Útecha od ‚Boha každej útechy‘

„Nech je požehnaný Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, Otec nežného milosrdenstva a Boh každej útechy, ktorý nás teší vo všetkom našom súžení.“ — 2. KORINŤANOM 1:3, 4.

1, 2. Aký druh útechy potrebujú smútiaci ľudia?

SMÚTIACI ľudia potrebujú skutočnú útechu — nie ošúchané frázy. Každý z nás už počul, že ‚čas všetko zahojí‘, ale ktorý človek zachvátený žiaľom môže čerpať útechu z tejto myšlienky v počiatočnom štádiu smútku? Kresťania vedia, že Boh sľúbil vzkriesenie, ale to neznamená, že sú imúnni proti hlbokej bolesti a traume, ktoré sú spôsobené náhlou stratou blízkeho človeka. A je samozrejmé, že ak si stratil dieťa, ostatné prežijúce deti nie sú náhradou za stratené drahé dieťa.

² V čase straty blízkeho človeka nám najviac pomôže pravá útecha, útecha, ktorá má pevný základ v Božích sľuboch. Potrebujeme aj empatiu. To určite platilo v prípade obyvateľov Rwandy, a najmä v prípade stoviek rodín tamojších Jehovových svedkov, ktorí stratili svojich blízkych v tejto diabolskej etnickej masakre. Od koho môžu všetci tí, ktorí smútia, načerpať útechu?

Jehova — Boh útechy

3. Ako dal Jehova príklad v poskytovaní útechy?

³ Jehova je príkladom v tom, ako nám všetkým poskytuje útechu. Poslal svojho jednosplodeného Syna, Krista Ježiša, na zem, aby nám dal trvalú útechu a nádej. Ježiš učil: „Tak veľmi Boh miloval svet, že dal svojho jednosplodeného Syna, aby nikto, kto v neho prejavuje vieru, nebol zničený, ale mal večný život.“ (Ján 3:16) Svojim nasledovníkom tiež povedal: „Nikto nemá väčšiu lásku, ako keď sa vzdá svojej duše za svojich priateľov.“ (Ján 15:13) Pri inej príležitosti povedal: „Syn človeka neprišiel, aby mu slúžili, ale aby slúžil a dal svoju dušu ako výkupné na výmenu za mnohých.“ (Matúš 20:28) A Pavol vyhlásil: „Boh nám odporúča svoju lásku tým, že Kristus zomrel za nás, kým sme ešte boli hriešnikmi.“ (Rimanom 5:8) Pomocou týchto a mnohých ďalších textov si uvedomujeme lásku Boha a Krista Ježiša.

4. Prečo bol apoštol Pavol obzvlášť zaviazaný Jehovovi?

⁴ Apoštol Pavol si zvlášť uvedomoval Jehovovu nezaslúženú láskavosť. Bol vytrhnutý zo stavu duchovnej smrti; zo zúrivého prenasledovateľa Kristových nasledovníkov sa on sám stal prenasledovaným kresťanom. (Efezanom 2:1–5) Opisuje svoju skúsenosť: „Som najmenší z apoštolov, a nie som hoden byť nazvaný apoštolom, pretože som prenasledoval Boží zbor. Ale čo som, som z Božej nezaslúženej láskavosti. A jeho nezaslúžená láskavosť ku mne nebola márna, ale tvrdo som pracoval viac než oni všetci; avšak nie ja, ale Božia nezaslúžená láskavosť, ktorá je so mnou.“ — 1. Korinťanom 15:9, 10.

5. Čo napísal Pavol o úteche od Boha?

⁵ Preto Pavol vhodne napísal: „Nech je požehnaný Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, Otec nežného milosrdenstva a Boh každej útechy, ktorý nás teší vo všetkom našom súžení, aby sme mohli potešiť tých, ktorí sú v akomkoľvek súžení útechou, ktorou nás samých potešuje Boh. Lebo tak ako sa v nás rozhojňujú utrpenia pre Krista, tak sa rozhojňuje aj útecha, ktorú dostávame prostredníctvom Krista. A tak či sme v súžení, je to na vašu útechu a záchranu; alebo či sme potešovaní, je to na vašu útechu, ktorá pôsobí, aby ste vytrvali v tých istých utrpeniach, ktorými trpíme aj my. A tak naša nádej vzhľadom na vás nekolíše, lebo vieme, že rovnako ako ste účastníkmi utrpení, takisto budete mať účasť aj na úteche.“ — 2. Korinťanom 1:3–7.

