Čo znamená milovať Boha?
ASI pred šesťtisíc rokmi sa narodilo prvé ľudské dieťa. Po jeho narodení jeho matka Eva povedala: „Vydala som zo seba muža s Jehovovou pomocou.“ (1. Mojžišova 4:1) Jej výrok prezrádza, že hoci ona i jej manžel Adam už boli odsúdení na smrť za svoju vzburu, ešte stále si uvedomovali Jehovovo božstvo. Neskôr splodili druhého syna. Chlapcov pomenovali Kain a Ábel.
Keď títo synovia vyrastali, nepochybne sa veľa dozvedeli o Jehovovej láske iba tým, že skúmali Jehovovo stvoriteľské dielo. Tešili sa z nádherných farieb v prírode a z rozmanitosti zvierat a rastlín. Boh im dal nielen život, dal im aj schopnosť nachádzať v živote radosť.
Dozvedeli sa, že ich rodičia boli stvorení ako dokonalí a že Jehovovým pôvodným predsavzatím bolo, aby ľudia žili navždy. Adam a Eva im pravdepodobne opísali nádhernú záhradu Eden a nejako im museli vysvetliť, prečo boli z takého rajského domova vyhostení. Kain a Ábel možno poznali aj božské proroctvo, ktoré je zaznamenané v 1. Mojžišovej 3:15. Týmto proroctvom Jehova vyjadril svoje predsavzatie v patričnom čase napraviť veci na úžitok tých, ktorí ho milujú a prejavujú sa ako lojálni voči nemu.
Učenie sa o Jehovovi a o jeho vlastnostiach určite v Kainovi a Ábelovi vytváralo túžbu po Božej priazni. Preto sa približovali k Jehovovi tak, že mu predkladali obete. Biblická správa hovorí: „Stalo sa po uplynutí nejakého času, že Kain priniesol niečo z plodov zeme ako obeť Jehovovi. Ale Ábel, ten tiež priniesol niečo z prvotín svojho stáda drobného dobytka, áno, jeho tučné kusy.“ — 1. Mojžišova 4:3, 4.
Ich túžba po Božej priazni položila základ vzťahu k Bohu. Kain sa nakoniec vzbúril proti Bohu, zatiaľ čo Ábela naďalej podnecovala pravá láska k Bohu. Ábel by si nikdy nebol vytvoril taký vzťah k Bohu, keby najprv nenadobudol poznanie o Jehovovej osobnosti a o jeho predsavzatiach.
Aj vy môžete spoznať Jehovu. Z Biblie sa napríklad môžete dozvedieť, že Boh je skutočná osoba, a nie iba neživá sila, tvoriaca veci iba náhodne. (Porovnaj Jána 7:28; Hebrejom 9:24; Zjavenie 4:11.) Biblia tiež učí, že Jehova je „Boh milosrdný a milostivý, pomalý do hnevu a hojný v milujúcej láskavosti a pravde“. — 2. Mojžišova 34:6.
„Poslúchať je lepšie ako obeť“
Ako to ukázala správa o Kainovi a Ábelovi, mať poznanie o Bohu a túžbu po blízkom vzťahu k nemu nestačí. Pravda, títo dvaja bratia sa približovali k Bohu s obeťami. Ale „zatiaľ čo Jehova priaznivo hľadel na Ábela a na jeho obeť, nehľadel priaznivo na Kaina a na jeho obeť. A Kain sa rozpálil veľkým hnevom a jeho tvár opadávala.“ — 1. Mojžišova 4:3–5.
Prečo Jehova odmietol Kainovu obeť? Nebolo niečo v poriadku s kvalitou jeho obete? Bol Jehova urazený preto, že Kain obetoval „plody zeme“ namiesto zvieracej obete? Nemusel to byť tento dôvod. Neskôr Boh od mnohých svojich ctiteľov rád prijímal obete obilia a ďalších plodov zeme. (3. Mojžišova 2:1–16) Zjavne teda bolo niečo nesprávne v Kainovom srdci. Jehova dokázal čítať v Kainovom srdci a varoval ho: „Prečo si sa rozpálil hnevom a prečo tvoja tvár opadla? Ak sa obrátiš robiť dobre, či nebude vyvýšenie? Ale ak sa neobrátiš robiť dobre, hriech sa krčí pri vchode a žiadostivo túži po tebe.“ — 1. Mojžišova 4:6, 7.
Pravá láska k Bohu znamená viac než iba prinášať obete. Preto Jehova povzbudzoval Kaina, aby sa ‚obrátil robiť dobre‘. Boh si prial poslušnosť. Poslušnosť Bohu by bola Kainovi pomohla vytvoriť si dobrý základ pre láskyplný vzťah k Stvoriteľovi. Biblia zdôrazňuje hodnotu poslušnosti týmito slovami: „Či má Jehova také potešenie v zápalných obetných daroch a obetiach ako v poslušnosti Jehovovmu hlasu? Hľa, poslúchať je lepšie ako obeť, venovať pozornosť lepšie ako tuk baranov.“ — 1. Samuelova 15:22.
