Maj sa na pozore pred „epikurovcami“

„Je taký milý! Žije podľa vysokých mravných noriem. Nefajčí, neberie drogy ani nenadáva. V skutočnosti je slušnejší ako niekto, kto tvrdí, že je kresťanom!“

POČUL si už niekoho takto argumentovať, aby ospravedlnil nevhodné priateľstvo, ktoré pestuje? Obstojí takáto argumentácia vo svetle Písiem? Jeden príklad z raného kresťanského zboru túto záležitosť objasňuje.

Apoštol Pavol v prvom storočí vystríhal korintský zbor: „Nedajte sa zviesť. Zlá spoločnosť kazí užitočné zvyky.“ Možno, že niektorí kresťania udržiavali úzke styky s ľuďmi, ktorí boli ovplyvnení gréckou filozofiou, včítane filozofie epikurovcov. Kto boli epikurovci? Prečo boli pre kresťanov v Korinte duchovnou hrozbou? Existujú dnes ľudia im podobní, pred ktorými by sme sa mali mať na pozore? — 1. Korinťanom 15:33.

Kto boli epikurovci?

Epikurovci boli nasledovníci gréckeho filozofa Epikura, ktorý žil v rokoch 341 až 270 pred n. l. Epikuros učil, že potešenie je jediným alebo hlavným dobrom v živote. Znamená to vari, že epikurovci žili škandalózne, bez zásad, siahajúc po hanebných praktikách pri sústavnom hľadaní príjemných chvíľ? Na počudovanie, Epikuros neučil svojich nasledovníkov žiť takýmto spôsobom! Naopak, učil, že potešenie sa dá najlepšie získať tak, keď človek žije v súlade s prezieravosťou, odvahou, sebaovládaním a spravodlivosťou. Nezastával sa úsilia o okamžité a chvíľkové potešenie, ale úsilia o potešenie, ktoré pretrvá po celý život. Preto sa epikurovci v porovnaní s ľuďmi, ktorí hrubo hrešili, mohli javiť ako cnostní. — Porovnaj Títovi 1:12.

Podobní kresťanom?

Keby si bol členom raného korintského zboru, zapôsobili by na teba epikurovci? Niektorí kresťania azda usudzovali, že očividne vysoké hodnoty epikurovcov z nich urobili neškodných spoločníkov pre kresťanov. V snahe nájsť ďalšie dôvody si Korinťania možno všímali zdanlivé paralely medzi epikurejskými normami a normami Božieho Slova.

Epikurovci napríklad vo svojej snahe získať potešenie uplatňovali umiernenosť. Viac si cenili potešenie mysle ako telesné potešenie. Čo človek jedol, nebolo až také dôležité ako jeho vzťah k osobe, s ktorou jedol. Epikurovci sa dokonca nezapájali do politiky a nedopúšťali sa tajných previnení. Aké ľahké azda bolo domnievať sa: „Sú nám v mnohom podobní!“

Boli však epikurovci naozaj podobní pravým kresťanom? Rozhodne nie. Ľudia so správne školenou vnímavosťou dokázali odhaliť závažné rozdiely. (Hebrejom 5:14) Dokážeš to aj ty? Pozrime sa na Epikurovo učenie bližšie.

Temná stránka epikureizmu

Aby Epikuros pomohol ľuďom prekonať strach z božstiev a zo smrti, učil, že bohovia sa o ľudstvo vôbec nezaujímajú a nezasahujú do ľudských záležitostí. Vesmír podľa Epikura nestvorili bohovia a život povstal náhodou. Či to nebolo jasne v rozpore s biblickým učením, že existuje „jeden Boh“, Stvoriteľ, ktorý sa stará o svojich ľudských tvorov? — 1. Korinťanom 8:6; Efezanom 4:6; 1. Petra 5:6, 7.

Epikuros učil aj to, že po smrti nemôže existovať nijaký život. To bolo, samozrejme, v rozpore s biblickým učením o vzkriesení. Áno, medzi tými, ktorí sa nezhodli s apoštolom Pavlom v náuke o vzkriesení, keď Pavol hovoril na Areopágu, boli pravdepodobne aj epikurovci. — Skutky 17:18, 31, 32; 1. Korinťanom 15:12–14.

Azda najnebezpečnejší prvok v Epikurovej filozofii bol zároveň najrafinovanejší. Popieranie života po smrti viedlo Epikura k záveru, že človek by mal počas svojho krátkeho života na zemi žiť čo najšťastnejšie. Ako sme už videli, jeho predstavou nebolo nutne žiť hriešne, ale skôr vychutnať prítomnosť, lebo to je všetko, čo máme.