6. Čo znamená grécke slovo prekladané ako „útecha“?

⁶ Aké povznášajúce slová! Grécke slovo, ktoré je tu preložené ako „útecha“, súvisí s „pozvaním k niekomu“. Preto „to znamená stáť vedľa nejakého človeka s cieľom povzbudiť ho, keď prežíva vážnu skúšku“. (A Linguistic Key to the Greek New Testament [Lingvistický kľúč ku gréckemu Novému zákonu]) Jeden biblický učenec napísal: „Toto slovo... vždy znamená omnoho viac než len súcit poskytujúci útechu... Kresťanská útecha je útecha, ktorá dodáva odvahu, útecha, ktorá umožňuje človeku vyrovnať sa so všetkým, čo mu život môže priniesť.“ Zahŕňa aj utešujúce slová, ktoré sú založené na spoľahlivom sľube a nádeji na vzkriesenie mŕtvych.

Ježiš a Pavol — súcitní utešitelia

7. Ako utešoval Pavol svojich kresťanských bratov?

⁷ Akým vynikajúcim príkladom bol Pavol v poskytovaní útechy! Bratom v Tesalonike mohol napísať: „Stali sme sa medzi vami jemnými, ako keď dojčiaca matka starostlivo opatruje svoje deti. Pretože sme k vám mali nežnú náklonnosť, boli sme radi, že sme vám odovzdali nielen Božie dobré posolstvo, ale aj svoje duše, lebo ste sa stali našimi milovanými. V súlade s tým dobre viete, že sme každého z vás nabádali, tak ako otec svoje deti, a utešovali a vydávali sme vám svedectvo.“ Tak ako milujúci, starostliví rodičia, všetci sa môžeme podeliť o vrúcnosť a porozumenie s druhými v čase, keď to potrebujú. — 1. Tesaloničanom 2:7, 8, 11.

8. Prečo je Ježišovo učenie útechou pre tých, ktorí žialia?

⁸ Keď Pavol prejavoval takúto starostlivosť a láskavosť, len napodobňoval svoj veľký Vzor, Ježiša. Spomeň si na súcitné pozvanie, ktoré Ježiš adresoval všetkým, ako je to zaznamenané v Matúšovi 11:28–30 (Reference Bible): „Poďte ku mne všetci, ktorí sa lopotíte a ste preťažení, a ja vás občerstvím. Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo ja som miernej povahy a pokorného srdca, a nájdete občerstvenie pre svoje duše. Lebo moje jarmo je jemné a môj náklad je ľahký.“ Áno, Ježišovo učenie je občerstvujúce, pretože ponúka nádej a sľub — sľub o vzkriesení. Práve túto nádej a tento sľub predkladáme ľuďom, napríklad ak im necháme brožúru Keď vám zomrie niekto milovaný. Táto nádej môže pomôcť každému z nás, aj keď žialime už dlhý čas.

Ako utešiť tých, ktorí žialia

9. Prečo by sme nemali byť netrpezliví k ľuďom, ktorí žialia?

⁹ Žiaľ netrvá len nejaký predpísaný krátky čas po smrti blízkeho človeka. Niektorí ľudia nesú bremeno svojho žiaľu po celý život, najmä tí, ktorí stratili deti. Jeden verný kresťanský manželský pár v Španielsku stratil v roku 1963 svojho 11-ročného syna, ktorý zomrel na meningitídu. Ešte aj dnes im vystúpia slzy do očí, keď hovoria o Paquitovi. Výročia, fotografie alebo suveníry môžu vyvolať smutné spomienky. Preto by sme nikdy nemali byť netrpezliví a nemali by sme si myslieť, že doteraz by sa už smútiaci mal so svojou stratou vyrovnať. Istá lekárska autorita pripúšťa: „Depresie a emocionálne výkyvy môžu trvať až niekoľko rokov.“ Pamätaj preto, že tak ako nám môžu zostať na tele po celý život fyzické jazvy, takisto môžu zostať aj mnohé citové jazvy.

