Útecha pre utláčaných
VŠIMLI ste si, že po celý váš život sa určité slová opakujú v novinových titulkoch znova a znova? Ste unavený z čítania slov, ako je vojna, zločin, katastrofa, hlad a utrpenie? Jedno slovo však v správach nápadne chýba. A predsa je to slovo, ktoré predstavuje niečo, čo ľudstvo veľmi potrebuje. Tým slovom je „útecha“.
„Utešiť“ znamená „dodať silu a nádej“ a „zmierniť zármutok alebo trápenie“. Pri všetkom tom nepokoji, ktorý svet zažíva v 20. storočí, nádej a zmiernenie zármutku sú nesmierne potrebné. Je pravda, že niektorí z nás sa dnes tešia z väčšieho komfortu v hmotnom ohľade, než si naši predkovia vôbec dokázali predstaviť. Je to tak hlavne vďaka vedeckému pokroku. Ale veda a technika nás neutešili v tom zmysle, že by odstránili všetky príčiny utrpenia ľudstva. Aké sú to príčiny?
Pred mnohými storočiami múdry muž Šalamún hovoril o jednej základnej príčine utrpenia, keď povedal: „Človek panoval nad človekom na jeho škodu.“ (Kazateľ 8:9) Veda a technika nedokázali zmeniť ľudský sklon chcieť vládnuť nad svojím blížnym. V 20. storočí to v krajinách viedlo k utláčajúcim diktatúram a medzi krajinami k hrozným vojnám.
Od roku 1914 bolo vyše sto miliónov ľudí zabitých vo vojnách. Zamyslite sa nad nesmiernou ľudskou bolesťou, ktorú tento údaj predstavuje — milióny smútiacich, ktorí potrebovali alebo potrebujú útechu. Vojny vedú okrem násilnej smrti aj k ďalším druhom utrpenia. Na konci druhej svetovej vojny bolo v Európe vyše 12 miliónov utečencov. Nie tak dávno utieklo viac než jeden a pol milióna ľudí z vojnových oblastí v juhovýchodnej Ázii. Vojna na Balkáne prinútila viac než dva milióny ľudí utiecť zo svojich domovov — v mnohých prípadoch preto, aby unikli „etnickým čistkám“.
Utečenci istotne potrebujú útechu; najmä tí, ktorí odchádzajú zo svojich domovov iba s tým, čo si môžu odniesť, nevediac, kam ísť a čo im a ich rodinám budúcnosť prinesie. Títo ľudia patria k tým obetiam útlaku, ktoré najviac vzbudzujú súcit a potrebujú útechu.
V pokojnejších častiach zeme milióny ľudí žijú v podstate v otroctve svetového ekonomického systému. Je pravda, že niektorí majú hojnosť hmotných vecí. Ale väčšina prežíva každodenný zápas o zabezpečenie živobytia. Mnohí hľadajú slušné bývanie. Vzrastajú počty nezamestnaných. Isté africké noviny predpovedajú, že „svet smeruje k nebývalej kríze zamestnanosti, keďže do roku 2020 si bude hľadať prácu ďalších 1,3 miliardy ľudí“. Tí, čo sú ekonomicky utláčaní, iste potrebujú „silu a nádej“ — potrebujú útechu.
Niektorí ľudia, reagujúc na zúfalé okolnosti, začínajú žiť ako zločinci. To, samozrejme, iba plodí ťažkosti ich obetiam a vysoká zločinnosť pocit útlaku ešte zosilňuje. Nedávny titulok v novinách The Star, ktoré vychádzajú v Johannesburgu v Južnej Afrike, znel: „Deň v živote ‚najvražednejšej krajiny na svete‘.“ Článok opisoval typický deň v Johannesburgu a jeho okolí. V ten deň boli štyria ľudia zavraždení a ôsmim ukradli motorové vozidlá. Na jednom predmestí, kde býva stredná vrstva, bolo hlásených sedemnásť vlámaní. Okrem toho došlo k viacerým ozbrojeným lúpežiam. Podľa novín polícia opísala ten deň ako „relatívne pokojný“. Je pochopiteľné, že príbuzní zavraždených, a tí, čo boli postihnutí vlámaním a krádežou auta, sa cítia kruto utláčaní. Potrebujú upokojenie a nádej — potrebujú útechu.
V niektorých krajinách rodičia predávajú svoje deti na prostitúciu. Správy uvádzajú, že v jednej ázijskej krajine, do ktorej prúdia turisti na „turistické cesty za sexom“, sú dva milióny prostitútok, z ktorých mnohé boli kúpené alebo unesené ako deti. Sú nejakí ľudia viac utláčaní ako tieto úbohé obete? Časopis Time rozoberal tento špinavý obchod a podal správu o konferencii ženských organizácií juhovýchodnej Ázie konanej v roku 1991. Bol tam vyslovený odhad, že „od polovice sedemdesiatych rokov bolo na celom svete predaných 30 miliónov žien“.
Pravda, deti nemusia byť predané na prostitúciu, aby sa stali obeťami. Vzrastá počet detí, ktoré sú telesne týrané či dokonca znásilňované doma rodičmi a príbuznými. Také deti môžu mať dlhý čas citové jazvy. Tieto tragické obete útlaku istotne potrebujú útechu.