Táto myšlienka bola neskôr dobre podporená slovami v 1. Jána 5:3: „V tom spočíva láska k Bohu, že zachovávame jeho prikázania; a jeho prikázania nie sú bremenom.“ Neexistuje lepší spôsob prejavovania lásky k Jehovovi než podriaďovanie sa jeho autorite. Znamená to poslúchať biblický morálny kódex. (1. Korinťanom 6:9, 10) Znamená to milovať to, čo je dobré, a nenávidieť to, čo je zlé. — Žalm 97:10; 101:3; Príslovia 8:13.
Dôležitým prejavom našej lásky k Bohu je láska k blížnym. Biblia nám hovorí: „Ak niekto vyhlasuje: ‚Milujem Boha,‘ a predsa nenávidí svojho brata, je luhár. Lebo ten, kto nemiluje svojho brata, ktorého videl, nemôže milovať Boha, ktorého nevidel.“ — 1. Jána 4:20.
Blízky vzťah k Bohu je možný
Niekto možno povie: ‚Uctievam Jehovu. Poslúcham jeho zákony. K blížnym sa správam slušne. To všetko robím. Ale napriek tomu v skutočnosti necítim blízky vzťah k Bohu. Necítim silnú lásku k nemu a to vo mne vyvoláva pocit viny.‘ Niektorí ľudia si možno myslia, že nie sú hodní toho, aby dosiahli taký dôverný vzťah k Jehovovi.
Takmer po 37 rokoch oddanej služby Jehovovi jeden kresťan napísal: „Veľakrát v živote som cítil, že som vo svojej službe Jehovovi dosť povrchný a že možno mu dokonca neslúžim zo srdca. Ale vedel som, že slúžiť Jehovovi je správne a že by som s tým neprestal. No vždy, keď som čítal, ako niekto povedal, že mu ‚srdce prekypovalo láskou k Jehovovi‘, kládol som si otázku: ‚Čo so mnou nie je v poriadku, keď som to takto nikdy necítil?‘“ Ako si môžeme vytvoriť blízky vzťah k Bohu?
Keď niekoho naozaj milujete, často na toho človeka myslíte. Máte silnú túžbu byť blízko pri ňom, lebo ho máte radi. Čím častejšie ho vidíte, rozprávate sa s ním a uvažujete o ňom, tým viac rastie vaša láska k nemu. Tento princíp platí aj pri rozvíjaní lásky k Bohu.
V Žalme 77:12 inšpirovaný pisateľ hovorí: „Istotne budem rozjímať o celej tvojej činnosti a zaoberať sa tvojím počínaním.“ Rozjímanie je pri rozvíjaní lásky k Bohu veľmi dôležité. Je to tak najmä vzhľadom na skutočnosť, že Boh je neviditeľný. Ale čím viac budete o ňom uvažovať, tým skutočnejším sa vám stane. Iba tak si môžete vytvoriť vrúcny, láskyplný vzťah k nemu — pretože je pre vás skutočný.
Vaša záľuba často rozjímať o Jehovových cestách, o jeho konaní, bude závislá od toho, ako často ho počúvate. A počúvate ho tak, že pravidelne čítate a študujete jeho Slovo, Bibliu. Žalmista hovorí, že šťastný človek je ten, ktorého „potešenie je v Jehovovom zákone, a v jeho zákone si číta tlmeným hlasom vo dne i v noci“. — Žalm 1:1, 2.
Ďalším dôležitým činiteľom je modlitba. Biblia nás preto opakovane nabáda, aby sme sa modlili „pri každej príležitosti“, ‚aby sme venovali čas modlitbe‘, ‚vytrvávali v modlitbe‘ a ‚ustavične sa modlili‘. (Efezanom 6:18; 1. Korinťanom 7:5; Rimanom 12:12; 1. Tesaloničanom 5:17) Boh si nás pre naše ustavičné modlitby obľúbi a uistenie o tom, že počúva, nás k nemu ešte viac pritiahne. Túto skutočnosť potvrdil žalmista, keď vyhlásil: „Milujem, pretože Jehova počuje môj hlas, moje úpenlivé prosby. Lebo naklonil ku mne ucho, a budem volať po všetky svoje dni.“ — Žalm 116:1, 2.
