Fundamentalizmus — čo je to?

KDE sa fundamentalizmus začal? Na konci minulého storočia liberálni teológovia menili svoje názory, aby sa prispôsobili vyššej kritike Biblie a vedeckým teóriám, napríklad evolučnej teórii. V dôsledku toho bola dôvera ľudí v Bibliu otrasená. Konzervatívni náboženskí vodcovia v Spojených štátoch zareagovali tak, že pevne stanovili niečo, čo nazvali fundamentmi viery.a Začiatkom 20. storočia vydali rozbor týchto fundamentov v sérii kníh pod názvom The Fundamentals: A Testimony to the Truth (Fundamenty: Svedectvo o pravde). Z tohto názvu pochádza výraz „fundamentalizmus“.

V prvej polovici 20. storočia sa fundamentalizmus dostával do pozornosti verejnosti z času na čas. Napríklad v roku 1925 postavili náboženskí fundamentalisti pred súd učiteľa Johna Scopesa z Tennessee (USA) — stalo sa to známym ako prípad Scopes. Akého zločinu sa dopustil? Učil evolúciu, čo bolo proti štátnemu zákonu. V tých dňoch sa niektorí ľudia domnievali, že fundamentalizmus nebude mať dlhé trvanie. V roku 1926 protestantský časopis Christian Century uviedol, že fundamentalizmus je „prázdny a umelý“ a „úplne mu chýbajú kvality konštruktívnosti či dlhej životnosti“. Aké mylné hodnotenie to bolo!

Od sedemdesiatych rokov sa fundamentalizmus neustále objavuje v správach. Profesor Miroslav Volf z Fullerovho teologického seminára (Kalifornia, USA) hovorí: „Fundamentalizmus nielenže prežil, ale prekvitá.“ Dnes sa slovo „fundamentalizmus“ nevzťahuje iba na protestantské hnutia, ale aj na hnutia v iných náboženstvách, napríklad v katolicizme, islame, judaizme a hinduizme.

Reakcia na našu dobu

Prečo sa fundamentalizmus šíri? Tí, čo ho študujú, to prinajmenšom sčasti pripisujú morálnej a náboženskej neistote našej doby. V skorších časoch žila väčšina spoločenstiev v atmosfére morálnej istoty založenej na tradičnej viere. Teraz je to, čomu verili, spochybňované alebo odmietané. Mnohí intelektuáli tvrdia, že Boh neexistuje a že človek je sám v ľahostajnom vesmíre. Veľa vedcov učí, že ľudstvo je výsledkom náhodnej evolúcie, a nie činov láskyplného Stvoriteľa. Prevláda povoľné zmýšľanie. Svet je sužovaný stratou morálnych hodnôt na všetkých úrovniach spoločnosti. — 2. Timotejovi 3:4, 5, 13.

Fundamentalisti túžia po starých istotách a niektorí z nich sa snažia priviesť svoju komunitu a národ späť k tomu, čo považujú za správne morálne a náukové základy. Robia všetko, čo je v ich silách, aby prinútili druhých žiť podľa „správneho“ morálneho kódexu a systému náuk. Fundamentalista je pevne presvedčený, že on má pravdu a ostatní sa mýlia. Profesor James Barr v knihe Fundamentalism hovorí, že fundamentalizmus „je často považovaný za nepriateľský a hanlivý výraz naznačujúci úzkoprsosť, bigotnosť, tmárstvo a obmedzenosť“.

Keďže nikto nie je rád, keď ho označia za úzkoprsého, bigotného či obmedzeného, nie všetci sa zhodnú v tom, kto je a kto nie je fundamentalista. Existujú však určité rysy, ktoré charakterizujú náboženský fundamentalizmus.

Identifikácia fundamentalistu

Náboženský fundamentalizmus sa zvyčajne pokúša zachovať to, čo sa považuje za pôvodné tradície alebo náboženské názory určitej kultúry, a odporovať tomu, čo sa vníma ako svetský duch. To neznamená, že fundamentalisti odporujú všetkému, čo je moderné. Niektorí z nich veľmi efektívne využívajú modernú komunikáciu na propagovanie svojho názoru. Bojujú však proti sekularizácii spoločnosti.b

Niektorí fundamentalisti sú odhodlaní nielen sami si uchovať tradičnú sústavu náuk či tradičný spôsob života, ale aj vnucovať to druhým a meniť spoločenské štruktúry, aby boli v súlade s názormi fundamentalistov. Preto katolícky fundamentalista sa neobmedzí iba na to, že on zavrhuje potrat. Pravdepodobne bude vyvíjať nátlak na zákonodarcov svojej krajiny, aby presadili zákony zakazujúce interrupciu. Podľa novín La Repubblica katolícka cirkev v Poľsku viedla „vojnu“, v ktorej využila všetku svoju moc a vplyv, aby bol schválený zákon zakazujúci interrupciu. Cirkevné autority tým konali veľmi podobne ako fundamentalisti. Protestantská Kresťanská koalícia v Spojených štátoch vedie podobné „vojny“.

Fundamentalisti sú charakteristickí predovšetkým svojím hlboko zakoreneným náboženským presvedčením. A tak protestantský fundamentalista bude presvedčeným obhajcom doslovného výkladu Biblie vrátane názoru, že zem bola stvorená za šesť doslovných dní. Katolícky fundamentalista nemá žiadne pochybnosti o neomylnosti pápeža.

Je preto pochopiteľné, prečo výraz „fundamentalizmus“ vyvoláva predstavu nerozumného fanatizmu a prečo tí, ktorí nie sú fundamentalistami, majú obavy, keď vidia, ako sa fundamentalizmus šíri. Ako jednotlivci možno s fundamentalistami nesúhlasíme a ich politické manévrovanie a niekedy násilné činy nás desia. A aj fundamentalisti jedného náboženstva môžu byť zhrození z činov fundamentalistov iného náboženstva! Mnohých uvažujúcich ľudí však znepokojujú veci, ktoré šírenie fundamentalizmu podnecujú — narastajúca mravná neviazanosť, strata viery a zavrhovanie duchovnosti v modernej spoločnosti.

Je fundamentalizmus jedinou odpoveďou na tieto trendy? Ak nie, aká iná možnosť existuje?

[Poznámky pod čiarou]

[Zvýraznený text na strane 5]

V roku 1926 istý protestantský časopis charakterizoval fundamentalizmus ako „prázdny a umelý“ a ako taký, ktorému „úplne... chýbajú kvality konštruktívnosti či dlhej životnosti“