10. Čo musíme robiť, ak máme pomôcť smútiacim?

¹⁰ Ktoré praktické veci môžeme urobiť, aby sme utešili tých v kresťanskom zbore, ktorí žialia? Vo všetkej úprimnosti by sme mohli bratovi alebo sestre, ktorí potrebujú útechu, povedať: „Ak ti môžem nejako pomôcť, len povedz.“ Ale ako často nám smútiaci človek naozaj zavolá a povie: „Už som prišiel na niečo, čím mi môžeš pomôcť“? Je zrejmé, že sa musíme chopiť vhodnej iniciatívy, ak máme smútiacemu pomôcť. Čo užitočné teda môžeme urobiť? Tu je niekoľko praktických návrhov:

11. Ako môže byť pre druhých útechou, keď ich počúvame?

¹¹ Počúvaj: Jednou z najužitočnejších vecí, ktorú môžeš urobiť, je niesť bolesť so smútiacim tým, že ho počúvaš. Môžeš sa opýtať: „Chcel by si o tom rozprávať?“ Nech sa rozhodne sám. Jeden kresťan spomína na čas, keď mu zomrel otec: „Naozaj mi pomáhalo, keď sa druhí pýtali, čo sa stalo, a potom skutočne počúvali.“ Buď rýchly v počúvaní, ako radil Jakub. (Jakub 1:19) Počúvaj trpezlivo a súcitne. „Plačte s tými, ktorí plačú,“ radí Biblia v liste Rimanom 12:15. Pamätaj na to, že Ježiš plakal s Máriou a Martou. — Ján 11:35.

12. Ako môžeme upokojiť tých, ktorí žialia?

¹² Upokojuj ich: Maj na mysli, že smútiaci sa možno spočiatku cíti vinný, domnievajúc sa, že azda mohol urobiť viac. Uisťuj takéhoto človeka, že sa pravdepodobne urobilo všetko, čo sa dalo (alebo povedz čokoľvek iné, o čom vieš, že je pravdivé a pozitívne). Uisťuj ho, že to, čo cíti, nie je vôbec neobvyklé. Rozprávaj mu o iných, ktorých poznáš a ktorí sa úspešne zotavili z podobnej straty. Inými slovami, buď citlivý a súcitný. Naša láskavá pomoc môže znamenať tak veľa! Šalamún napísal: „Ako zlaté jablká v strieborných ozdobách, také je slovo povedané v pravý čas.“ — Príslovia 16:24; 25:11; 1. Tesaloničanom 5:11, 14.

13. Ako môže pomôcť, ak sa dáme druhým k dispozícii?

¹³ Buď naporúdzi: Daj sa k dispozícii nielen počas niekoľkých prvých dní, keď je so smútiacim veľa priateľov a príbuzných, ale, ak je to potrebné, aj po mesiacoch, keď sa ostatní vrátili k bežnému spôsobu života. Obdobie smútenia môže byť veľmi rozdielne, v závislosti od jednotlivca. Náš kresťanský záujem a súcit môže veľmi veľa znamenať v každom čase, keď to dotyčný potrebuje. Biblia hovorí, že „je priateľ, ktorý sa pridŕža pevnejšie ako brat“. Príslovie „V núdzi poznáš priateľa“ je teda nepochybne pravdivé a mali by sme sa podľa neho riadiť. — Príslovia 18:24; porovnaj Skutky 28:15.

