“ (Matúš 24:36–39) My sme dnes v podobnej situácii, preto nás Ježiš nabáda, aby sme si ‚na seba dávali pozor a aby sme zostali bdelí a v každom čase pokorne prosili, aby sa nám podarilo uniknúť všetkému, čo sa má stať‘. — Lukáš 21:34–36.

Jehovov sudcovský trest na Sodomu a Gomoru

6, 7. a) Čo predobrazovali udalosti v Lótovej dobe? b) Akú jasnú výstrahu to dáva nám?

⁶ Niekoľko storočí po potope, keď sa Noachovi potomkovia rozmnožili na zemi, bol verný Abrahám so svojím synovcom Lótom očitým svedkom ďalšieho Jehovovho dňa vzbudzujúceho bázeň. Lót so svojou rodinou žil v meste Sodoma. Toto mesto bolo spolu so susednou Gomorou postupne zaplavené odpornou sexuálnou nemravnosťou. Prvoradým záujmom tamojších obyvateľov bolo i hmotárstvo, ktoré napokon ovplyvnilo aj Lótovu manželku. Jehova povedal Abrahámovi: „Krik sťažnosti na Sodomu a Gomoru, áno, ten je hlasný, a ich hriech, áno, ten je veľmi ťažký.“ (1. Mojžišova 18:20) Abrahám naliehal na Jehovu, aby ušetril tie mestá v záujme spravodlivých, ktorí sú v nich, no Jehova vyhlásil, že tam nenachádza ani desať spravodlivých ľudí. Boží anjeli pomohli Lótovi a jeho dvom dcéram uniknúť do neďalekého mesta Coár.

⁷ Čo nasledovalo? Keď Lukáš 17:28–30 prirovnáva naše „posledné dni“ k Lótovým dňom, uvádza: „Podobne sa to dialo v Lótových dňoch: jedli, pili, kupovali, predávali, sadili, stavali. Ale v deň, keď vyšiel Lót zo Sodomy, pršal oheň a síra z neba a všetkých ich zničila. Takisto to bude v ten deň, keď sa má zjaviť Syn človeka.“ Údel Sodomy a Gomory v ten hrozný Jehovov deň je pre nás v tomto čase Ježišovej prítomnosti jasnou výstrahou. Aj novodobé pokolenie ľudstva ‚až do krajnosti smilní a ide za neprirodzeným používaním tela‘. (Júda 7) Navyše, nemravné sexuálne postoje našej doby sú príčinou mnohých „morových nákaz“, ktoré Ježiš predpovedal na tieto dni. — Lukáš 21:11.

Izrael žne ‚víchricu‘

8. Do akej miery Izrael dodržiaval zmluvu s Jehovom?

⁸ V patričnom čase si Jehova vyvolil Izrael, aby sa stal jeho „zvláštnym majetkom zo všetkých ostatných národov... kráľovstvom kňazov a svätým národom“. Bolo to však podmienené tým, že budú ‚prísne poslúchať jeho hlas a dodržiavať jeho zmluvu‘. (2. Mojžišova 19:5, 6) Vážili si túto znamenitú výsadu? Vôbec nie! Pravda, verní jednotlivci z tohto národa — Mojžiš, Samuel, Dávid, Jehošafat, Ezechiáš, Joziáš, ako aj oddaní proroci a prorokyne — slúžili Bohu lojálne. Ale národ ako celok bol neverný. Časom sa toto kráľovstvo rozštiepilo na dvoje — na Izrael a Júdu. Vo všeobecnosti sa oba národy zaplietli do pohanského uctievania a do ďalších zvykov susedných krajín, zvykov, ktoré zneuctievali Boha. — Ezechiel 23:49.

9. Ako Jehova odsúdil spurné desaťkmeňové kráľovstvo?

⁹ Ako to posúdil Jehova? Ako vždy, nechal zaznieť výstrahu, v súlade so zásadou, ktorú uviedol Ámos: „Zvrchovaný Pán Jehova neurobí nič, pokiaľ nezjaví svoju dôvernú vec svojim sluhom prorokom.“ Ámos sám ohlasoval beda pre severné kráľovstvo Izraela: „Čo teda bude Jehovov deň pre vás znamenať? Bude to tma, a žiadne svetlo.“ (Ámos 3:7; 5:18) Okrem toho, Ámosov súčasník, prorok Hozeáš, vyhlásil: „Je to vietor, ktorý stále sejú, a to, čo zožnú, bude víchrica.“ (Hozeáš 8:7) V roku 740 pred n. l. Jehova použil asýrsku armádu, aby raz a navždy spustošila severné Izraelské kráľovstvo.

Jehovovo účtovanie s odpadlíckym Júdom

10, 11. a) Prečo Jehova nebol ochotný odpustiť Júdovi? b) Aké odporné veci skazili tento národ?

