Prečo všetky tie tajnosti?

„NIČ nie je také ťaživé ako tajomstvo.“ Aspoň tak to tvrdí jedno francúzske príslovie. Dalo by sa tým vysvetliť, prečo sa cítime šťastní, keď poznáme nejaké tajomstvo, ale občas aj frustrovaní, keď o ňom nemôžeme hovoriť? A predsa mnohí ľudia počas stáročí vítali tajnosti a v snahe dosiahnuť nejaký spoločný cieľ sa spájali do tajných spolkov.

Medzi najranejšie z týchto tajných spolkov patrili mystériové kulty, ktoré existovali v Egypte, Grécku a Ríme. Neskôr sa niektoré z týchto skupín odklonili od svojej náboženskej podstaty a nadobudli politický, ekonomický alebo sociálny podtón. Napríklad keď sa v stredovekej Európe vytvárali cechy, ich členovia sa uchyľovali k tajnostiam predovšetkým pre vlastnú ekonomickú ochranu.

Tajné spolky v novej dobe sa často vytvárali z celkom počestných dôvodov, ako uvádza Encyclopædia Britannica, možno na „sociálne a dobročinné ciele a na uskutočňovanie charitatívnych a vzdelávacích programov“. Aj niektoré podporné organizácie, mládežnícke alebo spoločenské kluby a iné skupiny sú tajné alebo aspoň polotajné. Vo všeobecnosti sú tieto skupiny neškodné, ich členovia proste považujú tajnosti za vzrušujúce. Tajné prijímacie rituály sú citovo veľmi príťažlivé a posilňujú putá kamarátstva a jednoty. Členovia nadobúdajú pocit, že niekam patria, ako aj vedomie, že ich život má zmysel. Tajné spolky tohto druhu obvykle nie sú nijakou hrozbou pre nečlenov. Nezasvätení nie sú na tom o nič horšie len preto, že nepoznajú ich tajomstvá.

Keď tajnosti signalizujú nebezpečenstvo

Nie všetky tajné spolky sú tajné do tej istej miery. No tie, ktoré majú „tajnosti v rámci tajností“, ako to vyjadruje Encyclopædia Britannica, predstavujú osobitné nebezpečenstvo. Táto encyklopédia uvádza, že príslušníkom najvyšších vrstiev spolku sa „pomocou zvláštnych mien, skúšok či zjavených informácií“ darí „odlišovať“, a tým podnecujú „nižšie vrstvy k úsiliu nutnému na to, aby dosiahli vyšší stupeň“. Nebezpečenstvo skryté v takýchto spolkoch je zrejmé. Príslušníci nižších vrstiev si vôbec nemusia uvedomovať skutočné ciele organizácie, lebo zatiaľ nepostúpili na takú úroveň poznania. Je ľahké zapliesť sa do spolku, ktorého ciele a metódy na ich dosahovanie poznáte iba čiastočne a s ktorými vás možno ani úplne neoboznámili. No človek, ktorý bol prijatý do takéhoto spolku, azda neskôr zistí, že je ťažké sa z neho dostať; je takpovediac spútaný reťazami tajomstva.

Tajnosti však signalizujú ešte väčšie nebezpečenstvo, keď spolok sleduje nezákonné či zločinecké ciele, a preto sa pokúša zakryť samu svoju existenciu. Alebo ak existencia spolku a jeho hlavné ciele sú známe, môže sa pokúšať uchovať v tajnosti svoju členskú základňu a svoje krátkodobé plány. To platí o silne motivovaných teroristických skupinách, ktoré pravidelne šokujú svet svojimi teroristickými útokmi.

Áno, uchovávanie tajností môže byť nebezpečné pre jednotlivcov i pre spoločnosť ako celok. Len si pomyslite na tajné gangy mladistvých, ktoré násilne prepadávajú svoje nevinné obete, na zločinecké združenia, ako je mlčanlivá mafia, na nadradené skupiny belochov, ako je Ku-klux-klan,a nehovoriac o mnohých teroristických skupinách po celom svete, ktoré naďalej maria snahy o dosiahnutie celosvetového mieru a bezpečia.

Čím sa zaoberajú teraz?

V 50. rokoch následkom studenej vojny boli v niekoľkých západoeurópskych krajinách organizované tajné skupiny, ktoré mali slúžiť ako základ odbojového hnutia, keby sa Sovieti niekedy pokúsili podrobiť si západnú Európu. Napríklad podľa nemeckého spravodajského časopisu Focus bolo v Rakúsku v tom čase zriadených „79 tajných skladov zbraní“. Niektoré európske krajiny si ani neuvedomovali existenciu týchto skupín. Začiatkom 90. rokov jeden spravodajský časopis realisticky uviedol: „Stále nie je známe, koľko týchto organizácií dnes pôsobí a čím sa asi v poslednom čase zaoberajú.“

Áno, je to tak. Kto môže naozaj vedieť, koľko tajných skupín azda práve v tomto okamihu znamená väčšiu hrozbu, než si ktokoľvek z nás dokáže predstaviť?

[Poznámka pod čiarou]