Napodobňovanie Boha lásky
Jehova je k nám dobrý. Keďže je Stvoriteľom vesmíru, určite musí pamätať na veľa vecí a starať sa o ne. Ale Biblia nám hovorí, že hoci je taký vznešený, stará sa o svoje ľudské stvorenie. Miluje nás. (1. Petra 5:6, 7) Žalmista to potvrdzuje týmito slovami: „Ó, Jehova, náš Pane, aké majestátne je tvoje meno po celej zemi, ty, o ktorého dôstojnosti sa rozpráva nad nebesami! Keď vidím tvoje nebesia, diela tvojich prstov, mesiac a hviezdy, ktoré si pripravil, čo je smrteľný človek, že ho uchovávaš v mysli, a syn pozemského človeka, že sa oňho staráš?“ — Žalm 8:1, 3, 4.
Ako Jehova pamätá na smrteľného človeka? Biblia odpovedá: „Tak nám bola zjavená Božia láska, že Boh vyslal svojho jednosplodeného Syna do sveta, aby sme prostredníctvom neho získali život. Láska sa neprejavila tak, že sme my milovali Boha, ale že on miloval nás a poslal svojho Syna ako obeť zmierenia za naše hriechy.“ — 1. Jána 4:9, 10.
Prečo je táto obeť zmierenia najväčším dôkazom Božej lásky? Pouvažujme o tom, čo sa stalo v záhrade Eden. Adam a Eva sa mali rozhodnúť, či sa podrobia Jehovovmu zákonu a budú mať vyhliadku večného dokonalého života, alebo sa vzbúria proti Jehovovi, čo malo mať za následok smrť. Zvolili si vzburu. (1. Mojžišova 3:1–6) Tým, že to urobili, odsúdili na smrť aj celé ľudstvo. (Rimanom 5:12) Opovážlivo nás olúpili o príležitosť, aby sme sa mohli sami rozhodnúť. Nikto z nás nemal príležitosť sám sa rozhodnúť v tejto veci.
Jehova však láskyplne pamätal na smrteľného človeka a uznal jeho ťažkú situáciu. Obetnou smrťou svojho Syna Ježiša Krista poskytol právny podklad na to, aby si každý z nás mohol zvoliť život alebo smrť, poslušnosť alebo vzburu. (Ján 3:16) Je to, akoby nám Jehova umožnil, aby sme za seba predstúpili pred súd a dostali príležitosť takpovediac vrátiť sa do Edenu a urobiť vlastné rozhodnutie. Je to najväčší prejav lásky vôbec.
Predstavte si tú bolesť, ktorú znášal Jehova, keď videl, ako jeho prvorodeného hania, mučia a pribíjajú na kôl ako zločinca. A Boh to znášal kvôli nám. Keď si uvedomujeme Jehovovu iniciatívu v tom, že on prvý miloval nás, malo by nás to podnecovať, aby sme ho milovali a hľadali. (Jakub 1:17; 1. Jána 4:19) Biblia nás podnecuje: „Skúmajte Jehovu a jeho silu. Hľadajte neustále jeho tvár. Pamätajte na jeho obdivuhodné diela, ktoré vykonal, na jeho zázraky a sudcovské rozhodnutia jeho úst.“ — Žalm 105:4, 5.
Mať pevný a láskyplný osobný vzťah k Bohu, byť jeho priateľom, nie je nerealistické. Dá sa to dosiahnuť. Pravda, nemôžeme úplne porovnávať svoju lásku k Bohu so vzťahmi k ľuďom. Láska, ktorú cítime k svojmu manželskému partnerovi, k rodičom, súrodencom, deťom alebo k priateľom, je odlišná od lásky, ktorú máme k Bohu. (Matúš 10:37; 19:29) Milovať Jehovu zahŕňa to, že sme mu bezvýhradne oddaní a že ho uctievame. (5. Mojžišova 4:24) Také niečo nie je v žiadnom inom vzťahu. A predsa si môžeme zbožným spôsobom a s úctivou bázňou rozvinúť silné a hlboké city k Bohu. — Žalm 89:7.
I keď sme nedokonalí, máme takisto, ako to bolo v prípade Kaina a Ábela, možnosť milovať svojho Stvoriteľa. Kain sa svojou voľbou pripojil k Satanovi a stal sa prvým ľudským vrahom. (1. Jána 3:12) Naproti tomu na Ábela bude Jehova pamätať ako na muža viery a spravodlivosti a odmení ho životom v blížiacom sa Raji. — Hebrejom 11:4.
Aj vy si môžete zvoliť. Za pomoci Božieho ducha a Božieho Slova môžete naozaj milovať Boha „celým svojím srdcom a celou svojou dušou a celou svojou životnou silou“. (5. Mojžišova 6:5) A Jehova zase bude naďalej milovať vás, lebo je „darcom odmeny tým, ktorí ho vážne hľadajú“. — Hebrejom 11:6.
[Obrázok na strane 7]
Ábelova obeť bola Bohu prijateľná