Lepší svet je blízko!
„NOSTALGIA po raji patrí k tým silným nostalgiám, ktoré akoby prenasledovali ľudské bytosti. Možno je to najsilnejšia a najneústupnejšia nostalgia zo všetkých. Určitú túžbu po raji vidieť v každej úrovni náboženského života,“ uvádza The Encyclopedia of Religion.
Zdá sa, že všetky kultúry majú spoločnú túžbu po živote v lepšom svete, ktorá je vyjadrená ako trúchlenie za pôvodným ideálom, ktorý už neexistuje. To poukazuje na možnosť existencie pôvodného raja. Ale kde? Psychoanalytik by možno povedal, že táto silná túžba odhaľuje prianie znovu získať stratené bezpečie v matkinom lone. Toto vysvetlenie však nepresvedčí učencov, ktorí študujú históriu náboženstva.
„Nostalgia po raji“ — prečo?
Slúži takáto nostalgia, ako tvrdia niektorí, len na to, aby sa ťažkosti a pominuteľnosť ľudskej existencie stali znesiteľnejšími? Alebo existuje iné vysvetlenie?
Prečo ľudstvo túži po lepšom svete? Biblia na to dáva odpoveď, ktorá je jasná a súčasne jednoduchá: Ľudstvo pochádza z lepšieho sveta! Pôvodný raj naozaj existoval. Božie Slovo ho opisuje ako „záhradu“ umiestnenú v presne určenej oblasti na Strednom východe, kde bol „každý strom žiaduci na pohľad a dobrý na jedenie“. Boh ju zveril do starostlivosti prvej ľudskej dvojici. (1. Mojžišova 2:7–15) Bolo to ideálne prostredie, v ktorom mohli byť ľudia naozaj šťastní.
Prečo sa tieto rajské podmienky nezachovali? V prvom rade pre vzburu jedného duchovného tvora a potom tiež pre vzburu ľudskej dvojice. (1. Mojžišova 2:16, 17; 3:1–6, 17–19) Tak človek stratil nielen raj, ale aj dokonalosť, zdravie a nekonečný život. Nástup nových podmienok, ktoré tak vznikli, rozhodne nezlepšili ľudský život. Naopak, ľudský život začal postupne upadať až na najnižšiu úroveň všetkých čias, akú vidíme dnes. — Kazateľ 3:18–20; Rimanom 5:12; 2. Timotejovi 3:1–5, 13.
Hľadanie raja — dejiny tejto myšlienky
Vieme si predstaviť, že „nostalgia po raji“ má veľmi dlhú históriu. Sumeri spomínali na dobu, keď v celom vesmíre vládol súlad: „Neexistoval nijaký strach, nijaký teror, človek nemal nijakého súpera... Na celom svete ľudia jednohlasne, jedným jazykom vzdávali chválu Enlilovi,“ spomína jedna staroveká mezopotámska báseň. Niektorí, ako napríklad starovekí Egypťania, dúfali, že sa dostanú do lepšieho sveta po smrti. Verili, že nesmrteľná duša ide na miesto, ktoré nazývali ‚polia Aaru‘. Ale pôvodne táto nádej patrila len aristokracii; chudobní ľudia nemohli snívať o dosiahnutí krásneho sveta.
V odlišnej náboženskej oblasti hinduisti už stáročia očakávajú príchod lepšieho veku (jugy). Podľa učenia hinduistov sa v nepretržitom cykle opakujú štyri jugy a my v súčasnosti žijeme v tej najhoršej. Nanešťastie táto Kali juga (temný vek) so všetkým jej utrpením a zlom bude podľa niektorých trvať až 432 000 rokov. Napriek tomu verní hinduisti očakávajú zlatý vek, „Krita jugu“.
Na druhej strane Gréci a Rimania snívali o dosiahnutí mýtických Ostrovov šťastia v Atlantickom oceáne. A mnohí pisatelia, ako napríklad Hésiodos, Vergilius a Ovidius, hovorili o nádhernom prvotnom zlatom veku a dúfali, že jedného dňa sa navráti. Koncom prvého storočia pred n. l. latinský básnik Vergilius predpovedal skorý príchod nového a trvalého aetas aurea (zlatého veku). V nasledujúcich storočiach „najmenej šestnásť rímskych cisárov vyhlásilo, že ich ríše obnovili zlatý vek“, uvádza The Encyclopedia of Religion. Ale ako dnes dobre vieme, bola to len politická propaganda.
Veľa Keltov túžilo po tom, čo si predstavovali ako jasnú krajinu na ostrove (alebo súostroví) za morom, kde, ako verili, ľudia žijú v dokonalom šťastí. Podľa jednej povesti kráľ Artur, hoci smrteľne zranený, žil ďalej po tom, čo našiel nádherný ostrov nazývaný Avalon.
