Ako sa pozeráte na hriech?

„NIE je v tebe žiaden hriech, nie je v tebe žiaden nedostatok; si studnicou všemohúcej sily.“ Toto tvrdenie vyslovil slávny hinduistický filozof Vivékánanda, keď vysvetľoval jednu pasáž z hinduistickej svätej knihy Bhagavadgíta. Odvolávajúc sa na védántu, tvrdí: „Najväčšou chybou je povedať, že si slabý, že si hriešnik.“a

Je však pravda, že v človeku nie je žiaden hriech? A zdedí človek pri narodení vôbec niečo? Len „telesné črty sú dané dedičnosťou“, hovorí Nikhilananda, hinduistický mysliteľ. Ostatné charakteristické črty sú určené „skutkami v predošlých životoch“. Podľa Vivékánandu „si tvorcom svojho osudu“. Hinduizmus neučí nič o zdedenom hriechu.

Predstava zdedeného hriechu chýba aj medzi zoroastristami, šintoistami, konfucianistami a budhistami. Dokonca aj v židovsko-kresťanských náboženstvách, ktoré tradične vyučovali náuku o zdedenom hriechu, sa postoj k hriechu mení. Stále viac ľudí sa dnes nepovažuje za hriešnikov.

„Súčasné povedomie nevyvoláva pocit morálnej hanby; predovšetkým nevyvoláva výčitky svedomia,“ hovorí teológ Cornelius Plantinga ml. Cirkvi kresťanstva majú určitú vinu na tom, že hriech sa podceňuje. „Ak chceš počuť o hriechu, nechoď do kostola,“ hovorí istý kaplán na Dukovej univerzite. A podľa Plantingu niektoré cirkvi obvykle hovoria o hriechu len v súvislosti so sociálnymi otázkami.

Je nesporné, že sociálneho utrpenia je dnes veľa. Násilie, zločinnosť, vojny, etnické boje, zneužívanie drog, nečestnosť, útlak a násilie páchané na deťoch sú veľmi rozšírené. Dvadsiate storočie bolo v skutočnosti nazvané jedným z najkrvavejších storočí, aké ľudstvo poznalo. Pripočítajte k tomu bolesť a utrpenie následkom chorôb, staroby a smrti. Kto netúži po oslobodení od obrovských problémov, ktoré sú dnes vo svete?

Ako sa teda pozeráte na hriech? Je hriech zdedený? Zažijeme niekedy oslobodenie od bolestí a utrpenia? Tieto otázky bude rozoberať nasledujúci článok.

[Poznámka pod čiarou]