14. O čom môžeme hovoriť, aby sme potešili smútiaceho?

¹⁴ Hovor o dobrých vlastnostiach zomrelého: To je ďalšia veľká pomoc, ak je ponúknutá v správny čas. Podeľ sa o pozitívne príbehy z jeho života, na ktoré si pamätáš. Nemaj obavy používať meno toho človeka. Nesprávaj sa tak, ako keby zomrelý milovaný človek nikdy neexistoval alebo bol iba fikciou. Je útechou vedieť to, čo uvádza jedna publikácia lekárskej fakulty Harvardovej univerzity: „Určitý stupeň zotavenia sa dosiahol vtedy, keď už smútiaca osoba dokáže uvažovať o mŕtvom človeku bez zdrvujúceho smútku... Keď uznáme novú skutočnosť a prispôsobíme sa jej, smútok ustúpi a zmení sa na vzácne spomienky.“ „Vzácne spomienky“ — aké potešujúce je spomínať si na vzácne chvíle strávené s milovaným človekom! Jeden svedok, ktorý pred niekoľkými rokmi stratil otca, povedal: „Obzvlášť rád si spomínam na to, ako sme si s oteckom čítavali Bibliu krátko po tom, čo začal spoznávať pravdu. A tiež na to, ako sme ležali na brehu rieky a rozprávali sa o niektorých mojich problémoch. Mohol som ho vidieť len každý tretí alebo štvrtý rok, preto to boli vzácne chvíle.“

15. Ako sa môže človek ujať iniciatívy, aby poskytol pomoc?

¹⁵ Ak je to vhodné, ujmi sa iniciatívy: Niektorí smútiaci ľudia sa dokážu so stratou vyrovnať ľahšie ako iní. Preto podľa okolností podnikni praktické kroky, aby si poskytol pomoc. Istá smútiaca kresťanka spomína: „Mnohí mi povedali: ‚Ak budem môcť pre teba niečo urobiť, daj mi vedieť.‘ Ale jedna kresťanská sestra sa nepýtala. Išla rovno do spálne, vyzliekla špinavú posteľnú bielizeň a vyprala ju. Ďalšia vzala vedro, vodu a čistiace potreby a vydrhla pokrovec, kde môj manžel zvracal. To boli praví priatelia a nikdy na nich nezabudnem.“ Tam, kde je zrejmá potreba pomôcť, ujmi sa iniciatívy — možno tým, že pripravíš jedlo, pomôžeš s upratovaním alebo zariadiš potrebné veci. Samozrejme, mali by sme dávať pozor, aby sme neboli dotieraví, keď smútiaci človek chce mať súkromie. Mali by sme si preto vziať k srdcu Pavlove slová: „Ako Boží vyvolení, svätí a milovaní, si teda oblečte nežnú náklonnosť súcitu, láskavosť, pokoru mysle, miernosť a zhovievavosť.“ Láskavosť, trpezlivosť a láska nikdy nezlyhávajú. — Kolosanom 3:12; 1. Korinťanom 13:4–8.

16. Prečo môže list alebo pohľadnica poskytnúť útechu?

¹⁶ Napíš list alebo pošli sústrastnú pohľadnicu: Často sa prehliada hodnota sústrastného listu alebo peknej sústrastnej pohľadnice. Akú majú výhodu? Človek si ich môže čítať stále znova. Taký list nemusí byť dlhý, ale mal by vyjadrovať tvoj súcit. Mal by tiež mať duchovný charakter, ale nemal by mať kazateľský štýl. Už len jednoduché slová „Sme tu pre teba“ môžu byť útechou.

17. Ako môže priniesť útechu modlitba?

¹⁷ Modli sa s nimi: Nepodceňuj hodnotu modlitieb so smútiacimi spolukresťanmi i za nich. V Jakubovi 5:16 Biblia hovorí: „Pokorná prosba spravodlivého... má mnoho sily.“ Keď nás smútiaci počujú modliť sa za nich, pomáha im to rozptýliť negatívne pocity, napríklad pocit viny. Vo chvíľach našej slabosti a skľúčenosti sa Satan pokúša zoslabiť nás svojimi ‚úkladmi‘ čiže ‚ľstivými skutkami‘. Vtedy potrebujeme útechu a podporu, ktorú prináša modlitba, tak ako to vyjadril Pavol: ‚Pri každej príležitosti sa v duchu ďalej modlite každým druhom modlitby a pokornej prosby. A preto zostaňte bdelí s celou stálosťou a s pokornou prosbou za všetkých svätých.‘ — Efezanom 6:11, 18, Kingdom Interlinear; porovnaj Jakuba 5:13–15.

Čomu sa vyhýbať

18, 19. Ako môžeme prejaviť takt v rozhovoroch?