V období staroveku a stredoveku si veľa ľudí myslelo, že záhrada doslovných rozkoší, záhrada Eden, stále existuje niekde „na vrcholku nedostupného vrchu alebo za neprekonateľným oceánom“, vysvetľuje historik Jean Delumeau. Hoci taliansky básnik Dante veril v nebeský raj, jeho predstavou bolo, že pozemský raj stále existuje na vrcholku hory jeho Očistca, na opačnom póle, než sa nachádza mesto Jeruzalem. Niektorí verili, že sa musí nachádzať v Ázii, v Mezopotámii alebo v Himalájach. A stredovekých povestí o edenskom raji bol pomerne hojný počet. Mnohí verili, že blízko raja bolo rozprávkovo krásne kráľovstvo, kde vládol zbožný Kňaz Ján. Vďaka blízkosti pozemského raja bol život v kráľovstve Kňaza Jána údajne dlhý a blažený, a bol trvalým zdrojom hojnosti a bohatstva. Iní, majúc na mysli povesti starovekých Grékov, si stále mysleli, že rajské ostrovy by sa mali nachádzať v Atlantiku. Stredoveké mapy ukázali, že ľudia boli celkom presvedčení o existencii záhrady Eden, a dokonca zaznačili jej predpokladanú polohu.
Moreplavci pätnásteho a šestnásteho storočia, ktorí sa plavili cez Atlantický oceán, v skutočnosti hľadali svet, ktorý bol nový a zároveň staroveký. Mysleli si, že na druhej strane oceánu nájdu nielen Indiu, ale aj záhradu Eden. Krištof Kolumbus ju napríklad hľadal medzi vrchmi krajín mierneho a tropického pásma v Južnej a Strednej Amerike. Európski bádatelia, ktorí prišli do Brazílie, si boli istí, že stratený raj musí byť tu, pretože tu bolo mierne podnebie a hojnosť potravy a vegetácie. Ale dosť skoro boli nútení spoznať neradostnú realitu.
Utópia — ideálne miesto?
Ďalší ľudia namiesto toho, aby sa snažili umiestniť ideálny svet do nejakej vzdialenej časti zeme, sa pokúsili navrhnúť, ako by mal vyzerať. Tak v roku 1516 anglický humanista Thomas More opísal ostrov Utópia ako nádherné a pokojné miesto, kde sú ľudia k sebe tolerantní — niečo úplne odlišné od sveta, aký poznal. Aj iní sa pokúsili navrhnúť lepší, spravodlivejší svet; v šiestom storočí pred n. l. to bol Platón so svojou Republikou; v roku 1602 taliansky mních Tommaso Campanella so svojím vysoko organizovaným Mestom Slnka; a len o niekoľko rokov neskôr anglický filozof Francis Bacon v rozprávaní o „šťastnom a prekvitajúcom statku“ jeho Novej Atlantídy. Počas storočí myslitelia každého druhu (či už veriaci, alebo neveriaci) opísali desiatky a desiatky utópií. Ale máloktorú z nich, ak vôbec niektorú, brali ostatní vážne.
Boli dokonca aj takí, ktorí sa pokúsili svoju utópiu vybudovať. Napríklad v roku 1824 sa bohatý Angličan Robert Owen rozhodol odsťahovať do Indiany (USA), aby realizoval svoje utopistické predstavy v dedine, ktorú pomenoval New Harmony. Bol presvedčený, že za správnych podmienok sa ľudia môžu zdokonaliť, a preto použil takmer všetky svoje prostriedky v snahe zriadiť to, čo v duchu videl ako nový morálny svet. Ale výsledky ukázali, že na vytvorenie nových ľudí nestačia nové životné podmienky.
Takmer všetky politické ideológie tvrdia, že človek si má navrhnúť svet podľa vlastného poznania a vlastného zmyslu pre to, čo je správne, aby uviedol na zem vytúžený raj. Je však paradoxné, že pokusy uskutočniť takéto túžby viedli k vojnám a revolúciám, ako bola Francúzska revolúcia v roku 1789 a boľševická revolúcia v roku 1917. Namiesto toho, aby tieto snahy priniesli rajské podmienky, často viedli k zväčšeniu bolesti a utrpenia.
Túžby, plány, utópie a pokusy uskutočniť ich — to je rozprávanie o jednom sklamaní za druhým. V súčasnosti niektorí ľudia hovoria o „rozbitom sne“ a o „konci éry utópií“ a vyzývajú nás, aby sme sa učili „žiť bez utópií“. Existuje nejaká nádej, že uvidíme lepší svet, alebo je už raz určené, že táto nádej zostane iba snom?