¹⁰ Jehova posielal svojich prorokov aj do južného Judského kráľovstva. A predsa takí judskí králi, ako bol Manaše a jeho nástupca Amon, stále robili to, čo bolo zlé v Jehovových očiach, a prelievali ‚nevinnú krv vo veľmi veľkom množstve a slúžili zahnojeným modlám a klaňali sa im‘. I keď Amonov syn Joziáš robil to, čo bolo správne v Jehovových očiach, králi, ktorí nasledovali, ako aj ľud, sa opäť pohrúžili do skazenosti, takže „Jehova nebol ochotný poskytnúť odpustenie“. — 2. Kráľov 21:16–21; 24:3, 4.

¹¹ Jehova prostredníctvom svojho proroka Jeremiáša vyhlásil: „V krajine nastalo niečo úžasné, áno, niečo hrozné: Proroci skutočne prorokujú vo falošnosti; a kňazi, tí si podmaňujú podľa svojich síl. A môj ľud si to takto zamiloval; a čo budete robiť nakoniec?“ Judský národ na seba privádzal krvnú vinu až do krajnosti a jeho ľud bol skazený tým, že okrádal, vraždil, dopúšťal sa cudzoložstva, falošne prisahal, chodil za inými bohmi a robil ďalšie odporné veci. Boží chrám sa stal „jaskyňou lupičov“. — Jeremiáš 2:34; 5:30, 31; 7:8–12.

12. Ako Jehova prikročil k potrestaniu odpadlíckeho Jeruzalema?

¹² Jehova vyhlásil: „Zo severu [z Chaldey] privádzam nešťastie, dokonca veľké zrútenie.“ (Jeremiáš 4:6) A tak priviedol babylonskú svetovú mocnosť, v tom čase „kováčske kladivo celej zeme“, aby zborila odpadlícky Jeruzalem a jeho chrám. (Jeremiáš 50:23) Roku 607 pred n. l. po krutom obliehaní mesto padlo do rúk mocnej Nabuchodonozorovej armády. „A babylonský kráľ pobil v Rible Cedekijahových synov pred jeho očami, a babylonský kráľ pobil všetkých judských urodzených. A [kráľovi] Cedekijahovi oslepil oči, potom ho spútal medenými okovami, aby ho priviedol do Babylonu. A kráľov dom a domy ľudu spálili Chaldejci ohňom a jeruzalemské múry strhli. A zvyšok ľudu, ktorý zostal v meste, a zbehovia, ktorí odpadli k nemu, a zvyšok ľudu, ktorý zostal, vzal veliteľ telesnej stráže Nebuzaradán do vyhnanstva do Babylonu.“ — Jeremiáš 39:6–9.

13. Kto bol zachránený v Jehovov deň roku 607 pred n. l. a prečo?

¹³ Naozaj deň vzbudzujúci bázeň! A predsa medzi tými, ktorí boli vyslobodení z tohto ohnivého súdu, bolo niekoľko duší, ktoré poslúchali Jehovu. Patrili k nim neizraelskí Rechabiti, ktorí na rozdiel od Judejčanov prejavovali pokorného a poslušného ducha. Zachránený bol aj verný eunuch Ebed-melech, ktorý zachránil Jeremiáša pred smrťou v blatistej cisterne, a Jeremiášov lojálny pisár Báruch. (Jeremiáš 35:18, 19; 38:7–13; 39:15–18; 45:1–5) Takýmto ľuďom Jehova oznámil: „Dobre poznám myšlienky, ktoré zamýšľam voči vám... myšlienky o pokoji, a nie o nešťastí, aby som vám dal budúcnosť a nádej.“ Tento sľub sa v malom splnil v roku 539 pred n. l., keď dobyvateľ Babylona, kráľ Cýrus, prepustil bohabojných Židov a keď sa vrátili, aby znovu postavili mesto Jeruzalem a jeho chrám. Ľudia, ktorí dnes vychádzajú z babylonského náboženstva a sú obnovovaní pre Jehovovo čisté uctievanie, sa môžu takisto tešiť na slávnu budúcnosť večného pokoja v Jehovovom obnovenom Raji. — Jeremiáš 29:11; Žalm 37:34; Zjavenie 18:2, 4.

„Veľké súženie“ v prvom storočí

14. Prečo Jehova natrvalo zavrhol Izrael?

¹⁴ Prenesme sa do prvého storočia n. l. Dovtedy obnovení Židia opäť skĺzli k odpadlíctvu. Jehova poslal na zem svojho jednosplodeného Syna ako svojho Pomazaného čiže Mesiáša. Ježiš v rokoch 29 až 33 n. l. kázal po celej krajine Izraela, hovoriac: „Kajajte sa, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo.“ (Matúš 4:17) Okrem toho zhromaždil a vyškolil učeníkov, aby sa spolu s ním podieľali na hlásaní dobrého posolstva o Kráľovstve. Ako reagovali židovskí vládcovia? Hanobili Ježiša a napokon sa dopustili ohavného zločinu tým, že ho dali umučiť na mučeníckom kole. Jehova zavrhol Židov ako svoj ľud. Teraz bol tento národ zavrhnutý natrvalo.