Teda Epikuros odrádzal od tajných previnení s cieľom vyhnúť sa strachu z odhalenia, čo je isté ohrozenie prítomného šťastia. Povzbudzoval k umiernenosti s cieľom vyhnúť sa následkom nestriedmosti, ďalšej prekážke prítomného šťastia. Povzbudzoval aj k dobrým vzťahom k iným, lebo ich opätovanie sa vypláca. Prirodzene, vyhýbať sa tajným previneniam, prejavovať umiernenosť a pestovať priateľstvá je samo osebe vynikajúce. Prečo teda bola Epikurova filozofia pre kresťana nebezpečná? Pretože jeho rada bola založená na jeho postoji bez viery: „Jedzme a pime, lebo zajtra máme zomrieť.“ — 1. Korinťanom 15:32.

Je pravda, že Biblia ukazuje ľuďom, ako žiť šťastne už teraz. Zároveň však radí: „Zachovávajte sa v Božej láske a očakávajte pritom milosrdenstvo nášho Pána Ježiša Krista s vyhliadkou na večný život.“ (Júda 21) Áno, Biblia kladie väčší dôraz na večnú budúcnosť, nie na prchavú prítomnosť. Hlavným záujmom kresťana je služba Bohu a kresťan zisťuje, že keď dáva Boha na prvé miesto, je šťastný a spokojný. Podobne i Ježiš vynakladal svoje sily na nesebeckú službu Jehovovi a pomoc ľuďom namiesto toho, že by bol úplne zaujatý osobnými záujmami. Učil svojich učeníkov robiť dobro iným nie v nádeji na odplatu, ale z pravej lásky k nim. Je jasné, že základné motivácie epikureizmu a kresťanstva sú úplne odlišné. — Marek 12:28–31; Lukáš 6:32–36; Galaťanom 5:14; Filipanom 2:2–4.

Nenápadné nebezpečenstvo

Je iróniou, že hoci epikurovci kládli taký dôraz na to, aby boli šťastní, bolo to prinajlepšom obmedzené šťastie. Keďže Epikuros nemal ‚Jehovovu radosť‘, nazval život „horkým darom“. (Nehemiáš 8:10) Akí šťastní boli v porovnaní s nimi raní kresťania! Ježiš neodporúčal nešťastný život vyznačujúci sa zanedbávaním seba samého. Nasledovať jeho spôsob života je v skutočnosti cestou k najväčšiemu šťastiu. — Matúš 5:3–12.

Ak si niektorí členovia zboru v Korinte mysleli, že môžu pestovať spoločenstvo s ľuďmi ovplyvnenými epikurejským myslením bez toho, že by vystavili svoju vieru nebezpečenstvu, mýlili sa. V čase, keď Pavol písal svoj prvý list Korinťanom, niektorí z nich už stratili vieru vo vzkriesenie. — 1. Korinťanom 15:12–19.

Epikureizmus dnes?

Hoci epikureizmus v štvrtom storočí n. l. zanikol, aj dnes sú tu ľudia, ktorí prijímajú podobný názor, že treba žiť len pre dnešok. Títo ľudia majú malú vieru v Boží sľub večného života alebo tomuto sľubu vôbec neveria. A predsa majú niektorí z nich relatívne vysoké normy správania.

Kresťan by mohol cítiť pokušenie vytvoriť si blízky vzťah k takýmto ľuďom a možno argumentuje tým, že ich mravné vlastnosti ospravedlňujú takéto priateľstvo. No hoci sa nepovažujeme za nadradených iným, musíme mať na pamäti, že každá „zlá spoločnosť“ — vrátane ľudí, ktorých vplyv je rafinovanejší — „kazí užitočné zvyky“.

Filozofia, že treba žiť len pre dnešok, sa objavuje aj na niektorých obchodných seminároch, v príručkách na sebazlepšovanie, v románoch, vo filmoch, v televíznych programoch a v hudbe. I keď tento názor bez viery priamo nepodporuje hriešne správanie, mohol by nás ovplyvniť nenápadne? Mohlo by nás napríklad natoľko zaujať sebauspokojovanie, že by sme stratili zo zreteľa spornú otázku Jehovovej zvrchovanosti? Mohli by sme byť odvedení k postoju ‚nepreháňať to‘, namiesto toho, aby sme mali „hojnosť práce v Pánovom diele“? Alebo by sme mohli byť zvedení k pochybnostiam o správnosti a užitočnosti Jehovových noriem? Je potrebné, aby sme sa chránili jednak pred vystavovaním sa otvorenej nemravnosti, násiliu a špiritizmu a jednak pred ľuďmi, ktorí sú ovplyvnení svetskými názormi! — 1. Korinťanom 15:58; Kolosanom 2:8.

Preto pestujme spoločenstvo predovšetkým s tými, ktorí sa z celého srdca riadia Jehovovým vedením. (Izaiáš 48:17) Výsledkom bude to, že naše užitočné zvyky budú posilnené. Naša viera zosilnie. Budeme žiť šťastne nielen teraz, ale i v budúcnosti, s vyhliadkou na večný život. — Žalm 26:4, 5; Príslovia 13:20.

[Obrázok na strane 24]

Epikuros učil, že bohovia sa o ľudstvo vôbec nezaujímajú

[Prameň ilustrácie]

S láskavým dovolením The British Museum