Kedy ju čítajú a aký úžitok im to prináša
Skoro ráno:
Manželia, obaja pracujúci mimo domu, sa rozhodli vstávať každé ráno o desať minút skôr a tento čas využiť na spoločné čítanie Biblie, predtým než vyrazia z domu. To, čo si prečítajú, im poskytuje základ pre zdravý rozhovor po odchode z domu.
Jeden starší z Nigérie využíva program navrhnutý pre teokratickú školu kazateľskej služby ako základ pre rodinné čítanie Biblie vo svojej domácnosti. Každý deň, obvykle ráno, si podľa programu prečítajú určitú časť po rozhovore o dennom texte. Deti sú požiadané, aby sa striedali v čítaní prideleného úseku. Potom sú vyzvané, aby dávali otázky k prečítaným veršom.
Jedna žena v domácnosti v Japonsku si od roku 1985 každý rok prečíta celú Bibliu. Jej program čítania trvá 20 až 30 minút a začína sa každý deň o piatej ráno. O úžitku z toho hovorí: „Posilnilo to moju vieru. Pomáha mi to zabúdať na moju chorobu a zameriavať sa na rajskú nádej.“
Sestra, ktorá je už 30 rokov priekopníčkou, pričom jej manžel nie je svedok, vstáva každé ráno o piatej, aby si čítala Bibliu. Jej rozvrh si vyžaduje prečítať asi štyri strany z Hebrejských písiem, kapitolu z Kresťanských gréckych písiem a nejaký ten verš z Prísloví. Od roku 1959 si každý rok prečíta celú Bibliu. Hovorí: „Vďaka môjmu čítaniu cítim, že ma Jehova miluje... Dostáva sa mi povzbudenia, útechy i naprávania.“ Dodáva: „Keď čítam Bibliu, je to, akoby mi Jehova každý deň vlieval životnú energiu.“
Sestra, ktorá spoznala pravdu v krajine, kde bola činnosť Jehovových svedkov zakázaná, má takisto manžela, ktorý je proti jej viere. Číta si Bibliu od pondelka do piatku medzi šiestou a siedmou hodinou ráno. Dáva jej to vnútornú silu. Uvažujúc, ako na ňu čítanie účinkuje, hovorí: „Učíme sa milovať Jehovu a Ježiša a žiť šťastne, i napriek problémom a ťažkostiam, a vieme, že Jehovove sľuby nezlyhajú.“
Sestra, ktorá absolvovala školu priekopníckej služby, bola odhodlaná riadiť sa radou, ktorá tam bola daná na vytvorenie návyku denne čítať Bibliu. Spočiatku mohla čítať medzi piatou a šiestou hodinou ráno. Keď jej to narušila zmena zamestnania, preložila si čítanie na čas medzi deviatou a desiatou hodinou dopoludnia. O tom, ako si počínala, keď vznikli iné náročné situácie, hovorí: „Stále som podľa okolností prispôsobovala svoj časový plán.“
Neskôr cez deň:
Dve telesné sestry, ktoré sú členkami brazílskej rodiny bétel, majú vo zvyku každý deň po obede si asi 20 minút spoločne čítať Bibliu. Celú Bibliu prečítali asi 25-krát; napriek tomu píšu: „Vždy nachádzame niečo nové, a preto čítanie Biblie nikdy nie je jednotvárne.“
Istá slobodná sestra z Japonska si uvedomila, že hoci bola vychovávaná ako svedkyňa, nepozná dobre Písma; keď sa stala priekopníčkou, rozhodla sa pravidelne čítať Bibliu. Teraz sa jeden deň v týždni, keď cestuje do nemocnice na ošetrenie, venuje čítaniu na teokratickú školu kazateľskej služby. Ďalšie skúmanie k tomu robí potom doma. Ku koncu týždňa sa venuje ďalšiemu čítaniu Biblie, pričom si vyberá knihy podľa poradia, v ktorom boli napísané.
Trinásťročný chlapec, ktorý si prečítal celú Bibliu už trikrát, si v súčasnosti číta každý deň jednu kapitolu, keď príde domov zo školy. To mu, ako sám hovorí, pomohlo „cítiť viac lásky k Jehovovi“.
Svedok, ktorý má ako pracujúci muž, starší, manžel a otec veľmi zaplnený denný program, počúva Bibliu na audiokazetách, keď cestuje vlakom do práce. Doma si potom tú istú látku prečíta.
Priekopníčka vo Francúzsku okrem čítania počúva audiokazety s nahrávkou Biblie, keď si pripravuje jedlo, keď šoféruje, keď prežíva ťažkosti, či len tak pre radosť.
Jeden 21-ročný priekopník z Japonska si spomína, že jeho matka trvala na tom, aby každý deň prijímal niečo duchovné, a tak si denne čítal Bibliu, i keď nie vždy v rovnakom čase, pretože mal tri roky. Keď si prečíta časť, ktorú si vybral na daný deň, dá si záležať na tom, aby si znovu prečítal kľúčové verše, a potom si niekoľko minút v mysli rozoberá, čo čítal.
Ďalšia svedkyňa, priekopníčka, za uplynulých 12 rokov prečítala celú Bibliu asi desaťkrát. Jej manžel je neveriaci, a preto si plánuje čítanie na popoludnie.
Večer:
V Japonsku si jeden starší, ktorý je aj pravidelným priekopníkom, číta Bibliu každý večer predtým, ako ide spať, a robí to tak už osem rokov. Hovorí: „Obzvlášť mám rád texty, ktoré ukazujú, ako Jehova zmýšľa, čo pri rôznych záležitostiach cíti a ako rieši rôzne situácie. Keď rozjímam o týchto textoch, pomáha mi to osvojovať si Jehovovo zmýšľanie a pomáhať mojim kresťanským bratom a sestrám a členom mojej rodiny.“
Jeden starší vo Francúzsku si od roku 1979 každý večer hodinu číta Bibliu. Často má pred sebou na porovnanie päť alebo šesť rôznych prekladov. Hovorí, že dôkladné čítanie mu pomohlo rozlišovať, „ako uplatňovať biblické poznanie v každodenných situáciách“. A umožnilo mu to účinnejšie dávať rady z Písiem.
V uplynulých 28 rokoch si jeden brat z Nigérie zvykol večer čítať biblický text uvedený v publikácii Denne skúmať Písma na rozbor v nasledujúce ráno. Popri ňom si číta z Biblie celú kapitolu, z ktorej je text vybratý. Keď sa oženil, pokračoval v tomto zvyku a čítal danú látku a rozprával sa o nej so svojou manželkou.
Jedno dospievajúce dievča, ktorého rodičia nie sú svedkami, si zvyklo čítať päť až desať minút každý večer pred spaním. Tie minúty sú pre ňu veľmi cenné a pred čítaním i po ňom sa pomodlí. Jej cieľom je poznať posolstvo, ktoré podľa Jehovovho nariadenia zaznamenal každý z biblických pisateľov.
Ženatý brat, ktorý slúži v bételi, hovorí, že v posledných ôsmich rokoch každý rok prečítal celú Bibliu. Číta 20 až 30 minút, predtým než ide spať. Dokonca aj keď je veľmi unavený, zisťuje, že ak ide spať bez toho, že by si čítal, nemôže zaspať. Musí vstať a uspokojiť túto duchovnú potrebu.