15. Čo mali výsadu dokončiť kajúcni Židia?

¹⁵ V deň Letníc roku 33 n. l. vzkriesený Ježiš vylial svätého ducha, a tým dal svojim učeníkom moc hovoriť jazykmi k Židom a prozelytom, ktorí sa ihneď zhromaždili. Apoštol Peter, osloviac tento zástup, vyhlásil: „Toho Ježiša Boh vzkriesil a my všetci sme toho svedkami... Preto nech celý dom Izraela s istotou pozná, že Boh ho urobil aj Pánom aj Kristom, toho Ježiša, ktorého ste pribili na kôl.“ Ako reagovali poctiví Židia? „Bodlo ich v srdci,“ kajali sa zo svojich hriechov a boli pokrstení. (Skutky 2:32–41) Kázanie o Kráľovstve sa zrýchľovalo a v priebehu 30 rokov sa rozšírilo „v celom stvorení, ktoré je pod nebom“. — Kolosanom 1:23.

16. Ako Jehova riadil udalosti, ktoré predchádzali vykonanie jeho rozsudku nad prirodzeným Izraelom?

¹⁶ Teraz bol vhodný čas na to, aby Jehova vykonal rozsudok nad svojím zavrhnutým ľudom, prirodzeným Izraelom. Mnoho tisíc ľudí z národov celého vtedajšieho známeho sveta prúdilo do kresťanského zboru a boli pomazaní ako duchovný „Boží Izrael“. (Galaťanom 6:16) Židovstvo tých čias však stále viac upadalo do nenávisti a sektárskeho násilia. Židia sa v rozpore s tým, čo napísal Pavol o ‚podriadenosti nadriadeným vrchnostiam‘, otvorene búrili proti rímskej moci, ktorá nad nimi vládla. (Rimanom 13:1) Jehova zjavne riadil udalosti, ktoré nasledovali. V roku 66 n. l. rímske légie vedené generálom Gallom tiahli proti Jeruzalemu, aby ho obľahli. Útočiaci Rimania prenikli do mesta natoľko, že podkopali chrámový múr. Ako zaznamenávajú Josephove dejiny, na mesto i na ľud naozaj prišlo súženie.a No útočiaci vojaci sa náhle dali na ústup. To umožnilo Ježišovým učeníkom ‚utiecť na vrchy‘, ako ich nabádalo Ježišovo proroctvo v Matúšovi 24:15, 16.

17, 18. a) Prostredníctvom akého súženia Jehova uplatnil právo na židovstve? b) Aké telo ‚bezpečne vyviazlo‘ a tieňom čoho to bolo?

¹⁷ Ale úplné vykonanie Jehovovho rozsudku pri vyvrcholení tohto súženia ešte len malo prísť. V roku 70 rímske légie, v tomto prípade vedené generálom Titom, zaútočili znovu. Tentoraz to bol rozhodný boj! Židia, ktorí bojovali aj medzi sebou, na Rimanov nestačili. Mesto i jeho chrám boli zrovnané so zemou. Trpelo a zomrelo tam vyše milión vychudnutých Židov, z mestských brán vyhodili asi 600 000 mŕtvol. Keď mesto padlo, 97 000 Židov bolo odvlečených do zajatia, mnohí len preto, aby zomreli neskôr pri gladiátorských predstaveniach. Naozaj jediným telom, ktoré bolo počas rokov tohto súženia zachránené, bolo telo poslušných kresťanov, ktorí utiekli na vrchy za Jordánom. — Matúš 24:21, 22; Lukáš 21:20–22.

¹⁸ Teda Ježišovo veľké proroctvo o „závere systému vecí“ malo svoje prvé splnenie, ktoré vyvrcholilo v Jehovovom dni uplatnenia práva na spurnom židovskom národe v rokoch 66–70 n. l. (Matúš 24:3–22) Ale to bolo iba tieňom ‚príchodu veľkého a bázeň vzbudzujúceho Jehovovho dňa‘, záverečného súženia, ktoré má zachvátiť celý svet. (Joel 2:31) Ako môžeš ‚bezpečne vyviaznuť‘? O tom bude hovoriť nasledujúci článok.

[Poznámka pod čiarou]

Otázky na opakovanie

◻ Ako súvisí „Pánov deň“ s „Jehovovým dňom“?

◻ Na aké varovanie by sme mali dbať, keď uvažujeme o Noachových dňoch?

◻ Akým mocným poučením je Sodoma a Gomora?

◻ Kto bol zachránený vo „veľkom súžení“ v prvom storočí?

[Obrázky na strane 15]

Jehova zaobstaral únik pre rodinu Noacha i Lóta, ako aj únik v rokoch 607 pred n. l. a 70 n. l.