Staroveký pozorovateľ útlaku
Kráľ Šalamún bol zdesený rozsahom ľudského útlaku. Napísal: „Obrátil som sa, aby som videl všetky skutky útlaku, ktoré sa dejú pod slnkom, a hľa, slzy tých, ktorí boli utláčaní, ale nemali žiadneho utešiteľa; a na strane ich utlačovateľov bola moc, takže nemali žiadneho utešiteľa.“ — Kazateľ 4:1.
Ak si tento múdry kráľ pred 3000 rokmi uvedomoval, že utláčaní zúfalo potrebujú utešiteľa, čo by povedal dnes? Šalamún však vedel, že žiaden nedokonalý človek, vrátane jeho samého, nemôže poskytnúť útechu, ktorú ľudstvo potrebuje. Bol potrebný niekto väčší, aby zdolal moc utláčateľov. Existuje niekto taký?
Žalm 72 v Biblii hovorí o vznešenom utešiteľovi pre všetkých ľudí. Tento žalm napísal Šalamúnov otec, kráľ Dávid. Jeho nadpis znie: „O Šalamúnovi.“ Je zjavné, že ho napísal starý kráľ Dávid o Tom, ktorý zdedí jeho trón. Ten má podľa tohto žalmu priniesť trvalú úľavu od útlaku. „V jeho dňoch bude pučať spravodlivý a hojnosť pokoja, kým nepominie mesiac. A bude mať poddaných od mora k moru a... až po končiny zeme.“ — Žalm 72:7, 8.
Keď Dávid písal tieto slová, pravdepodobne myslel na svojho syna Šalamúna. Ale Šalamún si uvedomoval, že nie je v jeho moci slúžiť ľudstvu tak, ako to bolo opísané v žalme. Mohol splniť slová žalmu iba v malej miere a iba v prospech izraelského národa, a nie na úžitok celej zeme. Je zjavné, že tento inšpirovaný prorocký žalm poukazoval na niekoho oveľa väčšieho, než bol Šalamún. Kto to bol? Mohol to byť iba Ježiš Kristus.
Keď anjel ohlásil Ježišovo narodenie, povedal: „Boh Jehova mu dá trón jeho otca Dávida.“ (Lukáš 1:32) Navyše, Ježiš o sebe povedal, že je „viac ako Šalamún“. (Lukáš 11:31) Odvtedy, čo bol Ježiš vzkriesený na miesto po Božej pravici, je v nebi — na mieste, z ktorého môže splniť slová 72. žalmu. Okrem toho dostal od Boha moc a oprávnenie zlomiť jarmo ľudských utláčateľov. (Žalm 2:7–9; Daniel 2:44) Ježiš je teda ten, kto splní slová 72. žalmu.
Útlak sa čoskoro skončí
Čo to znamená? Znamená to, že oslobodenie od všetkých foriem ľudského útlaku bude čoskoro skutočnosťou. Nebývalé utrpenie a útlak, čoho sme svedkami v tomto 20. storočí, Ježiš predpovedal ako súčasť znamenia, ktoré malo vyznačiť „záver systému vecí“. (Matúš 24:3) Okrem iného predpovedal: „Povstane národ proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu.“ (Matúš 24:7) Táto stránka proroctva sa začala spĺňať približne v čase, keď v roku 1914 vypukla prvá svetová vojna. Ježiš dodal: „Pretože vzrastie nezákonnosť, ochladne láska mnohých.“ (Matúš 24:12) Nezákonnosť a absencia lásky splodili zlú a utláčajúcu generáciu. Preto musí byť blízko čas, keď Ježiš Kristus zasiahne ako nový Kráľ zeme. (Matúš 24:32–34) Čo to bude znamenať pre utláčaných ľudí, ktorí veria v Ježiša Krista a ktorí k nemu vzhliadajú ako k božsky ustanovenému Utešiteľovi ľudstva?
Aby sme zodpovedali túto otázku, prečítajme si niektoré ďalšie slová 72. žalmu, ktoré sa spĺňajú na Kristovi Ježišovi: „On oslobodí chudobného, volajúceho o pomoc, tiež strápeného a každého, kto nemá pomocníka. Bude ľutovať poníženého a chudobného a duše chudobných zachráni. Z útlaku a násilia vykúpi ich duše a ich krv bude v jeho očiach drahocenná.“ (Žalm 72:12–14) Boží ustanovený Kráľ, Ježiš Kristus, sa teda postará o to, aby nikto nemusel trpieť v dôsledku útlaku. Má moc odstrániť všetky formy nespravodlivosti.
‚Znie to úžasne,‘ povie možno niekto, ‚ale ako je to teraz? Aká je tu útecha pre tých, ktorí trpia práve teraz?‘ Útecha pre utláčaných naozaj existuje. Nasledujúce dva články v tomto časopise ukážu, ako milióny ľudí už teraz dostávajú útechu vďaka tomu, že si rozvíjajú blízky vzťah k pravému Bohu, Jehovovi, a k jeho milovanému Synovi, Ježišovi Kristovi. Taký vzťah nás v tomto čase útlaku môže utešovať a môže človeka priviesť k večnému životu, v ktorom nebude útlak. Ježiš v modlitbe k Bohu povedal: „To znamená večný život, že prijímajú poznanie o tebe, jedinom pravom Bohu, a o tom, ktorého si vyslal, o Ježišovi Kristovi.“ — Ján 17:3.
[Obrázok na stranách 4, 5]
V Božom novom svete nebude žiaden človek utláčať druhého