„Nauč nás modliť sa“
„PANE, nauč nás modliť sa.“ Túto prosbu vyslovil jeden z učeníkov Ježiša Krista. (Lukáš 11:1) Tento nemenovaný učeník bol zjavne človekom s veľkým ocenením pre modlitbu. Tí, ktorí dnes uctievajú Boha pravým spôsobom, podobne uznávajú dôležitosť modlitby. Napokon, modlitba je prostriedok, ktorý nám dáva príležitosť, aby sme boli vypočutí Najvyššou Osobnosťou vo vesmíre! Predstavte si to. ‚Ten, ktorý vypočúva modlitbu‘, venuje osobnú pozornosť našim starostiam a úzkostiam. (Žalm 65:2) A čo je ešte dôležitejšie, modlitbou vzdávame Bohu vďaky a chvály. — Filipanom 4:6.
Slová „nauč nás modliť sa“ však vyvolávajú určité závažné otázky. Rôzne náboženstvá po celom svete používajú množstvo spôsobov na približovanie sa k Bohu. Existuje však správny a nesprávny spôsob, ako sa modliť? Skôr ako na to odpovieme, pozrime sa na niektoré všeobecne rozšírené náboženské zvyky spojené s modlitbou. Zameriame sa na tie, ktoré sa praktizujú v Latinskej Amerike.
Obrazy, sochy a „svätí patróni“
Latinskoamerické krajiny sú vo všeobecnosti veľmi nábožné. Napríklad v celom Mexiku si možno všimnúť všeobecný zvyk modliť sa k „svätým patrónom“. Je naozaj bežné, že mexické mestá majú „svätých patrónov“, ktorým sú určité dni vyhradené ako sviatky. Mexickí katolíci sa modlia aj k množstvu rozmanitých sôch alebo obrazov. No ktorý „svätý“ je vzývaný, to závisí od toho, aký druh prosby si veriaci želá predložiť. Ak niekto hľadá manželského partnera, možno zapáli sviečku „svätému“ Antonovi. Ten, kto sa chystá na cestu autom, sa možno zverí do ochrany „svätého“ Krištofa, patróna tých, čo cestujú, najmä motoristov.
Aký pôvod však majú takéto zvyky? História ukazuje, že keď do Mexika prišli Španieli, našli tam ľudí oddaných uctievaniu pohanských bohov. Victor Wolfgang von Hagen vo svojej knihe Los Aztecas, Hombre y Tribu (Aztékovia, človek a kmeň) hovorí: „Existovali osobní bohovia, každá rastlina mala svojho boha, každá činnosť mala svojho boha alebo bohyňu, ba aj samovrahovia mali boha. Yacatecuhtli bolo božstvo obchodníkov. V tomto polyteistickom svete mali všetci bohovia jasne definované sklony a úlohy.“
Podobnosť týchto bohov s katolíckymi „svätými“ bola taká nápadná, že keď sa španielski dobyvatelia snažili domorodcov „pokresťančiť“, tí sa iba preorientovali vo svojej oddanosti z modiel na cirkevných „svätých“. Článok v novinách The Wall Street Journal uznal, že katolicizmus praktizovaný v niektorých častiach Mexika má pohanské korene. Uviedol, že v jednej oblasti väčšina zo 64 „svätých“, ktorým ľudia preukazujú nábožnú úctu, zodpovedá „konkrétnym bohom Mayov“.
New Catholic Encyclopedia (Nová katolícka encyklopédia) tvrdí, že „medzi svätými a tými, ktorí sú na zemi, je vytvorené puto dôverného, blízkeho vzťahu... puto, ktoré nič neuberá zo vzťahu ku Kristovi a k Bohu; naopak, obohacuje ho a prehlbuje“. Ako by však mohlo puto, ktoré je jasne pozostatkom pohanstva, prehĺbiť niečí vzťah k pravému Bohu? Mohli by sa modlitby, ktoré sú predkladané takýmto „svätým“, naozaj Bohu páčiť?
Pôvod ruženca
Ďalší veľmi rozšírený zvyk sa týka používania ruženca. Diccionario Enciclopédico Hispano-Americano (Španielsko-americký encyklopedický slovník) opisuje ruženec ako „šnúru s päťdesiatimi alebo stopäťdesiatimi zrnkami porozdeľovanými ďalšími zrnkami väčšej veľkosti do desiatok, ktorej konce sú spojené krucifixom, pred ktorým sú v súčasnosti tri zrnká“.
Jedna katolícka publikácia vo vysvetlení použitia ruženca uvádza: „Svätý ruženec je forma ústnej a vnútornej modlitby o Tajomstvách nášho vykúpenia. Tvorí ho pätnásť desiatkov. V každom desiatku sa odrieka Otčenáš, desaťkrát Zdravas a raz Sláva Otcu. Počas každého desiatku sa rozjíma o jednom tajomstve.“ Tajomstvá sú dogmy čiže náuky, ktoré by katolíci mali poznať, a v tomto prípade sa týkajú života, utrpenia a smrti Krista Ježiša.
The World Book Encyclopedia uvádza: „Prvé formy modlitieb s ružencom sa v kresťanstve objavili v stredoveku, ale všeobecne rozšírenými sa stali až v 15. a 16. storočí.“ Je však používanie ruženca výlučne vecou katolicizmu? Nie. Diccionario Enciclopédico Hispano-Americano uvádza: „Podobné zrnká sa používajú v islamskom, lámaistickom a budhistickom uctievaní.“ Encyclopedia of Religion and Religions (Encyklopédia náboženstva a náboženstiev) uvádza: „Predpokladá sa, že mohamedáni prebrali ruženec od budhistov a kresťania od mohamedánov v čase križiackych výprav.“
Niektorí ľudia argumentujú, že ruženec slúži iba ako pamäťová pomôcka, keď sa vyžaduje opakovanie určitého počtu modlitieb. Páči sa však Bohu jeho používanie?
Nemusíme hĺbať ani polemizovať o vhodnosti či opodstatnenosti takýchto zvykov. Ježiš dal smerodajnú odpoveď na prosbu, aby naučil svojich nasledovníkov modliť sa. To, čo povedal, bude pre niektorých čitateľov nový a možno i prekvapujúci poznatok.
[Obrázky na strane 3]
Katolíci bežne používajú zrnká ruženca. Aký je ich pôvod?