Kresťania a lepší svet
Nový svet v žiadnom prípade nie je len snom — je to istá nádej! Ježiš Kristus, zakladateľ kresťanstva, vedel, že tento súčasný svet nie je ten najlepší možný svet. Učil, že zem zdedia mierni ľudia a že sa na nej bude diať Božia vôľa. (Matúš 5:5; 6:9, 10) Tak on, ako i jeho učeníci vedeli, že tento svet je ovládaný Božím nepriateľom, Satanom Diablom, a že to je tou hlavnou príčinou mnohých strastí ľudstva. (Ján 12:31; 2. Korinťanom 4:4; 1. Jána 5:19; Zjavenie 12:12) Verní Židia očakávali deň, v ktorom Boh raz a navždy oslobodí zem od vojen, bolesti a chorôb a zaľudní ju tými, ktorí milujú pokoj a spravodlivosť. Takisto kresťania prvého storočia s dôverou očakávali nahradenie súčasného sveta novým systémom vecí, ‚novými nebesami a novou zemou‘. — 2. Petra 3:13; Žalm 37:11; 46:8, 9; Izaiáš 25:8; 33:24; 45:18; Zjavenie 21:1.
Keď Ježiš Kristus visel na mučeníckom kole, opakoval sľub lepšieho sveta zločincovi, ktorý v neho prejavil určitú mieru viery. Ježiš mu povedal: „Pravdivo ti dnes hovorím, budeš so mnou v raji.“ (Lukáš 23:40–43) Ako chápal zločinec význam týchto slov? Chcel Ježiš povedať, že zločinec ‚bude s ním‘ v nebi v ten istý deň, ako to naznačujú určité katolícke a protestantské preklady Biblie? Nie, Ježiš to tak nemyslel, pretože po svojom vzkriesení povedal Márii Magdaléne, že ‚ešte nevystúpil k Otcovi‘. (Ján 20:11–18) Dokonca ani jeho apoštoli, hoci boli Ježišom vyučovaní tri a pol roka pred Letnicami roku 33 n. l., neuvažovali o nebeskom raji. (Skutky 1:6–11) Tento zločinec tomu rozumel tak, ako by tomu rozumela veľká väčšina Židov, ktorí žili v tom čase: Ježiš sľuboval príchod lepšieho sveta na rajskú zem. Jeden nemecký učenec pripustil: „Učenie o odplate v posmrtnom živote sa v Starom Zákone jednoducho neobjavuje.“
To, že na našej zemi bude raj, dosvedčil apoštol Pavol vo svojom liste Hebrejom. Keď spoluveriacich povzbudzoval, aby ‚nezanedbali veľkú záchranu, ktorú oznamoval Ježiš Kristus‘, potvrdil, že Jehova Boh dal Ježišovi autoritu nad ‚budúcou obývanou zemou [po grécky oikoumené]‘. (Hebrejom 2:3, 5) V Kresťanských gréckych písmach sa výraz oikoumené vždy vzťahuje na našu zem obývanú ľuďmi, a nie na nebeský svet. (Porovnaj Matúša 24:14; Lukáša 2:1; 21:26; Skutky 17:31.) Božie Kráľovstvo v rukách Krista Ježiša bude preto vykonávať vládu nad obývanou zemou. To bude naozaj ideálne miesto pre život!
Napriek tomu, že samo Kráľovstvo je nebeské, zasiahne do pozemských záležitostí. S akým výsledkom? Choroby, krutosti, chudoba a smrť budú patriť minulosti. Nebude už dokonca ani sklamania a nespokojnosti. (Zjavenie 21:3–5) Biblia hovorí, že ‚Boh otvorí svoju ruku a uspokojí túžbu všetkého živého‘. (Žalm 145:16) Problémy, ako je nezamestnanosť a znečisťovanie životného prostredia, budú vyriešené praktickým spôsobom a natrvalo. (Izaiáš 65:21–23; Zjavenie 11:18) Ale predovšetkým, vďaka požehnaniu od Boha, bude víťaziť pravda, spravodlivosť a mier — to, čo už takmer vymizlo! — Žalm 85:7–13; Galaťanom 5:22, 23.
Je toto všetko len sen, utópia? Nie, toto obdobie, v ktorom žijeme, najkritickejšie zo všetkých, ukazuje, že sme v „posledných dňoch“ tohto sveta a že teda nový svet je blízko. (2. Timotejovi 3:1–5) Chceli by ste tam žiť? Spoznajte, ako je to možné, a to na základe štúdia Biblie s Jehovovými svedkami. Lepší svet, omnoho lepší, než o akom sme kedy snívali, je blízko. Nie je to utópia — je to skutočnosť!
[Obrázok na strane 7]
Lepší svet bude onedlho skutočnosťou