¹⁸ Sú tiež veci, ktoré sa nemajú robiť alebo hovoriť, keď niekto žiali. Príslovia 12:18 varujú: „Je ten, ktorý hovorí bezmyšlienkovito, akoby bodal mečom, ale jazyk múdrych je uzdravením.“ Niekedy, bez toho, že by sme si to uvedomili, nie sme taktní. Možno napríklad povieme: „Viem, ako sa cítiš.“ Ale je to naozaj tak? Prežil si presne takú istú stratu? Okrem toho, každý reaguje odlišne. Tvoja reakcia sa nemusí zhodovať s reakciou smútiacej osoby. Možno by bolo citlivejšie povedať: „Naozaj s tebou súcítim, pretože som zažil podobnú stratu, keď mi pred časom zomrel...“

¹⁹ Bolo by tiež citlivé vyhnúť sa poznámkam o tom, či zomrelý bude vzkriesený alebo nie. Niektorí bratia a sestry boli hlboko zranení poznámkami, ktorými iní posudzovali budúce vyhliadky zomrelého neveriaceho manželského druha. Nie sme sudcami, pokiaľ ide o to, kto bude alebo nebude vzkriesený. Môžeme čerpať útechu z toho, že Jehova, ktorý vidí do srdca, bude omnoho milosrdnejší, než by vôbec bola väčšina z nás. — Žalm 86:15; Lukáš 6:35–37.

Texty, ktoré utešujú

20, 21. Ktoré biblické texty môžu utešiť smútiaceho?

²⁰ Jedným z najväčších zdrojov podpory, ak je ponúknutý v pravý čas, je úvaha o Jehovovom sľube pre mŕtvych. Tieto biblické myšlienky budú užitočné, či smútiaca osoba je už svedkom, alebo je to človek, ktorého stretneme v službe. Ktoré sú to texty? Vieme, že Jehova je Bohom každej útechy, pretože povedal: „Ja — ja sám som Ten, kto vás utešuje.“ Povedal tiež: „Ako muža, ktorého stále utešuje jeho matka, tak vás ja sám budem stále utešovať.“ — Izaiáš 51:12; 66:13.

²¹ Žalmista napísal: „To je moja útecha v mojom trápení, lebo tvoj výrok ma zachoval nažive. Pamätám na tvoje sudcovské rozhodnutia od neurčitého času, ó, Jehova, a nachádzam si útechu. Kiež, prosím, slúži tvoja milujúca láskavosť, aby ma utešila, podľa tvojho výroku tvojmu sluhovi.“ Všimni si, že slovo „útecha“ sa v týchto úryvkoch používa opakovane. Áno, môžeme nájsť pravú útechu pre seba i pre druhých tým, že sa v čase skľúčenosti obrátime na Jehovovo Slovo. Toto spolu s láskou a súcitom bratov nám môže pomôcť prežiť našu stratu a opäť si naplniť život radostnou činnosťou v kresťanskej službe. — Žalm 119:50, 52, 76.

22. Aká vyhliadka je pred nami?

²² Náš žiaľ môžeme do určitej miery prekonať aj tým, že budeme zamestnaní pomocou iným v ich trápení. Keď obrátime svoju pozornosť na druhých, ktorí potrebujú útechu, nájdeme tiež pravé šťastie z dávania v duchovnom zmysle. (Skutky 20:35) Podeľme sa s nimi o predstavu dňa vzkriesenia, keď ľudia všetkých predošlých národov, generácia za generáciou, budú vítať svojich milovaných zomrelých späť zo smrti do nového sveta. Aká úžasná vyhliadka! Aké slzy radosti budú potom tiecť, keď si uvedomíme, že Jehova je naozaj Bohom, „ktorý potešuje skrúšených“! — 2. Korinťanom 7:6.

Spomínaš si?

◻ Ako je Jehova ‚Bohom každej útechy‘?

◻ Ako utešovali smútiacich Ježiš a Pavol?

◻ Čo môžeme urobiť, aby sme utešili smútiacich?

◻ Čomu by sme sa mali vyhnúť v styku so smútiacimi?

◻ Ktoré sú tvoje obľúbené texty poskytujúce útechu v čase straty blízkeho človeka?

[Obrázok na strane 15]

Taktne sa ujmi iniciatívy, aby si pomohol smútiacim